Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 28: Odpočítavanie

Draco sa pozeral na dievčinu pred sebou a nevedel čo povedať. Pansy si založila ruky na hrudi a s prižmúrenými očami ho sledovala.

"To malo čo znamenať?" nakoniec sa spýtal a prevrátil očami, ako by to urobilo jeho šestnásťročné ja.

Pansy si odfrkla.

"Neviem, čo sa to tu deje, ale nie som hlúpa. Mám pocit, ako keby si bol úplne iný človek a súčasne si určite Draco. Naozaj neviem ako to popísať, je to len... čudné. Chcem vedieť pravdu," odhodlane dokončila, jej tmavé oči upreté na jeho tvár.

Draco sa uškrnul a toto prosté gesto vyvolalo Pansyino zamračenie.

"Myslíš, že pravdu dokážeš zvládnuť?" zašepkal a Pansyine oči sa rozšírili.

Otvorila ústa, aby niečo povedala, ale zjavne nevedela čo.

"Dovoľ mi povedať ti, že si na tom lepšie, keď ju nepoznáš. Ak ma vážne tak veľmi miluješ, nemôžeš mi proste veriť?" prosebne sa spýtal.

Pansy si odovzdane vzdychla, oči jej žiarili.

"Ako keby som dokázala neveriť ti," zamrmlala predtým, než ho chytila za ruku. "Poďme. Buď teraz alebo nikdy."

Teraz bol Draco ten, čo sa mračil.

"Nemôžeš jednoducho odísť? Nemôžeš na mňa, prosím, proste zabudnúť a viesť šťastný a bezpečný život?"

 Pansy mu ruku nepustila.

"Keby ti Grangerová povedala, aby si odišiel, odišiel by si?"

Draco si vzdychol a Pansy prikývla.

"Vidíš? Moja láska nie je slabšia ako tvoja. Jediným rozdielom je, že ty moju lásku neopätuješ. Je mi to ľúto, Dray. Toto robím väčšmi pre svoje vlastné dobro než pre tvoje. Nemôžem skrátka predstierať, že ťa nemilujem a že mi na tebe nezáleží. Je mi to ľúto."

Draco si vzdychol a spoločne kráčali k tým obrovským dreveným dverám.

"Tak potom spoločne vkročme do pekla," zašepkal a ona mu na oplátku len vrelo stisla ruku.

Obrovské dvere sa otvorili a oni ruka v ruke vošli. Draco nepočul ten šum a nevenoval pozornosť tým drahým habitom a výzdobe. Jediné čo videl, boli uhľovo-čierne oči Severusa Snapa.

ooOoo

Hermiona ležala vo svojej izbe vedľa Draca. Len sa držali za ruky bez toho, že by sa rozprávali. Z jeho prostej prítomnosti v jej posteli sa jej srdce rozbúšilo silnejšie, ale toto nebolo tak, ako to malo byť. Nie s rodičmi za vedľajšími dverami. Takže tam len ležali a tešili sa zo svojej blízkosti.

Izba bola tmavá a Hermiona nemohla prestať premýšľať o všetkom, čo jej budúci Draco povedal. Bolo ticho a pokojne a predstava smrti a zármutku sa sem skrátka nehodila. Ale nedokázala tieto myšlienky zapudiť.

"Keby existovala možnosť zabiť Voldemorta, pokúsil by si sa o to?" nakoniec zašepkala a okamžite to oľutovala.

Draco sa napäl a prestal jej hladkať ruku.

"Neviem. Už sa ho pokúsili zabiť tí najmocnejší čarodejníci a neuspeli. Prečo by to mal dokázať niekto ako ja?"

Hermiona sa zamračila.

"Myslíš tým, že by si sa ani nepokúsil?"

Draco si vzdychol.

"Dvakrát by som si to premyslel, než by som sa hral na hrdinu a zomrel pre nič za nič."

Hermiona si odfrkla.

"Myslím, že toto je tá tvoja slizolinská časť."

Draco sa na jej prekvapenie zachichotal.

"To znie trochu urážlivo," doberal si ju a Hermiona prevrátila očami. On to samozrejme nemohol vidieť.

"No, nie je to veľmi hrdinské, správne? A ľudia zo Slizolinu majú sklony byť zba..., nuž, nie tak odvážni," dokončila so začervenaním Hermiona.

Draco sa k jej úľave znova zasmial.

