DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/7/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola siedma - Dracova dilema
Draco bol v knižnici a čítal si jednu z otcových zvlášť nechutných kníh o čiernej mágii. Niektoré z tých kúziel už zvládol, ale bolo tam pár, ktoré boli mimoriadne náročné. Mal pocit, že potrebuje mať k dispozícii každučký kúsok svojej mágie skôr, než to zvládne.
"Hľadáš niečo konkrétne?" spýtal sa od dverí Snape. Draco si podráždene vzdychol. Ďalší jeho strážca - dnes Nott - už bol prítomný; sedel za jedným z písacích stolov s balíčkom kariet. Nemal záujem o stovky kníh a zväzkov, ktoré ho obklopovali. Nott kývol na Snapa, ktorý ho ignoroval.
"Teraz keď si to spomenul, nikde som nenašiel kúzlo, čo na mňa použil Potter. To, ktoré ma skoro rozrezalo na polovicu." Zaťal čeľusť pri tej spomienke. Oveľa horšie než bolesť, bolo zdesenie, že ho Potter videl v okamihu slabosti. Bol nahnevaný dosť na to, aby zabil - vyslal Cruciatus len pretože chcel, aby sa Potter zvíjal bolesťou skôr, než ho zabije... Keby nie toho rezacieho kúzla, možno by to bol Potterov koniec a Draco by bol smrťožrútskym hrdinom.
Snape prerušil jeho pomstychtivé myšlienky. "To kúzlo nikde nenájdeš, pretože som ho vynašiel ja. Volá sa Sectumsempra."
Draco prižmúril oči. "Ako sa ho potom naučil Potter?"
"Našiel ho v jednej mojej starej knihe. Nečudoval si sa, že sa posledný rok stal takým expertom na elixíry?"
"Samozrejme. Hlavne keď rok predtým chodil na doučovanie z elixírov!"
Snape sa neočakávane začervenal. Pri spomienke ako dával Potterovi súkromné hodiny?
"Vskutku. Bohužiaľ, v tej knihe bolo pár pekných kúziel spolu s mojimi starými poznámkami k elixírom. Našťastie je Potter dosť hlúpy, aby si uvedomil, čo má a pretože ťa skoro zabil, bude príliš vystrašený, aby skúšal veľa ďalších. Na kom by trénoval? Na Weasleym?"
"Môžeš ma ich naučiť?" spýtal sa Draco, keď si zrazu uvedomil, že má svojho vlastného dokonalého učiteľa Temnej mágie. A nie Obrany proti čiernej mágii, ale tej skutočnej.
Snape pokrčil plecami. "Určite. Ak čas dovolí."
Vo dverách sa zjavil Červochvost.
"Temný pán ťa chce vidieť," povedal Snapovi. Jeho potkanie oči sa presunuli k Dracovi a zaškeril sa. "Aj teba."
Draco potlačil pocit hrôzy nad tou šťastnou novinkou a odložil knihu nabok.
"Dobre," odvetil kvôli Červochvostovi. "Už som sa nudil."
Knižnica bola hneď vedľa salóna, takže cesta k pohrome bola kratučká. Draco vošiel do miestnosti spolu so Snapom a prekvapilo ho, aká bola príjemne zohriata. Oheň veselo pukotal a bol jediným zdrojom svetla. Na tých obrovských oknách, ktoré mali výhľad na udržiavané pozemky, boli zatiahnuté ťažké čierne závesy. Ako sa zdá, nádherný výhľad nemal pre Temného pána žiadnu cenu.
Voldemort sedel v jeho obvyklom kresle potiahnutom červeným zamatom - v tom, ktoré kedysi bývalo Dracovým obľúbeným. Had bol skrútený pred ohniskom, ako keby spal, ale tu a tam vyšľahol von jeho jazyk. Snape vykročil dopredu a úctivo prikývol.
"Je čas," bez obalu prehovoril Voldemort. "Greyback čaká."
Snape prikývol a otočil sa k odchodu.
"Vezmi chlapca so sebou. Som si istý, že ho Fenrir rád uvidí."
