Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 32 Fidem Fallere Cor Falllere - Zlomená Viera Zlomené Srdce

Draco dokončil vrátenie poslednej písomnej skúšky svojim druhákom.

"Pán Roebuch, dvadsať bodov pre Bystrohlav za to, že ste dostal plný počet." Červenovlasý chlapec sa samoľúbo usmial.

"Slečna Lingová - štyridsať bodov pre Slizolin za to, že ste získali 108 percent."

Červenovlasé dievča sa za jej hrubými okuliarmi radostne usmialo. Maximilian Roebuck sa tváril ako zmoknuté kura.

"Poznám len jediného iného študenta Rokfortu, ktorý niekedy dostal v teste viac než sto percent," krátko oznámil Draco.

Trieda postrehla mierne boľavý výraz na tvári svojho profesora. Zeralda Hopkirková, ktorá záverom preliezla len s odretými ušami, zdvihla ruku.

"Áno?"

"Prosím, profesor Malfoy, ako je možné získať viac než sto percent?"

Draco si spomenul na to, že Hermione položil presne tú istú otázku. Ležali na svojom gauči pred kozubom, vzájomne prepletení a mierne spotení z milovania. Na jeho bledej hrudi sa rozprestierali jej zlato-hnedé vlasy a on sa nadýchol tej dobre známej vône jahôd so smotanou, ktorú tak miloval.

"Hmm, Draco..." vzdychla si Hermiona, keď zdvihla k nemu tvár, aby si nárokovala bozk z jeho pier. Strieborno blonďavé vlasy sa mu uvoľnili z copu  a voľne mu viseli na pleciach. Cítil, ako mu znova tvrdne, keď sa jej jazyk nežne dotkol jeho vlastného a zachichotala sa, keď cítila, ako sa k nej pritlačil sám.

Zrazu zachytil pohľadom na koberci  jej vrátenú esej z Histórie mágie, na ktorej bolo na vrchu napísané 112% VYNIKAJÚCI. Zdvihol ju svojou voľnou rukou.

"Ako je možné získať viac ako sto percent?" doberajúco sa jej spýtal, keď pohladil rukou jej brucho. V tom čase bolo veľmi mierne vypuklé, jeho nenarodený syn ležal v jej vnútri. Od ich prvého ročníka na Rokforte bola Hermiona Grangerová jedinou študentkou, ktorá bola známa tým, že niekedy získala v eseji viac než sto percent. Po skúškach v prvom ročníku o tom povedal svojmu otcovi.

"Áno, ako je to možné?" spýtal sa Maximilian Roebuck.

Draco si uvedomil, že prehovoril nahlas. Odkedy sa blížil koniec semestra a dostal list od svojej matky, v ktorom ho žiadala, aby sa vrátil na Malfoy Manor, nebol v dobrom rozpoložení mysle. Kým bol školský semester v plnom prúde, dokázal na chvíľu zo svojej mysle odložiť myšlienky na ňu nabok, ale ako sa po ňom načahovali osamotené dni na Malfoy Manor...zistil, že sa jeho myseľ zúfalo zatúlava znova k nej. K jej jemnému smiechu, jej zlatým očiam. Kde si, láska moja?

Draco odpovedal slovami, ktorými mu odpovedala Hermiona: "Esej musí zahŕňať všetky detaily, ktoré boli vyžadované a rovnako aj relevantné detaily, ktoré požadované neboli. Kľúčom je  relevantnosť."

Maximilian Roebuck sa zamračil.

"Slečna Lingová odpovedala nielen predpisovo podľa učebnice, ale ukázala, že tiež vykonala množstvo samostatného štúdia v knižnici. Gratulujem. V poriadku, takže teraz si prejdeme spolu správne odpovede..."

***

Keď Draco dokončil poslednú hodinu tohto školského roka, pripadal si, ako keby zostarel o desať rokov. Vliekol sa k Dumbledorovej pracovni, aby sa pred odchodom porozprávali. Kým bol na Rokforte, darilo sa mu navrávať si, že je všetko v absolútnom poriadku. Že Hermiona je niekde v bezpečí a šťastná s jeho synom. Že to Temné znamenie bol len sen. Že zaň Snapovi takmer odpustil.