"Len Chrabromilčania vravia, že Slizolinčania sú zbabelci. Skús sa na to pozrieť z iného uhla: nie je proste hlúpe nechať sa zabiť len preto, aby si bola hrdinom? Nebolo by hrdinskejšie bojovať s nepriateľom tajne a zbaviť sa ho jeho vlastnými zbraňami? Slizolinčania sú skrátka príliš múdri, aby zomreli zbytočne. To je ten rozdiel."

Hermiona si znova odfrkla, ale musela sa usmiať.

"Niet divu, že s Harrym nevychádzate," pobavene odvetila.

Teraz bol Draco ten, čo si odfrkol.

"Potter nikdy nepochopil, že česť a statočnosť vôbec nemajú vo vojne miesto. To, čo sa počíta, je výsledok, nie to, ako si k nemu dospel."

Hermiona si hrýzla peru, keď premýšľala o jeho slovách.

"To si vážne myslíš?"

Takmer dokázala vycítiť jeho úškrn.

"Áno, myslieval som si."

"A stále si to myslíš?" spýtala sa zvedavo.

Draco si vzdychol.

"Meduška, ako som povedal, nebudem sa hrať na hrdinu. Skrátka to nie je môj štýl. Ak mám umrieť, potom urobím všetko pre to, aby to nebolo zbytočné."

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Myslíš si, že Voldemorta nie je možné zabiť, však?"

Draco jej znova začal hladiť ruku.

"Neviem, či je v ňom dosť ľudskosti, aby ho robila smrteľným."

"To je presne podstata..." zašepkala Hermiona a Draco sa otočil tvárou k nej.

Mohla rozoznať len jeho žiarivé oči a ten čudný záblesk v nich skôr, než sa v duchu prekliala za to, že bola taká hlúpa. Čo do pekla urobí?

ooOoo

Draco sa zahľadel do jej jantárových očí a zrazu v nich zbadal strach.

"Toto už viacej nie je hypotetické, správne?" nakoniec sa spýtal a skoro mohol počuť, ako Hermiona mlčky zakliala.

"Len som tárala nezmysly..." odvetila hlasom, ktorý znel príliš radostne, aby sa mu dalo veriť.

"Nemyslím si, že si tárala," zamračil sa.

A nepripraveného ho zasiahla náhla spomienka a Dracovo zamračenie sa ešte prehĺbilo.

"Chceš vedieť, čo sa stane, keď tvoj plán vyjde?" zašepkala vážne.

Zvedavo sa na ňu pozrel.

"Ja zomriem."

Malfoy zbledol a zamračil sa. Zreteľne hľadal nejakú známku toho, že len žartuje, ale nič nenašiel. Bola vážna a on mohol v jej očiach vidieť úprimnosť. Striaslo ho.

Hermiona prikývla so slabým úsmevom na tvári.

"Ak zabiješ Dumbledora, zabiješ mňa, Draco."

Ak to bolo možné, zbledol ešte väčšmi.

"Prečo by mi na tom malo záležať?" chrapľavo sa spýtal.

Hermiona sa usmiala.

"Spýtaj sa samého seba," zopakovala jeho predchádzajúce slová.

Draco jej položil ruku na líce a prinútil ju pozrieť sa na neho. Hermionine oči boli rozšírené v niečom podobnom panike.

"Všetko toto si vedela už vtedy. Vždy som bol zvedavý, odkiaľ si mala svoje informácie. Vedela si o mojich plánoch ohľadne Dumbledora a zjavne si vedela, čo sa stane, ak tento plán vyjde. Odkiaľ si to do pekla vedela?" spýtal sa intenzívne, jeho šedé oči upreté do jej jantárových.

Hermiona sa v jeho náručí striasla. V kútiku oka sa jej zjavila slzička ako diamant.

"Nemôžem ti to povedať," nakoniec zo seba dostala, jej oči vlhké, pery sa jej triasli.

Draco ju pustil a zhlboka sa nadýchol. Zatvoril oči a premýšľal o všetkých tých situáciách, kedy ho napadlo, že vie viac ako je vôbec možné.

Uprene ju sledoval.

"Odkiaľ máš svoje informácie?"

Zasmiala sa.

"Myslíš, že som dosť hlúpa na to, aby som prezradila svojho informátora?  

Draco sa postavil a začal sa prechádzať. Hermiona sa nepohla, len na neho úzkostlivo pozerala.

