Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 14: Prezradenie

Bol stratený v spomienkach. V spomienkach na svet, ktorý bol úplne odlišný od sveta, v ktorom práve teraz Hermiona žila. Na svet vojny a temnoty. Striasla sa. Všimol si to, vyzliekol si bundu a s úsmevom jej ju prehodil cez plecia.

"Vďaka," zašepkala, lapená v jeho pohľade. Len prikývol.

"Je neskoro. Myslím, že by si sa mala vrátiť." Hlas mal znova zamatový, upokojujúci, príťažlivý.

Hermiona prikývla a postavila sa. Zahryzla si do pery, neistá v tom, čo robiť. Nechcela, aby bol sám, ale veľmi dobre vedela, že skrátka nemôže zostať. A stále tu bola jedna otázka, ktorú mu chcela položiť, ale naozaj nevedela ako...

"Len sa spýtaj, Hermiona," zrazu prehovoril, ako keby jej čítal myšlienky.

Začervenala sa a on sa len usmial, nebol ani trošku nahnevaný či zmätený. Zhlboka sa nadýchla.

"Čo sa stane s tebou, ak uspejeme?" zašepkala zvedavo.

Teraz sa usmial žiarivejšie.

"Vrátim sa k svojej Hermione."

Hermiona prehltla.

"Myslíš, že je to možné? Chcem povedať, všetko sa zmenilo. Dokonca aj keby sme nemohli vojne zabrániť, tvoja budúcnosť bude stále zmenená. Naša budúcnosť. Čo sa stane tvojmu budúcemu ja, keď sa ty vrátiš do svojho času? Rozplynie sa?" uvažovala zamračene.

Pokrútil hlavou, stále s úsmevom.

"Nepovedal som, že sa vrátim do svojej budúcnosti. Len k svojej Hermione."

Hermionine oči sa rozšírili pochopením a zalapala po dychu.

"Nie!" vykríkla a on sa s povzdychom postavil.

"Hermiona, môj príbeh sa už udial. Moje súčasné ja asi nikdy nebude mať túto jazvu. Nikdy sa z neho nestane to, čo zo mňa, pretože prežije iný život. Zažije iné veci. Neuvidí zomrieť svojich priateľov a rodičov, či lásku svojho života. To kvôli tomu som tu. To kvôli tomu som tým, kým som. Draco nikdy nebude ako ja. Nuž, to je v skutočnosti to, v čo dúfam.

Hermiona neveriacky pokrútila hlavou, nahnevaná, zúfalá.

"To nie je fér."

Uškrnul sa, položil jej ruky na plecia a pozrel sa na ňu tým svojím mätúcim, hypnotickým spôsobom.

"Život nikdy nie je fér, láska. Ale nerob si o mňa obavy. Dali sme si sľub. Sľúbil som, že ťa nájdem bez ohľadu na to, kde si. Sľúbil som, že sa znova stretneme. A ja vždy svoje slovo dodržím," povedal s prižmúrenými očami.

Zavzlykala. Bolo neuveriteľné, akí boli už teraz odlišní. Hermiona sa na kratučkú chvíľku samej seba pýtala, čo by sa stalo s jej citmi, ak by sa Draco naozaj nestal týmto láskavým a nesebeckým mužom. Okamžite poznala odpoveď a pousmiala sa. Bez ohľadu na to, čo by sa z neho stalo - ona ho vždy bude milovať.

"Urobíš mi láskavosť?" zrazu sa s nádejou spýtal.

Hermiona prikývla.

"Mohla by si ma na chvíľku objať?"