"Ulievacie maškrty."

"Draco, poď ďalej, poď ďalej," povedal Dumbledore a naznačil mu, aby sa usadil pred ním.

"Citrónovú drť?"

"Vďaka, profesor." Draco sa stále nedokázal prinútiť hovoriť riaditeľovi krstným menom.

"Chcem sa ti poďakovať za dobrú prácu, čo si tento rok odviedol," pokračoval Dumbledore a usmial sa na mladého muža pred sebou. Draco bol pekne oblečený ako vždy, vysoký a driečny. V skutočnosti vôbec nevyzeral ako profesor. "Avšak myslím, že si asi zistil, že tvoje záujmy ležia niekde inde než v učení, hoci naň máš talent."

Draca prekvapila pozorovacia schopnosť riaditeľa. Bola to pravda. Kým mal z učenia radosť, jeho srdce túžilo po iných veciach.

"Áno. Páčilo sa mi to, ale... dlho by som to nedokázal. Nebol som... tak... vychovaný. Dúfam, že chápete, profesor Dumbledore."

"Samozrejme. Skutočne, Draco. Potom mi povedz, čo si zistil, že ťa zaujíma? Aká bude tvoja životná cesta?"

Draco tú otázku zvažoval. O tomto už premýšľal dlho. "Myslím, že moje srdce patrí malfoyovskému menu a majetku. Máme veľa nehnuteľností, investícii... Som na to veľmi pyšný. Rád by som to prevzal a rozšíril. Môj otec to dosť v poslednej dobe zanedbal. Okrem toho by som rád skúmal elixíry - takže možno sa pripojím k Centru pre magický výskum a vývoj."

"Vynikajúce. Uvedomuješ si, samozrejme, že keď sa vrátiš domov, budeš pod Luciusovým dohľadom?"

"Áno. Tiež si uvedomujem, že možno neprežijem ten Rituál, ale myslel som, že ste povedali, že máte ohľadne neho pre mňa dobré správy, nie?"

Dumbledore naklonil hlavu a usmial sa. "Dostal som správy od Siriusa a Nevilla. Priniesli nám novinky, že sa nám podarilo uzavrieť spojenectvo s drakmi. Nórskymi ostnáčmi a čínskymi ohniváčmi. Snape nás informoval o odhadovanej polohe Voldemortovej pevnosti... Myslím, že možno budeme schopní čoskoro zaútočiť, akonáhle si ju potvrdíme."

"Draci? Potter uspel? Vracia sa?"

"Stále je v Číne. Tí draci potrebujú výcvik skôr než sa budú dať efektívne použiť. Sirius a Neville sa čoskoro vrátia, rovnako ako Fletchey a Podmore. Hovoril som s ministerstvom, aby nám vyčlenilo ďalších aurorov... samozrejme, majú plné ruky práce s aktuálnym problémom dementorov a vlkolakov na úteku, ktorí prešli k Voldemortovi, aby mi sľúbili nejakú... ale Percy Weasley, ktorý má v týchto časoch na ministerstve veľký vplyv, nás uistil, že dostaneme minimálne piatich, keď ich budeme potrebovať. A nezabúdaj, že bude tiež pripravená tohoročná skupinka aurorov trénovaných na Rokforte."

Draco vedel, že Ginny Weasleyová, Luna Lovegoodová a Colin Creevey sa už hneď po ich MLOKoch prihlásili na ministerstvo a už ich prijali. Avšak tiež tajne trénovali a pracovali s Dumbledorom a mohlo sa s nimi v čase núdze počítať.

"Profesor..." váhavo sa spýtal Draco. "Napadlo mi, či by nebolo možné, aby som ešte raz videl Hermionu a dieťa? Ve-veľmi mi chýbajú."

"Toto povedať si od teba vyžiadalo veľa guráže, Draco," láskavo prehovoril Dumbledore. "Ale plán nie je na nič platný, pokiaľ sa ho nedržíme. Nemám dôvody myslieť si, že sú v nebezpečenstve. Dostal som správu od tvojej matky, že Lucius stále celej tej historke verí. Myslím, že ho dokážeme pozdržať až do toho útoku."

"Potom vám ďakujem, profesor. Pretože keby sa niečo stalo Hermione alebo dieťaťu, nemyslím si, že by som si dokázal odpustiť. Viete, že je to všetko kvôli mne. Keby nebola so mnou, nič z tohto by sa nestalo. Bola by na tom s Potterom lepšie. Varoval som ju, že to so mnou nie je jednoduché, že ma nie je ľahké milovať... Hermionina viera a dôvera je to jediné, vďaka čomu zvládam pokračovať. Dnes si pripadám taký unavený, profesor... mám pocit, ako keby sa všetko malo čoskoro skončiť."

"Myslím, že je na Hermione, aby si vybrala, s kým je na tom lepšie, Draco. Máš veľa dobrých vlastností a sledovať ako dospievaš bola jedna z mojich najväčších radostí. Môžem povedať, že som rovnako pyšný na teba a na Harryho, nikdy som dvoch chlapcov nesledoval tak zblízka. Vy dvaja máte viac spoločného, než by ste verili. Je  pravda, že mnohí očakávali, že si Hermiona vyberie Harryho, ja sám tiež, ale Hermiona si vybrala - teba, Draco. Máš s ňou rodinu. Nevzdávaj sa, pretože cítim, že veľmi skoro ty a slečna Grangerová budete potrebovať toho druhého oveľa viac, než ste si kedy predstavili."

Draco sa postavil k odchodu. "Ďakujem vám profesor. Budem na to pamätať."

Albus Dumbledore premýšľal o tom, ako Draco tak veľmi pripomína svojho otca, keď chodil na Rokfort Lucius. Obaja boli vysokí, driečni a múdri. Obaja boli dobrými metlobalovými hráčmi. Obaja boli na škole objektom rešpektu a obdivu. Rozdiel medzi nimi bol v tom, že kým Lucius nikdy nespochybnil svoju oddanosť k svojmu otcovi, Draco bol plný pochybnosti. Takto žil Draco na ostrí noža. Kým zamilovať sa do Hermiony a mať s ňou dieťa posilnilo jeho presvedčenie pracovať proti Voldemortovi a odvrátiť sa od jeho otca, Dumbledorovi bolo jasné, že Dracova oddanosť neprešla ešte vážnou skúškou. K tomu najhoršiemu ešte neprišlo.

Roky sledoval Draca Malfoya tak pozorne, ako sledoval Harryho a dúfal, že chlapec sa nakoniec otočí chrbtom k Čiernej mágii a vzoprie sa proroctvu. Severus Snape bol roky radcom toho chlapca a medzi majstrom elixírov a Dracom Malfoyom sa vytvorilo puto veľkej dôvery a priateľstva. Jediná vec, ktorá v poslednej dobre zaťažila túto dôveru, bola Snapova neschopnosť zabrániť, aby Draco dostal Temné znamenie. Keby bol majster elixírov nablízku, Dumbledore by sa s ním ohľadne mladého pána Malfoya porozprával, ale Severus odišiel hneď po skúškach na Malfoy Manor, aby "pomohol" Luciusovi vo výskume. V skutočnosti Dumbledore už celý týždeň Snapa nevidel.

Riaditeľ si nemohol pomôcť, ale mal pocit, že má niečo stať. Neočakávali, že získajú pomoc od drakov, v žiadnom prípade nie tak skoro. Macnairovi sa podarilo napriek trojročnej maximálnej snahe Hagrida a madam Maximy získať pre Voldemorta obrov - proti sile obrov boli skutočne použiteľní len draci a Dumbledorovi bolo jasné, že musia zaútočiť, kým je železo horúce. Problém bol v lokalizácii Voldemortovej pevnosti. Vyzvedači ju umiestňovali niekde vo východnej Európe, ale pokiaľ si neboli absolútne istí, presunúť svoje sily na Sever by bolo prílišné riziko.

Keby len Snape poslal slovka čoskoro o tom, čo sa deje medzi smrťožrútmi.

So zamysleným pohľadom vytiahol Dumbledore zvitok pergamenu s brkom a začal písať. Nakoniec vložil list do obálky a zapečatil ho červeným voskom. Bola na nej úhľadne napísaná adresa: "HARRY POTTER, NA KRAJI MONGOLSKÝCH HÔR, ŠTVRTÝ VRCHOL ZA JASMÍNOVÝMI KRÍKMI - MIMORIADNE NALIEHAVÉ."

***

Draco si prial, aby bol na Rokforte Snape, keď odchádzal. Konečne sa rozhodol, že Severusovi Snapovi odpúšťa za to, že nedokázal tomu Temnému znameniu zabrániť, ale keď ho šiel pohľadať, informovali ho, že sa profesor Elixírov ešte stále nevrátil. Ak bol Snape na Malfoy Manore, možno by ho tam mohol Draco vyhľadať, hoci bude ťažšie v pokoji sa s ním porozprávať, keď nad nimi bude Lucius po celý čas striehnuť ako netopier.

Keď Draco kráčal do Rokvillu, znova si prečítal list svojej matky. Obsahoval zvyčajné malé rady od Narcissy, aby dobre jedol a spal, a výzvu, aby sa vrátil domov a pomohol viesť malfoyovský majetok. "...tvoj otec sa teší, že mu pomôžeš viesť majetok. V poslednej dobe má veľa práce a mnoho cestuje. Veľmi mi chýbaš, príď domov, všetko je v poriadku. S láskou, matka."

Na tichom miestečku na kraji dediny sa Draco zhlboka nadýchol.

"Malfoy Manor."

"Draco!" postavila sa jeho matka, keď sa zjavil v obývacej izbe. Zdalo sa, že zostarla, odkedy ju naposledy videl. Oči mala červené a vyzerala duchom neprítomná.

"Matka, prišiel som domov. Si úplne v poriadku? Vyzeráš unavená."

Narcissa sa napäto usmiala. "Včera večer som dostala nejaké zlé správy. V noci som toho veľa nenaspala." Narcissa začala plakať.

Draco cítil, ako sa mu strachom zježili vlasy. Jeho matka nemala sklony prehnane reagovať. Čo by to mohlo byť?

"Matka," prehovoril, prešiel k nej a prinútil ju posadiť sa. "Čo môže byť také zlé? Je to... otec?"

Všimol si, ako sa jej plecia napli.

"Nie," rýchlo povedala Narcissa. "Samozrejme, že nie. Povedala som ti, že je všetko v poriadku. Tak či tak práve teraz nie je v Anglicku."

"Potom čo?" spýtal sa Draco.

"Nechcem, aby si neadekvátne zareagoval."

"Čo je to?"

"Sľúb mi to, Draco. Nezareaguj prehnane."

"Čo je to! Matka - je to... ona? Je to Hermiona alebo Noel?" Draco stlmil hlas na naliehavý šepot. Narcissa prikývla.

"Ach môj bože, čo je to? Ako si sa to dozvedela?"

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Draco vyskočil na nohy. Bez veľkých okolkov nakráčal dnu Severus Snape. Vyzeral otupene a vyčerpane.

"Severus! Po celý čas si bol na Malfoy Manor?" spýtal sa Draco. Neprekvapilo ho príliš, že tu Severusa videl, vedel, že Severus bol nedávno povolaný spiatky.

Profesorove čierne oči sa pokojne stretli s Dracovými očami.

"Áno."

"Severus, povedz mu, rýchlo. Ukáž mu," otupene prehovorila Narcissa.

"Čo sa deje? Prečo sa všetci chováte tak čudne?" netrpezlivo sa spýtal Draco. Už bol vážne znepokojený.

Severus Snape ukázal Dracovi, aby ho nasledoval do druhej izby.

"Myslím, že najlepšie bude, ak budem hovoriť len s tebou, Draco,"  monotónne vyhlásil.

Dracove oči nahnevane zažiarili. Nepáčilo sa mu, že musí čakať.

"Čokoľvek, čo sa môže povedať niekde inde, môže sa povedať tu," odvetil Draco chladným hlasom tak podobným jeho otcovi.

Severus zaváhal.

"Urob to tu, Severus," povedala Narcissa.

