DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/1/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
DRACO: PHOENIX RISING
Kapitola prvá - Draco
Draco stál v silnejúcom súmraku na kraji rybníka a apaticky zízal do temnej vody. Aké ľahké by to bolo. Aké lákavé vojsť do tých poloslaných hlbín, bezmyšlienkovite kráčať dopredu, kým voda stúpa po kolená, boky a hruď. Kráčať, až kým by sa tá tekutá smrť neuzavrela nad jeho hlavou, nezaplnila nos a nakoniec nepriškrtila v jeho tele posledný život udržujúci nádych a tým nezadusila nadbytok emócii, ktoré Draca posledné týždne sužovali. Bola to upokojujúca predstava.
Nebol to strach zo smrti, ktorý zadržiaval jeho kroky. Už dávno dospel k poznaniu, že naozaj existovali horšie veci ako smrť. Skôr to bolo myšlienkou na to, ako skutočne vkročí do toho nehybného rybníka. To husté bahno by sa mu prilepilo na topánky; ten zelený sliz na krajoch by sa prilepil na jeho bielu košeľu a vodou nasiaknuté rákosie by ho udieralo do nôh...
Jeho tvárou, až do tohto okamihu bezvýraznou, krátko šklblo, keď sa jeho pery skrútili do slabej verzie jeho zvyčajného úškrnu zhnusenia.
Draco Malfoy. Zachránený fajnovosťou.
Slabý zvuk za jeho chrbtom prezradil prítomnosť jedného z jeho strážcov. Akýkoľvek samovražedný pokus by asi aj tak ten poskok zmaril. Draco sa nikdy nedostal z dohľadu či dosluchu aspoň jedného z nich. Nedostatok dôvery vo Voldemortovej bande veselých chlapíkov bol desivý.
Dracov neveselý pokus o humor pochoval ďalší nápor zúfalstva. Udalosti, ktoré uviedol do pohybu, sa rozrástli do prílivovej vlny hrôzy, ktorú by si nikdy nedokázal predstaviť. Keby len mal čas predvídať dôsledky svojich činov... Jednoducho nepremýšľal ďalej než po svoju misiu. Čo by bol urobil inak? Po pravde, nikdy sa od neho nečakalo, že uspeje.
"Ak si želáš, aby som zachránil život tvojho otca, nájdeš spôsob ako zabiť Dumbledora," prikázal Voldemort. Fajn, Draco iste nejaký spôsob našiel. Smiešny plán, ktorý vôbec nemal fungovať - nikdy by nebol fungoval, nebyť Snapovho dobre načasovaného (predčasného?) príchodu.
Draco, Draco, ty nie si vrah. Tie slová mu stále vírili v mysli. Slová zomierajúceho muža, muža, ktorého múdrosť Draco nikdy neuznával. Tie slová na neho útočili celé dni, keď ich vyhľadával buď aby ich popieral alebo akceptoval.
Dracove črty boli znova ako vytesané z mramoru, neposkytli žiaden náznak toho, čo mučilo jeho myšlienky.
Pravda človeka oslobodí. Pchá. Pravda vás zviaže železnými reťazami a stiahne do hlbín pekla. Pravda bola utrpením. Dracove oči zaiskrili. V poslednej dobe sa stal vážne filozofom. Všetky tie otravné myšlienky, ktorým za posledných sedemnásť rokov neuštedril ani okamih premýšľania, prichádzali, aby ho prenasledovali ako démoni. Dracove základy sa otriasli do hĺbky duše niekoľkými prostými slovami, výbuchom zeleného svetla a lavínou udalostí, ktoré potom nasledovali.
Dracov strážca za ním trochu zakašľal - znamenie mužovej túžby uniknúť silnejúcej zime a vrátiť sa na Malfoy Manor, aby sa podieľal na jedle a pití, ktoré kedysi patrilo Dracovej rodine.
Môžeš tu so mnou zhniť, trpko si pomyslel Draco. Jeho myseľ sa po tisíci raz vrátila k udalostiam, ktoré nasledovali po tom osudnom večeri na Rokfortskej veži.
Dumbledorove slová, Snapova vražedná kliatba, šialený závod k hlavnej bráne - a Potter, samozrejme - prečo tam nebol, aby zachránil svojho učiteľa? Predtým sa vždy hral na hrdinu. Draco očakával, že sa postaví svojmu malému nepriateľovi a hoci v miestnosti pod ním prebiehal boj, bolo to príliš málo, príliš neskoro. Harryho beh za Snapom a Dracom bol zbytočný, hoci Draco mal neskôr čas premýšľať nad tým, ako Potter vedel, že má prenasledovať Snapa. Dve metly na veži a Dumbledore taký slabý, že sotva dokázal stáť. Kde bol Potter? Šiel po pomoc? Musel by pri ceste dole schodmi prejsť okolo Draca. Nedávalo to žiaden zmysel. Draco odtlačil tú záhadu nabok. Potter musel byť dole. Ale tie dve metly Draca rozrušovali.
Unikli len s jednou obeťou. Bez smrťožrútov by Draco so Snapom nikdy neopustili vežu živí, čo bol po celý čas pravdepodobne Voldemortov plán. Draco si pomyslel, že je veľmi nepravdepodobné, že by Temný pán niekedy predpokladal, že Draco vo svojom pláne uspeje. Malo to byť rozptýlenie a nič viac. Malá misia, ktorá skončí Dracovou smrťou rukou Dumbledora, čin, ktorý by privodil množstvo viny na starého čarodejníka a zármutok, ktorý by bol krutým trestom pre Luciusa a Narcissu. Bez ohľadu na to, ako by táto hra dopadla, starý Voldemort by tak či tak vyhral.
Snapove činy toho Hadieho ksichta poriadne nabudili. Bývalý majster elixírov bol teraz vo veľkej priazni. Voldemort bol v takej povznesenej nálade, že Draca dokonca za nesplnenie jeho úlohy nezabil, zrejme preto, že výsledok bol uspokojujúci. Azbakan bol teraz od vzbury dementorov prázdny. Tí brázdili krajinu, voľky-nevoľky sajúc životnú silu z akejkoľvek čarodejnice či čarodejníka, ktorí neboli dosť silní, aby ich zahnali. Nevyhnutne bol oslobodený Lucius a ten rád odovzdal Malfoy Manor Voldemortovi a jeho stúpencom. Napokon, bolo to to najmenšie, čo mohol urobiť. Krátko po Luciusovom úteku z Azbakanu ministerstvo Dracov domov prehľadalo, ale Voldemortova banda sa ukryla niekde inde, až kým ministerstvo nevypadlo. Občas sa zastavili náhodní strážcovia, ale tých Voldemort ľahko prekvapil, pretože mal na ministerstve niekoľko zaimperiovaných očí.
Dni nasledujúce po Dumbledorovej smrti boli chaotické. Premiestnenie sa ku schátranému domu plnému prievanu; podanie správ Voldemortovi; smrťožrúti oslavujúci dlho do noci; a pokračovanie Dracovho mučenia - nekonečná paľba otázok od Voldemorta. Draca striaslo pri spomienke na tie odpudzujúce hadie oči, ktoré ho prepaľovali z druhej strany stola...
ooOoo
Príliš unavený a zhnusený, aby hľadal výhovorky, popísal udalosti na Rokforte. Núdzová miestnosť, Skrinka zmiznutia a ten beh po chodbách. Nakoniec podrobne opísal udalosti na veži, hoci vynechal veľa zo svojho rozhovoru s Dumbledorom a pokúsil sa zablokovať svoje vlastné vedomie.
Draco, Draco, ty nie si vrah.
Keď Draco skončil, Voldemortova neľudská tvár prepukla do chladného úškrnu. Draco očakával, že toto bude koniec. Napoly očakával zamrmlané Avada Kedavra a zbohom, Draco. Čo neočakával, boli Voldemortove ďalšie slová, keď sa ten diabolský čarodejník zaklonil vo svojom kresle a spojil do vežičky dlhé kostnaté biele prsty.
"Takže, Draco," zasyčal chrapľavým hlasom, ktorý vyvolal predstavy temných stvorení pobehujúcich po hnijúcich mŕtvolách. "Povedz mi všetko, čo vieš o Harrym Potterovi a jeho priateľoch. Každý jeden detail, bez ohľadu na to aký malý a bezvýznamný."
Kým Draco trápil svoj mozog, prekvapilo ho, ako málo si pamätal. Tí traja chrabromilčania trápili Draca šesť rokov a on o nich sotva niečo vedel.
