Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Čo Komnata najviac potrebuje

4. kapitola - I. časť

Čo Komnata najviac potrebuje
Vložené: Jimmi - 22.03. 2011 Téma: Čo Komnata najviac potrebuje
Jimmi nám napísal:

Čo Komnata najviac potrebuje

Autor: Alydia Rackham  

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6532581/4/What_the_Room_Requires

Čo Komnata najviac potrebuje

Preklad: Jimmi

Beta-read: Rapidez, Doda357

 „Len potrebujem trochu viacej času...“ V tejto poviedke je Hermiona tou, ktorá nachádza Draca plakať v kúpeľni. Utečie od nej. Naháňa ho do Komnaty najvyššej potreby, kde čas nič neznamená – a Komnata ich prinúti spoločne čeliť ich najväčším obavám, aby našli dvere von.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Alydia Rackham, ktorá napísala túto fanfiction.

 


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

  

Kapitola 4

DRACO

Schmatol som plnú hrsť jačmeňa, vytrhol ho zo zeme a so zarevaním zahodil do diaľky. Hlina sa rozletela. Kopal som do vysokých stebiel okolo mňa, udupával ich k zemi a potom tam v tom nepokojnom vetre osamotený stál.

Následne som sledoval, ako ten jačmeň za syčania a mumlania znova vyrastá, až kým všetko nevyzeralo tak, ako keby som vôbec nič neurobil.

"Blbec," zamrmlal som, na to som zakričal na miesto, kde zmizla Grangerová. "Ťapa sprostá! Vôbec nič o ničom nevieš! To je tvoj problém, humusáčka!"

Ticho. Nič sa okrem vetra nepohlo. Potom som si zrazu uvedomil, že som zadržal dych a načúval, či sa neozve nejaká odpoveď.

"Humusáčka," vyprskol som znova tak, aby sa nepovedalo, potom som znova vyrazil smerom k tej vŕbe, preč od toho zízajúceho sa lesa, preč od tej pohlcujúcej čiernoty. Ale obloha nado mnou temnela, ružovela a čoskoro mala nastať noc. Prehltol som. Zotmie sa úplne? A ak áno, mohli by prízraky z lesa vyjsť na pole, kde som bol? Zrýchlil som tempo.

Lenže vôbec som sa k tej vŕbe nepribližoval. Dal som do behu. Stále bola tam, kde predtým. Či skôr ja som zostával tam, kde som bol. Prestal som sa krotiť a bežal som, utekal maximálnou rýchlosťou. Ale hoci ma bičovala tráva okolo mňa, krajina predo mnou sa nepohla. Zadýchaný som zastal.

Hruďou mi vystrelila bodavá bolesť. Stiahli sa mi rebrá. Pritlačil som si ruku na srdce a zvraštil čelo, keď som ledva popadal dych. Otočil som sa, znova pozrel na ten les, potom sa tvrdo posadil na zem.

Môj otec by nikdy nezabil Grangerovej rodičov. Nie takto, bez provokácie, bez príčiny. Pokrútil som hlavu a zaťal zuby. Neurobil by to. Teta Bella... Nebol som si istý. Ale môj otec - nikdy. Keby sa v takejto situácii Grangerová sama vzdala, otec by sa zachoval rozumne. Nezavraždil by človeka, nech by bol akokoľvek úbohý, ak by bol neozbrojený.

Hrdlo sa mi zovrelo a žalúdok urobil salto. Silno som zatvoril oči.

Ani by neotrávil človeka. Ani by mu neprepašoval prekliaty šperk.

Nie, povedal hlások v ľavej časti mojej hlavy. Požiadal by o to svojho syna.

Zovrel som si pravou rukou ľavé predlaktie, pritlačil ruku na rukáv a to temné tetovanie pod ním. Znova som prehltol - a chlad skĺzol mojím hrdlom do všetkých žíl.

Zabitie Grangerovcov bolo proti zdravému rozumu – keby sa Grangerová predsa len vzdala. Ale vážne by na tom môjmu otcovi záležalo?

Napokon, ako často povedal -

Sú to len muklovia.

Muklovia, ktorých som videl postaviť sa dvom najmocnejším smrťožrútom na svete - bezmocní, neozbrojení - aby chránili svoju dcéru.

A môj otec povedal, že on by ma vydal.

Prepleskol som sa po tvári. Zaštípalo to.

"Prestaň," nadával som si. "Preber sa. Nie je to skutočné, spomínaš si?"

Zamračil som sa a oprel si lakte o kolená. Aj tak som tým muklom pripisoval priveľa zásluh. Bolo pravdepodobnejšie, že neboli dosť múdri na to, aby postrehli, že sú porazení a že nemali dosť hlboké city, aby skutočne čokoľvek obetovali - boli to len psi, čo si chránili kosť. Nikdy nepochopia, prečo sú druhoradí - bola to súčasť toho, čo ich druhoradými robilo. Nemali predstavu, aké je to byť čistokrvný, aké dôležité bolo udržiavať rodovú líniu, udržať mágiu v magických rodinách. Nechápali, že magické deti rodičov bez mágie sú ohavnosť, porucha, šialenosť prírody. Dokonca v slove "humusáčka" bol takmer skrytý žart. Napokon, ako mohol ktokoľvek s muklovskou výchovou skutočne pochopiť túto urážku v celej jej kráse? Bolo mi jasné, že to Grangerová nikdy nepochopila, keď som ju tak nazval. Vždy ju to rozhnevalo, ale ja som mal radosť, keď som sledoval to nemé zazeranie, ktoré mi dokázalo, že nevie, čo som myslel.

Vietor mi rozstrapatil vlasy. Zdvihol som hlavu. Zamračil som sa na ten temný, mlčanlivý les. Grangerovú nebolo vôbec počuť - žiadne jačanie o pomoc, žiaden výkrik, že našla dvere.

Ale čo ak ich našla? Povedala by mi to?

"Hergot!" zavrčal som a vyštveral som sa na nohy. Našla dvere - to preto je všetko také tiché. Dostala sa von a mňa tu nechala. Znova som zahrešil, odkopol jačmeň nabok a rozbehol sa k tomu lesu, k tej ceste a znova som sa vrhol do tej temnoty.

VVV

DRACO

Les okolo mňa bol úplne tichý, keď šelest jačmeňa ustúpil do pozadia. Nič sa tu nepohlo - nič okrem mňa a môjho tieňa. Sklonil som hlavu a kráčal ďalej, nepokojne som zatínal a uvoľňoval prsty pravej ruky - tak som si prial mať svoj prútik!

Cestička sa kľukatila a vlnila kolom dokola a mne sa stále viac napínali svaly. Nespomínal som si, že by predtým bola taká krivolaká...

Zazrel som svetlo. Zastal som. V diaľke po mojej ľavici - nie až tak ďaleko - stáli dvere. Najprv som o krok cúvol. Už som viacej tejto miestnosti neveril...

Potom som zažmurkal. Spoznal som ich. Vyzerali presne ako dvere na Rokforte - na vrchu do oblúka, hrubé drevo, všade navôkol otesané kamene...

Opustil som tú cestičku a kráčal k tým dverám, takmer som si dovolil usmiať sa. Tak a je to. Našiel som ich. Odfrkol som si a pokrútil hlavou. Tá humusáčka je nezdvorilejšia, než som si myslel - ja by som na ňu aspoň zavolal, že som našiel cestu z tohto pekla.

Priblížil som sa k dverám a obzrel si ich. Čudné. Nemali kľučku alebo guľu. Oboma dlaňami som sa o ne oprel a strčil do nich. Pohli sa. Zaškeril som sa, úplne ich odtlačil a prešiel nimi - do chrabromilskej spálne.

Trhnutím som zastavil. Stál som  v malej, oválnej izbe, kde  boli postele s nebesami usporiadané po celom obvode. Zo všetkých viseli kričiace červené závesy, každej pri nohách ležali kufre. Cítil som iskrivú vôňu ohňa zapáleného dole v spoločenskej miestnosti a tiež som cítil nejaké sladko voňajúce, vzduch osviežujúce kúzlo. Prehltol som. Zase som bol v nejakej dievčenskej izbe?

Zvrtol som sa, vypleštil oči, potom potlačil nutkanie oboma nohami frustrovane dupnúť. Za dverami, ktorými som práve prešiel, visela hromada zimných kabátov a plášťov. Rozhodil som rukami...

"Zase šatník..."

Na schodoch zazneli kroky - krátke a rýchle. Pokúsil som sa hodiť za dvere, ale nebol som dosť rýchly. Malé chrabromilské dievčatko vcupitalo do izby, hlava dole, líca zmáčané slzami. Zhíkol som.

Bola to Hermiona.

Bola asi o dve stopy menšia než predtým, vlasy mala hustejšie a kučeravejšie než tie jemné vlny, čo mala teraz a ešte nemala takú pôvabnú postavu. Ale skutočne to bola ona - možno z čias, keď sme boli druháci na Rokforte. Moje oči poskakovali dookola, keď som sa pokúšal nájsť si nejaký úkryt...

Ale ona prešla tesne okolo mňa - skoro o mňa zavadila svojím plecom - a nevidela ma. Ako keby som bol neviditeľný.

Zostalo mi zle. Nenašiel som dvere. Bol som v ďalšej nočnej more. A bol som neviditeľný.

Hermiona sa prihnala k posteli, strhla zo seba svoj habit, z čoho sa jej totálne rozlietali vlasy a hodila ho na deku. Potom, oblečená len v košeli, viazanke a sukni, si vyzula topánky a hodila ich silno o zem. Každá dopadla s riadnym tresknutím. Ja som zakaždým nadskočil. Potom sa posadila na zem, mocne sa objala rukami a začala revať.

Zvraštil som obočie, na to urobil krok vpred, naklonil hlavu pri pokuse vidieť jej tvár. Zúrivo si utrela líca len preto, aby prepukla do ďalšieho záchvatu plaču. Hlások v pozadí mojej hlavy ma nútil, aby som prestal zízať a pokúsil sa nájsť cestu von, ale ten hlas bol slabý a postupne zmĺkol. Nedokázal som sa pohnúť.

Hermiona sa načiahla za seba a vytiahla spod postele nejakú krabicu. Uskočil som pri tom škrípavom zvuku, potom preklial svoju vyľakanosť. Jednako som postával pri posteli oproti nej, čiastočne skrytý za závesmi. Skrytý. Prevrátil som očami. Bol som neviditeľný. Ale jednako.... Nemohol som len tak pred ňou stáť, kým ona -

Otvorila tú malú drevenú krabicu, vytiahla list papiera, brko a atrament. Položila atrament na zem, otvorila ho, položila ten papier na vrchnák krabice, ktorú držala vo svojom lone, namočila pero a začala písať.

"Drahá mama."

Srdce mi skoro vyskočilo z hrude. To bol jej hlas – prisilný zvuk - ktorý mi cvendžal nad hlavou. Ale jej ústa sa nepohli. Stočil som sa, prehľadal izbu, ale nikoho som nevidel. Otočil som sa znova k nej. Podľa všetkého som počul to, čo písala. Zahryzol som si do líca. To bolo určite kúzlo...

"Dnes som si našla čas odpovedať na tvoj list," pokračovala, jej pero hekticky čmáralo, kým jej slzy stále stekali z očí. "Darí sa mi veľmi dobre a Harrymu s Ronom tiež. Okrem dneška. Ronovi sa vypomstil jeho úbohý zlomený prútik a spôsobil, že skoro celú hodinu vracal slimáky. Nedokážem si predstaviť, kde sa to kúzlo naučil - asi od jeho darebáckych starších bratov." Zastala a utrela si tvár chrbtom ruky. Obočie sa mi zvraštilo a zovrelo mi žalúdok. Ach... na toto som si pamätal...

"Asi si zvedavá, prečo sa Ron pokúšal to kúzlo použiť," pokračovala. "No, dnes sa dostal chrabromilský metlobalový tím do hádky s tým slizolinským. Slizolin má tento rok nového stíhača - Draca Malfoya. Jeho otec je veľmi bohatý a mocný. Všetkým kúpil úplne nové metly, aby jeho syn mohol byť stíhačom. To som povedala. Povedala som im, že v Chrabromile sa každý dostal do tímu vďaka svojmu talentu a nie vďaka peniazom. Draco Malfoy zastavil, prešiel ku mne a povedal: ´Nikto sa ťa nepýtal na tvoj názor, ty, krpatá, všivavá..."

Zadržal som dych, keď Hermionino brko zastalo. Zatvárila sa ublížene a vydala tichý, priškrtený zvuk. Zatvorila tuho oči, aby nevypadli ďalšie slzy, prudko sa nadýchla a napísala to slovo.

"Humusáčka. Nazval ma humusáčkou." Znova musela prestať písať a utrieť si rukávom oči skôr, než pokračovala. "Viem, že pre teba to veľa neznamená, mami, takže ti to trochu vysvetlím. Je to veľmi škaredé meno pre čarodejnice a čarodejníkov, ktorí nemajú magických rodičov ako ja. Podľa všetkého Malfoy a jeho rodina nemajú veľmi radi muklov a u muklov narodených a myslí si, že som menejcenná kvôli tomu, že moji praprarodičia, prarodičia a rodičia nechodili na Rokfort. Hoci dokážem zvládnuť každé kúzlo v učebnici a som lepšia než on takmer vo všetkom."

Jej obočie sa skrútilo a zase začala plakať, hoci písala: "Ale nemaj obavy, mami. Mňa to netrápi. Ani trošičku. Dokážem mu, že sa mýli, to je ono. Dokážem jemu a všetkým ostatným, že narodení u muklov môžu byť rovnako dobrí, či lepší čarodejníci než akíkoľvek čistokrvní. V skutočnosti budem najlepšou čarodejnicou, ktorú kedy táto škola poznala. Uvidíš. Odpíš čo najskôr.

S láskou, Hermiona."

Fúkla na slová napísané atramentom, spodná pera sa jej chvela a znova si prečítala, čo napísala. Nadýchol som sa, pohol sa vpred, potom zostal stáť. Hrdlo som mal stiahnuté.

Na schodoch zazneli kroky. Ťažšie, rýchlejšie. Zvrtol som sa. Obočie mi vyletelo dohora.

"Grangerová!" vykríkol som. "Kde si bola?"

Hermiona vbehla do izby. Dorástla do výšky, ktorú som poznal a taktiež mala tú príťažlivú postavu a tie jemne zvlnené vlasy. Bola oblečená neformálne - ružový sveter a džínsy.

Počkať - to na sebe predtým nemala.

"Grangerová - ?" skúsil som.

Prehnala sa okolo mňa, hnedé oči jej žiarili, medzi obočím hlboká vráska. Zhodila tašku s učebnicami a tá treskla na zem vedľa postele. Otočil som sa, aby som ju sledoval -

Len aby som zistil, že tá malá Hermiona zmizla. Spálňa vyzerala prakticky rovnako, ale na nočných stolíkoch a stenách bolo viacej osobných vecí. Zažmurkal som. Nebola tu - toto bola stále ilúzia. Ale ja som sa stále nedokázal pohnúť.

Staršia, krajšia Hermiona sa zvalila na posteľ, chrbtom ku mne a kolená si pritiahla k hrudi. Kvôli napätému tichu som sa skoro celú minútu nepohol. Potom začala plakať. Na spodku môjho hrdla niečo zabolelo, potom sa presunulo nižšie za moju hrudnú kosť. Predtým to bolo nešťastné dievčatko, ktoré malo záchvat. Teraz plakala potichu, ako keby jej niekto naozaj ublížil.

Obišiel som tú posteľ, zvieralo mi pritom vnútro a zastal som pred ňou. Oči mala otvorené, ale nesústredené a lesklé od sĺz. Ruky si pritláčala k hrudi, prsty na perách, keď jej po nose stekali kvapôčky sĺz. Zažmurkala. Slzy zaiskrili na jej dlhých mihalniciach. Nemohol som dýchať.

