archiv.hpkizi.sk
Ako sme si svetlo predstavovali
Preklady jednorazoviek od Effy
Vložené: Jimmi - 31.08. 2010
Téma: Preklady jednorazoviek od Effy
Effy nám napísal:

How We Imagined Light

http://grangerenchanted.com/enchant/viewstory.php?sid=2992

http://www.fanfiction.net/s/5615481/1/How_We_Imagined_Light

Autor: horcruxnumber8

Akú máme svetla predstavu

Preklad: Effy

Beta-read: Jimmi, Tesska

Popis: Vojna skončila a kým zvyšok čarodejníckeho sveta utápal svoj zármutok v šampanskom a oslavných báloch, Hermiona nachádza pokoj veľmi netradičným spôsobom... a s tou najneočakávanejšou osobou.   

Dramione (OneShot), Post DH, EWE

 This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Akú máme svetla predstavu


 

The power is ours to make or mar
Our fate as on the earliest morn.
The Darkness and the Radiance are
Creatures within the spirit born.
Yet, bathed in gloom too long, we might
Forget how we imagined light.


V moci našej je tvorenie, či skaza

osudu nášho od najranejšieho rána.

Temnota temná a Svetlo jasné

v našom vedomí sa rodia samé.

A predsa sme mohli pridlho v smútku ponorení,

zabudnúť, ako sme si svetlo predstavovali...

 ~ Z „Twilight of Earth“ od Georga Williama Russella 

 (Preklad: Tesska)


 

Bolo prvé výročie porážky Voldemorta a keď sa Hermione napokon podarilo uniknúť z oslavy a zanechať za sebou falošný smiech a štrnganie pohármi šampanského, vrútila sa do prvého úkrytu, na ktorý narazila. Prekvapilo ju, že bol plný dymu a ešte viac ju prekvapilo, že ho už obsadil Draco Malfoy.

Očakávala, že jej povie, aby odišla, no nespravil to.

Namiesto toho si poriadne potiahol zo svojej cigarety a blúdil po nej očami, od jej neposlušných vlasov po jej praktické čierne lodičky. Jej pokožka takmer horela pod intenzitou jeho pohľadu.

„Grangerová,“ pousmial sa so stopou svojho starého úškrnu. „A pred kým sa snažíš skryť dnes večer?“

„Ja sa neskrývam,“ povedala Hermiona defenzívne.

„Ja... len som  potrebovala ísť na čerstvý vzduch.“

„Do šatne? Absolútne nepravdepodobné,“ povedal Malfoy unudene, dofajčil cigaretu a mávnutím prútika ju nechal zmiznúť. „Takže, má tá tvoja túžba ‚ísť na čerstvý vzduch‘ niečo spoločné s tým, že ten tupý zázrak Weasley práve dorazil na párty s rovnako pripečenou blondínou na ramene? Úprimne, Grangerová, medzi ním a chlapcom-ktorý-by-všetkým-mohol-urobiť-láskavosť-a-konečne-umrieť, myslím, že máš otrasný vkus na mužov. Evidentne si žena, ktorá by potrebovala poriadne pretiahnuť.“

 „Ani trochu si sa nezmenil, že, Malfoy?“ povedala Hermiona chladne. „Tvoji rodičia ušli do Francúzska, no ty si tu zostal v domnení, že ak prispeješ na všetky tie charity a budeš sponzorovať každé úsilie o povojnové hospodárske zotavenie, ktoré sa ti dostane do rúk, všetci zabudnú na čej strane si bol predtým. Ale ja ťa poznám lepšie.“

Zrazu sa natiahla, zovrela Malfoyovo ľavé zápästie a šklbla jeho rukou rovno pred neho. Jej reakcia ho prekvapila, no ruku neodtiahol. Keď uchopila manžetu na rukáve jeho košele, udržiaval s ňou očný kontakt, ako by ju vyzýval, aby pokračovala.

Tak aj urobila.

Pomaly mu vyhrnula rukáv až k lakťu, čím odhalila jeho hladké predlaktie. A bola tam, presne ako sa Harry vždy domnieval: lebka s hadom vychádzajúcim z jej úst, čierne tetovanie, ktoré zohyzďovalo Malfoyovu inak bezchybnú bielu pokožku.

„Chceš začať odznovu s čistím štítom? To sa nedá,“ povedala Hermiona jemne a snažila sa, aby sa jej netriasla ruka, keď končekom ukazováka obkresľovala obrys jeho Temného znamenia.

Malfoy pod jej váhavým dotykom prerývane dýchal a ona  na neho pozrela zaskočená jeho reakciou. Tvár mal apatickú, no oči mu horeli emóciou, z ktorej jej srdce v hrudi začalo prudko biť.

„Niektoré veci sa nedajú zmazať,“ zašepkala.

Malfoy vyšklbol svoju ruku a Hermiona mimovoľne spravila krok dozadu, keď  sa naklonil, čím sa jeho tvár dostala bližšie k jej tvári.

„Na tvojom mieste by som sklapol, Grangerová,“ zavrčal jemne, no nebezpečne. „Nemáš poňatia, o čom rozprávaš.“

Stál pri nej tak blízko, že cítila teplo sálajúce z jeho tela a keď rozprával, jeho dych pohol zopár kučierkami lemujúcimi jej tvár. Jeho oči boli ako kalená oceľ, zabárali sa do nej a voňal ako dym, drahá kolínska a muž. Jeho pohľad zrazu preletel k jej perám a na jeden zvrátený moment mala pocit, že by ju mohol pobozkať. V ten jeden zvrátený moment si myslela, že by to aj celkom chcela.

