Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. Nikto nevie

Hermiona na mieste, kde sa premiestnila, nebol tak veľmi dlho. Viac než rok. Bol to dom jej rodičov. Hermiona nevedela, prečo ho ešte nepredala. Vedela, že tu nikdy nechce žiť. Dokonca tam už nikdy nechcela znova vkročiť. Len nevedela, kam inam by šla. Vedela, že ten dom upratali a zbavili akýchkoľvek pamiatok na to, že smrťožrúti zabili jej rodičov. To ale nerobilo jednoduchším byť tam. Nikto sa nikdy nedozvie, aké ťažké bolo pre Hermionu byť doma.

Prešla cez teraz prázdne izby. Nenechali tam žiaden nábytok. Žiadne obrázky na stene. Nič ohľadom tohto domu nepripadalo Hermione dôverne známe. Nemyslela si, že dokáže pokračovať, ale urobila to. Vyšla hore po schodoch, čo jej pripadalo ako večnosť. Vošla do svojej starej spálne. Na tapetách boli tmavé štvorce, kde Hermiona mala zavesené obrázky a papier okolo teraz chýbajúcich obrázkov už vybledol. Pokúsila sa spomenúť, aké obrázky tam boli, ale nedokázala to. Prešla po chodbe k spálni jej rodičov, ale vedela ešte než sa tam dostala, že nebude schopná vojsť. Nevložila nohu do tej izby odkedy počula, že zomreli, pretože to bola izba, kde ich zabili. Mučili ich? Zomreli v bolesti? Hermiona začala vzlykať. Cítila ťaživé napätie na hrudi. Otočila sa a ponáhľala sa nazad ku schodom.

Zišla len pár schodov, posadila sa a rozplakala sa. Nikto nevie, ako sa cíti, nikto. Prekliaty Potter a prekliaty Draco Malfoy. Darilo sa jej skvele. Bola niekedy smutná a osamelá, ale aspoň začínala znovu žiť. Snažila sa upokojiť svoje dýchanie, aby sa jej slzy zmiernili. Niekoľko krát sa upokojujúco nadýchla a potom sa rozhodla, že sa vráti do svojho bytu. Nemala v úmysle nechať niekoho, aby je hovoril, čo má robiť, už nie. Toto bol jej život. Dostala ho nazad od Draca Malfoya, keď sa jej ho snažil zobrať jeho otec a ona bola pripravená prevziať ho.

Premiestnila sa ihneď do svojho bytu. Harry odišiel. Vďakabohu. Poznala Harryho; vedela, že sa vráti. Len čo sa otočila, aby šla do kúpeľne, objal ju pár silných rúk. Draco si ju pritiahol k hrudi. Iba chvíľu ju pevne držal, a potom ju pustil tak rýchlo, že sa zdalo, že sa skoro zľakol jej dotyku.

"Do pekla, Grangerová! Práve som sa sem dostal a Potter mi povedal, že si sa premiestnila. Kde dopekla si šla?"

"Vieš čo, Malfoy, choď do riti! Len ma nechaj samu a choď do riti! Nemáš žiadne právo mať na mňa nejaké požiadavky. Klamal si! Povedal si, že nikomu nepovieš, kde som a predsa si to urobil!" zakričala na neho.

"Hermiona, urobil som to, čo som považoval za najlepšie pre teba. Keď si spomínam, ty si robila toľko vecí, ktoré sa nepáčili mne, ale nakoniec si urobila to, čo bolo pre mňa najlepšie. Dovoľ mi odplatiť ti láskavosť," prosil Draco.

"LÁSKAVOSŤ!" zajačala Hermiona, "to je to toto všetko? Bol to ten sex so mnou v noci? Bola to láskavosť? Nepotrebujem, aby si mi vracal žiadne láskavosti. Nepotrebujem od teba nič, Malfoy!"

Namierila na neho prútikom.

"Grangerová, odlož preč svoj prútik," povedal s hnevom. Pomaly sa k nej priblížil. "Už si pravdepodobne zabudla ako používať tu mizernú vec."

"Nepodceňuj ma! To by bola z tvojej strany chyba," škodoradostne povedala.

"Prečo si takáto?" spýtal sa, "protivná pri každej príležitosti?"

"Toto povie muž, ktorý z protivnosti urobil životný štýl," povedala Hermiona posmešne. "Nechaj ma samu. Nechcem ísť nikam s tebou alebo s Harrym, nikdy viac. Ak sa jeden z vás pokúsi ma znovu prinútiť, aby som odišla, odídem tak ďaleko, že o mne nikdy nebudete počuť," povedala, prútik mala stále namierený.

"To je to, čo naozaj chceš, Grangerová?" spýtal sa so zúženými očami.

"To je to, čo potrebujem, Malfoy," odpovedala.

"Potom choď do pekla," povedal Draco a okamžite sa premiestnil.

Hermiona sa ihneď rozhodla, že rozloží každé ochranné kúzlo, o ktorom kedy vedela. To nedovolí vstúpiť Harrymu, Ronovi, Dracovi alebo inému členu Rádu, ktorý by sa mohol pokúsiť zasiahnuť do jej života, ale taktiež, ak bola skutočne v nebezpečenstve od smrťožrútov, ochráni ju to tiež pred nimi.

Tých pár dní prešlo tak pomaly ako žiadne iné dni, na ktoré si dokázala spomenúť. Išla do práce a prišla domov. Išla do práce a prišla domov. Ani Harry ani Draco sa ju za minulý týždeň nepokúsili skontaktovať. Za to bola vďačná.

Nakoniec, týždeň po jej stretnutí s Dracom, práve zatvárala obchod, keď začula zvonček nad dverami. Bola vzadu za regálom, preukladajúc knihy, keď vykukla spoza rohu a uvidela muža celého v čiernom ako vošiel do obchodu. Zamkol dvere. Hermiona stiahla nazad hlavu, aby ju nebolo vidieť a oprela sa svojím telom zarovno stenou. Zrazu svetlá v obchode zhasli. Zacítila ako jej celé telo premkol strach. Začula ako sa k nej blížia kroky. Znova začala nosiť so sebou prútik, ale hrom do toho, nechala ho v kabelke.

Nebude mu schopná ujsť, nech to je ktokoľvek. Vo svojom srdci vedela, že je to čarodejník, a že to nie je nejaký mukel. Jej dýchanie sa stávalo nepravidelné a začala sa potiť. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Začula približujúce sa šľapaje. Ako ďalšie začula dôverne známe slová, začula zvuk kliatby a uvidela mužovo telo klesnúť k podlahe. Jedinú vec, ktorú videla, bol prútik, ale vedela, že ten bol spojený s nejakým telom. Niekto omráčil votrelca, ale kto?

Začula ďalší pár krokov. Niekto bol vo vedľajšej uličke. Pozrela sa cez dieru v regáli a uvidela druhého muža v čiernom. Musel to byť tiež kúzelník, týmto si bola istá, pretože omráčil prvého muža. Celou silou zatlačila do police pred sebou a celá polica, ktorá bola vyššia než Hermiona a dvakrát tak široká, prudko spadla s padajúcimi knihami a praskajúcim drevom. Hermiona vykríkla v úplnej hrôze. Ten, ktorého omráčila, zakričal tiež, asi v šoku a od bolesti. Pokúsila sa využiť príležitosť, aby ušla a rozhodla sa vybehnúť zadným vchodom do uličky za obchodom. Ale potkla sa a dopadla priamo na bok. Znovu vykríkla, ale tentoraz bolesťou.

Posúvala svoje telo, plaziac sa celú cestu, k pivničným dverám, ktoré sa používali ako akýsi druh skladu. Začula toho, na ktorého zvalila policu, pohybovať s knihami a doskami a on vykríkol, "Kde si?" V jej strachu jej ten hlas nepripadal známy. Dokázala otvoriť pivničné dvere, ale vedela, že nikdy nebude schopná dostať sa včas dole schodmi, tak sa doslova zvalila po schodoch. Ako hromádka pristála na spodu, na studenej kamennej podlahe. Plakala. Mala také strašné bolesti a tak sa bála.

Pokúsila sa odplaziť hlbšie do pivnice, ale uvidela siluetu postavy, nahodenej v čiernom, na vrchu schodov. Nedokázala rozlíšiť, či to bol ten prvý muž, alebo či to bol ten, ktorého videla cez police s knihami. Začal hrmotať dole schodmi smerom k nej. Stále sa posúvala svojím telom po kamennej podlahe. Schádzal schodmi pomaly, možno ho zranila. Preplazila sa za starú železnú pec, ktorá zaberala celý roh pivnice. Ťažko prehltla. Prosím, prosím, nech ide preč. Nech ju nenájde. Snažila sa zostať tak ticho ako jej bolesť a strach dovoľovali. Začula kroky na kamennej podlahe.

"Kam si šla, dievčatko?" spýtal sa muž. Teraz vedela, že ten hlas nepozná, takže ani nemohla poznať muža, ktorý rozprával. Strach bol jediná vec, ktorú cítila. Prosím, niekto, hocikto, pomôžte jej. V tej chvíli začula ako sa niekto iný rúti po schodoch. Začula ďalšiu kliatbu a uvidela ďalší záblesk svetla z jej úkrytu za zadnou časťou kotla. Zohla hlavu a schovala si ju pod ruky. Zrazu ju niekto popadol za ruky, takmer ju vytrhol z jej úkrytu (Suddenly, someone grabbed her arm, wretched it almost out of her socket) a prehodil si ju cez plece. Ten muž s ňou vybehol hore schodmi ako keby nič nevážila. Bola tak hysterická; ešte neotvoria oči, aby zistila, kto je jej podmaniteľ. Keď sa dostali na vrch schodov, začula ako muž vrhol ďalšie kúzlo, podľa všetkého na ďalšieho votrelca. Začula dôverne známy zvuk, keď človek spadne a narazí na zem. Muž, ktorý ju niesol, vyrazil so svojím prútikom zadné dvere a vybehol do uličky. Pokračoval v behu celou ulicou, okolo niekoľkých domov a keď ju konečne položil na studený vlhký povrch uličky, prikrčila sa v strachu.