Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 38: Hermione Indigens - Hermiona v núdzi

Novinky sa rýchlo rozšírili.

Na Rokforte to vrelo.

Z ministerstva a medzinárodnej čarodejníckej komunity húfne prichádzali sovy. Novinári z čarodejníckych novín a časopisov kempovali pred bránami školy a každý hostinec a hotel v Rokville bol plný. Nanešťastie, nikto od nikoho z Rokfortu nedokázal získať žiadne vyhlásenie o presných okolnostiach pádu Voldemorta a smrti istých významných členov čarodejníckeho sveta.

Ako sa dalo očakávať, Cornelius ponúkol svoju rezignáciu a Percy v tejto chvíli jednal ako úradujúci minister. Percy bol jediným človekom mimo Rokfortu, s ktorým Dumbledore od svojho návratu komunikoval - Dumbledore mu dal okamžite vedieť, že Ginny a Noel sú v bezpečí.

Dumbledore musel práve teraz riešiť neodkladnejšie problémy, z ktorých určite nie najmenším bolo to, ako sa s celou záležitosťou vyrovnával Harry Potter.

Akonáhle Harry zabil Temného pána, nebolo ťažké všetkých premiestniť nazad na Rokfort, a o zranených sa rýchlo postarala madam Pomfreyová. Siriusova noha sa hojila veľmi dobre, Luna a Podmore sa rýchlo zotavovali zo svojich vojnových zranení a dokonca sa hojili Noelove rany.

Ale niektoré rany nebolo také ľahké zahojiť. Hermiona Grangerová bola v akomsi druhu kómy vyvolanej šokom a chladné telo Draca Malfoya ležalo v starej sále, kde dali meno Noelovi. Draco Malfoy bol späť na Rokforte, kde dospel z chlapca na muža, kde bezvýznamné boje jeho mladosti - slovné potýčky s chrabromilčanmi a metlobalové zápasy v daždi - boli čírymi tieňmi finálnej bitky, ktorú musel zviesť kvôli sebe a svoje rodine.

A hoci mu znova narástli prsty vďaka madam Pomfreyovej, Harry Potter vykazoval známky duševného zrútenia.

Bol druhý deň po ich návrate a Dumbledore mal práve za sebou zopár dlhých a nepokojných rozhovorov so Siriusom Blackom a profesorkou Trelawneyovou. Na Dumbledorovu naliehavú žiadosť poslali na Malfoy Manor ministerských úradníkov s tajnou úlohou a Dumbledore výsledok tejto misie dostal po sove práve vtedy, keď profesorka Trelawneyová uplakane opúšťala jeho pracovňu. Zľahka držal ten list vo svojich prstoch, stratený v myšlienkach... Takto to nemalo byť. Prečo si osud s nami tak kruto zahral?

Len chvíľu po tom, čo vykázal profesorku Trelawnayovú zo svojej pracovne, vrazil do nej Harry.

"Čo povedala?"

Dumbledore zvažoval, či povedať Harrymu pravdu alebo nie. Stále nechával ten list bokom. Bolo fér posilniť jeho nádeje a potom mu ich zničiť? Harry už viacej nebol dieťaťom. Bol mužom: tak podobným Jamesovi - silný, vášnivý a statočný. Skutočný chrabromilčan.

Dumbledore spustil ruky zo svojho čela a položil ich na stôl. "Mal si pravdu. Dracova duša je stále v údolí..."

"VEDEL SOM TO!" vykríkol Harry, záblesk v očiach. "Nebol jeho čas! Priveďte ho späť! Musíte, profesor!"

Dumbledore smutne pokrútil hlavou. "Nemôžem."

Harryho oči sa rozšírili nevierou a šokom.

"Prečo nie?"

"Skrátka nemôžem, Harry."

"Klamete!" vykríkol Harry a udrel po Dumbledorovom stole päsťami.

"Hovorím ti pravdu, Harry," unavene odvetil Dumbledore. "Nemôžem ho priviesť späť."

"Kvôli mne ste priviedol späť Siriusa, že? Ale teraz nepomôžete Hermione!"

"Hovorím ti, Harry, nemôžem priviesť Draca späť, dokonca aj keby som chcel."

"Ale on je stále tam! Stále je v údolí. Presne ako Sirius, tak ako to povedala Trelawneyová a jej sestry! To kvôli tomu ste sa ich na to spýtali, však? Povedali ste mi, že sa pokúsite!"