Potom vyletel z miestnosti, tresol dverami a nechal ju tam v dusivej hmle dymu a zmätenosti.

Nedostala tak šancu opýtať sa ho, pred kým sa skrýval on.


Hermiona si vždy predstavovala, že po Voldemortovej porážke bude schopná normálne pokračovať  vo svojom živote. No nebolo to také jednoduché, ako si myslela.

Vrátila sa domov do bytu, ktorý mal od luxusu ďaleko so svojím nespoľahlivým potrubím a popraskanými stropmi, ktoré údržba odmietala opraviť. Bojovanie za práva utláčaných čarovných tvorov bolo síce naplňujúcim povolaním, no nebolo dobre platené. Pokúsila sa opraviť pokazený strop mágiou, no jej kúzla nikdy nevydržali a praskliny sa vždy vrátili späť.

Odvtedy, ako minulý rok na panstve Malfoyovcov stratila svoj prútik z viničového dreva a blany z dračieho srdca, používala prútik Bellatrix Lestrangeovej, no ten už nezvládal jej zaklínadlá tak dobre, ako jej bývalý prútik. Pán Ollivander sa ponúkol, že jej vyrobí nový, ale ona jeho ponuku odmietla. Nevedela, prečo stále tak lipla na Bellatrixinom prútiku – nástroji svojho vlastného mučenia – keď by bolo logickejšie ten kus dreva zlomiť napoly a hodiť ho do krbu. Možno si myslela, že ak by dokázala podrobiť mágiu prútika svojej vôli, porazila by tak pamiatku na jeho bývalú pani... a odstránila spomienky na najhoršiu noc svojho života.

Hermiona si vyčerpane vzdychla a dala si svoju nočnú dávku elixíru Bezsenného spánku. Keď to spravila, v zrkadle v kúpeľni zachytila svoj odraz. Dokonca aj to malo v strede obrovskú prasklinu, ktorá lámala a krivila jej odraz tak, že niekedy horko-ťažko spoznávala osobu, ktorá na ňu z neho hľadela.


Jarná slávnosť na pomoc vojnovým sirotám sa konala v bohato zdobenom sídle z devätnásteho storočia, v ktorom sa Hermiona ešte viac dusila, keď kráčala po chodbách a zúfalo hľadala miesto, ktoré by sa nehemžilo ohovárajúcimi a chichotajúcimi sa účastníkmi večierka. Nakoniec otvorila francúzske dvere a vkročila na balkón s výhľadom na mesiacom osvetlené okolie.

Stál tam Malfoy, s cigaretou v jednej ruke a fľašou brandy v druhej. Prekvapene na ňu pozrel, keď k nemu prikročila a vytrhla mu z ruky fľašu.

„Neviem ako teba,“ povedala, „ale mňa už nebaví piť šampanské.“

Dala si glg brandy a olizla si pery, aby zachytila zvyšné kvapky. Malfoyove oči sledovali ten pohyb špičky jej jazyka, ako keď jastrab sleduje svoju korisť.

„Čo chceš, Malfoy?“

Prenikavo sa na ňu pozrel.

„Kto vraví, že chcem niečo od teba?“

„No, keď som na teba naposledy narazila pred pár týždňami, mal si tú drzosť informovať ma, že by som potrebovala... ako si to len nazval? Ó, áno, ‚dobre pretiahnuť‘. Tak som si na chvíľku myslela... no...“

„Čo si si myslela?“ dožadoval sa Malfoy. „Že sa dobrovoľne na tú prácu ponúknem?“

„Ja viem, bola to absurdná domnienka,“ zamrmlala Hermiona a zahanbene sa zapýrila.

Malfoy naklonil hlavu na stranu a nonšalantne prehodil svoj cigaretový ohorok cez okraj balkóna.

„A čo ak by som sa na tú prácu dobrovoľne ponúkol?“

Hermiona na neho neveriacky zízala.

„Ale ty ma nenávidíš,“ povedala.

„Pravda.“

„A ja nenávidím teba.“

„Tiež čistá pravda, no nevidím dôvod, prečo by sme kvôli tomu nemohli mať sex. Očividne si ešte neobjavila potešenia zo ‚sexu z nenávisti‘, Grangerová.“

„Vravíš to, ako keby bol sex nejakou rekreačnou aktivitou,“ povedala. Malfoy jednoducho pokrčil plecami.

„Je to zábavné, príjemné a spotíš sa pri tom... presne ako pri metlobale. Prečo by to teda nemohlo byť rekreačné? To len vy ženy si myslíte, že to musí niečo znamenať.“

Hermiona na neho pozrela dlhým a rozvážnym pohľadom.

„Dúfam len, že si tak nepredstavuješ predohru,“ zamrmlala. A pretože sa cítila trochu trúfalá a viac než len mierne opitá, zdrapla ho za kravatu a pritiahla si jeho pery na svoje.

Najprv stŕpol prekvapením. Potom jej telo pritlačil na svoje a strčil svoj jazyk do jej úst. Keď si s ním splietala jazyk, pričom sa obaja snažili prebrať  nadvládu nad ústami toho druhého, ucítila lahodnú chuť brandy a ešte jednu chuť, ktorá bola výhradne Malfoyova.

Zaznelo rinčanie skla a šplechnutie likéru na Hermioniných nohách, keď fľaša brandy spadla na zem pod jej nohy a rozbila sa.  Ďalšie, čo si uvedomila, bolo, že sa premiestnili ku vchodovým dverám jej bytu a snažila sa dostať kľúč do zámku. Malfoy pri nej netrpezlivo vrčal, ústa mal prilepené na citlivej pokožke jej hrdla a rukami šialene šklbal lem jej šiat. Kým sa jej napokon podarilo otvoriť dvere, jedno ramienko na šatách mala odtrhnuté a všetky gombíky na jeho košeli sa rýchlo rozopli v ich zúfalom pokuse získať prístup ku koži toho druhého.

