Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 25: Felicitas Parentalis - Šťastní rodičia

Bolo desať hodín v piatok ráno pred začiatkom septembra. Dnes sa Hermiona vracala na Rokfort. Jej rodičia a Krivonožka s ňou napäto čakali v obývacej izbe. Hermiona mala čudný pocit z návratu na Rokfort v niečom inom než v školskej uniforme, ale napokon, už viacej nebola študentkou. Aj tak by sa už do školskej uniformy nezmestila. Chcela sa upraviť tak, aby pre Draca, ktorého tak veľa mesiacov nevidela, vyzerala nádherne. Dúfala, že nedostane šok, keď uvidí jej brucho - bola vážne oveľa väčšia než pred troma mesiacmi.

Konečne sa rozhodla pre jednoduché uhľovo-šedé šaty a jemný vlnený šál v svetlomodrej. Nechala si svetlohnedé vlasy rozpustené a pripla si na ne sponu so zlatým motýľom, na pery použila rúž. Bohužiaľ jej zostali na obutie len praktické čierne rovné topánky, ale vážne jej to nevadilo. Dnes znova uvidí Draca Malfoya! Možno za menej než za hodinu! Posledný týždeň plne zamestnával jej myšlienky - ťažko sa na niečo sústredila.

Hermiona si pobalila malý kufor svojich vecí. Nepôjde do Rokfortu Rokfortským expresom, pretože bola sama. Namiesto toho sa na jednu hodinu medzi desiatou a jedenástou sa letaxovou sieťou spojí jej kozub s kozubom jedného domu v Rokville. Dostane sa tam pomocou letaxu a potom zvyšok cesty k Rokfortu prejde pešo. Samozrejme, nebude sama, Dumbledore jej povedal, že niekoho pošle, aby jej pomohol s vecami.

Pozrela sa na hodinky... 10.03. Nech je to ktokoľvek, mešká.

Zrazu kozub zažiaril jasnozeleným svetlom. Jej matka prekvapene vykríkla. A z kozubu, s úsmevom a vyšší než kedy predtým vystúpil...

"HARRY!" Hermiona sa mu vrhla do náručia.

"Páni! Hermiona!" Harry bol primačknutý k jej veľkému bruchu. Silno svoju priateľku objal.

"Ahoj, Harry!" povedala Katherine. A Hermionin otec na neho kývol. Harry ich niekoľkokrát predtým navštívil, takže ho veľmi dobre poznali.

"Dobrý deň pán a pani Grangerovci." Harry sa s nimi zdvorilo potriasol rukami.

"No teda, všetci ste tak vyrástli!" povedala pani Grangerová, keď si spomenula na to, ako pred skoro šiestimi rokmi prvý raz stretla Harryho v Šikmej uličke.

Harry sa zasmial "Áno, pri dospievaní sa to stáva."

"Harry! Ach Harry! Tak veľmi si mi chýbal!" Hermiona mu venovala ďalšie objatie. "Ako sa má Draco? Ginny? A Ron? Draco? A Sirius? A Draco?"

"Všímam si tu jednu častú tému?" drzo sa spýtal Harry.

"Ach, ako sa má Draco?" spýtala sa dychtivo Hermiona.

"Ten Úžasný Poskakujúci Malfoy bol v dokonalom poriadku, keď som to naposledy overoval," odvetil Harry.

"A to bolo kedy?"

"Asi pred dvoma minútami v Rokville."

"Draco je v Rokville?" šťastne sa spýtala Hermiona.

"Čaká na teba, hoci sa už doteraz možno U troch metiel opil - zjavne bol kvôli tomu všetkému hrozne nervózny, stále ma žiadal, aby som sa ponáhľal a všetky tie veci."

"Poďme už!"

Harry sa zasmial a zdvihol jej kufor.

"Kedykoľvek, keď budete pripravená, madam. Dámy najprv."

