Preklady fanfiction Harryho Pottera

DRACO: PHOENIX RISING

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/32/Draco_Phoenix_Rising

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

  VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola tridsiata druhá - Les

Hermiona v šoku sledovala, ako Draco zmizol.

Harry sa vrhol vpred, ale bolo príliš neskoro. Boli preč. Otočil sa, aby sa pozrel na Hermionu a Tonksovú, ktorá zúfalo ťapkala prútikom o zámku.

"Kto to bol?" zajačal Harry.

"Červochvost," strnulo odvetila Hermiona. "Musel byť potkanom - skrýval sa, až kým nezaútočil..."

Tonksovej sa konečne podarilo odomknúť zámku a roztvorila bránu. Vtiahla Harryho dnu. Hermiona hľadela na Harryho strieborné vlasy a na krajíčku mala plač.

"Nikdy ho nenájdeme," zachrípnuto prehovorila. "Červochvost ho vezme k Voldemortovi a Voldemort ho za... za..." Dovtedy sa tie slzy nahromadili, ale Harry ju chytil za plecia.

"Nájdeme ho." Slabo ňou zatriasol. "Teraz ma neopúšťaj! Tvoj rozum budeme potrebovať. Nasadni na metlu."

Rozkročmo sa posadil na metlu a hoci nenávidela lietanie na tenkej drevenej veci, nezaváhala. Mocne zovrela Harryho okolo pása a pritlačila si líce na jeho chrbát, keď uháňali k hradu.

"Hej!" zajačala za nimi Tonksová. "Počkajte na mňa!"

"Je tu Scrimgeour!" po chvíli zakričala Hermiona.

Harry pred vchodovými dverami nezastavil, ale vyletel nahor okolo hradby, aby sa vzniesol k chrabromilskej veži. Hermiona neznášala byť tak šialene vysoko nad zemou a musela nasilu roztvoriť oči, keď Harry zajačal: "Otvor okno!"

Vykukla, aby zistila, že najbližšie okno je na štrbinku otvorené. Načiahla sa rukou a šklbla zaň. Harry odsunul metlu a okno sa úplne otvorilo. Pustila ho a on naviedol otočením metlu tak, aby prešla oknom.

Hermiona vydýchla úľavou, keď pristáli v Harryho izbe. Harry oprel metlu o stenu. "Fajn, takže ako nájdeme Malfoya?"

Hermiona klesla na jeho posteľ s pocitom boľavej bezmocnosti. Žmolila si ruky. "Neviem. Mával očarovaný galeón, čo som mu dala, ale musel si ho dať dole predtým, než ste odišli. Celý deň som sa vás dvoch snažila nájsť." Trochu vyčítavo sa pozrela na Harryho. "Na rovinu, prekvapuje ma, že si ochotný ísť za ním."

Harry pokrčil plecami. "Nikoho nenechám  na milosť či nemilosť Voldemortovi. Dokonca ani Malfoya. Hoci dnes vážne nebol taký zlý. Odporný ako zvyčajne, ale nezdá sa, že by mal to zákerné ostrie ako kedysi. A pozri, čo urobil s mojimi vlasmi! Úžasné, však?"

Hermiona sa chabo usmiala, hoci pohľad na ne spôsobil, že sa jej zovrelo srdce strachom o Draca. " Prinajmenšom šokujúce. Kde máš okuliare?"

Harry ich vytiahol z vrecka a nasadil si ich.

"Niet divu, že som celé popoludnie škúlil," zamrmlal.

Stále vyzeral nenormálne rozkošne. Ako neprirodzená verzia Malfoya; celé tie platinové vlasy a - Zalapala po dychu a postavila sa.

"Skoro som zabudla! Požiadala som Firenzeho, aby mi pomohol vyveštiť, kde ste. Možno sa môže stále pokúsiť! Poďme!"

Uháňala dole schodmi, Harry za ňou. Vďakabohu, nekládol žiadne otázky. V spoločenskej miestnosti sedela Ginny a čmárala si svoju poviedku. Zízala na nich, keď utekali.

"Ahoj, Ginny!" zajačal Harry. "Maj sa, Ginny!"

Hermiona zastonala. Weasleyovie dievča ho určite zabije.

"Kam ideš?" spýtal sa Harry, keď za nimi nasledoval dierou v portréte Ginnin typický krik.

"Do slizolinskej spoločenskej miestnosti! Potrebujem niečo Dracove. A pramenitú vodu. Kde nájdeme pramenitú vodu?"

"V kuchyni samozrejme. Je plná pramenitej vody."

"Potom ju zožeň ty. Uisti sa, že bude v striebornom džbáne. Ach, a zober veľkú striebornú misu. Vezmi tú misu a vodu k Firenzemu a tam sa stretneme!"

Oddelili sa vo Vstupnej hale práve vtedy, keď vošla prednými dverami Tonksová. Hermiona jej zamávala, ale nezastavila, pretože uháňala do slizolinskej spoločenskej miestnosti. Srdečne ďakovala Dracovi za to, že nezmenil heslo, keď sa hnala do jeho izby. Otvorila mu kufor a schmatla mincu, ktorá ležala na hromade kníh. Na chvíľu zastala, aby sa prizrela pletenej retiazke, na ktorej ten galeón visel. V úžase sa jej dotkla.

Bola upletená z jej vlastných vlasov, prepletená dohromady s tenučkými prúžkami striebornej a zelenej. Pokrútila hlavou, keď si spomenula, ako presne boli tie vlasy vytrhnuté a nežne sa usmiala. Nemohla uveriť, že si ich nechal...

Hermiona sa prebrala zo svojho rozjímania a prehodila si retiazku cez hlavu, aby pripojila Dracovu mincu k vlastnej. Musela nájsť niečo osobné... niečo, v čom zanechala odtlačok jeho esencia.... Okamžite schmatla jeho strieborný hrebeň z toaletného stolíka. Ak toto nevystihovalo jeho podstatu, značne podceňovala jeho ego. K jej radosti bolo na hrebeni niekoľko vzácnych strieborno-blonďavých vlasov.

Hermiona sa rozbehla späť k učebni jedenásť.

ooOoo

Harry sedel pred Firenzem, ktorý vyzeral, ako keby sa odvtedy, čo ho naposledy videla, vôbec nepohol. Pred sebou na tráve mali veľkú striebornú misu. Hermiona sa pred tou misou hodila na kolená, zadýchaná od vyčerpania.

Firenze vzal hrebeň, čo mu podávala.

"Uvoľni sa, Hermiona. Toto bude potrebovať sústredenie a pevnú myseľ. Vypusti svoje emócie. Vyčisti svoje myšlienky."

Hermiona sa pokúsila, ale mala málo trpezlivosti pre kúzla, ktoré zahŕňali stavy podobné tranzu. Chcela, aby Firenze predviedol tú prekliatu vec a mali to za sebou. Zatvorila oči a vyrovnala svoje dýchanie, snažiac sa napodobniť pokojný stav, aby ten kentaur nechcel čakať celý večer na to, kým sa uvoľní.

Nakoniec Firenze povedal: "Začnime." Vnoril Dracov hrebeň do misy a čakal, kým zvlnenie ustúpi. "Hľadáme vlastníka tejto veci. Nech sa nebesia rozdelia a poskytnú tejto tekutine obraz, ktorý žiadame." Firenze prešiel dlaňou ponad vodu. Raz, potom dvakrát, potom trikrát. Nevydal žiaden zvuk, ale okolo okrajov sa zrazu vytvoril ľad a spôsobil, že ten kryštalický okraj vyzeral ako kruhový rám.

Hermiona s Harrym sa nedočkavo predklonili, keď z vody začala vystupovať hmla. Firenze znova pohol rukou nad misou, trikrát druhým smerom. Hmla sa okamžite vyčistila, zdanlivo klesla do vody, ktorá zrazu vyzerala ako zakalená. Dracov hrebeň nebolo vidno. V tej tekutine začali víriť farby: hnedá, zelená a šedá. Firenze zašepkal niečo, čo Hermiona nedokázala rozlíšiť a tie farby sa zaostrili, ako keď sa zaostrí fotoaparát.

Nadýchla sa, keď sa objavil Draco. Jeho čierne vlasy ju na chvíľu vyviedli z rovnováhy a potom pozrela na Harryho. Draco mal zviazané ruky aj nohy. Sedel v blate blízko skupiny papradia a hľadel napravo.

"Kde je?" zašepkala Hermiona.

"V lese," odvetil Harry.

"To by mohlo byť hocikde!" protestovala.

"Buďte trpezliví ," zamrmlal Firenze. Urobil ďalší pohyb rukou a scéna sa posunula smerom dozadu. Bolo vidno Dracovu metlu a zjavne sa nenápadne posúval smerom k nej. Na kraji vody sa objavil Červochvost. Bol otočený chrbtom k Dracovi a uprene hľadel do lesa. Rýchlo sa otočil a zízal na Draca. Červochvost siahol do habitu a vytiahol dva prútiky  - jeden hnedý a sukovitý; druhý hladký a čierny. Vložil si ten čierny do striebornej ruky a zdvihol ten druhý.

Červochvostove ústa sa pohli, ale Hermiona s ostatnými nedokázali rozoznať slová. Zrazu smerom k Dracovi vyletel prúd svetla a ten sa prehol bolesťou. Hermiona v hrôze zalapala po dychu. Keby mohla skočiť do tej vody a v tej chvíli zaškrtiť Pettigrewa, urobila by to.

"Crucio," zamrmlal Harry. Jeho znepokojené zelené oči sa na chvíľu stretli s jej.

"Ako ho niekedy nájdeme?" spýtala sa.

Firenze študoval tú scénu, ktorú potiahol trochu viac dozadu a posunul. Do výhľadu prišiel podivne tvarovaný padnutý kmeň. Firenze prikývol.

"To miesto poznám."

Hermiona sa pokúsila upokojiť ten výskok nádeje pri jeho slovách.

"Môžeš nás tam vziať?"

"Nie. Ale môžem vám povedať, kde to je."

ooOoo

Červochvosta zrejme čakanie nudilo. Otočil sa, aby sa pozrel na Draca a vytiahol oba prútiky. Jeho prasačie očká švihli od Draca smerom k metle.

"Dovoľ, aby som ti dal ochutnať to, čo ti urobí Temný pán," povedal Červochvost a zachichotal sa. Draco sa pripravil na to, čo vedel, že príde, ale nebol v tom žiaden rozdiel. Počas krátkych prestávok medzi mučivou bolesťou uvažoval, či nie je v poslednej dobe cruciovaný príliš často.

Červochvost si zjavne jeho mučenie vychutnával, pretože v ňom pokračoval, až kým Draco neležal ako bez kostí v rozvírenom blate, príliš slabý, aby vôbec kládol nejaký odpor. Jeho telo sa triaslo druhotnými účinkami mučenia.

Pettigrew dychčal únavou z toho, že na Draca vrhal kliatbu za kliatbou. Utrel si rukou čelo a kráčal vpred, až kým sa zhora nepozeral na Dracove vyčerpané telo.

"Už nie si taký fešný, čo?" uškrnul sa. Zdvihol zavalitú nohu, aby dupol na Draca, ale Malfoy ten pohyb očakával a rýchlo sa odvalil vpred, čím vrazil Červochvostovi do druhej nohy. Vyvedený z rovnováhy sa Červochvost roztiahol cez Draca, ktorý zajačal: "Accio prútik!"

Bol to zložitý manéver s rukami za chrbtom, ale Dracova prirodzená obratnosť mu veľmi dobre poslúžila. Prútik mu vletel do zviazaných rúk a on sa rýchlo pretočil, kým sa Červochvost prevalil a snažil sa namieriť na Draca svoj prútik. Malfoyove kúzlo zasiahlo Červochvosta ako prvé. Stupefy okamžite nasledoval Petrificus Totalus a Pettigrew zostal ležať v stuhnutom stave paniky.

Draco si odčaroval povrazy na rukách a nohách a neisto sa postavil. Jeho vlastná slabosť ho rozrušila, ale bol odhodlaný neodhaliť ju Pettigrewovi. K jeho zhnuseniu Červochvostova strieborná ruka habkala a zvíjala sa po zemi, zjavne odolná voči Dracovým kúzlam. Draco položil obutú nohu na Červochvostovu druhú ruku a vypáčil mu z tej nehybnej ruky hnedý prútik.

"Mal by som ti preraziť hlavu," zavrčal Draco a chvíľu skutočne pátral po dostatočne vhodnom kameni, aby vykonal tú prácu. Zastavilo ho jedine pomyslenie na to, že by sa to Hermione nepáčilo. 

Namiesto toho zdvihol Pettigrewov prútik, zovrel ho oboma rukami a čisto pukol vo dvoje. Odhodil kúsky nabok a spokojne sa na Červochvosta uškrnul.

"Veľa šťastia, keď ho použiješ na to, aby si ním ešte niekoho mučil," povedal Draco. Utrel si špinu z tváre a pokúsil sa vytriasť hlinu zo svojich vlasov. Bože, ako neznášal byť špinavý.

Draco sa znova otočil k Červochvostovi a vyčaroval povrazy. Ovinul ich, ako pri balzamovaní, okolo jeho tela a zakryl ho úplne od krku po päty.

"S kým sa tu máš stretnúť, Peter?" spýtal sa Draco. "Uvoľním ťa z toho kúzla, aby si sa mohol so mnou porozprávať. Buď zostaneš tam, kde si alebo ťa na mieste usmažím."

Zrušil Absolútne znecitlivenie (cz: Úplne spoutání) a Pettigrew na neho žmurkal po dobu medzi dvoma tlkotmi srdca a potom zmizol. Draco sa usmial, keď potkan vyskočil z teraz voľných povrazov - rovno do magickej klietky, ktorú Draco vyčaroval. Malfoy obdivoval žiariace modré mreže, ktoré uzavreli šialeného animága. Zatsskal, ako keby bol sklamaný.

"Predvídateľný až do konca, há, Červochvost? Samozrejme, tieto mreže nevydržia večne, však? Potrebujeme niečo trvalejšie." Švihol prútikom a vyčaroval malú železnú prepravnú klietku. Odlevitoval žiariacu klietku a vmanévroval ju do magickej schránky, ktorú potom uzamkol kovovou zámkou. Modré mreže zmizli, zanechajúc Petra elegantne lapeného v malej kovovej klietke.

"Aby si vedel, Peter, v tom krátkom čase, čo ste ma držali ako väzňa v mojom vlastnom dome," vysvetľoval Draco, "som mal veľa času flákať sa a premýšľať. Časť z toho času som venoval tomu, ako lapiť potkana ako si ty. Trvalo mi skoro týždeň, než som zdokonalil túto malú magickú klietku. Pôsobivé, však?" Zdvihol kovovú schránku za rúčku a nakukol na pištiaceho potkana. "Samozrejme, túto klietku som mal vo svojej izbe a len čakala, aby bola očarovaná. Keby si sa teraz zmenil späť, Červochvost, bola by z teba veľmi stlačená kocka mäsa."

Pustil klietku a usmial sa nad zakňučaním potkana, keď to zacítil. Draco prešiel dopredu, aby zdvihol svoju metlu. Zaplavila ho vlna závrate pri tom pohybe a ruky sa mu triasli, keď sa oprel o násadu metly. Bol na smrť unavený a bolo mu jasné, že si netrúfne odmiestniť sa. Nemal na to dosť energie. Rozhliadol sa cez hustnúcu tmu a prial si, aby do pekla vedel, kde je. Bez ohľadu na to bol čas ísť.

Draco stuhol, keď za ním zaznel šušťavý zvuk. Otočil sa s kúzlom na perách, ale novoprišelec bol rýchlejší. Dracov prútik mu odplachtil z ruky do blízkeho krovia. Draco prehltol, keď si uvedomil, že Červochvosta sa vôbec nebál. Teraz cítil skutočný strach, keď hľadel do žltých očí Fenrira Greybacka. Vlkolak podišiel k Dracovi a priložil mu špičku prútika pod bradu.

"No, no, no. Stratené malfoyovské šteňa," zavrčal Fenrir. "Vyzeráš oveľa menej mŕtvy, než sa očakávalo. Tiež inak, ale si rozkošný." Greybackove oči skĺzli k železnej klietke. Opustil Draca a prešiel ku klietke, hoci stále držal prútik namierený na Draca, ktorý sa bránil nutkaniu povolať do vzduchu svoju metlu. Greyback bol príliš rýchly - jednoducho by odpálil Draca skôr, než by sa dostal do výšky desiatich stôp. Fenrir zdvihol Červochvostovu klietku a potom ju s bolestivým sykotom pustil. Strelil pohľadom po Dracovi.

"Železo? To je poriadne hnusné, Draco." Prikrčil sa a nakukol cez mreže na Petra. "Si to ty, Červochvost? Dal si sa uloviť malým chlapcom?" Kruto sa zasmial. "Vypustil by som ťa, ale radšej by som mal zistiť, prečo si tam dnu. S Dracom si trošičku pokecáme. Však, Draco?"

Jedným rýchlym pohybom si Draco privolal svoj prútik a pokúsil sa odmiestniť, ale bol znehybnený v okamihu, keď sa prútik dotkol jeho ruky.

Greyback sa privliekol späť a vytrhol prútik z Dracovej bezmocnej ruky. Ležérne ho prehodil cez plece. "Nie, ešte nesmieš odísť, sústočko. Ešte nie." Jeho hlas bol sykavým šepotom a oči mu žiarili šialeným vzrušením. Draco cítil, ako ním pomaly prechádza panika a pokúsil sa uvoľniť. Bude potrebovať každú logickú myšlienku, ktorú má, aby sa z tohto dostal živý. Fenrir uvoľnil kúzlo, ale Draco stál vzdorne na mieste.

"Kde si bol, Draco? Tvoji rodičia boli takí znepokojení." Tón hlasu mal príjemný a konverzačný. "Čo tu robíš? A prečo je Červochvost zavretý v tej malej kovovej schránke? Zrádzaš Temného pána? Vážne dokážeš byť taký hlúpy?"

Draco mlčal, kým jeho myseľ hľadala akúkoľvek pravdepodobnú lož, ktorá by mu získala nejaký čas. Metlu mal stále zovretú v ľavej ruke. Keby sa len Fenrir odsunul. Bolo to asi zbytočné, ale bude sa musieť pokúsiť odletieť.

Až na to, že Fenrir sa posunul ešte bližšie. Jeho pery sa roztvorili nad jeho zlomyseľne ostrými zubami. Draca skoro natiahlo zo smradľavého dychu toho vlkolaka - zapáchal po hnijúcom mäse a krvi.

"Tá všadeprítomná malfoyovská pýcha. Ľadovo chladný a nadutý, presne tak ako tvoji rodičia, všakže Draco? Dobre, chlapče, už som veľmi dlho chcel rozbiť to tvoje ľadové správanie. Áno, vieš, že som ťa sledoval, že, Draco?" Greybackova tvár bola skoro pritlačená na tú Dracovu a jeho pery sa pohli bližšie k Dracovmu uchu, keď zašepkal: "Nemôžem sa dočkať, až ťa zlomím. Než s tebou skoncujem, budeš ma prosiť o milosrdenstvo."

Dracovi po chrbte prešiel mráz a strach, ktorý na dôvažok k jeho vyčerpaniu spôsobil, že sa trochu striasol. Zhlboka sa nadýchol a siahol do posledných zvyškov svojej vôle, aby si udržal kontrolu. Keby dal najavo nejakú známku slabosti, Greyback by ho roztrhal ako balík slamy.

Greyback sa zachichotal. "Chceš poznať tú zábavnú časť?" dodal, stále mrmlal do Dracovho ucha. "Dokonca ani nemusím použiť mágiu."

Fenrir sa rýchlo presunul a Draco pocítil vlkolakov jazyk, horúci a vlhký, pohladiť jeho kľúčnu kosť. Pomaly kĺzal nahor Dracovým krkom a nasledoval jeho krčnú žilu do priehlbiny pod jeho uchom. Draco zatvoril oči a neovládateľne sa zachvel. Fenrir sa nad jeho reakciou zachichotal a Draco vycítil Fenrirove ostré zuby na svojom ušnom lalôčiku.

Zachvátený hrôzou jednal Draco v čistom reflexe. Zovrel metlu oboma rukami a zdvihol ju všetkou svojou silou. Uhol bol úplne mimo a nemal žiadnu páku, ale koniec metly zachytil Greybacka prudko na spánku. Vlkolak zavrčal a trochu sa napriamil na nohách, dosť na to, aby Draco tento pohyb nasledoval švihnutím svojej metly. Koniec štetiniek udrel Fenrira do tváre.

Draco okamžite povolal metlu do vzduchu, ale vlkolak bol rýchly ako blesk. Malfoyove nohy sa ledva odlepili od zeme, keď sa Fenrirove pazúry zakvačili o jeho pás a surovo ho prirazili k zemi. Dracova hlava treskla o zem a na chvíľu bol omámený.

Greyback schmatol metlu a hodil ju na druhú stranu čistinky. Kľačal a prezeral si Draca. Ani zďaleka nebol nahnevaný, v skutočnosti sa potešene smial.

"Bál som sa, že mi to príliš uľahčíš, ale ty si pravý Malfoy, však? Budeš bojovať do posledného dychu." Draco miesto odpovede zazeral, hoci mal hrôzostrašnú obavu, že jeho posledný výdych príde skôr než neskôr.

Greyback na neho zrazu skočil a pritlačil ho k zemi. Draco mohol pod váhou vlkolaka na svojej hrudi sotva dýchať. Obe jeho zápästia zvierali Fenrirove ruky, hoci v jednej mal Greyback stále svoj prútik. Jeho koniec sa bolestivo zarýval Dracavi do mäsa. Skrútil ruku, aby sa pokúsil ten prútik dočiahnuť, ale Fenrir ju zvieral dovtedy, kým Draco necítil, ako mu kostičky v zápästí o seba škrú. Trhol sebou.

"Mám s tebou plány, Malfoy," zamrmlal Greyback a zubami cvakol po Dracovej čeľusti, nie dosť silno na to, aby sa mu spustila krv. "Nemaj obavy, na môj vkus si trochu starý. Dnes ťa len trošička skrvavím. Len natoľko, aby som ťa ochutnal." Vlkolak skĺzol svojimi hrubými perami po Dracovom krku. Otvoril ústa dokorán a Draco na svojom tele pocítil ostré zuby. Greyback slabo zahryzol, potom silnejšie, trochu nasal a ochutnával Draca jazykom. Draco sa ho pokúsil striasť, ale držal ho príliš tuho - mohol sa ledva pohnúť. Prekvapujúco sa tie zuby uvoľnili.

"Jeden týždeň, Draco. Vieš, čo sa stane o jeden týždeň?" Zamrmlal mu voči hrdlu Fenrir.

Draco vedel.

"Spln," spokojne povedal Fenrir. Trochu sa zdvihol, aby sa pozrel Dracovi do očí. Vlkolak v úsmeve vyceril svoje strašidelné zuby. "Čierne vlasy sa ti hodia. Vyzeráš temnejšie a zlovestnejšie. Si prakticky dokonalý."

Draco skoro zabudol dýchať. Fenrirov hlas bol hlboký a sprisahanecký, pravdepodobne preto, aby ho Červochvostove ostré uši nepočuli.

"Už ti to došlo, Draco? Si bystrý mládenec. Vezmem ťa so sebou. Ukryjem ťa niekde, kde ťa nikto nenájde. Na sedem... krátkych... dní. Hodí sa, že si všetci myslia, že si mŕtvy. Červochvost si už dávno koleduje o malú nehodu, teraz, keď si ho tak pekne zavrel do klietky. Nebude hovoriť. A potom, na budúci piatok, sa staneš takým ako ja." Hodil hlavou dozadu a zákerne sa rozosmial.

Vlkolakom.