Niekto iný prišiel po schodoch. Chvíľu mi trvalo, kým som odtrhol svoj pohľad od Hermioninej tváre, aby som vzhliadol a uvidel Ginny Weasleyovú vojsť do izby. Vošla opatrne, študovala Hermionin chrbát. Potlačil som nutkanie za niečo sa skryť. Určite ma ani Ginny nevidela. Úplne sa sústredila na Hermionu.

Ginny sa zamračila, potom sa priblížila, jej kroky tiché. Obišla tú posteľ, zdvihla poskladanú deku na jej konci, rozbalila ju a prehodila cez Hermionu, potom jej ju zastrkala až po plecia. Posadila sa na kraj postele. Tá zaškrípala. Ginny na okamih stuhla, na to sa načiahla a uhladila Hermionine jemné vlasy z jej tváre.

Hermiona si vzdychla, ako keby upokojená a zatvorila oči.

"Znova ti tak povedal, však?" zamrmlala Ginny. To prerušilo Hermionin pokojnejší výraz a vypadli nové slzy. Prikývla. O krok som cúvol.

"Hermiona, nemôžeš mu stále dovoľovať, aby ti toto robil," naliehala Ginny, kým hladila Hermionu po pleci. "Nestojí za to."

Hermiona sa ostro nadýchla, posadila sa a utrela si rukávom oči presne tak, ako to urobila, keď bola malá.

"Viem," povedala trasľavým hlasom. "Viem, že máš pravdu. To je len..." Silno zatvorila oči. Krištáľové slzy stekali po jej lícach. "To nie je ním; je to tým slovom!" Rýchlo sa nadýchla, keď sa pokúšala ovládnuť. "Je to ako keby som ani nebola človekom. Poznám vývoj tej urážky, etymológiu, dokonca človeka, ktorý ju prvý raz použil v písanom slove! Viem o nej všetko. Dokázala by som na túto tému dokonca napísať knihu." Prehltla, potom si končekmi prstov utrela slzy, keď sa Ginny posunula bližšie k nej a objala ju. Hermiona zvesila hlavu.

"Viem, že si Malfoy myslí, že som ohavnosť, náhoda. A zakaždým, keď to povie, bez ohľadu na to, čo si navrávam, časť zo mňa tomu verí."

Vypleštil som oči. Ginny tiež.  

"Čože?" vykríkla Ginny. "To je smiešne!"

Hermiona sa na ňu pozrela.

"Vážne?" spýtala sa. "Tebe dáva dokonalý zmysel, že ja mám mágiu a moji rodičia nie? Vážne, ako by som niekedy mohla byť taká dobrá čarodejnica ako niekto, kto vyrastal s -"

"Počúvaj," odvetila Ginny, jej hlas tichý a rozhodný. "Na krvi nezáleží. Nakoniec na nej naozaj nezáleží. To, na čom záleží, je to, že máš rodičov, ktorí ťa milujú a máš tu priateľov, a si tu šťastná. Malfoy nie je šťastný."

Hermiona sa na ňu nedôverčivo pozrela. Do mňa ako keby udrelo.

"Vyzerá, že je šťastný," zamrmlala Hermiona, kým si oštipovala rukáv. "Prechádza sa tu s úškrnom a po celý čas sa smeje."

"S kým?" odfrkla Ginny. "S tými trubirohmi Crabbom a Goylom? Draco je desaťkrát chytrejší než oni dvaja dokopy - nie sú to v skutočnosti jeho priatelia. Nedokáže s nimi viesť ani rozhovor. A Pansy? Chodí za ním kvôli jeho priezvisku." Pokrútila hlavou. "Vie jedine to, ako si vytvárať kumpánov a nepriateľov. Nemá potuchy, ako si získať priateľov." Ginny venovala Hermione úsmev a Hermione sa jej ho podarilo opätovať.

"Ty máš všade okolo seba priateľov, Hermiona," uistila ju Ginny. "Draco Malfoy je úplne sám."

Už som sa na to viacej nedokázal pozerať. Nedokázal som to počúvať. A bolo mi ukradnuté, či je toto všetko len ilúzia - opúšťal som ilúziu spálne a odchádzal do ilúzie spoločenskej miestnosti. Okamžite.

Vybehol som odtiaľ, dole schodmi do hlavnej, do červena odetej miestnosti Chrabromilu. V kozube nežiaril žiaden oheň. Nikto tu nesedel a nehral žiadne hry. Spomalil som, potom zastal v polovici cesty k dverám. Čo sa tu dialo? Tá scéna predtým sa zdala byť zjavne nezlučiteľná s tým, čo sa mi zatiaľ v tejto Komnate najvyššej potreby prihodilo. Nebola to nočná mora, ani dokonca prípadná nočná mora. Bolo to ako spomienka v mysľomise. Takže teraz sa spod dreveného obloženia vynoria pavúky alebo dementori či kostlivci? Čakal som.

Nič sa nestalo. Zamračil som sa, otočil sa a vybehol nazad po schodoch...

Aby som našiel dievčenskú spálňu prázdnu, postele úhľadne ustlané.

Zvrtol som sa, znova bežal dole schodmi, k východu z Chrabromilu, švihom som ho otvoril -

A skočil do ohromnej chodby pohybujúcich sa schodísk. Pulz mi uháňal ako splašený.

Našiel som dvere!

Počkať. Počkať, počkať. Ani jedno zo schodísk sa nepohybovalo. Všetky stáli dokonale nehybne, ukotvené na mieste. Dlhý čas som na ne hľadel, čakal, kedy ich kúzlo nakopne. Nestalo sa tak. Čo to s nimi bolo?

Nechal som chrabromilské izby za sebou, zbehol dole schodmi, potom si vybral jedno zo schodísk, aby som zišiel nižšie. Topánky ťapkali po kameni  a vydávali zvuk, ktorý spôsoboval nadmerné množstvo hluku. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil prečo a potom som sa na treťom medziposchodí zdesene zarazil: všetky portréty boli prázdne. Vďaka ich obvyklému doberaniu tá vysoká chodba tlmene hučala. Teraz bolo všetko tiché.

"Čo je toto?" precedil som pomedzi zuby. Nič sa nehrnulo do odpovede. Nič sa nepohlo. Zahryzol som si do pery a stále mieril nadol.

Prešiel som niekoľkým dlhými chodbami, všetky boli prázdne a spola osvetlené. Raz som zastal, aby som strčil hlavu do trochu pootvorených dverí jednej z učební, ale vôbec nikto vo vnútri nebol. Srdce mi začalo búšiť. Kde sú všetci? Čo sa stalo, kým som bol preč?

"Haló?" zavolal som. Počul som, ako môj hlas rinčí po tých chodbách. Zrýchlil som tempo, prechádzal popri radoch a radoch prázdnych rámov. Znova som sa potiahol za viazanku, uvoľnil si ju okolo krku, prinútil som sa premýšľať. Všimol som si, že hodiny v spoločenskej miestnosti ukazovali, že je skoro poludnie - to znamenalo, že všetci buď jedia alebo sú vonku. Ponáhľal som sa smerom k Veľkej sieni, zbehol poklusom niekoľko schodísk, potom prudko zastavil pred masívnymi otvorenými dverami. Hľadel som na to veľké okno na protiľahlom konci miestnosti...

A čakala na mňa úplne prázdna sieň.

Ani jedna lavica nebola posunutá, ani jedna vznášajúca sa sviečka nehorela. Všetko bolo také tiché, že sa moje zrýchlené dýchanie ozývalo na tých vzdialených stenách a vysokom strope.

"Haló?" znova som vykríkol a narušil to ticho. Ale to ticho pohltilo ozvenu a nevrátilo mi nič iné, len môj hlas. Niečo v mojej hrudi sa zlomilo. Otočil som sa a rozbehol.

Neviem, ako dlho som uháňal po tých prázdnych chodbách a miestnostiach, nahor opustenými schodiskami a prázdnymi tunelmi a po zatrávnených plochách na nádvorí. Neviem, koľkokrát som zavolal na profesora Snapa, Filcha, Slughorna - dokonca Dumbledora. Nedokážem si spomenúť, koľkokrát som sa motal hore a dolu, dych mi škrípal v hrdle, keď som utekal plnou rýchlosťou len preto, aby som prudko zastavil, vykríkol ďalšie meno, ktoré mi prišlo na myseľ, potom sa schmatol za vlasy, keď sa mi vrátili len ozveny.