"Maj sa, mami! Maj sa, tati!" Hermiona objala svojich rodičov. Jej matka začala plakať. "Neplač, mami! Budem úplne v poriadku. A za mesiac sa vrátim. Madam Pomfreyová je vynikajúca ošetrovateľka. V celom Anglicku by si nemohla nájsť lepšiu. Zbohom Krivonožka, miláčik, mama s tatom sa o teba postarajú."

"Zbohom pán a pani Grangerovci, nemajte o Hermionu obavy, Dumbledore a my všetci na ňu dozrieme," vážne prehovoril Harry.

"Poďme," Hermiona šťastne zovrela za hrsť letaxu, ktorý jej Harry z malého vrecka nasypal do ruky.

"Rokville!"

Nastal oslepujúci záblesk.

"Hermiona?" začula zavolať nejaký hlas. Stále bola z tých zelených plameňov trochu oslepená.

"Draco?"

Dvojica silných rúk ju vytiahla z kozuba. "Ach, Hermiona. Tak veľmi si mi chýbala! Páni, čoskoro praskneš." Draco ju nežne objal v náručí a pobozkal ju. "Nechcem ťa pustiť pre prípad, že toto nie je skutočné!"

"Je to skutočné! Som tu! Draco, Draco, Draco," vravela Hermiona, keď mu vášnivo opätovala bozky. Blonďavé vlasy a modré oči. Môj Draco Malfoy.

"Ehm, dovolíte?" ozval sa za nimi nejaký hlas.

"Harry!" Hermiona sa zvrtla a poriadne sa začervenala.

"Mňa si nevšímajte, ja si tu len vystúpim," povedal Harry a rýchlo opustil chalúpku.

Draco sa zasmial a žmurkol na Hermionu. "A to Potter ešte nič nevidel!"

Hermiona sa zachichotala a prehrabla prstami jeho jemné blond vlasy.

"Som osem a pol mesiace tehotná, pán Malfoy, takže radšej by ste nemali skúšať nič smiešne!"

"Ale čakal som celé veky!" odvetil Draco v predstieranom zármutku. "To je všetko tvoja chyba," povedal, sklonil sa a úctivo bozkal Hermionu na brucho.

"Ach!" Hermiona zrazu zovrela jeho plecia silnejšie.

"Čo je? Ublížil som ti?" znepokojene sa spýtal Malfoy, keď sa stiahol.

"Nie... nie... pššt... daj sem ruku." Hermiona priložila jeho ruku zboku na brucho.

Draco cítil slabý pohyb vo vnútri, ako tupý úder. Nemohol tomu uveriť!

"On je vážne tam!" užasnuto povedal. Kľakol si a priložil líce na jej brucho. Pocítil, ako mu niečo buchlo do líca. "Páni, to dieťa silno kope! Ach, Hermiona! Nemôžem uveriť, že sa toto vážne deje - bude kúskom z teba, kúskom zo mňa - bude náš!"

"No... je ľahké uveriť, že sa to deje, keď musíš túto guľu nosiť so sebou deväť mesiacov. Čoskoro by sa mi zišiel zobák."

Draco ju chytil za ruky a postavil sa. Hermiona premenila obrúčku na jej pôvodný stav.

"Stále ho nosíš," šťastne poznamenal Draco.

"Nosím ho po celý čas. Každý jeden deň." Rýchlo ho premenila nazad. "Očakávam, že zo mňa čoskoro urobíš poctivú ženu, Draco Malfoy."

Sklonil sa a pobozkal ju. "Pamätám si, ako si vyzerala, keď som ti ten prsteň nasadil na Absolventskom dni," zašepkal. "Každý jeden deň si na ten okamih spomínam."

"Ako si sa mal?" potichu sa spýtala, keď opustili chalúpku, aby pohľadali Harryho.

"Príliš práce. Už som skoro dokončil aurorský výcvik - a vieš, pomáhal som Snapovi vyriešiť ako na veď-vieš-čo."