"Niekto ti toto všetko povedal, správne? Je nemožné, aby si toho toľko vedela bez toho, aby ti niekto nepomohol. Kto je to? A prečo toto všetko vie?"

Draco skoro mohol cítiť Hermionine zúfalstvo.

"Draco, nebuď hlúpy, si na absolútne zlej stope..."

"Prestaň klamať!" zrazu zakričal.

Hermiona sa prikrčila a spanikárila ešte viac, keď začuli hluk z izby jej rodičov.

"Draco, prosím!" prosila tichým hlasom.

Prikývol, ale nepriblížil sa k nej.

"Zajtra sa porozprávame. Dobrú noc," odvetil a opustil izbu tak ticho, ako sa dalo.

Draco mohol počuť ako vzlykla, keď zatváral dvere a vrezalo sa mu to do srdca ako nôž. Ale nemohol si pomôcť. Skrátka to musel vedieť.

ooOoo

Draco s Pansy vošli do sály spoločne, ruka v ruke. Obaja sa pred trónom Temného pána uklonili a potom sa posadili vedľa seba. Atmosféra bola podivnou zmesou vzrušenia a dobre známeho strachu, ktorý bol zakaždým výsledkom len samotnej prítomnosti Voldemorta.

Lucius všetkých privítal a krátko prehovoril o tom, aké sľubné je spojenie medzi týmito najdôležitejšími čistokrvnými rodinami a aký je šťastný, že Draco tak skoro našiel ženu, ktorá bude jeho oporou.

Voldemort nič nepovedal, bol evidentne veľmi spokojný a Draco si dokonca pomyslel, že sa niečo podobné úsmevu zjavilo v tých bledých črtách.

Snape sedel vedľa Temného pána a tváril sa ľahostajne ako obvykle. Bellatrix jeho smerom vysielala vražedné pohľady, ale Snapovi to bolo zjavne jedno, hoci si Draco všimol podivnú výmenu pohľadov medzi jeho matkou a Snapom. Draco začínal byť viac a viac nervóznejší. Toto bolo skrátka príliš ľahké. Mal čudný pocit, že sa udeje niečo hrozné.

ooOoo

"Skôr než všetci odídete, chcem dať šťastnému páru svoj zásnubný dar. Draco, poď sem," prehovoril Voldemort tým svojím chladným hlasom.

Draco sa okamžite postavil a pomaly sa priblížil k trónu. Cítil na svojom chrbte Pansyin znepokojený pohľad, rovnako ako pohľad svojej matky a mohol vycítiť v tom dave zvrhlé vzrušenie. Jeden pohľad na hodiny mu napovedal, že je skoro desať hodín.

Nakoniec zastal pred Voldemortom a uklonil sa.

"Chceš vedieť, aký mám pre teba darček?" pobavene sa spýtal Voldemort, svojimi dlhými prstami hladil toho škaredého hada Nagini.

"Nemôžem sa dočkať, Pane. Som veľmi vďačný za čokoľvek, čo by ste mi mohli dať."

Dracov hlas bol dokonalou zmesou oddanosti a nesmelosti.

Voldemortove oči sa prižmúrili.

"Vidím, že si dostal svoju lekciu správania sa. Nuž, potom ešte lepšie. Na znak tvojej poslušnosti a oddanosti voči mne, dostane sa ti cti nosiť odteraz Temné znamenie."

Draco len ťažko dokázal ukryť paniku, ktorá začala zaplavovať jeho telo.

"Som vám vďačný, Pane. Ale povedali ste, že ho dostanem, keď splním svoju úlohu. Ako znak mojej poctivosti a mojich schopností si chcem skutočne túto česť zaslúžiť. Prosím, dovoľte mi najprv dokázať, že som hodný Temného znamenia. Potom ho budem nosiť s tou najväčšou cťou."

Voldemort sa pokúsil vidieť rovno skrz neho, ale Draco mu nedovolil vstúpiť do svojej mysle.

"Ach, som si istý, že si ho skutočne zaslúžiš," potešene odvetil Voldemort, jeho hlas vyslal triašku Dracovým telom. "A teraz mi daj svoju ľavú ruku, Draco."

Draco mohol sotva dýchať, ale poslušne sa postavil. Prinútil svoje telo pohnúť sa vpred a dokázal myslieť len na Hermionine slová.

