archiv.hpkizi.sk
Kapitola 10. Následky.
Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 17.03. 2008
Téma: Ich miestnosť

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ich miestnosť

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Their room

Autor originálu : Aleximoon

Link na originál : Their room

Počet slov originálu: : 110 918

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Friendship , Humor , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: žiadne Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Aleximoon, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling. **
*** Autor of English text : Aleximoon ***

Chapter 10.  Fall-Out

Beta.read: EGGY



Kapitola 10. Následky

Draco systematicky odpočítaval mušie vajíčka, ktoré potreboval kvôli elixíru. Profesor Snape bol zaneprázdnený zapisovaním zvyšku prísad na tabuľu a vyzeral, že si nevšíma slabý šum prichádzajúci od Pottera a Weasleyho. Draco zaťal zuby a začal rozomieľať vajíčka v jeho mažiari. Odmietol sa pozrieť na čokoľvek, čo bolo pre Pottera a Weasleyho tak zábavné. Pozrieť sa na Pottera a Weasleyho by totiž znamenalo pozrieť sa ňu tiež.

„Humusáčka!“ zasyčal si pod nos.

Draco bol od tej noci spred menej než týždňa sám na seba nahnevaný. Čakal na následky, ktoré prídu za jeho skutok. Na odmietnutie od Slizolinčanov, na šepot, ktorý by ho prenasledoval chodbou, na zúrivé pohľady Pottera a Weasleyho. Ale nič z toho od tej noci na metlobalovom ihrisku neprišlo. Okrem toho, že sa mu Grangerová úplne vyhýbala a zvláštnej prázdnote, ktorú poľahky odmietol ako hru nervov. Bol si vedomý, že ho už predtým Grangerová ignorovala, ale tentoraz to bolo iné. V knižnici sa s ním nestretla a ani ju nikdy nevidel v ich miestnosti. Stále ale bol urobený rovnaký diel práce, ale nemal žiadnu predstavu o tom, kedy to robila. Deň po metlobalovom zápase zostal hore v miestnosti celý deň, čiastočne aby sa vyhol nadradeným pohľadom Chrabromilčanov, ktoré od nich dostával, ale tiež aby sa postavil tvárou v tvár Grangerovej. Sám seba presviedčal, že nie kvôli tomu, že by ju chcel vidieť, ale preto, že sa chcel uistiť, že udrží o jeho priestupku jazyk za zubami. Ale ona neprišla. Na Aritmantike sedela tak ďaleko od neho ako len mohla, vzhľadom k tomu, že zdieľali spoločný stôl. Draco zistil, že jej ľadové ticho ho doháňa do zúrivosti viac než akákoľvek výčitka, ktorú by mu dala. A to, že sa správala, akoby vôbec neexistoval, to robilo ešte horšie. Ako sa opovažuje pokúšať sa ignorovať Malfoya?

Draco, s Grabbom a Goylom po boku, začal odchádzať z triedy. Zlatý chlapec Potter a Weasley čakali na Grangerovú, ktorá mala problém zaklapnúť jej školskú tašku. Zdalo sa, že vždy má problémy s jej sponou. Pocítil zvláštne nutkanie zastaviť sa a urobiť to za ňu, ale Thomas, ďalší z mizerných Chrabromilčanov sa zrazu nahol cez Grangerovej plece a urobil to miesto nej. Draco zacítil záblesk hnevu, pretože Grangerová odmenila druhého chlapca žiarivým úsmevom. Draco sa predral okolo nich von do chodby, Crabbe a Goyle bojovali s tým, aby s ním udržali krok.

„Pán Malfoy?“

Draco sa prudko zvrtol a ocitol sa pred Bradavickým riaditeľom. Crabbe a Goyle odstúpili o krok dozadu od starého profesora a nervózne sa na Draca pozreli.

„Môžem na slovíčko?“ Profesor Dumbledor sa na Draca prívetivo usmial a odkráčal preč, nedávajúc Dracovi na výber, či ho bude nasledovať.

Profesor Dumbledore prešiel svižne cez jednu chodbu a potom cez ďalšiu... Usmieval sa pritom a kýval na prechádzajúcich študentov. Draco sa už začal obávať toho, dlho ešte pôjdu, keď Dumbledore konečne zastavil. Draco sa rozhliadol okolo a uvidel, že stoja pred kamennou obludou. Riaditeľ sa obrátil k dverám a povedal niečo polohlasne, čo Draco nemohol zachytiť. Obluda sa napäla na svojom kameni a odsunula sa preč. Dracove oči sa rozšírili, ale to bolo len náznakom prekvapenia, že to zmeškal. Riaditeľ sa zľahka zachichotal a zaviedol Draca do svojej kancelárie.

Draco sedel ľahostajne pri prednej časti Dumbledorovho stola. Riaditeľ pozeral na neho spôsobom, ktorý Draca veľmi znervózňoval. Výraz, ktorým sa Dumbledor tváril, bol výrazom očakávania. Draco si uvedomil, že čaká na neho, kedy začne rozprávať.

„Chceli ste so mnou hovoriť, profesor Dumbledor?“ Draco ťažko bojoval proti posmešnému tónu, ktorý sa mu chcel nepozorovane votrieť do hlasu. Profesor Dumbledore bol síce bláznivý starý hlupák, ale bol mocný.

„Nuž, pán Malfoy. Dúfal som, že vy niečo poviete mne.“ Dumbledore sa pozrel na Draca, jeho modré oči sa zablysli.

Draco sa nervózne pozeral mimo starého muža. Nebolo to preto, že povedal Grangerovej, aby nič nepovedala, ale z nejakého dôvodu očakával, že to ani nepovie.

Dumbledore čakal niekoľko minút na Draca, či povie niečo, keď si konečne slabo vzdychol a pritiahol si list z jeho stola.

„Váš otec po vás poslal. Očakáva, že nasadnete na vlak z Bradavíc späť do Londýna. Zdá sa, že si myslí, že vaša osobná bezpečnosť je v ohrození pod našou starostlivosťou.“ Dumbledor zastal a čakal na Dracovu reakciu. Jeho briliantové oči na okamžik prestali blikať.

Draco chcel vyskočiť na nohy a zarevať nie, povedať Dumbledorovi, že nechce ísť k Luciusovi, vysvetliť mu, že Lucius ho zabije alebo ešte horšie. Chcel povedať Dumbledorovi všetko, ale jediné, čo vyšlo z jeho úst bolo: „Chápem. Kedy odchádzam?“

„Pán Malfoy, upovedomili ma o chýroch týkajúcich sa prítomnosti Smrťožrútov v Rokville. Myslím, že sa asi objavili počas vašej poslednej návšteve tam. Mám pravdu?“ profesor znova zastal čakajúc na Dracovu reakciu.

Draco zaťal päste a civel na podlahu. Všetok strach, ktorý mal z návratu na panstvo sa náhle zmenil na hnev. Veril jej, že to nepovie. Predtým, než sa mohol zastaviť, predtým než si mohol spomenúť, že sedí v kancelárii presláveného milovníka muklov, zasyčal slovo, ktoré by poslalo väčšinu kúzelníkov do záchvatu hnevu.

„Humusáčka.“

Dumbledore nadvihol obočie. „Predpokladám, že týmto rozkošným menom hovoríte o slečne Grangerovej?“

Draco pokračoval v uprenom pozeraní na podlahu. Cítil sa zradený. Vedel dobre, že skutočne niekomu dôveroval, hoci niekomu z Potterových priateľov. Pravdepodobne teraz boli všetci hore v ich spoločenskej miestnosti a počúvali Grangerovú ako znovu rozpráva svoj príbeh.

„Dovoľte mi uistiť vás, pán Malfoy, že slečna Grangerová neprezradila žiadne z vašich tajomstiev.“

Draco zdvihol oči a stretol sa s Dumbledorovým iskrivými očami a uvedomil si, že riaditeľ nehovorí len o výlete do Rokvillu. Zacítil, že sa začal červenať a prudko vstal.

„Je ešte niečo, čo by ste mi chceli povedať, pán riaditeľ?“ Nechcel tu už s týmto starým mužom viac sedieť. Vševediaci svit v riaditeľových očiach ho unavoval.

„Nie, pán Malfoy, už nič viac,“ povedal mu profesor Dumbledore. Keď sledoval ako Draco odchádza z jeho kancelárie, veselosť z jeho očí sa stratila a s výrazom ľútosti pozeral na chlapcovu vzďaľujúcu sa postavu.

----------------------------------------------------

Draco sa posadil na kraj postele a pozrel sa na spola naplnený kufor. Nebol si celkom istý, prečo sa vôbec obťažoval baliť. Keďže Lucius bol tak veľmi nahnevaný, tak určite nebude potrebovať svoju batožinu. Vzdychol si a začal si v hlave rozoberať metlobalové manévre. Sústredenie sa na metlobal mu pomohlo udržať jeho myseľ vzdialenú od stresujúcejších udalostí. Čoskoro zistil, že si prehráva v hlave poslednú hru, aby prišiel na to, kde urobil chyby. Ale len čo pomyslel na hru, všetko zrýchlilo a uvedomil, kam to povedie. Snažil sa, aby sa ten moment v jeho mysli nezopakoval, ale bolo už príliš neskoro. Znovu uvidel jej hnedé oči naplnené obavami a neistotou. Pobozkal ju, pretože bol nahnevaný. Nahnevaný na Pottera, nahnevaný na celý svet za to, že ho nechal dostať sa k zlatej strele tak blízko a potom zase pred zázračným chlapcom zlyhá. Chcel zraniť Pottera, vziať niečo, čo mu patrilo a privlastniť si to. Silno ju pobozkal, želajúc si, aby Potter videl, čo práve robil s jeho dievčaťom. A potom sa to všetko náhle zmenilo, už nebol viac nahnevaný. Len ju vnímal a v tom ho znenazdajky pobozkala späť. A po prvý krát si uvedomil, že ona nemôže patriť k Potterovi. Na krátky moment dokonca zabudol, kým bola, ale potom ho odtlačila spať. Ako sa opovážila ho odstrčiť? Nebol schopný tomu uveriť. Bol predsa Draco Malfoy, bol driečny a okúzľujúci a vedel o tom. A Grangerová, dobre Grangerová bola len humusáčka, ale mala odvahu odstrčiť ho preč. Len čo to skončilo, hneď si uvedomil si svoju chybu. Dovolil kučeravému vševedovi Grangerovej, aby ho pobozkala. Zúril na ňu a zúril sám na seba.

„Prekliata humusáčka. Nenávidím ju,“ mrmlal.

Vedel, že ju nenávidí. Cítil sa vždy tak nahnevane, keď ju videl s jej priateľmi, vyzerala, že má okolo seba tak veľa usmievajúcich Chrabromilčanov. Chcel ju schmatnúť a zatriasť s ňou, keď ju videl s tými, čo sa tvárili tak šťastne. Ale nemohol pochopiť, prečo ju chcel vidieť práve teraz.

„Je to len humusáčka!“

Draco sa posadil a kopnutím zatvoril kufor, kým vyšiel von z izby. Nemal žiadnu predstavu, kde sú Crabbe a Goyle a vlastne sa o to nestaral. Náhodne sa ponevieral chodbami nie tak celkom vediac, kam ide. Draco sa napokon našiel stáť pred dverami knižnice. Keď prechádzal pomedzi rôzne police, zacítil pocit pokoja, ktorý už necítil veľmi dlhý čas. Neboli tam žiadni smrťožrúti, žiadne pripojenie sa k Voldemortovi, určite žiaden Lucius a ani žiadna Grangerová.

Posadil sa do kresla s operadlom v ich izbe a pozeral sa dookola po hromadách tabuliek. Tam bolo stále tak veľa práce... také množstvo, ktoré on už nebude môcť dokončiť. Vedel, že sem prichádzala pravidelne, ale nikdy nemohol uhádnuť kedy. Zvitky tabuliek boli vždy posunuté inak ako boli vtedy, keď tam bol naposledy. V ohnisku ležal čerstvý popol, ako keby tu bola minulý večer. Ale to bolo nemožné, minulý večer tu bol a pracoval bez ohňa.

Tak kedy sem mohla prísť a založiť oheň? dumal Draco v duchu, keď sa postavil, aby sa pozrel do ohniska.

„Samozrejme, plášť.“

Draco nemohol uveriť, že si to neuvedomil skôr. Grangerová sa musela tajne prepašovať do knižnice po úradných hodinách. To dávalo zmysel. Nikdy by si nepomyslel, že by Grangerová bola taká odvážna. Ale neexistoval iný spôsob ako by inak dokončila svoju prácu. Draco sa pozrel na hodinky; vo Veľkej sieni prestali podávať večeru pred dvoma hodinami. Len musel počkať.

----------------------------------------------------

Bola polnoc, keď sa dvere do miestnosti potichu otvorili. Neuvidel ju, ale bol si istý jej prítomnosťou. Draco sa posadil do kresla s vysokým operadlom, tvárou preč od dverí. Izba bola tmavá a ona nevedela, že tam bol. Sedel bez pohnutia, jednoducho čakal na ňu, kým príde bližšie. Dvere za ním sa zavreli a nepatrné šťuknutie mu napovedalo, že zamkla dvere. Mohol počuť ako sa v temnote izby pohybuje okolo debničiek. Kľakla si pred ohniskom a zašepkala potichu kúzlo a plamene sa šťastlivo zatrepotali a osvetlili tmavú izbu. Vzdychla si úľavou. Zvrtla sa a zbadala Draca. Jej oči sa rozšírili a napla svoje telo, ale Draco už bol z kresla preč. Podarilo sa jej urobiť krok dozadu, keď ju zdrapol za obe ruky a trhol nazad od ohňa. Videl ju ako tam stojí; osvetlená ohňom ako nejaký druh éterickej bytosti, ako pozerá na neho, ako na nejakú príšeru a to ho privádzalo do zúrivosti. Mykol s ňou dookola a postrčil ju nazad ku kreslu. Unikol jej malý vzdych... ale nevykríkla. Draco pustil jej ruky a ona klesla nazad do kresla. Popadol opierky na ruky a naklonil sa k nej, prenikavo hľadiac. Schúlila sa hlbšie do kresla a len na neho civela so širokými, vystrašenými očami.

„Nepozeraj sa na mňa tak,“ zasyčal na ňu, uvedomil si, že nemá rád, keď sa naňho takto pozerá; vyvádzalo ho to z rovnováhy.

„Tak ma prestaň strašiť,“ jej hlas bol len o trochu silnejší než šepot a nepatrne sa triasla.

Draco stuhol a potom sa pustil jej kresla. Zosunul sa na stoličku oproti nej a pretrel si čelo. Čakal, že sa pokúsi utiecť z izby, teraz, keď ju už nenútil zostať, ale ona len sedela bez pohnutia.

„Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, ako robíš svoju prácu bez toho, aby som o tom vedel,“ povedal jej potichu.

„Nechcela som ťa vidieť,“ povedala mu so šepotavým hlasom, ktorý sa zdal otrasený.

Grangerová sa konečne postavila a nahla sa zdvihnúť svoju tašku, ktorá jej spadla, keď ju schmatol. Snažil sa nevšímať si, že sa jej trasie ruka, keď sa po ňu načahovala.

„Dobre, ani ja som ťa nechcel vidieť,“ vybuchol na ňu. Nevedel, prečo tu bol. Nechcel ju vidieť, ale bol tu a nerozumel tomu.

„Hlúpa humusáčka,“ zamrmlal.

Grangerová sa na neho pozrela, jej vystrašené oči začali naberať zúrivý lesk. Zdalo sa, že sa pred ním nadúva zúrivosťou a potom šľahla svoju tašku priamo na neho. Draco bol prekvapený tak, že sa ledva dokázal uhnúť.

„Ako sa opovažuješ? Čo si myslíš, že si?“ Grangerovej ruka bola zovretá v päsť a chvela sa zúrivosťou.

„Ja?“ Draco vyskočil na nohy potom, čo sa uhol jej taške. „Ja som ten, čo sa stýka s humusáčkou!“

Grangerovej oči zažiarili na neho a potom vyrazila smerom k nemu. Pohybovala sa rýchlejšie, než si Draco mohol predstaviť a predtým než mohol zareagovať, pleskla mu facku. Dracovi poklesla sánka a pozeral na ňu v šoku, ale potom sa načiahol, keď sa ho pokúsila udrieť znova. Zdrapil jej ruky a silno ňou zatriasol.

„Nenávidím to meno! Tak strašne to nenávidím! Ako sa opovažuješ volať ma tak? Ako sa opovažuješ volať ma niečím tak špinavým ako je toto, keď ty si len na krok od toho, aby si sa stal smrťožrútom? Nenávidím to a nenávidím teba!“ bojovala s ním, ale držal ju pevne a naklonil sa bližšie k nej.

„Nuž, už sa s tým nebudeš musieť viacej zmierovať, Grangerová,“ zašepkal hrozivo.

„Prosím ťa, nehovor mi, že sa moje sny stali skutočnosťou!“ vybuchla.

„Idem domov, Grangerová, späť na panstvo, späť k Luciusovi,“ povedal jej sarkasticky.

„Čo? To... to nemôžeš urobiť. Nemôžeš tam ísť. Nie potom všetkom, čo urobil.“ V jej zúrivých očiach sa koncentrovala vrelosť, ktorú považoval za tak pôsobivú. Prestala s ním bojovať a len uprene na neho hľadela.

„Vlastne nevieš, čo urobil, Grangerová,“ povedal a potom pustil jej ruky. Ustúpil od nej o krok späť a pozrel sa do ohňa. Zrazu sa cítil unavený.

„Dobre, môžem hádať, viem, že to nebolo nič dobré. Nemôžeš odísť,“ povedala mu prudko.

„Poslal po mňa, nemám na výber. Odchádzam o niekoľko dní do Londýna.“ Draco sa na ňu nepozeral, ale bol veľmi prekvapený, keď sa dotkla jeho pleca. Nepočul ju priblížiť sa.

„Porozprávaj sa s Dumbledorom, povedz mu, čo sa stalo. Môžeš mu dôverovať. Keď mu povieš, že nechceš odísť, nedovolí tvojmu otcovi, aby ťa odviedol.“ Jej jantárové oči boli uprené na neho.

„Ten bláznivý starec mi nemôže pomôcť,“ vyprskol na ňu.

„Nie je bláznivý, je skvelý!“ Grangerovej oči zažiarili hnevom na chvíľu, ale potom sa znova naplnili obavami. „Draco, nemôžeš ísť späť, nie si jedným z nich.“

Šklblo s ním, keď zrazu použila jeho meno a náhle sa mu vybavilo niečo, na čo si až doteraz nespomenul.

„Draco prosím...“ Predtým použila jeho meno po mantichorinom útoku. Znelo to divne, keď to prichádzalo práve od nej.

„Ako vieš, že nie som jedným z nich?“ spýtal sa potichu.

„Pretože si mi povedal, že nie si a ja ti verím,“ zašepkala.

Dracove oči sa doširoka otvorili nad tým, čo povedala. Mohol vidieť v jej očiach dôveru. Zdvihol ruku a zastrčil prameň vlasov, ktorý jej vypadol z chvosta, za jej ucho. Grangerovú stuhla pri tomto kontakte, ale neodtiahla sa späť. Draco nechal ruku jemne dotknúť sa jej líca a jeho prsty citlivo kopírovali jej sánku. Grangerová sa jemne chvela. Naklonil k nej. Nemal žiadnu predstavu, prečo sa chystá urobiť to, čo spravil, ale zľahka nechal svoje pery zavadiť o jej. Jeho prsty našli cestu dozadu na jej krk a začal hladkať jej kučeravé vlasy. Pozrel sa Grangerovej do tváre; jej oči boli zatvorené, keď čakala, že ju pobozká. Zatlačiac všetky svoje pochybnosti, Draco zosilnel svoj stisk na jej vlasoch a pobozkal ju. Naklonila sa k nemu a svoju útlu ruku nechala odpočívať na jeho pleci. Draco prehĺbil svoj bozk, udivený, že Grangerová bozkáva lepšie než ktokoľvek iný. Pritiahol si ju bližšie a zatlačil dolu na jej ústa, hladiac jej pery svojím jazykom. Štíhla ruka na jeho pleci pritlačila na jeho hábit a potom ho neočakávane zatlačila späť.

„Ja... ja musím ísť,“ zašepkala chrapľavým hlasom a odtiahla sa od neho. „Porozprávaš sa s Dumbledorom, že?“

Draco na ňu prikývol. Prinútil sa zhlboka sa nadýchnuť, aby sa upokojil. Nerozumel tomu. Prinajmenšom, vtedy, keď ju pobozkal, mal dôvod, aby to urobil. Ale teraz nemal žiaden dôvod, žiadnu výhovorku. Grangerová vytiahla strieborný plášť z tašky a vkĺzla doňho. Skôr než ho natiahla cez hlavu, pozrela sa na neho. Dvere sa otvorili, zavreli a potom bola preč. Draco si uvedomil, že sa mu páčilo bozkávať ju. A dokonca jedna jeho zmätená časť chcela, aby ju bozkával ďalej.

Pozrel sa na tmavý popol a predstavil si, ako veselo horí, praskotajúco a plápolajúco. Uvidel ju ako sedí na lavici s čelom zvrašteným sústredením. A nezvyklý obraz mu prišiel na myseľ. Spomenul si, ako sedela pred ním, s očami pobehujúcimi po miestnosti, aby sa vyhla jeho pohľadu. Jej škoricové oči sa upreli na zvyšok ohňa, keď mu hovorila o Potterovom plášti.

Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 10. Následky. Od: denice - 07.02. 2011
Chudák Draco, je tak zmatený,  myslí si, že nemá jinou moznost, než se vrátit k Luciusovi, ale jediný Hermionin polibek všechno změní. Krásně popsaný Dracův hněv, snaží se ho obrátit proti ní, ale prohrává...

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )22.09. 2008Their Room - oznam
Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás