Bring Me To Life
2. kapitola - Predstavy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/2/Bring_Me_To_Life
Preklad: Bbarka
Beta-read: Jimmi
Banner: moonjameskitten
Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.
Pansy bola taká vzrušená z toho, že opustí Hermionin byt, že celý deň nespomenula Dracovo meno - aspoň v Hermioninom dosluchu. Zvyčajne o ňom rozprávala každý deň, mnohokrát. Hermiona sa cítila, akoby jej dali cenu za toto malé víťazstvo.
Dve hodiny predtým, ako sa mali stretnúť s Harrym a Ronom, sa Pansy pustila do Hermioniných vlasov. Hermiona sa len usmievala a veselo štebotala, kým Pansy zápasila, aby ich dostala pod kontrolu. Ubezpečila Hermionu, že má "grif" na skrotenie jej divokých vlasov, ale, ako už Hermiona zistia, nič nefungovalo. Napriek Pansyinmu "grifu". Takže na poslednú chvíľu tú bitku ukončila a vyriešila to tým, že upravila Hermionine vlasy zdanlivo náhodne.
Hermiona si vybrala svetlomodré, a Pansy ružové šaty. Na rozdiel od Hermiony, ktorá sa nestarala o to, ako vyzerá, sa Pansy starala. Skoro hodinu strávila prípravou, a Hermiona sa zmierila s tým, že sa premiestnia, aby prišli na čas na večeru.
Desať minút po siedmej, keď bola Pansy konečne hotová, pripojila sa k Hermione v obývačke.
"No nie, Pansy, vyzeráš naozaj pekne."
Pansy sa široko usmiala, viac, ako ju kedy Hermione videla. "Ďakujem. Cítim sa pekná. Cítim sa tiež - inak. Ako keby som mohla dobyť celý svet. Myslím, že som pripravená."
"Dobre!" povedala Hermiona s úsmevom. "Lebo meškáme. Poďme, musíme použiť asistované premiestňovanie."
Dorazili do vestibulu veľmi peknej čarodejníckej reštaurácie v srdci Londýna. Škrobene vyzerajúci čarodejník v strohom čiernom habite ich viedol k stolu, kde už boli usadení Harry a Ron. Keď uvideli Hermionu a Pansy, obaja sa postavili a pozdravili ich. Pansy si sadla k Harrymu a Hermiona vedľa Rona. Čarodejník prijal ich objednávku nápojov a odišiel.
"Takže," povedal Harry s vrelým úsmevom. "Ak som dobre rozumel, máme niečo, čo si zaslúži oslavu."
Hermiona sa pozrela na Pansy, ktorá jej venovala malé pokrútenie hlavou, ktoré naznačovalo, že ona nechce byť tá, ktorá o tom porozpráva.
"Áno, to máme," odvetila Hermiona a odchlipla si zo svojej vody. "Pansy včera večer uvarila večeru."
Aj Harry aj Ron vyzerali prekvapene a Ron povedal: "Naozaj?"
"Áno, Ron," riekla Hermiona.
"Aké to bolo?" spýtal sa Harry.
"Úžasné. Odviedla skvelú prácu."
"Čo si robila?" opýtal sa Ron Pansy.
Na chvíľu zaváhala, a potom s Hermioniným povzbudzujúcim prikývnutím odpovedala: "Jahňacie kotlety s jablkovým želé, špargľou a zemiakovou kašou."
"Ó, to znie naozaj dobre," povedal Ron.
"Od obeda nejedol," ozval sa Harry, keď sa naklonil , aby to oznámil Pansy.
"Nič to nebolo, naozaj. Vlastne som sa pri tom veľmi bavila." Pozrela sa na Hermionu, akoby si žiadala povolenie, a usmiala sa. Pansy pokračovala, "Možno by som niekedy mohla uvariť aj pre vás."
"Iste," riekol Harry zubiac sa na Hermionu. "Hocikedy."
"Vážne?" spýtala sa Pansy, pozerajúc sa na Hermionu.
"Jasné, vždy sme za, keď sa jedná o jedlo," prevravel Ron a uškrnul sa na Pansy.
"Hermiona, kedy by sa mohli zastaviť?" opáčila a zmocňovalo sa jej nadšenie.
"Kedykoľvek budeš chcieť."
"Čo tak..." začala Pansy. Potom sa jej oči rozšírili a zapišťala. "Hermiona! Urobme párty!"
"Párty?" zopakovala. Aj keď to nechcela ukázať, mala radosť z Pansyinho návrhu a myslela si, že tá akcia bude skvelá.
"Ó, áno, mohli by sme? Milujem organizovanie večierkov!"