Usmiala sa a tuho ho zovrela v náručí. Objal ju a vzdychol si. Hermiona sa už viacej necítila vinne. Miloval ju, ale nebola to v skutočnosti ona, koho miloval. Miloval tú Hermionu, ktorú si v inom čase vzal za ženu. A hoci do istej miery bola tou istou osobou, bola napriek tomu úplne iná. Ale v temnote skleníka, v tom blízkom objatí dvoch milencov, pocítila na svojom líci slané slzy muža, ktorý stratil svoju spriaznenú dušu.

ooOoo

Hermiona sa vrátila do veže, stratená v myšlienkach. Musela existovať nejaká možnosť. Spôsob, ako ho tiež urobiť šťastným. Spôsob, ako pre všetkých vytvoriť šťastný koniec. Rozhodla sa stráviť nejaký čas v knižnici. Ale najprv si potrebovala pospať. Bola skoro polnoc a nikto ju zatiaľ nevidel zakrádať sa prázdnymi chodbami. Hermiona vyslovila heslo a vošla do spoločenskej miestnosti. Uskočila a zhlboka sa nadýchla.

"Lavender, vydesila si ma na smrť!"

Blonďavá chrabromilčanka stála pred ňou s vážnym výrazom, ktorý na nej Hermiona zriedkakedy videla. Zamračila sa.

"Si v poriadku?" znepokojene sa spýtala a Lavender si odfrkla.

"Musíme sa porozprávať, Miona."

Hermionu prekvapil jej chladný hlas, ale prikývla. Lavender nebola jej najlepšou priateľkou, ale nikdy ju nevidela takúto nepriateľskú.

Obe sa posadili a Hermiona sa cítila nepríjemne. Mala z tohto zlý pocit. Z Lavenderiných ďalších slov ju striaslo.

"Takže ty si v skutočnosti zlé dievča, Miona. Koho by to napadlo?"

Hermiona sa napla, ale jej hlas bol taký priateľský ako vždy.

"O čom to hovoríš, Lavender?"

Blonďavé dievča sa uškrnulo.

"Videla som ťa."

Tieto tri slová stačili na to, aby Hermiona zbledla. Nedokázala tomu zabrániť a jej spolubývajúca si to samozrejme všimla. Hermiona premýšľala o tom, čo všetko povedala alebo urobila v Lavenderinej prítomnosti, ale nedokázala si spomenúť na nič, čo by oprávňovalo jej vyhlásenie. Čo v skutočnosti videla? Odpoveď nasledovala okamžite, ako keby sa to Hermiona spýtala nahlas.

"Nikdy by ma nenapadlo, že si takýto typ dievčaťa, Miona. Keď ti Viktor Krum venoval trochu pozornosti, bála som sa, že by si si mohla myslieť, že sa zrazu budeš páčiť každému chalanovi. Ale nikdy mi ani nenapadlo, že sa pokúsiš zbaliť Draca Malfoya. Lavender pokrútila hlavou, stále prekvapená.

Hermiona si odfrkla.

"O čom to hovoríš?"

Lavender prižmúrila oči.

"Ach, no tak, Miona, nebuď taká neúprimná. Chováš sa ako neviniatko, ale v skutočnosti si jednoducho hnusná. Vie Ron, že si mu zlomila srdce kvôli tomu špinavcovi?"

Hermiona zaťala päste, ale tvárila sa pokojne.

"Takže tým skutočným problémom je Ron, správne?" vyvodila závery, jej oči také chladné ako jej hlas.

Lavender sa prikrčila a Hermiona vedela, že sa trafila.

"Ani nevieš, aké máš šťastie! Miluje ťa a ty sa tu pofľakuješ a muchluješ s Malfoyom! Chcem tým povedať, krucinál, je to Malfoy, Miona! Ako sa môžeš vzdať Rona kvôli niekomu ako on?" nakoniec nahnevane vyšplechla, líca rozpálené, oči naplnené slzami.

Hermiona si nečakane uvedomila, že tým ublížila aj Lavender.

"Chceš, aby som bola s Ronom z ľútosti?" nakoniec sa pomaly spýtala.

Lavender, ktorá sa už trochu upokojila, vypleštila oči.

"Nie!" skoro vykríkla a Hermiona si zahryzla do pery.

"Čo som potom mala urobiť, Lavender? Mám rada Rona ako svojho najlepšieho priateľa. Je pre mňa dôležitý, dôležitejší, než si dokážeš predstaviť. Veľmi som mu ublížila a neexistuje dostatok slov, ktorými by som popísala, ako mi je to ľúto a ako vinne sa cítim. Máš pravdu, som hnusná. Som horšia než to všetko, čo si povedala. Ale nedokážem zmeniť svoje city. Nemilujem ho tak ako si zaslúži."