"Veľmi dobre, len chvíľku vydržte, kým donesiem mysľomisu," Snape sa otočil a odišiel z izby.

"Mysľomisu?" vyzvedal Draco. "Čo sa do pekla deje?"

Severus Snape sa zakrátko vrátil s mysľomisou. V nej sa pomaly víril jej strieborno-biely obsah. Severus Snape položil mysľomisu na konferenčný stolík pred Draca a Narcissu.

"Skôr než budeme pokračovať, musím ťa varovať, Draco, že obsah tejto mysľomisy je veľmi rozrušujúci."

"Čie sú tie spomienky?" spýtal sa Draco.

"Moje," odpovedal Snape  mechanicky.

"Čo sakra?" Draco netrpezlivo schmatol prútik a strčil ho drsne do povrchu toho vírivého obsahu. Tá strieborná vec sa začala krútiť rýchlejšie. Draco sa naklonil a všimol si, ako sa nejasný obsah začína vyjasňovať. Bolo to, ako keby sa na tú scénu pozeral z veľkej výšky cez otvorené okno. Postavy v nej boli veľmi malé. Dokázal rozlíšiť Severusa Snapa, ako sa opiera o stenu a pred ním dve postavy...

Draco zovrel boky striebornej misy, zhlboka sa nadýchol a ponoril sa do Snapovej spomienky. Zistil, že stojí vedľa Majstra elixírov na ulici v nejakom anglickom meste, inom než Rokville.

Čo tu mal vidieť?

Jeho pozornosť pritiahol pohyb dvoch postáv vedľa Snapa. Jeden bol muž, vysoký a tmavý... druhou bola štíhla žena, jej svetlohnedé vlasy padali na plecia a šťastne sa usmievala... Rozprávali sa. "Hermiona!" vykríkol Draco. Ale samozrejme, nikto ho nemohol počuť, bola to len spomienka.

Draco sa pokúsil k nej pobehnúť, ale jeho nohy sa pohybovali pomaly, ako keby sníval. Len chcel stáť vedľa nej. Podarilo sa mu dostať dosť blízko, aby počul, čo tie postavy hovoria.

"Si si tým úplne istá, Hermiona?" povedal ten muž, ktorý ju držal za ruky.

Hermiona sa usmiala. "Samozrejme. Povedala som ti, že moja minulosť je mŕtva a pochovaná. Musím sa pohnúť ďalej."

Ten muž sa rozosmial. Draco cítil, ako mu tuhne krv v žilách. Čo sa dialo? Čo tým myslela?

"Dobre, pretože som si myslel, že si ešte stále posadnutá tým svojím bývalým frajerom."

Hermiona sa zasmiala. "Bol najväčšou chybou môjho života. Celý minulý rok som na neho zabúdala, Ralph a teraz som už zabudla. Nechcem tým všetkým prejsť znova, bolo to príliš zložité, ale vieš, keď si mladý, vždy chceš tých problémových chalanov."

Predklonila sa a pobozkala toho muža na pery.

Draco mal pocit, že bude vracať. S pocitom, ako keby ho už dlhšie nemali uniesť nohy, sa zapotácal. Chcel tú spomienku opustiť, ale mal čudné nutkanie vidieť tak veľa, ako sa dalo.

"Slečna Grangerová?" priblížil sa k tej dvojici Snape.

Hermiona sa vyzerala vzrušene. "Profesor Snape! Vďaka, že ste prišli. Ralpf Bowman, toto je môj bývalý učiteľ zo školy, profesor Snape."

"Teší ma, že vás spoznávam, profesor," prehovoril ten mladý muž, keď si so Snapom potriasol rukou.

"Slečna Grangerová?" Snape nadvihol obočie. "O čom má toto byť? Povedali ste, že je to naliehavé."

"Prepáč Ralph, potrebujem na minútu hovoriť s profesorom osobne. Musím dávnemu priateľovi odovzdať súkromný odkaz."
Ralph pokrčil plecami. "Iste, počkám tamto."

"Profesor Snape," potichu prehovorila Hermiona. "Vďaka, že ste prišli. Ja- ja- chcela som, aby ste odovzdali Dracovi a Dumbledorovi odkaz."