Neviem, koľkokrát som prosil pred každými zatvorenými dverami spoločenských miestností, ktoré sa neotvorili - koľkokrát som bezmocne tĺkol na každé jedny z nich svojim päsťami, volal na Crabba, Goyla, Pansy - potom mená ako Susan Bonesová, Justin Finch-Fletchley, potom Luna Lovegoodová a Čcho Čchangová; potom, keď hrozilo, že ma moje zúfalstvo zlomí, dokonca Weasley. A Potter.

Nikto mi neodpovedal. Pretože tam nikto nebol.

"Ty máš všade okolo seba priateľov, Hermiona. Draco Malfoy je úplne sám."

Uháňal som do skleníka na nádvorí, chladný, nepokojný vietor prenikal mojím oblečením a strapatil mi vlasy. Zasekol sa mi dych, zistil som, že sa nedokážem nadýchnuť a padol som na kolená. Hľadel som na svoje biele rukávy a bledé ruky, ktoré som mal položené na kolenách svojich čiernych nohavíc.

"Draco Malfoy je úplne sám..."

Zúrivosť sa vzdula v mojej hrudi a ja som schmatol za hrsť trávy a zahodil ju. Prehrabol som si prstami vlasy, stále som dýchal nepokojne a zovrel som ruky v päsť. Zažmurkal som. Po lícach mi stekali slzy.

Zúrivý a zahanbený som ich utrel, ale ony mi popálili líca. Chytil som viazanku, úplne ju uvoľnil a odhodil tak silno, ako som mohol. Potom som tam len sedel, golier a vlasy v hroznom stave a načúval tomu tichu. Zatvoril som oči.

V diaľke zastenal vietor. Zosilnel a zdalo sa, že šviští po hradných chodbách.

Počkať.

Bol to vietor?

Zdvihol som hlavu. Načúval som. Potom sa mi zovrelo hrdlo.

Stony vetra formovali slová.

„Šla pískem, tváře zářící,

slova bral jí z úst vítr sílící,

šla pískem touhy a váhání

bosá dívenka, krásná jak svítání.“

Vyskočil som na nohy, môj pulz zrýchlil na skoro panické tempo. Poznal som tú pieseň. A čo bolo dôležitejšie, poznal som ten hlas.

Pohol som sa vpred, k bočným dverám nádvoria, ktoré viedli na pozemky. Ako som kráčal, moje kroky hlasné na tých kameňoch, tá pieseň bola stále zreteľnejšia. Začal som utekať.

„Znám ten písek, ten vítr, tu pláž,

jsem tvá touha, jsem tvé váhání“

 Vyrazil som preč z nádvoria, na rokfortské pozemky, cez pole...

A potom predo mnou sa týčiaci v jasnom poludňajšom slnku stál Malfoy Manor.

Postupne som zastavil, hľadel na tú veľkú kovovú bránu a na tie veľkolepé šedé veže,  steny a lesknúce sa okná. A tam, v jednom z otvorených okien na prízemí som videl nádhernú postavu so zlatými vlasmi. Spievala.

„Jsem tvé dětství, tvůj sen, tvoje stráž,

která ohníčky v očích ti chrání.“

"Mami!" vykríkol som. "Mami!" Rozbehol som sa maximálnou rýchlosťou, uháňal po príjazdovej ceste, moje topánky vykopávali blato. Nebol tam nikto, kto by ma videl a mne to bolo ukradnuté. Počul som jej hlas, videl som ju a chcel som ju nájsť.

Prebehol som priamo cez kúzlo na tej kovovej bráne, teplý vánok sa mi prihnal v ústrety, aby ma privítal. Vrazil som do vchodových dverí a rozrazil ich. Neobťažoval som sa utrieť si topánky či si uhladiť vlasy a či vôbec polapiť dych.

"Mami?" vykríkol som znova. "Mami!"

"Draco!"

Bola tam. Stála priamo tam, v tom veľkolepom vchode, uprostred temných stien a tmavého nábytku. Mala na sebe bledomodrú blúzku a červenú sukňu. Žiarila ako anjel - tá najkrajšia dáma, ktorú som kedy videl. Oči sa jej roztvorili, keď ma zbadala.

"Si v poriadku?"

Letel som k nej. Hodil som sa jej do náručia a hoci som bol o dobrú hlavu vyšší než ona, ukryl som tvár na jej pleci a zhlboka sa nadýchol jej dôverne známej vône - vône letných ruží. Tuho som zavrel oči a nechal tie slzy tiecť. Už to bolo úplne v poriadku. Nikto okrem mojej matky ich nikdy nevidel.

Mocne ma zovrela v náručí a len ma objímala, kým som sa v jej objatí triasol.

"Ach, môj úbohý chlapec," šepkala a hladila ma po hlave. "Je mi to tak ľúto, Draco." Odtiahla sa odo mňa a chytila ma za tvár. Vzhliadla ku mne tými svojimi vážnymi tmavými očami a nadvihla obočie.

"Vieš, že ťa veľmi milujem?" spýtala sa. Nedokázal som urobiť nič iné, len prikývnuť. Utrela mi palcami slzy a venovala mi slabý úsmev. Zhlboka som sa nadýchol. Cítil som, ako časť z môjho napätia v hrudi povolila.

"Čo robíš doma?"

Svaly sa mi stiahli a hlava vyletela dohora. Matka sa otočila, ale stále ma držala za plece.

"Lucius!" povedala. Ale môj otec, ktorý práve vyšiel z bočných izieb a prehovoril, oblečený v čiernom smokingovom obleku, zastal uprostred kroku, keď ma zbadal. Prehltol som.

"Draco prišiel na návštevu," žiarila moja matka. Otec sa na mňa zamračil, jeho jasné oči prenikavé.

"To vidím. Prečo?"

"On sa len -"

"Pýtal som sa jeho," vyprskol otec, potom pomaly prešiel ku mne. "Čo robíš doma, Draco?"

Odkašľal som si. Ruka mojej matky skĺzla nadol, aby zovrela moje prsty. Potom sa niečo pritlačilo na pokožku v strede mojej hrude - niečo ako tŕň. Strhol som sa, pohol plecami, aby som sa toho pokúsil zbaviť, potom pokúsil nasadiť neutrálny výraz.

"Prišiel som navštíviť matku," odpovedal som. Otec nadvihol obočie.

"Ach," zľahka prehovoril. "Prišiel si si po útechu po tej pohrome so slečnou Bellovou?"

Neodpovedal som. To bodanie silnelo, stávalo sa ostrejším. Zaťal som zuby. Matkina ruka ma stisla silnejšie. Otec prikročil bližšie ku mne, študoval moju tvár.

"Strácame našu odvahu, však?"

"Nie," pokrútil som hlavou.

"Potom čo prepánabeka robíš doma?" zasmial sa, zdvihol ruku, aby označil miestnosť. Jeho výraz sa potom strašne zmenil, jeho hlas sa zmenil na šepot. "Vďaka čomu si myslíš, že si sem môžeš prísť bez žiadneho lepšieho dôvodu než je návšteva tvojej matky, keď máš vykonať špeciálnu úlohu?" Prikročil bližšie ku mne, čím mi uzavrel dych v pľúcach. To bodnutie pritlačilo silnejšie - sťahovalo sa nadol, po mojej pokožke, až kým sa nedostalo k môjmu bruchu, tesne nad pupkom. Bojoval som, aby som sa neprehol v páse. Cítil som, ako mi skrútilo tvár.

"Prečo sa nevrátiš tam, kam patríš? Prečo nerobíš to, čo ti bolo prikázané?" spýtal sa otec.

"Snažím sa -" koktal som.

"Nie, si zbabelec," vyhlásil otec. Zakolísal som sa - blesk bolesti rozorval moju hruď a ja som si priložil ruku na košeľu. Bola vlhká. Dlaň, ktorú som odtiahol, bola pokrytá krvou. Moje oči švihli k otcovi. Nedotkol sa ma a ani nemal svoj prútik.

"Lucius!" skúsila matka. Nepozeral sa na ňu.