Lavender pokrútila hlavou.

"Prečo nemiluje mňa? Ja by som sa k nemu nikdy takto nesprávala."

Hermiona znova pocítila tú bolesť v hrudi, ale neprotestovala. Mala nakoniec pravdu.

"Prečo ty? Nie si dokonca ani pekná. Chcem povedať, dobre, si bystrá, ale nikdy by ma nenapadlo, že by to chalanov priťahovalo. To, ako sa na teba pozerá! To, ako sa s tebou rozpráva. Privádza ma to do šialenstva. A nie je to len Ron. Je to tiež aj Malfoy. Malfoy! To, ako ťa sleduje, ako keby si bola niečo na zjedenie. Keď som ho videla ťahať ťa za sebou, bola som si istá, že ťa chce zabiť. Chcela som pomôcť, dokonca ma napadlo zavolať Rona či Harryho. Ale potom som vás videla bozkávať sa. Hermiona Grangerová bozkáva Draca Malfoya! Kto by tomu kedy veril?" s posmešným úsmevom sa spýtala Lavender.

"Prečo si to nikomu nepovedala?" nakoniec sa Hermiona spýtala a pozrela sa na svoju spolubývajúcu.

Pokrčila plecami.

"Najprv som tomu vážne nemohla uveriť. Dokonca som si myslela, že som si všetko len predstavovala. Ale potom som si ťa všímala a spozorovala som, že si sa zmenila, tá napätosť, keď ste boli blízko toho druhého, to, ako sa tvoje pohyby zrazu zmenili, keď bol nablízku. A skôr než som mohla urobiť viac, než sa len čudovať, náhle si sa rozišla s Ronom a ja som samozrejme vedela prečo. Aj tak som ťa chcela prinútiť, aby si to urobila. Bola som odhodlaná povedať Ronovi všetko, keby si mala v pláne takto pokračovať. Ale keď si sa s ním rozišla a ja som videla jeho bolesť... Nechcela som, aby takto trpel. Naozaj ho mám rada, Miona. Je to dobrý chalan."

Hermiona mala guču v hrdle.

"Je mi to ľúto," len zašepkala a Lavender sa na ňu smutne pozrela. Jej odporný úsmev bol preč, rovnako aj jej hnev. Vzdychla si.

"Dokonca tomu verím. Mimochodom, aj ja sa ospravedlňujem. Nemala som ti tie slová povedať, Miona. Len som bola prekliato nahnevaná. Vieš, pripadala som si bezmocná. Ron trpí a ja viem, že by mu to ublížilo ešte viac, keby niekedy zistil, kto je v skutočnosti tvojím novým priateľom..." Lavender sa rozvzlykala, ale prerušilo ju Hermionine zalapanie po dychu a jej šokovaný výraz.

Blondínka sa otočila a ocitla sa tvárou v tvár Ronovi, ktorý stál na schodoch do chlapčenských spální, oblečený v boxerkách a tričku. Hnedé obočie mal prižmúrené, tvár bledú a telo napäté. Hermiona cítila, ako sa jej srdce rozpadlo na kúsky a zdalo sa, že Lavender cíti skoro to isté.

"Takže to je ten skutočný dôvod nášho rozchodu. Kto je to?" chladne prehovoril, jeho tvár maska pohŕdania.

Hermiona s Lavender si vymenili pohľady a Ron si odfrkol.

"Nemusíte si kvôli mne vymýšľať historky, nechcem počúvať žiadne ďalšie lži," zasyčal, otočil sa a stratil sa.

Lavender si vzdychla.

"Ach, do pekla, určite sa z toho zcvokne."

Hermiona zatvorila oči a zahryzla si do pery. Len s námahou dokázala zadržať slzy. Lavender ju s obavami sledovala.

"Je mi to ľúto, Miona. Naozaj som nechcela, aby sa to stalo," zahanbene zašepkala a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie je to tvoja chyba. Je to moja vina. Všetko, čo som urobila, bolo nesprávne. Teraz musím zniesť tú vinu..."