"Harry Potter počas leta žije v Londýne. Vravelo sa, že nenávidí svojich muklovských príbuzných. Na sviatky či prázdniny nikdy nechodieva domov. Jeho rodina mu nikdy neposlala listy či balíčky." Bolo to zvláštne, ale až kým Draco nevyslovil tieto slová nahlas, nikdy nezvážil, aké hrozne osamelé by bolo mať takú rodinu. Dracova matka mu pravidelne posielala listy a balíčky so sladkosťami a čačkami. Dokonca otec mu občas napísal. Draco pokračoval: "Občas zostáva s Weasleyovcami - vzali ho na Svetový pohár v metlobale. Hrá na poste stíhača v chrabromilskom metlobalovom tíme." Draco sa pri tej spomienke zamračil a vynútil zo seba ďalšie slová: "Lieta dobre."
Voldemortova štrbina, ktorú mal miesto úst, sa trochu vykrútila.
"Lepšie než ty, há?"
Dracovi sa rozpálila tvár. "Lepšie než ja," vyšplechol. Zhlboka sa nadýchol a vyrazil zo seba: "Lieta lepšie, ale nie je príliš všímavý. Ustavične strká svoj nos tam, kam nepatrí, ale bez Grangerovej by sa nikde nedostal, bez tej jeho malej humusáckej priateľky."
"Porozprávaj mi o nej."
Draco zaťal čeľusť pri spomienke na Hermionu Grangerovú. Pamätal si na jej trúfalosť - vraziť mu ako obyčajný mukel miesto použitia prútika. To bolo neslýchané.
"Je u muklov narodená. Žije s rodičmi, ktorí sú obaja muklovia, keď nie je štyri stopy od Pottera. Neviem kde. Je veľmi múdra a veľmi schopná. Pochybujem, že by sa bez nej Potter dokázal vyzliecť z habitu. Večne má hlavu v knihách a pravdepodobne prešla dvakrát každý zväzok v knižnici. Je vynikajúca v Elixíroch a dokáže na prvý pokus vykonať väčšinu kúziel. Snape ju nenávidí tak veľmi ako ja, hoci neviem s istotou prečo. Tiež trávi veľa času u Weasleyovcov. Myslieval som si, že je Harryho priateľkou, ale nikdy som medzi nimi troma nevidel ani náznak romantického spojenia. Grangerová sa často háda s Ronom Weasleym - zvyšným členom ich malého tria - a boli dni, keď sa medzi sebou vôbec nerozprávali."
Voldemort nič nepovedal, tak sa Draco presunul k Ronovi. "Weasley je podivín tejto skupiny. Je odporne chudobný a kvôli tomu mu musí Potter vadiť. Vravievalo sa, že Potter má u Gringottov trezor plný zlata, ktorý vôbec nepoužíva, pretože nechce, aby sa jeho malý priateľ Weslík cítil zle." Draco si krátko uškrnul. "Hoci mu to nezabránilo, aby nezabezpečil tie najlepšie metly na metlobal, ktoré sa dajú zohnať. Weasley by asi prepadol vo väčšine predmetov nebyť Grangerovej. Som si istý, že ju občas nenávidí za to, že je bystrejšia než on a že je vo všetkom lepšia. Okrem lietania. Grangerová je na metle strašná. Zjavne je to jediná vec, ktorú nedokáže. Weasley, samozrejme, žije na mieste zvanom Brloh - vhodné pomenovanie, pretože tam žijú ako hromada králikov. Takmer je ich príliš veľa, aby sa dali spočítať. Otec pracuje na Ministerstve mágie na jednom z tých muklov milujúcich oddelení."
"Arthur," zasyčal Voldemort. "Áno, pamätám si toho krvizradcu a jeho hašterivú ženušku Molly. Povedz mi o ich deťoch."
"Bill Weasley pracuje u Gringottov - viem to len preto, že ho tam Theo zazrel, než začala škola. Charlie pracuje v Rumunsku s drakmi - vec všeobecne známa od Trojčarodejníckeho turnaja minulý rok. Klan Weasleyovcov ho navštívil, keď zohnali nejaké prachy navyše. Bolo to v Dennom prorokovi."
Voldemort netrpezlivo prikývol.
