Preklady fanfiction Harryho Pottera

Venujem kukuriciarke, z hlbokej vďačnosti a nehynúcej lásky :D:D:D No a ešte ako podporu k jej prekladu!

4. kapitola – Hľadá sa talent

Hermiona zízala na to, ako si Harry prehrabol vlasy, jeho tvár nadobudla farbu Ronovej štice a Pansy sa s nervóznym výrazom striedavo pozerala z Harryho na Hermionu.

"Harry," povedala nakoniec Hermiona, keď sa tá trápna situácia stala neznesiteľnou.

"Uf, ahoj, Hermiona," riekol a rýchlo sa postavil. "Vrátila si sa! Ja, uh, tak ja teda pôjdem." Podišiel päť krokov k dverám a potom sa zastavil. "Maj sa, Pansy."

"Čau, Harry," zavolala za ním. Harry pokračoval v ceste a odmiestnil sa akonáhle vyšiel z miestnosti.

"Hermiona, môžem ti to vysvetliť," začala Pansy, vstala a pohla sa smerom k nej.

Hermiona zdvihla ruku a Pansy zastala. "Ja… myslím, že by sme sa o tom mali porozprávať zajtra."

Pansy rýchlo prikývla. "Áno, dobre. To je tobrý nápad. Uvidíme sa zajtra." Pansy odišla a Hermiona podozrievavo civela na gauč. Vydýchla a klesla do kresla. Šaty, zvitok od Draca, aj celý večer jej vyfučali z hlavy.

ooo

Trvalo dlho, kým šla Hermiona spať, pretože nemohla prestať rozmýšľať o Harrym a Pansy. Nevedela, ako sa má v tejto situácii zachovať a napokon zaspala, dúfajúc, že sa odpoveď čarovne zjaví sama.

Keď sa na druhý deň ráno, ešte predtým, ako vyšlo slnko, zobudila, zostala ležať v posteli a hľadela na strop. S Pansy neboli najlepšie priateľky; prinajmenšom Hermiona o sebe neprezradila nič príliš osobné. Počúvala Pansy, utešovala ju, radila jej, ale nemohla sa jej otvoriť, nemohla zdieľať veci s Pansy tak, ako to robila ona. Priveľmi sa bála znova odhaliť; rany boli stále príliš bolestivé.

Hermiona odmietla myslieť na Draca a keď vstúpil do jej myšlienok, vyskočila z postele a cez pyžamo si prehodila župan.

Pansy už bola hore, pripravovala Hermionine obľúbené raňajky a varila jej čaj, ktorý mala najradšej. Hermiona jej popriala dobré ráno a sadla si za stôl. Pansy sa posadila naproti nej a útrpne sa vyhýbala prehovoriť, až kým Hermiona nedojedla.

"Aké bolo rande?" spýtala sa Pansy, keď brala Hermionin tanier.

Perfektné. "V pohode," odvetila s povzdychom.

"Uvidíš ho znova?"

"Nie," odpovedala Hermiona. Myslela na zvitok vo svojej izbe, ukrytý v zásuvke zabezpečenej niekoľkými sadami zámkov, čítaním ktorého strávila minulú noc niekoľko hodín. Jej srdce poskočilo, keď si spomenula na pár určitých  pasáží a dovolila, aby jej na perách zahral drobný úsmev.

"Chceš… sa o tom porozprávať?" opýtala sa Pansy skusmo.

"Ani nie," povedala Hermiona.

"Správal sa slušne? Myslím tým, on… nepokúsil sa o nič?"

Hermione sa vybavil ten skoro bozk a, ak by čítala Dracove odpovede len jeden deň skôr, nebola by mu schopná odolať. "Bol dokonalý gentleman."

"Je mi ľúto, že to nevyšlo."

"Nemusí ti byť," riekla Hermiona a zdvihla noviny, kým Pansy umývala riad z raňajok. Keď Pansy skončila, vrátila sa do kuchyne s čerstvým čajom pre obe. Hermiona prijala hrnček a odchlipla si. "Je výborný, Pansy."