Lavender sa zaksichtila a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Povieš niekomu, o čom sme sa rozprávali?"

Hermiona vedela, že Lavender je klebetnica. Ale oveľa horšou klebetnicou bola jej priateľka Parvati. Keby to Parvati niekedy zistila, potom by to okamžite vedela celá škola.

Lavender pomaly pokrútila hlavou a Hermiona si nemohla pomôcť, aby nebola prekvapená.

"Nechcem Ronovi ublížiť ešte viac. A okrem toho, myslím, že je tvojou povinnosťou povedať mu to," povedala s podivným zábleskom v očiach.

Hermiona veľmi dobre porozumela. Toto bol jej trest. Bola pripravená prijať ho, tak prikývla. Lavender sa postavila a odišla do spálne.

Hermiona si vzdychla. Bola unavená. Veľmi, veľmi unavená. A naozaj chcela byť práve teraz s ním. Vedela, že jeho blízkosť by dokázala, aby na všetko zabudla. A naozaj potrebovala trochu rozptýlenia.

ooOoo

Hermiona nespala veľmi dobre a prebudila sa príliš zavčasu. Ležala na posteli a premýšľala o všetkom, čo sa stalo včera v noci. Pripadalo jej to ako večnosť odvtedy, čo bola šťastná, že sa vrátila na Rokfort. Bola vtedy s Harrym a Ronom a vôbec by ju nenapadlo premýšľať o Dracovi. Všetko bývalo ľahšie. A teraz bolo všetko iné. Ron bol nahnevaný, Harry s Ginny boli spolu, Lavender uchovala tajomstvo viac než hodinu a ona chodila s Dracom. Nespomínajúc vojnu, ktorej musela zabrániť. Hoci Dumbledora oboznámili s problémami v budúcnosti, ešte stále nebol koniec. Za jeden mesiac sa všetko dramaticky zmenilo - kto vedel, čo sa stane do konca roka?

Hermiona konečne vstala a osprchovala sa. Bude to určite dlhý deň. Zišla do spoločenskej miestnosti a bola rada, že sa stretla len s Ginny samotnou. Červenovláska si všimla jej výdych úľavy a zamračila sa.

"Stalo sa včera v noci niečo? Ron sa zdal byť skoro v poriadku, ale dnes ráno vôbec nechcel vstávať. Povedal Harrymu, že zostane celý deň v posteli. Bol vážne naštvaný..."

Hermiona prehltla.

"Zistil, že chodím s niekým iným," nakoniec prehovorila tak pokojne, ako sa dalo.

Ginny vyvalila oči a otvorila ústa, aby niečo povedala, ale zjavne nevedela čo.

"Ach, do pekla, Miona. Zblázni sa. Vie, kto to je?"

Hermiona pokrútila hlavou a porozprávala jej o Lavender. Ginny si vzdychla.

"Sprostá baba... Fajn, tak či tak je to len otázkou času. Nemôžeš čakať, že takéto dačo utajíš na škole plnej tínedžerov. Miona, aj tak im to budeš musieť povedať. Harry má už tiež podozrenie. Ron je aj tak na dne, možno je dokonca lepšie povedať mu to teraz. Keby si ho nechala pozbierať sa, zloží sa znova, keď to neskôr zistí."

Hermiona prikývla. Ginny mala pravdu, bez ohľadu na to, ako sa na to pozerala.

"A ako by som mu to mala povedať?" spýtala sa s prílišnou námahou.

Ginny pokrčila plecami.

"Osobne si myslím, že priamy spôsob je najlepší. Vykopni ho z postele a povedz mu, čo sa deje."

"Určite ma bude nenávidieť," zašepkala a Ginny si odfrkla.

"Isteže bude. Ale prekoná to. Bude to trvať nejaký čas, ale odpustí ti. Určite."

Hermiona sa pokúsila o slabý úsmev a priala si, aby bola znova v posteli. Nebola si príliš istá Ronovou reakciou.

ooOoo

Vyučovanie bolo vyčerpávajúce a Harry neprestával klásť otázky. Hermiona si nakoniec vzdychla a zazrela na neho.

