Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 30: Bisomnium - Dva sny

Hermiona si obliekla bielu škrobenú uniformu sestričky a úhľadne si upravila vlasy. U sestričiek sa vyžadovalo, aby im vlasy nepadali do tváre. Rozlúčila sa s rodičmi, ktorých súkromná zubná klinika sa otvárala neskôr a odišla na autobusovú zástavku.

Bolo už uprostred jari. Tešila sa z teplejšieho počasia a bola vďačná, že zima skončila. Premýšľala, či už Cathy bude v autobuse. Občas sa tie dve ženy stretli v autobuse, ak mali šťastie, pretože Cathy bývala len o tri zástavky ďalej. Nejaký autobus zastavil na zastávke, ale nebol to jej, takže ho ignorovala a pokračovala v čítaní knižky, ktorú si požičala z knižnice. Bola to kniha od muklovského autora Ernesta Hemingwaya Snehy Kilimandžára.

Z autobusu vystúpili nejakí ľudia.

Uvedomila si, že nad ňou niekto stojí.

"Hermiona?"

Hlas ju do nemoty šokoval. Zovrela prstami tú knihu tak tuho, že jej obeleli hánky.

"Hermiona, si to ty?"

Pomaly vzhliadla... netrúfala si dúfať, bola plná údivu.

"Draco?"

Usmial sa na ňu. Vyzeral presne tak, ako na ich poslednom spoločnom stretnutí. Mal na sebe elegantne strihaný tmavý oblek s bielou viazankou, vlasy úhľadne učesané dozadu a zviazané bielou stuhou. Jeho šedé oči boli nežné a plné lásky.

"Si to vážne ty?" zašepkala, keď jej kniha, ktorú držala, vykĺzla z prstov a padla na zem.

Načiahol sa rukami k jej a jemne ju naviedol, aby sa postavila.

"Prišiel som, aby som ťa našiel. Nevydržím byť bez teba, Miona."

Bol vysoký a driečny ako vždy. Musela zakloniť hlavu, aby sa mu pozrela do tváre. Pritiahol si ju k sebe. Jeho silná brada, tie aristokratické lícne kosti, to pekné čelo... všetko si to pamätala. Vážne a nežne ju pobozkal, presne ako v tú noc na Vianočnom bále, keď dotancovali vo Veľkej sieni. "Chýbala si mi, chýbal mi aj náš syn, Hermiona."

"Ty si mi chýbal tiež! Prečo si neprišiel skôr!" začala plakať.

"Nemohol som ťa nájsť."

Bolo to tým kúzlom. Vedela to. Ukrylo ju pred ním, mala sa mu vyhýbať, nie sa nechať objímať v jeho náručí a dovoliť mu vravieť jej, že ju stále miluje...

"Slečna? Ste v poriadku?" Hermiona otvorila slzami naplnené oči a uvidela starého muža podávať jej knihu. "Museli ste zadriemať a padla vám kniha."

"Ďa-ďakujem," zvládla povedať, keď si chrbtom ruky utrela oči. Vzala si od neho svoju knihu.

"Ste si istá, že ste v poriadku?" uprene na ňu zadíval. Tá mladá sestrička vyzerala veľmi rozrušená.

"Ach, áno." Bola v rozpakoch. "Veľmi pekne vám ďakujem."

Na zastávku prišiel autobus. "To je môj autobus," veselo povedala. "Ešte raz vám ďakujem." Nastúpila do autobusu a usadila sa. Keď sa znova obzrela na zastávku, nebol tam nikto okrem toho starého muža, ktorý sa vrátil k čítaniu svojich novín. Závan vetra trochu nadvihol ich roh. Bol to len sen.

Klesla hlbšie do sedadla. Cathy v autobuse nebola - čo bolo dobré, inak by ju zasypala otázkami o tom, prečo vyzerá taká rozrušená. Cathy začínala mať podozrenie ohľadne príbehu o chorej sesternici, s ktorým nedávno vyrukovala, aby jej vysvetlila svoje nálady a slzy.

