Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: Eggy

2. Prosím, odpusti mi

Pokračoval v zvonení na zvonček. Musel si myslieť, že ju vyprovokuje dosť na to, aby zareagovala. Bola rovnako tvrdohlavá ako on. Konečne do domáceho telefónu povedala: „Musíte mať zlú osobu a nesprávny byt, choďte preč.“

Draco jej vynadal. Povedal jej, aby nebola hlúpa a poprosil ju, aby ho pustila dnu. 'To bolo dosť nezdvorilé', pomyslela si. Čo keby mal zlý byt? Pripadal by si ako hlupák, keby povedal tieto veci úplne cudziemu človeku. Nakoniec do telefónu odvetila: „Choď preč, Malfoy.“ Vrátila sa späť a sadla si na gauč. Môže si zvoniť na ten prekliaty zvonček celú noc. Nechce ho vidieť.

Zachvílu sa vrátila k domácemu telefónu. Len tam tak stála. Práve chcela stlačiť tú vec a povedať, 'si tam ešte?', keď začula pred dverami kroky. Pozrela sa cez priezor a uvidela ho. Prechádzal sa hore a dolu. Musel sa dostať do budovy, keď vošiel jeden z jej susedov. Zhlboka sa nadýchla. To sa bude len sem a tam prechádzať po jej chodbe? Nakoniec skrátka otvorila dvere.

„Ako si vedela, že som tu?“ spýtal sa. Vložil nohu do priestoru medzi dvere tak, aby nemohla zavrieť dvere.

Takú dobu ho nevidela a on sa spýta na toto? Ukázala smerom ku priezoru.

„Priezor, ty idiot.“ Pokúsila sa ho odtlačiť, ale bol silnejší a tak vošiel do bytu.

Vo vnútri hneď začal. 

„Prosím, len sa chvíľku porozprávame. Žiadna hádka, len rozhovor. Dalo mi veľkú námahu ťa nájsť; prinajmenšom by si ma mohla aspoň vypočuť.“

„Dobre,“ povedala, „ale nechám dvere môjho bytu otvorené a nebudem váhať skríknuť vražda, ak sa pokúsiš o čokoľvek podivné.“

Mala strach, že sa možno pokúsi kúzlami ju prinútiť, aby šla s ním. Ale on sa na ňu zmätene pozrel. Možno ho to ani nenapadlo.

„Vieš niečo ako, že sa ma pokúsiš premiestniť odtiaľto alebo tak podobne.“

„Len sa chcem porozprávať, Hermiona,“ keď dopovedal, posadil sa na jej gauč.

Nazval ju 'Hermiona'. Hermiona si vzdychla a presunula sa na druhý koniec gauča. Vždy ju volal buď prekliata humusáčka alebo Grangerová, po celé tie mesiace, čo boli uviazli v Harryho dome spolu. Vyzeral, že je nervózny. Zhlboka sa nadýchol a otočil sa smerom k nej. Jeho oči vyzerali unaveno, ale on sám vyzeral veľmi pekne. Cítila sa popri ňom žalostne neprimeraná, v toľkých ohľadoch.

„Mám pár vecí, ktoré ti už dlhý čas potrebujem povedať. Prosím, len počúvaj a ak budeš chcieť, aby som odišiel, keď skončím a nikomu nepovedal, že som ťa tu našiel, potom to urobím, v poriadku?“

Hermionine srdce bilo tak prudko, že mala dojem, že ho obmedzujú jej rebrá.  Pomyslela si v duchu, 'kedy je dosť dosť?'  Prečo stále musia prechádzať cez tie isté veci? Prečo len nemohol priznať, ako sa cíti a pochopiť ako sa cíti ona? Fajn, ak chce mať svoj prejav, tak ho nechá. Postavila a zavrela dvere, otočila sa smerom k nemu a spýtala sa: „Môžem sa najprv na niečo ja opýtať?“ Chcela sa konečne dozvedieť, či ju skutočne nenávidí, pretože ak áno, tak nemá zmysel pokračovať v konverzácii.

„Myslím, že nie,“ povedal. „O chvíľu ti odpoviem na všetky tvoje otázky; je to kvôli tomu, že ak ti nepoviem ihneď všetky tie veci, čo sa mi preháňajú v hlave, myslím, že asi vybuchnem. Doslova“ Usmiala sa. To by mohlo byť rozkošné vidieť ako jeho hlava exploduje. Len čo si na to pomyslela, zacítila trochu viny. Otočila sa k nemu a pokynula mu, aby pokračoval.

„Nemám v úmysle preberať sa všetkým tým svinstvom predtým. Je to história. Choval som sa ako hovno väčšinu našich životov. Je mi to ľúto. Obviňoval som ťa tak dlho za moje vlastné nedostatky a za môj vlastný pocit viny. Znova, ospravedlňujem sa. To, čo som ti prišiel povedať dnes večer, je to, čo sa stalo v tú noc, keď som zabil svojho otca.“  Oprel hlavu o chrbát gauču a pozrel sa na jej strop. Pozrel sa na prasklinu v omietke a upreto na ňu pozeral. Zdvihla oči tiež, ale potom sa pozrela hneď na neho, keď znovu začal rozprávať.

 „Povedal som smrťožrútom o polohe toho zabezpečeného domu. Nenapadlo ma, že tam niekto bude. Keď som zistil, že ty a ďalší členovia Rádu ste šli tam, okamžite som šiel za Potterom, aby som ho varoval. Naozaj som nechcel, aby ťa zranili.“ Tušila, že sa otočil sa tvárou k nej, aj keď sa práve teraz pozerala na podlahu. Len sa nemohla pozerať na bolesť, o ktorej vedela, že je v jeho očiach.

„Keď som videl smrťožrúta použiť na teba Cruciatus, myslel som, že si už mŕtva. Tvoje telo vyzeralo také polámané. Bolo tam tak veľa krvi. Teraz si uvedomujem, že všetka tá krv bola z rán na tvojom bruchu. Bežal som k tebe. Keď som bol bližšie uvedomil som si, že nie si mŕtva. Potom som sa pozrel do tváre toho smrťožrúta.  Uvidel som, že je to môj otec. Keď mi povedal, aby som ťa zabil, dvakrát som sa nerozmýšľal. Vôbec som nezaváhal. V tej chvíli som vedel, že musím namiesto toho zabiť jeho. To bolo to, čo som urobil. Bolo to vlastne rýchle a ľahké.“  Draco o tom na chvíľu prestal rozprávať a pretrel si rukami svoje oči. Konečne sa otočila, aby sa na neho pozrela.

Posunula sa bližšie k nemu a položila mu ruku na stehno. Urobila to, aby ho utešila a aby mu dala vedieť, že je to v poriadku, aby pokračoval. A tiež chcela cítiť jeho blízkosť. Zdvihol jej ruku a priložil si ju k ústam. Pobozkal jej otvorenú dlaň a potom, kým stále držal jej ruku položenú na jeho srdci, pokračoval.

„Potom, čo som ho zabil, vyzliekol som si plášť a zabalil tvoje telo do neho. Bežal som nazad k Potterovi, s tebou sotva dýchajúc v mojom náručí. Povedal mi, aby som bežal k prenášadlu a dostal ťa do bezpečia.“

„Skončili sme niekde v Londýne. Nevedel som, kde sme boli. Len som vedel, že musím nájsť pomoc. Hnal som s tebou ku Sv. Mungovi, vzali ťa z môjho náručia, povedali mi, aby som počkal vonku a že potom prídu a dajú mi vedieť, ak budú mať nejaké správy. Posadil som sa a problém bol, že som všade na svojej košeli mohol vidieť tvoju krv. Bola červená. Presne ako moja.“ Zvesil hlavu a ona sa posunula ešte bližšie, takže sa ich kolená teraz dotýkali. Práve v tejto chvíli ho tak strašne potrebovala. Takmer viac než potrebovala počuť od neho pravdu.  

„Celý môj život mi hovorili, akí odlišní sú od nás humusáci. Samozrejme, vždy som poznal realitu, že všetka krv je červená, ale stále som si myslel, že tvoja krv, tvôj pôvod, tvoje schopnosti sú podradnejšie než moje. Keď som na svojej košeli uvidel všetku tú krv, a na mojich rukách, uvedomil som si, aký blázon som bol. Mýlil som sa. Musel som to napraviť. Šiel som nazad a bojoval so zvyškom Rádu. Potom, ako vieš, o pár dní neskôr bola posledná bitka. Tiež som bojoval počas toho boja spolu s Rádom.“

„Keď Voldemort zomrel, mal som strach. Vedel som, že dve správne veci, záchrana teba a boj po boku Rádu počas poslednej bitky, nenahradia všetko to zlo, čo som urobil. Tak som sa dal na útek. Skrýval som viac než dva mesiace, než ma Snape našiel. Obávam sa, že zvyšok príbehu od tohto bodu je už pre teba dôverne známy.“  Konečne prestal rozprávať. Bál sa na ňu pozrieť.  

