MargaritaVille

napísala: Kyra4

preložila: Jimmi

Originál:

http://www.fanfiction.net/s/4306188/1/MargaritaVille

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Kyra4,ktorá napísala túto fanfiction.

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Prístupnosť: M (18. Rokov)

1.    kapitola Prológ

Prológ: v ktorom nájdeme Draca v dobrovoľnom vyhnanstve v trópoch, kde sa pokúša sexom dostať Hermionu zo svojej hlavy, bohužiaľ len s obmedzeným úspechom.

OOOOO

Prebudil sa na bodkované slnečné lúče a tieň, ktorý vytváral lenivé vzory na neotesanom trámovom strope. Tá nízka posteľ bola v totálne pokrčenom neporiadku; na zemi plachty a prikrývky a jedna jeho noha visela nešikovne z kraja matraca. Pokiaľ ide o zvyšok jeho tela, bolo beznádejne prepletené v šialenej spletenine nahých končatín, ktoré patrili jeho poslednému bezvýznamnému vyhodeniu si z kopýtka.

Ako sa do pekla volala?

Už dovoľoval tejto konkrétnej mladej žene deliť sa s ním dva týždne o jeho chatku s výhľadom na oceán; mimoriadne dlhý čas vzhľadom na jeho obvyklé modus operandi. Päť dní bolo najdlhšia doba, ktorú niektorá z jej predchodkýň vydržala, než ju poslal kade ľahšie s veľkoryso naplnenou peňaženkou a len s tou najmlhavejšou spomienkou na niekoľko posledných dní vďaka zručne použitému kúzlu Obliviate.

Dalo by mu poriadne zabrať, keby musel poskytnúť nejaký dôvod, prečo dovoľoval tomuto svojmu poslednému úlovku takmer zapustiť korene v jeho malej plážovej chate. Nebolo to niečo, o čom vedome premýšľal. Podvedome to bolo asi preto, že s jej hladkými blonďavými vlasmi, oslňujúcimi a predsa v zásade prázdnymi modrými očami a hrozne obmedzenou slovnou zásobou by sotva mohla byť väčšmi odlišná od...

Od nej.

Od tej, ktorá ho v prvom rade poslala na útek cez polovicu sveta.

Od tej, na ktorú nechcel mať žiadne pripomienky, vedomé alebo žiadne iné.

Napriek tomu sa čas, aby túto jednu prepustil, rýchlo približoval. Bolo od začiatku jasné, že je to drzá zlatokopka a vážne s tým nemal problém, nemal vôbec žiaden problém; mal peniaze, mal množstvo peňazí a nevadilo mu časť z nich použiť na to, aby si kúpil trochu príjemnej, aj keď dosť nudnej spoločnosti. To nebol ten problém; nikdy to nebol problém. Ale teraz, keď prešlo pár týždňov, jasne začínala mať pocit, že si môže niečo nárokovať, už bola príliš... zabývaná. Takže bolo práve načase, aby sa pohla ďalej.

A ako sa do pekla volala?

Bolo to niečo na Mc.

McKenna? McKenzie? McKinley? Niečo také. Niečo čo skrátka prakticky kričalo Amerikou. Do pekla s tým ich sklonom zaťažovať dievčatká krstnými menami, ktoré sú v skutočnosti priezviskami. Jedného dňa to nejaký prekliaty buran prešvihne a skutočne dá svojej dcére meno MacDonald.

A ak dá, a ona po čase skončí s tým, že bude vyzerať priemerne slušne, dokonale šťastný pretiahne aj ju.

Otočil hlavu, aby si prehliadol svoju súložníčku. Široký pás slnečného svetla dopadol na jej nahý trup, odhalil tie obliny a krivky dvojice trochu príliš dokonalých, chirurgicky zväčšených pŕs. Fúkal slabý, soľou sfarbený vánok z okna, ktoré celú noc zostalo dokorán, priesvitné závesy nedbalo zastrčené na jednu stranu (to dievča bolo trochu exhibicionistka a ani on s tým nemal problém) a jej bradavky boli ružové a tvrdé v bledom raňajšom svetle.

Súčasne si uvedomil tri veci; bol pekelne smädný, išla mu prasknúť hlava (minulú noc sa príliš skamarátil s tequilou... zase) a honosil sa erekciou, ktorá v skutočnosti až bolela, aká bola intenzívna.

Ach, v poriadku. Teraz si spomenul. Znova sa mu snívalo, snívalo o -

O ničom, krucinál, o ničom. Do pekla s tým.

Okej, fajn. O ničom. Ale to nevyrieši ani jeden z tých troch vyššie spomenutých problémov. Dobre, aspoň jedným z nich by sa mohol zaoberať bez toho, aby musel akokoľvek opustiť posteľ. Pretočil sa na kolená - dokonca s opicou mal skoro výnimočnú pružnosť a pôvab - zovrel svoju stále spiacu spoločníčku za boky, trhol jej zo spánku teplým telom k sebe... a jednoducho sa vnoril dnu, priamo a hlboko a skúsene.

Jej oči, tá farba mora rovnaká ako vonku za oknom, sa rozleteli dokorán a keď sa jej pery oddelili do malého, šokovaného, protestujúceho výkriku, uzavrel ich presvedčivo svojimi vlastnými.

A potom tam už nebolo žiadne premýšľanie.

A jemu to vôbec neprekážalo.