"Vidím to v tvojich očiach," povedal otec, keď ma svojím pohľadom prišpendlil na miesto, kde som stál. "Už to vídavam roky, bez ohľadu na to, ako silno som sa to z teba pokúšal dostať." Prižmúril oči. "Si zbabelec... a slaboch."

Výkrik sa mi zasekol v hrdle, keď  ďalšie dva tŕne rozrezali vnútorné strany mojich lakťov.

"Lucius!" zajačala znova matka, zvrtla sa a postavila sa predo mňa. "To nie je fér -"

"Musíš sa naučiť prestať ho brániť, Narcissa," nadvihol obočie. "Vďaka tvojmu mamičkovskému rozmaznávaniu sa stal mäkký a neužitočný ako nejaké dievča."

Matka sa strhla a vykríkla. Keď zdvihla hlavu, na jej líci sa zjavil červený fľak.

Šok, ako elektrina, vystrelil mojím systémom. Videl som šarlátovo.

"Matku z tohto vynechaj," zareval som.

Zdvihol bradu a prudké, nebezpečné svetlo sa objavilo v jeho očiach.

"Neuvedomuješ si, že ak nedokončíš svoju úlohu, všetkých nás zabije?" zašepkal. "Smrť tvojej matky a moja - a tvoja vlastná smrť - bude na tvojich pleciach."

Neviditeľná sila s neľudskou intenzitou mi zovrela plecia a prehodila ma vzduchom. Narazil som do veľkého, zdobeného kresla, začul som, ako sa rozštiepilo a ja som narazil do podlahy z dosiek. Kreslo dopadlo na mňa. Hlava sa mi točila, brucho zvieralo, keď som sa pokúšal preškriabať na nohy. Ale nedokázal som sa nadýchnuť bez silnej, bodavej bolesti, ktorá sa prerezávala celým mojím bokom. Prehol som sa, srdce mi uháňalo a pritlačil som si ruky k hrudi. Mal som zlomené rebro.

Otec sa otočil k mojej matke, ktorá mala ruku pritlačenú k tvári.

"Nechaj ma vybaviť si to s ním spôsobom, s ktorým si zaslúži, aby sa s ním jednalo," povedal. Znova sa strhla, snažila sa chrániť si tvár, ale jej líce ešte väčšmi sčervenelo a potom jej z pery začala stekať krv. Otec sa jej vôbec nedotkol.

"Prestaň," prosil som, slzy mi stekali po tvári. "Prosím ťa, prestaň..."

"Toto je tvoja chyba, Lucius, nie moja," protestovala matka, keď si utrela oči. "Keby si splnil svoju povinnosť ohľadne toho viteálu a proroctva, Draco by v tejto situácii nebol!"

Sledoval som to. Môj otec sa strhol, potom pritlačil ruku k viazanke. Znepokojený zízal na svoje prsty - končeky mal sfarbené krvou.

"Chcem s ním hovoriť osamote," napäto prehovoril otec. Matka sa dotkla rozrazenej pery, potom sa dlho pozerala na mňa.

"Mami..." zastenal som. Otočila sa a po chodbe odo mňa odišla.

Niečo ma seklo vzadu po nohách. Zaťal som zuby, aby som nevykríkol.

Vyvliekol som sa spod zlomených zvyškov kresla, počul, ako tie kúsky padajú na zem. Môj otec sa priblížil a nado mnou sa týčil jeho tieň. Napravil si manžety svojho kabáta, všetko chladnokrvne a pokojne.

"Spôsobil si, že som sa prestal ovládať," vzdychol si. "Nemyslím, že sa mi to predtým veľakrát prihodilo." Prikročil bližšie a pozrel sa na mňa zvrchu, nakloniac hlavu. "Pozri na tie slzy." Tľoskol jazykom. "Nedokážeš vydržať ani obyčajne vyhrešenie."

Vytiahol som sa na nohy, agónia naplnila celé moje telo a zdvihol som oči k svojmu otcovi. Otcove oči sa spojili s mojimi a usmial sa. Pokrútil hlavou.

"Tak veľa som od teba očakával, Draco." Vzdychol si a ľútostivo sa na mňa pozrel. "Ale teraz... Myslím, že sa za teba jedine hanbím."

Utrpenie, ktoré trhalo celé moje telo, pretrhlo všetku moju kontrolu a divoký nárek zaznel z hlbín mojich pľúc. Zrútil som sa na zem a hádzal sebou, bojoval, hoci som cítil, ako je celé moje telo rozrezávané. Zvieral som z celej sily oči a stále kričal, keď tie muky silneli, roztržito premýšľal, ako dlho bude trvať, kým upadnem do bezvedomia.

Potom, naraz, to ustúpilo. Začul som otcove kroky, ako odchádzajú preč.

Otvoril som oči, cez slzy som skoro nevidel, ako mizne v tieňoch chodby. Namáhavo som prehltol, mal som pocit, že sa povraciam.

Zdvihol som sa na nohy, krv kvapkala na drevo. Cúval som, krôčik po krôčiku, smerom k mojim vlastným vchodovým dverám, otvoril som rukou tak klzkou a trasľavou, že som ju ledva ovládal a vyšiel som von.

Bolo zamračené a veterno a vzduch bolo cítiť mrazom. Vypotkýnal som na šedý trávnik, podarilo sa mi urobiť asi dvadsať krokov, než sa mi podlomili nohy a ja som spadol.

Budem vracať. Vedel som to. Pokúsil som sa dýchať, ale nezvládol som to - zlomená kosť ma rýchlo zastavila. V zúfalom pokuse získať trochu vzduchu som sa posadil, otvoril ústa a natiahol krk -

A zbadal som Grangerovú stáť predo mnou, medzi kývajúcimi sa stonkami jačmeňa, ruky jej viseli popri bokoch, obočie zvraštené, jej hnedé oči upreté na moju tvár. Nad hlavami nám nemo žiarili hviezdy na purpurovej oblohe. Zatvoril som oči a sklonil hlavu, pretože bolesť v mojom boku ustupovala.

Stačilo sa mi na ňu len raz pozrieť, aby som si uvedomil, že všetko videla.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 17.03. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 4. kapitola - I. časť Od: Ponyska - 03.08. 2012
Vzpomínky? Zajímavý náhled na kapitolu :).

Re: 4. kapitola - I. časť Od: kometa - 29.10. 2011
Na melodii Greensleeves udělal Miloň Čepelka kdysi pěkný text i pro Martu Kubišovou http://www.youtube.com/watch?v=uSFwkrzHSlk&feature=related Dracovo uvědomění si Luciusových „kvalit“ – bylo mi ho líto. Žádné dítě by nemělo pochybovat o tom, že ho budou rodiče chránit, ale tak to není, že? Dvojí Hermiona v ložnici byla dobrá a Ginny to vystihla – Draco je úplně sám, bez přátel. Už to by stačilo na pěknou noční můrku. A pak je najednou z liduprázdných Bradavic na Malfoy Manor – to je krásná představa, že si Narcissa zpívá :-) A pak to zmrví ten zmetek Lucius a padají z něj věci, za který by zasloužil :-( Když to tak čtu, mám pocit, že je Draco na „tripu“, kterej se hooodně nepoved. Mně by z toho asi šíblo. A pořád by mě zajímalo, co tam ta vrba znamená – vrba uprostřed pole, ke které se nemůže dostat, i když předtím mohl... A vždycky se do toho ječmene oba vrátí. Jimmi, tohle je opravdu bezva čtení! A jsem doma sama a nikdo po mě nic nechce a já si to moc užívám :-) Díky!
Re: 4. kapitola - I. časť Od: Jimmi - 29.10. 2011
Ach, idem tú hudbu hneď vymeniť. Spieva to Narcissa, takže sa to skvele hodí. Mne to nič nehovorilo, bola som vďačná aspoň za tú verziu od Rapidez. Nemôžem ti nič prezradiť, len že sledujem ako komentuješ každú kapitolu a čakám za PC, čo napíšeš. Ja som mala extra náročný deň, ale teraz si už tiež len vychutnávam komentáre. Díky moc PS Mám 700

Re: 4. kapitola - I. časť Od: ulli - 26.10. 2011
Panebože, naprosto mě to vtáhlo. Draco svádí boj sám se sebou, s tím co ví a co tuší. Zase se dostal do dívčího pokoje, malá Hermiona byla velmi dojemná, ta starší dojemnější. Tiché slzy bolí víc. I Draca. Při čtení této části jsem, přiznám, úplně v hlavě vypla hudbu. Uvědomila jsem si to až ve Velké síni. Draco je sám. Nebo ne? Jeho matka, milující, ale děsící se Luciuse. Což je velmi smutné. Draco utrpení a poznání bylo drsné. A možná, že to bude i ještě horší. Poslední odstavce jsem četla úplně bez dechu. Jsem zvědavá, jak se s tím vyrovnají, ale růžový to asi nebude. Děkuju za další přeloženou kapitolu.
Re: 4. kapitola - I. časť Od: Jimmi - 29.10. 2011
Ja ďakujem za úžasný komentár. Páni, keď si predstavím, koľko je toho ešte pred tebou...