"Žiaden Malfoy vás nenájde bez vášho súhlasu..." vstúpil do jej myšlienok hlas  Minervy McGonagallovej. Bolo to v deň, keď sa mali rozdeliť až do doby, keď Dumbledore uspeje v zničení Voldemortových plánov na druhý kameň. Dumbledore dokončil kúzlo a podal jej oranžovú tekutinu v striebornom pohári. Vedela, že Draco je v inej časti hradu a myslí na ňu. Noel bol s ním, toľko ešte vedela. Dieťa malo ísť do svojho nového domova na konci týždňa.

Jej ruky zaváhali, keď zdvihla ten pohár k svojim perám.

Nejaká ruka ju poťapkala po pleci. Pozrela sa do láskavých očí riaditeľa.

"Slečna Grangerová, my všetci tu pre vás budeme. Nie ste odrezaná od nás, iba od Malfoyovcov. A pokiaľ sa úplne nemýlim ohľadne mladého Draca Malfoya, bude treba viac než len samotné odlúčenie, aby mu zabránilo chovať vás vo svojom srdci. Buďte silná slečna Grangerová."

Hermiona prikývla a vypila ukrývací elixír.

"Nehľadaj ma," zamrmlala, keď vyzerala z okna autobusu na bezmenné tváre v dave anglického mesta. "Som silná."

***

Narcissa Malfoyová sa náhle prebudila. Bola vo svojej vlastnej posteli. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula, kde je a čo sa jej prihodilo.

"Konečne hore, Narcissa?"

Bol to hlas jej manžela.

Rýchlo sa posadila.

"Lucius! Kde som? Myslela som, že si vo Francúzsku."

Jej manžel sedel na stoličke vedľa jej postele. Držal niečo v rukách, ale nevidela, čo to je.

"Domoví škriatkovia ma naliehavo privolali späť, keď mi povedali, že si odpadla v hudobnom salóne. Rád by som vedel, prečo si odpadla, Narcissa?"

Spomienky sa k nej rýchlo nahrnuli. Dala si kúpeľ. Potom šla do hudobného salóna, aby zničila fotografiu jej vnuka. Potom odpadla... ten náhrdelník sa stiahol... Strach vstúpil do jej očí. Otvorila ústa, aby prehovorila, ale neozval sa ani hlások.

"Prišla si o hlas, láska moja? Rád by som vedel, či je to kvôli tomu, že sa ma bojíš?"

Zhypnotizovaná modro-šedými očami svojho manžela Narcissa nič nepovedala. Jej manžel opatrne položil tú vec, čo držal, na posteľ pred ňou. Bol to rám na fotografie so zlatým okrajom a vyrytým malfoyovským erbom. V ráme sa Draco a Hermiona usmiali a pobozkali a dieťa zívlo a otvorilo svoje očká. Narcissa cítila, ako sa jej točí hlava, srdce sa jej začalo nepravidelne biť - pomyslela si, že dostane infarkt.

"Neuveriteľné, že si mi nepovedala, že sme starí rodičia," Luciusov hlas bol nebezpečne prívetivý a pokojný. Narcissa vedela, že je takýto oveľa nebezpečnejší, ako keď zúril a kričal. Pokrútila hlavou.

"UŽ MI VIACEJ NEKLAM!" Lucius schmatol ten rám z jej lona a udrel ním svoju ženu po tvári. Vykríkla. "TOTO MÁŠ ZA TO, ŽE SI KLAMALA," kričal. "A TOTO ZA TO, ŽE SA MI TO PÁČI!" zajačal a ešte dvakrát ju udrel tým rámom. Narcissa znova vykríkla, keď jej rozsekol peru a ona zacítila krv. Oči jej zaliala krv z rany niekde na jej čele.

Zdvihla si ruky k tvári a prikrčila sa pri čele postele.