Nevošli ani do spálne.

V momente, keď sa za nimi zabuchli vchodové dvere, ju o ne pritisol a vzal si ju rovno tam, so  šatami vyhrnutými okolo jej bokov a nohami omotanými okolo jeho pása. Vytrvalo do nej vrážal a ona nemohla prestať vzdychať, keď napínal jej málo používané svaly až na ich maximum. A keď sa urobila, z intenzity svojho vyvrcholenia vykríkla a nechty mu zaryla do pleca až do krvi, pretože potrebovala, aby cítil rovnakú kombináciu potešenia a bolesti.


To leto sa konalo množstvo zbierok, plesov a spoločenských udalostí. Na každej jednej sa Hermione a Malfoyovi cez celú miestnosť stretli pohľady a s jednoduchým gestom – prikývnutím, miernym pohybom hlavy – obaja tajne zmizli zo slávností a skončili ľahkomyseľným sexovaním proti stene v skrini alebo prázdnom priechode.

Niekedy mali toľko duchaprítomnosti, že z večierka odišli skôr, než začali. Hoci si Hermiona spomenula na jednu obzvlášť nezabudnuteľnú príležitosť po benefičnej akcii v Nemocnici svätého Munga, keď ich Malfoy premiestnil späť na panstvo, kým bol práve  v nej. To, ako sa mu to podarilo bez oddelenia dôležitej časti svojho tela, bolo nad hranice jej chápania.

Zriedkavo to robili aj v posteli, kde skončili v zložitej spleti končatín a skrútených plachiet (hodvábnych, ak boli v jeho posteli a lacných, polyestrovo-bavlnených, ak boli v jej posteli). Ale bez ohľadu na to, kde sa to stalo, takmer sa po tom ani nedržali a nikdy spolu nestrávili noc. I keď  to nevyslovili, obaja vedeli, že ak by tieto intímnosti nechali preniknúť do ich stretnutí, tak by to, čo robili, prestalo byť rekreačné.

Potom by to už naozaj niečo  znamenalo.


„Nie je toto náhodou proti pravidlám?“ spýtala sa Hermiona v jedno sobotňajšie popoludnie na konci augusta, keď  ležali rozvalení na podlahe v Malfoyovej knižnici. Všade vôkol nich boli porozhadzované knihy, ktoré pristáli na zemi po tom, ako spadli z poličiek, proti ktorým si to rozdávali.

Malfoy sa rozhodol mať s ňou sex v každej miestnosti panstva a Hermiona mala pocit, že to bol spôsob, ktorým sa snažil zaplniť prázdnotu, ktorá sa v dome usadila, odkedy sa jeho rodičia odsťahovali. No snažila sa na to priveľmi nemyslieť. Nebola si istá, či sa chcela zamýšľať nad jeho motívmi, keď nepoznala ani svoje vlastné.

„Myslím, že za posledných pár mesiacov sme porušili kopu pravidiel,“ povedal Malfoy a pozrel na ňu s tým, čo začala rozoznávať ako jeho lenivý, postkoitálny úškrn. „Konkrétne ktoré pravidlo máš na mysli?“

„To, podľa ktorého sa nestýkaš s humusákmi.“

Malfoyov úškrn sa okamžite stratil.

„Tvoja krv pre mňa neznamená ani hovno, Grangerová,“ povedal a Hermiona na neho prekvapene zažmurkala.

„Čo tým myslíš?“

„Myslím tým to, že už viac nemám také predsudky. Teraz nenávidím každého rovnako.“

Pri tých slovách hrubo odfrkla.

„Vieš čo?“ povedala. „Akokoľvek znepokojujúco to môže znieť, časť zo mňa s tebou súhlasí.“

„Ako to?“

„Pretože celý čarodejnícky svet sa správa ako banda idiotov, keď každý víkend oslavujú. Dokonca aj Harry, Ron a Ginny. Je to, ako keby si mysleli, že keď vypijú dostatočne veľa šampanského a zjedia dostatočne veľa garnátu, môžu sa tváriť že vojna nikdy nebola.“

Malfoy nonšalantne pokrčil plecami, ako mal vo zvyku.

„Všetci máme určitý spôsob, ako bojujeme so svojimi démonmi,“ povedal.


„CRUCIO!“

Kliatba sa jej telom šírila ako požiar. Každý jeden nerv jej horel pálčivou bolesťou, ktorá bola iná než všetko ostatné, čo dovtedy zažila. Na kolenách a lakťoch driapala koberec a zúfalo hľadala niečo, o čo by sa mohla oprieť, aby sa neutopila v nekonečných vlnách bolesti...  

Hermiona sa prebudila a prudko sa posadila na posteli . Spotené vlasy mala nalepené po stranách tváre. Na ceste do kúpeľne po fľaštičku Bezsenného spánku zakopla a jej trasúce sa ruky sťažovali jej pokusy otvoriť ju, kvôli čomu si párkrát popod nos zanadávala. Rozhodla sa preto vyšklbnúť korkovú zátku zubami pred tým, než do seba na jeden hlt naliala polovicu fľaštičky a nešikovne ju vrátila na poličku.

Kým sa dovliekla späť pod prikrývku, mala pocit, ako keby sa jej izba kolísala ako loď na rozbúrenom mori. Spadla na vankúše a hľadela na praskliny na strope, až kým sa pod vplyvom elixíru nerozmazali a ona neupadla späť do spánku.


