Preklady fanfiction Harryho Pottera

Bring Me To Life

6. kapitola – Akčňák

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/6/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.

6.kapitola 2/2 – Akčňák

Z minulej časti:

Vo štvrtok večer Pansy dostala sovu od Nory.

Parkinsonová. Si prijatá. Zastav sa zajtra kvôli detailom.

ooo

Pansy sa zlomyseľne uškrnula. "Mám pre teba prekvapenie."

"Prekvapenie?" zopakovala Hermiona, ani sa neodvažujúc vo svojich myšlienkach dúfať, že by sa k nim Draco nejako pripojil. Pravdaže sa nepripojí. Ako by ho v prvom rade Pansy pozvala? Ona bola jediná, ktorá mu písala.

ooo

Niekto zaklopal, ale Pansy bola stále zaneprázdnená, takže Hermiona šla otvoriť. Čakala, že to bude Harry, alebo Ron a Suzette, ale namiesto toho čelila svojmu prekvapeniu: Blaisovi Zabinimu.

------------------------------------------------------------

"Ahoj," povedal, a blysol po nej oslnivým úsmevom. "Pansy je tu?"

Hermiona na neho chvíľu zízala, potom pokrútila hlavou. "Áno, ešte stále sa pripravuje."

"Vyzeráš pekne. Ideš dnes večer von?"

Ou, pomyslela si. To bolo zaujímavé; zjavne o tom "prekvapení" nevedel.

"Áno, idem s Pansy, Harrym, Ronom a Suzette. A predpokladám, že ty tiež."

Chvíľu na ňu hľadel a potom sa zasmial. "Nechaj ma hádať. Toto na nás našila."

Hermiona jemne očervenela. "Eee, myslím, uf, že áno..."

Blaise pokrútil hlavou. "Pansy je týmto známa. Och, všetky tie triky, s ktorými sa vytasila v škole."

"Naozaj?" odvetila Hermiona, spokojná, že jej nakoniec nebude vnútená 'rola spoločníčky'.

"Hej."

"Prosím, poď ďalej," riekla nakoniec, naplno otvorila dvere a keď vošiel, zase ich za ním zavrela. "Ani nedokážem povedať, ako mi odľahlo."

"Ona je... výnimočná," odvetil uškŕňajúc sa.

"Blaise!" Pansy vpochodovala do miestnosti. "Som taká rada, že ťa vidím!" Prešla cez izbu a objala svojho priateľa.

"Ahoj, Pansy," povedal blahosklonne.

Pansy so žiarivým úsmevom striedavo hľadela na Blaisa a Hermionu. Potom sa otvorili dvere a vošiel zvyšok ich skupiny. Nastal menší chaos, ale nakoniec sa všetci šiesti odmiestnili, aby sa zjavili vo vestibule čarodejníckej reštaurácie.

Usadili ich k okrúhlemu stolu a Hermiona sedela medzi Harrym a Blaisom. Pansy celý čas nádejne a vôbec nie taktne, sledovala Hermionu a Blaisa.

V polovici večera sa Blaise naklonil, aby sa mohol súkromne porozprávať s Hermionou. "Takže, stále žiadny Draco?"

"Čože?" odvetila Hermiona a pri jeho otázke jej poskočilo srdce. On istotne nemohol vedieť...

"Stále nemá dovolené ho vídať, pravda?"

"Och," riekla a vydýchla úľavou. "Nuž, pracujeme na tom. Videla ho pred týždňom, na bále."

Prikývol. "Spomínam si. Ako to šlo?"

Hermiona mu venovala napätý úsmev. "Prevažne fajn. Na konci to trochu zaškrípalo, ale teraz je to okej."

"To je dobre. Hej, pamätáš, ako som ti hovoril, že si myslím, že sa mu niekto páči?"

"Áno," odpovedala Hermiona a znova znervóznela.

"Nuž, pritlačil som na neho tvrdšie a on pripustil, že niekto taký existuje." Blaise sa na svojej stoličke oprel, hrdý, akoby vyhral nejakú malú bitku.

Hermiona čakala, ale keď Blaise nepovedal nič viac, riekla: "A?"

Blaise pokrčil ramenami. "Nechcel mi nič iné povedať. Povedal, že sa s tým dievčaťom v skutočnosti nestretáva." Zamračil sa. "Mätie ma to. Zvyčajne mi povie aspoň pár detailov. A zvyčajne tiež na to dievča nemusí čakať. Ak sa Dracovi nejaké páči, randí s ním. Nikdy som nevidel jedno bez druhého."

Blaisove poznámky donútili Hermionu usmiať sa a mlčky poďakovala Dracovi, že to naozaj nikomu, dokonca ani svojmu najlepšiemu priateľovi, nepovedal.

"Neboj, ja to z neho dostanem; vždy sa mi to podarí."

"Nespomínam si, že by som sa o túto záležitosť zaujímala," odpovedala upäto.

Skepticky sa na ňu pozrel. "Nie, nespomínala. Pravdaže." Potom zmĺkol a pár minút potom neprehovoril. To Hermionu znervózňovalo; nad čím tak mohol premýšľať?

Potom na ňu Harry prehovoril a časom si všimla, že sa Blaise rozpráva s Ronom a Suzette. Nič ďalšie o Dracovi jej počas večere nepovedal, ale Hermiona sa nemohla zbaviť pocitu, že o tom stále rozmýšľa.

Čoskoro sa museli ponáhľať, aby stihli film, pretože nikto z nich nedával pozor na čas. Keď vstúpili do kina, už bolo zhasnuté a sála bola celkom plná. Rozdelili sa, aby si našli miesta a Hermiona odišla s Blaisom. Našli si dve sedadlá v najzadnejšom kúte miestnosti.

Prvých desať minút sedeli potichu a Hermiona cítila, ako rozpaky a napätie neustále narastajú. Nakoniec sa situácia stala takmer neznesiteľnou, a tak prehovorila.

"Vieš, toto sú miesta, na ktoré si ľudia sadajú, ak ich nezaujíma sledovanie filmu a chcú sa len muchľovať."

S jedným zdvihnutým obočím na ňu nedôverčivo pozrel. 

"Vážne?" Hermiona prikývla. "Navrhuješ, aby sme tento zvyk dodržali?"

Zachichotala sa. "Nie, len sa pokúšam odľahčiť túto... divnú... situáciu."

"Ach. Áno. Nuž, tak ju považuj za odľahčenú. Takže, mimochodom, čo je toto za film?"

"Je to akčný film. Veľa automobilových naháňačiek, prestreliek... muklovia takéto veci milujú."

"Pansy sa toto páči?" Neveriacky sa spýtal. "Ja už  nemám poňatia, čo sa deje."

Hermiona sa uškrnula. "Áno, čuduj sa svete, sa jej to páči. A pri tomto musíš dávať naozaj pozor, aby si ho pochopil.

"Ou. No, och, dobre."

Celý film strávili tým, že si z neho robili srandu, keď si všímali absurdné, neuveriteľné veci, ktoré sa tam stali. Keď sa s ostatnými stretli vo vestibule, ešte stále sa smiali a rozprávali.

Pansy sa na nich radostne pozerala. "Takže? Bavili ste sa vy dvaja?"

Blaise zakašľal, aby sa nerozosmial a Hermione sa na tvári zjavil naozaj veľký úsmev. "Eee, áno, bavili."

"Skvelé," riekla Pansy, a zakvačila sa do Harryho.

"Tak to teda na dnes zabalíme?"

Všetci zborovo súhlasili a rozdelili sa. Harry chcel odprevadiť Pansy domov – čo bol kód pre minimálne päťminútové bozkávanie na chodbe – takže sa Hermiona rozhodla ísť časť cesty pešo. Blaise sa ponúkol, že jej bude robiť spoločnosť a ochráni ju pred nebezpečnými živlami.

Na polceste k jej bytu, po tom, čo prebrali celý film a všetky blbosti v ňom, Blaise povedal: "Vieš, naozaj som sa dnes večer bavil."

Hermiona cítila, ako sa jej v hlave rozozvučal varovný signál. "Och, áno, ja tiež."

Usmial sa s pohľadom upretým do zeme. "Nemôžem uveriť tomu, že sa nás Pansy pokúšala dať dokopy."

Nemohla si pomôcť, ale bola zvedavá, či o tom naozaj nevedel. "Hej, ja tiež nie."

Kráčali v nepríjemnom tichu a Hermiony sa zmocnil pocit, že by ju mohol pozvať na rande. Blaisa mala rada, naozaj, len nie týmto spôsobom. Okrem toho, bol tu Draco... s ktorým pravdepodobne nikdy naozaj nebude môcť byť... Ale aj tak, bol v jej srdci, a bolo by nesprávne nechať Blaisa, aby si myslel niečo iné.

"Takže, Blaise, uvidíme sa," prevravela Hermiona napokon.

"Och, ja – myslíš, že... skončili?"

"Áno, pravdepodobne. Dobrú noc!"

"Dobrú," odvetil, nútil sa do úsmevu a znel akosi skleslo.

Hermiona vbehla do uličky a odmiestnila sa.

ooo

Hermiona sa v pondelok ráno zobudila zavčasu, aby sa uistila, že Pansy odíde načas a aby ju povzbudila a pomohla jej, ako len bude môcť. Pansy bola ledva hore; potĺkala sa po byte, aby sa pripravila a sťažovala sa na svoju "rovnošatu" – čierne nohavice a čierne tričko, plus čierne topánky bez opätkov. Nakoniec, o trištvrte na šesť, Pansy odišla. Hermiona sľúbila, že sa zastaví a vezme ju na obed, na čo jej Pansy venovala ľahostajné kývnutie.

Po tom, čo odprevadila Pansy, Hermiona na hodinu znovu zaspala predtým, ako sa sama pripravila na svoj návrat do práce. V piatok písala svojmu šéfovi a oznámila mu, že je k dispozícií kedykoľvek ju bude potrebovať. Odpovedal v priebehu pár hodín a žiadal ju, aby prišla tento pondelok.

Bolo to zvláštne, znovu vstávať a chodiť do práce. Zistila, že sa jej veľmi páči pracovať doma a obzvlášť v pohodlnom oblečení. Plánovala sa porozprávať so šéfom o možnosti pracovať pár dní v mesiaci z domu.

Ako sľúbila, stretla sa Pansy, aby spolu mohli ísť na obed. Prišla do obchodu, kúpila zopár praliniek (jednu, aby ju poslala Dracovi) a kým čakala, prezerala si ponuku.

Keď sa Pansy vynorila z obchodu, Hermione sa podarilo opýtať sa len "Ako sa máš?" pred tým, ako ju Pansy prerušila.

"Ach, som taká unavená a bolia ma nohy z toho, že som celý deň stála! Jediné, čo som zatiaľ robila – celý deň – bolo, že som sa učila používať a čistiť tie stroje vzadu. Ani som nevedela, že sú tam na to všetko stroje – čo sa stalo s mágiou? A všetky tie miesta, kde sa môže prilepiť cesto... tomu by si neverila! Och, nemyslím, že to dokážem!"

"Vraveli ti, že to bude ťažká práca," pripomenula jej Hermiona.

"Ja viem," zafňukala Pansy. "Ale netušila som, čo to znamená. Drhnutie a čistenie... som taká rada, že si mi všetko okolo toho ukázala, inak by som sa cítila neskutočne hlúpo a neschopne. Myslela som si, že sa minimálne budem učiť ako sa vyrábajú cukrovinky, aj keby som sa k tomu nedostala hneď."

"Mám dojem, že ťa v skutočnosti učia, ako viesť cukráreň, nielen robiť sladkosti. Pamätáš? Premýšľaj – jedného dňa si budeš môcť otvoriť svoj vlastný podnik."

Dorazili do kaviarne a sadli si von.

"Ja viem," odvetila Pansy s unaveným povzdychom. "Ja len...neviem, či zvládnem všetku tú prácu."

"Pravdaže zvládneš!" riekla Hermiona povzbudzujúco. "Viem, že zvládneš. Len na to choď pomaly. Časom si na tú prácu zvykneš, a dostaneš sa k tej zábavnej časti."

"Viem..." vzdychla si a potom sa pozrela na Hermionu, oči jej žiarili. "Dnes som videla niečo krásne."

"Och? Rozprávaj."

"Nora robila špeciálnu várku praliniek - malinových – ibaže namiesto bežnej varechy použila na miešanie svoj prútik. Zaujalo ma to, a ako som sa pozerala, zdalo sa mi, ako keby sa do tej pralinkovej zmesi primiešavala mágia."

"Naozaj?" zareagovala Hermiona fascinovane. Práve teraz mala v kabelke tri také pralinky úhľadne zabalené v malej, striebornej škatuľke previazanej červenou stuhou.

"Áno. Zaujímalo by ma, či vyrába aj magické sladkosti. Naozaj by som sa to veľmi rada naučila."

"Máš nejaký nápad, čo by tie pralinky mohli spôsobovať?"

Pansy pokrčila ramenami. "Nemôžem to povedať naisto, ale myslím, že som prichytila Noru, ako si pri práci pohmkáva. Vyzerala, že má dobrú náladu."

"Hmm," prevravela Hermiona, skôr pre seba. Možno by tie pralinky mala pred tým, ako ich pošle Dracovi, vyskúšať. Obzvlášť ak nevedela, čo sa stane, ak nejakú zje.

Pansy zívla. "Jedna vec je istá: Dnes v noci potrebujem viac spánku."

Hermiona sa usmiala. "Och, mám nejaké novinky, myslím, že ťa budú zaujímať..."

Pansy ožila; Hermionine novinky bývali obyčajne veľmi dobré. "Aké?"

"Rozmýšľala som, že je čas na ďalší večierok. Tentokrát...s...ďalšími hosťami."

Pansyine oči sa rozšírili. "Myslíš tým Draca?"

Hermiona prikývla.

"Okej, dobre. Pretože som ohľadom neho úplne v pohode."

"Naozaj si?" spýtala sa Hermiona.

"Ja... ty si to nemyslíš?"

Hermiona pokrčila ramenami. "Naposledy si sa na mňa kvôli nemu naštvala. "

"Ale... nie, naštvala som sa kvôli tebe, pamätáš? Nie kvôli nemu."

"Áno, ale ty by si vôbec nemala byť nahnevaná, že je s inými ľuďmi. Ani na mňa, ak sa s ním budem len rozprávať."

"Ja to viem, naozaj. To len... jedna moja časť ho stále chce ľúbiť. On je tak neuveriteľný človek..."

Hermiona prikývla. "To je pochopiteľné. Je s ním spojená veľká časť tvojho života, a vzdať sa ho, naozaj sa vzdať, sa môže javiť, akoby si strácala niečo zo seba. Ale nestrácaš.  Stráca sa moc, ktorú má on nad tebou. Moc, ktorú si mu ty poskytla."

"Aby si vedela, máš pravdu! Tak veľa z môjho života sa točilo okolo neho, a cítim sa, akoby som tým, že ho nechám ísť, opúšťala aj samu seba. Akoby som si pripustila, že som všetok ten čas premárnila."

"Pansy, nemárnila si čas. Z tvojich citov nikdy nič nevzišlo, ale doviedli ťa sem, k dnešku. Život vždy napreduje, vždy sa mení. Niektorí ľudia sa s tým vyrovnajú, a niektorí skočia z mosta, alebo prežijú zvyšok svojho života s myšlienkou, že to chcú urobiť."

"Tam presne by som bola ja, ak by nebolo teba," riekla Pansy vážne. "Hermiona, ak by si ne..."

Hermiona sa načiahla a stisla jej ruku. "Nie, Pansy, nehovor to. Bola som tam, to je jediné, na čom záleží."

Pansy pokrútila hlavou. "Stále nemôžem uveriť, že..."

"Prestaň," prikázala Hermiona. "Rozprávajme sa o niečom  inom. Okej? Čo budeš robiť, keď sa vrátiš do práce?"

Pansy hneď neodpovedala, potom pokrútila hlavou na vzdychla. "Asi čistiť záchod." Hermiona sa zasmiala a Pansy sa usmiala. "Čo tvoja práca?"

"V pohode," odpovedala Hermiona. "Aj keď som rozmaznaná – chcela by som behať po kancelárií v pyžame!"

"Tak to je zlé."

"Hej. Takže, tá párty... si ohľadom toho okej?"

Pansy prikývla. "Naozaj som, áno."

"Dobre. Dnes začneme plánovať. Ďalšie tri týždne?"

"Áno, obzvlášť keď teraz obidve pracujeme. Och, som naozaj vzrušená. Vieš ako veľmi milujem večierky!"

"Viem, a preto som to navrhla. Párty v mojom byte vytvorí dobrú, neformálnu atmosféru na to, aby si ho znova stretla. A bude tam Harry a ďalší tvoji priatelia."

"Som pripravená," odvetila Pansy s odhodlaným výrazom na tvári. Zvyšok Pansyinej obednej prestávky strávili diskutovaním o večierku a predbežným plánovaním.

ooo