Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Preklady jednorazoviek od Eggy

Manželské zvýhodnenie

Preklady jednorazoviek od Eggy
Vložené: Eggy - 28.02. 2011 Téma: Preklady jednorazoviek od Eggy
Eggy nám napísal:

Prekvapenie od Eggy

PS. Update 4.10.2011

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

PP: Ahojte... stále sa mi neozvala autorka, takže je to neautorizované... písala som jej všade možne a nič :/ všetky zásluhy patria miamadwyn a JKR... ja som dielko preložila, ale nezvládla by som to bez bety Elzy... každopádne ona mi opravuje len preklad samotný a nie slovenčinu... pokúsila som sa to ešte poopravovať tak snáď sa trochu podarilo.

Veľké ďakujem patrí aj Jimmi. Bez nej by som vôbec nezačala prekladať.

Dúfam, že sa pobavíte rovnako, ako keď som to prvý krát čítala ja...

Odkaz na originál http://ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=21311

a originálny preklad http://hp.kizi.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1654

 

 

Manželské zvýhodnenie

alebo

Ako Grangerová a Snape okašlali Ministerstvo, Radu školy, 
naštvali Minervu a celý učiteľský zbor Rokfortu, 
zatiaľ čo hľadali pravú lásku

Hermiona zdvorilo tlieskala. Rýchlo premýšľala.

Nikto na to nič nepovie?

Ostatní členovia zboru sa tvárili milo, potešene a veľkoryso.

To ju nahnevalo ešte viac.

Väčšina z nich boli sebeckí buzeranti. Nestarajú sa o to, čo je spravodlivé a fér. Veď už mali niečo odpracované, mali istý dôchodok a boli zabezpečení. Prečo by sa mali starať?

Po jej prvom roku vyučovania za almužnu, teraz sedela na koncoročnom stretnutí učiteľov a pozerala sa na Nevilla... drahého milého Nevilla... ako sa mu zdvojnásobuje plat jedným ťahom brka.

Len kvôli tomu, že sa oženil.

„Dúfame, že táto nová politika povzbudí viacej mladých ľudí k tomu, aby vážne uvažovali o kariére profesora na Rokforte,“ oznámila Minerva ostro, ale so zjavným uspokojením.

Neville, nech mu je to ku cti, silno sčervenal.

Za čelom stolu na Minerva postavila.

„Dáme si prestávku na obed. Čakám vás tu za hodinu. Kým sa v piatok vrátia študenti, musíme dokončiť ešte veľa vecí...“

Hermiona vyskočila zo stoličky. Zostala stáť na mieste, srdce jej búšilo.

„Hermiona?“ usmiala sa Minerva zhovievavo.

Hermiona počula za svojím chrbtom Snapeovo odfrknutie. Odmietla sa nechať odradiť.

„V prvom rade, by som chcela pogratulovať Nevillovi a Hannah,“ povedala a uľavilo sa jej, že hlas má pokojný a neprezrádza jej frustráciu. „A ak by som mohla poznamenať, tak neviem o nikom, kto by si zaslúžil takúto odmenu viac, ako Neville.“

Jeho rumenec prešiel do ešte tmavšieho odtieňa.

Za ňou Snape zamumlal nejakú nadávku.

„Ale,“ pokračovala Hermiona rozhodne, „faktom je, že táto... a musím ihneď objasniť, že to nie je o peniazoch... samotná myšlienka, že vydatý alebo ženatý člen učiteľského zboru dostane zaplatené viac, ako slobodný je... urážajúca. Nie je to fér a vôbec to nedáva zmysel. Ak si Ministerstvo myslí, že je potrebné nás podplatiť, aby sme sa vydali, môžete mi zaručiť, že na budúci rok nebudú požadovať, aby sme sa vydali?“

„Profesorka Grangerová,“ odvetila Minerva pričom natiahla jej titul, „nebudeme o tom teraz diskutovať. Ak si praješ sťažovať sa na nový platobný systém, navrhujem ti porozprávať sa so Školskou radou a Ministerstvom. Neruš chvíľu, ktorá by mala byť šťastným okamihom nášho kolegu, svojimi triviálnymi...“

„Toto nie triviálne! A toto nie je o Nevillovi alebo o...“

Filius sa natiahol pre jej ruku a upokojujúco ju potľapkal.

„Nevidíš to moja drahá? Takto bude aj pre teba jednoduchšie sa vydať. Teraz, keď sa takto odľahčila finančná záťaž mladých učiteľov...“

„Nie mladých učiteľov,“ prerušila ho Hermiona. „Vydatých učiteľov. Je to od vás totálne predpotopné naznačovať, že je pre mňa nevyhnutné sa vydať alebo, že by som sa mala vydať, aby som dostala plat úmerný svojim schopnostiam. Jediný dôvod, prečo neprotestujete je, že všetci učíte už dosť dlho na to, aby ste kvôli adekvátnemu platu nemuseli mať Manželské zvýhodnenie...“

„Od niekoho, kto hovorí, že to nie je kvôli peniazom,“ uškrnul sa Snape, „tak to znie, že to o peniazoch je.“

„Nie je to o peniazoch!“ kypela už Hermiona. „Je to o princípoch! Je to o tom, čo je správne! A čo je spravodlivé! A...“

„Je to o zasratých peniazoch,“ odsekol Snape vedľa nej a postavil sa na nohy, „a čím skôr si to priznáš, tým skôr budeme môcť ísť na obed.“

Hermiona zaškrípala zubami a zízala na strop.

„Dobre,“ povedala. „Je to o princípe, o tom, čo je správne a čo je férové a... je to o zasratých peniazoch!“

„Školská rada sa znovu stretne v Decembri. Tam im môžeš prezentovať svoje obavy. Schôdza je prerušená!“ Bez jediného pohľadu späť za seba  sa Minerva bleskurýchlo pohla ku dverám. Bola nasledovaná skoro všetkými v miestnosti.

Ale nie všetkými.

„Bravo, Grangerová, bravo. Našla si si nový veterný mlyn, proti ktorému môžeš bojovať, nové rozhodnutie Ministerstva, proti ktorému treba protestovať, nový projekt, na ktorý môžeš zamerať svoj spravodlivý hnev,“ natiahol Snape. Konečne sa otočila tvárou k tomu otravovi vedľa seba.

„Snape,“ vytisla, „prečo nie si naštvaný? Nehnevá ťa, že aby si dostal tento malý šikovný bonus, musíš sa oženiť?“

„Si nešťastná, že si si nechala minulý rok vykĺznuť Weasleyho pomedzi prsty?“

„Skôr som s ním vyrazila dvere než... ale to ty veľmi dobre vieš.“

Snape sa na ňu hľadel ponad svoj neprehliadnuteľný nos.

„Zdá sa, že máš tri možnosti. Môžeš s tým bojovať a oddať sa mnohoročnému úsiliu, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou vyjde nazmar. Môžeš pokračovať v učení za plat, ktorý je urážajúci pre kohokoľvek a určite pre čarodejnicu, ktorá mala iné možnosti, ale zahodila ich, aby mohla učiť. Alebo...“

„Alebo...“ Hermiona ho sledovala a... áno... mohla skoro vidieť tie kolieska, ktoré sa krútili za tými znepokojivo sa lesknúcimi tmavými očami. „Alebo čo?“

Jeho úsmev bol ešte znepokojujúcejší.

„Môžeš sa vydať.“

Odfrkla si a začala zbierať svoje poznámky z rannej schôdze učiteľského zboru.

„Jasné... Škótska vysočina sa proste hemží vhodnými čarodejníkmi, ktorí sú ochotní sa oženiť s vojnovou hrdinkou s viac medailami, ako majú oni, inteligentnejšou, ako sú sami a budú žiť v tomto hrade plnom prievanu...“ ruka jej zamrzla nad posledným pergamenom.

Stretli sa im pohľady. „Len kvôli tomu, aby som zarobila za rok o 789 galeónov viac.“

„Je to o zasratých peniazoch,“ zopakoval.

„Všetko je o peniazoch,“ súhlasila.

A zázrakom... v tej chvíli bolo rozhodnuté... nič iné už naozaj nebolo potrebné povedať.

oooOooo

Presne štyri minúty po skončení pauzy na obed (naplánované pre maximálny dramatický efekt, umožnili tak všetkým pousádzať sa a pozerať na dvere a... čakať) sa vrátili do zborovne. Doslova pretekali potlačenou škodoradosťou.

K Hermioninmu prekvapeniu, keď prišli ku dverám, tak ju Snape trochu predbehol. Natiahol sa ponad ju, aby ich mohol podržať otvorené – niečo, čo by spravil len bezhlavo zamilovaný čarodejník, keď uvažujeme, ako automatické bolo otvárať dvere kúzlom. Geniálny nápad.

„Ďakujem ti, miláčik,“ zacukrovala a ako okolo neho prechádzala to zborovne, zatrepotala mihalnicami.

„Pre teba všetko, ty môj poklad,“ odvetil a jeho hlas znel tak zamatovo, že nevedela či sa má smiať alebo mu to zhltnúť.

Ohromené výrazy zvyšku miestnosti jej skoro spôsobili záchvat smiechu. Rýchlo schytila jeho ruku a zaborila tvár do jeho hrude. Snažila sa upokojiť.

„Moji najctenejší kolegovia,“ oznámil Snape ponad jej hlavu, „moja drahá Hermiona a ja chceme, aby ste boli prví, kto to bude vedieť...“

„Budeme sa brať,“ dokončila a vrhla na nich (dúfajme) anjelský úsmev. „Som tá najšťastnejšia čarodejnica na svete!“

Neville na ňu vyvalil oči. „Ty? A Snape?“

Hoochová poprskala stôl čajom. „A kurva!“

Flitwick bezmocne otváral a zatváral ústa neschopný povedať slovo.

„Ak si myslíte, že vám túto komédiu zhltnem...“ začala Minerva.

Hermiona nasadila svoju najlepšiu chvejúcu sa spodnú peru a privolala slzy.

„Ja... Ja som si myslela, že budete šťastní spolu s nami!“

Snape jej strčil do ruky vreckovku a pritiahol si ju bližšie.

„Myslím,“ povedal ľadovým hlasom, „že budete musieť dokončiť tento deň bez nás. Nedovolím vám, aby ste takýmto spôsobom rozrušovali moju nastávajúcu manželku.“

A takto jednoducho pridali vrásky na čele nielen Minerve, Ministerstvu a Školskej rade... ale rovnako sa im podarilo vypariť z poobednej schôdzky učiteľského zboru.

Hermonin triumf bol bezmedzný.

Tesne predtým, ako ju odviedol z miestnosti, sa otočila a vychrlila: „Budeme registrovaní u Johna Lewisa, v muklovskej aj čarodejníckej pobočke a včas vám dám vedieť, či som sa rozhodla pre Spoda alebo Royal Doulton!“

„Do pekla snáď... snáď neočakávate svadobné dary?“ pýtal sa Minervin prenikavý hlas.

„Ak ma ospravedlníte mám svadbu, ktorú treba naplánovať.“

Dvere sa zatvorili predtým, ako mohli byť vystavení ďalším návalom úprimnej radosti nad ich potešujúcim oznámením.

oooOooo

„Žiadna veľká svadba.“

„Budem celá v bielom.“

„Do Nimuinho medového hrnca, Grangerová! Veď nie si... snáď nie si...?“

„Samozrejme, že nie, ale budem mať na sebe bielu. Budeme mať svadbu, so svadobnými darmi, hudbou a tancovaním a s dostatkom vína na potopenie bojovej lode.“

„Kto bude platiť?“

„Tá istá osoba, ktorá sa postarala o to, že by som nemala mať na sebe bielu,“ povedala upäto.

oooOooo

„Potter?“ vybuchol Snape. „Potter zaplatil za moju svadbu?“

„Aha, tak teraz, keď sme čarovný prominentný pár z povojnového obdobia, tak je to tvoja svadba?“ posmievala sa Hermiona. Na prstoch pravej nohy hojdala bielou ihličkovou lodičkou. Potom, ako hľadela na svoje natiahnuté končatiny, sa zamračila. „Nie sú moje nohy v tých bielych pančuchách tučné?“

Snape na ne hodil oceňujúci pohľad.

„Nijako zvlášť.“ Odpil si ďalší hlt z fľaše vína. Hneď potom, ako odišli z hostiny, tak obidvaja zavrhli poháre a išli hneď ku zdroju.

„Dobre,“ povedala. Nechala dopadnúť topánku na plyšový hotelový koberec. „Nezniesla by som myšlienku, že som vyzerala tučná vo svojom najkrajšom dni v živote.“

„Si opitá.“

Dovolila smiechu vybuchnúť.

„Bohovia dúfam, že áno! Aj ty!“ Študovala ho cez celú miestnosť, žmúrila kvôli lepšiemu zaostreniu. „Si celkom rozmazaný, keď si opitý.“ Odmlčala sa prekvapene. „A tvoje nohy sú celkom dllllllhéééé. V skutočnosti...“ položila fľašu na neisté miesto na stoličke vedľa nej a naklonila sa dopredu. „...v skutočnosti si myslím, že máš tie najdlhšie prsty na nohách, aké som kedy videla!“

„Je to v nose, Grangerová, všetko je o veľkosti nosa. To je to, na čo by si sa mala pozerať, ak si si chcela predstaviť veľkosť môjho vtáka. Podľa nosa poznáš kosa...“ Na tomto mieste vybuchol opitým smiechom.

Poslala tučný vankúš cez celú miestnosť, aby ho zasiahol do spomínaného nosa a potom sa začala rehotať. Padla na stranu. Svoj prútik držala len končekmi prstov.

Potom si spomenula. Posadila sa vzpriamene.

„Snape, moja matka je chudák úplne mimo. Nie len, že si išiel a on-line zmenil skoro všetko, čo som zaregistrovala, ale... tridsať sedem miestna sada tanierov? Čo ťa posadlo, že si objednal tridsať sedem miestnu sadu riadu? Dostali sme ju celú!!“

„Dostali sme?“ táto myšlienka ho, ako sa zdá, neskutočne potešila.

„Čo budeme, pre dobro božie, robiť s tridsať sedem miestnou sadou Wegwoodovej Čínskej Zelenej? Keď som špeciálne vyberala veľmi vkusného Spoda! A nezmenil si farbu obrusov, takže teraz vždy, keď budeme mať hostí...“

„To by nebola žiadna zábava.“

„...tak to, kurva, bude u nás vyzerať ako na Vianoce! Červené obrusy a prestierania so zeleným čínskym porcelánom s vtáčikmi...“ zarazila sa. „Žiadna zábava? A prečo by do pekla malo...“

„Žiadne vtáky. Prečaroval som bažanty na hadov. Počkaj až tvoja matka uvidí toto.

„Hady?“ spýtala sa Hermiona? „Na mojom riade? Do riti!“

„Len na porceláne. A oni sa vrtia.

Povzdychla si. „Ale prečo tridsať sedem?“

Dotkol sa zboku nosa.

„Je to pekné okrúhle číslo.“

Túžila mu vynadať, ale v hĺbke duše cítila len škodoradostné potešenie. Uškrnula sa. Keď sa pri tom prichytila, zauvažovala, či náhodou v poslednej dobe nebola až moc často so Snapom... a uškrnula sa znova. Aj tak sa to nezmení.

„Drahý,“ povedala sladko, „môj najdrahší manžel...“

Rozrezal ju ostrým pohľadom.

„Spravili sme to nie?“ Zdvihla fľašu na nedbalý prípitok. „Odrbali sme Ministerstvo. Odrbali sme Školskú radu. Naštvali sme Minervu...“

„Do riti,“ vydýchol, „Tá predstava.“

„A nasrali sme ten zasraný a otravný učiteľský zbor.“

„A Potter to zaplatil.“

„Lebo je mi zaviazaný.“

„Za čo?“

„Za... za všetko. Za zachránenie jeho hnusnej rite viackrát, ako sa dá spočítať, za požičanie domácich úloh viackrát, ako som ochotná si pamätať, za tajenie jeho tajomstiev a to najmä toho...“ zarazila sa. Cítila ako jej sčervenali líca.

„Že ste mali sex?“ spýtal sa Snape. Oči sa mu leskli.

„No... nie tak celkom... nebolo to ako, veď vieš, nezahrali sme sa na dvojchrbtú beštiu, zakričali Aleluja!, a potom Oh, mimochodom, Mia, nehovor to nikomu a ja ti zaplatím svadbu.“

„Naozaj? Kričala si Aleluja?“

„To dáma nikdy nepovie.“

„Takže nie,“ uškrnul sa.

„Boli sme sami v stane. Stalo sa. Potom sme predstierali, že nie.“ Teraz bolo na nej, aby sa jej zlomyseľne zaleskli oči. „A tvoj prvý krát?“

„Kurva v Zašitej uličke,“ povedal so spokojným povzdychom a zatvoril oči.

„Bolo to tak romantické, ako to znie?“

„Zneli violončelá.“

Pristihla sa zízať na jeho nos.

Spomenula si na to, čo povedal o svojom vtákovi.

Dala si ďalší hlt vína.

„Vieš... Snape... sme v hotelovom apartmáne a je to naša svadobná noc.“

Jedno tmavé oko sa otvorilo.

„Áno?“

„No... viem, že sme súhlasili, že nebudeme, ehm...“

„Sa hrať na dvojchrbtú beštiu?“

Prikývla.

„Grangerová?“ povedal, „Kto sú dvaja najinteligentnejší zamestnanci Rokfortu?“

Odfrkla si.

„A my sme sa dohodli, keď sme obaja boli triezvi, že sex by nebol rozumný.“

„Veľmi nerozumný,“ súhlasila.

„A teraz, nejako, si myslíš, že keď sme obaja opití, tak sú naše rozhodnutia lepšie?“

Zažmurkala.

„Ako sa hovorí,“ pokračoval zamatovým hlasom, „in vino veritas.

Žmurkla dvakrát. Potom sa rozžiarila.

„A latinčina nemôže klamať.“

„Skutočne.“ Na to sa zdvihol na nohy.

Ako prešiel cez miestnosť, tak jej ponúkol svoju ruku a ona sa postavila (dobre.. vrhla sa) a...

Do pekla, to bol vážne veľký nos, keď človek stál tak blízko...

Náhle bola zdvihnutá z nôh a... kurva... niesol ju do spálne.

„Dávaj pozor...“ vykríkla tesne predtým, než stúpil bosou nohou na jej kyticu.

Zrazu letela... sťažka dopadla na tvrdú podlahu... naťahovala sa pre svoje kvety... jej nádherné kvety...

Snape nadskakoval na jednej nohe, druhú tisol a nanešťastie, kvapkala z nej krv.

„Spálňa je tamtým smerom drahá,“ zavrčal. „Až po tebe... Miláčik.“

Tisla svoje rozdrvené kvety k hrudi. Ovládla sa a nenariekala nad ich zničením. Proste kráčala tak rovno, ako bolo možné cez dvere... akoby jedna z jej troch palcových ihličiek nebola niekde za ňou a druhá sa stále nenachádzala na jej ľavej nohe.

Pocítila, ako ju zalialo neuveriteľné sklamanie.

„Kurva!“

„Teraz sa stalo čo?“

„Nemyslela som si, že budeme mať skutočnú svadobnú noc, takže ma ani nenapadlo obliecť si vhodnú bielizeň!“ To skoro stačilo, aby sa dievča rozplakalo.

„Snáď si nemyslíš, že tvoj manžel... obzvlášť tento manžel... by mal nejaké predstavy o tom, ako máš správne vyzerať v spodnej bielizni?“

„No... som si istá, že mi je jedno, aké fantázie môžeš mať. To bola moja fantázia. Biela čipka a hodváb.“ Natočila svoje telo, aby mal ľahší prístup k zipsu na jej chrbte. Prudko sa nadýchla, keď sa studený vzduch dotkol nahej kože. „Možno nejaké s perím z marabu.“ Zrazu šaty so všetkými ostatnými atribútmi ležali okolo jej členkov. Stiahol jej aj spodničky. Cítila sa taká odhalená. „No,“ pokračovala... hecovala sa. „Nechaj ma spraviť to isté pre teba,“ otočila sa tvárou k nemu.

Miestnosť sa ponorila do tmy.

„Čo do pekla?“

„Dávam prednosť tme.“ Tento krát to bol Snape, kto znel prudérne.

Stála skoro nahá v tme a uvažovala, či zhasol kvôli tomu, ako vyzerala.

Toto nepokračuje dobre... toto vôbec nepokračuje dobre...

„Myslím si,“ začala, „Myslím si, že je to možno chy...“

Jeho pery sa ocitli na jej lícnej kosti, nejako skĺzli k jej perám. Nemohla pokračovať v rozprávaní. Na také tenké pery boli prekvapivo obratné. V skutočnosti, pomyslela si, keď otvárala ústa, v bozkávaní nebol vôbec zlý. Ak mala nejaké výhrady, tak to bolo kvôli tomu, že skončil príliš skoro. Keď sa odtiahol, snažila sa nasledovať zdroj tých nádherných bozkov...

„Kurva!“

„Oh!“ Vykríkla. „Je mi to ľúto! To bol tvoj nos?“

Našla sa, ako je tlačená dozadu a dúfala, že podlaha je bez prekážok. Udrela sa o okraj postele a spadla na chrbát. Nebolo to spravené s jemnosťou, ale koniec koncov... bol to Snape. Nečakala, že by bol nejako skúsený.

Natiahla ruku a zistila, že má nahé ramená. Ah... musel odstrániť šaty nejakým kúzlom. Ľahko ho potiahla... dúfala, že si ho pritiahne bližšie... ale dosiahla len toho, že stratil rovnováhu a spadol na ňu.

„Sakra! Necháš to konečne na mňa?“ pýtal sa. „Bola si dosť zlá na tanečnom parkete, ale uisťujem ťa, že v tejto situácii mi musíš dať aspoň nejakú možnosť kontroly alebo, varujem ťa, to zle skončí!“

„Čo tým myslíš?“ vyštekla. „Neviedla som na parkete a všetko, čo teraz robím je, že ťa povzbudzujem, nie vediem ku katastrofe. Myslím si, že sme na dobrej ceste k...“

A potom sa zarazila.

Na krátko.

Pretože jej ruka sa prvý krát obtrela, odskočila a následne reflexne uchopila to, čo musel byť ten najväčší vták, ktorému kedy bola predstavená.

A keby aj náhodou mal meno, tak ho netúžila vedieť.

On mal nervy zastenať, len preto, že ho chytila. Skúmala jeho hrúbku a dĺžku. A znova zastonal, keď ho pustila... požadujúco.

„Koľko máš skúseností Snape? Pretože, ak stratíš kontrolu nad touto vecou mohla by som prísť k úrazu!“

„Skúsený som natoľko, aby som vedel, kedy by som mal mať nad vecami kontrolu ja a kedy by si ju mala mať ty!“ zavrčal.

„Musíš uznať, že táto vec je zastrašujúca...“

„Grangerová, ak neprestaneš rozprávať, tak sa nikdy nedostaneme do správnej nálady.“

„No...“ odpovedala nafučane, „ak sa nedostaneme do správnej nálady, koho to bude chyba?“

„Čo presne tým naznačuješ?“ Jeho hlas nebol ani jemný ani zvodný... v skutočnosti bol plný hrozby.

„No...“ zopakovala, hlas znel trochu neisto aj jej ušiam, „ty si muž a tak si myslím, že je na tebe aby si ma zviedol.“

„Do skurveného zadrbaného pekla...“ zamrmlal.

„Tak dobre. Vydávam sa do rúk tvojim skúsenostiam,“ povedala rýchlo. Pomyslela si, že možno očakávať zvádzanie bolo trošku moc. Ležala stuhnuto a vydesene, a... aj viac, ako trochu sa tešila. A čakala.

„Nepovedal som, že máš byť ako mŕtvola!“

„Si neznesiteľný!“

„Len... Len... dobre...“ povzdychol si. „Daj mi chvíľu.“

Príliš dlho ležala pod ním a on bol oveľa väčší a ťažší než sa zdalo, keď ste si všimli jeho výšku a štíhle svalstvo... čo bolo potešujúce prekvapenie, to musela uznať. V skutočnosti ju to nútilo sa chcieť... dotknúť. Takže ho hladila jemne po boku dole a kúsok späť a zalapala po dychu. Jeho brucho bolo tvrdé a zbrázdené svalmi... niečím, čo by nikdy nečakala. Má tento človek aspoň nejaký tuk v tele? Pomaly posúvala svoju ruku hore k jeho prsným svalom, k ramenám... zistila, že Severus Snape skrýva celkom krásne telo pod svojimi netopierovitými učiteľskými hábitmi.

Potom sa jeho pery ocitli na jej kľúčnej kosti a ona ucítila jemné mrazenie. Jemne ju sal. Pomyslela si, že toto už možno niekedy robil... a trochu sa uvoľnila.

Následne cítila ako sa to stalo... jeho lakeť sa pošmykol a tak pristál tvárou na je pravom prsníku.

„Au!“ zakričala a natiahla sa, aby odtlačila jeho tvár preč.

A pichla mu do ucha prst.

„Kurva!“

Aspoň dúfala, že to bolo jeho ucho.

A nie jeho nosná dierka.

Zacítila závan studeného vzduchu, ako sa odvalil ďalej a nechal ju tam ležať úplne nahú a rozvalenú cez posteľ.

„Budeme musieť na to ísť inak,“ zahundral, prevrátil sa na chrbát a pritiahol si ju nad seba. Jeho dlhé prsty putovali po jej stehne. Zalapala po dychu. Ach áno... Toto bolo pekné. Ani nezaváhali, keď putovali po jej tele, ale sledovali svoju neomylnú cestu k mäkkým zákutiam jej tela a napriek všetkému sa zdali, že prahli po invázii.

„Oooh,“ povzdychla, keď sa ukázal, ako skutočne veľmi obratný. Hoci skoro spomienka na to, ako tieto prsty obratne manipulovali s Buberózami, takmer zničila túto chvíľu.

„Pripravená?“ spýtal sa.

Bolo pre ňu dosť ťažké (pri predstave k čomu sa schyľuje) zodpovedne prehlásiť, že je pripravená, ale zase na druhú stranu usúdila, že vzhľadom k tým štyrom fľašiam vína, ktoré stiahli, už ani pripravenejšia byť nemôže.

„Áno,“ vydýchla.

Na to ju naddvihol a skôr, ako sa spamätala, mala svoje  dlane na jeho ramenách. Na páse ju podopierali jeho ruky. A ona pozvoľna pohlcovala, ak sa to tak dá nazvať, tú najrozmernejšiu mužskú pýchu, aká sa kedy ocitla medzi jej nohami.

„Pokojne,“ mumlal a jeho hlas bol napätý. „Choď pomaly a potom to zvládneš...“

Klesla o palec a cítila ako sa pod ňou chveje. Cítila sa roztiahnutá, ale nie veľmi nepríjemne. Pomaly sa zhlboka nadýchla a klesla ešte o kúsok. Kurva... mala byť varovaná vopred. Mohla robiť nejaké strečingové cvičenia... mohla... mohla...

Prišlo to na ňu tak rýchlo, že nemala čas sa na to pripraviť.

Kýchla.

Vykríkla, ako sa nabodla.

„Do Merlinovho zasratého ducha.“ Zastonal a začal sa pod ňou hýbať.

Všetko, čo mohla robiť bolo dýchať zhlboka a proste dojazdiť. Nešťastne vzdychala do jeho ucha: „Tvrdšie, tvrdšie, áno tak, tvrdšie, tvrdšie...“ aby aspoň jemu zanechala slušný zážitok. Všetko jej vzrušenie, ktoré mohla cítiť, dávno odišlo s jeho kontrolou.

A potom sa spravil a jej sa uľavilo. Oh... toto bol jeden z najhorších nápadov, ktoré kedy mala. Nohy sa jej triasli, ako keby mali povoliť, dokelu, prečo si toho nevšimla skôr? Teraz ani nestihne ani...!

„Aaah!“

„Je mi to ľúto!“ vydýchla. „Spadla som.“

„Čo do pekla to bolo...“

„Môj lakeť. To bolo tvoje... oko? Toto je smiešne. Zapnem lampu. Prečo si dokelu chcel mať zhasnuté svetlá? Kde je tá šľahnutá lampa?“ Odvalila sa on neho a natiahla sa k nočnému stolíku, len aby sa on natiahol za ňou.

Pocítila jeho ruku okolo svojho zápästia.

„Povedal som, že nie!

„Zabudni na to,“ odsekla, posadila sa práve vtedy, ako sa on rozhodol cez ňu natiahnuť. Ich hlavy sa stretli. Padla a jeho mŕtva váha ležala na nej.

„Snape,“ povedala, „vstávaj. Nemôžem dýchať.“

Neodpovedal. Ani sa nepohol.

„Snape?“ ostro povedala. „Oh dopekla... čo teraz?“ Hlava jej začínala pulzovať rovnako, ako sa jej to stávalo, keď vypila priveľa červeného vína. Ktoré samozrejme vypila. Potom, čo im došlo šampanské. Nejako sa jej podarilo dostať obidve ruky pod neho a silno zatlačila.

Podľa zvuku pristál na podlahe.

„Kurva!“

Naklonila svoju hlavu cez okraj postele.

„Je mi to ľúto...“

„Spím na gauči.“

„Nie!“ skríkla. „Nie o svadobnej noci! Čo povedia slúžky?“

„Kto sa stará o to, čo povedia slúžky? Idem spať na...“ zľakla sa zvuku tela, ktoré narazilo do niečoho nehybného. „Kurva!“

Konečne našla vypínač a miestnosť sa explodovala svetlom.

„Krvácaš!“

„Tvoja hlava, môj nos. Áno, krvácam.“

„Ty môj chudáčik,“ zapriadla a viedla ho späť do postele. „Dovoľ mi ti spraviť studený obklad.“

Desivým znakom toho, ako veľmi bol zranený... alebo opitý... alebo oboje... bolo to, že ani neprotestoval.

Teraz si nebol vedomý toho, že keď umývala krv z jeho tváre, tak tiež videla jazvy na jeho nahej hrudi. Tak to bol dôvod, prečo chcel byť po tme. Nechcel, aby videla jeho jazvy.

Smutne si povzdychla.

Pomyslela si, že keď si myslí, že toto je zlé, tak je veľmi rada, že nevidel jazvu, čo jej zanechal Dolohov na ľavom prsníku...

Položila jeho ruku na obklad. Efektívne tak udržala obe jeho oči zatvorené, keď sa odtiahla.

„Podrž to, kým si dôjdem pre prútik.“

Predtým, ako sa dostala k svojmu prútiku, tak našla svoju teplú nočnú košeľu s vysokým golierom... ktorú zbalila, lebo si myslela, že spolu nebudú zdieľať posteľ... a natiahla si ju cez hlavu. Až keď bola slušne oblečená a zapnutá až ku krku, tak konečne došla pre svoj prútik, aby mohla zastaviť krvácanie z nosa.

oooOooo

Ráno... alebo možno poludnie... alebo možno svitanie... našlo Hermionu s pulzujúcou hlavou, boľavými slabinami a náručím plným ľútosti.

Na čo myslela?

A čo keď bude chcieť ešte?

Začula patetické zakňučanie a uvedomila si, že bolo jej vlastné.

„Tu... vypi to.“

Jeho hlas bol nevrlý, ale vôňa Protiopicového elixíru bola neomylná. Prinútila sa vypiť všetko do poslednej kvapky. Ruku mala zovretú okolo tej jeho, ktorá pridržiavala pohár stabilný.

„Ďakujem,“ povzdychla.

„Keď sa na to budeš cítiť...“ jeho hlas stíchol a potom si odkašlal. „Necítim sa úplne najlepšie a radšej by som neobracal svoj prútik na seba a svoje zranenia.“

Zažmúrenými očami sa pozrela hore a z hrôzou uvidela jeho čierne oko, zlomený nos a opuchnutú bradu.

„To všetko som spravila ja?“

„Myslím si, že najlepšie bude nikomu nedávať vinu, ak si už nezopakujeme tento katastrofálny výkon,“ povedal stroho.

„Skutočne,“ povzdychla si.

Bol kompletne oblečený a ona zase kompletne zahalená do nočnej košele a zdalo sa, že svet je opäť v normále.

„A potom... naše obecenstvo nás očakáva,“ uškrnul sa.

Jej svet sa rozžiaril.

„Naše obecenstvo?“

„Áno, myslím si, že v pláne je ešte niekoľko fotografií predtým, ako sa vrátime do Rokfortu, nie?“

Predstavila si tváre ostatných učiteľov, keď sa zajtra ráno zídu k raňajkám a k Dennému Prorokovi... uškrnula sa.

oooOooo

 

O dva roky neskôr 

Vošli do zborovne tak, ako mali vo zvyku – Severus jej podržal dvere s: „Až po tebe miláčik,“ a Hermiona, ako prechádza okolo neho, zahrkútala: „Ďakujem ti môj najdrahší.“

Odtiahol jej stoličku, ona si sadla a začala mu nalievať čaj.

Zatiaľ, čo všetci ostatní za stolom, na nich zazerali.

Bastardi.

„Ak už sme všetci prítomní,“ podotkla Minerva, aj keď Hermiona a Severus si sadli presne, ako začala odbíjať celá, takže ich nikto nemohol obviniť zo zdržovania, „tak je mi potešením vám oznámiť, že Nevillovi a Hannah sa narodil krásny čulý chlapček.“

Táto správa sa rozšírila už včera v noci, takže teraz bola prijatá bez nejakého zbytočného prekvapenia alebo výskotu.

Hermiona tlieskala s trochu viac nadšením. Jej a Severusovi nikdy nebolo zabudnuté, že skazili Nevillovi jeho vystúpenie, keď ich svadba v médiách desaťkrát zatienila tú Nevillovu. Aj keď prečo by sa niekto o to mal starať, tak to skutočne netušila.

„Takže,“ pokračovala Minerva rázne, „Nevillovo čerpanie otcovskej dovolenky začína okamžite a bude trvať päťdesiat šesť dní...“

„Je to platené voľno?“ spýtal sa Severus nevinne.

„Je platené 90% výškou platu,“ stroho odpovedala Minerva, „podľa zákona. Teraz, keď by sme mohli pokračovať...“

„Minerva,“ opýtala sa Hermiona sladko, „je tu nejaká šanca na Detské zvýhodnenie pre vydatých učiteľov?“

„Merlinove prehnuté semenníky!“ vybafla Hoochová. „Ak si vy dvaja myslíte, že dokážete predstierať aj dieťa...“

Hermiona dovolila pere, aby sa znovu začať triasť. Severus zovrel jej ruku položenú na stole.

„No tak... no tak môj poklad... oni len žiarlia...“

Zažiarila na neho.

„Možno by sme mohli mať jedno?“

Zdvihol obočie a pozrel na Minervu.

„Táto výhoda je pevne daná alebo sa počíta za dieťa?“

„Severus Snape, netrúfneš si...“

„A čo štyri?“ spýtal sa Hermiony a zdvihol jej prsty ku svojim perám.

Septima vyskočila na nohy.

„Odmietam byť svedkom tejto ohavnosti.“

„Septima sadni si!“ Minerva ukázala kostnatým prstom na Severusa. „A od vás už stačilo! Nie je tu žiadne zvýhodnenie za dieťa!“

„Ako som vždy hovoril.“ Prikývol Severus samoľúbo. „Malí parchanti.“

Hermoinine oči sa stretli so Severusovými len na jeden úder srdca; čokoľvek dlhšie by mohlo viesť k záchvatu smiechu, ktorý bolo lepšie si schovať na neskôr.

„Hermiona,“ Severus vytiahol svoj najzamatovejší tón hlasu. „Ak sa dvaja ľudia milujú, ale nikto im neverí, je to stále ešte láska?“

Zatrepotala mihalnicami a uškrnula sa.

Potom obrátila svoju pozornosť späť k Minerve, ktorá vyzerala, že ju skoro skolí infarkt.

„Niečo si vravela Minerva?“ spýtala sa sladko.

„Áno, áno.“ Odkašlala si Minerva a upravila si predok hábitu. „Ako som hovorila sme veľmi poctení, že preslávená bylinkárka vyplní medzeru po našom drahom Nevillovi zatiaľ, čo bude preč. V skutočnosti som si myslela, že teraz tu už bude. Dúfam, že ochrany hradu jej nerobili problém. Profesorka Izabella Soulová študovala v Berlíne, Kalifornii, Tasmánii a v údolí Jang-ce tiang a...“

Ako Minerva bzučala o mnohých pôsobivých kvalifikáciách Profesorky Soulovej, Hermiona potlačila malý záchvev ľútosti. Také skúsenosti, to cestovanie, také pocty. Snívala o podobnej kariére a predsa... ako skončila vojna, bola tak unavená... a skutočne milovala učenie... Povzdychla si.

„Izabella!“ zašvitorila Minerva hneď, ako sa otvorili dvere od zborovne.

Hermiona sa pozrela nahor a stuhla.

Vo dverách stála, akoby zarámovaná, najkrajšia žena, akú kedy videla. S rozstrapatenými svetlými ryšavými kučerami a očami zelenými ako... no zelenšími než mal Harry.

Severus stiahol ruku z jej a postavil sa rovnako ako každý muž v pri stole.

Izabella Soulová vplávala s nervóznym smiechom a zdalo sa, ako keby so sebou do miestnosti vniesla slnko.

„Je mi veľmi ľúto, že meškám,“ povedala. Jej hlas znel ľahko a pôvabne.

„Žiaden problém,“ odvetila Minerva. „Je tu prázdna stolička vedľa Severusa.“

A Hermiona mohla len pozerať, so zvláštnu ťažobou pri srdci, na ženu, ktorá sa tak podobala na Lily Potterovú.

oooOooo

Hermiona sedela pri stole a prepracovávala sa cez hromadu esejí z Obrany proti čiernej mágii. Tak málo rokov po páde Voldemorta a študenti, ako sa zdá, už stratili väčšinu zápalu pre jej predmet. Robili svoje práce v podstate len preto, lebo boli známkované.

Severus položil pred ňu šálku jej obľúbeného jazmínového čaju.

„Ďakujem,“ povzdychla si vďačne.

„Žiaden problém, poklad,“ odvetil mimovoľne, ako študoval pergamen zaplnený jeho vlastným stiesneným písmom. Mohol to byť len zvyk, ale aj tak ju potešilo, počuť slovo poklad vyslovené jeho temným hodvábnym hlasom.

„Deje sa niečo?“ spýtala sa.

„Ah nie,“ povedal. „Nič. Prechádzam len zoznamy s prísadami, ktoré budem potrebovať zo skleníkov nasledujúcich niekoľko týždňov. Vyzerá to, že je najlepší čas na vylepšenie kvality mandragor.“

„Zase to?“ spýtala sa a ignorovala stisnutie v hrudi. „To ako sa staráš o mandragory, by mohlo viesť k záveru, že nikto iný ako Pompona ich nevie pestovať správne.“

„Longbottom je na ne príliš mäkký a to sa malo dopad na zníženie účinkov,“ odvetil. „Dúfam, že profesorka Soulová tu bude dosť dlho na to, aby ich postavila do late.“

„Oh, tak v to dúfam tiež,“ povedala Hermiona sladko. Vrátila šálku na tanierik možno s trochou väčšou silou. „Mám chuť na pohárik pred spaním. Ohnivú Whisky, miláčik?“ A ak malo slovo miláčik trochu ostrie, kto by jej to mohol vyčítať?

„Hmm?“ Pozrel sa na jej nedotknutý čaj a potom do jej očí. „Deje sa niečo?“

Naliala si na tri prsty do kryštálového pohára zo sady, ktorú im dali jej rodičia na druhé výročie.

„Čo ťa vedie k myšlienke, že je niečo zle?“

„Nikdy nepiješ Ohnivú Whisky.“ Obzeral si ju, ako keby bola nejaký neposlušný elixír.

„Možno som nikdy nemala dôvod,“ namietla podráždene. Ako zdvíhala pohár, pokračovala rovnakým tónom. „Kedy inokedy by som mohla použiť náš krásny krištáľ? Na zdravie.“

Cítiac sa trochu nevrlo si odniesla whisky do svojej spálne a zanechávala ho študovať svoj zoznam.

oooOooo

Za studeného ranného svetla to bol predsa len zoznam ingrediencií do elixírov. Áno, keď ho uvidela na jeho stole a Severus bol stále vo svojej spálni a obliekal sa, prišla sa pozrieť. Cítila sa trochu hlúpo kvôli svojej včerajšej zvláštnej reakcii. Mal len zoznam ingrediencií do elixírov pre dočasného profesora Bylinkárstva. Hlúpo sa cítila najmä preto, že teraz ju z nezvyklého pitia ohnivej whisky bolela hlava.

Nasledujúce dva týždne prešli dosť jednotvárne.

Profesorka Soulová... Izabella... pri jedle sedela na konci učiteľského stola, zvyčajne zaujatá v rozhovore s Hoochovou alebo Septimou. Ak by posledné dve netrávili príliš veľa času hádzaním pobavených pohľadov na Severusa a na ňu a ak by sa Izabelline pohľady nemenili od zmätených na špekulatívne, Hermiona by pri rozhovore so Severusom bola schopná ich ignorovať.

Nakoniec, on netrávil veľa času hľadením na koniec stola.

No, nie viac, ako ktorýkoľvek iný príslušník mužského pohlavia vo Veľkej sieni.

Každopádne nebola pripravená na to, že keď bude nasledujúce ráno kráčať po chodníku smerom k premiestňovaciemu bodu, pripojí sa k nej živá ryšavovláska s iskrivými zelenými očami.

„Nebude ti vadiť ak sa k tebe pripojím, nie?“

„Ehm... vôbec nie,“ odpovedala Hermiona, ale nemohla sa zdržať a opýtala sa. „Kam si myslíš, že idem?“

„Severus mi hovoril, že ideš do Šikmej uličky. Mýlim sa?“

„Rozprávala si sa so Severusom?“

„Hľadala som teba a... pozri, ak to nie je vhodné...“

„Prepáč mi, ale zaskočila si ma, to je všetko.“ Hermiona upravila svoje tempo na pokojnejšie, aby viacej zodpovedalo Izabellinmu. Ticho si povzdychla a potom sa donútila zjemniť svoj tón. „Predpokladám, že každá by mohla ísť po svojich nákupoch a potom by sme sa mohli stretnúť na...“

„Trochu dievčenského rozhovoru a pár drinkov v Deravom kotly?“ spýtala sa Izabella veselo.

„...na zmrzlinu u Fortescuea,“ dopovedala Hermiona pevne.

Rozhodne chcela mať všetky svoje zmysly pevne pri sebe, keď bude mať už spomínaný dievčenský rozhovor s Izabellou Soulovou.

oooOooo

 

„Všimla som si, že si obklopená množstvom starých ohovárajúcich kráv,“ oznámila Izabella bezstarostne, ako ponorila svoju lyžičku do zmrzliny. Spravila vyzývavý úsmev, keď vkladala sústo medzi svoje pery. Jasne si to vychutnávala.

„No... áno. Všimla som si.“ Hermiona zízala na vlastnú misku. Akákoľvek chuť, ktorú mohla mať, zmizla. Pripustila, že toto vyhlásenie musí byť účelové, ale teraz si nebola istá, či to naozaj chce vedieť.

„Nie že by mi to vadilo... Tu je oveľa viacej zábavy a menej ohovárania, ako u väčšiny kolegov, s ktorými som sa musela vyrovnať, ale stále... myslela by som si, že budú k tebe oveľa viac ochranárske. Si tak mladá a ak niečo, očakávala by som, že sa na teba budú stále pozerať, akoby si bola pod ich dozorom. Je ťažké pre študenta zapadnúť medzi svojich bývalých učiteľov a to aj za tých najlepších podmienok... a tvoje podmienky sa takto definovať určite nedajú.“

„Skutočne?“ Hermiona mohla len ťažko tipovať, kam sa toto zvrtne. Priala si, aby išla sama. Ak by nemala aspoň pol unce Chrabromilskej odvahy, tak by jednoducho odišla ešte predtým, než začne byť dusno.

„Priamo z učebne do zborovne bez žiadnej formálnej výučby alebo aspoň ročného oddychu, aby si dostala väčší odstup.“

Hermiona sebou trhla. Nedostatok formálneho vzdelania bolo niečo, z čoho mala obavy, ale Minerva a Filius trvali na tom, že je tak ďaleko pred svojimi rovesníkmi kvôli jej samoštúdiu, že by bolo zbytočné hľadať ďalšieho inštruktora a nechať si Hermionu prekĺznuť medzi prstami.

„Samozrejme, Obrana proti čiernej mágii je ťažko akademický predmet,“ pokračovala Izabella. „Pokiaľ viem, tak nikde na ňu nie je študijný plán a tak vidím, prečo ti umožnili...“

„Je to dôležitý predmet,“ odsekla Hermiona.

„A ty v ňom vynikáš, samozrejme,“ poznamenala Izabella a oblizla svoju lyžičku.

„Nemôžem sa merať s Harrym alebo Severusom a... no...s ešte zopár ďalšími, ale... no, som výborná učiteľka a raz za mesiac volám ostatných na extra tréning. V skutočnosti,“ povedala a myseľ jej utekala, „toto je Nevillov mesiac, ale on tu nebude. Neville je u študentov najobľúbenejší, dokonca viac ako Harry, pretože je tak milý a teraz je v Obrane absolútne skvelý. Myslím, že to všetkých stále prekvapuje a inšpiruje.“

Otvorila oči na široko a pozrela sa úpenlivo cez šírku stola.

„Nechcela by si ho suplovať? Som si istá, že všetci by sa potešili, keď by uvideli americké spôsoby boja, aké ťa určite učili v Saleme.“

Izabella zbledla.

„Ja? Prečo? Ten predmet nebol v Saleme ani v ponuke. Obávam sa, že takáto vec je absolútne mimo mojej oblasti znalostí.“

„Škoda,“ odvetila Hermiona a krútila svojou lyžičkou v topiacej sa zmrzline. „Dokonca aj tie staré ohovárajúce kravy vynikajú v obrane. Budem sa musieť spýtať Sybily. Vie skvelo hádzať kryštálovými guľami a okrem toho, má vždy v zálohe zopár zaujímavých kliatob.“

„Zásah.“ Izabella ju študovala nie nepriateľským spôsobom. „Musím priznať, že som nemohla odolať načúvaniu tomu, o čom rozprávali. Zvlášť keď... no... môžeme byť k sebe úprimné nie? Zvlášť, keď štebotali o tom, že ten delikátny muž, ktorý žije s tebou nie v skutočnosti...“ konečne sa odmlčala, keď uvidela, že to prehnala. „Je mi ľúto, ja len... no, kvôli pár stovkám ročne a... vieš Hermiona, úprimne to, čo vy dvaja robíte je tak do očí bijúce...“

„Do očí bijúce?“

„Obaja ste si blízky, to je jasné každému, ale tiež je jasné, že ste ako párik spolubývajúcich týpkov, ktorí sa rehocú na oplzlých vtipoch.“

Dobre...to ich určite vystihuje, ale nech sa prepadne, ak sa jej má páčiť, že to Izabella Soulová takto zhrnula.

„A teraz som ťa urazila.“

„Aké všímavé,“ odvetila Hermiona sladko.

„Proste som cítila... moja milá, že potrebuješ niekoho na svojej strane. Nejakého poradcu. Niekoho, kto má širší pohľad na svet a presne chápe, čoho sa zdávaš, keď stojíš tu, mimo obraz.“

Hermiona sa rýchlo postavila na nohy.

„Verím, že sama dokážeš nájsť cestu späť do hradu.“ Ale skôr ako mohla odísť, ju schytila Izabellina malá rúčka a pevne držala.

„Prosím, prepáč mi. Celé som to pokazila. Prosím.“

Pozerala sa na Hermiona spopod svojich sviežich tmavých gaštanových mihalníc a oči jej tak žiarili dobrým úmyslom a úprimnosťou, že sa Hermiona pristihla, ako si sadá späť na stoličku.

„Čo odo mňa chceš?“ nakoniec sa jej spýtala.

„Začať znova?“

Hermiona neodpovedala.

„Dobre. Mám otázku. Konkrétnu otázku. Niečo, čo ma zaujímalo od tej doby, čo som sem prvý krát prišla.“

Ten delikátny chlap. Znova Hermiona počula tieto slová prenesené tým jemným zvodným hlasom.

„Prečo ti preboha rodičia dovolili chodiť do Rokfortu?“ spýtala sa Izabella a napriek Hermioninmu zmätku bolo jasné, že otázka bola položená vážne.

„Čo iné mohli robiť?“ odpovedala Hermiona. „Pre magické dieťa nie je žiadna iná možnosť.“

Izabella na ňu popleteno zízala a potom chytila späť svoj dych.

„Samozrejme! Zabudla som, že si sa narodila u muklov. Tvoji rodičia nič netušili.“

Hermiona pokrútila zmäteno hlavou.

„Rokfort je...“

„Spiatočnícka škola z temného stredoveku, ktorú viedol výstredný muž, ktorý videl nebezpečenstvo v každom tieni, ale dobre... myslím, že nakoniec sa ukázalo, že mal pravdu, ale škola pod vedením Albusa Dumbledora trpela.“

Hermiona sa naježila.

Izabella sa poponáhľala ďalej.

„Od všetkých mi bolo povedané, že si veľmi inteligentná. V Saleme, kam ma poslali moji rodičia, by sa ti tiež darilo. Všetky ich osnovy a prístupy sú brilantné. Vaše siedme ročníky bylinkárstva robia to isté ako piate v Saleme. Z toho, čo môžem povedať, tak to platí o všetkých predmetoch a okrem toho neponúkate všetky pokročilé predmety tak, ako sme mali my. To je miesto, kde si mala byť Hermiona. Nie tu a rozhodne nie pod vedením tých dobrákov, ktorí sa tak snažia, ale ich vlastné skúsenosti sú také úzke a obmedzené. Teraz by si mala študovať v Berlíne. Ísť za svojimi snami a mať budúcnosť, o ktorej ťa, ako sa obávam, ani nenapadlo rozmýšľať. Existuje toľko možností v čarodejníckom svete a ty si vyšla zo školy a... neodišla!“

Hermiona zacítila, ako sa jej sťahuje hrdlo. Izabella opisovala ten druh snov, ktoré mala v prvom ročníku... dokonca aj vo štvrtom. Ale potom, čo sa stalo na Oddelení záhad, sa jej svet zúžil na strach, nebezpečenstvo a udržiavanie milovaných priateľov nažive a rodičov v nevedomosti.

Izabella sa dotkla jej ruky.

„Hermiona. Nie je tu žiadny taktný spôsob, ako by som ti toto povedala. Som zdesená, že ty a Severus ste sa dali na túto maškarádu, aby vám zaplatili pár stoviek galeónov na rok viac, keď...“ zelené oči sa jej stemnili. „Hermiona, zaplatili mi tisíc dvesto galeónov za osemtýždňové vyučovanie a je a to oveľa menej, než by mi zaplatili kdekoľvek inde.“

Hermiona cítila, ako jej krv odteká z tváre. Poníženie bojovalo so zúrivosťou. Zaplatili tejto žene viac ako...

„To kvôli môjmu vzdelaniu a odporúčaniam,“ dodala Izabella jemne. „Vzdelanie a odporúčania, ktoré by si mohla mať... je potrebné ich získať teraz. Vzdelanie a odporúčania by ti dali možnosti, ktoré by ti dovolili zarobiť toľko zlata, koľko si zaslúžiš.“

Hermiona prudko zložila ruky do lona a pevne ich stisla, aby skryla ich chvenie.

„Pýtam sa ťa znova. Čo odo mňa chceš?“

„Si šťastná?“

Bola som.

„Poznám tak veľa ľudí, ktorí by ti mohli pomôcť. Uvažovala si niekedy o štúdiu v...“

„Paríži,“ vydýchla Hermiona. „Začala som sa učiť francúzštinu, keď som mala osem rokov. Už vtedy som vedela, že sa chcem dostať na Sorbon.“

„Majú čarodejnícke vzdelávacie programy.“

„Viem.“

„Prečo si nešla? Vojna skončila. Mohla si odísť. Bolo to kvôli...? Samozrejme... peniaze. Ale existujú spôsoby ako na to.“

„Nie kvôli peniazom. Teda... nie len kvôli peniazom.“ Hermiona sa tupo pozerala na topiacu zmrzlinu, čo mala pred sebou. Krv jej priateľov sa vsiakla do zeme. Ich krik... ich vreskot... ich plač. Ozýval sa medzi kamennými stenami. Nemohla sa k tomu otočiť chrbtom. Chcela si ich uctiť. Chcela vrátiť Rokfortu jeho krásu.

Spiatočnícka škola z temného stredoveku.

„Zase som to pokazila.“

„Neexistuje správny spôsob, ako to povedať,“ odvetila Hermiona. Ústa sa jej pokrivili potlačenou bolesťou.

„Spravila som chybu.“

Ak chcela Izabella Soulová potvrdenie, že spravila správne, tak to jej Hermiona nedá.

Ale tiež nemožno povedať, že by bola úplne mimo.

„Potrebujem čas na rozmyslenie.“

„Ak sa rozhodneš, že chceš vedieť viac, povedz mi. Môžeme ísť do Paríža spolu na víkend. Mala by si poznať svoje možnosti.“ Izabela poskladala svoj obrúsok a položila ho vedľa svojej prázdnej misky. „Ak sa chystáš na oslavu narodenia dieťatka tvojho kamaráta, mala by si už ísť späť do hradu.“

Oslava pre bábätko Nevilla a Hannah.

Napriek tomu, že v taške mala pre nich darček, tak na to zabudla.

„Ideš tiež?“ Modlila sa, aby táto čarodejnica nešla. Zúfalo potrebovala byť sama.

„Mám ešte pár vecí na práci. Cestu späť dokážem nájsť sama,“ ubezpečila ju Izabella.

Strnulá Hermiona sa pobrala ku dverám. Až neskôr si uvedomila, že nechala platenie na Izabellu.

oooOooo

Dobre no... Tá čarodejnica bola proste ... čarodejnica... a nie v dobrom zmysle slova.

Hermiona strávila skoro hodinu v Rokfortskej knižnici výskumom, ale ak bola Salemská škola na vyššej úrovni ako Rokfort, tak z kníh to nevyčítala.

Starostlivo sa vyhla poličkám s brožúrami čarodejníckych univerzít. Možno, keď sa veci usadia ešte o niečo viac, keď sa bude cítiť o niečo menej... neistá. Možno by mohla ísť na Sorbon. Ale na to je stále dosť času, nakoniec ona bola... no dobre... bola tu šťastná. Šťastie za niečo stálo nie? Keď strávila polku svojho života ako na tŕní pri premýšľaní, aké ďalšie nešťastie postihne Harryho a ostatných, ktorých milovala, bolo naozaj také strašné len chcieť byť chvíľu šťastná?

Nemohla si ani predstaviť, čo by si Severus myslel o tomto pláne a ako by ho to mohlo zasiahnuť... ale prečo by ho to mohlo zasiahnuť, tak to si nebola istá.

Nie. Je tu stále dostatok času na čokoľvek.

Neskôr. 

Niekedy.

Teraz ale nie, ako si za hodinu už po štvrtý krát pomyslela.

Akoby na okrídlených nohách prakticky preletela posledné schodisko a prebehla cez vstupnú halu. Ak sa poponáhľa, môže na pár minút pred oslavou stihnúť odchytiť Severusa.

On samozrejme nejde. Byť nevľúdnym bastardom malo svoje výhody a vyhýbanie sa spoločenským akciám bola jedna z nich. Napísal prekvapivo slušný list. Pogratuloval Nevillovi a Hannah a ochotne im ponúkol svoje služby, keď budú potrebovať upokojujúce elixíry.

Pre dieťa.

Mala mu hrozne vynadať, ale nakoniec všetky jej snahy prišli nazmar, keď sa jej na tvári objavil rovnaký úškľabok. Nakoniec prevrátila očami a odvrátila sa so vzdúvajúcim sa plášťom a nechala ho podpísať list od nich oboch.

Ak sa jej ho podarí chytiť včas, mala v úmysle ho poprosiť, aby jej pomohol napísať venovanie do spevníku uspávanok, ktorý vybrala ako darček. Iste to bude odpovedať jeho zmyslu pre absurdno, keď budúce generácie Longbottomovcov sa budú zhromažďovať nad ohmatanou kópiou Spi, dieťatko, spi s ľahko škrobeným venovaním od akéhosi Severusa Snapea (a samozrejme jeho ženy).

Potom... potom... potom...

Obišla roh vedľa zborovne a zostala zarazene stáť na mieste.

Jemný a ľahký smiech sa niesol chodbou, spomalene ako v nejakom zlom filme. Drobná, ale brutálna scéna, sa odohrávala pred ňou.

Severus a Izabella vchádzali do zborovne.

Tak neškodné... tak nevinné...

Ako sa natiahol ponad jej hlavu, aby jej podržal dvere...

Otvoril dvere. Pre ňu...

A jeho nos sa zachvel... zachvel! ... ako sa nadýchol vône jej vlasov.

Prekvapená Izabella Soulová sa mu pozrela do očí.

A bolo jasné... oh áno... bolo jasné, že... si o ňom myslí, že je delikátny.

Hermiona sa stiahla späť do tieňov.

Dvere sa za nimi zatvorili.

Tá miestnosť bola samozrejme prázdna. Všetci učitelia boli u Nevilla.

Okrem Severusa, ktorý sa rozhodol neísť.

A Izabelly, ktorá nemala dôvod ísť.

Teraz môže ovoniavať jej vlasy koľko sa mu ráči, pomyslela si Hermiona.

A ona sa na neho môže pozerať ako na zmrzlinu, ktorá čaká na zlízanie.

Musí potlačiť nutkanie vtrhnúť do miestnosti. Pretože, v konečnom dôsledku, čo jej bolo do toho, čo robia?

Bola si istá, skutočne istá, že on nikdy nevoňal jej vlasy, keď pod ním prechádzala.

A že sa ona nikdy, ani raz, vôbec... nepozerala na Severusa Snapa a nepomyslela si, že je delikátny.

Ale, pomyslela si s miernym zovretím hrdla, že Severus Snape si zaslúži mať niekoho, kto sa na neho pozrie a pomyslí si, že je delikátny.

Ticho sa vyhla dverám, kde si bola istá, že ešte stále zostával závan jej vône. Hermiona pokračovala vo svojej ceste dole schodiskom do ich zdieľaného apartmánu. Do toho apartmánu s oddelenými posteľami a spoločným priestorom, kde sa smiali a intrigovali a boli spolu tak kurva šťastní...

Ako párik spolubývajúcich týpkov.

Zábavné, pomyslela si Hermiona nesúvislo, ako vstupovala do vlastnej spálne. Strávila celé popoludnie s Izabellou a nevšimla si žiadnej vône.

Ocitla sa na posteli. Premýšľala, ako je zvláštne, že sa objavili slzy na jej tvári. Prečo sa cítila, ako keby jej niečo drvilo srdce?

Mala oslavu, na ktorú má ísť, dieťa na pohojdanie a pomaznanie, priateľov, pre ktorých mohla byť šťastná. A ona bola šťastná. Vážne bola. Nestrávila práve celú hodinu pripomínaním si, aká je šťastná?

Zaborila svoju tvár do vankúša a plakala až dokým nezostalo nič. Prázdny pocit sa objavil presne tam, kde bola radosť predtým, než ostrý črep reality prebodol jej dušu a nechal vytiecť všetko šťastie.

oooOooo

Zažmúrila páliacimi očami do tmy. Pohliadla na žiariace kúzelné hodiny vedľa jej postele. Zistila, že zatiaľ čo spala, tak už padla tma a pred pol hodinou začala oslava.

Uspala sa plačom?

Do riti!

Toto nespravila od svojho štvrtého ročníka, keď... keď sa jej ten bastard posmieval kvôli zubom!

Rýchlo sa posadila a ignorovala bolesť v hrudi. Tá mohla znamenať, že... no... že niečo z nej odstránila. Odstránila plačom. To je všetko, čo to môže znamenať.

Oh, do riti!

Oči mala napuchnuté a určite ani nestálo za reč, ako strašne vyzerajú. Naťahovala sa pre svoj prútik, aby rozsvietila. V tom začula otvorenie dverí v obývačke.

„Ak ma počkáš tu,“ povedal Severus, „prinesiem ti to. Lumos.“

Cez otvorené dvere na podlahu jej spálne padla slabá žiara.

„Je mi ľúto, že ti spôsobujem nepríjemnosti,“ odpovedal mu Izabellin ľahký melodický hlas a  Hermiona skoro nezadržala zavrčanie. „Mala som si na to spomenúť skôr a požiadať ťa o to hneď ráno po porade.“

„Tu je niečo, čo by ťa mohlo zaujať kým nájdem Erasmus...“

„Köhler! Severus, to je úžasné. Prvé vydanie!“

„Bol to pekný prírastok do našej zbierky. Jeho farebné rytiny digitálisu* ti môžu prísť dosť zaujímavé.“

Ach bohovia! Ten bastard Izabelle ukazuje jej zbierku rytín!

„Toto je nádherné! Nemusíš sa ponáhľať. Táto kniha samotná ma zaujme na niekoľko hodín. Nie že by ma niečo čakalo v mojich komnatácha a som si istá, že tento večer sú všetci preč.“

Musí o sebe dať vedieť teraz. Musí schytiť svoj balíček, povedať im dovidenia a odísť... odísť akoby tu nebolo nič, čo by sa dalo vo vedľajšej miestnosti... veľmi blízkej miestnosti... prerušiť.

Ale oči mala opuchnuté a červené, a oblečenie mala pokrčené. A im bude jasné...

Jemu to bude jasné.

Že plakala ako hlúpe malé dievčatko, ktoré... ktoré sa ešte stále obracia ku svojmu najlepšiemu priateľovi, aby ju utešil, keď sa k nej život správal zle. Ale teraz sa nemohla dosť dobre obrátiť na svojho najlepšieho priateľa... mohla? Sedel vo vedľajšej miestnosti s krásnou ženou, ktorá voňala tak dobre, že donútila jeho nos sa chvieť a ktorá si myslela, že je delikátny a...

Musí dať najavo svoju prítomnosť hneď.

Postavila sa a zase začala šmátrať okolo postele, aby našla svoj prútik.

„Aha... tu to je. Pontchartrain Erasmus, I. diel, presne, ako som si myslel.“

„Oh skvelé! Ja si tu len sadnem a prezriem si ho, ak ti to nebude vadiť?“

„Jeho poznámky o kardioaktívnych glykozidoch niekde v siedmej sekcii...“

„To určite nemôžeš myslieť vážne. Kardioaktívne glykozidy z náprstníku neboli izolované až do roku 1785 a tento zväzok je o stáročia starší.“

Hermiona prevrátila očami a znechutene si povzdychla.

Ale Severusov hlas neznel znechutene. Skôr znel trpezlivo... trpezlivo!... a zdvorilo vysvetľoval.

„Kardioaktívne glykozidy neboli známe mimo čarodejníckeho spoločenstva, ale medzi čarodejníkmi boli používané už od doby starovekých Grékov.“

„Áno iste, ale netušila som, že by sa v týchto starých zväzkoch by sa dali nájsť informácie, ktoré by boli platné až do dnes.“

„Je to predovšetkým záujem výrobcov elixírov... byť si istý... uhlom rezu, rytmom krájania, konzistenciou výslednej pasty a konečne usušeným granulátom. A tiež to závisí od kvality úrody...“

„Ktorú majú samozrejme na starosti Bylinkári,“ zapriadla Izabella.

Nastalo dlhšie ticho, v ktorom sa Hermiona napäto naťahovala, aby počula... aby rozoznala presne, čo sa tam deje. Konečne otočenie stránky. A ďalšie.

Sedela Izabella v kresle so Severusom nakloneným cez jej rameno, aby tak videl do knihy? Tak, ako to často robil jej? Boli vedľa seba na pohovke?

Možno by mohla zaliezť späť do postele a predstierať spánok, pretože objaviť sa v tejto chvíli by bolo ponižujúce. Bolo by jasné, že predtým než o sebe dala vedieť tak načúvala a čakala.

Kurva, kurva, kurva!

„Severus...“ hlas jej klesol a bolo ťažšie ho zaregistrovať. „Necháme už knihy knihami... čo ty na to? Nemáš niečo na pitie? Nejaké víno alebo Ohnivú whisky? Myslela som si, že toto popoludnie skočím na slušný drink, ale naše Hermionka chcela ísť na zmrzlinu.“

Naša Hermionka... akoby hovorila a dieťati!

„Povedz jej tak tvárou v tvár a prekľaje ťa do plešata.“

„Aké... znepokojujúce. Všimla som si, že jej chýbajú niektoré jemnejšie nuansy vysokoškolského vzdelania, ale nemala som tušenie, že sebaovládanie a dobré mravy sú medzi nimi.“

Severus sa rozosmial.

Rozosmial!

„Ťažko by som mohol povedať, že Hermiona zaostáva v spoločenskej etikete...“

Opäť mohla dýchať.

„... ale keď sa rozhodne ju začať ignorovať, tak sa stane skutočnou dračicou.“

Bastard!

„Ten zážitok určite nemožno odporučiť.“

A ona mu neodporúča ísť spať s otvorenými dverami, pretože mala tucet rôznych spôsobov, ako mu ukázať, aká dračica v skutočnosti dokáže byť!

„Samozrejme, ona je očarujúce dievča. Dúfam, že som jej otvorila oči, aby uvidela nejaké iné možnosti vzdelania, ktoré by mohla potrebovať teraz, keď je tá hrozná vojna preč a už nezužuje jej rozhľad.“

„Ty? Otvorila oči?“

„Ak sa naozaj intelektovo blíži k tomu, čo o nej tu všetci hovoria, tak by skutočne mohla preraziť aj mimo tieto staré hrubé múry. Som si istá, že to vidíš aj ty, nie?“

„A ty si jej povedala toto?“

„Bojím sa, že som možno na to išla trochu zle. Nikdy som nemala v pláne ju uraziť.“

„Hermiona má hrošiu kožu. Nemyslím si, že sa ti niečo také podarilo.“

„Verím tomu, že som jej prinajmenšom dala nejaké veci ku zváženiu.“

„Skutočne?“ Severus vyzeral, že sa zabáva.

A Hermiona si priala vedieť prečo.

„Áno... v skutočnosti sa priznala, že má tajný sen študovať na Sorbone...“

„Priznala sa?“

To tak nebolo!

„... a ja si naozaj myslím, Severus, že by si ju v tom mal povzbudzovať.“

„Ak...“ začal pomaly, „...by naozaj mala taký sen, sotva si viem predstaviť, že by potrebovala moje povzbudzovanie. V skutočnosti,“ povedal o niečo pevnejšie, „ak Hermiona niečo chce, nič sa jej nedokáže postaviť do cesty.“

„Ani nevieš, ako ma to teší, že to viem.“

„Na niekoho, kto je vo vnútri týchto hradieb len niekoľko týždňov, tak si si utvorila niekoľko fascinujúcich záverov o jeho obyvateľoch.“

„Videla som toho vo svete dosť a považujem sa celkom za empatickú k potrebám druhých... a Severus...“ jej hlas klesol do pradenia, „zistila som v tebe silnú potrebu. Niekedy ňou úplne páchneš. A Severus... ja by som chcela byť tou, ktorá ti pomôže dôjsť k uvoľneniu.“

„Povedz mi...“ jeho hlas bol hebučký. Hermiona sa zviezla na zem pozdĺž steny a zaborila hlavu medzi kolená. Zakryla si ju rukami pretože, do pekla, nechcela nič z toho počuť!

„Presne kedy si sa rozhodla, že ma chceš dotiahnuť do svojej postele?“ Delikátny smiech naplnil vzduch.

„Ako náhle som ťa uvidela, ty skazený chlap.“

„Ale toto sa len tak nestalo. Zjavne si to plánovala.“

„Prečo si to myslíš?“ spýtala sa Izabella hanblivo.

„Ten deň, čo si prišla do zborovne prvý krát, tvoja vôňa bola ruža s nádychom pačuli. Musím priznať, že som nedával veľmi pozor, pretože si nie som istý, kedy sa to zmenilo... ale zmenila si ju nie? A je to fascinujúco úmyselná zmena, nie je tak?“

„Nie som si istá, že viem na čo narážaš.“ Znova smiech.

„Tvoje vlasy. Voňajú levanduľou a citrónovou trávou. To proste nemôže byť náhoda.“

Hermiona ohromene zalapala po dychu.

„Samozrejme, je to chybné,“ pokračoval Severus, „ale určite nie náhodné. Na Bylinkárku máš neuveriteľne necitlivý nos. Jej vôňa je čistejšia, jasnejšia. Je to levanduľa a citrón, čistý citrón, nie citrónová tráva.“

Hermiona sa pristihla, že sa prehrabuje vlasmi. Niet divu, že si nevšimla vôňu tej bosorky. Bola príliš podobná tej jej.

Ach áno... bolo to chybné.

Čo si tá čarodejnica myslela? Že napodobní jej vôňu, aby dostala Severusa? Zahryzla sa do pery, aby udusila horký smiech.

„A aj keď si taká pozorná študentka ľudskej povahy, vyzerá to, že si sa u mňa úplne minula cieľom. Čo ťa donútilo myslieť si, že ťa chcem pretiahnuť?“

Nasledoval nepochybné zalapanie po dychu nasledované hnevlivým zasyčaním...

„Pusti ma!“

„Moje možnosti sú... pustiť ti zápästia a dovoliť ti mi dať facku, alebo ich zlomiť - a nechať ťa počkať na to, kým sa Poppy vráti z Nevillovho večierku, aj keď sa obávam, že bude v tú dobu už pomerne spoločensky unavená, lebo... ako som sa dozvedel z dobrého zdroja... Minerva na túto udalosť vyrazila vyzbrojená škótskou.“

„Bastard!“

Nádherný bastard! Pomyslela si Hermiona. Srdce jej poskakovalo.

„Pustím ťa a ty pôjdeš do svojej izby, kde zostaneš až do rána. Nepoviem Minerve, čo sa tu dnes večer stalo, pretože keby to vedela, tak do svitania si vyrazená aj s dverami...“

„Ha! Ak by si vedel, čo hovoria o vás dvo...“

„Samozrejme, že viem, čo o nás hovoria, ty sprostá ženská. A tiež viem, že ktorákoľvek z tých čarodejníc by ťa rozsekala a nakŕmila s tebou sovy, ak by vedeli, o čo si sa tu pokúsila. Bojovali sme bok po boku vo vojne,“ zavrčal. „Nemáš ani potuchy čo to znamená... nemáš kurva ani poňatie, pretože tvoji rodičia spravili všetko, aby ťa od toho držali ďalej. Od tej doby, čo si začala chodiť do školy. A potom si ty ďalej dodržiavala tradíciu získavania jedného bezvýznamného titulu za ďalším tak dlho, dokým ťa to držalo ďaleko od toho, za čo bojovala Hermiona Grangerová Snapová od svojich dvanástich rokov! Utiekla si zo sveta, kam si sa narodila, a počkala si dokým nebolo bezpečné vrátiť sa. Ona do neho nakráčala ako naivné dievča a ďalších sedem rokov svojho života venovala jeho obrane! A ty máš kurva odvahu pritancovať do tejto školy a snažiť sa pokoriť jednu z najlepších, najbystrejších čarodejníc, čo chodili po týchto chodbách za celé stáročia!?!“

„Ona je hlúpe, nevzdelané dievča!“

„Vie rozoznať citrón od citrónovej trávy...“ povedal tichým hlasom, z ktorého odkvapkávala kyselina. „Dokáže citovať z toho istého dielu Erasmu... o ktorom si ty nemala ani poňatia, že existuje, predtým ako si prišla do tejto miestnosti... poznámky vpravo dole pod čiarou. Má také znalosti Aritmacie, ktoré už dávno prekonali čokoľvek, čo by sa naučila v Oxforde alebo v Sorbone. Septima už rok pracuje na tom, aby našla študijný program, ktorý by bol hodný jej času a úsilia. Ale omnoho dôležitejšie ako čokoľvek z toho, je to, že ona je moja manželka. Moja legálna manželka. A ja by som ju nemohol viacej zneuctiť tým, keby som pretiahol Rubeusa Hagrida, než keby som pretiahol tú tvoju neadekvátnu kundu.“

Hermiona sa zatočila hlava. Počula zvuky Izabellinho odchodu. Buchnutie dverí, ale to išlo úplne mimo ňu... nehodlala teraz premýšľať o nej.

On ju bránil, ako by mali skutočné manželstvo a nie len frašku. Bránil ju ako skutočnú manželku.

Oprela si hlavu o stenu a pozerala sa do blba.

Čo očakávala? Nebol človek, ktorý by bral sľuby na ľahkú váhu. Bol čestný až k zblázneniu a ona mu dovolila zložiť jeden z najdôležitejších sľubov a zaobchádzať s ním ako s vtipom. Ale on to nebol vtip a... a... ako mohla byť taká slepá?

A prečo niečo v jej hrudi narástlo až tak, že sa jej začínalo ťažko dýchať, prehĺtať... Jediné čo chcela... čo naozaj chcela... bolo hodiť sa do náručia Severusa Snapa, zapadnúť medzi jeho ruky a...

Musela sa zastaviť... nemohla si dovoliť ďalej myslieť.

Svetlo zelených plameňov preblesklo po podlahe pred ňou a začula Hop-šup sieť.

„Čo chcete Potter?“ zavrčal Severus.

„Sme zvedaví, čo sa stalo Hermione. Nemôžeme na ňu už ďalej čakať s večerou.“

„Čo tým kurva myslíš? Ona tam nie je?“

„Nie je jej to podobné, aby meškala a už vôbec nie tak dlho. Neviem... myslím, že by som možno radšej mal zobrať Rona a...“

„Nájdem ju,“ odsekol Severus.

Hermiona si uvedomila, že by mala niečo povedať. Musela to zastaviť skôr, ako celý učiteľský zbor a zostávajúci členovia Fénixovho rádu začnú kvôli nej prečesávať kopce.

Vytiahla sa na nohy a zhlboka sa nadýchla. Donútila sa upokojiť a prejsť ku dverám.

„Som tu,“ povedala. „Ja som... som zaspala.“

Severus sa k nej otočil. Jeho oči ju prepichovali. Zavrtela hlavou. Nie... nie teraz. Otočila sa k Harrymu.

„Je mi ľúto, ale necítim sa dobre. Povedz Nevillovi, že prídem hneď, ako si budem istá, že nie som chorá.“

„Dávaj na seba pozor, Mia,“ povedal Harry a poslal jej pusu. A potom bol preč. Zostal tu len Severus.

„Predpokladám, že si to všetko počula.“

Trhane prikývla.

„Naozaj som zaspala. Zobudila som sa, keď ste vy dvaja vošli dnu a potom jednoducho nebol vhodný čas, aby som vás prerušila.“

Zízala na neho. Nevyzeral delikátne. Vyzeral ako Severus. Profesor, ktorý ju donútil plakať a donútil ju byť najlepšou. Ktorý ju ochránil pre toľkým zlom, že si to ani nevedela predstaviť. Bol ten Severus, ktorý vyplnil tie diery, ktoré zostali po Ronovi a Harrym, keď odišli. A nie len, že ich vyplnil, on ich vymazal. Nikdy jej nechýbali, necítila sa osamelá alebo prázdna, pretože mala jeho. Mala Severusa.

A teraz sa vzdal príležitosti ísť do postele s krásnou ženou, pretože bol čestným mužom. Severus.

Uprene na ňu hľadel.

„Ach Severus...“ cítila ako sa jej pery šklbú a nakoniec to nemohla udržať. „Neadekvátna kunda?“ Vybuchla smiechom. Takým hlbokým bolestným, ktorý vynáša slzy do očí a duši do výšin. Čoskoro sa k nej pripojil. Obaja sa smiali až sa zrútili na pohovku, nohy natiahnuté pred seba a hlavy priateľsky opreté jedna o druhú.

„Ja by som... mňa by taká vec nikdy nenapadla,“ nakoniec vyprskla. „Neadekvátna kunda. Ale myslím si, že je to celkom trefné... Ach... kiež by som videla ako sa tvári!“

„Pripomeň mi to. Vytiahnem ti to do mysľomisy.“ Zahihňal sa ako školák.

„Vieš, čo mi povedala?“ spýtala sa ho. „Povedala mi... povedala mi, že my dvaja nie sme nič viac ako párik spolubývajúcich týpkov, ktorí sa rehocú na oplzlých vtipoch. A prajem si aby som povedala... želám si aby som povedala, čo je, do riti, na tom zlé?“ Otočila sa jeho smerom a pomyslela si roztržito, ako dlho to bolo od chvíle, čo si premeriavala... skutočne uvedomovala... veľkosť jeho nosa.

Potom sa pozrela do jeho očí.

Pozeral sa na ňu akoby... akoby ona bola delikátna.

Zachvenie jej prebehlo telom.

„Ale spolubývajúci nerobia toto, že?“ potichu sa spýtala.

Pobozkala ho.

Začalo to zľahka, váhavo, ale zrazu to bolo také správne, oprela sa do toho viac, chcela viac...

Zacítila jeho dlhé silné prsty, ako sa zovreli okolo jej pliec a jemne ju odtlačili.

„Nie Hermiona.“

„Nie?“ žmurkala na neho zmäteno.

„Nedlhuješ mi to.“ Mal uzavretý výraz, všetok humor, všetka túžba, všetko bolo preč.

„Tak som to nemyslela.“ Alebo...? Myslela to ako odmenu ? Ako splátku dlhu? A čo bola tá bolesť, ktorá nechcela ísť preč? Nie skrz slzy, ani cez smiech, ktorá sa ešte zväčšila, keď sa pobozkali a trýzni ju ešte viac, keď ju jemne odstrčil preč?

Nie. Nemyslela to tak.

Naklonila sa k nemu znova. Tentokrát sa mrvila do tej doby, než sa ocitla v jeho lone a pred tým, ako ju mohol zastaviť, položila ruky po stranách jeho tváre a povedala: „Myslela som to takto.

Natiahla svoju tvár a tento krát, keď ho pobozkala, tak to nebolo ľahké ani váhavé. Bolo to požadujúce. Jeho pery zostávali zatvorené, ale ako ich hladila jazykom, s ľahkým vydýchol ich roztvoril.

Začal sa jej odplácať rovnakou mincou. Ach áno... spolupracoval. Temno zavrčal a ona si to užívala. Ochutnávala... a vychutnávala... a sala jeho spodnú peru.

Jeho ruky chytili jej zápästia. Odtiahol ich preč a jeho tmavé oči na ňu zazerali.

„Povedal som...“

„Chystáš sa mi zlomiť moje zápästia a nechať ma ošetriť opitou Poppy Pomferyovou?“ uškrnula sa. „Ideš mi povedať, že moja kunda je...“ Na mieste stuhla a odtiahla si voľné ruky. „Prepáč. Nemala som ťa nútiť do... do...“

Ťažko prehltla, uvoľnila sa z jeho lona a pokúsila sa vstať, odísť, ale tentokrát, keď jej chytil zápästia, tak si ju strhol späť.

„Nie je to tak,“ nástojil.

„Nemusíš mi nič vysvetľovať.“

„Hermiona, nemôžeš si myslieť... nemohla si si ani na okamih myslieť...“

„Nechcem sa o tom rozprávať! Len proste zabudnime, že som niečo spomínala.“

„To boli len slová a nemali nič spoločné s tebou a ak si to myslíš...“

„No, nie je to tak, ako by si búchaval na moje dvere, lebo si sa chcel dostať do mojich nohavičiek,“ povedala s potiahnutím.

„Dobrý bohovia, nič na tebe nie je neadekvátne... hlavne to nie!“

„Tak možno,“ naznačila a vedela, že hrá nečisto, „ma musíš o tom presvedčiť.“ Naklonila sa aby ho znova pobozkala, ale tentokrát sa odtiahol na stranu.

„Nevieš, o čo ma žiadaš,“ zastonal.

„Viem. Ja to viem. Žiadam od teba, aby si sa stal mojím milencom...“ znova ukoristila jeho pery, ale nedržala ich dlho. Bozk bol skôr sľub, vlhký a žiaduci. „Rovnako, ako si sa stal mojím priateľom.“

„Ale ak to nebude fungovať, ak my nebudeme fungovať, zničí to všetko.“ Jeho oči boli otvorené a prepichol ju intenzitou svojich slov. „Všetko, čo je tak pre mňa drahé, sa zničí.“

„Tak budeme musieť zariadiť, aby to fungovalo,“ vydýchla.

„Neznesiteľná...“ zavrčal. Potom ju strhol k sebe a jeho bozk bol... jeho bozk... bol požadujúci.

A potom to prestalo.

Zima.

„Čoooo?“ podarilo sa jej vytisnúť.

Severus stál a len jeho šľachovitá sila ju držala od toho, aby pristála na podlahe. Na zadku. Držal ju do tej doby, kým sa jej nepodarilo získať rovnováhu.

„Poď,“ povedal a začal ju viesť cez miestnosť.

„Ale mali sme tu náladu. Útulnosť, oheň, gauč, náladu!“

„A tu máme posteľ,“ odvetil, „a ako si spomínam, tak podľa teba by to mal byť manžel, kto je zodpovedný za vytvorenie nálady...?“

„Dúfam, že nemáš namysli hudbu, pretože som prišla na to, že hudba pôsobí veľmi rušivo.“

Švihnutie prútika a stála nahá. Automaticky si zakryla svoju jazvu, ale on odtiahol jej ruku preč.

„Nebuď prudérna Grangerová. Chcem vidieť tvoje prsia.“

„Severus! Čo sa stalo so slizolinským zvádzaním?“

Ďalšie švihnutie a bol nahý aj on. Do kelu, zabudla na tie chutné svaly, štíhle telo a do pekla s jeho jazvami.

„Nálada,“ zafňukala. „Nie len bum-bác, ďakujem vám madam, kefovačka.“

Roztiahol jej nohy na posteli a kľakol si medzi jej kolená.

„Nemyslím si, že vôbec chceš, aby to fungovalo...“ začala a potom vykríkla, keď preskočil celú predohru a zovrel pery okolo jej klitorisu a Merlin... Merlin... Merlin... začal ju dráždiť jazykom.

Prestal. Zdvihol hlavu a uškrnul sa.

„Aká je teraz nálada, miláčik?“

„Bohovia ťa zatratia, pokračuj,“ vydýchla a potom, keď to spravil, dodala: „Trochu vyššie, a možno... len trochu... doľava... tá druhá ľavá!“

Nízky hrdelný ston naplnil vzduch... zvuk aký nepočula nikdy v celom svojom živote a teraz vychádzal z jej hrdla. Jej stehná sa chveli, tak mu nimi zovrela hlavu - a potom ju to prevalcovalo ako zatratený Rokfortský Expres.

Mohla sotva dýchať, nieto premýšľať. Keď sa konečne uvoľnil spod jej tela, oči mu žiarili a uškrnul sa na ňu.

„Čo sa deje Hermiona? Had ti omámil jazyk?“ Nakoniec sa jej podarilo vydrať : „Guh...“

„Tento som ti dlhoval,“ povedal vecne. „A sme si kvit.“

Siahla trasúcou sa rukou a zaplietla mu ju do vlasov. Ťahala mu hlavu k sebe, dokým ho nebola schopná pobozkať. Nie len pobozkať, ale násilím ho uchvátiť, ako tak ležali vedľa seba. Ich nohy sa preplietli. Pocítila dĺžku a hrúbku jeho daru, aký bol horúci a ťažký medzi nimi a ona vedela, čo bude nasledovať.

Skĺzla dole po jeho tele, napriek jeho ruke, ktorá po nej chňapla.

„Teraz nie, nie takto... nemyslím si... nemyslím si, že sa dokážem udržať, keď ty...“

Jeden dlhý pohyb jej jazyka a zmĺkol. Jedno pomalé zavírenie po jeho vrchole a zastonal. Jeden dlhý dráždivý bozk, ktorý začal dole a pokračoval až na špičku a vydal zo seba dlhý hrdelný ston...

„Čo sa deje Severus?“ spýtala sa sladko. „Jazyk omámil tvojho hada?“

Jeho pohľad bol vražedný.

Držala ho v ruke a študovala ho. Počas doby, ktorá uplynula od ich svadby prišla k záveru, že jednoducho nemôže byť taký veľký, ako si ho pamätala z tej noci, keď bola opitá a ohromená, ale teraz... ach áno... teraz bolo jasné, že skutočne bol taký veľký.

„Prosím povedz mi, že si nepomenoval svojho vtáka.“ Začala cmúľať jeho hlavu. Neodpovedal, hoci sa jeho stehná prudko trhli vedľa nej. „Severus?“ zopakovala. „Pomenoval si?“

„Kurva, to nie,“ zasyčal.

„Ach dobre, pretože si myslím že muži, ktorí pomenúvajú svojich vtákov sú detinskí,“ vyhŕkla s úľavou.

A potom, pretože mu verila, keď hovoril, že nemusí vydržať, a pretože bola sebecká natoľko, že chcela byť pri tom, keď k tomu konečne dôjde, dala jeho bezmennému vtákovi poslednú pusu a vyliezla späť, rozkročila sa nad neho ako naposledy. Aj keď jej ostatné spomienky boli rozmazané, toto si pamätala. Usmiala sa neho a upravila všetky veci do správnej pozície a následne...

„Nie,“ povedala, „takto nie.“

„Čo?“ zavrčal.

Prevrátila sa na stranu a trochu ho potiahla, aby ju nasledoval.

„Urob to ty,“ zapriadla ticho a roztiahla nohy... pre neho.

Po kratučkom zaváhaní sa jej uvelebil medzi nimi a povedal: „Ak si si istá...“

„Veľmi istá,“ odpovedala vážne a pripravila sa na to, čo sa ukázalo byť skutočne veľmi pomalou inváziou. Sledovala jeho tvár, obrysy svalov a kostí, ktoré sa napínali, ako sa snažil ísť tak úžasne pomaly. Svet sa prestal otáčať kvôli tomuto úplnému zázraku.

„Áaaaano,“ natiahla, ako sa jeho oči zatvorili a vlasy mu padali v tmavej záplave dole. „Oh... áaaano.“

Bol konečne dnu, obkolesený ňou, napĺňal ju. Otvoril oči a spýtal sa: „Si v poriadku?“

Dlho a silno ho stisla a jej bozk, horúci a malátny odpovedal na jeho otázku. Keď sa začal znova pohybovať, bolo to pomalé a opatrné, ale tak sladké, cítila chvejivé teplo, ktoré sa znovu objavilo a jediné, čo mohla spraviť, bolo jednoducho sa chytiť a držať sa jeho ramien. Mala by sa toho zúčastňovať... hladkať ho, trieť, šepkať horúce slovíčka, ale všetko, čo dokázala robiť, bolo proste existovať v tomto spojení... v tomto neuveriteľnom spojení.

Plakala. Lapala po dychu a plakala už po tretí krát za posledných pár hodín. Prvý krát to boli slzy bolesti, potom slzy smiechu a teraz slzy extázy, akú ešte nikdy v svojom živote nezažila. Všetko, čo mohla robiť, bolo držať sa ho a nechať svoj hlas vyletieť do nebies, ako sa jeho chrbát prehol a s výkrikom do nej vošiel posledný krát...

Pomyslela si v opare, že jej had sa zmenil na leva.

Zaboril tvár do jej vlasov a zašepkal: „Môj poklad.“

A potom už nevedela ďalej rozmýšľať.

oooOooo 

 

„Aj v posteli si hrozne panovačná, Grangerová.“

„Nie som!“

„Si, ale to je v poriadku. Odstraňuje to dohady.“

„Nabudúce... nabudúce nechám všetku prácu na teba a na všetko budeš musieť prísť sám.“

„Správaš sa, akoby to bol trest. Robiť pokusy s tvojím telom... to znie celkom zábavne.“

Zachvela sa radosťou.

„Nemyslím si, že to dokážeš spraviť bez inštrukcií, samozrejme... ale som si istá, že sa budeš dostatočne snažiť.“

Prešla pritom dole po jeho veľkom nose.

„Čo si myslíš, že teraz robíš?“

„Obdivujem ho.“

„Skutočne,“ povedal skepticky.

„Ale nemám rada myšlienku, že iné ženy sa na neho pozerajú a... predstavujú si. V skutočnosti sa cítim rovnako s tvojím nosom, ako by si sa asi cítil ty, keby sa iný čarodejník pozeral do môjho výstrihu.“

Vyštekol smiechom a potom sa zarazil.

„Ty to... ty to myslíš vážne.“

„Je to skutočne veľkolepý nos.“

„Prisahám, budem držať svoj nos ďaleko od... záujmov... iných čarodejníc.“

Pobozkala ho na miesto, kde ešte pred chvíľou bol jej prst.

„Severus...“

„Hmm.“

„Predtým. Povedal si, že riskujeme niečo veľmi cenného. Myslel si si, že to, čo sme mali pred touto nocou bolo veľmi cenné?“

„Keby som si musel vybrať medzi týmto a tým, čo bolo predtým... nemohol by som sa vzdať toho, čo sme mali predtým“

„Ale naozaj sme boli ako párik týpkov.“

„A ja som naozaj páchol potrebou... až príliš často... ale radšej by som strávil zvyšok života len s úľavou prichádzajúcou z mojej ruky, než by som obetoval to, čo si mi dávala.“

„Nerozumiem.“

„Vytiahla si zo mňa to najhoršie, ty skazená ženská, to najhoršie. Intrigovala si so mnou, plánovala so mnou, zobrala si každý môj zlý zvyk a spravila si ho ešte horším.“

„Ah. Toto.“

„Nemáš poňatia, čo znamená... znamená byť v bezpečí.“

„Ach, Severus.“ Pritúlila sa k nemu ešte pevnejšie, ale cítila uzol strachu, ktorý sa jej tvoril v bruchu. „A to bolo lepšie ako sex?“

„Nie lepšie. Dôležitejšie. Oveľa potrebnejšie. Vzácnejšie... pre mňa.“

Spomenula si. Uzol začal bolieť. Aký bol osamelý... Ako veľmi bol sám... Odhodil by potreby a zriekol sa sexu, len aby mohol zostať blízko pri nej...

Aby zostal blízko pri nej...

„Severus... takto je cítiť láska?“ zašepkala do tmy.

„Ak muž miluje ženu viac ako všetko, čo je mu sväté alebo rozumné, a napriek tomu to pred ňou skrýva, je to stále láska?“

Otvorila ústa, ale on ich zakryl svojimi prstami.

„Popremýšľaj pred tým než odpovieš, lebo odpovedáš za nás za oboch.“

A vtedy... práve vtedy to pochopila. Pochopila, čo sa jej vzdúva v srdci a chystá sa ju premôcť. Pochopila to, čo už dávno vedela, ale odmietala si to pripustiť.

„Bolo to to najcennejšie v mojom živote, aj predtým... hlavne predtým, keď som ešte nevedela, že to mám,“ zašepkala do tmy. „Stratiť ťa by ma zabilo a to je to, čo som si dnes uvedomila. Je mi ľúto, že som nevedela, že ťa milujem. Cítim, akoby som ťa podvádzala, pretože som to nevedela od začiatku, lebo som neznesiteľná a ty si môj veľký, statočný čarodejník, ktorý ma aj tak miloval a...“

Už nebolo nič podstatného, čo by ešte povedala... našťastie... lebo bolo nemožné rozprávať, keď ju začal do bezvedomia bozkávať.

oooOooo 

 

Tentoraz, keď sa priblížili dverám do zborovne, tak použil mágiu, aby ich otvoril.

Možno by ju to urazilo, ale keby mal spraviť krok dopredu a otvoriť ručne dvere, musel by ju prestať objímať... a ona práve teraz dávala prednosť tomu, aby jeho ruka bola obtočená okolo jej ramien. Ďakujem vám pekne, radšej nie.

Vstúpili dnu a miestnosťou sa ozvalo znechutené zastonanie.

„Minerva, prinúť ich prestať!“ požadovala Hoochová. „Prisahám, že sú stále horší a ak sa budem musieť pozerať na ešte viacej tohto, tak budem vracať!“

Zvyšok zborovne mal, aj keď tichší, ale rovnaký názor... bolo to vidieť z ich výrazov.

Okrem Izabelly Soulovej, ktorá sedela strnulá na stoličke a pozerala priamo pred seba.

„Dobré ráno všetkým,“ zahlásil Severus slávnostne, keď držal Hermione stoličku. Potom sa otočil a dal Izabelle celkom milé kývnutie. „Profesorka Soulová, verím, že vám dlžím ospravedlnenie, za to čo sa stalo minulý večer. Dúfam, že viete, že akákoľvek urážka, ktorú som spravil, bola v čisto teoretickej rovine. Môžem vás uistiť, že som nepočul žiadne zvesti o vašej...“

„Severus Snape!“ riekla Minerva ostro. „Prosím povedz mi, že si neurážal našu hosťujúcu profesorku!“

Severus zostal previnilo mlčať, ale Hermiona ho upokojujúco potľapkala po ruke.

„Vieš, aký je Severus, Minerva. Ale skutočne si myslím, že je od neho nečakane dospelé sa ospravedlniť. Nerobí to veľmi často!“

„Prosím,“ zúfalo povedala Izabella. „Myslím, že môžeme túto záležitosť nechať tak. Všetko je zabudnuté.“

Hermiona sa naklonila cez Severusa.

„Naozaj. Veľmi sa mi uľavilo, pretože som si nikdy neuvedomila, že by niektorá skutočne mohla mať neadekvátnu...“

„Hermiona!“ prerušila ju zúfalo Izabella. „Naozaj! Všetko je odpustené!“

„Týpci môžu byť takí neznesiteľní,“ pokračovala Hermiona súcitne. Potom sa rozžiarila na Severusa so všetkou láskou, akou dokázala.

Sybila sa pozrela od svojho šálku a cez jej hrubé šošovky zízala cez stôl. Ústa mala šokom otvorené .

„Hermiona! Severus! Čajové lístky mi povedali úžasné noviny!“ Zatvorila oči, zdvihla ruky do neba a prudko znova oči otvorila. Pozerala sa na nich s úžasom. „Ja.. ja som si istá, že som sa pomýlila. Jasné, že ty nemôžeš čakať malé, Hermiona, pretože ty a Severus spolu... veď vy viete.“

„Hovorila som, že budú predstierať aj dieťa!“ zakričala Hoochová.

„Ticho!“ zarevala Minerva späť.

Hermiona a Severus sa otočili k sebe a naraz vydýchli: „Ty si...“

Vyskočili na nohy.

„Ospravedlňujem sa Minerva, ale musím ísť variť...“ začal Severus.

„...zobrať elixír,“ dokončila Hermiona. Zamávala si rukou pred tvárou. „Myslím... myslím, že na mňa niečo lezie!“

Ako sa za nimi zabuchli dvere, počula Filiusov vysoký hlas: „No, to som si nikdy nemyslel!“

A Minervino ostré: „Izabella, ak vám ten chlap povedal niečo, čo...“

A Izabellino zúfalé: „Nechcem o tom hovoriť!“

„Grangerová,“ zavrčal Severus, ako sa ponáhľali chodbou, „kto sú dvaja najinteligentnejší zamestnanci Rokfortu?“

Ona si je len odfrkla.

oooOooo

 

„Starý otec, povedz nám ešte raz, ako si vedel, že budeme potrebovať presne tridsať sedem miestnu sadu riadu pre našu rodinu!“

„Áno oci, neboli by to Vianoce bez tohto očarujúceho príbehu.“

„Plánoval som ho vrátiť a dostať za to späť peniaze, ale vaša stará mama trvala na tom, že musíme mať drzé a nepríjemné deti, a tak som na to pozabudol.“

„Ale starý otec, ako si vedel, že nás bude v rodine presne tridsať sedem?“

„Keď sme už dosiahli také pekné okrúhle číslo, rozhodol som sa, že to bude stačiť.“

„Ehm, oci, čo sa týka tohto vyhlásenia...“

„Dobrý bohovia, Eileen, nechceš mi povedať, že budeš mať ďalšie.“

„To je v poriadku, zlatko, nájdeme ešte nejaký ďalší servis.“

„No, v tom prípade, poklad, myslím, že to dovolím. Každopádne je dobre, že som si ťa zobral len kvôli peniazom, lebo inak by sme si to nemohli dovoliť.“

„Mami, oci, obidvaja ste neznesiteľní. Ste hrozným príkladom pre deti.“

„Neznesiteľný znamená kódovane roztomilý a hrozný znamená úchvatný. Starý ocko mi to povedal.“

„Skutočne,“ začala Hermiona. „Teraz, buď taký zlatý a zoskoč z kolien svojho starého otca, aby sa mohol najesť. Mohol by byť niekto taký milý a podal sem tú pečenú hus?“

Predstierala, že si nevšimla manželovu ruku, ktorá pod stolom stúpala po jej stehne.

Ale uškrnula sa.

 


Darebáctvo sa podarilo

 

* = http://en.wikipedia.org/wiki/Digitalis

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 25.03. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Manželské zvýhodnenie (Hodnotenie: 1)
Od: teenwolf - 13.01. 2024
|
Tato povídka mě velmi pobavila, moc děkuju za její překlad.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Campana - 30.04. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre


Re: Manželské zvýhodnenie Od: Jimmi - 15.06. 2021
Asi by bolo treba schovať Náhodné články a Posledné komentáre naboku... kam som sa to dostala? Perfektné, pobavilo, a stopro som to už čítala, ale nič z toho som si nepamätala. Fakt ako nový preklad Ďakujem

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Jacomo - 15.06. 2021
Zaplaťmerlin za letmý pohled do komentářů - a připomenutí této úžasné povídky! Děkuju, Denice, a děkuju, Eggy! Příběh jsem pozapomněla, takže to bylo podruhé jako poprvé. Díky.

Re: Manželské zvýhodnenie Od: denice - 14.06. 2021
Čtu to už po xté a pořád se královsky bavím. Brilantní příběh a skvělý překlad!

Re: Manželské zvýhodnenie Od: sisi - 01.03. 2021
Nádhera. Dík.

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Triana - 01.03. 2021
Po jednej hroznej jednorazovke som si musela dať niečo čo by potešilo monu dušičku A veru oplatilo aa naraziť na túto jednorazovku. No proste úžasné,krasne úchvatné. Páčilo sa mi že sa stali najskôr priateľmi a potom to prerástlo v lásku. Severus to popisal úžasne... Pre neho bola dôležitejšia jej prítomnosť ako sex. Nechcel ju stratiť. Veru dobrr vynadal twj ženskej, ktorá chcela zhodit Hermionu a všetkých co bojovali za slobodu... Čo tam po tituloch... Krasne jej to vytmavil. Ďakujem za krasny pribeh, veľmi ma pobavil svojim humornym poňatin a ich lskou ktora pretrvá :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: kakostka - 25.11. 2020
Uložila jsem si tenhle bonbonek na dlouhé chvíle, už když jsem ho četla poprvé, bavil mne, dnes mne úúúúplně sejmula jejich svatební noc, smála jsem se jak blázen. A gradade s madam chytrou ze Salemu a její neadektvání k..... tohle přeložit a vymazlit, to je majstrštyk. děkuju a kochám se znovu

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Manželské zvýhodnenie Od: freya - 19.11. 2016
Óóó!!!! Tak tahle povídka nemá k dokonalosti daleko!!!! Je bezvadná, moc děkuji za překlad!!! :))

Re: Manželské zvýhodnenie Od: silrien - 03.11. 2016
Úžasné. Zajímalo by mě, jak dlouho by Hermioně trvalo, než by přišla na to, že Severuse miluje, nebýt Izabelly. Každopádně pobavilo, dojalo, nadchlo. Moc děkuji

Re: Manželské zvýhodnenie Od: denice - 02.10. 2016
Znovu jsem si s potěšením přečetla povídku, která mě uchvátila už mnohokrát. Je geniální v přesném nadávkování pusté srandy, tvrdé reality, jistého smíření i stopy smutku pod povrchem. Děkuji!

Re: Manželské zvýhodnenie Od: TransylvanianDarkRose - 01.10. 2014
Tak tento pár veľmi neobľubujem, ale táto poviedka zmenila môj názor :) Veľmi vydarená a zanechala vo mne úžasné pocity. Bola správne nabitá erotikou a romantikou :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: dcvstwilight - 23.06. 2014
Už si to čtu podruhé a stále to má to stejné kouzlo. Chůdi, je mi líto jejich svatební noci. Takto si ji asi nepředstavovali. Neadekvátní ku*da? No POTĚŠ KOŠTĚ! Povídka je celá naprosto super a ten konec... áááách, roztomilý! :*

Re: Manželské zvýhodnenie Od: JT - 08.11. 2013
Výborná povídka. Obdivuji autorku, jak na několika stránkách dokázala rozvinout příběh a zakončit ho šťastným a přitom ne trapným koncem.

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Sally - 20.04. 2013
Strašne super to bolo :D neviem, či sa priblblo usmievam alebo úškŕňam :D fakt dokonalé! 

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eily - 14.12. 2012
Vynikající povídka. Jedna z mála, u které jsem se opravdu smála nahlas. Úplně si ty dva dokážu představit, jak plánují Minervě zvednout mandle a škodolibě se na sebe kření. Perfektní, díky za překlad :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: ZoeChristy - 03.10. 2012
Ďakujem za túto poviedku. Je to hádam najlepšia poviedka akú som na nich kedy čítala. Som bezvýhradne zamilovana :) Hneď si ju musím pridať do môjho archívu. Ešte raz ďakujem :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: larkinh - 01.07. 2012
Jedna z mých nejoblíbenějších. Teď jsem si ji přečetla už asi počtvrté a pořád se u čtení skvěle bavím. Díky, žes tu povídku objevila a přeložila.

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Koki - 26.05. 2012
To bylo úžasný. Takhle jsem se dlouho nenasmála. Já věřila, že Severus by si s tou potvorou nic nezačal. Nádherná byla scéna, ve které si Hermiona uvědomila, že ho miluje. A ten konec, kdy si oba uvědomí, že si rychle musí vzít lektvar byla perfektní.

Re: Manželské zvýhodnenie Od: smith - 21.05. 2012
Skvělá povídka, perfektní překlad.. děkuji moc

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Kellieta - 05.05. 2012
Už to shrnutí na začátku bylo vtipné :). Krásná povídka, neskonale vtipná, ačkoliv Izabelu jsem měla chuť chvílemi zabít :D. Poslední scéna ve sborovně byla boží :D

Re: Manželské zvýhodnenie Od: sigurd - 27.04. 2012
Sú mi toto ale veci! Ale že fakt super dej a skvelý preklad. Ja ani nemám iné slová, jednoducho úúúúúúúúžasná poviedka. 

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Attie - 12.02. 2012
Zábavné. Takové šarády kvůli pár galeonům... Co ti lidi nevymyslí... Skvělá povídka. Moc se mi líbila, na zpříjemnění večera akorát.

Re: Manželské zvýhodnenie Od: denice - 27.11. 2011
Po dlouhé době jsem přečetla znovu a pořád je to vynikající povídka, neskutečně mě baví, jak ti dva spiklenci vytáčejí profesorský sbor.

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Maja - 29.08. 2011
Tak jsem čistě náhodou objevila tuto povídku s lehkým zpožděním. Moc jsem se u ní pobavila a chápu, že tohle zřejmě nebylo jednoduché překládat. Najít správné výrazy, které by přesně vystihovali obhroublou komunikaci takových dvou nesmírně inteligentních týpků jako jsou Sev a Mia, muselo být opravdu náročné. Podařilo se vám to opravdu moc hezky Jimmi. Věřím, že i Elza si to užila. Díky za tento klenot Snamione, určitě se k ní ještě někdy vrátím pro dobrou náladu.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Maja - 29.08. 2011
Omlouvám se, Eggy, díky za překlad samozřejmě patří tobě. Omylem jsem je adresovala Jimmi, která tvou povídku zveřejnila. Za což jí samozřejmě také patří upřímné poděkování  

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Trili - 17.03. 2011
Toto bylo dokonalé. Já snamione zbožňujem, tak že jsem to přečetla jedním dechem Když si projíždím na fanfiction co si v Aj přečtu, tak přednost má HG/SS Tato jednorázovka byla skvostná, bylo tam všechno
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 20.03. 2011
Dakujem dakujem :) a este raz dakujem za komentar :) po takychto spravach vzdy idem kukat ci nenarazim na nieco dobre co by sa dalo prelozit...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: zmije - 11.03. 2011
Dokonalé poprskala jsem monitor šťavou a sestra si mylí, že sem uplnej magor jak se tady směju na obrazovku
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 20.03. 2011
monitor si pekne utri :) z vlastnej skusenosti viem ze potom zostavaju hnusne flaky a v nich sa tak rad chyta prach :) som rada ze sa pacilo
Re: Manželské zvýhodnenie Od: zmije - 20.03. 2011
díky za radu

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Wiress - 10.03. 2011
Výborná jednorázovka :-) Hermiona a Snape s plánem jak vychytračit nad bradavicemi :-D nejvíc jsem pobavila o svatební noci, geniální :-) děkuji 
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 20.03. 2011
aj ja :) dakujem za povzbudenie :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: myska111 - 10.03. 2011
Super povídka, velmi jsem se u ní pobavila. Skvělé jak se Severus s Hermionou snažili doběhnout ministerstvo a ostatní a nakonec doběhli sami sebe. Díky za překlad
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 20.03. 2011
:) dakujem :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: BeaX - 07.03. 2011
 Nádherné, mám veľmi rada tento pár.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
ja tiez :) ja tiez:P

Re: Manželské zvýhodnenie Od: eneried - 07.03. 2011
Ja som sa tak velmi nasmiala  ako uz dlho nie. Neviem kde na to autorka prisla ( ta musi mat predstavivost )..ale bolo to uzasne...rozhodne to nebolo okukane..ako chceli vsetkym vytriet zrak ..a najviac s ami pacilo:„kto sú dvaja najinteligentnejší zamestnanci Rokfortu?“ :D :D :D no to ma dostalo
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
:D tiez som ju obdivovala :)  dakujem ti za komentar :) a  najinteligentnejsi... heh :P

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Do_MuSh - 07.03. 2011
Tak jako Snape/Hermiona nemám ráda, tahle jednorázovka je skvělá! Opravdu jsem se nasmála, a to při celé povídce :D Mimochodem, jsem zvědavá, co nás čeká o sobotě, pokud tohle jsou jen předskokani! :D
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
tak co bude o sobote tak to netusim ale myslim ze se muzete tesit :) a jsem rada ze si si to precetla i kdyz nemas rada tenhle par... a to ze se ti to libilo... to je tresnicka navrch :)  diky

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Dollxynka - 06.03. 2011
:D musim rict ze sem nic takoveho v zivote nikdy necetla :D bombasticky :D
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
:D tak to som rada ze si uz nieco takeho precitala :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Regila - 06.03. 2011
Musím se přidat a pochválit autorky, překladatelku a také překladatelčin výběr povídky. Tohle bylo moc krásné a vtipné Snamione, kterých dle mého názoru není nikdy dost. Líbí se mi ta lehkost a nenásilnost, s jakou byla pod všemi těmi veselými situacemi cítit válka. Povídka je díky tomu temnému spodnímu podtónu tak nějak opravdovější. Také chválím Izabellu, obvykle originální postavy moc nemusím, ale sem skvěle zapadla a krásně popostrčila děj kupředu.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
originalne postavy su niekedy divne... bud su Mary-Sue alebo nedomyslene... niekedy sa ale podaria :) to plati aj v tomto pripade... dakujem za pochvalu... a este raz dakujem za komentar :P

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Kiwy - 06.03. 2011
Ahoj,  výborná jednorázovka s výborným překladem =o), sice jsem ji četla asi na třikrát, jelikož mi do toho vždy něco vlezlo (např. profesor chemie XD), ale stála fakt za to!!! A to se přiznávám, že SnapexHermiona moc nefandím tvoje Kiwy =o)
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
dalsi co necte HG/SS a predsa sa to pacilo... to je super :P dakujem za komentar... a nabuduce posli chemikara prec... ze potrebujes docitat poviedku a potom sa mu budes venovat... :P

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Nenriki - 06.03. 2011
hmm, zvycajne snamione moc nemusim, ale toto bolo dobre, aj ked neviem ci by som to zvladla aj s vacsim rozsahom, toto bola taka jednorazova oddychovka
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
:) dakujem... vazim si ze citate snamione aj ked sa vam nepaci...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: adina - 06.03. 2011
nadhera bavila som sa neskutocne :-)) Severusa milujem snad este viac ako Draca takze takato poviedka ma vzdy neuveritelne potesi :-) tie jeho hlasky.. :D uzasne ...dakujem
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
Severus je tiez moj oblubenec :) a najradsej mam poviedky kde je severus/hermiona a harry ako nie debil ale rozumny clovek :)
Re: Manželské zvýhodnenie Od: adina - 07.03. 2011
presnee to su poviedky ktore uuplne milujem :-))
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 08.03. 2011
teraz som na jednu taku narazila... jedna baba to preklada... sice ten preklad znel trochu divne... aspon prva kapitola ale potom sa to zlepsilo... kazdopadne Harry tam je rozumny http://fanfiction.potterharry.net/cze/povidka/5168%7CThe-Silvering-Divide-%E2%80%93-Stribrity-predel/ [fanfiction.potterharry.net]
Re: Manželské zvýhodnenie Od: adina - 08.03. 2011
hej hej tu mam rozcitanu :-)) dufam len ze nevzda preklad lebo na hentej stranke je nedokoncenych poviedok zalostne vela a ludia si tam z toho ze nedokoncia poviedku tusim robia zvyk alebo co :-(

Re: Manželské zvýhodnenie Od: popik-hipik - 06.03. 2011
Ahoj, musím říct, že máš vždycky super jednorázovky a vždy čekám kdy nějaká nová přibude. Jsem ráda, že se tu objevila další úžasná jednorázovka. Překlad jako vždy vydařený:-) Jen tak dál. Doufám, že brzy přibude další:-D
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
jeeejo... po takychto komentoch idem patrat po dalsej  na prelozenie...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Goddy - 05.03. 2011
AHAHAHA! NAH NAH NAH! Iritující pro lidi, užasná sranda pro nás Jsou to ale zákeřní intrikání. A při sexuální scéně jsem se chvilkama smála a chvilkama pomalu brečela nad tím, jak to nejde Jen tak dál, jen tak dál..
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
jop je to take ze nevies ci ti ma obocie vyskocit do vlasov alebo zacat sa smiat alebo smutit :P 

Re: Manželské zvýhodnenie Od: ansus - 05.03. 2011
Konečně se po delší době dostávám k dočítání povídek - touhle jsem začala a královsky jsem se bavila - díky! Severus s Hermionou mají přesně tu správnou dávku sarkasmu, ješitnosti, dobře maskované křehkosti a neohrabanosti v soukromé části života. Úžasně s nimi vymetli....a pasáže překonávání jejich nesmělosti neměly chybu. Podstatně realističtější a humornější než bezchybná romantika. 
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
rozhodne humornejsie :P asi by som nevedela prelozit poviedku bez toho aby som sa pri nej bavila :) diky

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Leannka - 04.03. 2011
Ja som vedela, že na koniec budú spolu dlho a šťastne.  Ďakujem
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
:) tak to sme vsetci dufali...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: eviku - 04.03. 2011
uzaaaaaasnaaaa, poviedka.... :)
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
:) autorka pise super :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Neprihlásený - 03.03. 2011
tak toto bolo úplne skvelé, už dlho som sa tak dobre nenasmiala a musím povedať, smiala som sa vkuse! svadobná moc ma zabila, tie zranenia a vyšperkovaný slovník! Izu by som zavesila do prievanu, ale tak aspoň im otvorila oči a posledná časť? ten servis.. no, darebáctvo sa podarilo výborné, fakt!!  a samozrejme, preklad je úžasný, proste úžasný, vďak!
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Aha_Lucia - 03.03. 2011
a písala som to ja, zázračne ma odhlásilo!
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
a ze vraj zazraky sa nestavaju :) dakujem

Re: Manželské zvýhodnenie Od: larkinh - 03.03. 2011
Úžasná povídka. Takhle dlouho jsem se už nenasmála. Bylo mi akorát líto Severuse, jak dopad o svatební noci :)
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 06.03. 2011
Tak severus dopadol zle :) nechcela by som zazit taketo "poprve" :P dakujem za komentar...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: zuzule - 02.03. 2011
Tak po tomhle tu hnusnou školu do půl sedmý vydržím, protože budu duchem nepřítomná. :D Tohle bylo prostě úžasný! Skvěle sem se pobavila od té úžasné svatební noci až do konce. Děkuju za překlad!
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 02.03. 2011
skola do pol siedmej? bleee... to uz som nemala dlho :P ja som dnes koncila necakane o 11... ale to co bolo do tej 11... viem si predstvit aj krajsie veci :)  dakujem za komentar

Re: Manželské zvýhodnenie Od: bbarka - 01.03. 2011
No ale jeeeeeej! Musím povedať, že som sa neuveriteľne potešila, že si po dlhej dobe prečítam zase nejakú Snamione...a bolo to úžasné! Na to, ako veľmi povážlivo to začínalo (tá ich "svadobná noc" - no ech...také  niečo...), sa to skončilo dokonale! Proste od tej časti, kde to Severus natrel tej fuchtle som radosťou ani nedýchala...ďakujem veľmi pekne za preklad!!!
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 02.03. 2011
rado sa stalo... ja dakujem za komenty... aspon viem ze malo zmysel to prekladat... :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: mmel - 01.03. 2011
Tak tohle se okamžitě stalo jednou z NEJ povídek... V první řadě musím pochválit překlad, který nemá chybu a povídka neztratila ani trochu šmrnc.  Moc se mi to líbilo, asi že tam bylo od každého trochu - válka, láska, svatba  
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 02.03. 2011
dakujem za pochvalu prekladu... ale kazdopadne viem ze su tam chyby :/ nabuduce sa polepsim... snad... :P

Re: Manželské zvýhodnenie Od: SARA - 01.03. 2011
Díky za překlad téhle povídky, moc mě pobavila.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 02.03. 2011
rado sa stalo :)
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 02.03. 2011Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 02.03. 2011
rado sa stalo :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: ulli - 01.03. 2011
Když jsem četla povídku, tak jsem se střídavě smála, někdy byla napnutá, občas probleskla lítost. Moc děkuji za překlad této povídky, moc mě potěšila a pobavila. Krásný příběh, který zvedne náladu.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 02.03. 2011
ako vidim tak vam poviedka sposobila vykyvy nalady :) to aby som si nabuduce rozmyslela co prelozim :P

Re: Manželské zvýhodnenie Od: JSark - 01.03. 2011
Zlatá poviedka, nasmiala som sa. Díky za preklad. - Troch palcových ihličiek - trojpalcových ihličiek? Lebo tri palcové ihličky, to je ako keby mala tri topánky s palcovými opätkami.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 01.03. 2011
eee... jop... trojpalcové :) diky...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: teriisek - 28.02. 2011
Přečetla jsem to dvakrát a pořád ještě nevím, co na to říct... pocity se střídaly tak rychle, na začátku jsem s Hermionou prožívala tu nespravedlnost, pak jsem se královsky bavila, svatební noc byla... možná až příliš reálná:P a všechny ty další pocity, dávné sny, nepřiznaná žárlivost, to, jak musela Hermiona sedět v ložnici a poslouchat, jak se jiná žena snaží svést jejího muže, na kterého vlastně rozumově nemá žádné právo, ale pocitově ji to zabíjí... konec už byl jen takovou malou třešničkou:) Bylo to neuvěřitelné, strašně silné a určitě jsem to nečetla naposledy! Děkuju moc za překlad, tohle budu ještě chvíli rozdýchávat (v dobrém). Děkuju!
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 01.03. 2011
dakujem aj ja :) ja som si tiez povodne myslela ze to bude len vtipne ale potom... :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: kometa - 28.02. 2011
Eggy, to nešlo nepřeložit, viď? A povedlo se ti to skvěle! Nádherný překvapení! Ta nejlepší medicína, co jsem dneska moc potřebovala! Smála jsem se, až mě břicho bolelo a pak se na konci usmívala od ucha k uchu. Fakt paráda. Děkuju moc moc moc!
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 01.03. 2011
neslo neprelozit... bolo to genialne :) som rada ze sa ti ulavilo pri citani... dakujem...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Hanna - 28.02. 2011
Úžasná poviedka. Spočiatku som si myslela, že bude iba vtipná a darebácka, potom ma zarazilo, keď dej zvážnel, no a záver bol tiež skvelý. Jednoducho geniálne poviedka, ani neviem, ako ju správne vystihnúť, polovicu som sa rehotala, štvrtinu zasnene pozerala a ďalšiu štvrtinu som sa hnevala na Izabell. No a to je už Snamione obdobie za mnou. Teda ... aspoň si to myslím. Nemá náhodou autorka ďalšie Snamione jednorázovky? Ďakujem za preklad, k tejto jednorázovke sa veľmi rada zase vrátim, zázračne mi zdvihla náladu.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 01.03. 2011
ma este par poviedok... prave mi Elza pisala ako som na tom s kontaktovanim autorky (neodpoveda)... prave som jej pisala na blog... uvidime... co som chcela povedat.... jaaaaaj elza mozno prelozi nieco dalsie od nej... ma jednu poviedku co ma 67 kapitol... je skvela ale na to si ja osobne netrufam... mozno niekedy inokedy...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: maginy - 28.02. 2011
Eggy je to výborné .... starsne moc dakujem ze takéto Prekvapenie :) mám pocit, že už dávno tu nebolo nic takéto dobré s pairingom SS/HG jedoucho bolo tam všetko láska, trápenie, uzmierenie, úžasné vyznania, perfektné nepodarky a bombové hefty jednoducho strela do čierneho :)
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 01.03. 2011
Dakujem :) aj ked som to nenapisala ja (chála autorke :P ) ale len prelozila tak pochvala urcite potesi :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: denice - 28.02. 2011
Už půl hodiny mám být někde jinde, ale tohle se vážně nedalo opustit! Nasmála jsem se při představě těch dvou, jak pijí krev všem členům profesorského sboru (a ještě za to berou peníze - sladká myšlenka, jak je to muselo bavit!).  Dokonalé, skvělá myšlenka vylíčit jednou bradavické učitele jako lidi, ne idoly. A Izabella, správná zmije, ovšem na Severuse neměla. Díky za ni, kdyby jí nebylo, kdoví jak dlouho by trvalo, než by si Hermiona uvědomila stav věcí. Jsem strašně chamtivá, chtěla bych pokračování, ve kterém by manželé Snapeovi oznamovali, že čekají dítě... Díky!
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 28.02. 2011
:) toto je len jednorazovka...  teda skor dvojrazovka lebo v originaly to ma dve kapitoly... pokracovanie som nenasla takze si budeme musiet vystacit s tymto... a kedze som nenasla od tejto autorky nic nove... nemyslim si ze bude pokracovat v pisani...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: soraki - 28.02. 2011
Eggy, opravdu z celého srdce ti děkuji za tohle překvápko - bylo to neuvěřitelně skvělé, bavila jsem se.  
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 28.02. 2011
rado sa stalo... dakujem :)

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Jacomo - 28.02. 2011
Juj, to jsem si to užila. Jednak proto, že je to po dlouhatánské době zase Snamione, které je mému srdíčku přece jen bližší, jednak pro tu osvěžující lehkost, s jakou je tenhle ve skutečnosti vážný příběh vyprávěn. Chtěla to autorka vůbec takhle? Pokud ano, pak je geniální. Ona to totiž není jen tak prvoplánová legrace. Ta válka je vespod cítit sakra hodně; oba hrdinové si nesou svoje šrámy, ty viditelné i ty uvnitř. Strach o blízké, strach ze samoty, strach z neznáma. Váhání mezi nejistou láskou a nejistou budoucností. A o tomhle všem se vypráví někde mezi jednotlivými vtípky, kreativními urážkami, polibky a... ehm, tím dalším. Smekám a zametám při tom řádně podlahu kloboukem. Zrovna tak smekám před výkonem překladatelky. Nejsem puritán, ale některé věci fakt překládám nerada a že tady jich bylo! Ale zvládla jsi to na výbornou. Gramatika se opraví, kolikrát stačí jen další čtení. Děkuji. Dnešní pondělí už pro mě není černý den týdne
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 28.02. 2011
:) dakujem za komentar... gramatika... este raz... je mi to luto... ale tesim sa ze ti to nepokazilo zazitok...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Jimmi - 28.02. 2011
Ďakujem za preklad. Príbeh veľmi zaujímavý, som rada, že si ho našla. Preklad musel dať zabrať, občas mi síce trhalo ušká, ale pri tej dĺžke a deji to nebolo nič, čo by som musela príliš vytýkať. Ale... hoci som ti odmietla betovanie, takže by som nemala rýpať, ale prekvapilo ma to množstvo ypsilonov - hlavne prídavné mená v množnom čísle. Občas sa to podarí snáď každému, ale tu to možno bolo pravidlo.  Len pri písaní tohto komentáru vidím dva: Dobrý bohovia, obidvaja ste nezm(n)estiteľný. Udivuje ma to preto, že sama betuješ. Pokiaľ by si to chcela dávať aj inam, odporúčam nájsť niekoho, kto ti to prejde - nemusí vedieť po anglicky. Páni, keď si spomeniem na ten ich prvý pokus o sex, hehehe. Škoďáčik.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 28.02. 2011
ja chyby vacsinou vidim u inych :) u seba nie... a aj kostrbate vety mi vadia u druhych a moje mi zneju divno ale neviem to opravit... ospravedlnujem sa za chyby...

Re: Manželské zvýhodnenie Od: marci - 28.02. 2011
Hnusný začátek pracovního týdne se najednou přetavil do celkem snesitelného pondělního dopoledne díky téhle roztomilé povídce   moc pěkné, opravdu. Skvělý překlad. "Neadekvátní...." - kam na to, lidi, chodíte ??  paráda! M
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 28.02. 2011
neadekvatna... prekvapila aj mna :) netusim kam na to chodia tí ludia.... dakujem za komentar....

Re: Manželské zvýhodnenie Od: Zuzana - 28.02. 2011
Pri ich plánovaní ako vytrieť ministerstvu zrak som sa skvelo bavila, potom pri plánovaní svadby som sa už smiala nahlas, ale pri svadobnej noci mi ich prišlo tak nejako ľúto. Nie pre ten skazený sex, ale to zhasnuté svetlo a Hermionina jazva až príliš pripomenuli vojnu. Možno to autorka nemala v úmysle a malo to byť zábavné, ale na mňa to zapôsobilo depresívne. Príchod Izabely ma omráčil asi podobne ako Hermionu. Normálne som na ňu žiarlila. A trpela spolu s ňou. Cítila som tú dieru v hrudi, keď preplakala večer. A milovala som ho, keď vyhnal Izabelu. A ich naozajstné milovanie bolo také krásne až doslova bralo dych. A potom keď vstúpili do zborovne a Severus sa ospravedlňoval a všetko to ďalej bolo úplne dokonalé. Ďakujem za ďalšiu krásnu poviedku. Ja som pri nej prežila takmer všetky emócie. Tento môaj komentár je totálne nechutne patetický, ale je mi to jedno. Naozaj sa mi tento príbeh páčil. ďakujem zaň.
Re: Manželské zvýhodnenie Od: Eggy - 28.02. 2011
Dakujem za komentar :) ked som to citala ja prezivala som nieco podobne... normalne som chcela preskocit scenu, kde bola Izabella so Severusom spolu vecer v komnatach lebo som sa bala co sa stane :)

Prehľad článkov k tejto téme:

Ladymage Samiko: ( Eggy )20.04. 2013Videl som príšeru
miamadwyn: ( Eggy )10.05. 2012Pššt...
miamadwyn: ( Eggy )28.02. 2011Manželské zvýhodnenie
Michmak: ( Eggy )12.08. 2008Ovocné guličky (Fruit Loops)