"To som rada."

Hermiona si vzdychla. "V poriadku, poďme sa porozprávať, Pansy."

"Dúfam, že nie si nahnevaná, Hermiona," riekla Pansy náhlivo.

Hermiona na sebe nedala znať odpoveď. Bola nahnevaná, trochu. Povedala Dracovi, že sa s ním nemôže stretávať kvôli dievčaťu, ktoré do neho bolo zamilované. Odmietla bozk, prvý bozk, ktorý mohla dostať po dobe dlhšej, ako jej bolo milé, a to len pre to, aby sa vrátila domov a našla spomínané dievča bozkávať sa s jej najlepším priateľom, ktorý sa, keď si to naposledy overovala, stále celkom nepreniesol cez smrť svojej priateľky. Prirodzene, nemohla pred Pansy vyjadriť svoje hlboké sklamanie.

"Ja – nie som priamo nahnevaná. Nie naozaj. Len – povedz mi, čo sa stalo. Z čoho to vyplynulo?"

"No, Harry a ja sme pred pár týždňami zistili, že máme obaja naozaj radi bondovky. Pozerali sme ich vždy, keď sa tu zastavil. Včera večer sme pozreli tri, lebo si bola dlho preč. Keď končila tretia, začali sme sa o nej rozprávať a no, na chvíľu sme stíchli a on… on sa naklonil a pobozkal ma. A ja som to opätovala a ani neviem, ako dlho sme sa bozkávali, kým si prišla domov."

"Takže to nebola rýchlovka? Bozkávala si ho dlhšie?"

Pansy sa usmiala. "Hej. A Hermiona, mám ho naozaj rada."

"Máš ho… rada?" spýtala sa ohromená Hermiona.

"Áno mám. Už nejakú chvíľu. Vždy dúfam, že príde on, a nie Ron. A myslím, že on by ma tiež mohol mať rád."

Bolo toho veľa na strávenie. Nie 'čože' ale 'čo to všetko znamená'? Obzvlášť čo sa týka Draca. A Harryho… v prvom rade sa bála o neho. Po Ginny neprejavil ani len náznak záujmu o nejakú ženu a teraz sa s jednou náruživo bozkáva. So ženou, ktorú vlastne spoznal len pred pár mesiacmi.

"Máš… rada… Harryho."

"Áno, " odvetila Pansy pevne.

Hermiona prikývla. "Povedz mi, počas všetkých tých rokov, čo sa ti páčil Malfoy, cítila si niečo k niekomu inému?"

Pansy nad tou otázkou zauvažovala. "Párkrát som sa skúsila prinútiť k tomu, aby som sa cez tú vec s Dracom dostala a párkrát som sa pokúšala dosiahnuť, aby žiarlil." Zachichotala sa. "Aké smiešne. Bola som taká slepá! Nikdy sa o mňa takto nezaujímal."

"Ja… bojím sa, že by toto mohol byť ďalší taký násilný pokus."

"Rozmýšľala som nad tým, naozaj. A vôbec si nemyslím, že by to tak bolo. Toto je niečo úplne iné. Teda, naozaj sa veľmi chcem preniesť cez Draca, ale toto s Harrym – čokoľvek to je – sa proste prihodilo. Akosi to začalo a rozvíjalo sa to, a bolo to iné ako všetky tie pokusy, kedy som chcela, aby sa niečo stalo. Nemala som záujem s niekým randiť dokiaľ som mala problémy, dokiaľ som milovala Draca." Usmiala sa, zasnená hmla zahalila jej oči. "A pre Merlina, on sa tak dobre bozkáva."

"Ou, to je… priveľa informácií, Pansy," riekla Hermiona a zacítila malé bodnutie ľútosti. Ale potlačila to; vedela, že s Dracom urobila správnu vec. Ale to veci nerobilo ľahšie.

"Harry má taký úžasný, suchý humor. Je múdry, sladký… mohla by som pokračovať, ak chceš."