Re: 4. kapitola - I. časť Od: Trili - 17.04. 2011
pěkná kapitola, hned jdem na další :-)
Re: 4. kapitola - I. časť Od: Jimmi - 29.10. 2011
Ďakujem, síce neskoro, ale predsa.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: terez - 28.03. 2011
Začala jsem tenhle příběh číst v angličtině, jenom že si nemůžu dovolit přeskočit odstavce. Ztratím přehled o příběhu. A tak se s díky obracím na překlad, díky :)
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 28.03. 2011
Aj ja ďakujem.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: JSark - 26.03. 2011
Konečne som sa dostala k čítaniu. Teda, tá komnata je na jednej strane praštená ale aj prefíkaná, vzájomne im ukazuje problémy toho druhého. Som zvedavá, ako sa to vysvetlí. 8o Díky.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 28.03. 2011
Ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Zuzana - 24.03. 2011
Teraz neviem, ktorá nočná mora bola horšia, či Dracova alebo Hermionina. Je mi ľúto, že je Lucius taký pako. Bolo strašne kruté čo robil Narcise a svojmu synovi. Prekvapilo ma ale, že sa Draco znova dostal do Hermioninej izby. Najprv u nej doma a teraz v škole. Som zvedavá ako tá miestnosť funguje. Je jasné, že vidia to, čo si možno neuvedomovali, ale niekde vnútri ich to trápi. Bolo to niečo ako svedomie, keď Hermiona písala domov dopis a potom si vlastne Draco uvedomil, že je sám. Chudák Draco asi najviac zo všetkého čo "prežil" ho trápi to, že Hermiona videla ako trpí a asi aj to, že videla ako sa k nemu správa otec. Skvelá kapitola, už sa teším, keď sa začne vyjasňovať, lebo som úplne zmetená. Ďakujem za preklad.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Sama neviem. Som o kapitolu napred (v polovici päťky) a som zmätenejšia než predtým. Ale určite sa všetko vyjasní a hlavne záver - mňami mňam. Takže len vydrž. Díky moc

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Goddy - 24.03. 2011
PROOOČ? Proč to vždycky končí tak rychle!? >.<  pro autorku, překladatelku a betareadery..
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Nevidím čo je to tam za znak, len dúfam, že Ď. Aj ja ďakujem. A k tej rýchlosti - ty to preletíš za chvíľu, ale kým sa dostane do tejto podoby. Vôbec to rýchle nie je.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Goddy - 29.03. 2011
To bylo srdíčko Já vím, ono by to mohlo byt i 20 stránek, a mě by to uteklo rychle..

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Nenriki - 24.03. 2011
wow O_o chudak draco...a tiez hermiona...hmmm. som zvedava, co bude dalej. a ta piesen je nadherna, velmi sa mi paci :)
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Do druhej časti chcem dať anglickú verziu... bohužiaľ v pošte zatiaľ nie. Ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: bbarka - 24.03. 2011
Tak táto kapitola bola naozaj dobrá...aj keď dosť drsná...ale myslím, že im tá liečba šokom obidvom len prospela...som veľmi zvedavá na ich ďalšie správanie...myslím, že toto je ten zlom, odkedy by hádam aj mohli spolu vychádzať, nie? Ďakujem veľmi pekne za preklad...
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 29.10. 2011
Ja som vážne tvoje komentáre nevynechávala úmyselne. Určite sa niekde schovávali. Ďakujem moc a fakt prepáč, že až takto neskoro.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: bbarka - 24.03. 2011
Tak táto kapitola bola naozaj dobrá...aj keď dosť drsná...ale myslím, že im tá liečba šokom obidvom len prospela...som veľmi zvedavá na ich ďalšie správanie...myslím, že toto je ten zlom, odkedy by hádam aj mohli spolu vychádzať, nie? Ďakujem veľmi pekne za preklad...
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Never tomu, autorka prekvapí. Ešte táto kapitola neskončila. Ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: aja - 23.03. 2011
teda, v tom najlepčom prestať! už sa nemôžem dočkať Hermioninej reakcie..
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
V tom najnapínavejšom? Zmysel koncov. Bohužiaľ, kapitola je taká dlhá, že bolo vhodné ju rozdeliť. Všetci sme len ľudia. Díky

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: adina - 23.03. 2011
jaaaaj parada tesim tesim na pokracko veelmi sa mi paci tato poviedka dakujem za preklad:-)) obdivujem ludi co dokazu taketo nieco vymysliet mne by to nenapadlo ani vo sne... inak nechcem vypadat nevdace alebo co ale taka mala technicka poznamka .. vo vete: Výkrik sa mi zasekol v hrdle, keď ďalšie dve tŕne rozrezali vnútorné strany mojich lakťov... nemalo by to byt dvA trne? ale inak supis ) spokojnost a vdaka ))
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Prosím ťa, v žiadnom prípade nie si nevďačná. Je skvelé, keď niekto upozorní na preklep. U tejto poviedky mením veľa vecí na poslednú chvíľu, takže Doda nemá šancu mi to vychytať. To je ten dôvod. A bohužiaľ môžem to čítať stále dokola, vidím to, čo tam má byť a nie to, čo tam je. To je tu všeobecne známe, takže ľudia vedia, že majú upozorňovať. Nič nie je horšie ako z toho spraviť pdf a potom po vytlačení nájsť chyby. Vždy je to jednoduchšie opraviť hneď. Takže toto je opravené. Vlastne Doda sa tak dostala k betovaniu - má ostrý zrak a vždy našla veľa chýb. Tak bolo jednoduchšie jej to poslať na kontrolu predtým :D Chudera, nevedela do čoho sa upísala. Takže ĎAKUJEM!
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: adina - 27.03. 2011
oukej teda tak ked nahodou tak poviem :-)

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: iway - 23.03. 2011
no draco vidící hermionu jak se cítíla po tom co ji řekl ty ošklivá slova se mi moc líbíla... hlavně to jak si myslel, že nezná význam slova humusačka... to bylo dobré ..díky
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Aj ja ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Lucka - 23.03. 2011
Pri takýchto kapitolách som nesmierne rada, že mám takých rodičov akých mám. Pre Draca musí byť strašné počúvať reči o tom, ako veľmi ich sklamal, že je hanbou rodiny a navyše zbabelec. Teraz už len čakať na ten zlomový moment, kedy si Draco pripustí, že je otec je obyčajný bastard. Narcissa tu hrá celkom sympatickú úlohu, i keď sa Luciusovi úplne postaviť nedokáže, hoc aj na úkor syna. Hermionine "spomienky" boli super. Rozmýšľala som akým spôsobom ich chce autorka zpriateliť (?!) a zdá sa, že využije práve toto. Dosť dobré. Stále rozmýšľam, čím nás ešte prekvapí.  Ďakujem za preklad.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Ešte je zavčasu zistiť, ako to má autorka premyslené. Súhlasím, vyrastať v takom prostredí - kto by sa čudoval, že je taký aký je. Opätovne ma hnevá Rowly, že to vôbec nevzala do úvahy, že Draco je proste zlý a basta. A preto som vďačná za takéto poviedky. Ešte asi netušíš, čo bude ďalej (ja som v polovici 5. kapitoly), ale je to neskutočné. Úvahy ako keby mi autorka čítala vlastné myšlienky. Ďakujem za komentár a teším sa na reakciu pri ďalších.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: mmel - 23.03. 2011
No né, to jsem si snad ani nezasloužila.. Takovej špatnej den, ale teď po přečtení se to zlepšilo :)  Překlad je parádní, moc děkuju. Na týhle povídce se mi líbí, že je krásně vidět, co si kdo myslí, ale není to tou násilnou formou, jako tomu bývá u ostatních. Takže dávám 10* a těším se na další :)
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Som rada, že sa páčilo. Ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: MayuDaphneMalfoy - 23.03. 2011
No prostě , došel mi dech . Hermiony pláč a to zoufalství všude kolem ..Dracova bolest ..moc zlá hádka . Překlad perfektní . =) musím se kouknout na "já padouch" aby se to napětí ze mě ztratilo 
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Aj ja by som si šla niečo pozrieť (práve som dopozerala Klamárov), ale inak nebudem stíhať prekladať :D Ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Maenea - 23.03. 2011
Stává se z toho nekončící noční můra? Kam až se budou schopni podívat, jak hluboko do své duše nahlédnou? Takhle nějak si představuju peklo - ty nejhorší vzpomínky, myšlenky a zážitky, které se nám staly, který by se mohly stát a které se nestaly. Doufám jen, že ten čas, o který oba prosili, k něčemu bude, že u obou proběhne nějaká katarze. Znovu mi nezbývá nic jiného, než obdivovat tvůj talent pro vyhledávání dobrých, lepších a výborných povídek, a tvou ochotu je překládat. Děkuju
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Vystihla si to presne - o tom to bude. Pri čítaní originálu mi to nepripadalo také desivé. Len pripomínam, že túto poviedku objavila Rapidez :D Tentoraz zásluhy nemám ja. Ďakujem
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Maenea - 23.03. 2011
V tom případě díky Rapidez za objev a tobě za překlad :-)

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: teriisek - 23.03. 2011
Chudák Draco:( Jsem zvědavá, co mu na to Hermiona řekne, začíná to jít mnohem víc do hloubky... Ta samota řešená prázdným hradem byla skvělá, nechtěla bych něco takového zažít! A scéna s rodiči... docela síla:( Pochybuju, že po tom všem ještě Draco dokáže svého otce hájit - alespoň sám pro sebe. A zajímalo by mě, jak je to teda s tou urážkou, co přesně si Draco myslí, že na tom Hermiona nechápe (a ona chápe)... Díky moc za překlad, bylo to skvělé a moc se těším na další!
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Tiež som sa pokúšala prísť na to, čo tým myslel. Mudblood - špinavá krv. Zablatená krv? Akože sú takí podradní, aby sa im váľali v blate pri nohách? Rapidez mi k tomu napísala toto: "naráží na tu „krvešpínu“, že? V sj tedy na humus...  zapeklité, žert v žertu anebo soukromý vtip, ale nechala, bych to asi tak. Sice z toho nejde cítit, že se tím vtipem baví jen ta „vybraná vrstva čistokrevných“ ale -" Nie sme čistokrvní, takže nám to asi nedochádza. Ale blood nie je len krv, ale aj príbuzenstvo. A myslel si, že Hermiona nechápe, že to nie je len nadávka, ale že doslova myslia, že majú špinu v krvi? Že sú odpad? Fakt netuším. Díky moc.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: denice - 23.03. 2011
Děsivé. Jiným slovem se to nedá popsat. Draco přemýšlí o vraždě, kterou viděl, snaží se omlouvat ji, nevěří vlastním smyslům.  A když si to tak pěkně vysvětlí, najednou scény s Hermionou, její bolest. Věřím, že kdykoli by chtěl použít to slovo, vybaví se mu trápení, které jí způsobil. Ginny vyslovila nahlas pravdu, kterou si nepřipouštěl. Ale se svou inteligencí věděl, že je to tak, je úplně sám. A jako malé dítě hledal bezpečí u matky. Jenže i tam se objevilo nebezpečí, bolest, odmítnutí symbolizované Luciusem. A ta poslední věta...mrazivá. Už ztrácím přehled o tom, co je reálné. Krásně se to zamotává. Těším se, až si kapitolu pustím s hudebním doprovodem (doma). Díky.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Ja som si to včera doma púšťala stále dokola (český, anglický). Neviem, ako nastaviť, aby to prehrávalo aj tu zase odzačiatku. Musím pokukať. Ja som varovala, že sa realita bude pliesť. Hovorím si, že kým sú v komnate, všetko je fikcia, ale tak strašne blízko... ach jaj, viem presne čo myslíš. A to sme len na začiatku. Ďakujem. PS. Už chápeš prečo sa to malo striedať s Potkaníkom?

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: adelina - 23.03. 2011
Tahle povídka je... asi nemám slov. Chudák Draco, být sám, tak opravdově sám, jak se cítí je nepředstavitelné. Rozhodně bych nikdy nic podobného nechtěla prožít. To co se děje v komnatě je dost zvláštní. Vzpomínky, nejhorší obavy. Opravdu jsem zvědavá, jak tohle bude pokračovat. Jimmi překlad i výběr povídky skvělý. Děkuji
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Za výber patrí vďaka Rapidez :D Ja by som ju obišla. Ďakujem za komentár, cítim to rovnako.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: doda357 - 23.03. 2011
Kapitola oproti Potkankovi o trochu vážnejšia, ale taktiež krásna Stále sa rozhodujem medzi tým, či je tu Lucius dobrý a či nie.... Neviem sa rozhodnúť, ale po tom útoku na Draca si myslím, že veľmi dobrý nie je.... Bolo to tak realisticky opísané, hlavne tie miesta, kde Hermiona plače a Draco nemôže nikoho nájsť.....Ja si narozdiel od Draca myslím, že by mu Hermiona povedala, keby našla dvere.... Je mi Hermiony ľúto, pri písaní toho listu. A Draca taktiež.... Musí to byť hrozné pre nich oboch. Neviem sa ani vžiť do ich kože a radšej ani nechcem. Aj tak, bola to krásna kapitola, ďakujem, že som si ju mohla prečítať, teším sa na ďalšiu P.S. Ďalšiu by som ti mohla poslať dnes alebo zajtra, trošku nestíham
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Ja som ti povedala, že sa nikam nežeň. Máme čas. Ja mám Hada vonku, takže môžem ísť na ďalší kúsok Potkaníka, ale aj tak... Ďakujem za všetko

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: soraki - 23.03. 2011
Teda, tohle bylo dost děsivé. Pořád přemýšlím nad tou komnatou - je to zvláštní... jakoby oba ze všeho nejvíc potřebovali pochopení. No, uvidíme. Děkuji ti za excelentní překlad
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Mňa napadlo, či si neželal, aby bol sám, keď pred Hermionou utekal - fakt si to nepamätám, takže len tipujem. Ale bude to ešte desivejšie, ako som spomínala, hlavne rozlíšiť kedy je realita a kedy fikcia. Nie vždy to bude ľahké. Ďakujem moc

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: marci - 23.03. 2011
Nádherná kapitola s dokonalou atmosférou! Naprosto mě to vtáhlo. konfrontace Draca s Luciusem byla určitě působivá, ale na mě zdaleka nejvíc působila scéna, kdy byl v Bradavicích sám - ani obrazy, ani živáčka, nikdo neodpovídá na volání - strach v krystalické podobě. Sama jsem měla husí kůži. Skvělé. Díky za překlad. moc se těším na pokračování.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Presne, už som to spomenula vyššie - ani ho tak nevyšokovalo to, že Hermiona plakala, predsa len k nej musí mať nejaký odstup, ale to, ako Ginny trafila do živého tým, že je sám a nakoniec sám zostal. Netuším, koľko tam musel byť - ale ak pobehal všetky fakulty a dokonca aj búchal na Chrabromil a volal Pottera - už fakt musel byť zúfalý. A je dosť možné, že si prial, aby bol sám (mal pokoj), keď vošiel do komnaty a mohol si myslieť, že sa mu to splnilo. Zo situácie na Malfoy Manor mám ešte zmiešané pocity, tá mi až tak reálna nepripadala, stále verím, že je súčasťou milujúcej (svojím spôsobom) rodiny - autorka to napísala po sedmičke, tam to myslím zo záverečnej bitky jasné bolo. Takže súhlas, to blúdenie po prázdnych chodbách bolo najhoršie. Ďakujem za komentár.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: kari - 23.03. 2011
A zrovna v tom nejlepším, je konec. To je hrůza, ukoušu si nechty :-)
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
To nie si sama. Vlastne si ich nekúšem len keď prekladám Takže sa pokúsim švihnúť. Díky

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: kukuriciarka - 23.03. 2011
prekrásna kapitola... milujem lyrické opisy, a to nielen prírody, ale aj pocitov. proste úžasne spracované. čakala som, akú reakciu bude mať Draco na to, čo videl v chrabromilskej spálni... dosť ma prekvapilo, ako rýchlo prenikol citom ku všetkému, čo sa dotklo Hermiony. ako to nevydržal a utiekol... netvrdím, že nemá city, ale žeby neostal ľahostajný (nech aj zo sebeckých dôvodov) k "humusáčke"? tochu ma to prekvapilo, ale o to viac sa mi to páčilo. Hermiona mu nemusela do hlavy vtĺkať, že aj ona je človek a má city ako on... a zároveň ani on nemusel vysvetľovať jej, že v živote nemá na ružiach ustlané... ak to všetko videla, zrejme pochopila, čo vštko zažil... kapitola je nielen majstrovsky spracovaná, ale je rovnako aj preložená ďakujem ))
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Aj ja ich milujem, pokiaľ ich nemusím prekladať :D Postrehla si, že si všimol, že medzitým opeknela a tak? To ma zaujalo, asi k nej nebol až taký necitlivý. Ale je to chlap. Myslím, že sa to všetko zmiešalo do kopy - možno už nezniesol dlhšie pohľad na Hermionu len preto, že Ginny trafila do živého - že je vlastne sám a následne sám zostal, desivé, desivé. A keď mu komnata ponúkla možnosť utiecť k rodine, ako to dopadlo? Musí prechádzať peklom. Ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Dollxynka - 22.03. 2011
Presne takhle jsem si to u malfoyu predstavovala, Hermiona je tvrda ale slova nekdy boli vice jak opravdove rany , uzasny dil 
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Asi by ju nikdy nezobral vážne (alebo by mu to dlho trvalo), keby to nevidel. A pochopil, že presne vedela, čo tým myslel. Špinavá krv. Bol presvedčený, že len zazerala, nie že jej tými urážkami ublížil. Myslím, že autorka to fakt krásne vyriešila. Ale najväčší šok asi zažil, keď si uvedomil, že je úplne sám - keď dokonca volal aj na Pottera. Ktovie ako dlho lietal po prázdnom Rokforte. A u Malfoyov - Lucius sa ho nedotkol, možno len komnata fyzicky zvýrazňovala pocity, možno preto krvácal. Ďakujem za komentár.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: myska111 - 22.03. 2011
Uf toto byla teda děsivá kapitola. Zatím nechápu, jakou funkci má komnata, jestli nechává Hermionu a Draca prožívat jejich obavy a srach. Je to pěkně napínaíky za úžasný překlad
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Ešte ani ja nie, len matne tuším, ale keďže ma preklad občas vyvedie z omylu, kým to nebudem mať preložené, stále len tuším... Ďakujem PS: Táto poviedka bola vybraná s úmyslom byť temná a napínavá

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Andariela - 22.03. 2011
waw....tak táto kapitola nemala chybu....sa mi to páčilo, ako to postupne gradovalo....a tá pesnička..krásna ...Mozart ...milujem ju ..super, super ;)a s tým českým textom som to ešte nepočula...ale hodilo sa to tam ;)....ako čo kapitola..tak stále lepšie a lepšie..posledná kapča..vždy najlepšia ;) len tak ďalej :)
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 23.03. 2011
Ja som čo sa týka hudby totálne mimo, takže keď mi vysvetlíš, čo toto malo spoločné s Mozartom, budem rada. Absolútny hluch sa tomu hovorí, ale ako hovoril Dráčik - keby som so svojou hlavou a analytickým myslením ešte aj mala sluch, no... Takže celý život som sa hudbe vyhýbala oblúkom. No, to isté by sa dalo povedať aj o angličtine, keďže som technický typ, ale to som dokázala silou vôle ovplyvniť. Teraz je to moja ďalšia vášeň Ďakujem.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Andariela - 24.03. 2011
heh...no tak táto hudba patrí medzi tradičné anglické skladby....je neskutočné mnoho verzií na ňu....medzi tie naj patrí podľa mňa od Mozarta http://www.youtube.com/watch?v=ldSvr_nDjKU [www.youtube.com]   preto ten Mozart
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 24.03. 2011
Zase som o niečo múdrejšia. Ďakujem

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: cyrus - 22.03. 2011
Wow!!! asi nemusim hovorit ako sa tesim na pokracovanie! ale uspesne cakam na tvoj preklad, nesla som na original ale je to aj tym, ze nemam cas ale je to super, uplne a preklad je dokonaly!!! tesim sa tesim!!! Len taka drobnost: Prebehol som priamo cez kúzlo na tej kovovej bráne, teplý vánok sa mi prihnal v ústrety, aby mi privítal - ma??? Dakujem velmi pekne
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 22.03. 2011
Díky ti, opravené. Ušlo mi to. Inak už som to chcela vypnúť, mimoriadne náročný deň. Vo štvrtok sa dozviem, ako som spravila anglinu. Kedy niečo pošleš, nemôžem to ťahať úplne sama? Len sa pýtam, chápem a v pohode. Zatiaľ mám chuť a energiu. Drž sa.

Re: Kapitola 4 - I. časť Od: ansus - 22.03. 2011
Jimmi, díky, tahle povídka je skvělá. Moc se mi líbí, jak se dostává do hlubších vrstev strachů, vzpomínek, tušeného a přitom si pořád udržuje relativně dynamický spád. A ta písňová vsuvka tam hodně seděla. Překlad jako vždy úžasný. Jen taková drobnost, když tam na začátku Draco nadává - neměla tam být Ťava sprostá? Možná že ne, fakt se v drsnějších slovenských výrazech moc nevyznám, jen tu ťavu mám tak nějak zafixovanou. Těším se na další.
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: Jimmi - 22.03. 2011
Prvý komentár, ďakujem. Nie, ťava je niečo iné. Ťapa je proste ťapa - síce podľa jedného slovníka nemotorná, ťarbavá žena, podľa druhého dokonca ešte aj škaredá, ale je to veľmi mierna nadávka - niečo ako trdlo makové. Múdry google: v bansko-štiavnickom nárečí - hanlivé meno pre ženu. V originály je moron, čo je idiot, debil... improvizovala som. Asi by tam mohla byť ešte krava. Ešte raz díky  
Re: Kapitola 4 - I. časť Od: ansus - 23.03. 2011
Aha, díky moc za objasnění...já jsem si pak říkala, že na překlep je to na klávesnici dost daleko od sebe. Ale ve slovenském on-line slovníku jsem to nenašla . Každopádně "ťapa" je hodně hezké....já někdy používám "ťapťuch" v podobném významu, ale netuším, kde jsem k tomu přišla DD. Dík za obohacení slovníku .

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )29.10. 2011Poďakovanie
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )14.10. 201125. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )19.09. 201123. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.09. 201122. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201121. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201120. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.08. 201119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.08. 201118. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.08. 201118. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )20.08. 201117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )09.08. 201116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.07. 201115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )18.07. 201114. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )11.07. 201113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )07.07. 201112. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.06. 201112. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.06. 201111. kapitola
. Video k poviedke: ( Mel )12.06. 2011Trailer k poviedke
Alydia Rackham: ( Jimmi )30.05. 201110. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )28.05. 20119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.05. 20118. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.05. 20117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.05. 20116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )10.04. 20115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.03. 20114. kapitola - II. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.03. 20114. kapitola - I. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.03. 20113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20112. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20111. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )12.03. 2011Úvod k poviedke + trailer
. Video k poviedke: ( Jimmi )08.03. 2011Dramione video