"Zisťoval som to jedine kvôli tebe, pretože si ma požiadal, aby som zistil, či je stále tam... Trelawneyovej sa podarilo kontaktovať svoju sestru Atropos, a tá povedala, že jeho život na zemi ešte nebol úplne prerušený... zatiaľ. Ale to vážne nie je žiadne prekvapenie, Harry. Veľa duší zotrváva v údolí deň či dva predtým, než sa pohnú ďalej. Draco sa čoskoro ďalej pohne."

"Toto nebol jeho čas!"

"Bol, Harry. Draco nikdy nemal prežiť ten Rituál. Voldemort ho zamýšľal zabiť."

"Toto NEBOL jeho čas!" neústupne zopakoval Harry. "To proroctvo sa mýlilo! Nezabil ho VOLDEMORT, ale ZABIL SOM HO JA!"

Dumbledore si vzdychol.

"Ty si ho nezabil, Harry."

"Zadržal som Hermionu - mohla ho zachrániť! Zabil som Siriusa a svojich rodičov a Cedrica a Tonksová a Dennisa a Draca! Všetci zomreli kvôli mne!"

Harry bol zaslepený slzami. Mal tak stiahnutú hruď, že sotva dokázal dýchať.

"Harry, to si neurobil..." povedal potichu Remus Lupin.

"BUĎ TICHO!" vyletel Harry na učiteľa Obrany proti Čiernej mágii, ktorý po celý čas sedel v rohu. Lupin sa tváril, ako keby dostal facku.

"Viem, ako sa cítiš..." povedal Dumbledore.

"NIE, NEVIETE! NIKDY NEBUDETE VEDIEŤ, AKÉ JE TO BYŤ MNOU!"

Albusovi Dumbledorovi a Remusovi Lupinovi došli slová, ktorými by toho chlapca utešili. Namiesto toho, aby sa sústredil na skutočnosť, že konečne zabil Voldemorta, jediné, čo sužovalo Harryho Pottera, bol fakt, že Draco Malfoy zomrel, aby mu dal šancu Voldemorta zabiť. Vedel, že ten výraz utrpenia na Hermioninej tvári ho bude mučiť do konca jeho dní, rovnako ako výkrik umierajúceho Draca.

Harry Potter si prial, aby nevedel o sebe rovnako ako Hermiona Grangerová. Aspoň by si tú scénu znova a znova neprehrával v mysli. Spomenul si, ako pridržiaval Hermionu na zemi, keď s ním zúfalo bojovala, ako sledoval, ako si Draco do hrude vrazil Gladeus... ten hrozný výkrik... jej tvár...

"NIE!" zrazu povedal a ruky si pritlačil na uši. "NIE!" silno pokrútil hlavou a začal sa triasť.

Lupin sa znepokojene pozrel na Dumbledora a nehlasne ústami naznačil: "Čo sa deje?"

Dumbledore sa zdvihol z kresla a prihnal sa k Harrymu.

"NIE... Už nie... nechajte ma..."

"Harry Potter..."

"NIE!" Harry sa násilne vykrútil z rúk starého riaditeľa a utiekol z miestnosti. Dumbledore bol príliš pomalý, aby zamkol dvere.

"HARRY!" zavolal za ním Remus Lupin.

"Nechaj ho na pokoji," povedal Dumbledore, keď Harryho kroky slabli na špirálovom schodisku.

"Vôbec to neberie dobre, Albus," znepokojene povedal Lupin.

Dumbledore si zložil okuliare a pošúchal si oči. Nespal už dva dni. "Je pre neho prirodzené obviňovať sa za to, Remus. Harry mal vždy veľmi silné svedomie."

Lupin sa tváril zamyslene. "Poznáte to malfoyovské proroctvo, Dumbledore... Myslel som, že ste povedali, že u každého proroctva vždy existujú zadné dvierka. Zdá sa, že sme ich nenašli - Draco je mŕtvy. Stará matka Van Dorenová povedala, že láska všetko premôže - ale nechápem, aké nakoniec priniesla ovocie."

