Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Napraviť chyby

4. kapitola

Napraviť chyby
Vložené: Jimmi - 27.12. 2010 Téma: Napraviť chyby
Kukuričiarka nám napísal:

Napraviť chyby

4. kapitola

ORIGINÁL: http://www.hogwartsnet.ru/mfanf/printfic.php?l=0&fid=3229

Preklad: Kukuričiarka

Beta-read: Bbarka, Jimmi

Niekedy osud prináša druhú šancu, len ju musíme byť schopní využiť...

. Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Ma_ria ,ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Štvrtá kapitola

„Výborne! Super!“ Ako každý piatok sa Hermiona zapodievala upratovaním. Zvyčajne na to používala čarovný prútik, ale dnes si potrebovala na niečom vybiť zlosť. Úbohému stolu pomaly hrozilo, že doň vytrie  dieru, keď ho mladá čarodejnica oduševnene drhla na jednom mieste. „Minula som naňho obrovskú sumu, potom som znášala jeho posmech, dokonca som mu dovolila spať v mojej posteli! A on si ráno len tak zmizne! Ani „ahoj“, ani „ďakujem“, ani „Hermiona, si ten najúžasnejší človek na svete a som nevýslovne šťastný, že som ťa stretol“, proste nič! Ešte mi mal na nočnom stolíku nechať prachy, debil!“

„Mami?“

„Čo je?“ Malé dievčatko s údivom roztvorilo očká a keď to Hermiona zbadala, takmer sa upokojila. „Čo si chcela, zlatíčko?“

„Budeme obedovať?“

„Obedovať?“ Hermiona sa pozrela na hodiny. Neuveriteľné, ale uplynula skoro polovica dňa a ona stihla utrieť len jeden stôl. A vôbec, od samého rána jej všetko liezlo na nervy. Zobudila sa príliš zavčasu, z čoho ju teraz bolela hlava, a keď nenašla Draca, začala sa strachovať, či sa mu niečo nestalo, a hľadať ho. Keď ho neobjavila ani v kúpeľni, ani v druhej izbe (vzhľadom na veľkosť príbytku, viac ani nemala kde hľadať), pochopila, že jednoducho zdrhol. A až vtedy jej naozaj prišlo zle. „Áno, Amy, len musím vymyslieť, čo budeme jesť.“

„Mami?“

„No prosím?“

„A Draco ešte príde?“

Hermiona vynaložila veľké úsilie na to, aby sa ovládla.

„Ja by som v to nedúfala. Nemyslím, že ešte niekedy uvidíme toho...“

„Ani nepokračuj!“

Hermiona na sekundu prestala dýchať, pretože v tom okamihu do miestnosti vošiel sám Draco Malfoy. Úplne pokojne si otvoril vchodové dvere jej vlastným kľúčom, hoci to nebolo také ľahké – v oboch rukách držal obrovské tašky.

„Draco!“ radostne zapišťala Amy.

„Malfoy?“ nedôverčivo zašepkala Hermiona.

„Ani nedúfaj, že sa ma tak skoro zbavíš!“ Nie veľmi prívetivo sa na ňu pozrel spod stiahnutého  obočia. Amy ale venoval oslňujúci úsmev. „Ahoj, Maličká.“

„Vrátil si sa?“ Hermiona sa nedokázala prestať hnevať.

„Ja som ani nikam neodchádzal. Čo je? Už sa ani nesmiem ísť nadýchať čerstvého vzduchu?“ Draco podišiel a podal jej obe tašky. „Hybaj, priprav nám niečo.“ Keďže mala teraz Hermiona plné ruky, bez ďalších ceremónií jej úplne nečakane strčil do zadného vrecka úzkych džínsov mešec s peniazmi.

„Čo?“ zaochkala Hermiona od prekvapenia, a hoci by sa zdalo, že sa nič zvláštne nestalo, jeho dotyk...

„Tvojich 20 siklov.“

„Aaaa...“

„Počúvaj“ jeho hlas znel chladne, „choď už do kuchyne, hej?“

***

Hermiona mala pocit, že nič také chutné nejedla od ukončenia Rokfortu, kde jedlo dostávali už pripravené, ale hlavne úplne bezplatne. Hermiona preskúmala tašky a cítila sa naozaj šťastná. Toľko jedla! Tašky boli plné rôznych dobrôt - od čerstvej zeleniny, mäkkého chleba, ba dokonca mäsa, či rôznych sladkostí a zrelého ovocia.

