archiv.hpkizi.sk
Kapitola 11. Diablo
Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 17.03. 2008
Téma: Ich miestnosť

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ich miestnosť

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Their room

Autor originálu : Aleximoon

Link na originál : Their room

Počet slov originálu: : 110 918

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Friendship , Humor , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: žiadne Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Aleximoon, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling. **
*** Autor of English text : Aleximoon ***


Chapter 11.  Diablo
Pozn. Názov je použitý z počítačovej hry, kvôli ktorej autorka meškala s písaním kapitoly. Preto nie je preložený.

Beta.read: EGGY



Kapitola 11. Diablo

 „Ron.“

„Ron?“ 

Hermiona si nahnevane povzdychla a pichla vidličkou Rona do boku.

„Č... čo?“ Ron takmer vyskočil na nohy a prestal sa pozerať na bifľomorský stôl, kam sa túžobne díval na Susan Bonesovú od tej doby, čo vošla do Veľkej siene na večeru.

„Úprimne Ron,“ povedala Hermiona so štipkou mrzutosti, „to všetko robí s tebou jedna pekná tvárička.“ 

„Nemusela si na mňa zaútočiť!“ zareptal Ron, keď si trel svoj bok.

„Ron,“ povedal Fred svojmu bratovi, „je na čase, aby si sa dozvedel pravdu o našej drahej malej Hermione.“

„Ľutujeme Hermiona, už nemôžeme dlhšie udržať tvoje tajomstvo, je načase, aby Ron vedel horúcu pravdu,“ George prikývol.

Fred sa naklonil smerom k Ronovi a Hermione a zašepkal Ronovi: „Vieš Ron, Hermiona je v skutočnosti vidličkový šialenec!“

Fredov hlas zosilnel a veľa Chrabromilčanov ich štyroch sledovalo so zvýšeným záujmom.

„Teraz naozaj. Ron mohol by si...“ ale Hermiona bola prerušená Georgom.

„Je bláznivá Ron, bláznivá...“ George sa šialene zasmial.

„Ron,“ vložila sa do toho Hermiona znova, „mohol by si mi podať mäsový koláč?“

„Aký... aký koláč?“ spýtal sa, ale nepozrel sa na ňu. Dvojčatá predvádzali úžasnú šou, pretože vzájomne šermovali vidličkami ako v nejakom čudnom stredovekom súboji.

„Tamten vedľa tvojej ruky, Ron.“

Hermiona poklepala Rona po pleci, ale ten bol úplne mimo nad peknou Bifľomorčankou, o ktorú sa posledných pár dní veľmi zaujímal.

„Oh, tak kašli na to,“ vyprskla a vytiahla svoj prútik.

„Accio koláč.“

Mäsový koláč sa vymrštil okolo Rona, minúc špičku jeho nosa len o niekoľko milimetrov a elegantne pristál v Hermioniných roztiahnutých rukách.

„Vyťahuješ sa,“ zamrmlal hrozivo.

Hermiona práve začala krájať svoj koláč, keď Harry skĺzol na sedadlo vedľa nej.

„Ahoj Harry, kde si bol?“ spýtala sa ho a podala mu koláč.

„Myslel som, že sa nechystáš ísť na večeru,“ povedal mu Ron, konečne schopný normálnej konverzácie, pretože Susan opustila sieň.

„Nuž, rozprával som sa vonku pred knižnicou s Hagridom, musel som vrátiť knihu a povedal mi, že Dumbledore sa rozhodol...“ ale v tej chvíli sa sám Dumbledore postavil za učiteľským stolom.

Profesor Dumbledore trpezlivo počkal, kým sieň stíchne. Ticho sa rýchlo šírilo, pretože každý študent v sieni sa obrátil, aby sledoval vysokého muža vo sýtofialovom hábite.

„Dúfam, že mi všetci prepáčite toto prerušenie našej skutočne lahodnej večere, ale musím vám niečo oznámiť.“

Hermiona sa pozrela na Harryho a ihneď vedela, že čokoľvek sa im chystal povedať, malo to niečo spoločné s tým predtým. Harry sledoval riaditeľa s očakávaním.

„Minuloročný Vianočný bál mal taký úspech, že sme sa rozhodli uskutočniť ho tieto Vianoce znova.“ Dumbledore sa usmial nad tým, aká vlna rečnenia nasledovala po jeho slovách.