Dumbledore pokrútil hlavou. "Nevidíš? Draco si asi vôbec neuvedomoval, ako veľmi miluje Hermionu, až kým nenastal ten úplne najposlednejší okamih: to bolo to, čo mu poskytlo silu vzdorovať Temnému pánovi - nájsť svoju vlastnú slobodnú vôľu. Láska je najsilnejšia mágia, Remus. To ona zachránila Harryho, keď bol dieťaťom. To ona zachránila Noela. To ona zachránila celý náš svet pred Voldemortovým zlom. Stará matka Van Dorenová nikdy nepovedala, že Draco nezomrie, len povedala, že láska zvíťazí.

"Hoci pre Hermionu je to slabá útecha," smutne povedal Lupin. "Je to slabá útecha pre nás všetkých."

"Občas zadné dvierka nie sú tými, aké sme očakávali. Občas ich nespoznáme, až kým neprejdú roky. Časom Hermiona pripustí, že Dracova obeť bola to, čo skutočne znamenala. Nie príchod smrti, ale vzdanie sa života. Potom nájde útechu. Vždy som vravel, Remus, že pravda je nádherná a strašná vec."

"Aj Harry sa toto ponaučenie musí naučiť. Zjavne mu je jedno, že porazil Voldemorta a všetkých nás zachránil - stále sa sústredí na všetky tie úmrtia v jeho živote."

"A nemal by sa? Všetky tie zabitia si vyžiadali vysokú cenu."

"Čo urobíme?"

Albus Dumbledore sa postavil. "Najprv idem skontrolovať zranených. Potom pohľadám Harryho."

"A ja?"

"Remus, mal by si sa porozprávať so Siriusom. Tiež má zlý čas. Všetci máme - predpokladám, že to je posledný Voldemortov kúsok zla."

***

Harry nevedel, ako dlho sedel pri Veľkom jazere.

"Harry..." dotkla sa jeho pleca Ginny. Od tej udalosti si netrúfla priblížiť sa k nemu, väčšinu času strávila pomáhaním madam Pomfreyovej so zranenými.

"Nie, Ginny - teraz nie," odvetil Harry, keď sa stiahol pred jej dotykom. Prečo Ginny stále žila a on ju mohol milovať? Hermiona stratila Draca Malfoya naveky.

"Dumbledore ťa chce vidieť," červenovlasá čarodejnica znela ublížene.

"Fajn, ja ho vidieť nechcem," povedal Harry a zízal na jazero. Sedel na plochej skale. Spomenul si, ako tu pred mnohými mesiacmi pomohol Dracovi a Hermione urobiť fotku. Vietor rozfúkaval Hermionine vlasy, Draco ju objímal okolo pliec. Hocikto v tom okamihu mohol vidieť, ako ju Draco miluje. Premýšľal, či Hermiona tú fotku stále mala.

"Nemôžeš takto pokračovať..." slabým hlasom povedala Ginny, pretože vedela, že Harry nejedol, nepil či nespal od minulej noci.

"NEMÔŽEM?" vykríkol Harry. "PREČO NIE? DRACO ZOMREL, NIE? PREČO NIE JA?"

"Nebuď taký sebecký! Myslíš, že si jediný, komu sa ublížilo?"

"Choď preč, Ginny," tupo prehovoril Harry.

Ginny potiahla nosom. "Ja... ja ťa milujem, Harry, prosím - rozprávaj sa so mnou."

"Ty ma miluješ? Ach, áno... a predpokladám, že to má niečomu pomôcť? Mám sa cítiť lepšie? Dovoľ mi povedať ti, Ginny, videl som sa láska stratí... Láska im nepomohla... nám pomôže?" zlomyseľne povedal Harry, dokonca keď to povedal, cítil sa zahanbene a kruto. Slzy vytryskli v Ginniných očiach.

"Vážne mi ubližuješ, Harry... Môžeš si tu sedieť, ako dlho sa ti páči, je mi to jedno!"

Ginny sa otočila a opustila ho. Harry sa cítil zle. Ale bolo to dobré cítiť sa zle. Tá bolesť rástla v jeho vnútri a skrúcala sa... presne takto musel Draco cítiť ten meč, keď sa zabil.

Oči mal rozpálené nepreliatymi slzami, ale nedovolil si plakať. Povrch Veľkého jazera sa zľahka zaleskol ako veľké množstvo sĺz.

"Harry."

Začul za sebou hlas. Bol to Albus Dumbledore.