V jedno nedeľňajšie septembrové ráno dostala Hermiona  správy o Ronových zásnubách s tou bacuľatou blondínou, s ktorou chodil posledných šesť mesiacov. Doobeda s Malfoyom sexovali, až kým neboli úplne vyčerpaní. Nakoniec sa zrútili na koženú pohovku v jeho pracovni a Malfoy privolal najlepšiu brandy v panstve.

„Čo sa vlastne stalo medzi tebou a Weasleym?“ spýtal sa chvíľku po tom, čo v tichosti popíjali  brandy.

Hermiona si odtiahla pohár od pier a povzdychla si.

„Proste sme sa rozišli. Skúšali sme spolu chodiť to leto, čo skončila vojna, no zistili sme, že pomáhať Harrymu poraziť Voldemorta bola asi jediná vec, ktorú sme mali spoločnú. Akonáhle sa to skončilo, nemali sme nič, na čom by sme stavali náš vzťah.“

„Takže teraz si na neho nahnevaná, že si berie niekoho iného... lebo k nemu stále niečo cítiš?“

„Nie,“ povedala, „Nič k Ronovi necítim. A nie som nahnevaná iba na neho; som nahnevaná na nich všetkých – na Harryho a aj na Ginny.“

„Prečo?“

„Lebo sa pohli ďalej bezo mňa.“

Kým Hermiona čakala na nevyhnutnú urážku alebo uštipačnú poznámku, nastala dlhá odmlka. Žiadna neprišla.

„Malfoy?“ spýtala sa po chvíli.

„Čo?“

„Chýbajú ti? Tvoji rodičia, myslím.“

Pokrčil plecami a vyhýbavo zamrmlal, čo si vyložila ako „áno“.

Ako tam s Malfoyom sedela, usúdila, že samota chutí podobne ako brandy – temne a zadymene; to, ako skĺzne dole hrdlom a páli na dne žalúdka ako oheň, ktorý sa nedá uhasiť. A niekedy samota vyzerá ako chladné a prázdne chodby v panstve a  inokedy vyzerá ako byt s popraskanými stropmi... tak či onak, stále chutí rovnako.


„Vyzeráš hrozne.“

„Vďaka,“ odpovedala Hermiona sarkasticky. „Aj keď na moju obranu, to Ginny ma prinútila byť tento rok pirátskou šľapkou.“

Malfoyovi pobavene šklbalo perami. Na oslavu prišiel ako upír a v čiernej pláštenke s červenou zamatovou podšívkou vyzeral elegantne a kultivovane. Ona však vyzerala ako námornícka kurva a táto úloha bola ešte presvedčivejšia kvôli tomu, že práve sedela obkročmo na jeho lone.

Ach no, Halloween bol aj tak mizernou výhovorkou na dovolenku.

„Nenarážal som na ten kostým,“ povedal Malfoy. „Narážal som na to, že si už niekoľko dní nespala.“

Hermiona si zívla a pretrela si tmavé kruhy pod očami. Pokúšala sa ich odčarovať, no ako zvyčajne, jej kúzlam chýbala ich normálna účinnosť, keď boli vyčarované Bellatrixiným prútikom.

„Nie že by ťa do toho niečo bolo, ale mávam nočné mory, dobre?“

„Och.“

Čudne sa na ňu pozrel a ona sa pokúsila vymaniť sa z jeho lona.

„Dobre, Malfoy, proste to povedz. Nazvi ma úbohou a sleduj, či ma to zaujíma.“

„Kam si myslíš, že ideš, dievča?“ povedal dobiedzavo. Schytil jej ruky a prevrátil ju tak, že bola na všetkých štyroch na posteli. „Ešte som s tebou neskončil.“

Malfoy si rozopol nohavice, zdvihol jej sukňu a vošiel do nej odzadu, pričom sa naklonil a pritlačil teplo svojej hrude na jej chrbát. Hermiona zovrela plachty a stenala, keď do nej vnikal a vychádzal.

„Ty si mnoho vecí, Grangerová,“ zašepkal jej do ucha. „Si tvrdohlavá.“ Náraz. „Otravná.“ Náraz. „Precitlivená.“ Náraz. „A krásna.“ Náraz. „Ale nie si úbohá.“

„Povedal si práve, že som krásna?“ Hermione sa podarilo vytrhnúť sa skôr, než sa jej zmocnil orgazmus.

Malfoy sa zachichotal a vibrovanie jeho smiechu preniklo do jej pokožky a vyslalo ju na plavbu do blaženosti.


„Tie tvoje nočné mory – sú o tej noci na panstve, že? Máš nočné mory o tom, ako si bola vypočúvaná.“

Hermiona stuhla a odvalila sa od Malfoya, čím odstrčila ruku, ktorú si nenútene prehodil cez jej nahé boky. Len vtedy si všimla, že to bola jeho ľavá ruka – tá, ktorá niesla temné znamenie.

„Ak narážaš na noc, keď som bola mučená tvojou tetou, tak áno, stále mám o tom nočné mory,“ odsekla. „Ale neočakávam, že to pochopíš.“

 Ako mu mala vysvetliť, čo v tú noc stratila? Ako mu mala povedať, že stratila poslednú stopu jej detskej nevinnosti – pocit bezpečia a istoty, ktorý už nikdy nedostane späť?

Malfoy si vzdychol a použil svoj prútik na zapálenie novej cigarety. Dohora vydýchol obláčik dymu a sledoval, ako stúpal k jej popraskanému stropu. Keď opäť prehovoril, jeho hlas bol napätý emóciou, ktorú v ňom pred tým nikdy nepočula.

„Nútil ma mučiť ľudí, veď vieš. Temný pán. Keď žil na panstve, nútil ma použiť kliatbu Cruciatus na ľudí, ktorí sa mu znepáčili.“

„Áno, viem,“ povedala Hermiona ticho. „Ale to stále nie je to isté, ako byť mučený.“

„To záleží na tom, z akého uhla sa na to pozeráš,“ povedal Malfoy a keď sklopil zrak a opäť sa stretol s tým jej Jeho oči boli ako sivé zrkadlá, ktoré zachytávali a odrážali rovnakú bolesť, akú často videla vo svojich vlastných.


Kým sa Hermiona v tú noc po tom, ako Malfoy odišiel umývala pred spaním , premýšľala o vojne; o strate životov a strate nevinnosti – svojej aj jeho. Na chvíľu prestala a začala si prezerať svoje ľavé predlaktie.

Nebolo na ňom ani znamienka.

Zavzlykala, z poličky vytiahla uterák a drhla si ruky, až kým jej pokožka nebola podráždene ružová, no nemalo to žiaden význam.

„Chceš začať odznova s čistým štítom? Také niečo neexistuje.“

S ponurým odhodlaním vytiahla Hermiona zo skrinky s liekmi posledné fľaštičky Bezsenného spánku, vytiahla zátky, vyliala ich do umývadla a sledovala, ako sa jej slzy zmiešali s elixírom a zmizli v odtoku.


„Grangerová! Grangerová, vstávaj!“

Hermionine oči sa prudko otvorili a okamžite sa stretli s Malfoyovými sivými.

„Kričala si,“ povedal. Bol bledší, než ho kedykoľvek predtým videla a pevne zavrela oči a rozmýšľala, čo presne začul, keď kričala zo spánku.

Cítila, ako sa posteľ posunula, keď z nej Malfoy odišiel a z kúpeľne sa ozýval rinčavý zvuk, keď prehrabával jej skrinku s liekmi. Vrátil sa s prázdnymi rukami.

„Čo sa stalo s tvojou zásobou Bezsenného spánku?“ spýtal sa.

„V-vyliala som ho do o-odtoku minulý týždeň,“ zakoktala sa Hermiona. Telo jej ničili prudké otrasy.

„Ty sprostá koza! Ako dlho si ten elixír brala? Rok? Musíš si od toho odvykať postupne! Ak s tým prestaneš z ničoho nič, dostaneš absťák.“

Malfoy si povzdychol, zdvihol svoj prútik a zamrmlal zaklínadlo, ktoré Hermioniným telom vyslalo prúd teplého a suchého vzduchu, čím z jej vlasov a plachiet odstránilo pot. Potom si z podlahy vzal nohavice, natiahol si ich cez svoje úzke boky a zozbieral do svojich rúk zvyšok svojho oblečenia.

„Dobre, teraz idem,“ povedal. Hermiona prikývla, jej zuby sa príliš drkotali na to, aby prehovorila.

Chvíľu bolo ticho. Potom začula, ako si popod nos zanadával a odhodil svoje šaty späť na zem. Vliezol pod prikrývku a celou dĺžkou svojho tela sa pritlačil na ňu, ruky si ovinul okolo jej trupu a pritiahol ju bližšie. Hermiona nemohla potlačiť výdych úľavy, keď sa zahrabala hlbšie do jeho upokojujúceho tepla.

„Len tentoraz,“ zamrmlal.


No nebolo to len raz.

Strávili spolu aj ďalšiu noc a potom ďalšiu a ďalšiu. Zakaždým ju objímal, až kým sa jej telo prestalo triasť a abstinenčné príznaky ustúpili dostatočne dlho na to, aby opäť zaspala. Stále mali pravidelne sex, no aj to sa nejako zmenilo. Niekedy ešte stále mávali hektický sex o stenu, no niekedy bol pomalý a zmyselný; zúfalý tanec túžby.

V jednu obzvlášť chladnú a pochmúrnu novembrovú noc Malfoy prekvapil Hermionu tým, že ju doniesol do svojej postele a horúčkovito prechádzal po jej tele svojimi rukami a perami, až kým až do nebies nevykrikovala jeho meno. Potom do nej vrážal jemne, divoko a šeptal si pod nosom „Stále to nič neznamená. Stále to nič neznamená.“

„Samozrejme, že nie,“ ubezpečovala ho. „Samozrejme, že nie.“

Rozmýšľala nad tým, ako jednoducho človeku vyjde z úst lož, keď chce, aby bola pravdivá.

Desilo ju, že nebola.


V decembri sa to konečne pokúsila ukončiť. Prerušila s Malfoyom všetky kontakty a snažila sa mu vyhnúť  tak, že v nasledujúcich týždňoch vynechala všetky prázdninové večierky a spoločenské stretnutia .

Hermiona strávila štedrý večer v Brlohu, kde zdieľala trápne rozhovory s Ronom a jeho snúbenicou, znášala lamentovanie pani Weasleyovej o tom, ako vychudnuto vyzerala a bola nútená zjesť viac vianočného koláča, než by mal  jeden človek za deň zjesť.

No nedokázala na neho prestať myslieť.

Nemohla prestať myslieť na to, ako bude Malfoy pravdepodobne tráviť štedrý večer sám v tom veľkom a prázdnom panstve. Kvôli tomu v okamihu, ako prišla späť do svojho bytu, šla hop-šup práškom do jeho domu.

„Neodpovedala si ani na jednu z mojich sov,“ povedal ignorujúc jej želanie „šťastných a veselých“ a ponuku zvyšných koláčikov od pani Weasleyovej. Jeho hlas bol pokojný, no v očiach sa mu prebleskol potláčaný hnev.