Snape pokynul a Draco za ním šiel rád. Urobil by hocičo, len aby unikol trúchlivej prítomnosti Temného pána.
"Obleč sa a stretneme sa v kuchyni," prikázal Snape.
"Kam ideme?"
Čierne oči sa presunuli k jeho s niečím podobným pobaveniu.
"Dozvieš sa. Máš päť minút."
Draco si vzdychol a šiel nahor, aby si vyzliekol svoju bledomodrú košeľu a nahradil ju čiernym hodvábom. Pokrčil ramenami vo svojom čiernom smrťožrútskom habite a pohol sa, že vyjde z dverí, ale na prahu zastal.
"Accio minca," príkro povedal. Galeón vyletel spod postele do jeho roztiahnutej ruky. Strčil si ho do vrecka a vyšiel von.
ooOoo
Stále bolo zatiahnuté, ale nepršalo ako včera. Snape premiestnil Draca naslepo - nemal potuchy, kde sú. Napadlo ho, či nelokalizovali Grangerovej rodičov, ale pochyboval o tom. Nech akokoľvek veľmi pohŕdal Grangerovou, vedel, že je inteligentnejšia než priemerný smrťožrút. Dokonca než Snape.
Dorazili vedľa špinavej cesty, ktorá bola sotva viac než úvoz lemovaný z oboch strán kamennými stenami, ktoré sa rozpadali.
Snape po tej ceste kráčal a nasledoval ju po malom svahu. Draco sa vliekol za ním. Cesta sa zvažovala a on zachytil záblesk domu, ktorý bol uvelebený medzi stromami. Keď sa k tomu domu priblížili, Draco si všimol skupinu ľudí motajúcich sa pred hlavnou bránou. Bolo ich tam najmenej desať. Poznal jediného, ktorý vykročil vpred, aby sa stretol so Snapom - Fenrira Greybacka.
Vlkolakove chladné oči zaleteli k Dracovi a jeho pery sa otvorili, aby odhalili jeho hrozný vlkolačí úsmev.
"Ahoj, Severus. Vidím, že si mi priniesol obed."
"Len si s týmto švihnime," zavrčal netrpezlivo Snape.
Fenrir vydal nesúhlasne zvuky. "Nie je treba sa hnať." Pokrčil plecami. "Nikto tu nie je. Poslal som Eastwycka skrz dom, či nenarazí na nejaký alarm. Nič."
Snape prikývol. "Poď, Draco." Prešli cez otrhanú skupinu a Draco sa pokúsil nedotknúť sa nikoho z nich bez toho, že by vyzeral, že sa vyhýba kontaktu. Mnohí z nich zapáchali a boli špinaví. Uprene sledovali Draca a niekoľko z nich si olízalo pery či zúrivo vycerilo zuby. Draco potlačil zachvenie. Jedinou horšou vecou než odporný, špinavý, chlpatý vlkolak bola svorka odporných, špinavých, chlpatých vlkolakov. Vďakabohu, že spln bude až za niekoľko dní, inak by bolo zdivočené vzrušenie vyžarujúce z tej svorky skoro ohromujúce. Pochyboval, že by sa zastavili pred tým, aby roztrhali jeho a Snapa na kúsky.
Vošli hlavnou bránou a Draco si všimol záhradku pred domom, kedysi veľmi dobre udržiavanú, ktorá začínala ukazovať známky zanedbania. Na množstve kvitnúcich kríkov bolo veľa uschnutých okvetných lístkov a burina vystrkovala hlavu cez povädnuté, uschýnajúce zvončeky.
Keď vošli do kuchyne toho zvláštneho, rozpadnutého domu, Draco si zrazu uvedomil, kde sú. Obrovský stôl uprostred kuchyne bol prvý záchytný bod. Draco nejedol v kuchyni Malfoy Manoru odkedy bol malým dieťaťom a nasáčkoval sa tam, aby si dal popoludní olovrant. Bolo zrejmé, že obyvatelia tohto domu jedli všetky svoje jedlá v tejto kuchyni, najpravdepodobnejšie kvôli neexistencii jedálne.
To miesto bolo bez poškvrny, ale na všetkom bola vrstva prachu.
Svorka vlkolakov sa natlačila do kuchyne za Dracom.
"Hľadajte čokoľvek týkajúce sa Fénixovho rádu," povedal Snape. "Pravdepodobne nič nenájdeme, ale s toľkými Weasleyovcami je možné, že jeden z nich urobil chybičku. Švihnite si."
Pestrá čeliadka sa rozptýlila po dome a Draco nejakého z nich nasledoval hore schodmi. Vchádzali náhodne do izieb, takže Draco pokračoval nahor niekoľkými schodiskami k posledným dverám. Uvažoval, aké to bolo žiť v tomto malom dome s toľkými súrodencami. Nepochybne hlučné a šialené. Schody boli vychodené a hlasne vŕzgali, keď na ne Draco stúpil. Chýbalo niekoľko hlavných stĺpikov a zábradlie.
Izba, do ktorej Draco vošiel, patrila Ronovi Weasleymu. Steny zdobilo niekoľko oranžových plagátov Kudleyovských Kanónov. Jedno miesto bolo prázdne - ten plagát si musel Weasley ceniť, keď tu tak veľa zanechal. Na vysokej polici boli tucty metlobalových pohyblivých figúrok, ktoré lietali na svojich metlách a chytali maličkú zlatonku. Draco mnohé z nich poznal, pretože mal svoju vlastnú obrovskú zbierku. V malej izbe, ktorá bola sotva väčšia než štvrtina Dracovej izby, boli namačkané dve postele. Na posteliach nebolo posteľné prádlo, ale na zemi ležal vyšúchaný koberec. Draco ho bez nadšenia odkopol nabok, keď hľadal uvoľnené dosky v podlahe. Zásuvky stola boli naplnené haraburdím - brká, atrament, hromady obalov z Maxových maxižuvačiek a Fazuliek každej chuti, gombíkmi a klbkami povrázkov... Neveľký šatník bol úplne prázdny. Weasley si musel so sebou vziať všetko oblečenie, čo vlastnil. Všetky štyri kusy, uškrnul sa Draco.
Opustil Ronovu izbu a zišiel dole schodmi, aby zistil, že vlkolaci boli oveľa dôkladnejší - a dosť energickejší - vo svojom hľadaní. Po chodbách boli rozhádzané polámané kusy a vo vzduchu visel silný zápach prachu. Draco ukročil nabok, aby sa vyhol rozbitému džbánu a ocitol sa v zničenej izbe. Podľa hojného výskytu ružovej farby ju identifikoval ako dievčenskú izbu, ale to bol len jediný zostávajúci faktor, ktorý ju rozlišoval. Posteľ bola prevrátená a matrac roztrhaný. Stôl bol rozbitý na triesky a v stenách a v podlahe boli vytrhané diery. Roztrhaným plagátom chýbali obyvatelia; nepochybne sa krčili v nepoškodených plagátoch niekde inde v dome.
Fľaštičky a poháre ležali na zemi vo farebných úlomkoch a ich obsah farbil poničené zvitky a roztrhané knihy. Totálna skaza izby Ginny Weasleyovej bola dokonaná. Draco pri tom pohľade podivne nepociťoval uspokojenie. Bezohľadné, nadmerné násilie nebol malfoyovský štýl. Jeho oko zachytilo drobnú sklenenú kvetinku. Iskrila na zničenom koberci, nedotknutá, okrem zlomenej stonky. Dracova matka mala niečo podobné na toaletnom stolíku, väčšiu a zhotovenú z najlepšieho krištáľu. Dracove pery sa skrivili, ale nedokázal popísať svoje pocity.
"Poďme, nič tu nie je," zavrčal niekto od dverí. Draco sa otočil a vyšiel von. Zoskupili sa blízko hlavnej brány Weasleyovcov s vytiahnutými prútikmi.
"Incendio!" vykríklo naraz niekoľko hlasov. Banda vlkolakov veselo vystrájala a začala trhať dosky z plota a vytrhávať kríky zo zeme, aby ich pridali k rozrastajúcemu sa požiaru.
Draco ľahostajne sledoval ako sa Brloh, niekdajší domov neznámych generácii Weasleyovcov, stáva obrovským stĺpom plameňov. Vedľa neho sa Snapove črty skrútili do vzácneho úsmevu a jeho čierne oči žiarili načerveno v blikote svetla z ohňa.
"Je príjemné vedieť, že sa tí krvizradcovia kvôli tomuto dlho a poriadne naplačú, že?"
Draco nanútil svoje pery do veselého úsmevu, hoci si pomyslel, že mu z toho napínania praskne čeľusť. Keby v tejto chvíli dokázal pomenovať svoje pocity, bol si istý, že slovo "príjemné" by nemalo veľkú nádej na úspech. Jediné, na čo dokázal myslieť, boli metlobalové hračky Rona Weasleyho, ktoré sa menili na tak veľa popola a na malú sklenú ružu, z ktorej sa stávala neforemná hromádka červenej kvapaliny.
Draco, Draco, ty nie si vrah. A podľa všetkého nebol ani podpaľač.
ooOoo
Sledovali ten oheň, kým sa vysoko vo vzduchu nevlnil čierny stĺpec dymu a bolo evidentné, že sa dom nedá zachrániť.
Snape strčil do Draca.
"Poďme. Dym by mohol pritiahnuť pozornosť muklov a naozaj tu nechceme byť, keď sa to stane."
Draco sa zaksichtil. Greyback a jeho banda by šťastne roztrhali zvedavých muklov na kúsky. Vrátili sa do malfoyovskej kuchyne a Draco nechal Snapa, aby sám informoval Veď-Viete-Koho. Šiel rovno do svojej izby a vyzliekol si oblečenie. Zapáchalo dymom len slabo, ale stačilo to, aby z toho prišlo Dracovi zle. Navliekol si svoj zamatový župan.
"Cully!" zavolal. Keď sa domový škriatok primiestnil a prikrčil sa pred ním, Draco kopol do hromady oblečenia. Na špičke jazyku už mal slová "Spáľ ich," ale vedel, že by dostal za úlohu zabezpečiť si novú "uniformu".
"Moje oblečenie potrebuje vyčistiť. A napusti mi vaňu." Bolo zavčasu na jeho pravidelný kúpeľ, ale pripadal si špinavý. Cully zmizol s jeho oblečením. Žiaden Malfoy sa nebál dať domovému škriatkovi oblečenie, kým boli na Malfoy Manor. Dôsledne im bolo vysvetlené, že nič v dome nikdy nepatrí škriatkom.
Dvere sa rozleteli a zjavil sa Theodore Nott starší, zadýchaný od toho, ako uháňal po schodoch.
"Do pekla!" zajačal Draco. "Vážne si vy imbecilovia myslíte, že sa odtiaľto odmiestnim a nechám tu svojich rodičov mučiť a zabiť tým šialencom v salóne?"
Nottova tvár zbledla ako kuracie vajce a jeho čeľusť nehlasne pracovala. Cully sa zjavil s tichým prásk.
"Nech sa páči, pane," zakňučal s natiahnutou rukou. Draco vzal mincu, ktorú nechtiac zabudol vo vrecku. Cully vyčaroval kanvicu horúcej vody a začal napĺňať Dracovu vaňu. Nott vyzeral byť v rozpakoch.
"Prečo sem nepošleš môjho otca, aby mi robil strážneho psa? Je vysoko nepravdepodobné, že obaja vyrazíme na výlet a necháme matku na menej než krehké milosrdenstvo Temného pána, nemyslíš? Rád by som s ním hovoril. Bez obáv odpočúvaj."
Nott sa nakoniec začervenal.
"Toto sa mi nepáči o nič viac než tebe, Draco! Keby bolo po mojom, utápal by som v najbližšej krčme v ohnivej whisky!"
Draco na neho zazrel a v podráždení prešiel bruškami prstov po minci. V tejto chvíli nemal ani štipku súcitu. V chladnom očakávaní nadvihol na Notta obočie.
Nott sa trochu prehol a vzdychol si. "Zoženiem Luciusa."
Draco si vyzliekol župan a vkročil do pariacej sa vane, kým Cully úzkostlivo čakal nablízku. Draco dlho vydýchol, keď horúca voda zmáčala jeho pokožku. Bublinky vystúpili k jeho brade. Zadržal dych a na dlho sa ponoril.
"Má Cully umyť pánovi Dracovi vlasy?" spýtal sa Cully, keď sa vynoril. Draco prikývol a Cully mu napenil vlasy šampónom z dovozu. Draco miloval, keď mu umývali vlasy. Na Malfoy Manor bolo ťažké nájsť okamihy čistého potešenia, čo bolo jediným dôvodom, prečo si Draco tak cenil svoje kúpele. Samota, horúca voda a veľmi potrebná masáž hlavy. Skoro uspela, aby mu uľavila od jej bolesti.
Draco sa ponoril, aby sa opláchol a keď vyšiel, domový škriatok bol preč a bol tu jeho otec. Draco si mokrou rukou prehrabol vlasy, aby si ich odhrnul z očí. Na chvíľu zažmurkal, aby si vyjasnil zrak.
"Chcel si ma vidieť?" spýtal sa Lucius. Draco si všimol, že nechal dvere otvorené. Jeho otec vyzeral tak chladne a pokojne ako vždy. Bol od hlavy po päty celý v čiernom. V týchto dňoch zjavne večne nosil čiernu, ako keby trúchlil. Nebývalo tomu tak vždy. Draco si pamätal na čas, keď šli na dovolenku do Európy. Dracovi bolo šesť. Cestovali po Francúzsku, Španielsku a Taliansku. Pamätal si na svojho otca, oblečeného v strieborno-modrom habite, ako tancuje s jeho matkou na starovekom kamennom balkóne s výhľadom na oceán, obaja mierne opití a rozosmiati, keď hľadeli jeden druhému do očí... Dracovi skoro puklo srdce pri tej spomienke. Premýšľal, či sa niekedy budú znova na seba takto pozerať.
Draco prehovoril k svojmu otcovi dokonalou francúzštinou.
"Myslíš, že ten had rozumie po francúzsky?"
"Pochybujem o tom," odpovedal Lucius v rovnakom jazyku. Jeho strieborné oči, tak podobné Dracovým, švihli po miestnosti. Hoci bola Nagini dosť veľká, stále bola hadom a dokázala vliezť do veľmi malých priestorov a ukryť sa skoro pod každým kúskom nábytku. Nachádzali to zviera, najčastejšie neočakávane, po celom dome. Malý jedovatý špión Temného pána. Ako keby potreboval ďalšieho.
Draco zdvihol svoj prútik z podnosu vedľa vane a vrhol Muffliato pre prípad akéhokoľvek odpočúvania. Určite Bellatrix a ostatní Lestrangeovci hovorili po francúzsky.
"Čo chce?" spýtal sa Draco. "Myslím, keď toto všetko skončí. Čo chce?"
Lucius si privolal stoličku od stola a posadil sa. Uvoľnene si oprel čiernu čižmu o druhé koleno.
"Chce všetko zničiť. Myslím, kedysi chcel len moc a kontrolu. Naposledy hovoril o ovládnutí Ministerstva mágie a o zbavení sa všetkých muklorodených a krvizradcov. Chcel vytvoriť zákony, aby vrátil čarodejnícky svet do stavu čistoty, ktorý nepoznala od čias Salazara Slizolina."
Po prvý raz vo svojom živote Draco uvažoval nad pravdivosťou čistokrvnej rétoriky, v ktorej vyrastal. Za Slizolinových čias nikdy nebol "stav čistoty". Nebol to dôvod, prečo sa Salazar búril proti ostatným fakultám? Slizolin, Grindelwald, Voldermort a teraz samotný Draco bojovali s humusáckou "metlou" viac než tisíc rokov. A muklorodení prevyšovali počtom čistokrvných minimálne tri ku jednej. Čo ak to bola prehraná bitka? Strhol svoju pozornosť späť k svojmu otcovi.