"Harry, ak neprestaneš, pôjdem si sadnúť vedľa Hannah!"

Prekvapene sa na ňu pozrel a bol očividne nahnevaný. Hermiona pocítila ľútosť a hnev. Draco na ňu pozrel, ale ona to ignorovala. Vedela, že by asi reagovala podivne, keby práve teraz jeho pohľad opätovala. Harry ju stále sledoval.

"Čo sa stalo, Miona? Prečo si zrazu taká iná?"

Kvôli Harrymu ustaranému hlasu sa cítila hrozne. Zahryzla si do pery.

"Povedala som ti, že som sa rozišla s Ronom, pretože ho nemilujem tak, ako by som mala, správne?"

Očakávajúco prikývol.

"Nuž, je to kvôli tomu, že milujem niekoho iného," nakoniec začervenaná povedala a pokúsila sa znova sústrediť na svoju prácu. Harry nepovedal ani slovíčka, takže sa na neho rozhodla pozrieť. Nepohol sa mu na tvári ani sval.

"Harry?" znepokojene sa spýtala.

Len sa zamračil.

"Koho?"

Hermiona mala pocit, že je trochu naštvaný.

"Nechcem o tom teraz hovoriť. Sľubujem, že ti to poviem, ale nie teraz," odhodlane odvetila. Najprv to musela povedať Dracovi.

Prehltol a z toho, ako sa na ňu pozrel, sa striasla. Nebolo to desivé, bolo to skrátka intenzívne. Bolo to podobné tomu, ako sa pred ňou tvárili Draco a Ron. Hermiona sa zamračila, neistá, čo si myslieť.

"Miona, sme najlepší priatelia. Nikdy sme nemali tajomstvá. Prečo zrazu niečo tajíš?"

Hermiona zalapala po dychu.

"Ja nechcem mať tajomstvá, Harry! Ale sú veci, o ktorých nemôžem hovoriť. Ty si mi niekedy rozprával o detailoch svojho vzťahu s Ginny? Alebo s Čcho? Cítim sa kvôli Ronovi hrozne, nepotrebujem, aby si mi robil výčitky ešte aj ty. Nemôžeš mi jednoducho veriť?"

Harry prižmúril oči a Hermiona pokrútila hlavou. Bolo nemožné povedať im to. Nikdy to nepochopia.

"Si šťastná? Myslím... s ním?" zrazu sa priškrtene ozval.

Hermiona si odfrkla.

"Myslíš, že by som ublížila svojím najlepším priateľom, keby ani nebol schopný urobiť ma šťastnou? Harry, vážne ho mám rada. A prisahám, že vám ho predstavím. Ale nie teraz." Nie pokiaľ sa ho asi pokúsite okamžite zabiť... Nie skôr než som s ním porozprávam. Nie skôr než budem vedieť, ako to vysvetliť.

"Dobre," jednoducho odpovedal, jeho tvár znova bez výrazu. Hermiona znova pocítila v hrudi tú dôverne známu bolesť. Harry už bol tiež príliš dospelý. Jeho tvár práve teraz nevyzerala ako tvár šestnásťročného chlapca. Pozrela sa na Draca a zahryzla si do pery. Jeho tvár bola bezvýrazná, rovnako ako Harryho. Hermiona mala podivný pocit, že by všetko malo byť inak. Nedokázala povedať ako, ale toto zjavne nebolo správne.

ooOoo

Hermiona vošla do žalárov a posadila sa na Elixíroch vedľa Draca. Pretože Ron chýbal, Harry teraz musel pracovať s Pansy. Tiež sa netváril veľmi šťastne.

"Si v poriadku?" náhle sa spýtal Draco bez toho, aby sa na ňu pozrel.

Hermiona si vzdychla. Inštinktívne pochopil, že sa dnes musí správať nenápadne. Stále ju prekvapovalo, aké bolo v skutočnosti ľahké s ním vychádzať.