"Nie, pochopila som, ďakujem." Usmiala sa Hermiona. "Som rada, že elixíry zaberajú. Takže, čo presne toto znamená? V súvislosti s Malfoyom."

"Neviem; som nervózna, ale myslím, že som naozaj pripravená nechať to za mnou."

Hermiona si vzdychla. "Dobre, je to určite nečakané, ale myslím si, že je to pre vás oboch dobré. Beriem to tak, že ste nemali možnosť sa o tom porozprávať."

Pansy pokrútila hlavou.

"Ale myslíš si, že ťa má tiež rád?"

Pansy pokrčila ramenami. "On ma pobozkal. A všimla som si, že sa v poslednej dobe zmenil."

"Prečo si mi nepovedala o tvojich citoch k Harrymu?" spýtala sa Hermiona.

Pansy si hrýzla peru. "Ja… nebola som si istá, čo na to povieš.  Myslela som si, že by si nechcela, aby som ho mala rada, lebo, nuž, nie som práve to, čo by väčšina najlepších priateľov chcela pre svojich kamarátov. Nie len kvôli Dracovi a celemu tomu incidentu na moste."

Hermiona sa zamračila. "Čo tým myslíš?"

"Och, veď vieš. Nie som najmúdrejšia ani najbystrejšia… nemám žiadny skutočný talent. Naproti tomu ty – ty si úžasná. Múdra, ambiciózna, krásna… ja som sa nikdy ani len nepokúsila niečo naučiť pretože som si myslela, no, že to nebudem potrebovať. Že sa o mňa Draco postará."

"Pansy," riekla Hermiona s úsmevom. "Ty si úžasná. Za posledných pár mesiacov som sa naučila tak veľa … Nebolo to vždy ľahké, ale tie naše rozhovory, naozaj som si ich užívala. Podľa mňa si oveľa šikovnejšia, ako si ty, alebo ktokoľvek iný myslíte a každý muž by bol šťastný, kebyže ťa má."

"Ale Harry… je taký jedinečný, vlastne, pre celý svet. Zaslúži si niekoho naozaj výnimočného."

"Zaslúži si niekoho, kto ho bude milovať ako blázon až do posledného výdychu. Zbožňujem Harryho, ale odkedy vojna skončila, bol zalezený vo svojej ulite. Zachádzalo sa s ním, akoby bol akýsi krehký kúsok krištáľu, ktorého sa každý bojí dotknúť alebo rozrušiť. Myslím, že môžeš Harrymu priniesť niečo dobré."

"A ak ti to pomôže preniesť sa cez Malfoya, som za. Len sa bojím, čo by sa mohlo stať, ak by ste sa rozišli. Alebo ak by si videla Malfoya s inou ženou."

Pansy sa zhlboka nadýchla. "Viem, ja tiež. Ale… chcem sa do toho pustiť."

Hermiona sa zachichotala. "Nuž, tak potom máš moju plnú podporu."

"Vážne? V tom aby som bola s Harrym? Teda, ak on bude chcieť byť so mnou, vlastne ani neviem, veď sme sa pobozkali… dúfam, že ho čoskoro budem môcť vidieť. Si si istá, že s tým chlapíkom už znova nepôjdeš von?"

"Pansy," odvetila Hermiona s úškrnom. "Harry je tu vždy vítaný, to predsa vieš. Je jedným z mojich najlepších priateľov. A nie. Znova sa s ním nestretnem."

ooo

Odpoveď na tvoju otázku v liste číslo sedemnásť:

Mojou najobľúbenejšou vecou na metlobale – a pamätaj, že ty si sa pýtala – je lietanie. Akonáhle som bol dosť starý na to, aby som jazdil na metle, strávil som tým všetok môj čas. Dávalo mi to pocit slobody, ktorý až teraz, keď sa na to pozerám spätne, dokážem pochopiť.

Môj otec vždy chcel, aby som bol výnimočný, výnimočný v škole, v metlobale, alebo v hocičom inom, na čo ma zapísali ešte predtým, ako som šiel na Rokfort.