"Slečna Grangerová, čo robíte s tým mužom? Kto je to?"

Hermiona netrpezlivo pokrútila hlavou. "Je to môj nový snúbenec. Súhlasila som, že sa za neho vydám. Chcem svoju minulosť hodiť za seba. Draco bol omyl, bola som len hlúpa školáčka, ktorá nič lepšie nepoznala. Veci sa menia."

"Slečna Grangerová - toto je strašné. Ako si myslíte, že sa Draco bude cítiť - ten chlapec ku vám upiera všetky svoje nádeje." Draco si nemohol pomôcť, aby ho nenapadlo, že na Snapovom chovaní je niečo čudné, ale pripísal to šoku. "A je tu dieťa..."

"Áno, áno," povedala Hermiona. "Povedzte Dumbledorovi, že som príliš mladá na dieťa. Hovorila som o tom s Ralphom a vraví, že si môžeme Noela vziať späť, keď budeme starší a zobratí. Inak to vyvolá priveľa problémov. Dumbledore mi už povedal, že Noel môže zostať s rodinou, u ktorej je ukrytý pod Fideliom tak dlho, ako je potrebné - sú k nemu veľmi láskaví.

"Nechýba vám váš syn?"

Hermiona sa tvárila odhodlane. "Chýba, samozrejme, ale musím sa vo svojom živote pohnúť ďalej. Nechcem, aby mal Draco Noela. Vrátim sa po neho. Nedôverujem Dracovi - je to koniec-koncov Malfoy, kto vie, aká je jeho pravá tvár? Asi je rovnaký ako Lucius. Mohol by môjmu dieťaťu ublížiť. Už som sa rozhodla, profesor a už sa nikdy viacej nechcem znova s Dracom rozprávať..."

"DRACO!"

V malfoyovskej obývačke vykríkla Narcissa meno svojho syna.

Draco rukami rozbil mysľomisu. Krv mu stekala z rán na jeho dlaniach a zmiešala sa s masou striebornej hmly. Tá hmla sa rýchlo rozplynula do vzduchu.

Dracove oči boli roztvorené a jeho tvár bola bezvýraznou maskou. Zjavne si nevšimol, že v rukách mačká rozlámané kúsky mysľomisy. Narcissa Malfoyová v hrôze sledovala, ako krv jej syna kvapká bez prestania na koberec na zemi.

"Draco..." Severus Snape sa načiahol, aby sa dotkol chlapcovho pleca.

Draco s výkrikom vyskočil na nohy a hodil polámané zvyšky mysľomisy na Snapa. Severus zjačal a uhol sa, ale zopár črepín mysľomisy ho porezalo na čele.

"Toto je lož!" vykríkol Draco, keď schmatol majstra elixírov za plecia a triasol ním. "Toto je - zasraná - lož!"

"To... nie je... lož..." odvetil Snape, keď sa pokúšal uvoľniť spod Dracových kúskov. Draco bol vyšší a silnejší než Majster elixírov. Násilne strčil Snapa voči stene.

"Draco - prestaň - s týmto..."

"Hermiona by NIKDY také niečo neurobila!" vykríkol Draco. Tvár mal stále bielu. Znova a znova si prehrával, ako Hermiona pobozkala Ralpha Bowmana. Bola to Hermiona, o tom nebolo pochýb. Draco bol omyl... bola to Hermiona. O tom nebolo pochýb. Nebol to podvodník - jej tvár, jej hlas, jej slová... "Nie..."

Snape sa načiahol po prútiku. Draco si to nevšimol, jeho oči nesústredené.

"Protego!"

Draco sa zapotácal - smerom od Snapa - Snape Draca obišiel a namieril na neho svoj prútik.

"Nie!" vykríkla Narcisa, ktorá zabránila Snapovi omráčiť Draca. "Draco - prosím, upokoj sa!"

"Mýlite sa..." povedal pokojne Draco. "Mýlite sa. Hermiona by to neurobila. Nemohla by. Poznám ju."

Pozrel sa do slzami naplnených očí svojej matky a potom na tvrdú tvár profesora Snapa. Toto boli dvaja ľudia, ktorým na tomto svete okrem Hermiony veril najviac zo všetkých.

"Ach, môj synu," povedala Narcissa, keď pokrútila hlavou.

"Je mi to ľúto," prehovoril Severus.

Draco bol omyl. Asi je rovnaký ako Lucius.

"Kam ideš?" vykríkla Narcissa, keď sa Draco otočil a odkráčal z miestnosti.

"Nechaj ho, Narcissa. Našu časť sme skončili, už nemôžeme urobiť nič," nežne povedal Severus. Strhol sa, keď zacítil pálenie na svojej ruke. Jeho Pán bude asi chcieť správu, ako to šlo. Severus sa pokúšal jasne uvažovať o tom, čo povedať, ale cítil, ako sa mu zatemňuje myseľ. Jediné, čo mal urobiť, bolo podať správu Temnému pánovi. Bolesť v jeho ruke sa zhoršovala.

Snape sa bez slova postavil a nasledoval Draca von z miestnosti. Ale namiesto toho, aby šiel pohľadať Draca, Snape zišiel do žalárov Malfoy Manoru.

"Sepulcralis Caecum."

***

Draco kráčal naslepo von z Malfoy Manoru. Mal pocit, že bude vracať. Všetky tie mesiace bez Hermiony sa utešoval myšlienkou, že v neho verí a že ho miluje. Bola to jediná vec, vďaka ktorej pokračoval ďalej, dokonca so skoro istotou, že nakoniec bude musieť čeliť Rituálu. Útočili na neho útržky spomienok, každá jedna bolestivejšia než tá predchádzajúca.

Si dobrý človek.

Cítim sa úplne báječne a príjemne, ale neviem, ako dlho to vydrží.

Nechcem, aby tento tanec niekedy skončil.

Nikdy ti neublížim, Hermiona.

Budem o teba bojovať, Draco Malfoy.

Potrebujem, aby si mi verila.

Šesť mesiacov nikdy nenahradí šesť rokov priepasti medzi nami  

Slečna Grangerová, vydáte sa za mňa?

Občas sa na teba pozriem a nie som si istá, či si stále môj Draco Malfoy alebo ten, kto ma volal humusáčkou.

Vás spolu neodvratne spája 

Bol najväčšou chybou môjho života

Je presne ako jeho otec

Malfoy... Malfoy

Draco s výkrikom bežal do malfoyovských stajní. Vždy býval dobrým jazdcom. Otvoril jedny zo stajní, schmatol koňa a počas sekundy magicky osedlal.

Stál pri ňom domový škriatok.

"Prosím pane..." prehovoril.

Draco ho ignoroval a skočil na koňa. Škriatok sledoval, ako Draco ženie koňa von zo stajní a na otvorenú krajinu. Nebolo to po prvý raz, čo pán Malfoy takto v náhlivosti odcválal. Keď bol mladší, takéto náhle výlety často nasledovali po "sedeniach" s otcom.

Hoci bol Malfoy Manor ukrytý pred muklovskými očami komplikovanými klamnými kúzlami, okruh ochrany dosahoval len dve míle od Manoru. Okolitá zem tiež patrievala Malfoyovcom. Za starých čias bola obrábaná a farmárčili na nej roľníci, ktorí platili desiatky Malfoyovcom, ale dnes už bola predaná a sídlilo tam uponáhľané muklovské mesto Cloathed. Namiesto toho majetok Malfoyovcov ležal v investíciách a nehnuteľnostiach po celom svete.

S vetrom vrážajúcim mu do tváre hnal Draco koňa preč od muklovského mesta a na opustené pláne. Vážne nevedel, kam ide. Hruď ho bolela a oči ho pálili od nepreliatych sĺz. Takto jazdil, keď sa potreboval dostať preč z Malfoy Manoru a od svojho otca. Vždy bola tá jazda naslepo, príliš divoká, príliš rýchla. Stromy sa mihali okolo neho.

Nakoniec došiel na čistinku v nejakom lese. Roky sem nezašiel - nie od svojich štrnástich. Ani nevedel, ako sa sem znova dostal.