"Nejaké šťastie?" s obavami sa spýtala Hermiona. Pomyslela si, že zazrela tieň prebehnúť jeho tvárou.

"Určite, ale ide to pomaly."

"Nevzdávaj sa."

Pokrútil hlavou. "Už je príliš neskoro vzdať sa, keď som si už vybral strany."

"Vyzeráš vážne pekne v tom profesorskom habite," riekla Hermiona a zboku ho obdivovala. Jeho habit bol čierny so strieborným lemovaním a nádhernými striebornými gombíkmi. Mal na nich malfoyovský erb.

"Matka mi ho dala ušiť na mieru v Taliansku. Je vážne veľmi pyšná."

"Je nádherný. Keď takto vyzeráš, neviem, ako ti rokfortské dievčatá dokážu odolať. Slizolinské prváčky asi na elixíroch omdlievajú. Pravdepodobne stoja v rade, aby dostali s tebou trest."

"Žiarliš, Miona?" drzo spýtal Draco.

"Nežiarlim."

"Aj ty žiarliš."

"Len som realistická. Ty si vždy bol miláčikom žien."

"Pokračuj - povedz to. Som ten najväčší krásavec, ktorého si kedy videla."

"Si tá najkrajšia fretka, ktorú som kedy videla."

Draco ju zrazu zdvihol zo zeme. Vykríkla. "Pozor na dieťa!" Vyzdvihol ju k sebe a silno pobozkal. "Desať bodov z Chrabromilu... Dnes večer máte určite so mnou v mojich izbách trest, slečna Grangerová!"

Hermiona sotva popadala dych.

"Bývam s tebou?"

"Samozrejme!" odvetil Draco, keď ju nežne zložil. "Chceli ťa ubytovať v nemocničnom krídle, ale ja som o tom nechcel počuť." Niečo jej zamrmlal do ucha a ona sa začervenala práve, keď zabočili za roh a stretli sa s Harrym Potterom.

"Vy ste s tým neprestali, há?" Harry nadvihol obočie. Stále niesol Hermioninu batožinu.

"Daj prepitné portierovi, miláčik," zatiahol Draco. (PP: portier - nosič batožín, porter/potter) Trojica priateľov sa vracala na Rokfort tak rýchlo, ako mohla.

***

Leto dosiahlo svoj horúci, ospalý vrchol. Vtáky lietali pomalšie, včely hlasne bzučali a rastliny roztvárali svoje zelené ruky, aby zachytili slnečné lúče. Rokfort sa pripravoval na návrat študentov, ktorí prídu o pár dní. Hagrid sa ubezpečil, že pozemky sú upratané a profesorka Sproutová vygruntovala svoj skleník. Mandragory boli od horúčavy ospalé a sotva vydali nejaký zvuk, keď ich vytiahli z ich kvetináčov.

V taký deň Dumbledore vo svojej pracovni popíjal studenú limonádu, keď sa k nemu doniesol zvuk rýchlych krokov a zaklopanie na dvere. Bola to profesorka McGonagallová - ružová v tvári a zadýchaná od behu. "Poď rýchlo, Albus - pán Malfoy a slečna Grangerová budú čoskoro rodičmi!"

*

Dieťa ležalo na chrbátiku vo svojej postieľke. Malo oblečené biele pletené oblečenie. Hoci to jeho rodičia nevedeli, už ich dokázal rozoznať. Jeho matkou bola tá veľká osoba s hnedými vlasmi a zlatými očami. Stále sa usmievala a objímala ho. Nakŕmila ho, keď bol hladný a spievala mu. Matka vždy voňala ako sladké mlieko. Jeho otcom bola ďalšia veľká osoba so žltými vlasmi a modrými očami. Pevne si ho túlil k svojej hrudi a rád ho šteklil. Páčilo sa mu, keď ho jeho otec šteklil - hoci bol vydesený, keď ho nosil, pretože bol veľmi vysoký. Občas sa matka s otcom spolu dlho rozprávali a spoločne sa smiali - vďaka tomu sa cítil šťastne... pokiaľ ho neignorovali príliš dlho, potom začal vrieskať. To spôsobilo, že sa minimálne aspoň jeden z nich s ním začal znova hrať.