„A,“ pokračoval Dumbledore, „pretože sme minulý rok prežili všetci tak príjemný čas, rozhodol som sa, že bál bude otvorený pre každého. Všetky ročníky majú dovolené sa na ňom zúčastniť.“

Sieň počúvala v užasnutom mlčaní. Mladšie ročníky nemali nikdy dovolené zúčastniť sa Vianočného bálu.

„Teraz, myslím, som už prerušil vašu večeru na dosť dlho, takže vám ďakujem za vašu trpezlivosť.“ Dumbledore sa na nich znovu usmial a sadol si nazad.

Šum, ktorý nasledoval po Dumbledorových posledných slovách bol ohlušujúci. Ron, Harry a Hermiona sa naklonili k sebe, aby sa mohli šeptom dorozumieť, pretože ostatní študenti okolo nich hovorili rozčúlene.

„Ale ja som si myslel, že Vianočný bál je súčasťou trojčarodejníckeho turnaja?“ spýtal sa Ron.

„To áno,“ Hermiona odpovedala, jej obočie sa zvraštilo, keď sa zamyslela. „Podľa Bradavickej histórie sa Vianočný bál konal len počas roku turnaja. Nerozumiem, prečo to zmenili.“

„A čo ešte povolenie, aby išli prvé, druhé a tretie ročníky?“ spýtal sa jej Ron. Hermiona len pokrčila plecami.

„Ja to viem,“ povedal Harry potichu, keď sa dookola poobzeral, či niekto nepočúva.

„Predpokladalo sa, že Vianočný bál bude každé tri roky. Ale spomínate si, ako veľa ľudí zostalo v Bradaviciach kvôli nemu posledné Vianoce?“

Hermiona a Ron prikývli.

„Dumbledore chce udržať, čo najviac študentov na Rokforte kvôli Voldemortovi,“ povedal Harry.

Ron vyzeral šokovane a pokúsil sa nestrhnúť, keď Harry vyslovil meno Voldemort. „Povedal ti to Hagrid, že?“

„Vieš, aký je Hagrid, preriekol sa. Povedal mi, že sa nebudem nudiť cez tieto Vianoce, lebo každý tu zostane kvôli bálu. Povedal mi, že je to najlepší spôsob ako udržať všetkých na očiach.“

„Okolnosti musia byť naozaj zlé, keď sa tu počas prázdnin Dumbledore snaží udržať všetkých študentov. Je dosť čudné, že o aktivite temných síl nebola žiadna zmienka ani v Dennom prorokovi.“ Povedala Hermiona potichu.

„Ministerstvo sa pravdepodobne pokúša udržať to v tajnosti,“ súhlasil Ron.

„Áno,“ zamrmlal Harry, „budú sa o to snažiť a predstierať, že sa nič nedeje, až do dňa, kým im Voldemort nezaklope na dvere.“

„Mohol by si, prosím ťa, nevyslovovať jeho meno?“ naliehal Ron.

„Tak čo Weasley, prechádzate si menný zoznam a pokúšate sa nájsť niekoho, koho ty a Potter môžete podplatiť, aby vás odprevadil na bál?“

Hermiona stuhla, keď Malfoyova pomalá reč prerušila ich rozhovor. Než sa mohla otočiť na sedadle, Harry a Ron boli na nohách. Malfoy stál priamo pred nimi, na tvári jeho zvyčajný úškrn, jeho pekné črty skrivené zlomyseľnosťou. Crabbe a Goyle stáli niekoľko stôp za ním.

„Potter, prinajmenšom, má aspoň trochu peňazí, ale Weasley, ja fakt neviem, ako si to zariadiš ty. Možno by si mohol presvedčiť nejaké dievča, aby ťa odprevadilo z ľútosti,“ pobavene povedal Malfoy.

Ron skočil po Malfoyovi a podarilo sa mu umiestniť jeden pevný úder skôr, než sa Harry pripojil k šarvátke. Hermiona nebola schopná povedať, či sa Harry snažil potiahnuť nazad Rona alebo podržať dole Malfoya, pretože Snape sa tam dostal ako prvý.

„Potter! Weasley! Čo si myslíte, že robíte?“ Snape zavrčal, keď odtiahol chlapcov od Malfoya.

„Malfoy to začal!“ vybuchol Ron, jeho tvár nahnevaná a červená.

„Profesor Snape, ja som sem prišiel len preto, aby som odovzdal Grangerovej knihu na náš projekt z Aritmantiky.“ Malfoy vytiahol starú knihu z jeho tašky a podržal ju pred Hermionou. „A potom Potter a Weasley na mňa zaútočili.“

„Trest Potter, a vy tiež Weasley. Bitka je proti pravidlám, ale to vy dobre viete!“ Snape sa na nich mračil.

