Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola sedemnásta - Temné znamenie

Ich rozhovor prerušilo ťukanie sovy na okno obývačky. Hermiona sa k nemu prihnala a otvorila ho, aby vpustila bielu sovu Harryho Pottera. Dala jej z nohy dole správu a rýchlo ju preletela.

"Hedviga, neodchádzaj. Odpoviem hneď." Položila odkaz na stôl a prešla do kuchyne. Kým niečo hľadala, Draco zdvihol odkaz bez toho, že by mal ohľadne čítania cudzej pošty nejaké výčitky.

H, R chcú vedieť, čo do pekla robíš. S niečím potrebujeme tvoju pomoc, takže si švihni. H.

"Teraz si v maléri," poznamenal Draco.

Hodila Hedvige maškrtu a posadila sa, aby napísala odpoveď. V tom okamihu z kozuba vyletela strieborná silueta. V skutočnosti na okamih zahalila Hermionu a ona vyzerala ako polovičný duch. Draco ju pozorne sledoval, ale z jej bezstarostného postoja usúdil, že nie je pod útokom. Strieborná aureola zmizla, ale jej tvár zostala bledá. Pustila pergamen a brko.

"Je to Neville. Myslia si, že ho zajali. Už mám adresu, ale musíme sa premiestniť naslepo." Postavila sa a netrpezlivo na neho kývla.

"My? Ja určite nemusím ísť. Počkám ťa tu."

"Nespustím ťa z očí. No tak, poďme."

Mrzuto sa zdvihol a ona k nemu znova pristúpila blízko. Bol rád, že je dosť vysoký, aby sa na ňu pozeral zhora.

"Vieš, že si mimoriadne panovačná?"

"Vraví sa to. Na, možno budeš potrebovať toto."

Prekvapilo ho, keď si všimol, že mu ponúka jeho prútik. Vzal si ho a nadvihol obočie.

"Musíš sa ma znova dotknúť? Nemôžeš mi len povedať, kde to je?"

Jej hnedé oči zažiarili a dosť nejemne ho schmatla za bradu. Potiahla mu hlavu nadol a oprela o hruď, kým zdvíhala svoje pery... Krucinál! Nechcela ho -!

Zvierajúci pocit premiestnenia pohltil všetky iné pocity. Keď pristáli, Hermiona ho pustila a s chichotom rýchlo ukročila dozadu.

"Ach, páni, to bolo zábavné. Mal by si sa vidieť, ako sa tváriš." Zasmiala sa. Draco ju chcel stiahnuť z kože zničujúcim odseknutím, ale jeho poznámku potlačilo to, že niekto vykríkol Hermionino meno. Okamžite prišla k rozumu a otočila sa. Zalapala po dychu tak hlasno, že to skoro znelo ako výkrik. Draco sledoval jej pohľad a uvidel zelené, žiariace Temné znamenie vo zväčšujúcich sa obrysoch nad domom. Prišlo mu nevoľno. Už Longbottoma zabili? Hermiona sa ponáhľala smerom k tomu výkriku.

Ako sa zvečerievalo, súmrak silnel, ale stále bolo dosť svetla, aby videli, že sú v upravenej záhrade v blízkosti dvojkrídlových dvier do obrovského domu, ktoré boli otvorené. Vo dverách stál muž v cylindri a doslova poskakoval hore a dolu.

"Poďte rýchlo!" jačal. "Je v hroznom stave! Práve som ju našiel!"

Hermiona vbehla dnu a Draco ju neochotne nasledoval. Utekali nahor po niekoľkých radoch schodov a prišli do veľkej, takmer zničenej spálne. Ten muž bol sklonený nad telom, ktoré čiastočne zakrývali rozbité trosky postele. Hermiona zalapala po dychu.

"Pani Longbottomová!"

"Ani na ňu nepoužili Avadu Kedavru," vybuchol ten chlap. "Len vyhodili do vzduchu izbu a nechali ju v pasci zomrieť. Skoro ju rozdrvil rám z postele. Prišli sme sem práve včas. Istotne má jednu nohu zlomenú. Tí bastardi vyslali Temné znamenie príliš skoro, našťastie pre nás." Pokiaľ to znamenie nebolo pre Nevilla, pomyslel si Draco.

"Musíme ju dostať k Svätému Mungovi," povedala Hermiona.

"Viem! Čakal som na Jacka. Hľadá chlapca. Ja ju zoberiem a vy môžete nájsť Jacka."

Jemne nadvihol nevedomú starú mamu Nevilla Longbottoma a obaja s prásknutím zmizli. Hermiona sa s obavami pozrela na Draca.

"Kto je Jack?" spýtal sa Draco.

"Ja som Jack," ozval sa hlas za nimi. Dnu nakráčal čarodejník oblečený v jasnej červenej s extrémne dlhými vlasmi stiahnutými do konského chvosta. "Hermiona.  Toho chlapca nemôžem nájsť. Zdá sa, že ho zajali." Draco bol rád, že ho niekto z Hermioniných známych nechce pri prvom pohľade zabiť. Zrejme ten muž netušil, kto Draco je.

"Prečo by to robili? Všetkých ostatných sa zabiť snažili," ozval sa Draco.

"Vieš istotne, že chceli Lunu zabiť?" spýtala sa Hermiona.

Draco o tom chvíľu rozmýšľal. "Nie. Snape ma vzal so sebou. Povedal, že je to pre mňa ďalšia príležitosť ako sa stať skutočným smrťožrútom, ale možno tým myslel, že mám zabiť jej otca."

"Som si istá, že chceli niekoho zajať. Chystajú pre Harryho pascu," zašepkala Hermiona. Draco si uvedomil, že útok na Hermioniných rodičov bol možno pokusom zajať z toho istého zámeru Hermionu.

Jack prikývol.

"Bojím sa, že áno. Informujem Rád. Idete?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Musím to povedať Harrymu."

"Čo môže urobiť? Najprv musíme dostať Nevilla. Nechceme, aby sa Potter niekam hnal a zbytočne sa nechal zajať."

Hermiona si povzdychla. "V poriadku. Chvíľu tu zostanem a zistím, či tu pre nás smrťožrúti nenechali niečo, s čím by sa dalo pracovať. Nech ostatní rozhodnú, čo urobiť s Harrym," povedala unavene. Draco uvažoval koľkokrát sa dnes premiestňovala. Vedel o troch razoch. Vyzerala, že sa každú chvíľu zrúti.

Muž menom Jack prikývol a odmiestnil sa.

"Vieš, kam ho zobrali?" vážne sa Hermiona spýtala Draca.

Prikývol. "Mám predstavu."

"Môžeme ho odtiaľ dostať?"

"Nie. Nie bez obrovského boja z vašej strany. Aj tak to miesto nemôžete nájsť. Je nezmapovateľné."

Hermiona oboma rukami zovrela prútik. "Nemôžeme ich len tak nechať mučiť Nevilla! Nemôžu mu urobiť to, čo urobili jeho rodičom. Jednoducho nemôžu."

Draco nič nepovedal, pretože to boli jeho vlastní príbuzní, čo vykonali skutok, o ktorom hovorila.

"Ty by si ho mohol odtiaľ dostať!" zrazu povedala.

Ohromene na ňu zízal. "Zošalela si? Chceš, aby som šiel na samovražednú misiu a aby som zachránil tvojho priateľa Longbottoma z domu plného smrťožrútov? Myslíš, že ma tam len tak nechajú vojsť a odprevadiť ho von?"

"Môžeš ma vziať so sebou. Dvaja by sme mohli mať šancu." Jej tvár bola vážna, zúfalá a prosiaca.

"Ja nie som Harry Potter," kruto odvetil Draco. "Nebudem sa hnať do pazúrov smrti a nebudem sa spoliehať na nejaké chrabromilské šťastie, že nás odtiaľ vytiahne za nitku habitu. Od teba sa čaká, že si inteligentná! Vieš, že my dvaja nikdy nezvládneme zložiť Lestrangeovcov, Macnaira, toho diabla Mulcibera, Larsa a ostatných. A vieš, čo sa stane, ak je tam Fenrir Greyback? Roztrhne to tvoje krehké hrdielko a bude sa pri tom rehotať. Ak budeš mať šťastie, zomrieš, keď s tebou skončí."

Slzy jej vbehli do očí a zazrela na neho.

"Ty sa bojíš!" obvinila ho.

"Ja som realista!" vyprskol. "Viem, čo dokážem a nemám v úmysle zahodiť svoj život."

"To je jediný dôvod, prečo si od nich odišiel? Aby si si zachránil svoju prekliatu kožu?" zajačala. Draco zareagoval, ako keby dostal facku. Otočil sa a odpochodoval dole schodmi.

Sprostá, príliš emocionálna chrabromilská blbka! Nikdy nepochopí mentalitu chrabromilčanov. Dokonca tí najmúdrejší si nič nerobili z toho, že vbehli voľky-nevoľky do kolosálneho nebezpečenstva, proti neprekonateľnej presile, len preto, že si mysleli, že urobiť to je správna vec.

Vyšiel von a všimol si, že slnko zapadlo, zafarbilo oblohu do červena a zlata. Na krátky, smiešny okamih zvažoval premiestniť sa na Malfoy Manor. Nie pretože ho o to požiadala, ale pretože... pretože to bolo to, čo by bol urobil Harry Potter. Pevne zaťal päsť okolo svojho prútika. Harry Skurvený Potter.

"Malfoy, počkaj!" zavolala na neho.

Zastavil a bol zvedavý na to, aké slovné urážky mala pre neho tentoraz. Chytila ho za plece a otočila ho tvárou k sebe. Zamračil sa na ňu a všimol si, že jej tvár vyzerala za súmraku ako vyleštené zlato. Vlasy jej žiarili ako svätožiara.

"Je mi to ľúto," zašepkala k jeho úžasu. "Nemala som ťa o to žiadať. Toto dokonca nie je ani tvoj boj a ja sa ťa tu do neho snažím vtiahnuť. Zabudla som, že by si musel bojovať voči svojim vlastným rodičom..."

Draco nezabudol. Vedel, že nikdy nebude musieť bojovať voči svojim rodičom. Bez ohľadu na to, ako slovne podporovali Voldemorta, obaja by radšej zomreli, než by Dracovi ublížili. Vedel, že je to pravdivejšie než čokoľvek iné. Tá myšlienka spôsobila, že zrazu začal uvažovať, čo robia. Jeho mama asi šalie, považuje ho za mŕtveho či zajatého nepriateľom. Prial si, aby jej mohol poslať odkaz, ale to by ju len vystavilo nebezpečenstvu.

Hermionina ruka poklesla. "Musím niečo urobiť, inak myslím, že zošaliem," povedala.

"Fajn. Poďme niečo urobiť," navrhol. "Poďme do toho Riddlovho domu."

"Ísť po viteále?"

Prikývol. "Asi je to stále nebezpečné, ale je akosi menej pravdepodobné, že nás zabijú. Dúfajme."

Na chvíľu si žula peru. "V poriadku. Ale mám pocit, ako keby som nechávala Nevilla v štichu."

"Necháš ho vo väčšom štichu, ak sa dáš zaavadiť. Som si istý, že Rád niečo vymyslí."

"Dúfam, že áno."

"Poďme," povedal. "Tentoraz ťa vezmem ja."

Počkala, kým pristúpil bližšie a načiahol sa. Ovinul ruku okolo jej pása a pritlačil si ju naplno k sebe. Jej oči boli obrovské, keď na neho prekvapene zízala.

"Si trošku príliš dôverčivá, však?" spýtal sa a vykonal kúzlo.