Ostatných ľudí ešte nedokázal rozoznať. Neboli v jeho blízkosti tak často ako mama a otec. Bol tam muž s bielym vlasmi a bielou bradou, ktorú bolo zábavné poťahovať. Bola tam žena v zelenom, ktorá občas pomáhala jeho mame prebaliť ho. Bol tam čiernovlasý muž s veľkým nosom, ktorý vyzeral veľmi neľútostne. Najprv sa ho bál, ale to bolo len do dňa, keď sa nikto nepozeral a ten čiernovlasý muž ho odniesol na prechádzku v záhrade a spieval mu. Potom sa mu páčil. Bolo tam tiež veľa ďalších ľudí, ale jeho obľúbencami boli matka a otec.

***

Hermiona uviazala modrý čepček na hlávku ich syna, kým ho Draco doobliekal. Bol Menovací deň - mesiac po jeho narodení. (PP: Naming Day – našla som to ako Jmenovací deň, tak som to použila) Obliekla dieťa do svojich starých šiat z krstu, ktoré jej dala jej matka. Podala dieťa Dracovi, aby ho podržal, kým si dokončovala make-up.

"Dúfam, že si ho dala odgrgnúť," povedal Draco, keď niesol svojho syna k oknu. "Toto je môj najlepší sviatočný habit."

"Tiež dúfam, že som dala," odpovedala Hermiona, kým si prečesávala vlasy.

"Dala ťa mamička odgrgnúť?" Draco si obozretne prezeral syna. Dieťa s roztvorenými očkami zízalo na svojho otca. Malo veľmi blonďavé vlásky a zlato-hnedé oči. Rýchlo priberalo na váhe. "Radšej by si si nemal grgnúť na tatinov zamatový plášť."

Dieťa sa radostne zasmialo a načiahlo sa po Dracovom blonďavom konskom chvoste. "Ach, nie, nerob!" Draco dieťa nadhodil dopredu a roztočil ho. Dieťatko sa chichotalo radosťou. "No tak, poďme sa pozrieť na mamičku, nie je nádherná?"

Hermiona sa v zrkadle na stole pozrela na dvojicu, ktorá ju sledovala zozadu a usmiala sa. Použila trochu make-upu. Našťastie zvládla tehotenstvo a pôrod veľmi dobre a jej telo sa takmer vrátilo k normálu. K Dracovmu potešeniu pribrala na váhe v presne správnych oblastiach, nebolo to tak dávno, čo sa znova milovali - tentoraz sa Hermiona uistila, že použila všetky správne elixíry. "Ak ešte raz vďaka tebe prejdem týmto peklom, Malfoy, odtrhnem ti tvojho vtáka!" lapala po dychu po pôrode. Madam Pomfreyová zašepkala Dracovi, že to hovoria všetky čerstvé mamičky a že časom zmení svoj názor.

Hermiona sa konečne postavila. "Som pripravená." Mala na sebe svoj starý habit v chrabromilskej červenej a zlatej. Napadlo ju, že prospieva jej postave viac než jej ostatné habity - s povzdychom si uvedomila, že jej boky už nikdy nebudú znova tie isté. Pobozkala Draca a dieťa. "Čas ísť!"

V zmenšenej verzii Veľkej siene bola zhromaždená malá skupinka ľudí. Hermiona vôbec nevedela, že takéto miesto existuje, ale Draco jej povedal, že ho používal na aurorský výcvik. Okná s farebnými sklíčkami vrhali malebné vzory na kamennú podlahu a gotické stĺpu sa pôvabne klenuli k vrcholu.

Pomaly Hermiona s Dracom vošli do siene. Draco podal dieťa Hermione a ona si ho s láskou privinula k hrudi.