Lucius hodil fotografiu tak silno o stenu, že sa roztrieštila. Zjavne sa prestal ovládať. Schmatol vázu z nočného stolíka a hodil ju na čelo postele nad Narcissu, kde sa rozbila a zasypala ju prívalom ostrých úlomkov.

"TY ŠPINAVÁ KRVIZRADKYŇA!" Zvrieskol, keď schmatol ruky svojej ženy, odtiahol jej ich od tváre a zatriasol ňou. Stiahol ju z postele a hodil ju na zem, kde pristála vedľa rozbitého rámu s fotografiou.

"Lucius! Prestaň!" vykríkla.

Prešiel k nej a ju napadlo, že ju chce kopnúť, ale on sa zohol a zdvihol tú fotku.

"Ako dlho to vieš? AKO DLHO TO VIEŠ?" Zareval, kopol ju tak silno, že sa pretočila.

Narcissine ústa boli zaplnené jej vlastnou krvou a rana nad jej obočím krvácala po jej tvári. Svoju bielu nočnú košeľu mala postriekanú krvou. Niečo v jej vnútri prasklo, keď zbadala svoju vlastnú krv.

"SI ZASRANÝ ŠIALENEC, LUCIUS! ČISTOKRVNÝ ŠIALENEC a radšej by som ZOMRELA, než ti niečo povedala!" vyštverala sa na nohy. Lucius hľadel užasnuto na manželkin výbuch. Nikdy predtým sa mu nepostavila, nikdy sa neopovážila klásť mu odpor.

Narcissu zjavne posadla akási ľahkomyseľná odvaha a pokračovala v kriku. "Máš srdce z kameňa, Lucius Malfoy. Ja som sa s tým mohla zmieriť, ale Draco... náš syn, keď si ho mučil a kazil... CHCELA SOM ŤA ZABIŤ! Ty si CHORÝ ŠIALENÝ ČISTOKRVNÝ PSYCHOPAT. Dospej, Lucius! Krvná línia nemá dnes cenu ani jediného knuta..." Narcissa začínala byť hysterická. Začala sa smiať a trhať si vlasy.

Lucius v hrôze sledoval, ako si jeho žena vytrhla chumáč jej nádherných dlhých blond vlasov.

"NARCISSA. Spamätaj sa," ostro povedal. Len sa ešte silnejšie zasmiala, slzy a krv jej stekali po tvári. Už začínala vstávať na nohy, jej ruka stále zvierala chumáč blonďavých vlasov a šialene pritom mrmlala...

"Spamätaj sa! SPAMÄTAJ SA! Moja matka mala pravdu... Varovala ma pred tebou... varovala ma, že si bláznivý čistokrvný maniak... varovala ma pred tvojimi vražednými sklonmi. Mala si pravdu matka - je to chorý bastard... chorý perverzák... a JA HO NENÁVIDÍM...   NENÁVIDÍM HO! NENÁVIDIM ŤA, LUCIUS MALFOY!"

Lucius uhol, keď sa Narcissa rozbehla smerom k nemu, jej päste zaťaté zúrivosťou. Nanešťastie si Lucius nechal v druhej izbe svoj prútik, takže ju nemohol prekliať, ale stále bol z nich dvoch silnejší. Schmatol svoju ženu zozadu, zvieral ju tak silno, že skučala. Silno ňou zatriasol. "Okamžite s týmto prestaň. OKAMŽITE PRESTAŇ." Narcissine výkriky a smiech postupne slabli a nakoniec sa mu zrútila v náručí. Zjavne omdlela.

Lucius ju musel odniesť do postele a uložiť ju tam.

"Parkinsonová!" vykríkol. "Parkinsonová!"

Dvere na spálni sa otvorili a Pansy Parkinsonová vkĺzla dnu. "Dones mi môj prútik zo študovne." Pansy prikývla a rýchlo vybehla von, aby získala prútik. Behom sekundy ho priniesla Luciusovi.

"Zostaň vzadu," povedal dievčaťu, ktoré utekalo do rohu miestnosti.