Nestaral sa o to, v čom, pokiaľ to bolo v niečom. Čím viac času som trávil lietaním, tým viac som chcel excelovať v metlobale. A otec ma nechal na pokoji.

Mama často sedávala vonku, kým som lietal a predvádzal sa pred ňou, a ona dokonca najala osobného inštruktora, aby ma učil pravidlá hry. Fandila mi a poviem ti, v týchto chvíľach bolo nemožné presvedčiť ma, že nie som stredom vesmíru. Bol som ich vesmírom a to bolo všetko, na čom záležalo.

Keď som vyrástol, metlobal stratil svoje čaro a som si istý, že vieš prečo. Zrazu to bolo o vyhrávaní. Už viac nestačilo, že som neustále cvičil, dvakrát toľko ako hocikto iný z tímu. Nebolo to o - "vyhral som?", ale oveľa dôležitejšie bolo- "porazil som Pottera?".

Metlobal sa stal ďalším príkladom môjho zlyhania. Teba som nemohol prekonať v známkach, Pottera som nemohol prekonať v hre, ktorú som miloval. Ale stále môžem lietať a to je niečo, čo nič nemôže zničiť.

Pre dnešok končím

Draco

ooo

Prešiel týždeň odkedy sa Pansy a Harry pobozkali a ona ho nevidela, ani o ňom nepočula. Potom jedného večera Hermiona oznámila, že ide ide s Ronom na film a že Harry čoskoro príde.

Pansy spanikárila, ale Harry prišiel pár minút po tom, čo jej to Hermiona oznámila a tým jej nenechala čas, aby sa rozčúlila.

Ron sa ukázal o chvíľu neskôr, a kým sa Pansy zbadala, on a Hermiona odišli. Keď sa dvere za nimi zavreli, Pansy sa pozrela na Harryho, a on sa hanblivo díval na ňu.

"Ahoj," povedal.

"Ahoj," odvetila.

"Ja… myslím, že by sme sa mali porozprávať."

"Okej," povedala a prikývla žmoliac si ruky. Bola taká nervózna, až mala pocit, že bude vracať.

Harry vyzeral, že je tiež nervózny, a chvíľu sa na seba hanblivo pozerali.

Potom sa zdalo, že sa Harry uvoľnil, jeho tvár zjemnela, priblížil sa k nej a zobral ju za stále zovreté ruky. Niečo zažiarilo v jeho očiach sekundu pred tým, ako si ju pritiahol k sebe a pobozkal.

Pansy bola šokovaná, ale tým príjemným spôsobom, a nechala ho, aby ju  jemne a pomaly bozkával. Zaplietla si ruky do jeho nepoddajných vlasov a práve sa vložila do ďalšieho rozum zatemňujúceho bozku, keď zazvonil domový zvonček.

Odtrhli sa od seba, ako keby ich prichytili pri niečom, čo robiť nemali, a slabo sa zasmiali.

"Ja tam pôjdem," riekol Harry. "To bude večera." Opustil kuchyňu a po chvíli sa vrátil. "Nie som kuchár, ale objednať jedlo zvládnem."

Pansy sa usmiala. "Najeme sa za stolom," povedala. "Donesiem taniere."

Harry prikývol a ona sa zvrtla, otvorila skrinku a vytiahla dva taniere. Chcela sa otočiť späť k nemu, keď zacítila, ako Harry zastal tesne za ňou. Obtočil jej ruky okolo pása a hlavu si položil na jej plece. Z miesta dotyku sa jej po tele rozšírilo vzrušenie. Na krku cítila jeho dych.

"Chýbal som ti?" spýtal sa chrapľavo.

Otočila sa v jeho náručí, taniere zaklinené medzi nimi, a uškrnula sa. "Nie." Aj keď vedela, že jej zrýchlený pulz a jemne zružovené líca ju zradili.

Zaškeril sa a pobozkal ju na čelo. "Vieš, na to, že si zo Slizolinu, si otrasný klamár."

Pansy ho hravo odtlačila. "Poďme, Potter. Vychladne nám večera."