Harry nič nepovedal, ale nevstal, aby odkráčal preč.

"Keď hora nepríde k Mohamedovi, Mohamed musí prísť k hore," prehovoril Dumbledore a posadil sa vedľa Harryho na skalu.

"Už nemám čo ďalšie povedať," vyhlásil Harry.

Dumbledore prikývol. "Dobre, ja musím niečo povedať tebe, Harry. Obávam sa, že som sa predtým nevyjadril jasne, keď si ma požiadal, aby som priviedol Draca späť."

Harry si odfrkol. "Myslím, že ste sa vyjadrili dokonale jasne."

Dumbledore pokrútil hlavou. "Nepovedal som ti celú pravdu: dôvod, prečo nemôžem priviesť Draca späť. Naučil som sa, Harry, že keď príde na teba, povedať ti celú pravdu je oveľa ľahšie než to musieť vysvetľovať neskôr. Takže som sa rozhodol povedať ti ju teraz."

Harry sedel dokonale nehybne.

"Ako vieš, zakaždým, keď zomrie nejaký človek, jeho duša na chvíľu odchádza do Údolia tieňov. Duša tam zotrváva len krátky čas, pokiaľ sa človek nerozhodne, že chce byť duchom, v takom prípade jeho duša nikdy neodíde."

"To všetko už VIEM.... priviedli ste kvôli mne veľmi rýchlo Siriusa späť, nie? Ale NEPRIVIEDLI STE SPÄŤ DRACA KVÔLI HERMIONE! EŠTE ZOSTÁVA ČAS, ALE VY TO NEUROBÍTE!"

Albus Dumbledore nechal Harryho vykričať sa, potom pokračovať. "Nie je to jednoduchý proces - svet je v rovnováhe. Ak sa duša povolá na druhú stranu, druhý svet sa nezmieri s tým, aby sa vzala preč bez výmeny za inú dušu. To je tá časť, o ktorej som ti nechcel povedať."

Harry zízal so širokými očami na Dumbledora. "Výmena duší? Niekto zomrel, aby ste priviedli Siriusa späť?"

Dumbledore prikývol.

Harry zašepkal: "Kto?"

"Môj veľmi starý priateľ. Nicolas Flamel."

"Nicholas Flamel zomrel, aby sa priviedol Sirius späť? Prečo?"

"Mal šesťsto šesťdesiat rokov a chýbala mu jeho manželka. Perenelle zomrela pár mesiacov predtým. Keď sa dopočul, čo sa stalo, vyhľadal ma."

Harry bol šokovaný.

To nevedel! Bol taký šťastný, že má Siriusa späť, že vôbec nepremýšľal nad tým, ako sa taká zložitá mágia vykonala!

"Takže to je ten problém, nemôžeme nájsť osobu ochotnú zomrieť, aby sme priviedli Draca späť," pomaly povedal Harry.

"Ty by si ochotný bol, Harry?"

Harry o tom premýšľal. "Možno." Povedal nakoniec.

"Ach... ale pochop, ´možno´ nestačí. Ale takéto zdráhanie je len prirodzené, chcieť iné by bolo popieraním tej jemnej rovnováhy života. Nestáva sa často, aby šiel niekto do Údolia tieňov dobrovoľne. Druhý svet by ich odmietol, keby neprišli úplne dobrovoľne."

"Chápem."

Dumbledore pokrútil hlavou. "Avšak Harry to nie je ten problém. Pochop, existuje človek, ktorý prišiel za mnou a ponúkol sa, že tú výmenu urobí. A podľa môjho úsudku si myslím, že je tým správnym človekom. Vážne si myslím, že by tá výmena vyšla."

Harry sa zatváril zmätene. "Kto?"

Dumbledore sa tvrdo pozrel na Harryho. "Sirius Black."

"NIE! Nie Sirius.. on-"

Ale Dumbledore zdvihol ruku a prerušil ho. "Siriusovým poslaním bolo byť tvojim radcom a uistiť sa, aby si zničil Voldemorta. Odslúžil si svoj čas, splnil svoje ciele. Vie, že žije na požičaný čas od Nicolasa Flamela. Požiadal ma, aby sa tá výmena urobila. Bol úplne ochotný - tiež videl Dracovu obeť a Hermioninu bolesť."