"...zjavne zošalel. Už viacej nehovorí o ovládnutí ministerstva - hovorí o jeho zničení. Stále je posadnutý Rokfortom, ale už sa viacej nevidí ako riaditeľ. Vidí sa ako dobyvateľ. Chce otvoriť školu, so sebou na jej čele - nie aby učil študentov ako zmeniť šálku čaju na motýle, ale aby ich naučil zabíjať. Plánuje vycvičiť armádu a rozdrviť každého v čarodejníckom svete, kto mu stojí v ceste. Keď sa toto podarí, keď bude dosť silný, prenesie vojnu odtiaľto von, k muklom. To je to, čo chce."
Draco nedokázal zakryť svoje zdesenie. Nechodil na Štúdia muklov, ani nestrávil nadmerné množstvo času premýšľaním o muklovskom svete, ale vychovali ho na príbehoch o nich. Hlavným dôvodom, prečo človek musel byť po celý čas opatrný, nikdy sa nedať zazrieť nejakým muklom, nikdy im nedovoliť spoznať, že existuje mágia... bolo, že ich boli miliardy. Ako mohol Voldemort vôbec snívať o tom, že ovládne muklovský svet? Mohol zabiť stovky muklov denne a stále ich bude viac a viac a viac... a kto vedel, aké majú k dispozícii zbrane? Draco raz začul nejakú humusáčku vravieť o tom, že skupina muklov kedysi vyhodila do vzduchu celé muklovské mesto. Mesto!
"Je šialený," zašepkal Draco.
Lucius prikývol a usmial sa tým ľadovo-chladným úsmevom, ktorý nikdy nedosiahol jeho oči - tým úsmevom, kvôli napodobneniu ktorého Draco strávil pred zrkadlom hodiny.
"Teraz to vieš."
"Všetkých nás zabije," ohromene prehovoril Draco. Lucius sa prudko postavil.
"Nie, nezabije. Malfoyovci prežijú. Budeme sa klaňať a plaziť a zabíjať a mučiť, ak budeme musieť, ale prežijeme. Rozumieš, Draco?" Jeho oči prepaľovali Draca ako strieborný oheň. "Nedovoľ smiešnemu záchvatu morálky zaslepiť ťa, aby si urobil niečo hlúpe. My prežijeme." Lucius sa pohol k odchodu, ale zastal. "Stráž dobre svoje myšlienky a nedovoľ, aby si padol do pasce slov Temného pána príliš hlboko. To kyvadlo sa ešte stále môže rozkývať."
Švihnutím prútika zrušil kúzlo a vyšiel von. Draco premýšľal o jeho slovách. Jeho otec bol vždy dobrý v tom, že stál nohami pevne na zemi. Po prvej vojne sa vyhol Azbakanu, a predsa bol znova prijatý do Voldemortovho kruhu po jeho návrate. Vysoko ho rešpektovali ministerskí úradníci a správna rada Rokfortu, až kým ho Voldemort neopustil v boji o to hlúpe proroctvo. Celé to fiasko bolo obrovským kiksom zo strany Hadieho ksichtu. Nielenže prišiel o proroctvo, ale tiež stratil väčšinu svojich stúpencov. Bolo to dočasné, áno, ale podľa Dracovho názoru bol Lucius oveľa užitočnejší ako spojenec ministerstva než ako smrťožrútský psíček.
Voldemort kedysi bol možno génius, ale vyzeralo to, ako keby trinásť rokov vo forme mátoživého ducha malo za výsledok šialenstvo a stratu inteligencie. Draco si v zúfalstve oprel hlavu o vaňu. Malfoyovci prežijú. Kvôli akému koncu? Aby videli, ako je čarodejnícky svet zaplavovaný a zničený muklami?
Horúca voda nerozptýlila to náhle zovretie mrazivého strachu, ktorý si našiel cestičku po Dracovej chrbtici a usadil sa v jeho bruchu ako studená guča.
Voldemort musí byť zastavený. Draco sťažka prehltol. Tá samotná myšlienka by bola rozsudkom smrti, keby mu ju z mysle Voldemort vytrhol. Ako keby na zavolanie sa v otvorených dverách zjavil Nott.
"Temný pán ťa chce vidieť."
Draco sa pokúsil o otcov chladný úsmev a zarazil inštinktívny záchvev paniky.
"Áno, myslel som si, že bude.“