Odstúpil a zobral od nej taniere. Pansy si vydýchla úľavou – po tomto malom manévri už nepochybovala o jeho citoch.

Kým sa k nemu pripojila v jedálni, on už začal jesť.

"Hej! Nemôžeš začať bezo mňa!" povedala.

Uchechtol sa. "Očividne môžem."

"Harry Potter, čo si asi tak dievča pomyslí, keď na ňu chlap, ktorý jej kúpil večeru, nepočká?"

Harry pokrčil ramenami. "Čo ja viem… že bol hladný?"

"Dobre, tu máš, vezmi si tanier. Nebudeš jesť rovno z týchto malých škatúľ, vyzerá to smiešne."

Harry na ňu vzhliadol s drevenými paličkami v ruke a so zvláštnym výrazom na tvári. Potom sa zasmial.

Pansy na neho zmätene hľadela.

"Trochu to s tým sekírovaním preháňaš, nemyslíš?"

Pansyine sa rozšírili oči a nebola si celkom istá, čo na to má povedať.

Harry sa zasmial. "Robím si srandu, Pansy. No tak, uvoľni sa. Myslel som tým…" odmlčal sa a odvrátil pohľad. "Viem, že sme sa… akosi… naposledy vrhli do niečoho, čo sa, uh…"

"Správne," zasiahla Pansy cítiac potrebu niečo povedať.

Harry sa na ňu pozrel s jemne zapýrenou tvárou. Pansy si pomyslela, že je  zvláštne, že je taký hanblivý a že sa cíti nepohodlne pri pomyslení na vzťah. Najmä po jeho dnešných, ale aj minulotýždňových otvorených prejavoch náklonnosti.

Sadla si a zašmátrala v taške. Bola tam ďalšia krabica ryže a krabica niečoho, čo vyzeralo ako Kura generála Tso.

"Čo ak nejem mäso?" spýtala sa, a otvorila svoju ryžu.

Harry sa na ňu zadíval. "Viem, že jedávaš mäso, videl som ťa."

"Možno som si to rozmyslela."

"V priebehu týždňa?" opýtal sa Harry.

"Nikdy nevieš, čo sa môže stať."

"Keď vravíš," odvetil Harry a nesústredene pokračoval v jedle.

Pansy si odfrkla a v tichosti začala jesť. Bolo to čudné – za celých desať minút, kým nedojedli, ani jeden z nich neprehovoril, ale ohľadom toho ticha sa necítila nesvoja. Radšej si užívala to, že môže sledovať niekoho pri niečom takom obyčajnom, ako je jedenie. Harry bol v používaní paličiek veľmi zdatný, zatiaľ čo si ona, po niekoľkých úbohých pokusoch  musela ísť do kuchyne po vidličku.

Keď všetko jedlo zmizlo, zostali za stolom sedieť oproti sebe.

"Nazdávam sa, že je načase, aby sme si pohovorili," povedal Harry.

Pansy prikývla a znovu sa cítila nervózne. Vedela, že ju má rád, ale to v skutočnosti nič neznamenalo. Neznamenalo to, že chce byť s ňou alebo že sa chce vrhnúť do vzťahu s ňou. Vedel všetko o jej problémoch s Dracom, nehovoriac, o tom, že v prvom rade poznal dôvod, prečo žije s Hermionou.  Samozrejme, že sa nebude chcieť zapliesť s niekým tak labilným.

"Dovoľ mi začať. Po prvé… myslím si, že si úžasná. Naozaj pri tebe cítim niečo, čo som nikdy predtým necítil, dokonca ani s Ginny nie. Nie, že by som vás dve porovnával, ale je pár vecí, ktoré by si mala vedieť. Miloval som Ginny. Viac, ako čokoľvek iné. Chcel som si ju vziať, keď raz skončí Vojna."