"Naši pyšní rodičia!" povedal Dumbledore, ktorý mal na sebe nádherný jasne červený habit a stál uprostred uličky pod veľkými obrazmi štyroch zakladateľov. "Poďte, poďte, až sem dopredu."

Profesori Snape, McGonagallová a Lupin sedeli na stoliciach naľavo. Boli tam tiež madam Pomfreyová a Hagrid. Napravo sedel Harry Potter, Sirius Black a Narcissa Malfoyová.

Hermiona nemohla uveriť svojim očiam, čo tu robila Narcissa? V zmätení sa otočila k Dracovi - ale ten sa tváril rovnako zmätene. Narcissa sa na oboch usmiala a zamávala im.

Keď kráčali dopredu, Helga Bifľomorová sa predklonila a vykríkla: "Aký nádherný chlapček, vyzerá presne ako jeho otec!"

"Nezmysel Helga, má oči svojej matky," povedala Rowena Bystrohlavová, "však srdiečko?"

Salazar Slizolin žmurkol na Draca.

"No tak, no tak dámy, nerušte Menovací obrad," povedal Godric Chrabromil a usmial sa na zhromaždených.

Hermiona s Dracom priniesli dieťa dopredu a položili ho na veľkú striebornú misu zaplnenú jemnými ružovými lupienkami. Hermiona nikdy predtým nebola svedkom čarodejníckeho Menovacieho obradu, takže nechala Draca viesť. Dumbledore požiadal oboch rodičov, aby si vzali za hrsť lupienkov.

"Kto bude krstným otcom tohto dieťaťa?"

"Ja," povedal Snape, zdvihol sa a pristúpil k rodičom.

Dumbledore naznačil, že si tiež má vziať za hrsť lupienkov.

"Duchovia Zeme, Vetra, Ohňa a Vody, predstavujeme vám dieťa Draca Malfoya a Hermiony Grangerovej. Nech je od tohto dňa meno tohto dieťaťa Noel Draco Malfoy. Nech si navždy zapamätáte Noela Draca Malfoya a stále ho ochraňujte, keď kráča po zemi, lieta s vetrom, bojuje so zúriacim požiarom alebo pláva vo vode."

Rodičia a Severus Snape pustili tie lupienky na dieťa, ktoré sa šťastne zachichotalo.

Dumbledore vytiahol prútik a zamrmlal zaklínadlo. Pod dieťaťom začali lupienky nadobúdať podobu trávy, potom víriacej sa hmly, potom oranžového plameňa a nakoniec striebornej vody. Následne sa znova zmenili na ružové lupienky.

"Od tohto okamihu je Noel chránený láskou a starostlivosťou týchto troch strážcov. Bude v našom svete rešpektovaný ako hodnotný člen spoločnosti, ktorá podporuje práva na život a slobodu. Draco Malfoy a Hermiona Grangerová, Noel je súčasťou vás oboch a tak vás spolu neodvratne spája cez všetky vzdialenosti vesmíru a času. Gratulujem."

Malá spoločnosť zatlieskala, keď Draco zdvihol svojho syna z ružových lupienkov. Noel si zjavne všetku tú pozornosť užíval. Sirius ho sledoval s dychtivými očami. Zázrak nového života mal pre neho teraz dokonca väčší význam než predtým. Jeho sesternica Narcissa Malfoyová to tiež žiadostivo sledovala. Vedel, že premýšľa o okamihu spred dvadsiatich rokov, keď ona kládla Draca do striebornej misy z lupienkov kvetov.

Narcissa Malfoyová prišla k nim a objala Hermionu.

"Slečna Grangerová - blahoželám. Ach, je taký nádherný. Môžem si ho podržať?"

"Samozrejme, Draco - podaj Noela svojej matke."

Narcissa Malfoyová zadržala dych a nadšene hľadela na malého blonďavého chlapca. Nespoznával ju a zvraštil tvár, že sa rozplače.