„Ak niekedy budeš mať Temné znamenie, potom s tebou už nikdy neprehovorím.“

Toto boli slová, ktoré povedala, keď začali spolupracovať v boji proti Voldemortovi. Bolo to predtým než sa zamilovali. Draco prisahal, že nikdy neprijme to znamenie na svojej pokožke. Začal sa triasť, ale nezastavil sa.

Páliaci pocit na jeho koži ani tak veľmi nebolel. Čo bolelo viac, bol pocit, že zrádza svoju jednu jedinú lásku.

Draco sa zrazu prebudil z niečoho, čo veľmi pripomínalo skutočný sen. Rozhliadol sa a stretol sa s čiernymi dechtovými očami svojho krstného otca. Pansy sa opatrne dotkla jeho ruky.

"Si v poriadku?" spýtala sa znepokojená.

Draco len prikývol a pokúsil sa usmiať. Pozrel sa na hodiny. Bolo pol desiatej. Pozrel späť na Snapa a prikývol. Legilimencia bola občas naozaj dobrý vynález. Draco mal polhodinu na to, aby zabránil tomu, že sa táto scéna udeje. Problém bol, že jednoducho nevedel ako.

ooOoo

Draco sa rozhliadal, hľadajúc nejaký nápad, ako uniknúť tomu hroznému scenáru hrôzy, ktorý mu Snape ukázal, ale bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažil, proste nevedel čo robiť. Hodinová ručička sa pohybovala príliš rýchlo a cítil, ako sa mu tá istá hrozivá panika rozširuje celým telom. Uvoľni sa. Budeš v poriadku, vravel si, ale vôbec to nezaberalo.

"Dray?" spýtala sa ešte raz Pansy. "Čo sa deje?"

Draco nevedel, ako odpovedať, tak sa rozhodol povedať pravdu.

"Musím pred desiatou opustiť túto miestnosť, inak je po mne."

Pansyine tmavé oči sa rozšírili prekvapením, ale zjavne o jeho slovách nepochybovala.

"Prečo proste neodídeš? Ospravedlň sa a choď do svojej izby."

Draco si odfrkol.

"Jednoducho by ma zavolal späť a prikázal by mi zostať... Potrebujem dôvod prečo odísť, dôvod, prečo nemôžem počkať..." mrmlal skôr pre seba.

Pansy sa neprestala mračiť.

"Fajn. Poskytnem ti dôvod odísť. Ale nie bezo mňa."

Skôr než Draco mohol vôbec niečo povedať, už sa postavila, zrazu poriadne bledá.

"Srdiečko? Čo sa deje?" zrazu sa znepokojene spýtala jej matka.

A potom Pansy Parkinsonová predviedla taký neuveriteľný herecký výkon, na ktorý Draco nikdy nezabudne.

Tmavé oči jej horúčkovito zažiarili a bola bledá ako stena.

"Je mi to veľmi ľúto. Len sa necítim dobre. Mohli by ste ma prosím ospravedlniť?" začala sa potácať a Draco sa postavil, aby jej umožnil oprieť sa o neho.

"Prepáč, Dray. Mohol by si ma odviesť do mojej izby?"

Draco bol príliš prekvapený, aby mohol urobiť viac, než len prikývnuť.

"Ospravedlnili by ste nás, prosím?"  spýtal sa s úklonom k Temnému pánovi.

Voldemortove oči sa prižmúrili.

"Vlastne som ti chcel dať špeciálny zásnubný dar, ale som si istý, že mám dosť času aj neskôr. Teraz sa postaraj o svoju snúbenicu. Chcem, aby bola pri tvojom boku, keď môj dar dostaneš."

Draco sa striasol, ale neodvrátil sa. Len úctivo prikývol a opustil s Pansy miestnosť. Mohol na chrbte cítiť pohľad svojho krstného otca. A mohol cítiť teplé a štíhle telo svojej ´snúbenice´ vo svojom náručí.

ooOoo

Hermiona konečne prestala plakať a zaspala. Sníval sa jej sen, v ktorom bol všade oheň, obrovské, červenooranžové plamene a na svojej pokožke cítila spaľujúci pocit a mohla cítiť tú príšernú vôňu spáleného mäsa... A bol tam ten chladný a povedomý smiech, ktorý sa jej dostal pod kožu...