Harry sa odmlčal a zhlboka sa nadýchol. "Keď umrela, umrela aj časť zo mňa. A nehovorím o tej časti, ktorá ju milovala. Kvôli Vojne, kvôli Voldemortovej krutosti som stratil tak veľa ľudí, tak veľa ideálov a nádejí. Jej smrť… bola na mňa priveľa. Utiahol som sa. Nechcel som znova trpieť, nie takto. Iba kvôli Hermione a Ronovi som… nuž, neurobil niečo hlúpe."

"Ako napríklad skočil z mosta?" povedala jemne.

Ich oči sa stretli a ona vedela, ona proste vedela, že on je jediný, kto jej naozaj môže porozumieť.

"Hej," pokračoval. "Po Vojne… som sa s tým nemohol vyrovnať. Nedokázal som len tak postávať a predstierať, že som hrdina, alebo ešte niečo viac. Nie, keď ona kvôli vojne umrela, ale o nej hovoriť nebudú. Iste, budú si pripomínať – a aj si pripomínajú – jej smrť, ale ona bola tiež hrdina. Rovnako ako ja, Hermiona alebo Ron."

"Odvtedy som sa cítil prázdny. Sú to už takmer dva roky a skoro všetko sa zmenilo. Ale ja si stále pripadám, akoby som uviazol v posledných momentoch Vojny, keď bola Ginnina smrť ako čerstvá, otvorená rana. Ja – keď som ťa stretol, teda vlastne keď si ty prišla sem, bolo to, akoby som sa prebral z hlbokého spánku, alebo vyšiel z dlhého, tmavého tunela. A… ja… mám ťa rád," povedal váhavo a vyčkávajúco sa na ňu pozrel.

Napoly sa usmiala. "Ja ťa mám tiež rada."

Prikývol. "Táto… záležitosť…je to dobré, ale tiež desivé. A chcem postupovať pomaly. Naozaj pomaly. Ešte som sa celkom nepreniesol cez Ginny a ty si sa nepreniesla cez Malfoya."

Pansy mu chcela povedať, že sa z toho dostala, ale bez toho, aby Draca videla, si nemohla byť celkom istá. Mohlo by to byť len zbožné želanie. Vedela, že by to chcela prekonať, viac ako čokoľvek iné.

"Okej."

"Nechcem, aby sme sa nejako naviazali, dokým ho neuvidíš. Predpokladám, že až dovtedy, budeme len… randiť."

"Ibaže sa nebudeme stretávať s nikým iným," odvetila Pansy v zúfalej nádeji, že by s ňou naozaj chcel byť.

"Dobre, ale nie sme oficiálne pár. Žiadne záväzky. Myslím, že je to dôležité. Ak je to, čo cítiš k Malfoyovi príliš silné, tak ukončiť toto nebude až taká veľká vec. Alebo ak by som ja cítil, že je toho na mňa priveľa…" zmĺkol a zhlboka sa nadýchol. "Ak budeme obaja chcieť vycúvať, urobíme to."

Pansy prikývla, ale cítila sa trochu sklamane. Nemyslela si, že by z toho chcela vycúvať. "To znie rozumne. Budeme chodiť na rande?"

"Myslíš, že to Hermiona dovolí?" opýtal sa. "Čarodejnícky Londýn nie je práve najväčší… čo ak nejako narazíme na Malfoya a Hermiona tam nebude? Ani trochu sa jej to nebude páčiť."

"To je pravda," povedala Pansy premýšľajúc.

"Môžeme robievať to, čo robia muklovia," navrhol Harry.

"Draco má rád muklovský Londýn. Hlavne sledovanie filmov."

"Naozaj?" prekvapene sa spýtal Harry.

"Hej. Odkedy… no, odkedy sa jeho mama musela ísť liečiť do muklovskej nemocnice, je oveľa viac otvorený ich kultúre."

Harry sa zamračil. "Kedy to bolo?"

"Počas Vojny. Vlastne, skôr ku koncu. Ochorela – naozaj ochorela – veľmi rýchlo. Žiadny z liečiteľov nedokázal prísť na to, čo s ňou bolo. Nakoniec mu jeden špecialista, pravdepodobne desiaty, ktorého Draco zavolal, doporučil muklovského doktora. Draco bol skeptický, ale zároveň zúfalý. Narcissa bola v kóme a čas sa krátil.