"NIE!" znova dôrazne povedal Harry. Nedokázal by zniesť, aby Siriusa znova stratil. Ale dokonca keď to povedal, jeho istota o zlomok zaváhala. Vedel, že Siriusa priviedol Dumbledore nazad len preto, aby mu dal silu premôcť Voldemorta. Kedykoľvek Harryho odvaha zakolísala, Sirius tu pre neho bol.

"Ako som ti povedal v prvom ročníku, Harry: pre vyrovnanú myseľ je smrť len ďalším veľkým dobrodružstvom."

Dumbledore si všimol nerozhodnosť v Harryho tvári a poskytol mu chvíľu, aby si všetko premyslel. V prvom ročníku bola pre Harryho smrť vzdialená, len nejasné výkriky jeho rodičov spred desiatich rokov... ale počas rokov smrť Harryho prenasledovala, doháňala, zapĺňala jeho dušu neistotou a zúfalstvom.

Po chvíli Dumbledore pokračoval. "Takže chápeš, problém nie je v nájdení duše na výmenu."

"Potom v čom?" spýtal sa Harry, už sa viacej neobťažoval dohadovať sa.

"Problém je nájsť kľúč do Údolia tieňov. Obávam sa, že je stratený."

"Stratený?"

"Patril Narcisse Van Dorenovej... bol u Van Dorenovcov mnohé roky, požičal som si ho od nej, keď som priviedol Siriusa späť... ale ako vieš, Narcissa zomrela s Luciusom počas poslednej bitky a ich telá sa nepodarilo nájsť. Nedokážeme nájsť ten kľúč, Harry. Keby sme ho našli, sme so Siriusom ochotní priviesť Draca späť."

"Prečo neprehľadáte Malfoy Manor?"

Albus Dumbledore si vzdychol. "Prvá vec, čo som urobil, keď mi Sirius povedal, že je ochotný tú výmenu urobiť, bolo to, že som poslal ministerských úradníkov, aby prehľadali celé panstvo. Títo čarodejníci sú experti a všetko detailne prečesali. Počas rozhovoru so Sibylou som dostal sovu z ministerstva, v ktorom ma informovali o bezvýslednom pátraní. Aj tak pochybujem, že by ho Narcissa nechala len tak niekde ležať. Skontrolovali sme trezory u Gringottových... nič. Obávam sa, že je skutočne stratený."

"Ako vyzerá?" zvedavo sa spýtal Harry.

Dumbledore zdvihol jednu zo svojich starých, vráskavých rúk a zadumane sa zahľadel na svoje prsty. "To je veľmi pozorne strážené tajomstvo ministerstva, Harry. Predstav si, že by ten kľúč padol do nesprávnych rúk. Samozrejme, nebudeš vďaka nemu nesmrteľný, ale iste si môžeš kúpiť čas na zemi."

"Chcem to vedieť, Dumbledore. Ako ten kľúč vyzerá?"

"Je to prsteň."

"Aký prsteň?"

"Diamantmi ozdobený prsteň. Prsteň starodávnej mágie v tvare hada požierajúceho svoj vlastný chvost. Je to magické spojenie medzi druhým svetom a naším. Je taký mocný, že by mal popravde byť v Oddelení záhad, ale Van Dorenovci sa s ním odmietli rozlúčiť. Keď sa vydala, stará matka Van Dorenová ho prenechala svojej obľúbenej dcére, Narcisse Malfoyovej. Pochybujem, že Narcissa samotná v skutočnosti poznala skutočnú funkciu toho prsteňa. Roky som býval dobrým priateľom tej rodiny a bolo to šťastie, v Siriusovom prípade, že som vedel, ako prejsť závojom do druhého sveta.

Harry vyskočil na nohy. "Vravíte, že jediné, čo stojí medzi Hermioninými šťastím a jej utrpením je prsteň? Musíme ho nájsť, Dumbledore!"

"Urobili sme všetko, čo sme mohli."

"Ja ho nájdem!" vykríkol Harry. "Musím to skúsiť!" Divoko sa rozhliadol, ako keby si myslel, že možno uvidí ten prsteň na zemi vedľa seba. Potom začal vzlykať, všetka tá bolesť sa konečne preliala von.

