Preklady fanfiction Harryho Pottera

Linked

Preklad: Jimmi

Kapitola neprešla beta-readom

Napísala: Philyra912 

Dramione  (Romantika)

Rating: PG-13

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2443403/18/Linked

Keď úloha z Elixírov má zvláštne a znepokojujúce vedľajšie účinky na Draca a Hermionu, dozvedia sa o sebe viac, než kedy chceli. 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Philyra912, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Philyra912

Kapitola 17 Niečo sa zmenilo

Draco si chcel ten denník, v ktorom sa mohla nájsť jeho záchrana, prečítať, ale zastavili ho dve veci. Prvou bolo, že sa Hermiona toho tenkého, bieleho, v koži zviazaného zväzku odmietla vzdať. Druhou, že na ňu nedokázal prestať hľadieť.

Posledných možno desať minút sa pokúšal odtrhnúť svoj pohľad a zistil, že tá úloha je absolútne nesplniteľná. Domnieval sa, že to jeho myseľ zúfalo hľadá akýkoľvek dôvod, aby spochybnila tú úprimnosť láskavosti, ktorú mu práve preukázala.

Nemalo by byť možné, aby bol niekto taký súcitný. Prinútená prežiť noc, ktorá, podľa vysoko spoľahlivých rokfordských zdrojov, jej spôsobila bolestivé zranenie a takmer ju stála stratu jej priateľov a života, zareagovala tým, že... mala obavy o jeho matku. Jeho matku! Ženu, ktorú nikdy nestretla, a ktorá, hoci to ona možno nevedela, nepovažovala ľudí ako Hermiona za nijako dôležitých a pre ktorí pre ňu mali cenu menej než špina pod jej nohami obutými v topánkach od Luisa Vuittona (ženy čarodejníckych boháčov nedovolili, aby ch predsudky stáli poslednej móde ceste).

Zo všetkých vecí, ktoré mohla povedať, Draco nedokázal vymyslieť jedinú, ktorá by ho väčšmi znepokojila či ho rozrušila. Nebolo to tak, že by neocenil, že sa starala; to bol v skutočnosti ten problém. Cenil si to. Nasával jej pokojnú láskavosť ako človek, čo zomiera od smädu, lačnel po jej, ako keby bol na pokraji smrti hladom, dožadoval sa ďalšej, hoci to boli len minúty, odkedy bol ňou naposledy požehnaný. Aký bol patetický, uškrnul sa sám sebe, a Malfoyovci patetickí neboli, s tou eventuálnou a žiariacou výnimkou jeho otca.

Nevenoval tej veci viac než tridsať sekúnd premýšľania skôr, než si uvedomil prečo presne ho tak dojal jej súcit; nikdy predtým nikomu na ňom nezáležalo. Jeho matka - jeho úbohá, krásna, ach-tak-krehká matka - mala až tak veľa lásky k rozdávaniu a tú lásku, čo si nenechala pre seba, patrila výlučne Luciusovi. A pokiaľ ide o jeho otca... Nuž, Draco pochyboval, že jeho otec mal niekedy schopnosť milovať, ale ak mal, bola vyhubená Temným pánom dávno predtým, než si ju Draco mohol pamätať.

Tento nedostatok lásky od dvoch ľudí, ktorý ho mali milovať nadovšetko na svete, spôsobil, že pre Draca bolo ešte ťažšie zmieriť sa s tým, že Hermione, ktorá mala každý dôvod neznášať ho, nebolo srdečné ukradnuté, či žil alebo umieral v tisíckach kúskov na zemi. To ho miatlo najviac zo všetkého a Draco nebol zvyknutý byť z niečoho zmätený.

Nevedel, čo si myslieť o láskavosti, ktorá mu bola ponúkaná jednoducho pre jeho dobro a nie s prefíkanými, manipulatívnymi či postrannými motívmi v jej pozadí. Bolo to mätúce a cudzie a pre neho to znamenalo príliš mnoho. Toto nechcel, nechcel jej láskavosť či jej súcit, nechcel cítiť nič iné okrem zhnusenia, keď sa na ňu pozrel... Takže do pekla, keby len od nej dokázal odvrátiť pohľad, možno by sám seba o týchto veciach dokázal presvedčiť.

Slabé zosilnenie hladiny jej vzrušenia spôsobilo, že Draco na ňu nadvihol obočie. Hermiona zrejme vycítila jeho zvedavosť, vzhliadla na neho, v jej očiach stále svietil ten úsmev, ktorý nedávno bol na jej perách.

"Našla si niečo?" Prekvapený si uvedomil, že jeho hlas znel normálne, dokonca pobavene. Možno by sa nakoniec mal stať smrťožrútom; evidentne bol skvelý herec.