"Mala som včera večer zaujímavý rozhovor s Lavender. Videla nás. Nečakane sa zjavil Ron a začul, že mám nového priateľa. Hoci nevie koho. Harry je naštvaný, pretože mu to nechcem povedať. Nie, nemyslím, že som v poriadku," unavene vyhlásila.

Draco sa napäl a Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa na neho nepozrela.

"Čo sa deje?" zašepkala a on si odfrkol.

"Ak to vie Brownová, potom to okamžite bude vedieť celá škola," priškrtene odvetil.

Hermiona pokrútila hlavou a sústredila sa na svoj elixír.

"Nepovie ani slovka. Sľúbila to."

Uvedomovala si, že ho to nepresvedčilo. Hermiona nevedela prečo, ale trochu sa jej to dotklo.

"Bolo by to také zlé? Chcem povedať, bolo by to také zlé, keby to všetci vedeli?" nakoniec zašepkala, venujúc pozornosť ohňu pod ich kotlíkom.

"Zle si to pochopila," prosto odvetil a Hermiona sa nahnevane zamračila.

"Potom to vysvetli," požiadala napäto.

Vzdychol si.

"Meduška, keby to o nás zistili moji priatelia, potom to okamžite povedia mojim rodičom."

Hermiona stuhla. Oči sa jej roztvorili a v duchu sa prekliala. Bola taká zaujatá svojím komplikovaným milostným životom, že úplne zabudla na Voldemorta. Keby Dracovi rodičia zistili, že ich jediný syn skutočne chodí s humusáčkou, šli by určite do vývrtky. Voldemort by to tiež zistil a Draco by bol vo veľkom nebezpečenstve, a to len kvôli jej vlastnej hlúposti. Na chvíľu zatvorila oči.

Ako mohla byť taká hlúpa? Nemala by byť najbystrejšou čarodejnicou roka? Prečo robila tieto chyby? Jej vnútorný hlas okamžite zašepkal. Nikdy predtým si nebola tak šialene zamilovaná.

Odfrkla si. Aká chabá výhovorka. Vždy bola príliš dospelá na svoj vek, príliš bystrá, príliš obozretná. Všetko muselo byť dôkladne premyslené, všetko naplánované, všetko zvážené. Nikdy takéto chyby nerobila. Ale potom sa náhle vyskytla láska a celý jej svet bol zrazu hore nohami. Neodpustiteľné.

Draco sa zamračil a zjavne sa pýtal sám seba, o čom premýšľa. Hermiona si vzdychla.

"Je mi to tak ľúto... Nezobrala som to do úvahy," nakoniec zahanbene zašepkala a začervenala sa.

Nadvihol zmätene obočie a potom mu pochopenie zažiarilo v očiach a jeho pohľad náhle znežnel.

"Nevyčítal som ti to, meduška. Nie je to tvoja vina."

Nemohla povedať ani slovíčka, len pokrútila hlavou. Chcel niečo dodať, ale potom len zostal ticho. Hermiona vycítila na svojom chrbte Harryho pohľad a pochopila. Musia sa porozprávať neskôr.

ooOoo

Vyučovanie konečne skončilo a Hermiona opustila žaláre spolu s Harrym.

"Parkinsonová ma skoro priviedla do šialenstva.... O čom si sa rozprávala s Malfoyom?"

Tá otázka znela nevinne, ale Hermiona nebola taká hlúpa.

"Nič dôležité. Len sme sa rozprávali o elixíre. Veci ako ´podaj mi treciu misku´, ´potrebujem nôž´, ´ty si taká osina v zadku, Grangerová´, nuž, také veci," prirodzene, že klamala.

"Bola chvíľa, keď som si myslel, že sa ťa dotkne..." zmätene povedal Harry a Hermiona si zahryzla do pery.

Bolo to príliš zrejmé. Bez ohľadu na to, ako sa snažili správať chladne, bolo príliš ľahké všimnúť si to pre tých, ktorí dávali pozor. A Harry bol vo venovaní pozornosti fakt dobrý.

Hermiona len pokrčila plecami, nedokázala odpovedať. Každé slovo by bolo ďalšou lžou a Hermiona sa kvôli tomu necítila dobre.