Hermiona sa zasmiala. "Samozrejme, Pansy. Ale uvedomuješ si, že vlastne všetku prácu urobíme my?"
"Áno, áno, pravdaže," odvetila. "Budeme potrebovať menu a zoznam hostí, a pozvánky..." otočila sa na Harryho a Rona. "Vy dvaja samozrejme prídete, však?"
Harry prikývol a Ron povedal, "Jasné, môžem priviesť Suzette?"
"Och, áno, prosím!" zvolala Pansy. Hermiona nikdy predtým nevidela túto jej stránku, ktorá bola vrcholne zábavná. Toto bola predstava, ktorú vždy mala o Pansy Parkinsonovej. Plánovanie osláv, nosenie plesových rób a diamantov. To bola tá Pansyina časť, o ktorej vedela, že sa nikdy nezmení.
"A, Harry, tiež si môžeš niekoho priviesť," riekla Pansy akosi strojene.
Harryho úsmev sa v okamihu vytratil a zahľadel sa na stôl pred sebou. Hermiona a Ron si vymenili nervózny pohľad. "Ja – uhm – áno, ďakujem," zamrmlal.
Pansy sa zdesene pozrela na Hermionu a ona jej venovala uisťujúci úsmev. "Kedy by si to chcela urobiť, Pansy?" spýtala sa.
"Uh, budeme potrebovať pár týždňov," odvetila Pansy, dobre si uvedomujúc, že Harry úplne stíchol a vyzeral, ako by sa vedľa nej strácal.
"To znie skvele," povedal Ron. Hermiona videla, ako kopol Harryho pod stolom. Ten vzhliadol, zašomral svoj súhlas a ospravedlnil sa. Keď sa o pár minút neskôr vrátil, tváril sa, akoby sa nič nestalo. Hermiona a Ron ubezpečili Pansy, že nespravila nič zlé a povedali jej, aby sa uvoľnila.
Zvyšok večere prebiehal hladko, ak nie až príliš hladko. Harry bol väčšinou taký, ako vždy, a aj keď Pansy nezabudla, čo sa stalo, ale aj tak sa jej podarilo tváriť sa akoby nič.
Film bol dobrý, ale Hermiona vedela, ako veľmi si Pansy robila ťažkú hlavu, takže bola celkom znepokojená ohľadom rozhovoru o tom, čo sa počas večere stalo.
Hermiona v byte neurobila ani dva kroky predtým, ako Pansy prehovorila. "Hermiona, čo som spravila?"
Hermiona zastenala a položila kabelku a sveter na gauč. Sadla si, aby si vyzula topánky a nešikovne si vyložila nohy na konferenčný stolík. Pansy si zase raz žmolila ruky.
"Posaď sa."
Pansy sa usadila.
"Ty si nespravila nič zlé, Pansy. Predpokladám, že som ti to mala povedať, ale nikdy som si nemyslela, že by na to mohlo dôjsť. Je to - ťažko sa o tom hovorí. Vieš, že Ginny umrela počas vojny. No, a Harry odvtedy nebol taký ako predtým. S nikým nerandil. Myslím, že Ron ho, asi pred šiestimi mesiacmi, ukecal na dvojité rande a bola to katastrofa.
Pansyine oči sa rozšírili. "Och, to som netušila! Teda, viem, že Ginny zomrela, ale - stalo sa to kedy, pred dvomi rokmi?"
"Áno. Naozaj ho to tvrdo zasiahlo, a nikdy sa celkom nepozbieral. Chápeš, bol sirota, nútený žiť so strýkom a tetou, ktorým na ňom nikdy ani trochu nezáležalo. Tí, ktorí ho milujú pre neho samého, pre to, kým je - len Harrym - sú jeho najdrahší. Ginny ho nosila v srdci, od chvíle, kedy ho prvýkrát stretla, keď mala desať. A keď sa konečne dali dokopy, bol Harry asi najšťastnejší, aký kedy vôbec bol. A odvtedy... Ver mi, Pansy, neurobila si nič zlé. On len proste nemá rád, ak sa mu pripomína, že existuje niečo také, ako je randenie a podobne."
"Ou. Naozaj ju miloval tak veľmi, že sa stále nepreniesol cez jej smrť?"
"Áno, naozaj." Vzdychla Hermiona. "Ale nechcem, aby si sa cítila zle."
"Dobre, nebudem."
"Nerada to vidím, kvôli nemu. S Ronom alebo so mnou je väčšinou taký, ako bol vždy, ale trvalo to dlho. Po jej smrti si k sebe nikoho nepustil a sústredil sa na zničenie Voldemorta. Po tom, ako to urobil, proste odišiel. Nikomu nepovedal kam ide, skoro šesť mesiacov sa nikomu neozval. Raz v noci sa ukázal v Ronovom dome, vychudnutý, chorý, polomŕtvy.