"Harry," povedal Dumbledore, vstal a pomaly ho pritiahol k sebe. "Občas sa ľudia rozhodnú zomrieť, aby ostatní mohli žiť. Najhoršia vec, čo môžu žijúci urobiť, je zneuctiť to rozhodnutie tým, že nežijú svoje životy naplno a zmysluplne. Hermiona sa tú lekciu musela naučiť a tak sa musíme my všetci, ktorí sme zažili stratu. Vrátane teba."

Harry vzlykal na pleci toho starého muža. Dumbledore bol pre neho ako otec. Ale počas všetkých tých rokov neistoty Harry nikdy necítil takú veľkú potrebu Dumbledorovej múdrosti a vedenia ako v tejto chvíli.

"To nie je fér."

"To nie je nikdy."

"Nedokážem pokračovať."

"Musíš."

Harry sa odmlčal.

"Ako začnem?"

"No, videl som, ako si sa choval k Ginny Weasleyovej, ktorá bola k tebe vždy láskavá a milá. Ak sa nemýlim, práve teraz plače za tamtými ružovými kríkmi. Mohol by si začať s tým, že sa jej ospravedlníš. Mal by sa s ňou porozprávať, trpí rovnako ako ty. Bol by si prekvapený, ako jednoduchý rozhovor s iným človekom dokáže odľahčiť nášmu bremenu."

Harry si usušil slzy a vystrel sa.

"V poriadku. Skúsim to."

Dumbledore prikývol a sledoval, ako sa Harry vydal po ceste, ktorý viedla od jazera k vnútorným pozemkom Rokfortu, kde rástli ružové kríky.

***

Harry sa vážne cítil zle, kvôli tomu, ako sa choval k Ginny. Skoro rok ich od seba rozdelili aurorské povinnosti a po prvý raz, čo boli spolu sami, čo urobil? Bol k nej hrubý. Čo to s ním bolo? Prečo bol vždy taký blbec, keď prišlo na dievčatá? To fiasko s Čcho Čchangovou v piatom ročníku bolo dôkazom jeho blbosti. Nikdy s ním znova neprehovorila. Úprimne dúfal, že Ginny bude rozumnejšia.

Začul potiahnutie nosom a listy blízkeho kríka zašuchotali.

"Hej."

Ginny vzhliadla na Harryho zízajúceho na ňu skrz listy kríka, za ktorým plakala.

"Choď preč," smrkla.

"Nie, nejdem. Bol som idiot... a... a... je mi to ľúto, dobre? Len si sa snažila, aby mi bolo lepšie a ja som sa choval ako skutočný blbec."

Ginny vyzerala o máličko upokojená. "Áno... bol si skutočný idiot," povedala nakoniec.

"Môžem ísť za tebou?"

Ginny prikývla. Harry odtlačil krík vedľa nej a objal ju. Chvíľu sedeli mlčky.

"Rokfort je taký tichý, keď nie je semester, však?" dumala Ginny nahlas.

"Áno. Zažili sme tu dobré časy."

"Pamätáš si, ako si ma zachránil pred Tomom Riddlom?"

"Samozrejme. Vtedy si bola vychrtnutá malá prváčka."

"Nebola som vychrtnutá."

"Ja som bol tiež."

"Som zvedavý, kedy sa sem znova vrátime."

"Ach, som si istá, že veľakrát. Myslím... toto je Rokfort, nie?"

Nastalo ďalšie dlhé mlčanie.

"Harry... nechceš sa o tom porozprávať?"

Nebolo treba vysvetľovať, čo je to ´to´. Stále to bolo čerstvé v ich mysliach.

Harry to dôkladne zvažoval. Posledných osem rokov jeho života bolo jedno dlhé dobrodružstvo. Možno ho jedného dňa vydá Čarodejnícka literatúra - vydalo by to na niekoľko zväzkov... možno jeden pre každý rok na Rokforte. "Áno... v skutočnosti sa chcem, Ginny. Všetko toto... Ak dokážeš vydržať počúvať ma." Krátko sa zasmial. "Občas to bude znieť poriadne bláznivo a je to pekelne dlhý príbeh, ale bol by som rád, keby si si ho aj tak vypočula."

"Pokračuj," povedala Ginny a pritúlila sa k Harrymu. "Máme celý deň."

Harry sa zhlboka nadýchol a začal.