Hermiona si uvedomila, že Malfoy stále držal knihu pred ňou. Rozpoznala, že to bola jedna z O'Learyho kníh.

„Vezmi si to Grangerová, je tam niečo, čo by si naozaj mala vidieť.“

Hermiona zdvihla oči od knihy a stretla sa s Malfoyovými očami. Zdalo sa, že tmavosivé oči sa pozerali priamo do jej. Zacítila, že sa začína červenať a odvrátila zrak. Ale knihu si od neho vzala. Predtým než odišiel, ešte raz sa na ňu prenikavo pozrel.

Hermiona sa otočila nazad na svojom sedadle a začala listovať knihou. Pokúšala sa nepočúvať Rona, ktorý práve prirovnával Malfoya a Snapa k niečomu krajne nepríjemnému. Pretože nie príliš ohľaduplne listovala zažltnutými stránkami, poskladaný kúsok pergamenu sa zniesol ku podlahe. Rýchlo ho zdvihla a uvedomila si, že to bol odkaz.

Knižnica, po večeri,“ bolo na ňom napísané úhľadným písmom, o ktorom vedela, že patrí Malfoyovi.

Hermiona zacítila, že zatajila na sekundu dych a potom rýchlo vložila odkaz nazad do knihy. Nenápadne sa obrátila, aby sa pozrela na slizolinský stôl. Malfoy mal hlavu naklonenú dozadu, kým hlúpo sa škeriaca Pansy niečo pridŕžala na jeho udretom líci. Zdalo sa, že si všimol Hermionin pohľad. Malfoy nadvihol hlavu a stretol sa s jej očami. Hermiona pocítila samu seba rýchlo prikývnuť na neho a potom sa otočila nazad, aby počúvala Rona ako rozpráva Harrymu, čo by rád urobil Malfoyovi.

--------------------------------------------------

Hermiona kráčala po tichých schodoch preč od Veľkej Siene. Vzrušený hovor tíchol, ako zatáčala jednou stmavnutou chodbou za druhou. Nie naposledy sa Hermiona divila, na čo preboha myslela. Práve súhlasila stretnúť sa na tajnom mieste s Malfoyom? Hermiona zacítila pocit nervozity v žalúdku. 

„Hlúpy Malfoy,“ mrmlala si pod nos.

Napriek tomu, že sa Hermiona obávala byť sama s Malfoyom, vedela, že neexistovala možnosť, že by ho odmietla. Bez ohľadu na to, koľko krát sama sebe povedala, že sa nestará o slizolinského chlapca, nemohla si nevšímať zdrvujúci pocit strachu, ktorý cítila, keď myslela na to, že odíde z Rokfortu. Malfoy je nepovedal, čo sa stalo v Rokville, keď bol so svojím otcom. Ale Hermiona bola múdre dievča a výraz zúrivosti, ktorý mal Malfoy na svojej tvári, keď hľadal svojho syna, spôsoboval, že jej tuhla krv v žilách.

Ak ešte nehovoril s Dumbledorom, budem ho k tomu musieť donútiť!“ povedala si pevne pre seba.

Hermiona vedela, že Malfoy nechce ísť k Luciusovi; vedela, že nechce byť smrťožrút. Toto prekvapilo Hermionu viac než čokoľvek iné. Dobre, nie viac než čokoľvek iné. Náhle musela potlačiť vzrušenie, ktoré zacítila, keď si spomenula ako sa Malfoy dotkol jej líca, keď si ju pritiahol bližšie, keď on...

„Prestaň! Prestaň na to myslieť!“ Hermiona zanadávala sama sebe, keď zabočila na ďalšiu chodbu na jej ceste do knižnice.

To nebolo tým, že by sa jej páčilo, čo Malfoy urobil, tým, čo tiež urobila ona, len nemohla dostať to von z jej mysle. A keď sa Hermiona dostala k dverám knižnice, bola schopná presvedčiť sama seba a nie naposledy, že nemá rada Malfoya. Vôbec ho nemá rada.

Hermiona zastavila pred ich miestnosťou, zhlboka sa nadýchla, upokojila svoje dýchanie a otvorila dvere. Teplý oheň horel v ohnisku a Malfoy sedel na stoličke za veľkým stolom. Pozrel sa hore na ňu a na chvíľu Hermiona uvidela záblesk v jeho očiach. Bolo to niečo príjemné a príťažlivé, ale tak náhle ako sa to objavilo, tak to aj odišlo a Hermiona zistila, že sa pozerala na toho istého Draca Malfoya, ktorým vždy pohŕdala.

„Nebol som si istý, či sa ukážeš, Grangerová. Nazdával som sa, že ťa tam Potter a Weasley zdržia naveky,“ povedal jej Malfoy jeho zvyčajnou pomalou rečou.

„Vieš, že si ich nemusel dostať do trestu len preto, aby si mi podal odkaz, Malfoy,“ odpovedala Hermiona, keď zavrela dvere za ňou.

„Pravda, ale prečo by som si nechal ujsť takú skvelú príležitosť?“ uškrnul sa Malfoy na ňu.

„Vieš ty Malfoy, niekedy si taký hlupák!“ vybuchla Hermiona.

Hermiona sa strnulo posadila na stoličku oproti nemu, dosť vďačná za to, že ich delí celý stôl. Teraz ju mlčky sledoval a prameň jeho svetlých blond vlasov mu padal do tváre. Hermiona musela bojovať s nutkaním nakloniť sa k nemu a učesať mu ho späť cez hlavu. Nepatrne sa chvela pri myšlienke na to, ako sa jej prsty prehŕňajú cez jeho strieborno-zlaté vlasy.

Niekoľko minút pretrvávalo v izbe ticho, pretože Hermiona sedela nepohodlne, kým ju Malfoy potichu skúmal. Jej dlane sa začali potiť a začala cítiť, že sa červená, pretože Malfoy pokračoval v zízaní na ňu.

„Nuž?“ spýtala sa, dúfajúc, že znela pokojnejšie, ako sa cítila.

„Nuž?“ odpovedal Malfoy; vyzeral zamyslený.

„Povedal si to profesorovi Dumbledorovi?“ spýtala sa Hermiona, zúfalo sa chcela dozvedieť odpoveď, ale zároveň sa jej hrozila.

Malfoy vyzeral, že si uvedomil, čo chcela vedieť a apaticky sa natiahol a pozrel z okna.

„Pekná noc, nie? Mesiac vonku je úžasný, nemyslíš Grangerová?“ Jeho dokonalý úškrn sa prehĺbil.

„Do pekla, Malfoy, ak si s ním nehovoril, prisahám, že ťa tam odtiahnem!“ Hermiona sa postavila, oči sa jej blýskali.

„Hmm... to by mohlo byť zaujímavé, nemyslíš?“ Malfoy sa pohľadom vrátil k nej.

Hermiona zovrela ruky v päsť a pozrela dole na stôl. Nenávidela, že to bolo pre ňu také ťažké. Nenávidela skutočnosť, že sa znepokojovala, strašne o neho znepokojovala.

Malfoy si zľahka vzdychol a Hermiona sa pozrela na neho. Chladný úškrn bol preč a ona si zrazu rozpomenula na strateného chlapca, ktorého našla v uličke v Rokville.

„Povedal som to Dumbledorovi a zostávam. Neviem, čo on povie Luciusovi, ale viem, že ten bude zúriť. Ale napriek tomu pochybujem, že Dumbledore sa bude starať, či on nerozbije Ministerstvo, či hej?“ spýtal sa Malfoy miernym, rezignovaným hlasom.

Hermiona prikývla na neho. „Áno, Fudge nebude akceptovať fakt, že sa Voldemort vrátil.“ 

„Tak načo si dokonca robiť starosti s bojovaním?“ Malfoy si prešiel rukou vo vlasoch a upravil nazad prameň, čo tak obťažoval Hermionu, odkedy vstúpila do miestnosti. „Ak sa Dumbledore a ministerstvo nezhodnú, akú šancu má ktokoľvek voči Voldemortovi?“

Hermionine oči sa rozšírili, pretože keď zasunul dozadu vlasy, odhalil podliate oko. Nemohla zabrániť úsmevu, ktorý sa jej rozšíril naprieč tvárou pri tomto pohľade. Malfoy sa na ňu čudne pozrel.

„Čo je zábavné, Grangerová?“ spýtal sa.

„Nič, len s potešením spoznávam, že si neunikol nezranený, Malfoy,“ povedala mu s teplým úsmevom.

„Šťastný úder, to je všetko.“

Hermiona mohla skoro odprisahať, že sa Malfoy na ňu usmieval.

„Vieš, že nie vždy musíš byť ku každému taký hnusný,“ povedala mu potichu.