"Nič moc, len zmienku o elixíre, ktorý vyzeral dosť sľubne. Nefungoval, ale píše, že s ním urobia niekoľko ďalších pokusov, než sa ho úplne vzdajú." Zažmurkala a potom sa zrazu zasmiala, venujúc mu ospravedlňujúci sa úsmev.

"Ach, prepáč, Draco, nechala som sa ním pohltiť, však? Nechcela som, len občas zostanem taká nadšená..." Zmĺkla, oči uprené na jeho tvári. "Čo sa deje?"

Pozastavil sa, aby sa uistil, že jeho hlas neprezradí ten šok, ktorý pociťoval, keď prehovoril.

"Nazvala si ma Dracom," veľmi rýchlo odpovedal. Zvraštila čelo, oči a ovzdušie sa zahalilo zmätkom.

"Čože?"

"Nikdy predtým si mi tak nepovedala," vysvetľoval. Prebudilo sa v nej uvedomenie si a rozpaky a dosť krásne sa začervenala, sklopila zrak.

"Nazvala?" spýtala sa, a hoci si to možno predstavoval, ale zdalo sa mu, že sa jej hlas slabulinko chvel. "Nechcela som. Len mi to prekĺzlo."

"To je v poriadku," rýchlo odvetil, aby prerušil jej ďalšie vysvetľovanie. "Nevadí mi to." Jej oči sa konečne znova spojili s jeho a okolo nej začala víriť emócia, ktorú nie celkom dokázal zaradiť, len tesne na hranici jeho schopnosti jasne ju vycítiť.

"Fajn," opatrne prehovorila, na tvári dosť zmätený výraz. "Ak chceš, môžeš mi hovoriť Hermiona."

"Fajn," potichu zopakoval. Stále na ňu hľadel, až kým sa neodvrátila s ďalším chutným začervenaním sa. Roztržito si nakrúcala na prst zatúlanú kučeru vlasov.

"Nie je vážne fér, aby toto čítal len jeden z nás," zrazu povedala, pozerala všade možne len nie na neho. "Myslím, že by sme si mohli sadnúť spolu a čítať to naraz." Zjavne to bolo viac otázka než nejaký návrh, ale nechcel jej poskytnúť ľahký únik a urobiť to rozhodnutie za ňu.

Akákoľvek zamyslenosť, ktorá pred pár okamihmi charakterizovala jeho myšlienky, zmizla a nahradilo ju niečo odľahčené, dokonca hravé (za to nepripíše zásluhy tomu, že počul svoje meno na jej perách, nepripíše). Sedel pokojne, nezareagoval na jej slová a sledoval, ako sa nepohodlne krúti. Medzi nimi sa naťahovalo mlčanie, každou minútou bolo trápnejšie.

Teraz už bola evidentne nervózna, jej sklamanie bolo zrejmé dokonca bez pomoci ich spojenia. Kedysi by ho to pobavilo. Vďakabohu niektoré veci sa nikdy nezmenia. Nasadil svoj typický úškrn na miesto a čakal. Cítil pobavenie a dosť sa mu uľavilo, že nebol jediný, kto bol vyvedený z miery tým podivným vzájomným ovplyvňovaním, ktoré v týchto dňoch charakterizovalo ich vzťah. Nakoniec, s bodnutím podráždenia a vytočeného hnevu sa odtlačila zo stoličky a obišla stôl, aby sa posadila vedľa neho.

Položila ten denník na stôl medzi nimi s väčšou silou, než bolo nevyhnutné a posunula si stoličku bližšie k jeho vlastnej s ďalším slabým zvukom podráždenia. Neuvedomil si, kedy sa jeho úškrn zmenil na plnohodnotný úsmev, ale ani ona nie, takže to bolo v poriadku. S hlavami blízko pri sebe začali čítať.

*

Dopoludnie ubehlo rýchlo a keď nastal čas obeda - pretože ani jeden z nich neraňajkoval - Hermiona sa nechala presvedčiť, aby sa vydala na výpravu po jedlo. Hoci najprv nebola ochotná odísť, ale polhodinové Dracovo lamentovanie ju nakoniec vyhnalo von. Odišla, ale len po tom, ako ho prinútila prisahať na všetky jeho prípravky na vlasy, že jej okamžite, ako sa vráti, podá správu o všetkom, čo sa dozvedel počas jej neprítomnosti.

Po tomto krátkom prerušení sa pustili do práce s obnovenou chuťou. Keď zostalo jasné, že sa výskum Delilah Jamesovej v tejto veci nemusí vzťahovať len k tomuto konkrétnemu denníku, Hermiona pokračovala v čítaní, kým Draco hľadal zmienky o Efekte Iunctus Mens v druhých denníkoch.