"Ach, drahý - nie, nie - neplač, to je stará mama..." cukrovala Narcissa, aby upokojila dieťatko.

"Matka, ako sa ti sem podarilo prísť?" spýtal sa Draco.

"Tvoj otec šiel v ministerskej záležitosti do Švajčiarska. Nechcel, aby som ho sprevádzala, tak som sa rozhodla urobiť si výlet do Rokvillu." Narcissa sa na syna usmiala. "Odkedy mi Severus pred mesiacom napísal, že sa mi narodil vnuk, nedokázala som myslieť na nič iné! Ojoj, si taký silný!" povedala Narcissa, keď ju Noel potiahol za jednu z jej dlhých blonďavých lokní.

"Vyzerá presne ako vyzeral Draco, keď bol dieťa. Okrem tých očí - má vaše oči, slečna Grangerová."

"Pani Malfoyová, prosím, hovorte mi Hermiona," placho odvetila Hermiona.

"Potom mi ty musíš hovoriť Narcissa, Hermiona."

Draco sa rozprával so Siriusom, Lupinom a Harry. Dve dámy sa začali rozprávať s McGonagallovou, dieťa začalo plakať - už sa mu nepáčilo, že je ignorované.

"Mám rád toho malého lapaja," povedal Hagrid.

Hermiona objala svojho obrovského priateľa a podala mu dieťa. Vedela, že Hagridovi sa dá veriť dokonca s tými najmenšími žijúcimi stvoreniami. "No, vieš čo, vážne si myslím, že sa Noelovi páčim!" povedal Hagrid, potešený, keď sa dieťa začalo usmievať len čo mu ho podali.

"Nosíš ten prsteň?" spýtala sa Narcissa.

"Ach áno," odpovedala Hermiona a ukázala jej premenenú striebornú obrúčku.

"Dobre. Stále ho nos, Hermiona. A vieš... môj syn, no, požiadal ťa o ruku?"

Hermiona sa začervenala. "Áno, s týmto prsteňom."

"Nádhera. Vieš, že Draco vždy presne vedel, čo chce. Keď sa o niečom rozhodne, drží sa toho."

Hermiona prikývla. Dokázala vymyslieť zopár vecí, o ktorých sa v poslednej dobe Draco rozhodol.

McGonagallová bola veľmi nepokojná. Vedela, že o pár dní Hermiona odíde do úkrytu a Noela dajú pestúnom. Keď videla Hermionu a Draca práve teraz takých šťastných - nebola si istá, či to bolo správne rozhodnutie.

"Úbožiatka," zamrmlala pod nosom.

"Robíme správnu vec," podišiel k nej Snape a postavil sa vedľa nej. "Nikto nevedel, že Draco bude mať syna a dediča, že sa už jedno vlákno proroctva rozmotáva. Lucius Draca príliš podceňuje - bude to jeho skaza."

"Určite je dobrý v tom byť otec," odvetila McGonagallová, keď sledovala vysokého blonďavého muža zobrať svoje dieťa od Hagrida a pritúliť si ho v náručí. Hermiona podišla k nemu a obaja sa sklonili nad dieťatkom. Zasmiala sa, keď ju Draco pobozkal na líce.

Na druhej strane miestnosti siahla Narcissa do kabelky a vytiahla malý fotoaparát. Ak už nikdy nebude môcť znova uvidieť svojho vnuka, bude mať aspoň túto fotku, pomyslela si smutne.

Harry a Sirius sa pripravili k odchodu. Mali na sebe výstroj z dračej kože.

"Noel, há?" povedal Harry a žmurkol na Hermionu. "Vianoce... som zvedavý prečo?"

Hermiona sa uškrnula. "Draco ho vybral. Kam potom ideš, Harry?"

"Ideme do Rumunska. Počuli sme od Charlieho Weasleyho, že sa tam deje niečo nekalého s drakmi. Ovládam hadí jazyk, takže možno dokážem pomôcť. Potom sa asi pripojíme k ostatným v Číne, aby sme zistili, čo sa deje s čínskymi drakmi."