Hermiona sa musela odznova naučiť variť, ale celkom úspešne sa s tým popasovala. Pri obede sa nikto nemohol odtrhnúť od svojho taniera. Ju samú ako vždy ignorovali, ale zato mala možnosť sledovať veselý rozhovor Amy a Draca. Zdalo sa, že sú obaja z toho druhého hotoví. Ale dá sa snáď vytušiť, aké city víria v Dracovi Malfoyovi?

Tentoraz Hermiona sama požiadala Draca o pomoc pri umývaní riadu.

„Prečo nepoužívaš mágiu?“ nespokojne sa spýtal, keď bral do rúk tanier, a skrivil tvár, keď ho aspoň ako-tak utieral.

„Upokojuje to nervy a dáva ti to čas zamyslieť sa nad životom,“ áno, aj ona sa naozaj zamyslela, ale nie o živote v jeho globálnom zmysle.

„Mám v poriadku nervy aj život.“

„Malfoy,“ zamračila sa Hermiona, „kde si to všetko vzal? Predsa si to neukradol...“

„A toto má byť vďačnosť?“ prerušil ju Draco a odhodil utierku. „To je  sila!“

„Nie, ja... ja som sa len znepokojovala.“

„Kvôli mne?“

„Nie, kvôli mne a mojej dcére, ktorej sa určite nebude páčiť, ak sem vtrhnú smrťožrúti preto, aby znova zabíjali.“

„Milá ako vždy, Grangerová.“

„Ideš mi príkladom, Malfoy.“

Nečakane sa usmial.

„Páči sa mi, keď sa hneváš. V tých chvíľach vyzeráš skoro očarujúco.“

„Áno?“ Hermiona odložila tanier. „Takže to je ten dôvod, prečo si sa ma celé tie roky na Rokforte snažil naštvať a teraz robíš to isté?“

„Možno,“ odvetil zavádzajúco.

„Mimochodom, milord,“ Hermiona zažmúrila oči, „kde sa chystáte dnes večer spať?“

„Tam, kde aj včera, mylady,“ nadvihol obočie, „alebo je mylady proti?“

„Áno,“ Hermione sa táto hra začínala páčiť, „mylady je proti.“

„Ou,“ zamračil sa Draco, „mylady by sa nemala znepokojovať. Veď to nie je po prvý krát.“

„O čom to hovoríš?“ Na sekundu sa zľakla, ale Dracova odpoveď všetko vyjasnila.

„Ak sa nemýlim, minulú noc sa mylady spalo dobre, aj keď vedľa nej čosi ležalo. Tým skôr, že  jej milord nič,“ urobil dôraz na poslednom slove, „ale vôbec nič neurobí.“

„Ak to sama nebudem chcieť,“ zašepkala Hermiona.

„Ako?“

„Ale nič.“

„Dobre, Hermiona, nehraj sa na bohviečo. Nemôžem spať na zemi, ráno ma z toho bolí chrbát!“

„Fíha, koľká nežnosť!“

„A čo si si myslela?“ prevrátil očami a odišiel.

***

Víkend preletel ako voda, hoci teraz bolo v živote Hermiony spestrenie v podobe bezcitného namysleného debila, ktorý mal tú drzosť nielen žiť v jej dome, ale aj spať v jej posteli. Samozrejme, bol z neho aj úžitok – v dome sa objavilo jedlo. Samozrejme, Draco sa skôr strachoval o seba, než o ne, ale v zásade v tom nebol rozdiel. Hlavne, že jej dcéra nehladovala, a za to bola Hermiona ochotná strpieť kohokoľvek, dokonca aj Malfoya. Áno, strpieť, snažila sa nahovoriť samej sebe, že jej je to vrcholne nepríjemné, ale zakaždým ju myklo pri myšlienke, čo bude, ak Draco odíde.

Pondelkové ráno. Najhoršie ráno v týždni, pretože treba ísť do práce. Hermiona sa pozrela na budík, potom na spiaceho Draca. Ako vždy sa usalašil na opačnom kraji postele.

„Dobré ráno,“ zašepkala Hermiona. Bolo také príjemné ležať v lúčoch ranného slnka, len sa mlčky prizerať a predstavovať si, že sú spolu, že sa teraz zobudí, nežne ju pobozká a povie : „Ty už si vstala, drahá?“

Hermiona potriasla hlavou, aby sa zbavila nevítaných myšlienok, vstala a začala sa obliekať.

Draco sa prebral a okamžite pocítil, že niečo nie je v poriadku. Bol sám. Zvláštne, ale za tie tri dni si na ňu stačil zvyknúť. Bez väčšieho nadšenia vstal a vybral sa do kuchyne, kde už sedela Amy a s chuťou chrumkala chlebíčky.

„Dobré ráno, Draco!“ povedala a zadívala do obrázkovej knižky.