Po hodine, čo sa rozdelili, Hermiona dočítala ten biely zväzok bez nejakého úspechu. Hoci si Delilah Jamesová myslela, že je na správnej stope, Hermione sa vonkoncom nezdalo, že by priveľmi pokročila na tých niekoľko stovkách stránok textu, ktoré boli v denníku zviazané. Len dúfala, že odpoveď leží niekde inde.

Draco už našiel tri ďalšie zväzky, ktoré spomínali výskum Delilah o tej liečbe a pretože tam neboli zahrnuté žiadne dátumy, ktoré by im pomohli tie záznamy časovo zoradiť, budú ich musieť prečítať všetky. Hermione tá práca neprekážala. Poskytovala jej príležitosť robiť niečo iné okrem kradmých pohľadov kútikom oka na Draca.

Draco. V duchu sa prikrčila, keď si spomenula na svoje prerieknutie z rána. Pred niekoľkými týždňami mu v duchu začala hovoriť krstným menom. Chápala, že používanie krstných mien bolo znakom dôvernosti, ktorú zdieľal naozaj len s veľmi málo ľuďmi, takže sa ani nepokúšala osloviť ho tak osobne, ale pre ňu bol Draco prakticky od toho nedeľného popoludnia, ktoré strávili v spoločnosti toho druhého.

Jeho krstné meno vyšlo z nej von tak ľahko a prirodzene, že si vôbec nevšimla, že ho povedala, kým jej to nepripomenul. Na krátko bola svojím prerieknutím vydesená, skôr než jej rozpaky totálne zaskočil tým, že nielen že jej neodhryzol hlavu, ale dokonca jej veľmi pokojne a úprimne povedal, že mu nevadí, keď mu hovorí tým zvláštne dôverným menom.

Výraz v jeho očiach, keď jej ponúkol toto privilégium, vystrelil niečo veľmi podivné jej žilami. O nič viacej ako on netušila, čo to bolo, ale mimoriadne ju to znepokojilo. A, do kelu s tým blbom, on mal z jej nepohodlia potešenie! Mohla vo vzduchu cítiť jeho pobavenie dokonca, keď sa posadila, ale keďže za ním nebola žiadna zákernosť, umožnilo jej to nechať prejsť nepovšimnuté.

Teraz sa na neho pozerala, premýšľala, čo toto zvláštne vzájomné ovplyvňovanie malo znamenať a prečo sa to stalo. Domnievala sa, že to malo niečo spoločné s tou spomienkou, ktorej bola dnes ráno svedkom. Odvtedy ho niečo trápilo. Dosť čudné, že jeho roztržitosť bola zjavne sprevádzaná cudzími, kladnými emóciami, ktoré v ňom nikdy predtým nevycítila. V skutočnosti s výnimkou trochu dobromyseľného doberania, ktoré neobsahovalo žiadnu zákernosť, jej odvtedy nepovedal jedinú zlú vec. Znepokojovalo to, mierne povedané.

Pokiaľ sa nemýlila (a bolo celkom možné, že sa mýlila, pretože sa ohľadne neho mýlila už skôr), Draco buď nechával svoje hranie sa na zlého chlapca nebezpečne vytrácať sa alebo tá spomienka z rána medzi nimi niečo zmenila. Ešte si nebola istá, čo to bolo, ale nemohlo to byť zlé.

*

Nakoniec popoludnie uplynulo a pretože s ňou bolo také ľahké manipulovať a pretože mu robilo radosť vidieť ju naštvanú, Draco prehováral a lamentoval dovtedy, kým Hermiona nesúhlasila, že im zoženie nejakú večeru. Odišla so zamračením, ale žmurkla na neho tak ako občas žmurkala na Pottyho a Weslíka a on sa nenamáhal s popieraním, že sa mu celkom páčilo, keď sa na neho takto pozrela.

Prisľúbil, že bude pokračovať v pátraní, takže samozrejme okamžite odhodil denník, čo držal, nabok a rozvalil sa na stoličke s úmyslom nič také nerobiť. Vystrel nohy, ktoré boli stuhnuté a stiesnené, na stôl a keď tak robil, zhodil niekoľko zaprášených denníkov na zem. S dlhým utrápeným povzdychom zložil nohy a zohol sa, že ich zdvihne.

Jasne si pamätal, že videl zo stola padnúť tri denníky, ale chvíľku dokázal nájsť len dva. Nakoniec zbadal ten beťársky denník o kúsok ďalej, ležal otvorený pod stoličkou, ktorú Hermiona nedávno opustila.

Zdvihol ho a chcel ho položiť nazad na stôl, keď jeho oči zachytili na otvorenej stránke podčiarknutú vetu: "Niečo sa zmenilo." Pritiahol denník bližšie k sebe a začal študovať ten text dôkladnejšie. Spomínaný odsek bol napísaný dosť chaoticky a zdalo sa mu, že keď to Delilah Jamesová písala, zbytočne silno tlačila zo vzrušenia (alebo rozrušenia) na pergamen. Zvraštil čelo, keď začal čítať.

Nechápem, čo sa so mnou deje. Mne na ňom nezáleží. Ani ho dokonca nemám rada. Ale ak je to pravda, prečo si o neho robím starosti, keď nie je v mojej blízkosti? Prečo sa cítim pokojnejšia, bezpečnejšia, keď som s ním? Prečo tu sedím a píšem o ňom, keď by som mala hľadať liečbu? Kedysi som ho tak veľmi nenávidela a bolo také ľahké takto to cítiť. Hoci teraz je niečo iné. Niečo sa zmenilo.

Draco prihlúplo žmurkal na tú stránku. Iste nepísala o tom svojom partnerovi (ako sa do pekla volal?) Nenávideli sa; všetko, na čo s Hermionou narazili, im to vravelo. Delilah mala stránky a stránky záznamov v denníku, v ktorým nekonečne rečnila o ... Edwardovi, to je ono! ... a o tom, aký je neznesiteľný. Namyslený, nečistokrvný blbec, tak sa domnieval, že ho nazvala, ktorý si myslel, že nemôže urobiť alebo povedať niečo nesprávne. Draco vtedy poznamenal, že mu pripadal veľmi ako Potter; Hermiona poznamenala, že jej pripadal ako Draco okrem tej nečistokrvnej časti.

Ale nech pripomínal kohokoľvek, jedna vec bola istá: medzi Edwardom Flanniganom a Delilah Jamesovou nebola žiadna láska. Tak o čom to prepánakráľa trepala? To hlúpe dievčisko vôbec neznelo, že by ho nenávidelo; znelo, ako keby sa veľmi silno pokúšalo presvedčiť samu seba, že sa do neho nezamilováva, ak už zamilovaná nebola. Premýšľal, či tomu tak mohlo byť. Stačilo byť spojení, aby prekonali to, čo vyzeralo byť čistou a odôvodnenou nenávisťou medzi dvoma ľuďmi tak od seba odlišnými a pre toho druhého nevhodnými ?

Dracovi zjavne stuhla krv v žilách. Ach, nie, nie, nie! Nedokázal sa ani začať zaoberať tým, aké to bolo nesprávne, na tak veľa, veľa rovinách. Začali u neho šialené série uvedomení si, lapal po čomkoľvek, čo mohlo toto odhalenie prinútiť byť menej desivým.

Čokoľvek sa udialo medzi Delilah Jamesovou a jej partnerom, nemalo absolútne žiadny význam pre to, čo sa dialo teraz, medzi Hermionou a ním. Okrem toho to dievča skončilo sobášom s Malfoyom, nie? Nie s nejakým namysleným nečistokrvným blbcom. Akokoľvek bola zmätená tým, čo v nej to spojenie vyvolalo, nakoniec urobila správnu vec. Draco tkvel na tej myšlienke, bál sa, že to jediné ho zachránilo pred totálnou hystériou. A Malfoyovci, pomyslel si trochu zúfalo, nehysterčia.

Tým, že sa prinútil potlačiť svoju rastúcu paniku, Draco uspel v ovládnutí svojich emócii práve, keď sa dvere na knižnici s buchnutím znova otvorili. Hermionina prítomnosť sa pokojne niesla pomedzi police, aby príjemne zaplavila výklenok, ktorý sa s veľkým úsilím pokúšal nepovažovať za "ich", úloha, v ktorej prabiedne zlyhal. Prišla niekoľko minút po tom, čo ho zaplavili jej emócie. Ruky mala plné jedla.

Upratala priestor na stole, šťastne rapotala o tom, ako stretla na chodbe pri ceste nadol do kuchýň profesora Flitwicka a dozvedela sa, že na záverečnom teste z Kúziel získala 112 percent. Až keď dokončila spomínanie na hodiny, ktoré strávila zožieraním sa nad správnosťou svojej odpovede na jednu konkrétnu otázku, vrhla na neho svojimi veľkými, tmavými očami znepokojený pohľad.

"Si v poriadku, Draco?" spýtala sa. Prikývol po minisekunde zaváhania. V tej sekunde sa zrazu rozhodol, že sa s ňou o ten denník nepodelí, zatiaľ nie. Bol k nemu podivne priťahovaný, keď zvážime to, ako sa ani nie pred piatimi minútami snažil nevšímať si jeho obsah. Mal nutkanie prečítať si viacej, ak nie z iného dôvodu než toho, aby si potvrdil vlastné podozrenia.

Hermiona si nevšimla, keď spustil ten tenký čierny zväzok do svojej tašky.

Ani Draco si nevšimol to slabé zmätené zamračenie, ktoré na neho vyslala po tom, čo to urobil.

Najedli sa v priateľskom tichu, ale, zase, niečo sa zmenilo.