"Ach, do pekla, zabudla som si zápisník. Choď napred, prídem za tebou," povedala ospravedlňujúco a on prekvapene prikývol.

Hermiona si pamätala Dracove slová na Elixíroch veľmi dobre.

"Po vyučovaní v Núdzovej miestnosti."

ooOoo

Otvorila ťažké drevené dvere a zbadala ho tam stáť. Už na ňu čakal. Miestnosť sa premenila na pohodlnú obývaciu izbu s ohniskom, gaučom a policou s knihami.

Pozorne ju sledoval a z jeho pohľadu sa začervenala. Uškrnul sa.

"Je Potter veľmi podozrievavý?" spýtal sa Draco skoro pobavene a Hermiona s povzdychom prikývla.

"Ani nechcem vedieť, čo si v skutočnosti myslí. Občas mám pocit, že vie všetko a len to nepovie."

Draco si odfrkol.

"Myslíš, že Brownová bude čušať?" spýtal sa, kým sa k nej približoval.

Bolo ťažké sústrediť sa na niečo iné než na to, že sa približuje, ale prikývla.

"Hoci neviem ako dlho. Lavender je akosi... náladová. Možno zmení svoj názor."

Zaksichtil sa, ako keby niečo také očakával. Hermiona sa cítila neistá.

"Čo urobíme?" spýtala sa znepokojene a on nadvihol obočie, kým ju rukami objímal okolo pása. Jeho blízkosť ju miatla. Prestane to niekedy? Tento pocit slabosti, keď bol nablízku?

"Čo tým myslíš?" spýtal sa zachrípnuto.

Hermiona sa pokúšala nepozrieť do jeho hypnotizujúcich očí.

"Mám na mysli, čo urobíme, aby sme zabránili tomu, že to všetci zistia? Neviem ako dlho bude Harry trpezlivý a Ron ma už teraz skoro nenávidí. Lavender asi zmení svoj názor, ak zistí, že to nechcem Ronovi povedať. A Ginny tiež nepochopí..."

Draco ju objal pevnejšie a Hermiona nemohla dokončiť vetu.

"Nebudeme schopní utajiť to naveky. Možno im to skrátka musíme povedať," zrazu povedal a Hermiona sa prekvapene prikrčila.

"To myslíš vážne? A čo tvoji rodičia? Čo Voldemort?" spýtala sa hystericky.

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Upokoj sa, meduška, dostaneš infarkt, ak budeš takto pokračovať."

Hermiona sa zmätene zamračila.

"Ty si nerobíš starosti, ani sa nebojíš? Dokážeš si predstaviť, čo by sa stalo, keby..." začala, ale prerušil ju.

"Myslím, že si to dokážem predstaviť lepšie ako ty," usmieval sa. "Nezabránime Brownovej, aby to nepovedala a nezabránime Potterovi, aby nekládol otázky. A Weasley... nuž, nemôžeme ho prinútiť zabudnúť, meduška. Čo by sme mali urobiť? Prekliať ich? Zmanipulovať ich spomienky? Máme zviazané ruky. Ak to niekto povie mojim rodičom, potom budem skrátka klamať."

"Poprieš to?"

S úsmevom prikývol.

"Urobím všetko, aby som ťa udržal v bezpečí. Ak nejaký smrťožrút niekedy uverí, že sa o teba vážne zaujímam, potom ťa okamžite zabijú. A ja ťa budem čoskoro nasledovať. Takže ak to niekto zistí, budem klamať."

"Čo ak ti nebudú veriť?" znepokojene sa spýtala.

"Som v klamaní poriadne dobrý," odpovedal so slabým úsmevom.

Hermiona sa necítila oveľa lepšie. Zamračila sa a pokúsila sa nájsť riešenie, ale potom zacítila pod bradou jeho prst. Nežne ju prinútil pozrieť sa na neho a jeho pery sa konečne zmiešali s jej perami. Bolo ľahké zabudnúť na všetko, keď ju takto bozkával. Príliš ľahké. Ovinula ruky okolo jeho krku a sústredila sa na ten sladký bozk. Bez ohľadu na to, čo sa stane potom, v tomto okamihu bola proste šťastná.

ooOoo

Hermiona opustila Núdzovú miestnosť skôr než Draco. Zišla dole do Veľkej siene na raňajky a posadila sa vedľa Ginny a Harryho.