"Kedy sa vrátite?"

"Vážne nevieme, však Harry?" povedal Sirius. "Vrátime sa na budúci rok, ak všetko dobre pôjde, skutočne nevieme, kam nás naše plány zavedú."

Hermiona si všimla ustaraný pohľad, ktorý Harry venoval Siriusovi. Znášala s Harrym jeho zármutok, keď si pred troma rokmi mysleli, že je Sirius navždy preč a vedela, ako veľmi sa Harry teraz bojí o svojho krstného otca. Dokonca ťažšie než bremeno nesklamania čarodejníckeho sveta, Harry znášal bremeno nesklamania Siriusa Blacka.

"Sirius, budeš opatrný, však?" významne sa spýtala Hermiona.

"Taký opatrný ako sme boli vždy," uškrnul sa Sirius. "Aj tak mám Harryho, aby mi pridržal vôdzku, ak budem zlý pes."

Hermiona sa zasmiala. "Tiež buď opatrný, Harry. Prosím, snaž sa ako môžeš."

Dvaja najlepší priatelia sa objali a Harry jej to prisľúbil.

Na druhej strane izby sa lúčili Narcissa a Severus.

"S Dracom mi napíšete, však?" povedala Narcissa.

"Samozrejme, ako vždy, spáľ všetko len čo to prečítaš."

"To robím vždy. Severus, Lucius si zaobstaral pre drakov veľa muklov. Musíš ho čoskoro zastaviť. A povedal mi, že na Dracove ďalšie narodeniny ho vezme k Voldemortovi."

"Robíme, čo môžeme. Nič zlé sa tam nestane. Stále máme čas."

"Čas! Kedysi som si myslela, že mám čas, že dvadsaťjeden rokov je dlhá doba... Mýlila som sa. Prešli ako na koni. Ponáhľaj sa, Severus - ty a Dumbledore ho musíte zničiť."

Snape sa pozrel na svoju nádhernú priateľku. Už to viacej nebola tá vystrašená zúfalá dievčina spred dvadsiatich rokov - tvár jej stvrdla. Pripravovala sa na stretnutie so svojím osudom."

"Naši aurori sa presúvajú zo severu k východnej Európe. Voldemorta obkľučujú. Myslím, že finálna bitka nie je ďaleko."

"Môj bratanec Sirius mi povedal, že čoskoro pôjde do východnej Európy," povedala Narcissa, keď kráčala so Snapom k dverám. Narcissu zabolelo, keď si spomenula, že Sirius Black je jej bratanec. Pripomenulo jej to staré časy keď, spoločne s jej obľúbenou sestrou Andromedou, mávali šialenú zábavu a neuvedomovali si bolesť, ktorú mala pre nich budúcnosť v zásobe. "Dúfam, že dokáže objaviť niečo o Voldemortovom úkryte. Lucius mi v týchto dňoch nič nepovie."

"Robíme maximum. Nenechávame nič náhode," uisťoval Snape svoju prekrásnu priateľku, keď opúšťali sieň.

***

Dva dni po Menovacom dni sa hlava Albusa Dumbledora vynorila v kozube na Zemozelej ulici číslo 45, v útulnom dome v Leatherheade. Dumbledore hľadal jedného z mladých aurorov, ktorí minulý rok trénovali na Rokforte. Nastal pre neho čas, aby sa zapojil do Fideliovho kúzla ako Strážca tajomstva. Avšak v tomto okamihu sa doma nikto nezjavil. Dumbledore si pochvalne všimol útulnú, čistú, zachovanú obývačku. Chlapcova stará mama vždy bývala schopná gazdiná, hoci mala zlý vkus na obliekanie.

Dumbledorova hlava zmizla s prasknutím z kozuba.

Hľadal Nevilla Longbottoma - jedného z najstatočnejších a najschopnejších aurorov, akého kedy Rokfort trénoval.