Hermiona si povzdychla.

„Je mi to ľúto, Malfoy, ale musíme prestať robiť... čokoľvek to robíme. To, čo spolu máme, nie je zdravé.“

„A čo presne je to, čo spolu máme, Grangerová?“ spýtal sa ticho, natiahol ruku a začal sa hrať s jednou z jej kučierok.

„Nič,“ zašepkala. „Bolo to len rekreačné, pamätáš?“

Malfoy odtiahol ruku, ako keby sa popálil.

„Áno,“ povedal chladne. „Pre mňa to nikdy nič neznamenalo. Ty si pre mňa nikdy nič neznamenala.“

Hermiona prikývla, hodila do jeho krbu za päsť hop-šup prášku a vrátila sa do svojho bytu. Ledva vystúpila z plameňov, keď sa zrazu spoza nej objavil Malfoy a schytil ju do svojich rúk.

„Pusť ma!“ kričala a snažila sa dostať z jeho železného zovretia. „Dopekla s tebou, pusť ma! Nenávidím ťa!“

„Chceš vedieť, prečo  ma nenávidíš, Grangerová?“ zamrmlal a teplo jeho dychu oproti jej krku spôsobilo, že sa striasla. „Nie je to kvôli tomu, že som ťa zvykol volať humusáčkou alebo preto, že mám na ruke temné znamenie. Neznášaš ma, pretože ničím tvoju predstavu perfektného sveta. Chceš, aby všetko zapadalo do pekných, uhladených koľají- – dobré a zlé, správne a nesprávne, čierne a biele. Ale nevieš, kam zapadám ja, všakže? Nepáči sa ti, že po prvýkrát musíš vidieť tú sivú oblasť medzi tým.“

Hermiona odrazu prestala zápasiť.

„Ako to vieš?“ zašepkala.

Malfoy ju otočil čelom k sebe a očami mu preletel rad emócií ako keď pozeráte obrázky so zrýchleným pretáčaním dopredu.

„Pretože,“ povedal, „to je ten istý dôvod, prečo  nenávidím ja teba.“

Ale obaja vedeli, že je to lož, presne tak ako vedeli, že klamstvom sú aj jej slová o tom, že nenávidí jeho.

Pomaly od neho ustupovala a tentokrát ju nechal ísť a pozoroval ju s nejasným výrazom v tvári, keď vytiahol dlhý a tenký predmet zo svojho vrecka.

„Nemal som príležitosť dať ti tvoj vianočný darček,“ povedal jemne. „V skutočnosti som ho našiel už pred pár týždňami v celách panstva, no...“

Hermiona sa pozrela dolu na predmet, ktorý jej podával a zalapala po dychu.

To nemohlo byť ono.

Ruka sa jej triasla ako osika, keď sa načiahla a ovinula prsty okolo dobre známeho kúsku dreva. Starý prútik z viničového dreva a blany z dračieho srdca okamžite rozpoznal svoju pani a ona pocítila, ako nával mágie prestrelil cez jej ruku do jej tela a zaplnil ju chvejúcim vzrušením, ktoré bolo také naplnené útechou a bezpečím, že zavzlykala.

Zdalo sa, že to ticho sa pretiahlo na hodiny, až kým ho Malfoy konečne neprerušil.

„Povedal som ti, že to, čo sme spolu mali, nič neznamenalo,“ povedal.

„Áno.“

„Klamal som.“

Hermiona sa niekoľkokrát roztrasene nadýchla a zavrela oči pred slzami stekajúcimi dole jej tvárou. Keď ich znovu otvorila, bol preč.


V tú noc zostala dlho stáť a pozerať sa na svoj odraz v popukanom zrkadle nad umývadlom. Nakoniec zodvihla svoj dlho stratený prútik, zamávala ním pred zrkadlom a zašepkala „Reparo!“.

Pukliny zmizli a stratili sa v hladkej sklenenej doske, v ktorej mohla konečne vidieť odraz taký, aký bol. Tá tvár sa nejako zmenila – okolo očí bolo o niečo viac vrások a na ústach bola tvrdosť, ktorá tam nikdy predtým nebývala – no stále to bola tá istá tvár. Stále to bola Hermiona.

Pozrela sa na svoj odraz a zasmiala sa. Smiala sa, až pokým sa jej smiech zmenil na žalúdok zvierajúce vzlyky a musela pevne uchopiť kúpeľňový pult, aby sa udržala vzpriamene. A keď šla do postele, cítila sa nejakým spôsobom ľahšie, ako keby bol jed, ktorý pretrvával v jej žilách konečne vyčistený. No ani sa nepokúsila odstrániť praskliny na strope v spálni.

Koniec koncov, v nedokonalosti sa vždy dala nájsť nejaká útecha.


Chrapľavé zvuky oslavy sa pomaly strácali, ako z nej odchádzala, no ešte aj keď vstúpila na balkón a potichu zavrela za sebou dvere, stále počula smiech a nostalgickú melódiu „Auld Lang Syne“ unášanú chladným vzduchom noci.

Ten smiech jej už nevadil tak, ako kedysi. Naopak, zdal sa jej zvláštne ukľudňujúci.

Stál tam s cigaretou v ruke, o nič inakšie, než ako ho stretla pred toľkými mesiacmi, až na to, že vtedy snežilo. Zachvela sa a pritiahla si plášť okolo pliec pevnejšie.

„Vieš o tom, že fajčenie ti vezme desať rokov života, že?“ zvolala.

Malfoy sa otočil, zaskočený zvukom jej hlasu. Keď ju tam uvidel stáť, jeho výraz bol nečitateľný.