Narcissa sa pomaly preberala z bezvedomia. Kričala som na Luciusa! Nemôžem uveriť, že som sa prestala ovládať. V ústach mala stále chuť po krvi. Nemohla si presne spomenúť, čo povedala. Potichu zastonala a priložila si ruku k pere. Luciusova tvár vstúpila do jej zorného uhla a v miestnosti bolo ďalšie dievča... niekto povedomý...

"Narcissa," povedal pokojne jej manžel. "Obávam sa, že si sa pozabudla a povedala niekoľko strašných vecí."

Nemo prikývla.

"Poskytnem ti šancu vziať všetko, čo si povedala späť a spolupracovať so mnou pri nájdení Hermiony Grangerovej a dieťaťa. Je to jasné?"

Narcissa na neho len zízala.

Luciusova bledá tvár začínala meniť farbu do červena. "Je to jasné? Odvoláš, čo si povedala? Pomôžeš mi nájsť Grangerovú a to decko?"

Narcissa len na neho uprene hľadela. Hoci nič nepovedala, Lucius v manželkiných očiach videl nenávisť a otvorený odpor.

"Veľmi dobre," povedal. "Už som ti toto neurobil celé roky, ale pretože odmietaš rozumne uvažovať..."

Narcissine oči zostali stále vzdorné. Lucius zdvihol svoj prútik.

"Imperio."

Nastal jasný záblesk, keď Narcissine telo pohltilo neodpustiteľnú kliatbu. Zatvorila oči a znova ich otvorila. Boli to jej zvyčajné nádherné, modré oči. Nezdalo sa, že by sa niečo zmenilo. Pansy Parkinsonová to zvedavo sledovala z rohu miestnosti.

Lucius pokojne schoval svoj prútik a vreckovou utrel krv z manželkinej tváre. Sedela nepohnuto ako socha.

"Budeš sa správať, ako keby sa nič nestalo. Urobíš všetko, čo poviem. Pomôžeš mi nájsť slečnu Grangerovú a to dieťa. Už mi znova nebudeš odporovať."

Narcissa sa otočila, aby sa pozrela na svojho manžela a prikývla.

"Narcissa, myslím, že si nebola predstavená jednej z našich nových priateliek. Rád by som ťa zoznámil so slečnou Pansy Parkinsonovou... pomôže mi nájsť slečnu Grangerovú a to dieťa. Prečo ju nepozdravíš a nespriatelíte sa?"

Pansy fascinovane sledovala, ako zakrvácaná Narcissa Malfoyová vstala z postele a prešla k nej. Narcissa sa usmiala. "Dobrý deň, slečna Parkinsonová. Teší ma, že vás spoznávam." Vrelo chytila Pansyinu ruku a potriasla ňou. "Lucius, nevezmeme slečnu Parkinsonovú dole na čaj?"

"Vynikajúci nápad, Narcissa."

***

Lucius sa vrátil na Malfoy Manor deň predtým len, aby našiel svoju ženu v očividnom omráčenom bezvedomí v posteli. Bolo len otázkou sekúnd, kým si všimol pokrčenú fotografiu v jej pravej ruke. Luciusove pocity, keď tú fotografiu uvidel, boli príliš desivé, aby sa dali popísať slovami - jeho jediný syn sa stýka so špinavou humusáčkou! Nie, horšie než stýka - on sa do tej humusáčky zamiloval! Nebolo žiadnych pochybností, že ten výraz v Dracových očiach na fotografii bol výrazom lásky. A horšie... jeho syn sa spáril a splodil s tým dievčiskom špinavého bastarda! Tá hanba! Ak to zistia ostatní čistokrvní...  po tomto dá Malfoyovcom zabrať znova vybudovať svoju reputáciu!

A jeho zradná, falošná manželka! Straní tomu chalanovi a jeho milenke s nečistou krvou... asi to po celý čas vedela. Asi prechovávala sprosté babské predstavy, že bude mať mrmlajúce humusácke vnúčatká, i keby jej jediný syn bol o pár rokov odsúdený na smrť... musel sa nad tým v zúrivosti zasmiať.