"Percy je vlezdoprdelka na Ministerstve mágie. Zjavne ho nikto z Weasleyovcov nemá veľmi rád. Dvojčatá - Fred a George - trávia všetok svoj čas v ich obchode so žartíkmi v Šikmej uličke. Najmladšia je Ginny. Je novou priateľkou Harryho Pottera, ak sú tie klebety pravdivé."
Pri tomto sa Voldemortove úzke oči prižmúrili. Draco cítil vyžarovať z toho čarodejníka škodoradostnú zlobu a mal zreteľný pocit zlého tušenia.
"To je všetko, čo viem," chrapľavo dokončil Draco. Zrazu mu bolo mrazivo zima.
"Môžeš odísť, Draco," potichu povedal Voldemort. Jeho iskrivé oči nechali Draca vedieť, že mal šťastie, že vôbec odišiel po svojich. Snape vošiel, keď Draco vychádzal, ale bývalý majster Elixírov mu sotva venoval pohľad. Dvere sa zavreli a Draco klesol oproti zárubni, pociťoval závrat a zdvíhal sa mu žalúdok. Ruky sa mu triasli.
Hoci Draco nemal v úmysle načúvať, mohol jasne počuť, ako Voldemort vypočúva Snapa, ktorý vedel viac, ach, o toľko viac, než sa kedy Dracovi snilo.
Hermiona Grangerová bývala v Caerphilly na ulici Sv. Krištofa. Jej rodičia pracovali na malej klinike blízko promenády. Mala troch muklovských priateľov, ku ktorým sa dalo dôjsť pešo od jej domu a počas leta s nimi trávila dosť veľa času, keď navštevovali promenádu a potulovali sa po Caerphillskom hrade. Jej rodičia si počas leta zvyčajne brávali niekoľko týždňov dovolenky a keď ich Hermiona nesprevádzala, zostávala v Brlohu s Weasleyovcami.
Harry Potter býval na Privátnej ulici číslo 4 v Malých Neradostniciach, v Surrey, čo už Voldemort, ako sa zdalo, vedel. Kým tam bol, bol tiež nedotknuteľný, pokiaľ sa nezatúlal do susedstva, ako sa ukázalo minulý rok pri útoku dementorov. Členovia Fénixovho rádu ho skoro ustavične strážili a po Dumbledorovej smrti to budú robiť stopercentne.
Weasleyovci na konci leta pripravovali pre Billa a Fleur Delacourovú svadbu, na ktorej sa zúčastní celý Rád, rovnako aj Harry Potter s priateľmi. Ale pretože Rád vedel, že Snape o svadbe vie (a že to prezradí Voldemortovi), pravdepodobne zmenia aj čas aj miesto. Nebudú ale dostatočne múdri, aby túto šťastnú príležitosť zrušili a bolo to príliš dokonalé, aby sa nenaplánoval nejaký druh útoku. Snape už mal zopár nápadov, s ktorými sa podelí s Temným pánom, keď sa táto udalosť priblíži.
Diskutovali o pláne zaútočiť na veliteľstvo Rádu, hoci bol stále chránený Dumbledorovým prekliatym Fideliusovým kúzlom, čo znamenalo, že hoci sa tam Snape mohol dostať, nemohol prezradiť jeho polohu. Preberali množstvo metód, ako to kúzlo oklamať.
Voldemort sa na konci rozhovoru so Snapom šťastne chichotal. Draco potichu odišiel, aby si našiel posteľ, kde by sa mohol ponoriť do nepokojného spánku plného temných snov.
ooOoo
Draco si vzdychol a odvrátil sa od tmavého jazera, keď sa ten poskok priblížil. Kto to bol tentoraz? Vďakabohu nie Fenrir Greyback, pretože ten sa vždy pozeral na Draca, ako keby bol chutnučkou polnočnou desiatou. Greyback bol pokojne tou najodpornejšou kreatúrou, ktorú kedy Draco poznal. Žil len preto, aby spôsoboval bolesť, zabíjal a žral.
Bol to Goyle, otec jeho priateľa Gregoryho. Vyzeral pozoruhodne ako jeho syn; obrovský a tupý. Práve sa tváril ako zbitý pes, čo bolo spoločné pre väčšinu smrťožrútov, ak neboli v prítomnosti Voldemorta.
