Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola štyridsiata deviata - Snapovo odhalenie

Draca zamrazilo. Keď vás zasiahne Vražedná kliatba, nevykríknete, spadnete a došľaka zomriete! Okrem toho, keď vrhačom je váš vlastný otec a v skutočnosti vás zabiť nechce, ale bez ohľadu na túto teóriu Voldemort nespolupracoval. Zapotácal sa dozadu a jeho výkrik sa zmenil na hrôzostrašný smiech. Draco to skúsil znova, pamätajúc na to, že to musí chcieť - bože, ako veľmi chcel, aby ten diabolský bastard zomrel! - ale tentoraz Voldemort ten úder odklonil. Temný pán vrhol kúzlo na Draca, ktorý sa uhol na stranu - preč od Hermiony. Kútikom oka zazrel, ako beží k Harrymu.

"Snape!" zajačal Draco. "Čo sa krucinál s tebou deje? Sú zničené! Rozumieš? Všetky sme ich dostali!"

Draco zasiahol ďalšou ranou Voldemorta, ktorý bol otrasený, ale nespadol. Temný pán na Draca zavrčal.

"Idiot! Myslel si si, že by som riskoval stratu tohto tela? Tela, na ktorého získanie som potreboval pätnásť rokov?" Temný pán sa znova zasmial. "Existujú ochranné prostriedky, o ktorých Dumbledore vôbec nič nevedel!"

Draco skočil za kreslo, aby sa vyhol ďalšej zelenej rane, ktorá ten kus nábytku pripravila o podstatnú časť. Na okamih pocítil sklamanie - Lucius bude zúriť. Snape stál s pobaveným úsmevom nablízku, ale nepohol sa. Draco zovrel prútik silnejšie a zaregistroval okamih prekvapenia, keď ho spoznal. Ako Hermiona získala Bellatrixin prútik?

"Snape! Do pekla s tebou, urob niečo!" dožadoval sa, keď vrhol štítové kúzlo presne včas, aby odklonil ďalšiu ranu.

"Nagini! Zabi Malfoyovcov!" zareagoval Voldemort skôr, než si zjavne uvedomil, že ten had nie je človek a rýchlo zasyčal hadím jazykom. Draco po tom hadovi rýchlo vypálil - pohyb, ktorý Voldemort predpokladal. Draco útok očakával a skočil za klietku s Dobbym. Domáci škriatok zareval hrôzou a pritlačil sa čo najviac ku dnu klietky, ktorá od toho výbuchu hlasito zarinčala.

Draco sa obzrel, aby postrehol, že sa hadie šupiny začínajú uťahovať okolo jeho rodičov.

"Ty bastard!" zavrčal Draco a vyskočil, aby Voldemorta znova zasiahol, ale kúzlo nemalo žiaden účinok - ako sa mu to do pekla darilo?

"Expelliarmus!" vykríkol Voldemort a Draco cítil, ako mu Bellin prútik vyletel z ruky. Krucinál! Teraz bol úplne bezbranný. Vo frustrácii urobil poslednú vec, ktorú by Temný pán očakával - skočil po ňom. Voldemort skončil na zemi s Dracom na sebe. Malfoy sa uistil, že mu kolenom silno vrazil do brucha, keď pristál. Ľavou rukou schmatol zápästie Temného pána, kým pravou prehľadával jeho habit.

"Accio prútiky!" zasyčal Draco. Tentoraz to zafungovalo. Všetky tri prútiky vykĺzli z Voldemortovho habitu do Dracovej ruky. Voldemort nadľudskou silou odhodil Draca nabok. Kým sa Draco šmýkal po zemi, vrhol Štítové kúzlo, aby odklonil nevyhnutnú kliatbu, ktorá za ním letela s úmyslom zabiť. Kúzlo sa neškodne odrazilo, odklonené zvláštnym trojitým štítom, ktorý Draco vytvoril tým, že použil tri prútiky naraz. Malfoy užasnuto zažmurkal, ešte nikdy také niečo nevidel.

Voldemort sa vyštveral na nohy, už sa viacej nezabával. Jeho červené oči poriadne žiarili zúrivosťou.

"Severus, okamžite toho namyslenca zabi!" zavrčal. "Zabi ich všetkých!"

"Nie, myslím, že nezabijem," potichu prehovoril Snape a namieril na Voldemorta neobvyklé čierne kúzlo, ktoré ho o niekoľko metrov odhodilo a on narazil do kamennej steny. Ak si Draco myslel, že Voldemort predtým zúril, bolo to nič v porovnaní s výrazom, ktorý teraz zaplavil tie hadie črty. Zjavne bol príliš rozzúrený, aby vôbec našiel slová v okamihu, keď sa posledný smrťožrút v miestnosti obrátil proti nemu. Voldemort strieľal kúzlo po kúzle na Snapa, ktorý sa mu buď vyhol alebo ho so zjavnou pohodou blokoval.

Draco využil výhodu odkladu, aby sa prihnal k svojim rodičom. Našiel si čas, aby sa rýchlo pozrel na Harryho a Hermionu, keď ich obchádzal. Grangerová vyzerala bledo a trochu sa triasla.

"Grangerka, chytaj!" zajačal. Chytila oba prútiky vo vzduchu, keď ich Draco hodil. Draco prekvapene zastal, keď sa priblížil k tomu hadovi. Jeho otec držal hlavu plaza oboma rukami, aby odrazil nebezpečné tesáky, ale to nebolo to, čo zaujalo Dracovu pozornosť. Skôr to, že sa na tele hada náhle zjavili krvavé sečné rany. Draco chvíľu dumal nad zdrojom - Narcissa vyzerala v bezvedomí alebo ešte horšie. Potom Draco začul niekoho zajačať: "Sectumsempra!"

"Lasičiak? Si to ty?"

"Áno," zajačal Ron odniekiaľ, kde sa skrýval pod Potterovým neviditeľným plášťom. "Harry mi povedal, aby som pomohol tvojim rodičom."

Draco sa začudoval, kedy sa to Potterovi podarilo, ale nezastavil, aby o tom premýšľal, kým vrhal niekoľko kúziel. Stále kútikom oka sledoval bitku, ktorá zúrila medzi Snapom a Voldemortom. Rezacie kúzla na hada zabrali, ale nie dosť rýchlo. Draco postrehol, ako zovretie jeho otca slabne v smrtiacom zovretí hadieho tela.

Záblesk červenej a oranžovej zastrel Dracov výhľad. Zažmurkal na fénixa, ktorý sa zrazu vznášal pred ním. Vo svojich pazúrikoch mal ten obitý Triediaci klobúk. Z klobúka trčala rukoväť Chrabromilovho meča. Draco bez premýšľania ten meč vytiahol a rozbehol sa.

"Vážne začínam mať toho vtáčika rád," zamrmlal a v smrtiacom oblúku mávol ostrím, tesne minúc otcove ruky, keď odsekol Nagini hlavu z jej už nehybnej mŕtvoly. Lucius hlavu odhodil a zrútil sa.

"Weasley! Pomôž mi zbaviť sa toho tela - stále sa sťahuje!"

Draco odhodil meč a použil prútik, aby odrezal tú šupinatú hrozbu z jeho rodičov. Zjavila sa časť Weasleyho, keď ťahal za toho hada rukami aj mágiou. Nakoniec Dracových rodičov oslobodili od šklbajúcich sa zvyškov hadovho tela.

"Matka - je - ?"

Lucius si nežne Narcissu privinul k sebe a dotkol sa jej krku. Jeho šedé oči sa spojili s Dracovými.

"Žije."

Dracova úľava bola hmatateľná. Zovrel otca za plece.

"Vypadnite odtiaľto," povedal.

"Bez teba nie," odpovedal Lucius a pozrel sa na tú čudnú bitku. Snape s Voldemortom sa zjavne dostali do patovej situácie. Snapove kúzla – čierna mágia, ktorú Draco nikdy predtým nevidel - mali na Temného pána malý účinok. Podobne Snape s desivou pohodou odkláňal Voldemortove kliatby.

"Nie. Musím vydržať do konca," povedal Draco. A neopustí Hermionu. "Zabije matku, ak bude môcť, aby ublížil nám obom. Musíš ju dostať do bezpečia." Lucius si vzdychol a zdvihol bezvládne telo svojej manželky.

"Buď opatrný," povedal Lucius. A pre všetko na svete, neurob nič... chrabromilské."

Draco sa uškrnul, keďže vedel, že to zaručiť nemôže. Otočil sa; úsmev sa stratil, keď uvidel Hermionu ležať vedľa Pottera. Hlavu mala opretú o Harryho plece. Pribehol k nim a kľakol si vedľa nej. Pocítil náraz strachu, keď zbadal ten bolestivý výraz v jej hnedých očiach. Pokúsila sa ho zamaskovať úsmevom, ktorý vyzeral skôr ako grimasa pri mučení.

"Nemôžem uveriť, že si to vypila," vyčítal jej a vzal ju za ruku.

"Nemôžem uveriť, že ma miluješ," odpovedala. Draco sa začervenal a smutne sa usmial. Očami skĺzol k Potterovi. Zelené oči sa na najkratší okamih zafarbili pobavením.

"Nemáme čas baviť sa o tomto," riekol Draco. "Oslobodila si Pottera spod Imperia?"

"Nebolo treba - urobil to sám."

"Ty si sa zbavil Imperia a potom si tu sedel? Vďaka za pomoc, Potter," vyprskol Draco.

"Nechcel som, aby vedel, že som slobodný - nečakal som, že Snape zasiahne. Ako Voldemort blokuje tie kúzla?"

"Neviem. Povedal niečo o ochrane. Musí mať amulet alebo niečo podobné."

"To je pekelný amulet."

"Pre niekoho, kto si na niekoľko častí rozštiepil vlastnú dušu a napchal ju do rozličných predmetov, si nemyslím, že by amulet ochrany bola nejaká výzva."

"V poriadku, tak ako ho zabijeme?"

"Možno keď na neho budeme útočiť traja, tak ten amulet preťažíme."

"Čo myslíš tým traja?" spýtal sa Weasley.

"Nekaz mi radosť z toho, že ťa nevidím, tým, že otvoríš ústa," poznamenal Draco a dodal: "Zostaneš s Hermionou - drž ju pod plášťom, aby sa ju Voldemort nepokúsil znova použiť proti nám." Hoci ona už zomiera, pomyslel si so záchvatom bolesti. "Od Snapa musíme získať protijed."

"Ak protijed existuje," vážne prehovorila.

"Nehovor to!" odsekol Draco. Venoval jej perám zúfalý bozk - bože, boli také studené - a nežne ju podal Weasleymu, ktorého tvár sa nakrátko vynorila spod záhybov plášťa.

"Pripravený, Potter?"

"Áno," odpovedal Harry a vstal. Dvojica sa postavila vedľa seba a zdvihla prútiky.

Harry bol rád, že má znova v ruke svoj prútik. Bol tiež rád, že má Malfoya po svojom boku, hoci by tento fakt nikdy nepriznal nahlas. Vykročili vpred a súčasne pri tom vrhali kúzla. Voldemort pri trojitom útoku zaškriekal - Snape v tom istom okamihu vrhol zubaté fialovo-čierne kúzlo. Temný pán sa skutočne zapotácal.

Voldemortov hlas nadobudol prosiaci tón. "Severus, prečo? Vždy si bol mojím najoddanejším služobníkom!" Jeho slová popierala zákerná kliatba, ktorú vývrtkou poslal smerom k Snapovi, ale ten ju rozohnal švihnutím zápästia.

"Oddaný služobník?" zavrčal Snape. "Tvoj? Posledných osemnásť rokov som ti nebol oddaný! Mojím jediným dôvodom prečo žiť, bolo vidieť, ako si natrvalo zničený!"

Voldemort zavrčal a strieľal jedno kúzlo za druhým. Úplne ignoroval Harryho a Dracov spojený útok, ktorý zjavne nemal vôbec žiaden efekt.

"Ale zabil si Dumbledora!"

"Chceš vedieť prečo, ty nečistokrvný šialenec?" vykríkol Snape. "Ty zvrátená hrôza s nakazenou krvou?!"

"Tvoj vlastný otec bol mukel!" odporoval nahnevane Voldemort. Snape sa zasmial. Znel úprimne pobavene. Harry zastal, Draco rovnako.

"Blázon! Chvastáš sa svojou mocou - svojou velebenou schopnosťou Legilimencie a predsa si nikdy nemal ani najmenšie podozrenie!"

"Aké podozrenie?" vyprskol Voldemort.

"Vôbec si netušil, že nie som Severus Snape." S tým sa bývalý Majster elixírov dotkol prútikom svojej hlavy. Zdalo sa, že sa jeho pokožka vlní a deformuje. Hákovitý nos zmizol a mastné vlasy zostali žiarivo čierne. Črty tváre sa zmenili na ostro rezanú, driečnu tvár. Šokované ticho v miestnosti bolo hmatateľné. Harry urobil neveriacky krok vpred.

"Sirius?"

Na krátky okamih k nemu švihli jasnomodré oči, než úškrn - úplne snapovský a dôverne známy, ale súčasne tajomne iný - skrútil jeho pekné pery.

"Nie som môj drahý zosnulý braček, Potter. Volám sa Regulus."

Harry nedokázal úplne pochopiť toto odhalenie. Podľa všetkého ani Voldemort, ktorý na neho skutočne nechápavo hľadel.

"Regulus Black? Ale... ako?"

"Ako? Áno, to je celkom dlhá historka, však?" Regulus uvoľnene zdvihol prútik a vystrelil bleskurýchle kúzlo, ktoré zrazilo Temného pána z nôh a vrazilo o niekoľko metrov ďalej do zeme. Voldemort sa so zavrčaním dostal na nohy. Harry sa pozrel na Malfoya, ktorý zmätene pokrčil plecami.

"V tejto chvíli sme tu zjavne trochu zbytoční," komentoval Draco. Ako keby jeho slová pritiahli Voldemortovu pozornosť, k Malfoyovi vypálilo zelené kúzlo. Harry inštinktívne vrhol Štítové kúzlo a kúzlo sa odklonilo. Malfoy sa znova venoval Temnému pánovi a vrhol kúzlo, ktoré bolo podobné ďalšiemu kúzlu od Snapa – nie, Regulusa Blacka.

Trojica sa presunula do pozícii okolo Voldemorta, ktorý sa začínal tváriť ako zviera zahnané do kúta. Jeho ochranné kúzlo začínalo slabnúť vďaka tej hroznej paľbe, ktorú muselo obsiahnuť.

"Zabili ťa!" zajačal Voldemort. "Ako môžeš byť tu?"

"Myslíš, že si jediný, ktorý vie o viteáloch?" posmieval sa Regulus. Zasmial sa nad tým zdeseným výrazom, ktorý skrútil Voldemortovu tvár. "Ach, áno, viem všetko o tvojich malých hračičkách. Ale nie, moje vysvetlenie je oveľa jednoduchšie. Keď si poslal svoju bandičku smrťožrútikov, aby ma zabili, zabil som ich namiesto toho ja. Boleho, Puceyho aj Severusa Snapa. Prinútil som Snapa vypiť Odvar všehodžúsu, aby sa stal mnou. A potom som ho zabil. Tým, že zomrel, to kúzlo zostalo naveky - jeho telo zostalo mne podobné. Potom som sa prevšehodžúsoval na Snapa a víťazoslávne sa k tebe vrátil."

Regulus rýchlo vrhol kúzlo, ktoré pripomínalo Fredovo a Georgeovo bublinové kúzlo, až na to, že Blackova bublina vyzerala naplnená jedovatým plynom. Voldemort sa ju snažil spľasnúť. Po chvíli sa zatriasla a praskla.

"Samozrejme, krátko po tom si sa hlúpo rozhodol zaútočiť na Potterovcov, keď som ti povedal o tom smiešnom proroctve. O tom, čo som začul, keď som sa uchádzal o prácu u Dumbledora. Na tvoj príkaz, mohol by som dodať." To zjavne pripadalo Regulusovi smiešne a zachichotal sa - zvuk tak pripomínajúci Siriusa, že Harry pocítil ostré bodnutie bolesti. "Človek by mohol povedať, že si zosnoval svoj vlastný pád."

Voldemort sa pozbieral a so zašvišťaním vyslal na Regulusa štyri rýchle kúzla. Jedno ho minulo a dve zázračne odklonil, ale štvrté Regulusa napoly zvrtlo a dostalo ho na jedno koleno s grimasou bolesti. Harry s Dracom rýchlo napadli Voldemorta, aby Regulusovi poskytli čas na zotavenie.

"Nikdy som ťa nevidel brať Všehodžús!" zavolal Harry. Keď Barty Crouch junior hral Alastora Moodyho, neustále si odpíjal z fľašky so Všehodžúsom. Regulus sa odvalil a vyskočil na nohy, aby unikol ďalším kúzlam. Harry si pomyslel, že Voldemort rozhodne slabne a vyslal na Temného pána ďalšiu paľbu Sectumsempry.

"Keď bol Voldemort preč, všetko som priznal Dumbledorovi. Rozhodlo sa, že zostanem Severusom Snapom, aby som sa vyhol Azbakanu. Ironické vzhľadom na to, že môjho drahého brata poslali na to isté miesto za zločin, ktorý nespáchal."

"Ako si mohol dovoliť, aby Sirius šiel do Azbakanu?" vykríkol Harry.

"Vtedy som nevedel, že je nevinný. Na rovinu, bolo by mi to ukradnuté. V tom čase býval ku mne poriadny hnusný!" Regulus sa vyrútil vpred a vrhal na Voldemorta kúzlo po kúzle, kým medzi nimi skracoval vzdialenosť. Voldemort cúval, kým vrhal odkláňajúce protikúzla. Regulus stále rozprával uvoľneným hlasom, hoci sa od námahy začínal výrazne zadýchavať.

"S Dumbledorom sme očakávali, že sa čoskoro vrátiš, lord Voldemort. Dobrý starý Albus sa postaral, aby moja premena bola trvalá, takže som nemusel neustále brať Všehodžús."

Rana od Voldemorta spôsobila, že Regulus zmĺkol a dopadol na jedno koleno, aby sa jej vyhol.

"Zabil si Dumbledora!" zajačal Harry.

"Bola to jediná možnosť, ako si znova získať priazeň Toma Riddla," povedal Regulus. "Okrem toho ten starý blázon bol už mŕtvy. Zničenie toho prsteňa ho takmer zabilo a vypitie toho elixíru v jaskyni to zaistilo. Neexistovala možnosť, ako ho zachrániť a on to vedel."

"Nevolaj ma Tom Riddle!" zrazu vykríkol Voldemort a skočil po Regulusovi, ktorého tým neočakávaným pohybom zaskočil. Spadol na zem s Temným pánom na sebe. Voldemortov prútik sa zamotal do záhybov Blackovho habitu a červenkastá žiara, ktorá z toho prútika vyšla, zablikotala nad Regulusom, ktorý hodil hlavou dozadu a bolestivo vykríkol.

Draco pálil kliatbu za kliatbou na Voldemorta, ktorý konečne so zavrčaním zliezol z Regulusa a otočil sa k Malfoyovi. Regulus ležal nehybne. Harry striasol zo seba svoju hrôzu a pripojil sa k Dracovej snahe. Malfoy vyzeral šialenejšie, než ho kedy Harry videl. Na chvíľu ho to zmiatlo, ale potom si spomenul - ach bože, Hermiona. Keby Regulus zomrel, ako nájdu protijed?

"Okamžite to musíme ukončiť!" zajačal Draco, keď uháňal miestnosťou, v pätách paľba kúziel.

"Ako?" dožadoval sa Harry, keď sa sám hodil nabok, pretože sa Voldemort presunul, aby zaútočil na neho. "Naše kúzla nezaberajú!"

"Vzdaj sa, Potter!" povedal Voldemort a rozosmial sa. "Regulus Black bol majstrom Čiernej mágie. Ty dokonca ani nevieš použiť jednoduchú Neodpustiteľnú!"

"Ale ja viem!" zajačal Draco a vrhol trojicu na Temného pána. "A ty slabneš!" Bola to pravda, Voldemort trhane dýchal a zjavne mal bolesti. Harryho napadlo, že niektoré z kúziel začínajú zaberať.

"Nie dosť, aby na tom záležalo," jednoducho odvetil Voldemort a zaútočil znova. Zelené svetlo bleskurýchle vystrelilo smerom k Dracovi. Malfoy vykríkol a zvalil sa na zem.

"NIE!" zakričal Harry. S obnovenou energiou znovu zaútočil na Voldemorta. Zdalo sa, že červené oči zažiarili zúrivosťou, keď postupoval k Harrymu, ktorý cúvol a takmer zakopol na zlomenom kresle. Skoro ho jedna rana zasiahla, keď to kreslo obchádzal a pokračoval v cúvaní. Voldemort ho prenasledoval, až kým nestál pred kreslom.

"Už si to len ty a ja, Potter," škrípal zubami Voldemort. "Tak ako to malo byť." Zdvihol prútik v tom, o čom Harry vedel, že je posledná zrážka. Harryho oči sa stretli s hadími buľvami a uvedomil si, že smrť je vzdialená len na jedno kúzlo. Urob to rýchlo, modlil sa. Nejaký hlas prerušil Harryho temné myšlienky.

"Potter, chytaj!"

Obzrel sa, aby uvidel Chrabromilov meč letieť rukoväťou napred z Dracovej ruky. Harry bez premýšľania ten meč zachytil, zvrtol sa a urobil výpad rovno na Voldemorta. Čepeľ strčila Temného pána nazad do kresla a sila Harryho útoku vyslala meč skrz Voldemortovo telo tak silno, že prebodol to kreslo. Harryho tvár bola len kúsok od Voldemortovej a tie červené oči boli široké hadím prekvapením.

"Spomenul som, že sme zničili všetky tvoje viteály?" chladne zašepkal Harry.

"Nie... to nie je možné," zasyčal Voldemort. Pri tých slovách mu z úst vystrekla krv a Harry sa uškrnul ako Malfoy.

"Uži si peklo, Tom."

Voldemort zavyl a jeho telo náhle zmäklo a skrútilo sa. Harry sa odstrčil a odstúpil. Telo, výsledok mágie, sa zjavne súčasne rozpadalo aj rozpúšťalo. Kvílivý zvuk nariekal na takmer nepočuteľnej úrovni a potom zanikol. Scvrknuté telo, ktoré obsahoval čierny habit, sa scvrkávalo a zanechalo beztvarú masu, ktorá držala na kresle vďaka lesknúcemu sa meču.

Harry padol na kolená v ohromenej úľave.

Draco nečakal, kým Voldemort zomrie. Po tom, čo sa uistil, že Potter skutočne ten meč chytí, uháňal k Regulusovi Blackovi. Jeho ruky zovreli čierny habit. Vďakabohu sa tie blankytne modré oči otvorili.

"Draco," povedal Regulus a zakašľal. "Môj sladký bratanec."

Draco na neho chvíľu zízal, zrazu si uvedomil, prečo ho mal Snape vždy zjavne v priazni - a prečo večne trávil čas u Malfoyovcov. Regulus vždy býval matkin obľúbený bratanec... Opustil svoju rodinu, okrem toho, keď bol v maske úbohého nečistokrvného učiteľa. Draco tú predstavu zo seba striasol.

"Ten protijed!" dožadoval sa. "Daj mi ho."

"Draco. Je to humusáčka. Nechaj ju zomrieť."

Dracove ruky sa zovreli v päsť a čiastočne Blacka so vzlyknutím strachu nadvihol. Regulus obetoval osemnásť rokov svojho života kvôli svojim čistokrvným ideálom. Obetoval by Hermionu, aby bol Draco ušetrený od znečistenia tou humusáčkou? Draco nikdy vo svojom živote kvôli ničomu neprosil. Tak prosil teraz.

"Prosím. Prosím, Regulus."

Black znova zakašľal a krv mu zamazala pery.

"Je to pre tvoje dobro, bratanec."

Draco skoro vo frustrácii treskol bratrancovou hlavou o zem.

"Nechaj mňa, aby som si robil starosti o vlastné dobro, do pekla!" zavrčal. "Takže, kde je?"

Regulus zatvoril oči a vzdychol si. "Je v mojej pracovni. Naľavo od dverí. Skrinka - druhá polica. Tretia fľaštička od konca. Zelená menovka. Bratanec, nikdy sa tam nedostaneš včas."

Draco vyskočil na nohy a uháňal k priechodu s vedomím, že Regulus hovoril pravdu. Ten jed bol v Hermioninom tele už príliš dlho. Keď sa Draco dostal ku vchodu, zrazil sa s Ginny Weasleyovou, ktorá práve vyšla von. Zo zeme na neho zazrela a on chvíľu zízal na jej červené vlasy, keď ho niečo divoké napadlo.

"Félix!" náhle zajačal Draco a prehľadával miestnosť. Vtáčik bol evidentne niekde nablízku, pretože trvalo len chvíľu, kým pristál Dracovi na pleci. Malfoy klesol úľavou.

"Zožeň ten protijed. Snapova pracovňa!" Vysvetlil mu, kde je a fénix uháňal preč ako rozmazaná šmuha. Draco zaťal v úzkosti päste, obišiel tú červenovlasú tyčku bez toho, aby sa na ňu pozrel a prešiel k Hermione - stále napoly zakrytej Harryho plášťom. Ron uhol nabok, keď sa Draco sťažka posadil a posunul si Hermionu do svojho lona. Telo sa jej zmietalo bolesťou a bola zmáčaná potom.

Harry stál nablízku so znepokojeným výrazom. Ginny si ho pritúlila do náručia.

"Vydrž, Grangerka, ty šialene tvrdohlavá chrabromilčanka," mrmlal Draco a chytil ju za obe ruky. Mocne mu stisla ruky, hánky biele. Ponáhľaj sa vtáčik, naliehavo prosil.