Odvrátil sa od svojej ženy a prihnal sa do študovne, kde čakala Pansy Parkinsonová. Len o pár minút neskôr úspešne obnovil väčšinu jej pamäte. Bola len pod základným pamäťovým kúzlom. Pansyino pobúrenie nad tou fotkou sa skoro vyrovnalo jeho. Tá malá čarodejnica mu vyrapotala celý príbeh Dracovho a Hermioninho hanebného romániku a naznačila jej spoluprácu v "odplate" tej humusáčke. Avšak čoskoro mal po krk nariekania tej malej mrchy, ako ju "jej Draco" zradil a umlčal ju tvrdou fackou, na čo s výkrikom vybehla z miestnosti. Napriek tomu bol opatrný, aby nebol k Pansy príliš hrubý, pretože v nej rozoznal kruté, pomstychtivé rysy, ktoré by sa mohli ukázať nakoniec užitočnými.

Prirútil sa späť do spálne práve, keď sa jeho žena preberala zo svojich mdlôb.

***

"Ešte čaj, slečna Parkinsonová?" spýtala sa Narcissa zdvorilo, kým držala kanvicu s čajom.

Pansy pokrútila hlavou. Pri stole bolo neprirodzené napätie. Na rovinu, Pansy bolo zle od žalúdka. Odhalenie, že Draco a Hermiona mali spolu dieťa, vyvolávalo u nej chuť vracať zúrivosťou a žiarlivosťou. Pozrela sa ponad stôl.... Narcissa Malfoyová, ktorá sa chovala ako dokonalá hostiteľka, bola vo svojich krvou postriekaných šatách a napuchnutou tvárou mimoriadne desivá.

Len Lucius si zjavne nevšimol, že je niečo zle. Pansy postrehla, že jedol s výborným apetítom, dokonca pochválil Narcissu za jej koláč. Pansy sa ohromne uľavilo, keď Lucius konečne odhodil obrúsok a prudko vstal od stola, čím naznačil, že čaj skončil.

"Nasleduj ma, Narcisa... slečna Parkinsonová."

Narcissa sa okamžite postavila a nasledovala svojho manžela a Pansy nasledovala Narcissu. Zdalo sa, že kráčajú po niekoľkých dlhých schodiskách skôr, než sa dostali k masívnym dubovým dverám.

Pansy hádala, že tieto dvere viedli do žalárov Malfoy Manoru. Nemýlila sa.

Narcissa Malfoyová sa ochabnuto posadila do kresla v žalári a Pansy neohrabane stála pri jej boku. Lucius k nim bol otočený chrbtom a nalieval bezfarebnú tekutinu do malej šálky. Nakoniec väčšiu fľaštičku zazátkoval a vrátil sa k Narcisse s malou šálkou v ruke.

"Vypi to, Narcissa."

Narcissa si vzala šálku a poslušne ju vypila.

Pansy vedela, že je to veritaserum. V poslednom ročníku sa o ňom učili na Elixíroch.

Lucius chvíľu počkal, než začal vypočúvať svoju manželku.

"Kedy bola urobená tá fotka?"

"Dvanásteho októbra minulého roka, na Menovacom obrade dieťaťa."

"Kedy sa narodilo to dieťa?"

"Dvanásteho septembra minulého roka."

"Ako sa dieťa volá?"

"Noel Draco Malfoy."

Lucius si odfrkol. Noel... aké sprosté muklovské meno. Výsluch pokračoval.

"Ako si sa o tom dozvedela?"

"Draco mi povedal."

"Prečo ste to nepovedali mne?"

"Báli sme sa, že by si mohol ublížiť slečne Grangerovej alebo dieťaťu."

"Kde je tá humusáčka a to dieťa teraz?"

"Neviem."

Lucius strelil Narcisse silnú facku a ona tichučko vykríkla.

"Kde je tá humusáčka a to dieťa teraz?"