Hermiona nebola schopná slova. Nevedela, čo povedať. Len chcela, aby konečne našiel pokoj. Snáď s úplným priznaním by mohol dôjsť k mieru, ktorý si zaslúžil. Postavila sa, čo Draca šokovalo. Myslel si, že vstala, aby mu otvorila dvere a on odišiel. Vlastne povedal, že odíde, len čo ho vypočuje.

Vstal tiež a povedal: „Vidím, že ideš k dverám, tak ťa teraz nechám, ale najprv ti odpoviem na tvoje otázky, ak si to želáš.“

S trasúcimi a chvejúcimi nohami nemohla nájsť spôsob ako sa pohnúť. Išla k dverám... išla ich zamknúť. Teraz nevedela, čo robiť. Chcela zamknúť dvere, aby mali viac súkromia. Podľa všetkého chcel odísť. Možno len chcel prísť jej povedať, čo musel, a potom pokračovať vo svojom vlastnom živote. Pozrela sa mu do tváre, a skôr než mala čas si to premyslieť, prihnala sa k nemu, hodila sa mu okolo krku a pobozkala ho na ústa, jemne a váhavo. Jeho silné ruky sa ovinuli okolo nej v okamihu keď jeho ústa našli tie jej. Po najkrajšej z chvíľ povedal: „Nie je pravda, že ma nenávidíš?“

Usmiala sa.

„Teraz mi neuveríš, ale to bola tá istá otázka, čo som sa chcela spýtať ja teba. Chcela som sa spýtať, či ma skutočne nenávidíš. Pretože si mi povedal, že ma nenávidíš v tú noc na ústredí.“ Oprela si hlavu o jeho hruď, dala svoje ruky pred seba a položila ich na jeho srdce.

„Prosím ver mi, Grangerová, pretože teraz mám novú zásadu hovoriť len a len pravdu, tak mi prosím ver, keď ti hovorím, že nie je pravda, že ťa nenávidím,“ povedal Draco, kým jeho ruky prechádzali jej vlasmi. Pozrela sa na neho a on povedal, „znie to tak nepresvedčivo, keď to hovorím ja, ale naozaj si myslím, že ťa milujem.“

Prevrátila oči.

„Nuž, keď si si istý, tak istý, aby si mi to povedal, tak to zoberiem na vedomie, v poriadku.“ Usmial sa na to a objal ju silnejšie. Opätovala mu úsmev. „Takže počúvaj, Malfoy. Povedzme si niektoré veci na rovinu. Základné pravidlá, jasné?“ povedala, keď odstúpila od neho. Zamračil sa, ona sa na neho pozrela a povedala: „Prvé, nemôžeš ma volať hlúpa prekliata humusáčka, a už vôbec nie pobehlica.“

Sadol si na gauč.

„Áno, drahá,“ zaznelo posmešným tónom, ktorý sa rozhodla ignorovať, pretože pokračovala vo svojej tiráde.

„Druhé,“ povedala a ukázala dva prsty. „Ani jeden z nás sa nebude vyžívať v sebaľútosti, vine, nenávisti, starých predsudkoch alebo v predchádzajúcich nerozvážnostiach. Začíname žiť, obracajúc nový list, práve tu, práve teraz.“

„Tretie...“ začala, len aby ju prerušil tým, že vyskočil z gauča a položil jej prst na ústa.

„Koľko je ešte tých pravidiel, Grangerová, pretože záleží na tom, ako dlho to bude trvať. Možno budem potrebovať prestávku na záchod,“ povedal vo všetkej vážnosti.

Uhryzla ho do ruky, stiahol ju preč z jej úst a zatriasol ňou v bolesti. „Do čerta, Grangerová!“ zajačal.

„Tretie,“ znovu začala, „myslím, že ťa asi tiež milujem.“

 Šla a sadla si na gauč.

Posadil sa vľavo od nej a štuchol svojím plecom do jej.

„Tak potom je všetko v poriadku, Grangerová?“ spýtal sa.

„Myslím, že áno,“ odpovedala prosto.

Bola jemne v rozpakoch, keď sa Draco pozrel na jej nohu a výstuhu. Mala oblečenú sukňu a výstuha bola dobre vidieť. Zliezol z gauča a kľakol si, aby rozopol popruhy, presne tak ako to urobil v noci v jeho izbe. Odložil jej topánku, potom výstuhu a potom pančuchy, ktoré boli pod ňou. Prešiel svojím dlhým štíhlym ukazovákom nadol po jazve na holeni. Začínala na jej kolene a ťahala sa po celej nohe až k jej chodidlu. Bledosť jej kože zvláštne kontrastovala s ružovou tenkou líniou jazvy. Spôsobil, že je po tele prebehli zimomriavky. Potom jej vyzul druhú topánku a pančuchy.

Sadol si vedľa nej, a zrazu sa prevalil zo sedu na chrbát tak, že teraz ležal na jej gauči a pritiahol si ju na seba. Otočil sa nabok, s jednou rukou pod jej pásom, a zdvihol hlavu, aby ešte raz položil svoje pery na jej. Potom jemne pohrýzol jej ušný lalôčik, a potom sa ešte raz vrátil k jej ústam. Bol šokovaná, ale v tom dobrom význame. Čo sa tu dialo? Čo zamýšľal?

Jeho ruky prešli po chrbte nahor pod jej blúzkou. Bozkávala jeho hruď, potom krk a on zastonal a povedal jej meno. Nie Grangerová, nie humusáčka, ale „Hermiona“.

Jeho ruky ju tesnejšie objali a ona vedela, že už nikdy nechce nechať odísť. Odtiahol sa od nej a postavil sa. Toto ju zmiatlo, ale pokúsila sa tváriť pokojnejšie, než sa cítila. Znova sa na neho pozrela a cítila ako jej srdce bije o preteky. Pritiahol si ju rukami do náručia.

„Kde máš svoju spálňu, Grangerová?“

„Prečo, si unavený?“ odsekla.

„Ešte nie,“ odpovedal. Pobozkal ju znova, tentokrát nie tak jemne, a pretože ho rukami objala okolo krku, zdvihol ju z podlahy, s rukami okolo jej pása a začal cúvať smerom k dverám jej spálne. Ako vedel, že je tam spálňa a nie kuchyňa?

Zacúval pred posteľ a posadil sa na ňu, s ňou v náručí. Pobozkal ju zúrivo, lačným spôsobom, ktorý bol takmer prastarý a posvätný. Horlivo reagovala na jeho bozky.

Prestal ju držať v náručí, postavil sa a začal sa vyzliekať. Nevedela, ďalej robiť. Mala by sa tiež začať vyzliekať? Keď sa postavil, aby sa vyzliekol, spýtal sa.

„Je toto to, čo chceš?“

„Chcem teba.“

Vyzliekol sa rýchlo a potom si ľahol vedľa nej do postele. Hladkal jej telo cez oblečenie. Povedal, „musíš sa zbaviť svojich vlastných šiat. Nechcem ťa nútiť, aby si urobila niečo také.“

Posadila sa na posteli a rozopla si blúzku. Stále ležal a jeho ruka sa zdvihla, aby ju pohladkal po chrbte. Vedela, že z tejto polohy môže vidieť len jej chrbát, ale nie jej prsia, či jazvy na jej žalúdku. Zložila si podprsenku a konečne sa tiež posadil. Svoje ruky mala prekrížené na prsiach a stredné partie. Položil ju jemne na chrbát.

„Pozrieme sa na to, Grangerová.“

Usmiala sa.

„To znelo zábavne.“ Usmial sa na ňu. Zrazu sa cítila tak hlúpo. Bola iba nervózna. Mala sklony povedať čokoľvek, čo jej prišlo na myseľ, keď bola nervózna. Nechcela, aby sa pozeral na jej jazvy. Dosť zlé bolo, že ich zacítil v tej tme vtedy v jeho izbe. Tentoraz nebola tma. Odsunul najprv jednu ruku, potom druhú. Ležala tam pred ním a mala pocit, že je strašne nechránená. Vedela, že nemá najlepšiu postavu na svete. Jeho prsty obkreslili to veľké 'D' a potom to veľké 'M', ktoré jeho otec vyrezal na jej telo. Tým istým prstom, s ktorým predtým obkreslil jazvu na jej nohe. Hľadala v jeho očiach hocijaký náznak odporu, ale nevidela nič. Načiahla sa nadol, keď pokračoval v obkresľovaní jej jaziev a zbavila sa zostávajúcich šiat.

Objal ju rukami a po prvýkrát za dlhý čas sa cítila celkom bezpečne. Bozkával všetky časti jej tela a ona mu to opätovala. Začal venovať zvláštnu pozornosť jej prsníkom. Nemohla si pomôcť a zastonala jeho meno.

„Hermiona, prosím, hovor mi IBA mojím menom, navždy, dobre?“ Usmiala sa, pretože pochopila; toto bol jeho spôsob ako jej povedať, aby bola jeho a jeho jediná po celý čas, tak prikývla v súhlase.

Pobozkal jej jazvy na bruchu. Ponoril jazyk do jej pupku, čo ju rozosmialo a jeho prinútilo usmiať sa. Pokračoval v milovaní sa s ňou, keď sa ich telá stretli v dokonalom súznení. Chcelo sa jej zastonať, tak to urobila. Prestal na chvíľu. Musel si myslieť, že jej ubližuje. Zastavil sal, aby sa spýtal, či je v poriadku, a jediné, čo povedala, bolo 'Draco'. Naozaj v tejto chvíli nedokázala povedať nič iné. Vďakabohu, pochopil a pokračoval.

Kým na začiatku jeho zasväcujúceho dotyku sebou mykla, teraz túžila po tej chuti a pocite z neho. Stále sa jej pozeral o tváre. Uvedomovala si, že sa pokúša zapamätať si črty jej tváre alebo niečo také. Nikdy predtým necítila takú vášeň. Spočiatku to zabolelo, ale teraz to cítila tak odlišne. V tom istom čase cítila dovŕšenie... celistvosť...  potešenie... Bol to pre ňu taký cudzí pocit. Keď skončili s milovaním, podržal ju opretú o jeho hruď a ona zdvihla ruku, aby sa dotkla jeho líca.

„Spomínaš si predtým večer, keď som ti povedal, že ťa milujem?“

Len prikývla hlavou.

„Nuž, nemyslím, že milujem,“ povedal.

Zacítila pichľavú bolesť v jej hrudi. Mala pocit, že sa zadusí. Ako sa s ňou mohol milovať a potom povedať, že ju neľúbi. Zdvihla zrak z jeho hrude a on je venoval podivný pohľad. Možno zle pochopila, čo tým myslel.    

„Oh, Grangerová,“ povedal, takmer žartovným tónom, „prestaň byť taká dramatická. To, čo som chcel povedať bolo, že si nemyslím, že ťa milujem. Viem, že ťa milujem.“ Stále sa pozrela na túto tvár a udrela ho do ramena rukou. „Na chvíľu si si robila starosti, Grangerová? Myslela si si, že ten starý, skazený, čistokrvný bastard, 'Malfoy' je späť, že?“ Zasmial sa a odtlačil ju zo svojej hrude a vzal vankúš spod jej hlavy, dal jej ho na tvár. „Hlúpa malá Humusáčka.“

Rýchlo odstránila vankúš z tváre, ale predtým než mohla na neho nakričať za porušenie pravidla číslo jedna, znova ju tak prudko pobozkal na pery.

„Nenazval som ťa hlúpa humusácka pobehlica, a rád by som na to poukázal. Povedal som hlúpa malá humusáčka. A to je rozdiel.“

„Dobre, pravidlo číslo štyri je, že ma nebudeš volať ani 'hlúpa malá humusáčka',“ povedala, keď sa pokúsila od neho odtiahnuť predstierajúc hnev, ale on ju stiahol na chrbát k nemu, a zostali v objatí, až kým nevyšlo slnko.

Draco ju držal celú noc a ona konečne cítila, že jej život má význam a zmysel. Bolo jej dopriate byť milovaná... byť milovaná ním. Jej život sa od tohto momentu radikálne zmení. Chcela mu dovoliť vstúpiť do jej života a dovoliť mu, aby ju tak miloval. Tak strašne dlho cítila, že jej život, jej existencia nebola skutočná. Nikto ju nemiloval. Vedela, že všetko, cez čo prešli, buď oddelene alebo spolu, malo zmysel a tým zmyslom bolo priviesť ich k tomuto bodu na ich ceste; priviesť ich k sebe. Spoznala, keď konečne zaspal, pretože celú noc ani raz nezaspala. Keď sa slnko konečne priblížilo k jej oknu, rozhodla sa, že ho zobudí.