„Samozrejme, že musím, niekto musí udržať Pottera a Weasleyho na uzde,“ povedal jej srdečne.

„Malfoy, čo urobil? Tvoj otec, prečo ťa hľadal v Rokville?“

Slová jej vypadli z úst skôr ako ich mohla zastaviť. Hermiona sa ho už dávno chcela spýtať, čo sa vtedy stalo, ale neodvážila sa. Ale teraz sa jej uľavilo, keď vedela že nebude poslaný do záhuby.

„Lucius a ja sme sa len rozprávali o mojich plánoch do budúcnosti,“ povedal Malfoy pokojne, bez citu v jeho hlase.

„Malfoy...“ zamrmlala potichu Hermiona.

„Pozri, Grangerová, čo chceš, aby som povedal? Chceš vážne počuť, že môj otec by ma ochotne zabil, keby mu to Voldemort povedal? Že Lucius ma pravdepodobne zabije aj tak, napriek tomu, čo tvoj drahocenný riaditeľ hovorí? Čo chceš po mne, aby som povedal, Grangerová?“ Malfoyove šedé oči nebezpečne stmavli a potom zmĺkol a pozrel za mimo nej.

Malfoy si znova prehrabol rukami vlasy a potom položil svoju tvár do dlaní, lakťami sa opieral o stôl. Hermiona sa načiahla cez stôl a jemne sa ho dotkla jeho ruky; strhol sa a pozrel sa na ňu. Hermiona okamžite stiahla ruku späť a zhrbila sa do kresla, bojujúc s rumencom, ktorý hrozil, že sa jej rozleje po tvári.

„Malfoy, bude to všetko v poriadku, myslím. S Dumbledorom si tu na Rokforte," povedala mu Hermiona len čo náhle našla svoj hlas.

Malfoy sa posmešne zasmial.

„Ó áno, pretože Dumbledore odviedol výbornú prácu pri udržiavaní Pottera v bezpečí!“

Hermiona zbledla, ako keby ona potrebovala pripomínať, ako často bol Harry v nebezpečenstve. Akoby nestrávila väčšinu svojho voľného času tým, že si robila starosti o neho a Rona. Hermiona sa krátko udivila, že si teraz robí starosti o Malfoya. Hermiona si hrýzla spodnú peru a skúmala zložitú rezbu na boku veľkého stola, ktorý ich oddeľoval. Keď zacítila jeho pohľad na sebe, vzhliadla hore. Malfoyov výraz bol dosť nečitateľný, ale Hermiona cítila náznak obavy a obrázky z ich minulého stretnutia sa jej mihli hlavou. Vztýčila sa z jej kresla, pričom ho skoro prevrhla.

„Knižnica sa bude čoskoro zatvárať,“ oznámila a dúfala, že nepostrehne mierne vyššiu intenzitu jej hlasu.

„A ty si predtým bola proti tomu byť tu po úradných hodinách, Grangerová.“

„Pozri, nechcem sa dostať do problémov, Malfoy.“

Hermiona pozrela na hromadu zvitkov v blízkej debničke a vybrala niekoľko, aby na nich pracovala v spoločenskej miestnosti. Prešla k dverám a otočila sa a pozrela na neho. Malfoy sa vôbec nepohol, jeho oči zostávali na nej a potom sa pozrel nazad do ohňa.

„Ja... ja som rada, že zostávaš, Malfoy,“ povedala potichu, prekvapená, že takéto slová mohli pochádzať od nej.

Malfoy nepovedal nič a svoje oči vôbec nespustil z tancujúcich plameňov v kozube.

------------------------------------------------------------------

Hermiona si pritiahla svoj zimný kabát tesnejšie okolo seba a priala si, aby si bola priniesla so sebou niečo teplé na pitie. Pozrela na smerom hore tam, kde Chrabromilské družstvo trénovalo. Harry zlietol dole k nej z výšin, kde sa vznášal vysoko nad všetkými, a počkal až sa zjaví zlatá strela. Hermiona sa obvykle tešila zo sledovania metlobalového tréningu, ale dnes bolo príliš chladno byť tak dlho vonku. Hermiona si šúchala ruky o seba a vydychovala zhlboka, zľahka sa usmievajúc, keď jej dych zamŕzal okolo nej.

„Ahoj, Hermiona.“

Hermiona sa pozrela dole a uvidela Deana Thomasa štverať sa hore k nej.

„Ahoj Dean, ako sa máš?“ spýtala sa srdečne.