"Prečo tu vonku stojíš sám, Draco?" spýtal sa Goyle.
"Prepáč, pri rozhovore dospelých sa trochu nudím," odpovedal Draco, pestujúc si svoj obraz mladíka, ktorý nie je hrozbou.
"Áno, blbé, že tu Gregory nemôže byť. Jeho mama ho vzala na bezpečné miesto, kde sa k nemu nemôže dostať ministerstvo."
Draco prikývol a stále si ponechával pasívny výraz, hoci nakrátko sa za jeho očami rozšírila zúrivosť. Všetky manželky a deti boli v úkryte, bezpečné pred ministerskými úradníkmi, a - hoci nevyslovene - bezpečné pred Voldemortom. Všetci okrem Draca a Narcissy. Oboch si ich nechával blízko po ruke, aby udržal Luciusa v rade. Dracovi sa hnusilo vidieť svojho silného, pyšného otca plaziť sa pred Temným pánom. Ale robili to všetci. Voldemort sa bavil tým, že v náhodné okamihy používal kliatbu Cruciatus.
Bez ďalšieho rozhovoru Draco bojovne odpochodoval späť na Malfoy Manor.
ooOoo
Väčšina smrťožrútov sa rozvaľovala okolo stola v jedálni. Antonin Dolohov sa zakláňal na stoličke; jeho obuté nohy opreté o mahagónový povrch stola. Draco na neho zazrel, ale nič nepovedal. Dolohov sa uškrnul, keď Draco zaujal miesto na druhej strane stola. Lucius taký pokojný nebol, keď vošiel o niekoľko okamihov neskôr.
"Tento stôl je v mojej rodine niekoľko generácii, Antonin. Choď domov a správaj sa k svojmu majetku ako k odpadkom, ak si to želáš."
Dolohov zložil nohy po pauze dosť dlhej na to, aby bola drzá. Dracova matka a Bellatrix Lestrangeová nasledovali Luciusa, za nimi sa vliekol Bellin manžel a švagor. Narcissa sa posadila vedľa Draca a rukou ho láskavo stisla za plece, keď prechádzala okolo jeho stoličky.
"Ahoj, Draco, drahý," pozdravila Bellatrix, keď sa usadila z jeho druhej strany. Draco sa krátko usmial a z boku sa na ňu pozrel. Skoro celý Dracov život bola v Azbakane. Šialené svetlo zažiarilo v jej očiach a zjavne potláčala nepokojnú energiu. Rodolphus, jej manžel s mŕtvymi očami, sa posadil vedľa nej. Vždy sa správal, ako keby Draco neexistoval, čo bolo lepšie než mať na seba upreté tie oči mŕtvej ryby. Strýko Rod bol celkovo podivín. Bláznivá teta, výstredný strýko. Mami, máš tu skvelú rodinku. Zjavili sa traja domáci škriatkovia a začali podávať jedlo.
Keď sa Lucius posadil za čelo stola, Draco sa bez vášne pozrel na zvyšok smrťožrútov. Napravo od otca sedel Derek Crabbe a Gerald Goyle. Dolohov bol vedľa Goyla. Potom tu boli tie pošahané dvojčatá: Alecta a Amycus Carrowovci. Podľa všetkého nikdy neboli uväznení v Azbakane, ale vyšinutí boli rovnako. Potom Titus Mulciber, ktorý bol rovnako zvrátený ako Bellatrix, ale pokojnejším štýlom. Vedľa sedel Nott a Macnair, pravidelní návštevníci domácnosti Malfoyovcov.
Oproti jeho otcovi sa rozvaľoval ten, ktorého volali Lars. Bol to obrovský brutálny blondiak. Podivné bolo, že po celý čas sa nákazlivo usmieval. Pil ako írsky námorník. Oproti Macnairovi sedel Rookwood, Martin Jugson a Albert Avery. Draco ich poznal len z videnia. Jeho matka sedela vedľa Averyho, potom Draco, Bellatrix, Rodolphus a Rabastan Lestrangeovci. Boli prítomní skoro všetci, s ktorými sa dalo počítať. Až na Fenrira Greybacka, Červochvosta, Traversa, Yaxleyho a Snapa. A Voldemorta, samozrejme, hoci ten nikdy so smrťožrútmi nejedával. Draca zaujímalo, či vôbec jedol. Tiež tu bola obrovská svorka poskokov osobne vybratých smrťožrútmi, ktorí strážili pozemky a vykonávali obchôdzky.
Červochvost napochodoval do izby, keď už skoro dojedli a zastavil všetky tie chabé rozhovory. Nabral si kus z kačky na stole a poriadny kus si odtrhol.
"Temný pán má úlohu," povedal. Kúsky jedla mu vypadávali z úst. Prešmatlal sa okolo stola a sklonil sa k Dracovi, ktorý cúvol v zhnusení. Červochvost schmatol Dracov skoro nedotknutý pohár s vínom. Nahlas si odpil a trochu obsahu vylial na Dracove plece. Treskol pohárom na stôl s potešeným povzdychom a utrel Dracovo plece svojou striebornou rukou.
"Musíš ísť aj ty, môj chlapče. Dúfajme, že si povedieš lepšie než na tvojej poslednej misii."
Narcissa vyskočila na nohy, prevrátila pritom kreslo.
"Nie!" vykríkla. "Je mu len -" Zmĺkla z Dracovho chladného výrazu a potom tichšie pokračovala. "Je len sotva plnoletý. Pošlite niekoho iného."
"Prikazuje to Temný pán," radostne odvetil Červochvost a stisol. Draco nedal najavo žiaden znak bolesti, hoci jeho plece prerezala bolesť z toho kovového zovretia.
"Ani jeden z ich synov nie je v nebezpečenstve!" zajačala Narcissa a ukázala na ostatných smrťožrútov. "Prečo Draco?"
"Ale, ale, Narcissa, Temný pán má Draca rád. Má v neho dôveru, vážne má." Vďakabohu sa Červochvostove zovretie uvoľnilo. "Okrem toho, nepôjde sám. Crabbe, Goyle, Mulciber, Jugson a Avery pôjdu s ním. Bude dostatočne v bezpečí."
"Aká je to misia?" napäto sa spýtala Narcissa.
"Len malý výlet do Caerphilly, aby zabili párik muklov. Brnkačka."
Bellatrix sa zasmiala. "Upokoj sa, Narcissa. Bude to pre Draca zábava. Na chvíľu ho to dostane z tohto pochmúrneho domu."
"Draco nie je vrah," povedala Narcissa tak potichu, že ju sotva počuli. Tie slová Dracom otriasli - neočakávaná ozvena Dumbledora.
Bella si odfrkla. "Sú to len muklovia. A naučí sa to. Nechaj ho dospieť, Cissy."
Narcissa zdvihla svoju stoličku a klesla na ňu. Jej tvár bola mramorovo-biela a vyčítavo sa pozrela na Luciusa, ktorý mal kamennú tvár. Jeho otec nič nepovedal. Draco si všimol rastúcu priepasť medzi jeho rodičmi - ďalšia vec, ktorú mohol pripísať Voldemortovi.
"Kto sú tí muklovia?" spýtal sa Draco, hoci to už vedel.
"Volajú sa Grangerovci," odvetil Červochvost a rozrehotal sa.
ooOoo
Draco vďačne vošiel do svojej izby a zatvoril dvere. Bolesť hlavy nadobudla impozantné rozmery a od Pettigrewovho zovretia ho bolelo plece. Draca nechali osamote na asi tak tridsať minút, vďaka jeho prísnemu dodržiavaniu večerných kúpeľov. Vo vani už bola voda, pariaca, horúca a trochu navoňaná. Po jeho kúpeli sa vždy bez okolkov rozvalili dvere a jednej z poskokov sa roztiahol na lôžku, ktoré bolo umiestnené blízko dverí. Jeho účelom bolo strážiť Draca, kým spal. Aby bol z neho stále väzeň.
Jeho obočie sa stiahlo k strieborným očiam len na okamih, než rozhodne prešiel k písaciemu stolu a zdvihol brko. Načmáral rýchly odkaz, posypal ho pieskom, poskladal a strčil si ho do vrecka.
"Cully!" potichu zavolal. So slabým prasknutím sa pri Dracovi zjavil domový škriatok.
"Áno, pane?" zakňučalo to stvorenie, keď sa uklonilo skoro k podlahe.
"Vlez do vane a predstieraj, že si ja, až kým ti nepoviem inak," prikázal. Cully sa pochybovačne pozrel na vodu, ale poslušne do nej vliezol, strhnúc sa z pálenia tej tekutiny. Draco mal rád svoje kúpele horúce. Cully špliechal, predstierajúc, že sa umýva. Draco spokojne prikývol a vkročil do šatníka, aby stlmil hluk z premiestnenia.
Zjavil sa uprostred ulice Sv. Krištofa v Caerphilly. Bolo mimoriadne nebezpečne premiestňovať sa naslepo - mohol skončiť na strome alebo vmačknutý do muklovského automobilu. Vďakabohu, ulica bola skoro opustená a on sa ponáhľal na chodník. Šťastena sa ho držala, pretože zbadal starú ženu na prechádzke so psom. Draco vyčaroval malú kyticu kvetín.
"Prepáčte, madam," zdvorilo prehovoril. "Môžete mi povedať, ktorý dom patrí Grangerovcom? Bol som tu len raz a bojím sa, že som zablúdil."
Stará žena si ho pozorne prezrela, kým jej malý pes očuchával Dracove nohavice. Potlačil nutkanie odkopnúť to zviera na cestu. Tá babizňa sa konečne rozchichotala.
"Ále, ty si mi ale fešáčik. Nenapadlo mi, že tá Grangerových malá knihomoľka má v sebe to, aby trhla taký úlovok ako si ty."
Dracov zdvorilý úsmev začínal byť napätý. Stará žena namierila prst.
"Priamo tam, mládenček. Ten dom s tou orgovánovou pergolou. Ale nemyslím, že sú doma."
"To je v poriadku. Hermiona mi povedala, aby som počkal, ak tu nebude." To meno na Dracových perách znelo podivne. Vždy na ňu myslel ako na "Grangerovú".
Napochodoval k domu a odhodil kvetiny za krík. Po tom, čo sa uistil, že tá stará pani je už z dohľadu, použil na dvere Alahomora a vošiel dnu. Ako tá starena tušila, miesto bolo prázdne. Draco ignoroval útulnú kuchyňu a obývačku a kráčal na poschodie. Na druhom poschodí prvé dvere, ktoré otvoril, odhalili to, čo bolo zrejme Hermioninou izbou.
Draco zastal, aby sa zvedavo rozhliadol. Samozrejme, že všade boli knihy. Do izby boli napchaté tri obrovské police, ale ťažké zväzky presahovali na stôl, koniec stola a dokonca až na zem. Nepohybujúce sa plagáty lemovali steny a nad posteľou bol vkusný obraz Škótskej vysočiny. Jej dokonale vyrovnaná posteľná bielizeň mala farbu tmavej levandule a nábytok bol z pevného duba. Ale až na knihy bolo všetko úhľadne zorganizované. Draco si nerád všimol mála, čo by sa dalo na tej izbe skritizovať.
Vyplašilo ho slabé prásk zospodu a nejaký hlas zavolal: "Kto je tam? Ukáž sa!"
Draco sa slabo usmial. Nechajte to na Grangerovú a určite príde s nejakým druhom varovných kúziel. Spúšťali sa použitím mágie? Alebo len prítomnosťou čarodejníka? Draco položil svoj odkaz na stôl a odmiestnil sa, kým Hermiona Grangerová dupotala po schodoch.
ooOoo
Vynoril sa znova vo svojom šatníku a vyliezol von s rýchlym pohľadom na hodiny na rímse kozuba. Prešlo sotva dvadsať minút.
"Môžeš odísť. O tomto s nikým nikdy nehovor," povedal Cully, ktorý sa náležite plazil a zmizol. Draco zhodil svoje oblečenie, strčil hlavu do chladnúcej vody a zamotal sa do župana minúty predtým, než dvere rozvalil Nott.
"Brý večer, Draco," zavrčal, keď sa uvelebil na lôžku. Draco sa vyštveral do svojej vlastnej postele s páperovou perinou a premýšľal o svojej ceste do Caerphilly. Stále si nebol istý, prečo to urobil, ale bolo príjemné prevziať kontrolu nad svojím životom, aj keď len na krátky čas. Mal po krk toho byť Voldemortovou bábkou. Hoci bolo príliš blbé, že to bola Grangerová, ktorej musel pomôcť...