Previezli ju do nemocnice, kde ten doktor pracoval. Bol to naozaj ostrý, hrubý blbec. Draco s ním vychádzal dobre. Musel mu veľa klamať – o našom svete – ale ten doktor mal s klamármi skúsenosti. Takže mu Draco nakoniec povedal pravdu. Doktor ani okom nemihol, len jej začal robiť testy. Narcissa bola za tri dni v poriadku.

Draco nemocnici dáva štedré dary a s tým doktorom sa stále sem-tam stretáva. Dokonca ho zobral na metlobal." Pansy sa odmlčala. "Odvtedy má k muklom úplne iný postoj. Teda, vtedy už bol na vašej strane, ale toto bolo to, čo ho naozaj zmenilo."

"Uf," povedal Harry. "No, hádam, že to je dobre. O jedného rasistického hlupáka menej."

Pansy sa usmiala. "Späť k našim stretnutiam. Možno by mu Hermiona mohla napísať, aby v isté dni ostal doma."

Harry prikývol. "Myslíš, že to urobí?"

"Iste, prečo nie?" spýtala sa Pansy. "Napísala mu aj kvôli mojim maliarskym potrebám."

"Stále chcem vidieť niečo, čo si maľovala," riekol Harry.

Pansy ho odbila mávnutím ruky. "Odkedy tie potreby prišli, ani som sa tej krabice nedotkla. V poslednej dobe nemám veľmi inšpiráciu. Alebo skôr, odkedy som sem prišla, mám stále na práci niečo iné. U Draca som naozaj nemala čo robiť."

"Ak ti to chýba, mala by si si na svoje koníčky nájsť čas. Ja by som si ani za nič nenechal ujsť moje každotýždenné metlobalové zápasy."

Usmiala sa. "To je také sladké… a viem, že máš pravdu…"

"Ver mi. Venovať sa niečomu len kvôli sebe naozaj pomáha… so všetkým."

"Naozaj si to myslíš?"

"Naozaj. Hovorím z vlastnej skúsenosti."

Pansy si vzdychla. "V poriadku, možno by som mohla dokončiť jeden z obrazov, ktoré mám rozrobené."

"Dobre. Tak teda pôjdeme von," povedal Harry. "Ale nič vážne dokiaľ neuvidíš Malfoya."

Pansy prikývla a hrýzla si peru.

"Čo je?" opýtal sa Harry.

"Som nervózna, ale tiež ho chcem vidieť. Chcem to mať za sebou. Poviem Hermione, že si myslím, že som pripravená."

"No, to je dobré, pretože to, že ma máš rada, neznamená, že k nemu už nič necítiš."

"Viem. Ja – Myslím, že som na dobrej ceste, naozaj. Cítim sa… inak. Len chcem vedieť, ako som na tom ohľadom neho vo svojom vnútri. "

"Hermiona istotne bude mať nejaký návrh," nadhodil Harry.

Pansy sa uškrnula. "Toto – ty a ja – jej trochu zamotalo plány. Povedala mi to. Ale som si istá, že už to vyriešila. Tak, aký film si doniesol?"

"Dve bondovky. Tú najnovšiu a V službách jej Veličenstva."

Pansy sa zamračila. "Tú už sme videli."

Harry sa široko zazubil. "Ja viem."

Pansy to chvíľu trvalo, ale pochopila a usmiala sa. "Och, dobre. Dúfala som, že by sme sa mohli dostať k tej muchľovacej časti."

ooo

A/N: Bondovka spomenutá v tomto príbehu má pre mňa osobitý význam. Natáčala sa na jednom mieste vo Švajčiarsku, v otáčavej reštaurácii na vrchole Shilthornu a keď som minulý rok navštívila Švajčiarsko, jedla som v tej reštaurácii. Tento film som videla a naozaj ho neodporúčam ako najlepšiu bondovku, ale je pekné pozerať to a vedieť, že som tam bola.