"Ron?" len sa spýtala a Ginny pokrčila plecami.

"Nie je hladný."

Hermiona prikývla. Harry ju znova sledoval, ale nič nepovedal. S Ginny boli akísi odťažití a Hermiona mala pocit, že je to tiež jej chyba. Venovala Ginny ospravedlňujúci pohľad a červenovláska len znova pokrčila plecami. Aký chaos.

Hermiona zachytila pohľad od Lavender a zrazu mala závrat. Ako to mala vysvetliť? Čo mohla urobiť, aby dala všetko znova do poriadku? Štuchala do jedla a premýšľala. Ginny s Harrym tiež mlčali. Hermiona sa konečne postavila, ospravedlnila sa a opustila chrabromilský stôl. Neodvažovala sa pozrieť na Draca, keď prechádzala okolo slizolinčanov.

Hermiona práve vyšla z Veľkej siene a vrazila do Rona. Obaja sa na toho druhého prekvapene pozreli. Hermiona chcela ukročiť, ale on si ju náhle pritlačil k sebe a svoje pery pritisol na jej. Nikdy nezabudne na to, ako sa na ňu pozrel. Oči plné bolesti, jeho pery tvrdé a vyčítavé.

A potom sa všetko udialo veľmi rýchlo. Zrazu zacítila, ako ju ťahajú preč a Ron padá k zemi. Hermiona si všimla Ginnine ruky okolo seba, Draca zaslepeného zúrivosťou, Rona ležiaceho na zemi, jeho tvár maska šoku a prekvapenia a nad tým všetkým - ticho. Nikdy predtým nebolo na Rokforte také ticho. Skoro všetci sa doposiaľ zhromaždili okolo týchto dvoch chalanov, zvedaví, čo sa v skutočnosti deje.

Hermiona sa stretla s Harryho pohľadom, ktorý konečne dospel k správnym záverom. Ron už tiež porozumel. Postavil sa a očividne chcel vytiahnuť svoj prútik, ale nemal šancu to urobiť.

"Deje sa niečo?" zrazu sa spýtal dôverne známy hlas a Hermiona sa pozerala do pokojnej tváre nového učiteľa Histórie mágie.

"Nie, profesor, nič," zasyčala Ginny a vymenila si pohľad s Harrym.

Všetci sa začali vzrušene rozprávať. Ron s Dracom na seba vražedne pozerali a Hermiona mala pocit, že odpadne.

"Ak sa jej ešte niekedy dotkneš, zabijem ťa," zašepkal Draco a Ron očervenel a zaťal päste.

"Pán Malfoy, pán Weasley, trest v mojej pracovni, zajtra o ôsmej večer. To isté platí pre vás, slečna Grangerová," rozčúlene prehovoril Snape a pozrel sa uprene na Draca.

Trojica prikývla a Hermiona cítila, ako sa všetci na ňu pozerajú. Pansyine oči boli prižmúrené a Harryho tvár zase nehybná. Ginny jej stisla ruku, ale nedokázala jasne premýšľať. Len sa jej točila hlava a nemohla popadnúť dych.

"Myslím, že teraz to už nemusíš hovoriť nikomu," zašepkala Ginny a ich oči sa upreli na dvoch chlapcov, ktorý sa dívali tomu druhému do očí s čistou nenávisťou.

Draco sa konečne otočil a prešiel smerom k Hermione. Natiahol dopredu ruku, jeho oči spaľovali. Ponúkol jej na výber - prijať ju a žiť s dôsledkami alebo neprijať a vrátiť sa k svojmu starému životu.

Hermiona nezaváhala. Vložila svoju ruku do jeho a snažila sa ignorovať tie ochkania a šepot okolo nej. Jediná vec, ktorá sa počítala, bol záblesk v jeho strieborných očiach a malý úsmev na jeho tvári.