Weasleyovci ho prijali, postarali sa oňho a odvtedy pomaly robí pokroky. Ale veľmi pomaly. A rande, na ktoré ho Ron donútil ísť, ho vrátilo o kúsok späť."
"Vždy keď tu bol, vyzeral v poriadku."
"Viem," povedala Hermiona lišiacky. "Je v pohode, keď je so mnou. A hádam, že je v pohode, aj keď je s tebou."
"Cítim sa naozaj zle."
"Nie! Povedala si, že nebudeš. Som rada, že príde na tú párty. To je veľký pokrok."
Pansy sa pozerala na svoje ruky a začala si otáčať prsteň okolo prstu. Hermiona vedela, čo príde a nemohla si pomôcť, ale cítila sklamanie.
"Hej, môžeme pozvať Draca?"
Hermiona si povzdychla. "Nie, Pansy. Myslím, že je ešte priskoro."
"Vážne?"
"Áno."
"Ja si myslím, že som pripravená ho vidieť, naozaj," naliehala Pansy.
"Nemyslím si. Súhlasím, že si počínaš oveľa lepšie a sľubujem, že ho čoskoro uvidíš. Ale je priskoro."
"Si si istá?" spýtala sa Pansy, jej hlas ju prosil.
"Áno. Je to definitívne. Zajtra sa môžeme porozprávať o zozname hostí."
"Ale - "
"Pansy, uvidíš ho znova. Ale nie za tri týždne."
Pansy si hrýzla peru. "Hej, Hermiona?"
"Áno?"
"Rozmýšľala som... Bolo by možné, aby som dostala svoje maliarske potreby? Nežiadam, aby som tam mohla ísť, nežiadam, aby som ho mohla vidieť... Možno by si mu mohla napísať a poprosiť ho o ne. A on by ich mohol poslať sovou poštou."
Hermiona sa usmiala. "To znie dokonale rozumne."
"Takže mu napíšeš a spýtaš sa ho?"
"Áno," odvetila Hermiona so skúseným povzdychom.
"Ďakujem!" povedala uškŕňajúca sa Pansy. "Dobrú noc!"
Keď sa Pansy stratila vo svojej izbe, Hermiona sklesnuto sedela na pohovke, vo svojich pekných šatách, a desať minút sa pokúšala rozhodnúť, čo jej napovie, že je Pansy pripravená znovu vidieť Draca. Na nič neprišla - žiadny čas sa jej nezdal vhodný. Nakoniec šla do svojej izby a prezliekla sa do pyžama. Sadla si za stôl a vytiahla čistý hárok pergamenu, aby napísala Dracovi.
Dodržala svoje slovo a písala mu najmenej raz za týždeň. Najprv sa cítila zvláštne, že mu má písať, keď si nikdy predtým nedopisovali a ani neboli priateľmi. Hermionin prvý list bol len o Pansyiných pokrokoch.
To sa zmenilo po tom, ako sa so šéfom dohodla na svojich pracovných pomeroch. Hermiona bola taká šťastná a spokojná, že nakoniec nebude musieť použiť svoje úspory, že ten týždeň v liste Dracovi vyrozprávala všetko - celý príbeh do detailov.
Po tomto liste dávala do toho, čo písala, čoraz viacej zo seba samej. V skutočnosti, s výnimkou podpisu a pozdravu, si mohla ľahko dovoliť zabudnúť, že vôbec píše list. Stratila sa v pocite slobody a proste písala, akoby písala dlhoročnému priateľovi.
V jednom zo svojich skorších listov požiadala Draca, aby uschoval celú jej korešpondenciu, keďže ju zamýšľala použiť ako nejaký druh denníka jej práce s Pansy.
Bola hrdá na to, čo Pansy ten týždeň dokázala, a tak s úsmevom zdvihla brko a pustila sa do toho.
Draco,
(Spočiatku písala "Malfoy", ale po liste o jej práci sa Hermiona cítila zvláštne, ak ho mala oslovovať priezviskom.)
Bol to neuveriteľný týždeň! Predtým som Ti povedala o mojej dohode s Pansy, a ona nielenže splnila svoju časť, ale sa ani nesťažovala. Ani raz! Mala som z toho strašnú radosť.
Tento týždeň sme začali variť. V nedeľu sme robili veľmi jednoduchú večeru z polotovarov, v pondelok sme varili podľa jednoduchého receptu. Ale v polovici týždňa sa tým tak veľmi bavila, že sme si vybrali jeden naozaj ťažký. A dopadlo to perfektne! V kuchyni má naozaj talent.
Je taká hanba, že vo veľmi bohatých rodinách - muklovských, ale aj čarodejníckych - nedávajú svojim deťom možnosť naučiť sa tieto nenáročné a neoceniteľné zručnosti. Ale nebudem ťa nudiť - znova - mojimi myšlienkami na túto tému. Ak by si si chcel osviežiť pamäť, viď listy päť až deväť.
Vo štvrtok večer sa Pansy spýtala, či by v piatok sama nemohla pripraviť večeru a ja som, pravdaže, súhlasila. Odviedla skvelú prácu, ale najviac na mňa zapôsobilo to, aká bola hrdá na to, čo urobila. Sama prestrela stôl a dokonca do stredu pridala aj pár dekorácií.
Na základe mojej časti dohody som požiadala Harryho a Rona, aby mi pomohli a oni naplánovali príjemný večer vonku, s večerou a filmom. Pansy bola taká nadšená, že pôjde von, že bola celý deň plná energie.
Povedala som Harrymu, že oslavujeme a on sa pýtal prečo. Keď som jemu a Ronovi povedala, že Pansy varila, bola v tejto veci najprv ostýchavá. Ale Harry a Ron - boh im žehnaj za to, že sú na mňa a na Pansy takí dobrí - prejavili veľký záujem, a kým som sa zobzerala, bola som zatiahnutá do plánovania a organizovania večierku s Pansy. Ibaže musíme všetko spraviť samé, na rozdiel od hocijakej inej akcie, s ktorou mala predtým dočinenia.
A preto Ťa musím požiadať o láskavosť. Prosím, aby si mi v tejto veci pomohol. Chcela by som, aby si sa budúci týždeň vyhýbal papiernictvu v Šikmej uličke, keďže budeme vyberať pozvánky. Viem, ako veľmi Ťa táto záležitosť osobne ovplyvní a naozaj oceňujem tvoju spoluprácu.
Hermiona si nemohla pomôcť a musela sa zachichotať pri predstave Draca navštevujúceho papiernictvo.
A je mi ľúto, že Ti musím oznámiť, že nedostaneš pozvánku. Pansy sa na to pýtala, takže viem, že je ešte príliš skoro. Ako dobre vieš, toto je otázka, ktorá ma najviac znepokojuje. Ako budem vedieť, kedy je ten správny čas na to, aby Ťa znovu videla?
Stále o tebe rozpráva. Viem, že mi dochádzajú výhovorky a dôvody. Je to už deväť týždňov a je mi jasné, že Ťa čoskoro musí vidieť.
Ale kedy? Kde? Za akých okolností? Mala by som tam byť? Alebo by som tam rozhodne nemala byť? Mal by tam vôbec niekto byť?
Musím sa priznať : Som zvedavá, kde čítaš tieto listy. Máš rozprávkovú knižnicu, s bohato zdobeným, tmavým drevom a stenami v teplých farbách? S nekonečnými radmi kníh všetkých farieb? Sedíš za stolom, alebo v pohodlnom kresle?
Čítaš ich hneď? Alebo čakáš? Kým čítaš, popíjaš v knižnici pred praskajúcim ohňom pohár vína?
Možno ich čítaš v práci - nech je to kdekoľvek - v ťažkom kresle z čiernej kože, za chladným, kovovým stolom. Za Tvojim chrbtom sú veľké okná od podlahy až po strop a za nimi úchvatný výhľad.
Ja píšem za malým, dreveným stolom v mojej izbe. Stojí oproti oknu; mám výhľad na roh ulice. Vedľa seba mám šálku čaju - Earl Gray, s jednou kockou cukru, bez mlieka.
Myslím, že čoskoro Ťa bude musieť stretnúť. Takže buď na to pripravený.
Naša párty sa bude konať za tri týždne. Nepridám nič na Pansyin zoznam domácich prác, keďže musíme zamerať našu snahu na plánovanie. Mám dojem, že je Pansy perfekcionistka - o čom ja samozrejme vôbec nič neviem - a každý detail sa bude musieť premyslieť. Ja osobne sa na to teším. Nikdy som nebola veľký fanúšik žúrov, ale malý, elegantný večierok znie naozaj skvele.
Ako Ti vždy hovorím, netráp sa. Každý deň robí pokroky. Viem, že na ňu často myslíš, a som Ti za to vďačná. Toto bola pre mňa - pre nás obe - skúsenosť, ktorá nám zmenila život, a ja som získala skutočnú priateľku.
Ozvem sa Ti, ako zvyčajne,
Hermiona
P.S. Poslal by si Pansy jej maliarske potreby? Dnes sa ne pýtala a myslím si, že je to úžasný nápad, aby sa vrátila, ku svojmu koníčku. Ďakujem!