„Dobré ráno, Maličká. A kde je mama?“

„Mama je v práci,“ odvetilo dievčatko. Draco sa začudoval.

„Ona pracuje? Kde?“

„U nejakého uja, robí mu chyžnú. V pondelok a vo štvrtok. Má veľa peňazí, ale mame aj tak platí málo.“

„Áno?“ zamračil sa. „Prečo teda odtiaľ neodíde?“

„No,“ zatiahla Amy, „lebo ju už nikam do práce nechcú. A ja viem, že mame je tam veľmi zle. Raz, keď si myslela, že ju nepočujem, nazvala svojho pána „mrzkým starým úchylákom“, hoci ani neviem, čo to znamená.“

„Skvelé,“ Draco ani sám nevedel, ako zovrel päste. „Chrabromilská vševedka robí chyžnú u... Nevieš náhodou, ako sa volá?“

Dievčatko sa zamyslelo.

„Zdá sa, hmm... mama niečo spomínala... hmm... Nod!“

„Nie náhodou Nott?“

„Presne!“ Amy sa usmiala. „Poznáš ho?“

Na Dracovej tvári sa zjavilo opovrhnutie.

„Áno, už sme sa stretli...“

***

Hermiona podišla k dverám a vytiahla kľúč, ale ruky sa jej stále triasli, takže len s námahou  trafila do kľúčovej dierky. Posledných pár krát si vzdychla a utrela slzy, vošla. Amy ju neprivítala v obývačke ako vždy, ale keď prešla do kuchyne, pochopila prečo – dievčatko stálo spolu s Dracom pri stole. Rozprávali sa a veselo sa smiali a pokúšali sa pripraviť večeru. Hermiona sa usmiala, čo sa hneď odrazilo bolesťou v líci.

„Mami!“ Dievčatko pribehlo k nej a objalo ju. „Prečo si bola dnes tak dlho? Tak veľmi si mi chýbala! Pozri, s Dracom ti chystáme večeru.“

„Ďakujem, slniečko moje,“ Hermiona objala dievčatko a opäť si pripomenula, že to všetko robí len kvôli nej. Všetko to trápenie znáša len kvôli dcére, a celý svoj život zrejme tiež zasvätila iba jej.

„Hej, Maličká,“ bezstarostne riekol Draco, „choď sa hrať a my to tu s mamou dokončíme.“

„Dobre,“ Amy sa rozbehla do izby.

Hermiona sa cítila nervózne, ako vždy, keď s ním mala ostať osamote. Nikdy nevedela, čo od neho čakať, a vždy sa stávalo to najmenej očakávané. Aj teraz k nej Draco s absolútne pokojným výrazom na tvári pristúpil, majetnícky ju jednou rukou schmatol z bradu a natočil jej tvár k svetlu.

„Tá modrina sa ti hodí, Grangerová,“ nadvihol obočie.

Hermiona si okamžite prešla rukou po líci.

„Je tam modrina? Ja... nevšimla som si ju.“

„Ale samozrejme. Kde si k tomu prišla?“

Hermiona mala pocit, že vie odpovede na všetky otázky a len ju chce potrápiť.

„Ja som len...“ zamračila sa, „len som sa ráno udrela... udrela v tme o dvere.“ Neznelo to veľmi presvedčivo, ale Draco sa ju ani nechystal ďalej spovedať. Vzal zo stola prútik, dotkol sa jej tváre a bolesť ihneď zmizla.

„Nabudúce buď opatrnejšia.“

***

Hermiona opäť prešla handrou po knihách, aby sa uistila, že na nich neostala ani smietka prachu. Za celý rok práce v tomto velikánskom dome ešte ani raz neupratovala v knižnici a teraz bola šokovaná obrovským množstvom tých najzaujímavejších kníh, ktoré tu našla. Také poklady nevidela ani v Rokforte.

Hermiona lačne hltala názvy a rozhorčene si pomyslela, že v tomto dome si zrejme nikto necení tento poklad a samotný pán asi neprečítal ani jedinú z nich. Hermiona si spomenula na staré časy a chcelo sa jej plakať. Toľko toho prečítala, snívala, že raz bude mať dôstojnú prácu, v ktorej bude môcť uplatniť získané vedomosti. Čo už, predsa len sa jej dostalo tej cti robiť s knihami – utierala z nich prach. Ručne. Mala zakázané do tohto domu nosiť prútik

Hermiona sa bojazlivo rozhliadla. Schmatla prvú knihu a otvorila ju na prvej strane. Po prečítaní prvých pár slovíčok zabudla na celý svet. Len sa zviezla na kožený gauč a ponorila sa do čítania.