„Kvalita nad kvantitou, Grangerová.“

Hermiona prišla bližšie a zastala pár krokov od neho. To ticho medzi nimi bolo ťažké a trápne.

„Je nový rok,“ povedala nakoniec.

„Áno, to je,“ odpovedal.

„Dala som si novoročné predsavzatie.“

„Áno?“

„Rozhodla som sa, že tento rok zabudnem na minulosť. Pohnem sa ďalej a začnem žiť prítomnosťou. A to znamená, že zanechám svoje predpojaté predstavy o ľuďoch, aby som mohla pochopiť, kým v skutočnosti sú.“

„Chápem,“ povedal Malfoy a múdro prikývol. „A keď už sme pri tom, ja som sa práve snažil prestať s fajčením.“

Hermiona sa zasmiala a pristúpila k nemu bližšie a dlane si položila na jeho hruď. Vtedy jej smiech utíchol.

„Chýbal si mi,“ zašepkala.

Malfoy sa usmial – neuškeril sa, ale nefalšovane sa usmial – keď ju vzal do svojich rúk a bradu si položil na jej snehom pokryté vlasy.

„Ty si mi chýbala tiež, ty tvrdohlavá čarodejnica,“ povedal zachrípnutým hlasom, z ktorého jej stŕpla pokožka. „Veď koniec koncov, kto zachráni moju úbohú, podlú dušu?“

„Stratený prípad,“ povedala Hermiona s úsmevom, „no skúsim to.“

Napokon, bolo to len spravodlivé. On už zachránil tú jej, hoci by mu to nikdy nepovedala. Bola si celkom istá, že obviniť ho z takého gavalierskeho a chrabromilského činu, by urazilo jeho malfoyovskú česť. Preto ho radšej pobozkala a keď to spravila, zacítila rovnaké vzrušenie, ako keď sa jej vrátil prútik: nádej, útechu a pocit, že je opäť kompletná.

Možno, že sa neskôr vrátia na oslavu, do tepla a svetla. No nateraz spokojne stáli spolu v tme, kým sneh stále padal  a záveje boli rozfukované po celej zemi – čisté, biele a nové.

Presne ako čistý štít.

~ fin ~



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: silrien - 06.10. 2017
To je krásné. Miluji, když je Draco trochu hajzlík, ale se zlatým srdcem. Bude Hermioně nadávat, říkat , že jí nepomůže a udělá přesný opak. Velmi děkuji

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: nika1988 - 28.06. 2014
Moc pěkná jednorázovka.

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Richenza - 15.06. 2014
Moc příjemná povídka, na docela malém prostoru dokázala i naznačit vývoj postav - a spojit nespojitelné, a to uvěřitelně. Díky.

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Julie - 15.06. 2014
Moc hezké, realistické a ty emoce...

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: soraki - 14.06. 2014
ještě jednou, díky holloway, vez tebe bych tuhle nádheru přehlédla, a mělas pravdu, má to svou atmosféru ;-)

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: HermioneMalfloy - 13.06. 2014
super :) vdaka za preklad... pacilo sa mi ako to zacalo a ako inak -krasne sa to vyvinulo vdaka

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: holloway - 11.06. 2014
Tahle povídka má tak dokonalou atmosféru, že mi při jejím prvním čtení běhal téměř mráz po zádech. Přesně takhle si představuju, že by to po válce mohlo být. Ještě že se našli a vzájemně se zachránili. Krása.

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Sally - 18.05. 2013
Vzájomne zachránení .)

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Jimmi - 05.04. 2011
Vďaka komentáru od Nenriki som sa k tejto jednorázovke vrátila - krása, jednoducho nádhera. Vadili mi len drobnosti ako čiarky, ale po čase som to prestala vnímať. Takže ešte raz ďakujem a len pripomínam, že si dlho nič nepreložila.

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Nenriki - 05.04. 2011
toto tu som objavila az teraz a je to take NADHERNE, ze mi to na chvilu zobralo vsetky slova. dakujem za to :)

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: virulence100 - 14.03. 2011
jednoduše užasné.. užasná povídka i překlad.. tahle povídka mě opravdu vzala. Děkuji za ní

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Rapidez - 09.09. 2010
Wowky; napětí, nejistota, ale dobré čtení - a patrně i zdlouhavé - věřím, že muselo trvat, než ses konečně rozhodla pro tenhle titul; sama vím, jak je Light ohavné slovo k překladu! :D

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Gift - 06.09. 2010
Moc hezke. Vlastne se mi tato jednorazovka od tebe zatim libila nejvic. Malfoy neztrazil nic ze sveho charakteru, Hermiona byla nacrtnuta v novem svete a hlavne celou povidkou proudila urcita energie. Jak uz bylo napsano: sexy, uderne, velmi ctive.
Moc dekuji za preklad, budu se tesit na dalsi;-)

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: kometa - 05.09. 2010
Četla jsem už včera, ale napsat koment už jsem teda fakt nedokázala, takže napravuji dnes :-)

Skvělý výběr, úžasný překlad  díky moc Effy! Místy dechberoucí záležitost.
 "Ako tam s Malfoyom sedela, usúdila, že samota chutí podobne ako brandy  temne a zadymene; to, ako skĺzne dole hrdlom a páli na dne žalúdka ako oheň, ktorý sa nedá uhasiť. A niekedy samota vyzerá ako chladné a prázdne chodby v panstve a  inokedy vyzerá ako byt s popraskanými stropmi... tak či onak, stále chutí rovnako. "
 
 
 
Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: kometa - 05.09. 2010
jejda, to formátování textu nebylo úmyslný! Omlouvám se :-D

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Zuzana - 05.09. 2010
Krásne. Toto bol Draco, akého si predstavujem, že je skutočne. Celý príbeh bol nádherne realistický. Ešteže sa skončil tak pekne :) Ďakujem za krásny preklad.

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: Jin - 03.09. 2010
velmi milá poviedka, vykresluje Draca, takého realistického. Mám rada poviedky kde to nie je príliž presladené.... tak vdaka teda za nu...hihi

Re: Ako sme si svetlo predstavovali Od: marci - 02.09. 2010
Bože - to byla nádherná povídka! Jsem ráda za šťastný konec, ačkoli ani smutný by povídce na kouzlu nic neubral. Jenom bych asi brečela... Možná by byl smutný konec i věrohodnější a působivější, ale jsem ráda za takový, jaký je. Fakt silná povídka. Díky moc.

Re: Akú máme svetla predstavu Od: Lostt - 01.09. 2010
No wow. Neviem, proste mi to najskor nepripadalo na takyto typ poviedky, ale po precitani som milo prekvapena. Rychle, logicke a ma to myslienku. Fakt dobre. Vdaka ;)

Re: Akú máme svetla predstavu Od: Jacomo - 01.09. 2010
Výborná povídka a vynikající překlad. Moc jsem si to užila, chvilkami mě mrazilo, chvilkami bylo do smíchu. A odcházím spát s příjemným pocitem naděje. Díky za to všechno.
PS: Hned na začátku (5.odstavec) máš zdvojenou větu, asi jak jsi hledala vhodnou formulaci překladu.
Re: Akú máme svetla predstavu Od: Effy - 01.09. 2010
ah, ďakujem, opravíme:))
stane sa, že to človek číta aj tristokrát a nevšimne si to..

Re: Akú máme svetla predstavu Od: Nade - 01.09. 2010
Co dodat. Povídka je úplně narvaná nevyslovenými emocemi, které chtějí člověka roztrhnout.
A když na konci konečně ......... ušla jsem jak píchlý balón. Pffffff. Ulevilo se mi i za ně.
Díky za překlad. Paráda.

Re: Akú máme svetla predstavu Od: anonym - 31.08. 2010
nádherné

Re: Akú máme svetla predstavu Od: denice - 31.08. 2010
Chtěla jsem jen nahlédnout a přečíst zítra, ale povídka je tak krásná a dokonale vyvážená, že jsem neodolala, četla a četla pořád dál až do konce. Díky, budu se ráda vracet.

Re: Akú máme svetla predstavu Od: bbarka - 31.08. 2010
Effy, skláňam sa...bol to naozaj dokonalý preklad... už dlho som nečítala niečo také silné...ďakujem, že si sa rozhodla túto jednorázovku preložiť...

Re: Akú máme svetla predstavu Od: muuufi - 31.08. 2010
aaach jaj panebože toto bolo perfektné!:D
ďakujeeem!

Re: Akú máme svetla predstavu Od: HOPE - 31.08. 2010
krásná jednorázovka, Draco byl takový jaký by měl být, krásný, zlý, ale zároveň i hodný, takže parádní jednohubka, děkuju mocinky, moc

Re: Akú máme svetla predstavu Od: teriisek - 31.08. 2010
To byla nádhera... (teď si tu představ zamilovaný smajlík;))
Děkuju moc za překlad, který mi rozjasnil večer!

Re: Akú máme svetla predstavu Od: Caph - 31.08. 2010
Ne, že bych neměla jednorázovky ráda, ale málokterá mi připadá realistická, takže radši čtu delší povídky. Tohle byla výjimka. Vážně se nestává často, aby mi něco přišlo tak přirozený a logický, aby to bylo vážný a zároveň vtipný v těch správných situacích, aby byla Hermiona jaksi lidštější v bolestech a Draco takovej, jakýho si ho v určitých letech představuju. Je to taková povídka, která láme představy, že musí být po válce všechno se všema v pohodě, že musí být všichni šťastní a spokojení. Je to úžasná povídka, díky. 

Re: Akú máme svetla predstavu Od: doda357 - 31.08. 2010
Skvelé, skvelé, skvelé.... Veľmi vydarená poviedka, ďakujem.

Re: Akú máme svetla predstavu Od: zuzule - 31.08. 2010
 Srovnávat sex s famfrpálem.  No ale je to skvělá povídka, díky!

Re: Akú máme svetla predstavu Od: Tesska - 31.08. 2010
Hm, čakala som, že bude ako beta Jimmi, ale nesťažujem sa. Som rada, že sa ti môj návrh ohľadom básne a teda i nádpisu páčil.
 
Táto jednorázovka je veľmi sexy, veľmi milá a stavia Draca presne do takého svetla ako mám rada a pritom mu neuberie z Malfoyovského charakteru.
Skvelé...
Re: Akú máme svetla predstavu Od: Jimmi - 31.08. 2010
Nebude, ja som sa vymazala, Effy je v tom nevinne. Nepodpisujem sa len pod kontrolu angličtiny. A úprimne, mne sa to až tak nezdalo. Žiaden problém, je to na vás. 
Nádherná poviedka, krásny preklad. Ďakujem moc.
Re: Akú máme svetla predstavu Od: Jimmi - 31.08. 2010Re: Akú máme svetla predstavu Od: Effy - 31.08. 2010
ja som myslela, že tam budete obe, ale keď ti to takto vyhovuje jimmi, mne je jedno. ty si značne pomohla so štylizáciou a tesska zase so slovosledom a tak.. vďaka vám obom..

Prehľad článkov k tejto téme: