Preklady fanfiction Harryho Pottera

1.      Dumbledore sa angažuje

     Prekliaty starec!

     Áno, presne tak! Neznesiteľný, despotický, manipulujúci starý blázon! Severus, poď do riaditeľne! Severus, dohliadni na Harryho! Severus, priprav elixíry! Čo bude teraz nasledovať? Severus, skoč do studne?

     Hoci to v jeho vnútri vrelo, navzdory tomu zakaždým vyšiel do Dumbledorovej pracovne, aby si vypočul, čo mal starý profesor na srdci. Znovu sledoval Pottera, keď sa chystal vrhnúť do nového dobrodružstva, či už v Zakázanom lese, Rokville, alebo na inom hrôzostrašnom a tajnom mieste. A opäť pripravoval elixíry, ktoré od neho požadoval, či už jedy, dezinfekcie alebo liečivá.                       V tých chvíľach ho napadlo, že možno raz skočí bez vyzvania aj do studne. A potom nech za ním smúti  ten starý... somár. Aj keď si ho mimochodom veľmi vážil, a snáď mal aj rád...

    No nie, to je už prehnané! Severus Snape a slovo láska v jednej vete? Nezmysel!

     Zastal pred vchodom do riaditeľne. Snáď bude lepšie, keď  trochu vychladne, kým predstúpi pred Dumbledora. Pretože dnes opäť...

     Áno, opäť ma volá k sebe, a ja ako taký mopslík, uvažujúc s istou dávkou sebairónie, cvičený malý mopslík čakám pred dverami svojho pána.
     „Želatínový slimák,“ so znechutením zamrmlal smerom ku kamennej oblude. Tá mu vzápätí uvoľnila cestu.

     Ešte aj toto!

     Bol si istý, že riaditeľ si zámerne vyberá tieto nemožné heslá. Aj keď bolo všeobecne známe, že má maškrtný jazýček, pokiaľ ide o sladkosti, vedel si živo predstaviť, na základe čoho si vybral momentálne heslo – aby mu padlo čo najviac zaťažko vysloviť ho.

     Severus stlačil kľučku. Zahliadol Dumbledora, ako sedí za stolom s dobromyseľným úsmevom na tvári. S nepríjemným pocitom zavrel za sebou dvere. Vycítil, že práve dnes ho čaká jeden z veľmi nepríjemných rozhovorov.

     „Som rád, že si si medzi množstvom svojich povinností našiel pre mňa trochu času, chlapče,“ prehodil veselo čarodej a skúmavo sa zahľadel do Snapeových očí.

     Oslovený muž skrivil pery v posmešnom úsmeve.

     „Ako keby som mal inú možnosť.“

     Dumbledore sa zdvorilo povzniesol nad jeho poznámkou tváriac sa, ako keby ju nepočul.

     „Dopočul som sa, že tvoja fakulta je horúcim favoritom na víťazstvo v tohtoročnej súťaži,“ poznamenal. „To ma teší.“

     Severus mierne prikývol. Vedel, o čo ide v tejto hre. Chce odvrátiť jeho podozrenie.

     Starý trik, ctený pán riaditeľ!

     „Minervu už menej, pane,“ dodal, pričom si prekrížil nohy a ruky spustil do lona.

     „Nepochybujem,“ prikývol Dumbledore s úsmevom.

     Zamyslene pozoroval pred ním sediaceho muža. V spomienkach sa vrátil o dvadsať rokov späť, do čias, keď bol Severus jedným zo študentov Rokfortu. Už aj vtedy si premeriaval temným pohľadom každého zo svojho okolia. Bez ohľadu na to, či sa k nemu dotyčný približoval s dobrým, alebo zlým úmyslom. Nuž, temný pohľad mu zostal. Avšak dnes sa už nikto neodvážil podísť k nemu – ani so zlým, tobôž nie s dobrým úmyslom.

    Nepochybne mal ťažké detstvo, preto ho neprekvapilo, že sa až natoľko uzavrel do seba. Nevedel si spomenúť, či ho vôbec niekedy videl v spoločnosti nejakej ženy, ktorá by pre neho niečo znamenala. Samozrejme okrem Lily Evansovej... Bol to veľmi smutný príbeh. Starý čarodej úplne chápal Severusovu nevraživosť, ktorú prechovával voči Jamesovi a aj k jeho takmer dokonalej kópii, Harrymu.

     Tieto skutočnosti ho nakoniec priviedli k rozhodnutiu, že by sa mal angažovať pre dobrú vec. Koľko úvah ho len stálo prísť konečne na to, ako vôbec začať? Určite by nič nedosiahol, keby Snapeovi strčil pod nos katalóg s fotkami potencionálnych kandidátok na vzťah spolu s ich životopismi dúfajúc, že sa učiteľ elixírov bude tváriť nadšene.  Nie... v Snapeovom prípade mohol niečo dosiahnuť len vydieraním alebo jemnou manipuláciou. Lenže druhá možnosť neprinášala zakaždým uspokojivé výsledky.

     „Povedz, Severus... chodíš sa niekam zabaviť?“ spýtal sa Dumbledore s rozhodnutím, že predsa najskôr vyskúša druhú možnosť.

     Snape prekvapene zdvihol obočie, pretože po časti „povedz, Severus“ chcel hneď odseknúť, že absolútne nemá v úmysle sliediť po Potterovi počas vianočných prázdnin.

     Riaditeľ na neho pozrel so záujmom.

     Pod ťarchou jeho pohľadu Severus na moment zaváhal, na malú chvíľu prišiel snáď aj do rozpakov, nakoniec však zo seba vysúkal odpoveď s presne dávkovaným množstvom irónie: „Nuž, momentálne nemám čas na žiadnu zábavu. Zamestnáva má príliš veľa povinností... ako iste viete, pane.“ Ak čo i len chvíľu dúfal, že týmto vyhlásením vzbudí v riaditeľovi výčitky svedomia, musel byť sklamaný.

     Dumbledore vycítil, že práve v tomto momente je potrebné zmeniť stratégiu. A tak rýchlo prešiel na inú tému a Snape zrazu celkom stratil niť.

     „Pamätáš sa na náš rozhovor spred dvoch mesiacov?“

     Snape zažmurkal a začal pátrať v spomienkach. Nakoniec odvetil: „O mnohých veciach sa zvykneme zhovárať, pane. Nemôžete očakávať, že si budem pamätať všetko.“

     „Tak sa spýtaj na niečo, na čo si nedostal odpoveď.“

     Severus sa pomrvil. Teraz už presne vedel, čo mal Dumbledore na mysli. Nepovedal však ani slovo, len pozorne čakal čo bude nasledovať.

     „Vtedy si sa ma pýtal,“ pokračoval Dumbledore, keď videl, že sa mu podarilo vzbudiť Snapeovu pozornosť, „ako znela veštba, ktorú sa ti nepodarilo vypočuť pred sedemnástimi rokmi v hostinci U kančej hlavy. Odmietol som ti odpovedať. A ty si ma obvinil, že ti nedôverujem, lebo sa obávam, že by si hneď bežal s tou informáciou za Voldemortom. Teraz ti však dokážem, že si sa mýlil – som pripravený odhaliť ti obsah tej veštby.“

     Snape sa vzpriamil. Myšlienky sa mu len tak preháňali mysľou. Koľko si len nad tým lámal hlavu! Často počas nocí civel na strop a myslel na to, do akej miery by mohol ovplyvniť sled ďalších udalostí, ak by bol tej noci úspešný.

     Riaditeľ sa na neho zadíval a sprisahanecky žmurkol. „Pravdaže iba výmenou za určitú protislužbu,“ dokončil svoju reč.

     Snapeov výraz tváre úplne zamrzol.

    Dumbledore so záujmom sledoval účinok svojich slov.
Učiteľ elixírov sa snažil starostlivo zvoliť vhodné slová, keď po krátkej chvíli ticha prehovoril: „A... o akú protislužbu by malo ísť, Albus?“

     Oči starého muža zažiarili.

    „Išlo by o takú celkom maličkú záležitosť, Severus.“

     Na Snapeovej tvári sa objavil nechápavý výraz. Akosi nemohol uveriť Dumbledorovým slovám.

     „V žiadnom prípade by som vás nechcel súriť, pane, ale aj moja trpezlivosť má určité hranice,“ zazubil sa.

    „Prial by som si, Severus, aby si nadviazal romantický vzťah s nejakou dámou,“ vysúkal zo seba Dumbledore, avšak hneď ako zbadal, že sa Snape chystá niečo povedať, pokračoval: „Akonáhle sa tak stane, budeš si môcť v mojej mysľomise prezrieť obsah veštby.“

     Severusove pery sa skrivili v posmešnom úsmeve. „Ajhľa, opäť stará známa pesnička, Albus! Tentoraz okorenená vydieraním. Príliš dobre ma poznáte!“ dokončil už menej posmešne, skôr to vyznelo ako konštatovanie.  „Máte snáď nejakú konkrétnu predstavu, o ktorú dámu by malo ísť?“

     Dumbledore pri posledných slovách ožil. Snáď sa už môže začať nádejať, že Severus bude spolupracovať.

     „Nemám žiadnu konkrétnu predstavu. Výber vhodnej dámy nechám na tebe.“

     „Takže ak tomu dobre rozumiem... chcete, aby som mal intímny vzťah s nejakou ženou?“

     „Akú škaredú vec chcem od teba, všakže, Severus?“ zatváril sa potmehúdsky, pričom Snape pocítil veľmi silné pokušenie poslať mu do tváre minimálne jednu Avadu Kedavru.

     „Dajme tomu, že na to pristúpim,“ začal opäť Severus. „Vyspím sa s nejakou ženou a vy ma potom zasvätíte do tajomstva veštby?“

     Dumbledore jemne zavrtel hlavou. „Nebude to až také jednoduché, chlapče. Chcem, aby si sa trochu posnažil. Nájsť si partnerku na jednu noc nie je žiadny problém.“

     „Môžete sa už konečne vyjadriť, čo odo mňa chcete?“ Snapeov hlas začal znieť dosť nahnevane.
     Riaditeľ spojil konce prstov na stole. „Mojou podmienkou je, aby si si vytvoril stály vzťah.“

     „Ja?“  zo Snapeovho hrdla sa vydral smiech, ktorý však neznel ani trochu veselo. „Stály vzťah? No tak, Albus!“

     Dumbledore pokrčil plecami.  „Ale ak máš pocit, že sa ti nepodarí žiadnu ženu natoľko očariť, aby s tebou zostala...“

     Majster elixírov s vytreštenými očami civel na riaditeľa. Počul som dobre? Toto je už vrchol všetkého!

     „Kto povedal, že žiadna žena nebude ochotná spojiť svoj život s mojím?!“ kričal.
     „Ty sám,“ pokojne odvetil starý muž.

     „To som nepovedal,“ odvrkol Snape.

     „Takže to znamená, že by si to zvládol?“ spýtal sa nevinne Dumbledore.

     „Samozrejme!“ vyhŕkol Snape rozhodne.

     Riaditeľ vstal zo stoličky a vystrel ruku smerom k učiteľovi.

     „V poriadku, budeš mať čas do konca školského roka.“

     Snape sa tiež postavil a prijal ponúkanú ruku. Nikdy by sa nenechal hlúpo vyprovokovať, lenže dnes Dumbledore zaútočil na jeho hrdosť.

     „Je mi potešením uzavrieť s tebou obchod,“ kývol hlavou Dumbledore a potom prepustil Snapea.

     Severus sa vrútil do žalárov a vzápätí energicky zabuchol za sebou dvere s takou silou, že sa zatriasli v pántoch. Kým zbehol po schodoch, ešte raz si prehral v mysli všetko, čo sa udialo, a prišiel na to, že bol zákerne vlákaný do pasce. Dumbledore pred ním zamával červeným súknom, a on sa úplne pomiatol. Reagoval presne tak, ako si riaditeľ naplánoval. Prudko zovrel ľavú ruku a z celej sily ňou udrel do steny, dosiahol však len to, že si oškrel kožu a začala mu tiecť krv.

     Teraz už niet cesty späť! Jednak by nikdy neporušil dané slovo a na druhej strane čarodejnícka dohoda bola vždy spečatená silnou mágiou. Od tohto momentu nemá inú možnosť - bude musieť začať dvoriť nejakej... „dáme“.