Nevedno koľko času prešlo, keď vtom mladá žena začula akýsi chechot.

„Tak,“ zatiahol hlas výsmešne. Hermiona rezko vyskočila a pocítila, ako sa v nej zobúdza strach. Do izby vošiel asi 45-ročný muž. Bol vysoký a dosť silný, jeho čierna košeľa len sotva zakrývala svaly. V úzkych očiach mu poihrával posmech aj uspokojenie, tenké pery sa mykali v predzvesti toho, čo príde.

„Pán Nott, pane, ja...“ Nie, nie, hlas sa jej nesmie takto chvieť.

„Sedela si na mojom novom gauči, humusáčka. Nebála si sa ho pošpiniť?“ začal sa približovať a Hermiona od strachu ustúpila.

„Prepáčte, nechcela som,“ Hermiona sklonila hlavu, aby nevidela jeho protivnú tvár, ktorú tak veľmi túžila  udrieť. Keby to spravila, mohla by sa rovno začať lúčiť so životom.

„Nechcela?“ Uškŕňal sa skoro ako Malfoy. Hoci, nie, Malfoy sa pri ňom zdal byť anjelom.

„Nie, pán Nott, ja som...“ Hermiona odrazu zistila, že stojí príliš blízko. „Vaša žena dnes nie je doma?“

„Uhádla si,“ prudko ju schmatol za pás a pritiahol ju k sebe. „Vieš, že si veľmi pekná žena a mohla by si zarábať omnoho viac, stačilo by, keby si chcela...“

„Nie,“ triasla sa, „prosím, nie.“

Toto nebol jeho prvý pokus, keď jeho žena nebola doma, ale doteraz Hermionu vždy niečo zachránilo. Zakaždým si však uvedomovala, že sa jej šťastie raz skočí.

„Ty sa ma opovažuješ odmietnuť?“ Pritlačil ju k sebe silnejšie a jeho druhá ruka pomaly kĺzala nahor od jej pása.

„Pane, ja, už musím ísť...“ začala dychčať.

„Nikam nepôjdeš, ty tupá humusáčka!“ zakričal a Hermiona začula, ako sa trhá látka jej šiat.

„Nie!“ pokúsila sa mu vytrhnúť, ale ako sa to mohlo podariť jej jemnému telu, keď ju zvierali jeho silné ruky? „Prosím vás, nerobte to!“ Slová sa jej rozplynuli v trhanom plači, ale on to nepočul. V letku jej chytil ruku a stlačil tak silno, že Hermiona zakričala.

„Áno,“ šepkal, „len krič, bráň sa, páči sa mi to.“

Bolo ťažké vnímať to, čo sa dialo. Hermione sa zdalo, že ju roztrhne na kúsky pocit hanby a strachu, ktorý jej stiahol hrdlo sťa ľadový obojok. Už viac necítila na holom chrbte tvrdé knižné police, ktoré sa jej bolestivo vrývali do kože. Cítila len jeho lačné pery mučiace jej krk a ramená, len jeho ruky, ktoré sa zdali byť všade a teraz jej trhli sukňu nahor.

„Nech stratím vedomie,“ v zúfalstve šepkala, „Bože, prosím, daj, aby som omdlela...“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 14.02. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 4. kapitola Od: Kellieta - 01.05. 2012
Draco i Hermiona se k sobě chovají nevděčně. On se k ní chová jako k služce, ačkoliv mu zachránila život a ona je na něj zase protivná, ačkoliv se jim postaral o jídlo a peníze. Ach jo, snad to skončí dobře.

Re: 4. kapitola Od: NessC - 11.02. 2012
Předpokládám, že teď se tam objeví Draco, co? Díky za překlad. :)

Re: 4. kapitola Od: JSark - 01.01. 2011
Fuj, starý úchylák. Nott, okolo 45 rokov, takže otec alebo nejaký príbuzný Thea Notta? No rozhodne fuj.

Re: 4. kapitola Od: doda357 - 28.12. 2010
Ďakujem za peknú kapitolu, pomaly sa nám to viac a viac zauzľuje   Teším sa na ďalšiu kapitolu.

Re: 4. kapitola Od: teriisek - 28.12. 2010
Achjo, chudák Hermiona... vůbec to nevypadá pozitivně. A z Draca jsem zrovna tak zmatená jako Hermiona - co ví? Co chce? Jak tohle dopadne...? Díky za překlad, jdu hned na další kapitolu!

Re: 4. kapitola Od: Rapidez - 27.12. 2010
Hmmm, trošku zvláštní povídka, těžší se v ní zorientovat. Těším se na finále a nemůžu se dočkat té příští kapitoly!

Re: 4. kapitola Od: Svetluska - 27.12. 2010
Draco a Amy jsou úžasní. Ale co ten konec?! Doufám, že Hermionu někdo či neco velmi rychle zachrání. Díky moc za krásný překlad.

Re: 4. kapitola Od: Zuzana - 27.12. 2010
Vzťah Draca s Amy je dokonalý, páči sa mi aj ako sa Hermiona hnevala na Draca, že odišiel, keby ho neznášala tak by sa tomu mohla akurát tak potešiť :D Čakala som, že sa bude vypytovať odkiaľ má peniaze ale asi to nie je podstatné, veď je to Malfoy. Keď prišla domov mala modrinu, to bolo ešte pred tou udalosťou s Nottom? Alebo to bolo už po? Škoda, že si to tak utla, som zvedavá či sa ubráni sama alebo niekto príde? Dúfam, že ho Draco zabije, alebo aspoň naňho hodí cruciatus.

Re: 4. kapitola Od: iway - 27.12. 2010
drsné. .teda.. moc pěkná povídka.. doufám, že ho draco zabije :D

Re: 4. kapitola Od: denice - 27.12. 2010
Moc se mi líbí to jiskření mezi Hermionou a Dracem, narážky, nedopovězené věci, autorka dává velký prostor fantazii. Hermiona pracuje pro otce Notta, s kterým chodila do školy? Jsem zvědavá, jestli to bude mít ještě nějaký význam. Děkuji.

Re: 4. kapitola Od: anonym - 27.12. 2010
nevyzerá to dobre.

Re: 4. kapitola Od: Jacomo - 27.12. 2010
Tahle povídka mě úplně pohltila, jak zahlédnu novou kapitolu, všechno jde stranou a už čtu. Trochu mě překvapito, že se Hermiona víc nedivila, kde vzal Draco jídlo a peníze, a že se víc nezdráhala to přijmout. Ale zase na druhou stranu, když má její dítě hlad... Taky jsem čekala, že jí bude kvůli té modřině víc vyslýchat. Jenže možná bude míň mluvit a víc jednat - zejména vzhledem k závěru by to bylo velmi vhodné! Třesu se strachy o Hermionu, tak si pospěš s další kapitolou, ať se nemusím bát dlouho Díky za zprostředkovávání krásných zážitků při čtení.

Re: 4. kapitola Od: holloway - 27.12. 2010
Jo, to znám, uklízení uklidňuje. Hermiona má víc strach, nebo je víc naštvaná? Je to hezké, jaké vášnivé city chová k Dracovi. I na oběd zapomene. Maličká si Draca asi opravdu oblíbila. Draca s plnýma nákupníma taškama určitě Hermi ráda vidí ale pak se divím, že ho neproklela při slovech hybaj nám něco připravit. Já bych se asi neudržela. Nevím, jestli v tom jen já vidím narážky nebo to tak vážně je, ale když jí Draco říká, že to nebude poprvé co spolu spí v jedné posteli, tak mi přijde, že něco ví. Navíc mi přišlo, že to asi tenkrát v Bradavicích nebyl úlet, že to bylo víckrát-to zas podle narážek Hermiony. No, nechme se překvapit. Vážně mi nedělá dobře ten velkej kontrast mezi přechody z milé části na drsnou, mělo by tam být varování. Hermiona přišla domů s modřinou a Draco ví od koho ji má, trochu jsem čekala, že ho půjde zabít. No a pak nám autorka naservíruje jak se to stalo...Nott ji zná ze školy, přece ví, že když ji pustí do knihovny, že neodolá...sakra teda. Doufám, že ji někdo zachrání...jinak budu smutná Děkuju za překlad další kapitoly, nemůžu uvěřit, že už jsme v půlce, měly by se hodně ryche začít dít ty pozitivní věci aby zachránili kouzelnický svět. Taky mě napadlo, že by mohli prostě jen pláchnout a nechat UK napospas smrtijedům, ale to snad ne Ještě jednou díky.

Re: 4. kapitola Od: izabelle - 27.12. 2010
Džízís, ještě, že to tak utnula, snad to znamená, že jí někdo zachrání :3

Prehľad článkov k tejto téme:

Ma_ria: ( Kukuričiarka )31.12. 2010Epilóg
Ma_ria: ( Kukuričiarka )31.12. 20108. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )30.12. 20107. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )29.12. 20106. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )28.12. 20105. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )27.12. 20104. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )26.12. 20103. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )25.12. 20102. kapitola
Ma_ria: ( Kukuričiarka )24.12. 20101. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )23.12. 2010Úvod k poviedke