Dean sa vrelo usmial a posadil sa. Prehrabal sa v svojej taške a vytiahol von muklovské termosky. Hermiona sa doširoka usmiala a schúlila sa bližšie k nemu.

„A čo tam máš?“ spýtala sa so zvedavým úsmevom.

„Horúci mušt, domáci škriatkovia ho varili celý deň dole v kuchyniach. Seamus a ja sme nakoniec rozhodli, že sa ich tam oplatí navštíviť a dostať nejaký.“ Dean nalial trocha zlato-hnedej tekutiny do malého pohára, čo slúžil ako vrchnák termosky a podal ho Hermione.

„Vďaka Dean, už som tu naozaj vymrzla. Neviem, prečo som súhlasila, že sa prídem pozrieť na tréning, mohla som robiť niečo užitočnejšie,“ povedala zamyslene.

„Ako Aritmantiku?“ uškrnul sa Dean. „Sledovanie metlobalu je lepšie než Aritmantika v akýkoľvek deň, jediná vec, čo by ešte mohla byť lepšia je futbal.“

„Prečo všetci moji priatelia musia byť športoví fanatici?“ spýtala sa Hermiona mrzutým tónom.

„Vlastne Hermiona. Keď hovoríš o priateľoch, bol som zvedavý, či by si mohla... nuž to čo som chcel povedať je, že od tej doby, čo sme priatelia a tak...“ Dean sa hanblivo pozrel dole na ich topánky. „Rozmýšľal som... nuž myslím, že ty už pravdepodobne pôjdeš s Ronom alebo Harrym, ale ak nie a pretože sme priatelia...“ Dean zastal a pozrel sa Hermionu. „Nechcela by si ísť na bál so mnou?“

Hermiona sa usmiala. „Nie, nejdem s Ronom alebo Harrym, rozhodli sa, že keď musia byť vystavení ešte ďalšiemu bálu, tak pôjdu bez partneriek.“

Dean vyzeral trošku uvoľnený vďaka týmto novým informáciám.

„Rada pôjdem s tebou Dean, to by bolo veľmi milé,“ povedala mu Hermiona. „Oh, pozri, myslím, že už skončili.“

Dean sa zvrtol, aby sa pozrel na ihrisko, kde chrabromilský tím klesal k zemi.

„Chceš ísť dole a stretnúť sa s nimi?“ spýtal sa jej.

„Iste.“ Hermiona vstala a dopila posledný dúšok muštu, vychutnávajúc si slastné teplo, ktoré poskytoval.

Dean zbalil termosky a potom ustúpil dozadu, čakajúc na Hermionu, kým si zabalí svoje veci. Pozrela na neho a srdečne sa na neho usmiala. Hermiona by mohla odprisahať, že sa slabo začervenal predtým než sa pozrel inam.

Hermiona sa v duchu usmiala a prehodila si tašku cez plece. Deana mala rada, bol milý.

Ó, áno,“ šepkala časť jej mysle, „veľmi milý a bezpečný tiež.“

Čo je tak zlé na bezpečnosti?“ pýtala sa Hermiona v duchu. „Mám rada bezpečie. Je to lepšie než druhá možnosť.“

Obrázok Malfoya jej náhle prišiel na myseľ. Vyzeral tak strateno a osamotene. Malfoy pozerajúci na ňu s tým výrazom, ktorému nerozumela ale vyvolával u nej nervozitu v žalúdku. Dean ju určite neznervózňoval.

„Prečo znova myslím na Malfoya? Možno má Ron pravdu, asi som zošalela,“ pomyslela si.

„Áno,“ ten hlas zapišťal znova, „praješ si, aby to bolo tou príčinou.“

„Oh, sklapni už!“ vyprskla Hermiona v rozrušení.

Dean sa cez plece obzrel na Hermionu. Hermiona sa začervenala, keď si uvedomila, že poslednú vetu povedala nahlas. Zrýchlila tempo, dobehla Deana a potom pokračovali dole smerom k ihrisku. Mlčky, rozhodla sa už nikdy viac nepremýšľať o Malfoyovi.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 11. Diablo Od: denice - 07.02. 2011
Vínoční ples? Brumbál je pěkně lstivý. Draco ostatně taky, krásně využil příležitost a dostal Rona a Harryho do problému. Jsem zvědavá, s kým nakonec Hermiona na ten ples půjde.

Re: Kapitola 11. Diabol. Od: Neprihlásený - 19.03. 2008
Oprava:
have butterflies in one's stomach = být velmi nervózní

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )22.09. 2008Their Room - oznam
Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás