The Blood Of The Dragon
Autor: Zensho
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/33/The_Blood_Of_The_Dragon
Dračia krv
Preklad: Jimmi
Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Pozor, napísané v roku 2003, po HP5
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 33: Tenebrae Odiosus Inextricabilis - Lapený v slepej nenávisti
Sirius Black a Neville Longbottom kráčali k Rokfortu. Mali pre Dumbledora dobré správy - ako sa zdá, Grawp informoval svojho brata Hagrida, že obrov zbadali smerovať k pohoriu blízko bulharskej hranice s Rumunskom. V tých horách určili polohu Voldemortovej pevnosti a bolo známe, že sa v nich nachádza zrúcanina starého hradu, ktorý sa rozkladá nad zložitou sieťou tráckých kobiek.
Sirius s Nevillom sa pri svojom návrate na Rokfort ponáhľali, skoro vôbec nestrácali čas na odpočinok či jedlo. Keď sa ich testrály unavili, dokonca použili jednu chvíľu aj muklovské lietadlo.
"Albus, mimoriadne dobré správy. Všetci sme pripravení k odchodu. Keď sme opustili Harryho, už naučil ohniváčov prijať ľudských jazdcov, takže by sa mali dať čoskoro presunúť. Tie isté správy od Elphiasa Dogeho ohľadne ostnáčov."
Albus Dumbledore privítal oboch aurorov vo svojej pracovni.
"Dobre. Dobre. Tiež mám pocit, že by sme nemali strácať čas. Mám pocit, že niečo nie je v poriadku. Severus Snape nikdy predtým nebol preč takto dlho. Začínam mať obavy."
Neville prehovoril, "myslím, že Hermiona je v poriadku, profesor. So Siriusom sme sa u nej včera zastavili. Sirius trval na tom, že pôjde, hoci som mu povedal, že vy ste povedali, že by nemala mať priveľa kontaktov s čarodejníckym svetom. V každom prípade vyzerala v poriadku. Veľmi jej chýba Draco a Noel, ale naozaj si vedie fajn. Povedala, že ak v blízkej dobe plánujeme čokoľvek veľkého, aby sme jej dali vedieť, pretože je starosťami skoro mŕtva."
Sirius sa ponuro usmial. "Áno, Albus, spomínaš si, ako si ma pred troma rokmi držal v domácom väzení? Veľmi dobre si ten pocit pamätám - nedovolil si mi dokonca vyjsť z vlastného domu a to ma privádzalo do šialenstva. Preto mám pocit, že by sme mali Hermionu viacej zapojiť - skôr než urobí niečo unáhlené."
Dumbledore si smutne Siriusa prezeral. "Bohužiaľ, Sirius, som si veľmi dobre vedomý podobnosti medzi tvojou a Hermioninou situáciou. A tiež sa bojím toho ponechávať slečnu Grangerovú priveľmi v temnote. Napokon, jej moc by sa mohla hodiť - hoci nie je aurorom, je jednou z najmocnejších študentiek, ktoré kedy absolvovali Rokfort."
"To preto tomu nerozumiem," odvetil Neville. "Nechápem, prečo nebola vybraná pre aurorský tréning - v pohode by bola najmocnejšia z nás."
Sirius prikývol. Sám o tom často premýšľal.
"Pretože - Neville - človek sa na aurorský tréning nevyberá. Človek sa stať aurorom rozhodne."
"A Hermiona nikdy nechcela byť aurorom?"
"Áno, chcela."
"Potom prečo jedným nie je?" zvedavo sa spýtal Sirius.
"Ja som nedovolil, aby bola. Viete, že nie každý, kto chce byť aurorom, sa ním stane. Najprv sa musia vyfiltrovať určité vlastnosti."
"Prečo nie?" prekvapene zareagoval Sirius. "Chcem povedať, Hermiona je dokonalá!"
Dumbledore sa usmial, keď sa pozrel na mená hlavných prefektov a prefektiek na pamätnej tabuli oproti nemu. Draco Malfoy a Hermiona Grangerová bok po boku.
"Aurori sú tvrdí: bojovať proti Čiernej mágii je najdôležitejšou vecou v ich živote. Premýšľaj o tom - ty, Sirius, si bojoval kvôli svojmu mŕtvemu bratovi, ktorého skazil Voldemort a pre svoju sesternicu Nymphadoru... Luna pre svoju matku, Colin pre svojho brata Dennisa, ktorého minulý rok zabili, Ginny kvôli tej záležitosti s denníkom Toma Riddla, Harry kvôli svojim rodičom, Neville kvôli svojim... všetci aurori zažili tú životne dôležitú udalosť, ktorá ich v rozhodujúcom okamihu postrčí. Hermiona nikdy nečelila strate, jej čas ešte neprišiel. V tom rozhodujúcom okamihu neviem, ktorým smerom sa stočí a pri auroroch nemôžeme riskovať."
Sirius vybuchol smiechom. "Hermiona? Hermiona bude pri nás stáť až do smrti! O čom majú byť tieto rozhodujúce okamihy? Všetci našu Hermionu poznáme."
Neville prikývol.
Albus Dumbledore si odkašľal. "Jediné, čo môžem povedať je, čo som urobil, to som urobil. Ak je vaša viera v slečnu Grangerovú správna, potom myslím, že veľmi skoro budeme potrebovať jej silu - a ja sa modlím, aby ste mali pravdu. Mávam v poslednej dobe zlé sny, Dracova myseľ sa predo mnou uzavrela rovnako ako Snapova. Zjavne sa s nimi nemôžem skontaktovať. Napísal som Harrymu, aby sa ponáhľal, a práve som poslal list ministerstvu a požiadal Percyho, aby mi poslal mená tých piatich aurorov, ktorých mi sľúbil. Musíme čoskoro vyraziť."
Dumbledore si zložil okuliare a pretrel si oči.
Neville Longbottom hľadel prekvapene na riaditeľa. Po prvý raz za všetky tie roky, čo riaditeľa poznal, Albus Dumbledore konečne vyzeral... ustaraný. Sirius Black si to musel všimnúť tiež, pretože nič nepovedal.
"Profesor Dumbledore... Nemala by o tomto vedieť Hermiona? Možno je načase, aby sa vrátila."
Dumbledore náhle znova nadobudol svoju vyrovnanosť.
"Keď získam tie mená od ministerstva, Neville, budem ťa kontaktovať. Mali by sme jej dať vedieť, len keď budú všetky plány spustené. Nemyslím si, že počkať pár dní spôsobí nejaký rozdiel. Medzitým sa stále budem pokúšať kontaktovať Severusa Snapa a Draca Malfoya."
Albus Dumbledore vyprevadil svojich hostí a zdvihol mapu. Ako ďaleko bol Harry? Dostal sovu? Riaditeľ si spomenul na rozhovor s Harrym, ktorý mal v tejto istej pracovni pred troma rokmi. Harry na neho kričal: "Mohol si vybrať nesprávnu osobu! Mohol si vybrať nesprávnu osobu!" Dumbledore dúfal, že nie. Skutočne dúfal, že nie.
***
V tom čase v Brlohu nedokázal Nicholas Weasley prestať plakať.
Penelopa sa ho pokúšala upokojiť, potom ho nechala samého desať minút, potom ho tíšila znova.
"Skús to ty," frustrovane povedala Percymu.
Percy Weasley vzal dieťa od svojej ženy. Stále nebol dobrý v zaobchádzaní s týmto dieťaťom, hlavne pretože nepovažoval za také ľahké prijať dieťa za vlastné ako jeho žena.
"Pššt, pššt, Nicky. Tíško."
Nicholas sa rozplakal ešte silnejšie.
"Ak čoskoro neprestane, ublíži si," ustarane povedala Penelope. "Kiežby tu bola tvoja matka, dokázala by ho zvládnuť. Neviem, čo sa deje - nikdy predtým takýto nebol."
Do izby vrazil Ron. "Hej, čo všetok ten hluk! Nikdy predtým takto dlho nevydržal."
Penelope si utrela pot z čela.
"Možno je chorý," povedal Percy, keď sa pozorne zahľadel na svojho nevlastného syn. "Alebo niečo zlé zjedol."
"Bože, čo má tento hluk znamenať?"
S prasknutím sa zjavila v kuchyni Molly Weasleyová, sekundy za ňou jej manžel.
"Mami! Vďakabohu, už sme s rozumom v koncoch!" povedal Percy a podal uplakané dieťa svojej matke. Molly Weasleyová prevzala dieťa a niesla ho do postieľky.
Percy, Penelope a Ron jej šli tesne v pätách. "Neprestane plakať... myslím, že je chorý," znepokojene sa ozvala Penelope.
Molly poťapkala podráždené dieťa a rýchlo ho skontrolovala. Vyzeral úplne v poriadku. Potom dostala nápad.
"Kde je jeho šťastný talizman?"
"Čože?" spýtali sa zborovo Penelope a Percy.
"Viete, ten talizman, ktorý nosil prvých pár mesiacov, než sme mu ho dali dole - ten malý strieborný drak s rubínovými očami, ten čo je očarovaný, aby sa občas náhodne pohol. Keď bol mladší, vždy mu pomáhal prestať plakať."
"Ach!" spomenula si Penelope. Nakoniec mu ho dali dole, aby ho uschovali, pretože vyzeral príliš cenný, aby ho nosilo také malé dieťa. "Myslíš, že zaberie? Zoženiem ho."
"Nie, ja idem poň," Percy vstal a o chvíľu neskôr sa vrátil s príveskom.
Navliekli ho dieťatku na krk. Skoro okamžite sa malý drak začal pohybovať. Zívol, roztiahol krídla a zatrepotal nimi. Weasleyovci v úžase sledovali, ako dieťa prestalo plakať a začalo sa rúčkami dotýkať prívesku.
"Nemôžem tomu uveriť!" povedal Ron. "Konečne môžem pokračovať v liste Parvati." Ron sa otočil a odišiel z izby.
"Dobrý nápad, mami," ozval sa Percy.
Molly žiarila. "Zjavne ho utešoval, keď bol mladší. Kde ste povedali, že ste ho kúpili?"
"Ehm.. bol to darček od priateľky," rýchlo povedala Penelope.
"No, je určite užitočný," odvetila Molly. "Kiežby som mala také niečo, keď boli Fred s Georgeom malý... boli to hlučné, podráždené deti."
"Som zvedavý, čo ten pohyb vyvoláva," prehovoril Percy, keď sa dráčik schúlil do dlane dieťatka.
"Šššš, Nicky, spinkaj," povedala Penelope, keď pohladila dieťa po vláskoch. Dieťa sa len teraz naučilo usmievať a pokusne tak urobilo než potichu zatvorilo svoje zlaté oči.
Malý dráčik si pritisol hlávku na prštek dieťaťa.
Čudné, pomyslela si Penelope, ten prívesok sa nepohybuje, pokiaľ sa nedotýka Nickyho. Som zvedavá, čo to má spoločné?
Dieťa sa prebudilo s plačom z nočnej mory o mužovi v kapucni, ktorý sa po ňom načahoval ostrými nechtami na červených rukách. Bol tam vysoký blonďavý muž, ktorého si dieťa pamätalo, a ktorý stál pri ňom a pokúšal sa ho zachrániť. Dieťa chcelo ísť k tomu blonďavému mužovi... vedelo, že ho ochráni... dajako si ho pamätalo. Nato sa prebudilo s plačom.
Usmievajúc sa na Penelopu dieťatko sústredilo svoju detskú myseľ na myšlienky o tom blonďavom mužovi. Pri jeho boku bola žena s hnedými očami a zlatými vlasmi. Voňala ako sladké mlieko. Kto to bol? Keď o nich premýšľal, drak na prívesku sa začal pohybovať. Pomaly sa vrátil k príjemným snom o tom mužovi so strieborno-blonďavými vlasmi, ktorý ho hojdal sem a tam. Tá hnedovlasá žena, o ktorej vedel, že ho veľmi milovala, ho sledovala a smiala sa. Ako keby z veľkej diaľky počul toho muža vravieť: "Milujem ťa, Hermiona."
Nevedel, čo tie slová znamenajú, ale vedel, že niekedy v minulosti sa to stalo. Vtedy všetko bývalo v poriadku.
***
Hermiona kráčala po príjazdovej ceste k svojmu domu a pripadala si dosť šťastne. Zbadala na ceste auto svojich rodičov a bola rada, že otec znova dlho nepracoval. Pred týždňom dostala správy od Nevilla a Siriusa a cítila sa oveľa pokojnejšia, že je všetko v poriadku. Neville jej dokonca povedal, že Dumbledore plánuje čoskoro zaútočiť, ale nemohol jej poskytnúť žiadne detaily. Stačilo to, aby bola Hermiona celý týždeň šťastná. Jediné, čo ju stále trápilo, bolo čudné správanie Raplha Bowmana.
Celé roky ju prenasledoval a ona ho nesčítanekrát definitívne odmietla. Avšak zrazu mal zjavne šialený dojem, že súhlasila, že si ho vezme! Iste, vyšla si s ním párkrát, ale len preto, že potrebovala zviesť s Cathy do Londýna. Nakoniec sa to zhoršilo tak, že jej otec zmenil telefónne číslo a povedal Ralphovi, aby nevstupoval na ich pozemok. Bez neho boli posledné dva dni relatívne pokojné.
Zámka na dverách sa nezvyčajne zadrhávala. Keď tam stála a odomykala dvere, mala čudný pocit. Zdalo sa jej, ako keby zrazu stála v miernej snehovej búrke. Vzhliadla, ale nič nevidela.
"Čudné," zamrmlala. Pokožka ju podivne zabrnela a okamžite sa jej zatočila hlava. Asi z vetra, pomyslela si, a vošla dnu.
V okamihu, ako Hermiona vstúpila do domu, vedela, že sa niečo stalo.
"Mami? Ste doma? Tati?"
Vedela, čo je zle. Dom bol absolútne tichý. Ak auto jej rodičov bolo na príjazdovej ceste, mali by vydávať nejaký hluk. Nakrátko sa zľahka, či sa Ralph nejako nedostal do domu a nezavraždil ich, ale potom si povedala, že nech je Ralph všetko možné, nie je psychopatický vrah. Nebuď smiešna, možno si len šli zdriemnuť.
***
"Tenebrarum Finite..." zašepkala postava pod neviditeľným plášťom, kým ju sledoval, ako odomyká dvere. Všetko šlo presne, ako bolo naplánované. Nemala prútik, bola sama a bude chvíľku stáť na jednom mieste. Bolo to veľmi dlhé protikúzlo a on ho dokončil presne včas. "...Emerge Consumno!"
Poprašok, ktorý rozprášil, dopadol na schody a on sledoval, ako sa na sekundu striasla. Videl, ako naklonila hlavu, ako keby si uvedomila ten prach okolo seba. Ale po chvíli niečo zamrmlala, vošla do domu a on začul zacvaknúť zámku na miesto. O sekundy neskôr postava pristúpila k dverám.
"Alohamora," zašepkal a zámka sa otvorila. Začul, ako volá na svojich rodičov.
Hermiona sa pohla k schodom do spálne rodičov, aby zistila, či sú v poriadku. Skôr než sa dostala na tretí schod, začula, ako niekto za jej chrbtom niečo kričí. Ruky sa jej pripažili k telu a nohy stisli dohromady. Ach, nie, pomyslela si. Toto je vážne... nemala vôbec čas dokončiť svoju myšlienku, pretože keď ju ovládol Petrificus Totalus, jej myseľ sa vyprázdnila.
***
Prvá vec, ktorú si Hermiona všimla, keď znova nadobudla vedomie, bolo, že jej je zima. Oči mala stále otvorené, ale cítila, ako sa jej telo trasie zimou. Pomaly otvorila oči a dostala šok, keď si uvedomila, že je taká tma, že si nie je istá, či má otvorené oči alebo znova zatvorené. Aby sa uistila, niekoľkokrát zažmurkala. Podľa všetkého bola v miestnosti tma ako vo vreci. Ležala na niečom, o čom predpokladala, že je podlaha, len si nemohla byť celkom istá, pretože bola úplná tma. Cítila, ako jej niečo lezie po prstoch na nohách a rýchlo si k sebe pritiahla nohy.
Pomaly sa posadila.
Kde je toto miesto? Čo sa stalo? Niekto ju omráčil a priniesol sem. Bol to povedomý hlas. Odniekiaľ ho poznala, ale začula ho len zajačať to kúzlo, nemohla si byť celkom istá, kto to bol. Bol to hlboký mužský hlas staršieho muža... kde ho už predtým počula? Ktorý čarodejník ju mohol nájsť? Určite nie žiaden Malfoy...
Koľko bolo hodín? Pokúsila sa pozrieť na hodinky, ktoré stála cítila na svojom zápästí, ale nedokázala v tej tme vidieť na ručičky. Vedela, že má stále na sebe sestričkovskú uniformu, pretože cítila gombíky a látku, ale vlasy sa jej uvoľnili z pevného drdola. Cítila vo vlasoch sponky a napadlo ju na zemi pohľadať zvyšné, ale akosi z pomyslenia na to, čo by na tej zemi mohlo byť, si to rozmyslela.
Chvíľu sedela v úplnom tichu. Mohla skadesi v diaľke počuť škrípanie a buchot a viac než raz zacítila, ako jej niečo prebehlo po rukách či nohách. Práve keď zberala odvahu, že sa postaví a preskúma tú miestnosť čiernu ako uhoľ rukami, začula približovať sa kroky.
Začula otočenie kľúča v zámke a zvuk otvorenia ťažkých dverí. Objavila sa štrbina svetla v tom, čo muselo byť vchodom a ona sledovala, ako jej do výhľadu vstúpil obrys nejakého muža.
"Lumos," prehovoril chladný hlas.
Zhíkla, keď sa miestnosť rozjasnila slabým svetlom a obraz vysokého blonďavého muža vkĺzol do jej zorného uhla. Ich oči sa spojili. Na chvíľu si myslela, že sa pozerá do očí Luciusa Malfoya, potom ju zaplavila úľava, keď si uvedomila, že ten človek nie je Lucius, ale Draco.
"Draco?" zvedavo sa spýtala. V jeho šedých očiach bol chlad, ktorý ju desil, jeho tvár mala rovnako pyšný výraz ako Luciusova. Bože, pomyslela si, vyzerá presne ako jeho otec! Prečo sa cítim tak vydesene?
"Draco," zopakovala a vstala pred ním na nohy. "Kde som? Čo sa stalo? Je to Noel? Si v poriadku?"
Stál tam a hľadel na ňu, tak ako keď ju prvý raz nazval humusáčkou v ich druhom ročníku.
"Draco, povedz niečo. Čo sa deje?" Hermiona už bola teraz vážne vystrašená. Triasla sa od chladu, ale tiež sa triasla, pretože jej bolo zle. Ako keby sa niečo zlé malo stať.
Draco vytiahol prútik.
"Silencio," povedal Draco, keď namieril prútik na jej hrdlo.
Hermiona otvorila ústa, aby prehovorila, ale žiadne slová nevyšli. Oči sa jej roztvorili v šoku. Stála pred Dracom, otvárala a zatvárala svoje ústa, ale nedokázala vydať žiaden zvuk.
"Povedala si, že už so mnou nikdy nechceš znova prehovoriť, Grangerová. Užívaš si to?" zatiahol, keď sa oprel o stenu malej, kamennej miestnosti, v ktorej boli.
Slzy jej vybehli do očí. Čo sa dialo? Bol toto nejaký zvrátený žart? Snívalo sa jej?
Draco sa uškrnul, keď začala plakať.
"Nechám ťa tu chvíľu, aby si premýšľala nad tým, aká krutá, klamajúca mrcha si bola... potom sa vrátim a zistím, či si sa naučila, ako sa správať. Aby si vedela, mala si pravdu, vážne sa mi nedá veriť." Draco si úmyselne povzdychol, keď sa Hermiona zadúšala slzami. "Ach, drahá, vážne vyzeráš otrasne, keď plačeš. Nechápem, kvôli čomu som sa do teba zamiloval, hoci musím povedať, že sa s tebou dobre šukalo."
Hermiona na neho nemo vykríkla, ale on sa len prosto zasmial a zatvoril za sebou ťažké dvere. Hermiona mala pocit, ako keby jej trhali srdce. Čo sa prepánakráľa stalo Dracovi? Prečo ju nikto nevaroval? Cítila takú zúrivosť voči Siriusovi, Nevillovi, Dumbledorovi... dokonca voči McGonagallovej. Mali ju varovať! Pokúšali sa ju po celý čas chrániť? Niet divu, že jej nechcel Neville o ňom poskytnúť žiadne správy!
Zaslepila ju panika a potreba uniknúť. Chcela Draca udrieť, zatriasť ním. K svojmu zdeseniu si Hermiona uvedomila, že nemá prútik. Bola v pasci. Keď si spomenula na približné rozmery miestnosti, prehmatala sa po stenách rukami. Prišla k dubovým dverám a zabúchala na ne. Bolo to zbytočné.
Bolo jej na omdletie. Čo sa panenka skákavá stalo Dracovi? Ako tu mohol stáť a rozprávať sa s ňou, ako keby bola menej ako špina! Čo sa stalo? Klesla na kolená pred tými dubovými dverami a slzy, ktoré zadržiavala, sa nekontrolovateľne preliali. Keď Silencio vyprchalo, Hermiona vydala hlboký ston bolesti a zviezla sa k zemi, kde plakala na chladnej podlahe.
Musela sa uplakať do spánku alebo bezvedomia, pretože ďalšie, čo si uvedomila, bolo, že ju niekto nesie a nakoniec ju hrubo položil na stoličku.
"Preber ju," povedal nejaký hlas.
Niekto jej strelil facku. Stáli pred ňou dvaja muži - Lucius a Draco Malfoy. Kým bola vo vzťahu s Dracom, zabudla, aká zastrašujúca bola jeho blízkosť pre zvyšok školy. Vyžaroval pýchu a kontrolu, ale tiež auru mocnej temnoty. Už vedela, kde k nej prišiel, Lucius Malfoy mal rovnakú auru mocnej temnoty, ale s ňou aj niečo hrozné... niečo ako krutosť.
Draco sa načiahol a znova jej vrazil, tvrdo. Pera sa jej natrhla o zuby a zacítila krv.
"To stačí," prehovoril pokojne Lucius.
Hermiona sa vzpierala na stoličke.
"Je to zbytočné, si zviazaná veľmi mocným kúzlom," povedal Lucius, keď sa otočil, aby naplnil malú šálku čírou tekutinou.
"Čo robíš? Draco, ako sa toho môžeš zúčastňovať?"
Draco Malfoy si odfrkol. "Našla si hlas, humusáčka? Dobre, nechcem z neho priveľa počuť, takže teraz drž zobák."
"Buď pekný, Draco," povedal jeho otec, keď sa otočil aj s tou tekutinou. "Takže, buď teraz pekné dievčatko a toto kvôli mne vypi."
Hermiona napľula Luciusovi do tváre a on očervenel.
K jej šoku na ňu Draco namieril svoj prútik a potichu povedal: "Convomere!" Hermiona cítila, ako sa jej kolíše žalúdok a celá sa povracala. Pridúšala sa vlastnými zvratkami v hrdle.
"Napadlo mi, že ti pomôžem vyvracať niečo cennejšie," pokračoval Draco a hrubo ju zozadu potiahol za vlasy.
S horkou chuťou zvracania v ústach na neho Hermiona zazerala.
"Neviem, čo sa tu deje, Draco, ale mýliš sa. Neviem, prečo si sa obrátil voči mne... Ja som v teba verila."
"Convomere." Hermiona tentoraz vracala žlč, žltavozelená tekutina jej stekala po brade. "Nechcem počúvať tvoje lži, všetko čo vyjde z tvojich úst by mohlo byť rovnako zvratkami."
Hermiona už prekonala hranicu plaču. Všetky zmysly mala čulé, jej jedinou myšlienkou bolo uniknúť z tohto miesta v jednom kuse. Nevedela, čo sa stalo Dracovi, bol pod Imperiom alebo niečím takým?
Lucius Malfoy stále držal šálku s čírou tekutinou. Tváril sa netrpezlivo.
"Draco nám všetko povedal, ty malý kus špiny. Vieme všetko o tom tvojom bastardovi a Fideliovi. Temný pán vie, že krv toho decka môže zdokonaliť ten kameň."
Hermiona zízala na Luciusa, oči rozšírené hrôzou. Otočila sa k Dracovi.
"Prečo?... Prečo?"
"Nakoniec som prišiel na to, kde ležia moje záujmy. Vieš, Hermiona, bola si mojou jedinou šancou na zmenu môjho života... škoda, že si ma zradila, že si sa ma vzdala. Varoval som ťa, že nie som úplne dobrý. Takže ty chceš spoznať moju pravú tvár? Tu ju máš."
Draco na ňu znova namieril prútik. "Vomica."
Vredy sa zjavili na Hermioniných nohách a praskli. Vykríkla a Draco sa trochu strhol.
"Nikdy som ťa nezradila! O čom to rozprávaš? Ty si ten, kto zošalel!"
"Už buď ticho," odsekol Draco.
"Draco, prosím, počúvaj ma... Neviem, o čom rozprávaš alebo čo sa stalo. Je to Luciusom, však? Niečo ti urobil... si pod Imperiom? Draco, kvôli nášmu dieťaťu... prosím ťa..."
"Nech akokoľvek nerád ruším túto dojemnú scénu," chladne prehovoril Lucius. Zovrel Hermionin nos a nalial jej tekutinu do úst. Hermiona cítila ako jej veritaserum víri na jazyku, ale okamžite ho vypľula.
"Daj ju pod Imperium," povedal Lucius Dracovi.
"Prosím, Draco... prosím, nerob to. Je to nejaký omyl," šepkala Hermiona. Draco na ňu namieril prútik.
"Imperio!" Hermiona cítila, ako jej telo absorbuje to kúzlo. Trochu sa jej z tohto šoku motala hlava, keď tá kliatba putovala jej telom.
"Vypi Veritaserum," prikázal Lucius a podal jej novú šálku.
Hermiona sa po nej načiahla. Mala pocit, ako keby bola v tranze. Niekde v pozadí jej mysle akýsi hlások zakričal nie nie Nie! Začula, ako jej hlas Remusa Lupina pokojne vysvetľuje v záverečnom ročníku Obrany proti čiernej mágii. "Mysli na niečo iné. Sústreď sa na niečo iné. Nesústreď sa to, aby si proti tomu bojovala." Hermiona myslela na Noela, keď ho naposledy videla. Sústredila sa na jeho zlaté oči a jemné strieborno-blonďavé vlásky. Koľkože mu uplietla bielych svetrov? Jedno hladko... jedno obratko... jedno hladko...
Jej ruka vyliala veritaserum na zem.
"Krucinál!" vykríkol Lucius. Draco sledoval, ako Hermionina tvár nadobudla vzdialený výraz. "Ešte nikdy som nevidel nikoho takto odolávať tej kliatbe!"
Draco si posmešne pomyslel, že Lucius nikdy nevedel, aká je Hermiona mocná čarodejnica.
"To nezaberie, otec. Poznám túto humusáčku, radšej by zomrela, než tú vec vypila."
"Nemôže tomu odolávať príliš dlho!"
Draco si odfrkol. "Je to Hermiona Grangerová... najbystrejšia čarodejnica na Rokforte. Odolá tomu."
"Vypi to Veritaserum!" Lucius jej podal tretiu šálku.
Noel k nej vzhliadol, keď ho pobozkala. Tak veľmi ho milovala. Zavesila mu na krk prívesok s drakom. "Nezabudni na nás," zašepkala. "Mysli na nás a ten dráčik to rozozná."
"Sakra," hrubo povedal Lucius, keď si vyliala Veritaserum na svoje šaty. Vytiahol prútik. "Crucio!" Hermiona vykríkla bolesťou.
"Povedz mi meno Strážcu tajomstva!" vykríkol na ňu Lucius.
Pokrútila hlavou. Imperius kontroloval jej činy, nie slová. Kvôli kliatbe Cruciatus bola v kŕčoch a stonala. Draco sa od toho pohľadu odvrátil.
"Povedz mi meno Strážcu Tajomstva!"
"Nie..."
"Draco, použi na ňu Cruciatus!"
Dracove oči sa stretli s očami jeho otca. Zdvihol prútik. Hermiona začala fňukať. "Draco... nie... prosím..."
"Crucio!"
Hermiona znova vykríkla. Lucius mal v očiach šialený lesk. Zjavne si užíval, že jej jeho syn uštedruje bolesť.
"Otec," prehovoril Draco. "Toto nikam nevedie. Mohli by sme ju zabiť skôr, než nám to meno dá. Mám lepší nápad."
Lucius prefackal stále sa zvíjajúcu Hermionu. Oči sa jej v hlave pretočili.
"Aký?"
Draco sa usmial. "Ak to z nej nedokážeme vynútiť, musíme to z nej vylúdiť trikom."
"Trikom?" Lucius venoval dievčaťu posledné zaucho.
"Áno... na to je stvorená Čierna mágia, nie? Naučil si ma, že v silách klamu a lží je Čierna mágia najmocnejšia."
"Áno... áno, naučil.... čo navrhuješ?"
Draco uhladil jemné vlasy z tváre teraz bezvedomej Hermiony Grangerovej.
"Nechaj to mňa. Do zajtra budeš mať meno Strážcu tajomstva."