Ginny sa usmievala, keď načúvala Harryho tichému hlasu. Zdalo sa, že ho už počúvala hodiny... ale jej pozornosť vôbec nezakolísala. Občas ho prerušila poznámkami ako "ach, predstav si, že si si kedysi myslel, že Sirius ide po tebe!" a "To si zaslúžila, tá sprostá babizňa Umbridžka."

Zvečerievalo sa, keď Harry dorozprával svoj príbeh.

"... ale Dumbledore nemôže priviesť Draca späť, pretože stratil kľúč k Údoliu. Koniec."

Ginny sa tvárila prekvapene. "Koniec? To je koniec?"

"Áno... potom som ťa šiel pohľadať."

"To je jediný dôvod? Stratil kľúč?"

"Aký kľúč?"
"To nie je dôležité, Ginny. Je stratený."

Ale Ginny bola vždy mimoriadne zvedavá a keď sa jej zvedavosť raz nabudila, nebolo ju ľahké potlačiť.

"No tak, Harry, ako vyzeral?"

Harry sa postavil a vytiahol Ginny na nohy. Práve podávali vo Veľkej sieni večeru a hoci nemal chuť, stále cítil povinnosť postarať sa, aby sa Ginny najedla.

"Je to ministerské tajomstvo. No tak, myslím, že meškáme na večeru," povedal Harry, nevediac, či jej to povedať, pretože Dumbledore to tak neochotne povedal jemu. Tu to všetko mohlo skončiť, ale Ginny sa nedala tak ľahko odradiť.

"Ale, no tak, Harry. Ako vyzeral? Čo je tým kľúčom?"

Pohli sa k Rokfortu. Harry ju držal za ruku. Rozhodol sa, že nevadí, keď jej to povie, pretože aj tak bol stratený. Pokúsil sa spomenúť, čo mu povedal Dumbledore, a nahlas pritom prehovoril: "Je to prsteň. Diamantový prsteň v tvare hada, ktorý si je svoj vlastný chvost."

Ginny náhle zastavila, z tváre jej rýchlo zmizla všetka farba.

"Ginny?" povedal Harry a ustarane na ňu hľadel.

"Povedz to znova."

"Há?"

"Ten kľúč k údoliu... ako vyzeral?"

"Diamantový prsteň v tvare hada, ktorý si je svoj vlastný chvost," zopakoval Harry. Ginny vyzerala veľmi čudne, jej oči žiarili, ale tvár mala bielu ako krieda.

"Ach... ach... Harry..." začala sa triasť.

"Si v poriadku? Ginny, čo sa deje?" Teraz už bol vážne znepokojený. Ginny sa prinútila prehovoriť, myseľ sa jej krútila a bála sa, že ak sa neovládne, vykríkne.

"Ten prsteň... v hodine najvyššej potreby... Ja viem, kde je... ach... ach... ja viem..."

"Čo to hovoríš, Ginny? Ako vieš, kde ten prsteň je?" dožadoval sa Harry, keď ju trochu triasol. Ginny sa preberala zo svojho šoku a jej líca sa rozpálili do červena.

"Harry! Harry! Ten prsteň!" Schmatla ho za ruku tak silno, že zjajkol. Nikdy v celom svojom živote nevidel Ginny takú vzrušenú.

"Poďme Harry! Musíme okamžite ísť! Ja viem, kde je... Minulé leto... Videla som ho! Dotkla som sa ho!" Ginny ho ťahala za ruku a začala utekať k hlavnej bráne Rokfortu.

"Počkaj, Ginny! Si si istá? Ako to vieš?" zajačal Harry, keď za ňou utekal.

"Som si ISTÁ!" Ginny takmer vykríkla, kým utekala, jej oči naplnené slzami vzrušenie, keď vbehla do Veľkej siene. "Profesor Dumbledore! Profesor Dumbledore!"

Mladá čarodejnica prebehla stredom Veľkej siene k profesorskému stolu. Za stolom spoločne jedli niekoľkí ďalší profesori a aurori.

"Ginny? Čo sa deje, dieťa?" zvedavo povedala profesorka McGonagallová. "Upokoj sa."

Len s najväčším sebaovládaním sa Ginny zastavila, aby nepotiahla profesora Dumbledora za habit. Ale nedokázala udržať svoj hlas pokojný, keď pred šokovaným stolom aurorov vykríkla: "Ten kľúč k údoliu je na Hermioninom prste!"