Hermiona sa v panike prebudila a začala si šúchať ľavé predlaktie. Všetko navôkol bolo tiché a mierumilovné, ale jej búšilo srdce a nedokázala na ten hrozný sen zabudnúť. Spomenula si na svoj rozhovor s Dracom a zúfalo si vzdychla. Jeden pohľad na hodiny jej povedal, že sú len štyri hodiny ráno.

Posadila sa a začala si masírovať spánky, pretože ju hrozne bolela hlava. Čo by mala Dracovi povedať? Ako to vôbec mala vysvetliť? Hermiona bola sama na seba naštvaná. Bola taká hlúpa! Prečo nedokázala mlčať? Znova si vzdychla. Presne vedela prečo. Časť z nej chcela, aby Draco zistil pravdu. Potrebovala sa s niekým o všetkom porozprávať a naozaj chcela Dracovu radu a pochopenie. Chcela, aby poznal všetky jej obavy a aby sa o ne podelila.

Jej izba bola tmavá a pripadala jej chladnejšia než predtým. Hermiona chcela vedľa seba cítiť Dracovu blízkosť. Chcela sa mu ospravedlniť a všetko mu povedať a potom chcela, aby ju pobozkal a usmial sa tým svojím nádherným úsmevom. Dokonca aj úškrn by bol fajn alebo možno nadvihnutie obočia. Jednoducho ho skrátka potrebovala vidieť.

Hermiona sa postavila a všimla si rýchly tlkot svojho srdca a zrazu vedela, že niečo nie je v poriadku. Nemala pocit, že je to len kvôli tomu, že sa pohádala s Dracom. Existoval nejaký iný dôvod, ktorý ju trápil a to je prinútilo striasť sa.

Hermiona sa bála. S obrovským úžasom si všimla, že je vydesená na smrť. Srdce jej búšilo ešte silnejšie a mala závrat.

Čo sa to s ňou dialo? Čo sa stalo? A potom zrazu uvidela v duchu dvojicu veľmi známych šedých očí. Ale toto neboli oči jej priateľa ležiaceho v hosťovskej izbe jej rodičov. Toto boli oči budúceho ja jej manžela. A bol vo veľkom probléme...

ooOoo

Draco s Pansy opustili sálu bez toho, že by sa obzreli späť. Šli rovno do Pansyinej izby, len pre prípad, že by ich niekto sledoval. Draco za nimi zatvoril dvere a vydýchol úľavou. Hoci jeden pohľad na Pansy ho prinútil znova sa napäť.

"Vďaka," nepresvedčivo prehovoril a Pansy ho stále prebodávala pohľadom s rukami v bok.

"Už mám toho dosť, Dray. Buď mi povieš, čo sa tu deje alebo sa vrátim späť a všetkým ukážem, že mi je dokonale fajn."

Draco si nemohol pomôcť, ale napadlo ho, že takéto vyhrážanie sa k nej vážne nehodí.

"To by si neurobila," odvetil arogantne, keď si založil ruky na hrudi.

"Nepodceňuj ma, Draco Malfoy. Som predsa len Slizolinčanka," chladne prehovorila, jej tmavé oči na neho zízali.

Uškrnul sa, vďaka čomu sa jej oči prižmúrili.

"Fajn. Potom choď. Povedz im, že si v poriadku a že si všetko len predstierala. Myslíš, že ťa Temný pán odmení za to, že si mu klamala?"

Pansy zbledla a Draco v duchu zaklial.

"Prepáč, nechcel som ťa vydesiť," úprimne zašepkal a prehrabol si rukou vlasy. "Ale musíš pochopiť, že toto nie je hra, Pansy! Nemôžeš jednoducho zmeniť názor kedykoľvek sa ti zachce. To kvôli tomu som chcel, aby si opustila tento svet na tak dlho ako len môžeš. Ak si raz lapená v jeho intrigách, potom nemôžeš odísť, až kým nezomrieš."

Pansy sa striasla, ale nepohla sa.

"Viem. Možno mi neuveríš, ale ja som si veľmi dobre vedomá dôsledkov. A teraz prestaň predstierať a povedz mi, prečo si musel z ničoho nič odísť."

Draco na chvíľu zatvoril oči a rozhodol sa, že neexistuje šanca, že sa toto tvrdohlavé dievčisko niekedy vzdá. Pýtal sa sám seba, či si Pansy vôbec uvedomuje, ako veľmi v skutočnosti pripomína Hermionu.

"Chcel mi dať Temné znamenie," nakoniec vyčerpane prehovoril.

Pansyine oči sa roztvorili.

"Nesmieš ho prijať!" zrazu vydesená vykríkla.

Draco sa prekvapene zamračil.

"Nuž, nechcem ho prijať, ale..."

"Nie, Dray! Ak budeš mať jeho znamenie, potom nikdy nebudeš môcť odísť."

Dracovo zamračenie sa ešte prehĺbilo.

"O čom to rozprávaš?" zmätene sa spýtal a Pansy sa zhlboka nadýchla.

"Mojich rodičov požiadali, aby sa stali smrťožrútmi, ale odmietli. Otec povedal mame, že mať Temné znamenie by poskytlo Temnému pánovi nad ním moc, ktorú si nikto nedokáže predstaviť. Ak raz budeš mať znamenie, potom ťa môže nielen privolať k sebe, ale tiež bude vedieť, kde celý čas si. Je to ako magické spojenie. Už sa nebudeš môcť viac skryť. To kvôli tomu žiaden smrťožrút nikdy nedokázal Temnému pánovi uniknúť."

Draco pokrútil hlavou, aby si prečistil myseľ. Vedel, že Temné znamenie je mocným označením, ale nevedel, že funguje ako nejaké GPS. Nuž, to vysvetľuje mnohé...

"Veríš mi, nie?" Pansy sa znepokojene spýtala a Dracovi sa podarilo vyčarovať slabý úsmev.

"Samozrejme, že verím."

Jej uľavený výraz spôsobil, že sa cítil vinne. Draco chcel práve niečo povedať, keď ho prerušilo zaklopanie na dvere. Pansy sa ukryla pod prikrývku a pokúsila sa tváriť choro, kým sa Draco postavil, aby otvoril dvere.

ooOoo

Pred dverami stál Snape, jeho výraz kamenný ako vždy. Draco nedokázal zabrániť uľavenému výdychu.

"Nemal by si byť taký pokojný. Som tu, aby som ti povedal, že musíš dnes odísť - obaja musíte," pomaly prehovoril Snape po tom, čo vošiel do izbičky.

Pozrel sa na Pansy a Draco si na jeden veľmi krátky okamih pomyslel, že v tých čiernych očiach bolo niečo podobné sympatii.

"Ako to vysvetlíte?" znepokojený sa spýtal a Snape mu venoval dlhý a uprený pohľad.

"Napíšeš krátky odkaz. Svojej matke v ňom napíš, že s Pansy potrebujete nejaký čas osamote. Napíš jej, že sa vrátite na Rokfort, keď začne škola."

Pansy sa zamračene postavila.

"Nebude veľmi nahnevaný?" spýtala sa trochu vydesená a Snape jej venoval krátky pohľad.

"Zatiaľ sa o Temného pána postarám. Bude si myslieť, že hľadám vás dvoch. Draco, pripravíš všetko, aby ste ich našli. Neviem, či dostaneme druhú šancu. A nezabudni zapojiť Pottera. Nanešťastie ho potrebujeme. Ja sa spojím s Dumbledorom. Spolieham sa na teba. Teraz choď do postele. Som si istý, že Pansyina matka sa o ňu postará len čo bude môcť. Najlepšie bude, ak odídete zavčasu ráno. Postarám sa, aby vás nikto nesledoval."

Draco prikývol.

"Vďaka. Za všetko," úprimne odpovedal a Snape bez nejakého výrazu prikývol.

Otočil sa, pripravený odísť.

"Stretneme sa pozajtra. Postaraj sa o to, že prídeš s Potterom. A Draco, povedz mu len to, čo potrebuje vedieť. Vieš, že na to musí prísť sám. A postaraj sa o slečnu Parkinsonovú. Zverujem ju do tvojej opatery."

Draco prikývol a pozrel sa na svoju zmätenú ´snúbenicu´. Toto bude veľmi dlhá noc.

ooOoo

Draco opustil Pansyinu izby po tom, čo jej povedal, že ju vyzdvihne o štvrtej ráno. Pobalil nejaké veci, napísal krátky odkaz pre svoju matku a potom čakal, dokedy ten čas neuplynie. Na spánok nedokázal ani pomyslieť.

Konečne začnú hľadať viteály a nemohol sa dočkať ako jeden po druhom zničia. To bol predovšetkým dôvod, prečo tu bol. Pomôže zabiť Voldemorta a potom sa nakoniec bude môcť vrátiť. Draco zatvoril oči a premýšľal o Hermione.

Hodiny pomaly ubiehali a Draco s Pansy boli konečne na ceste cez tajnú chodbu. Draco nevedel, čo povedať Pansy, keď začne klásť otázky, ale zdôvodnil si, že bude najlepšie jednoducho jej povedať pravdu. Našťastie sa prezliekla do džínsov, zeleného svetra a bieleho zimníka a vlasy mala zviazané do konského chvosta.

Po desiatich minútach chôdze v temnote konečne dospeli k východu z kamenného tunelu.

Pansy sa nedokázala vyhnúť výdychu úľavy. Draco ju len chytil za ruku a kráčal k tmavému tieňu, ktorý už na nich čakal.

Snape skoro splýval s tmou a dokázali rozlíšiť len jeho bledú tvár a žiariace oči.

"Pozajtra v lese, kde bol Svetový pohár v metlobale," len povedal, kým bral ich odkaz pre Narcissu.

Draco prikývol.

"Budeme v poriadku."

"Veľa šťastia," pomaly prehovoril Snape a pozrel na Pansy. Potom sa otočil a zmizol v temnote.

Draco sa zhlboka nadýchol a naposledy sa pozrel na Manor. Nevedel, či niekedy znova uvidí tento dom. Asi nie.

Chytil Pansy za ruku.

"Zatvor oči," potichu povedal, než sa v temnote odmiestnil.

ooOoo

Primiestnili sa do veľkej, zasneženej záhrady. Pansy bola bledá ako stena - a tentoraz to nehrala. Triasla sa a oči mala rozšírené.

"Ty sa vieš premiestňovať?" ohromene dostala zo seba a Draco prikývol.

Začala krútiť hlavou.

"Čo sa to tu do pekla deje?" zašepkala vyčerpane a Draco naozaj ľutoval tú malú dievčinku vedľa neho.

Pansy sa tvárila zraniteľne a zmätene a on pocítil silnú potrebu chrániť ju.

"Dôveruješ mi dosť na to, aby si mi verila, keď ti poviem, že ti všetko vysvetlím tak skoro, ako len budem môcť?" spýtal sa a získal ako odpoveď prikývnutie.

"Kde sme?" aj tak sa musela spýtať a Draco sa usmial.

"Sme vo Winchestri."

Pansy sa zamračila.

"Čo je také mimoriadne na Winchestri?"

Draco sa na ňu pozrel.

"Človek, čo tu žije."

Jeho pohľad a to, ako tieto slová povedal, poskytli Pansy dosť informácii.

"Ty si ma vážne priviedol do Grangerovej domu, že?"

Draco sa zaškeril.

"Prepáč. Sľubujem, že všetko vysvetlím, ale teraz nie je tá správna chvíľa."

Pansy sa na neho neveriacky pozrela, ale nesťažovala sa. Bol za to vďačný.

ooOoo

Hermiona sa pokúsila upokojiť a na chvíľu zatvorila oči. Práve si chcela ísť niečo vypiť, keď zrazu začula čudný zvuk.

Náhle zaklopanie a temný tieň pred dverami jej balkóna spôsobil, že jej srdce vynechalo úder a Hermiona sa začala triasť. Vytiahla prútik a pomaly sa priblížila k dverám, pripravená prekliať každého, kto by jej chcel ublížiť.

Odtiahla záclony a pozrela sa do tých veľmi dôverne známych strieborných očí. Ale tentoraz to nebola len jej fantázia ale skutočnosť. Bol v poriadku, nebol zranený či dokonca mŕtvy! Hermiona si uľavene vydýchla a otvorila dvere.

Draco nebol sám. Za ním nestal nikto iný než Pansy Parkinsonová, ktorá sa na ňu pozerala s kamennou tvárou. Len jej zaťaté päste dávali najavo jej skutočné pocity. Draco sa na ňu na druhej strane usmial tak, ako keby uvidel slniečko. Roztočila sa jej hlava.

"Čo tu robíte?" nakoniec sa prekvapená a ustaraná spýtala. Draco s Pansy si vymenili pohľad.

"Môžeme najprv vojsť dnu, prosím?" spýtal sa zamatovo a Hermiona len prikývla a vpustila ich oboch do izby.

ooOoo

Hermiona mala stále na sebe svoje hodvábne tielko a pripadala si trochu nahá pred jej dvoma nečakanými návštevníkmi. Z Dracovho pohľadu jej zabrnelo telo, kým Pansyine oči boli také chladné ako ľad a prinútili ju striasť sa.

Hermiona si obliekla froté župan.

"Prečo ste vy dvaja prišli uprostred noci?" nakoniec sa zvedavo spýtala.

Draco si s Pansy vymenil pohľad, kvôli ktorému sa Hermiona zamračila.

"Musíme spoločne odísť do Brlohu. Ihneď," pomaly prehovoril, ako keby nevedel, ako zareaguje.

"Musíš žartovať," nakoniec zmätene odpovedala Hermiona.

Draco pokrútil hlavou. Pár vetami jej povedal, čo sa stalo na Malfoy Manor a prečo museli odísť.

"Toto môže byť naša jediná šanca, ako ich nájsť. Potrebujeme Pottera," dokončil významne Draco a Hermiona si začala hrýzť peru.

Premýšľala o všetkom, čo práve počula.

"Ona to vie?" spýtala sa Hermiona, keď ukázala na Pansy.

Draco pokrútil hlavou.

"Sľúbil som jej, že jej to poviem neskôr."

Hermiona prikývla.

"Len včera sme prišli... Čo poviem svojim rodičom?"

Draco sa zamračil.

"Mohol by som sa postarať, aby zabudli, že ste tu boli. Budú si myslieť, že ste vôbec neprišli."

Hermionine oči sa rozšírili.

"Ale tu nemôžeš použiť mágiu, inak si to všimnú."

Draco s úsmevom pokrútil hlavou.

"Mám chránený prútik. Je nezistiteľný."

Hermiona a Pansy boli ohromené.

"Tvoje kúzla sú nevystopovateľné? Nevedela som, že je to možné," odvetila Hermiona šokovaná okolnosťou, že niečo také nevie.

"Je to možné - v budúcnosti," vysvetlil Draco a Hermiona chápavo prikývla, kým Pansy bola stále zmätená a trochu nahnevaná. Vôbec sa jej tento čudný rozhovor nepáčil.

A potom si zrazu spomenula, čo pred chvíľou povedala Hermiona.

"Povedala si: včera sme prišli... Kto je tu s tebou?" spýtala sa zmätená.

Draco s Hermionou si vymenili dlhý pohľad.

"Bude lepšie, keď to uvidíš sama. Aj tak by si mi neverila," odpovedala vecne Hermiona.

"Prezlečiem sa a pobalím. Zatiaľ si urobte pohodlie," povedala predtým než potichu zmizla.

Pansy sa pozrela na Draca.

"Čo sa tu do pekla deje?" zopakovala svoju otázku z predtým, ale nedostala žiadnu odpoveď. Draco sa na ňu len ľútostivo pozrel.

"Sľubujem, že ti to vysvetlím a ja vždy držím svoje slovo."

Pansy si už viacej nebola istá, či to skutočne chce vedieť.

ooOoo

Grangerová sa čoskoro vrátila. Mala na sebe tmavomodré džínsy, červený sveter a vlasy mala zapletené do vrkoča. Začala si baliť nejaké veci a prehodila si svoj červeno-zlatý chrabromilský šál.

"Myslím, že ešte spí. Musíme byť potichu," nakoniec zašepkala.

Draco prikývol a Pansy sa pokúsila ukryť svoje prekvapenie. Takže Grangerovej hosť bol skutočne chalan. Pansy sa pozrela na Draca, ale vôbec sa nezdalo, že by žiarlil. Zamračila sa a nasledovala ich dole schodmi. Dray kúzlom zabránil, aby sa Grangerovej rodičia prebudili a nakoniec stáli pred zatvorenými dverami na prízemí.

Grangerová potichu zaklopala a pomaly otvorila dvere.

"Draco? Prepáč, ale musíme odísť..." zašepkala do izby a Pansy si bola istá, že zle počula.

Trojica vstúpila do izby a zrazu stáli pred rozospatým Dracom, ktorý sa na nich zmätene pozeral.

Mal na sebe čierne boxerky a sedel na posteli, kým sa pozeral z Grangerovej na Pansy a potom na seba samotného. Strieborné oči sa stretli so striebornými a Pansy skoro zabudla dýchať.

Pozerala sa z Draca na Draca a neveriacky pokrútila hlavou.

"Nie som si istá, či to skutočne chcem vedieť," povedala ohromene, než nakoniec odpadla.