"Neviem."

Lucius ju chcel udrieť znova, ale potom sa upokojil a rozumne uvažoval. Narcissa bola pod vplyvom veritasera. Nedokázala klamať.

Zmenil štýl vypočúvania. "Je tá humusáčka a to dieťa s Dracom?"

"Nie?"

"Prečo nie?"

"Kvôli bezpečiu sú od seba oddelení. Aby sa ukryli pred Voldemortom a tebou."

"Ako sú ukrytí?"

"Dieťa je pod Fideliom. Slečna Grangerová je pod kúzlom Tenebrarum - žiaden Malfoy ju nemôže nájsť bez jej súhlasu."

"Kto tie kúzla vykonal?"

"Albus Dumbledore a Minerva McGonagallová."

"Vieš, kto je tajný strážca?"

"Nie."

Lucius chcel ukončil svoj výsluch, ale identita tajného strážcu bola príliš dôležitá, aby to nechal tak ľahko.

"Kto vie?"

"Hermiona Grangerová, Albus Dumbledore a Minerva McGonagallová."

"Vie o tom Draco niečo?"

"Nie."

"Čo vieš o tom, aké sú Dracove city v tejto veci?"

Narcissa Malfoyová zažmurkala svojimi modrými očami. Jedno z nich rýchlo zapúchalo. Ako keby z veľkej diaľky počula niesť sa k nej manželov hlas... Dracove city v tejto veci.... Otočila sa tvárou k manželovi, ako keby to bol sen. Jej hlas sa niesol zo vzdialenosti mnohých míľ, ako keby ho vôbec neovládala... "Miluje ju. Zomrel by kvôli nej a svojmu dieťaťu a ja dúfam, že sa im podarí zabrániť ti, aby si ukončil Dracov život, ty jedovatý had..."

Vtedy ju Lucius skutočne udrel. Tak silno, že jej hlava švihla dozadu. Pansy slabo vykríkla, ale neodvážila sa ísť Narcisse na pomoc. Narcissa nevydala jedinej hlásky. Hlavu mala sklonenú a krv jej stekala z nosa na už zakrvavené šaty. Hoci ju neobmedzoval, Narcissa nevynaložila žiadne úsilie vstať zo stoličky, na ktorej sedela.

Konečne, pomyslel si Lucius, veci vychádzajú na svetlo. Mal pocit, ako keby spred neho zdvihli záves a on uvidel udalosti minulého roka v jasnejšom svetle než predtým. Tvár mal chladnú a víťazoslávnu. Len čo bude možné, bude toto musieť oznámiť svojmu Pánovi. Ten chlapec bol klamár a zradca. Čoskoro sa dozvie, ako Temný pán trestá zradcov. S týmto skoncuje, nech sa deje, čo sa deje.

"Parkinsonová."

"Á-áno, pán Malfoy?" Pansy Parkinsonová sa skutočne začínala Luciusa Malfoya báť. Jeho zaobchádzanie s Narcissou bolo šokujúco brutálne, dokonca na Pansy Parkinsonovú.

"Poznáte kúzlo Tenebrarum?"

"Nie..."

To dievčisko bolo rovnako hlúpe ako škaredé, pomyslel si Lucius.

"Poďte sem." Lucius naznačil, aby ho nasledovala k nízkej polici s knihami za jeho pracovným stolom. Vytiahol jeden zväzok a roztvoril ho na stole. "Rýchlo si toto prečítajte."

Pansy rýchlo stránku prebehla. Tenebra - temnota, slepota a neznámo. Kúzlo Tenebrarum bolo vynájdené v 1877 čarodejníkom Corolanusom Bartolomeom. Kúzlo spôsobovalo, že sa predmet ukryl pred kýmkoľvek, kto sa vybral. Určené osoby nedokázali nájsť či vidieť predmet, pokiaľ ten predmet neposkytol svoj súhlas. Kúzlo nebolo veľmi známe, pretože bolo relatívne nové a mimoriadne náročné vyčarovať a podľa vedomostí vydavateľa bolo vykonané úspešne len trikrát. V poslednej dobe bolo použité slávnou kúzelníckou herečkou Leonorou Van Selwick, aby sa vyhla zástupcom tlače... za týmto pokračoval popis herečkinho využitia kúzla, rovnako ako aj dva ďalšie prípady toho, ako bolo to kúzlo použité predtým. Nasledoval mimoriadne dlhý odsek, ako pripraviť komplikovaný elixír, ktorý si to kúzlo vyžadovalo.

"Hermiona je pod Tenebrarum..." povedala Pansy pomaly. "Čo znamená, že členovia malfoyovskej rodiny ju nedokážu nájsť, pokiaľ im nedá súhlas..."

"Váš dôvtip ma šokuje, slečna Parkinsonová."

"Ako ju potom niekedy nájdeme?" Pansy sa s roztvorenými očami pozrela na Luciusa.

Lucius prevrátil oči a vzdychol si. "Slečna Parkinsonová... prečo si myslíte, že som vám nedolámal všetky kosti v tele a neposlal vás späť do Švajčiarska v krabici na topánky, napriek tomu, že ma to posledné dve hodiny tak veľmi pokúšalo urobiť?..."

Pansy prehltla.

"...pretože, slečna Parkinsonová. VY nie ste Malfoyová. A viem, že ste rovnako dychtivá pomôcť mi v záležitosti zničenia Dracovej šťastnej rodinky, ako som ja dychtivý skoncovať s ňou."

"Chcete, aby som ja našla Hermionu?"

"Nie, chcem, aby ju našli domoví škriatkovia. Myslite, slečna Parkinsonová. Mali by ste byť schopná poľahky ju nájsť... napokon, nie ste Malfoyová... zatiaľ ešte nie."

"Zatiaľ?"

Lucius sa usmial. "No, moja drahá slečna Parkinsonová - ak uspejeme v zmene Dracových citov k slečne Grangerovej, potom vážne verím, že vyčistíme cestičku pre nejakú novú ženu v živote môjho syna... nejakú peknú, čistokrvnú ženu... ak mi rozumiete."

Záblesk túžby vzklíčil v Pansyiných očiach. "Myslíte... ja a Draco...?"

"Myslím presne vás a Draca."

"Ale ako sa zbavíme Hermiony? Zabijeme ju?" horlivo sa spýtala Pansy.

Lucius sa uškrnul a otočil sa, aby vytiahol ďalší zväzok zo svojej police. Tento mal názov: Extra efektívne elixíry. Pansy ho spoznala z doby, čo bola na Rokforte.

"Obávam sa, že to nie je také jednoduché, slečna Parkinsonová. Pochopte, ak zabijeme slečnu Grangerovú alebo dieťa, keď do nich bude Draco stále zamilovaný..." Pansy sa pri tom slove strhla "... riskujeme, že sa naveky otočí voči nám. Pre svoj výskum potrebujem absolútnu poslušnosť môjho syna, dôvod nepotrebujete poznať, a nemôžem riskovať, že sa odo mňa odvráti alebo utečie alebo sa zabije... ako by pravdepodobne urobil, keby sa chcel pomstiť roztúžený láskou. Chápete, slečna Parkinsonová?"

"Áno." Pansy poznala Draca dosť dobre na to, aby verila, že keby bol zatlačený za svoje hranice, dokázal by urobiť niečo násilné a hlúpe sám sebe.

"Nie... riešením je niečo iné..." Lucius prelistoval stránkami knihy, hľadal stránku.... "Ach, tu to je... aké zrejmé..." Lucius založil roh stránky a pozrel sa na Pansy. "Máte jeden mesiac, aby ste našla slečnu Grangerovú. Tak dlho mi bude trvať, kým uvarím odvar všehodžúsu. Nejako od nej získate vlasy a prinesiete mi ich. Umožním Dracovi zistiť, čo jeho malá humusácka priateľka vymyslela, kým boli oddelení... uvidíme, či to jeho láska vydrží."

Pansy prikývla, ale tvárila sa znepokojene. "Ale ako nájdem slečnu Grangerovú?"

Lucius sa na ňu pokojne pozrel. "Chcete skončiť s mojím synom alebo nie?"

Pansy dychtivo prikývla.

"Potom je načase, aby ste začala používať svoj mozog. Musíte sa vrátiť späť... čo viete o slečne Grangerovej? Kde býva? Kto sú jej najlepší priatelia? MYSLITE."

Pansy v zamyslení zvraštila tvár. Kde by mohla začať? Grangerová mohla byť hocikde... Ginny, Harry a Ron boli jej najlepšími priateľmi, mohla by skúsiť preklepať tieto zdroje... pokiaľ ide o jej adresu... nie to bolo ťažké.... počkať minútku... možno.... Lucius sledoval, ako sa žiara spoznania roztiahla tupou tvárou Pansy Parkinsonovej.

"Viem, kde začať."

Lucius sa usmial a vystrnadil dievča zo svojej pracovne. "Nesklamte ma slečna Parkinsonová.... Viete veľmi dobre, čoho som schopný."

Keď Pansy utekala po schodoch von zo žalárov, Narcissa Malfoyová sedela ochabnuto na stoličke a sledovala svojho manžela zatvoriť dvere. Jej manžel prešiel k nej a poťapkal ju po ruke.

"Buď dobré dievčatko, Narcissa. Keď dokončím svoj elixír, obaja pôjdeme hore, kde môžeš napísať list Dracovi, ktorý ti nadiktujem. Myslím, že potom by si si mala umyť tú krv z tváre a dať si trochu make-upu. Dnes večer majú prísť Crabbovci na večeru a nemôžem si dovoliť, aby si takto vyzerala."

Narcissa pokojne prikývla. Kliatba Imperius, ktorú na ňu Lucius použil, bola veľmi silná - Lucius bol mocný čarodejník. Mala pocit, že sníva... bolo jej tak príjemne... tak bezpečne... vôbec netúžila prebudiť sa. V skutočnosti nemala žiadnu túžbu robiť čokoľvek iné než napísať list Dracovi tak, ako jej ho nadiktuje jej manžel. Ach, a dať si tiež trochu make-upu. Narcissa sa usmiala, pretože si rada dávala make-up.

V inej izbe Malfoy Manoru Pansy písala list svojej matke, aby ju požiadala o svoj prefektský denník z piateho ročníka. Pansy bola jedna z dvoch slizolinských prefektov v piatom ročníku, až kým ju v šiestom ročníku nenahradila Sally-Anne Perksová, pretože zistili, že podvádzala na VČÚ. Všetci prefekti boli vybavení denníkmi, v ktorých si viedli záznamy o bodoch vzatých študentom, termínoch dôležitých školských udalostí a adresách ostatných prefektov.

Aj Hermiona Grangerová bola v piatom  ročníku chrabromilským prefektom.

Pansy dokončila svoj list a priviazala ho na nohu jedného z malfoyovských výrov. Odletel do šera. Pansy vytiahla mapu Londýna a začala si pripravovať plán. Trpko si spomenula na tú nenávisť a odpor v Dracových očiach, keď ich toho dňa našiel na dievčenskej toalete. Ten pohľad ju veľmi hlboko zranil. Vedela, že keby ho Fletchey nezadržal, Draco by jej možno vážne ublížil. A jeho nežnosť k Hermione v ten deň... zdvihol ju v náručí, bozkával jej zakrvavenú tvár - čo do pekla videl na tej sprostej humusáčke, aby to stačilo na to, že s ňou mal dieťa ... a nechal si ho? Hnev a žiarlivosť vzbĺkli v jej vnútri.

Všetko toto len ukázalo Luciusovi, že mal pravdu: ak poskytnete správnu motiváciu, Pansy dokáže byť veľmi bystrá.