Vyzerala rovnako, ako vyzerala vtedy, kruh stromov okolo kopy kamenia, ktoré kedysi možno boli starým domom alebo rímskou usadlosťou. Zoskočil z koňa a hodil sa na mäkkú zem.

Naposledy sem prišiel po výprasku od Luciusa. Bolo to preto, že nedokázal za stanovený čas zvládnuť dokonalý elixír z ľuľkovca zlomocného. Ten elixír bol komplikovaný dokonca na niekoho Dracových schopností a on v žalári frustrovane hodil fľaštičku o zem. Lucius z toho nebol šťastný.

"Sústreď sa synu. Vždy ma sklameš. Máš tento potenciál moci a temnoty, ale odmietaš ho uchopiť, použiť ho. Upadá v tebe. Si Malfoy.“

Občas sa na teba pozriem a nie som si istá...

Humusáčka

... či si stále môj Draco Malfoy alebo ten, kto ma volal humusáčkou.

Bol najväčšou chybou môjho života.

Je presne ako jeho otec.

Malfoy... Malfoy

Draco dlhý čas ležal tvárou k zemi. Bolo to tak dávno, odkedy sa takto poddal bolesti. Nesnažil sa bojovať, nechal ju zaplaviť ho a mučiť ho.

Humusáčka

Aspoň ani jeden hráč Chrabromilu nie je odkázaný na to, aby si musel svoje miesto v družstve kupovať... ty, krpatá, všivavá humusáčka...

Draco umožnil spomienkam z Rokfortu, aby ho v hroznej vlne zaplavili. Spomenul si, aké to bolo pred posledným ročníkom prehrať každučký zápas voči Harrymu Potterovi, dostať od Hermiony v treťom ročníku facku, nechať sa zmeniť na fretku, nechať padnúť na zem svoj vínový pohár počas VČÚ len, aby zistil, že sa na neho Potter samoľúbo usmieva... byť zmenený na obrovského slimáka Anthony Goldsteinom...

Premýšľal o Hermioniných nádherných očiach a úsmeve, o tom, ako ho milovala, ako milovala jeho samotného. Nikdy ho nenapadlo, že mu niekto bude úplne dôverovať, že sa mu niekto celkom odovzdá, že s ním bude mať syna napriek všetkému, čo na ňom bolo zlé - on sám, Malfoy, drak zlej viery, chladný, krutý, neúprimný ... Milujem ťa, Draco Malfoy. Všetko lži. Potom sa ten obraz zmenil a jediné, na čo dokázal myslieť, bolo ako bozkáva iného muža, vraví tým svojím šialeným inteligentným spôsobom: Neverím Dracovi Malfoyovi - je koniec-koncov Malfoy, kto vie, aká je jeho pravá tvár?

V jeho myšlienkach nahlas prehovoril hlas jeho otca: "Jediným dôvodom, prečo si bol počatý a narodil si sa, bolo, aby som poslúžil môjmu Pánovi v okamihu jeho najväčšej potreby, ako bolo predpovedané samotným mojím Pánom. Tvoje narodenie nemá nič spoločné s láskou, Draco."

Bol najväčšia chyba môjho života.

Najväčšia chyba.

Chyba.

Kôň sa pokojne pásol v rohu. Draco cítil, ako ho začína páliť ruka. Vyhrnul si rukáv, na jeho predlaktí sa objavila čierna lebka a intenzívne bolela. Volal ho Voldemort.

Draco potkýňajúci sa z tej bolesti sa pokúsil odviazať koňa. Nepôjde k Voldemortovi. Potreboval byť chvíľu sám, aby sa dal dokopy. Temné znamenie sa rozpálilo dobiela a Draco vykríkol.
Kôň utiekol preč.

Poď ku mne, Draco Malfoy.

Draco cítil ako Voldemortova myseľ chladnými prstami napadá jeho myseľ, zvádza ho. Pokúsil sa ho zablokovať s tým, čo sa naučil na aurorskom výcviku, ale bolesť v jeho ruke bolo príliš veľké rozptýlenie. S prerývaným dýchaním Draco vydýchol: "Seculcralis Caecum."