Preklady fanfiction Harryho Pottera

Bring Me To Life

1. kapitola - Život si ma vybral - časť prvá

"Naplnila som túto fľašu svetlom zo slnka" - Dar Williams

Bol slnečný deň. Obloha mala perfektný odtieň modrej, priestor bol posiaty zopár nadýchanými bielymi oblakmi, a vial chladný, jarný vánok. Bol to jeden z tých dokonalých dní.

Hermiona sa usmievala, keď kráčala naprieč Londýnom, cestou z jej bytu do kancelárie Denného Veštca, ktorá sa nachádzala veľmi blízko Ministerstva. Zvyčajne sa premiestňovala, ale keď sa v to ráno pozrela z okna, to počasie si priam žiadalo prechádzku.

Pouličný predavač predával kvety a ona sa zastavila, aby ich obdivovala. Stál na jednej strane Waterloo Bridge, ktorý sa klenul ponad Temžu. Vozík takmer praskal vo švíkoch, bolo tam tak veľa kvetín, z ktorých sa dalo vyberať. Hermiona sa rozhodla kúpiť si pestrofarebnú kyticu do svojej kancelárie - sivé steny Veštca dokázali byť deprimujúce.

Poďakovala mužovi a s malým zamávaním sa vydala krížom cez most.  Zastavila sa zhruba v tretine cesty, aby obdivovala mesto a rieku. Niekedy Londýn vyrážal dych. Milovala jar.  Uhol, pod ktorým dopadali slnečné lúče, zdôrazňoval všetky tie nové farby, ktoré ožívali na stromoch, kríkoch, a v mestských parkoch. Muškáty, ktoré pestovala v kvetináči, práve začínali kvitnúť.

Hermiona sa usmiala a pokračovala v chôdzi, ale keď otočila hlavu, niečo pritiahlo jej pozornosť. Smerom k rieke sa trepotala červená šatka  a bola dostatočne ľahká, aby ju vietor skrúcal okolo seba. Sledovala, ako jemne pristála na vode a začala sa pohybovať s prúdom.

Hermiona sa bez premýšľania pozrela smerom k stredu mosta, aby videla, komu tá šatka spadla. Namiesto toho, aby zbadala niekoho, kto by sa v hrôze pozeral ponad okraj mosta na svoju šatku, uvidela ženu, ktorá sa neisto krčila na vonkajšej strane.

Hermiona na okamih spanikárila. Kým sa pozerala, žena sa nepokúsila skočiť alebo sa postaviť alebo sa aspoň pohnúť. Hermiona sa horúčkovito poobzerala okolo seba; nezdalo sa, že by si niekto iný tú ženu všimol.  Hermiona prebehla do stredu mosta, a keď sa pozrela dole,  videla, že sa žena nepohla.

"Nerobte to!" Zakričala Hermiona, obávajúc sa, že čokoľvek, čo by mohla povedať, by tú ženu vystrašilo a zapríčinilo jej pád.

Žena bez toho, aby sa pozrela hore, povedala : "Prečo nie? Aký to má zmysel?"

"Prosím, všetko má nejaký zmysel. Poďte sem hore, porozprávame sa." Jej myseľ pracovala ako o preteky a cítila sa úplne bezmocná. Tmavovlasá žena bola priďaleko na to, aby ju dočiahla, keď bola v skrčenej polohe. Hermiona sa rozhodla, že ak by tá žena mala spadnúť, použije mágiu, ak bude musieť.

"On ma nemiluje," ozval sa ženin sklamaný hlas.

Hermiona odolala nutkaniu prevrátiť oči, aj keď by to nikto nevidel. "Som si istá, že to nie je pravda," povedala Hermiona povzbudzujúco. Samozrejme, netušila, či to bola pravda, ale bola si naozaj istá, že v tejto chvíli to nebolo dôležité vedieť.

Žena sa uškrnula a pokrútila hlavou. "Nepoznáte ho."

"Áno, máte pravdu, nepoznám. Ale - nestojí za to, toľko viem. Teraz poďte sem hore a porozprávame sa. Povedzte mi všetko o tom, čo za magora to je.

"Načo sa namáhať? Povedal, že ma nikdy nemiloval."

"Som si istá, že bol len nahnevaný," pokúsila sa Hermiona, prakticky prosiac ženu, aby počúvala.

"Vy Draca nepoznáte."

Hermionina krv stuhla v zlomku sekundy. Nie je možné, aby bol tento Draco niekto iný ako ten Draco. Nebolo to práve bežné meno.

Žena pokračovala, čo bol prísľub dlhého monológu o cnostiach Draca Malfoya. "Je hrozný aj úžasný zároveň."

"Pansy?" vyhŕkla Hermiona.

Tá žena konečne vzhliadla. "Grangerová?"

"Zbláznila si sa? Okamžite sa sem postav!"

"Ale - "

"Draco Malfoy za to absolútne nestojí. Ak tu hore so mnou nebudeš do piatich sekúnd, prekľajem ťa. Raz. Dva. Tri - "

"Okay, okay, pre Merlina. Upokoj sa." Pansy sa pomaly a opatrne postavila, potom preliezla zábradlie na moste a postavila sa na chodník.

Keď bola Pansy bezpečne na správnej strane zábradlia, Hermiona ťažko dýchajúc klesla na zem. Kytica kvetov spadla po jej boku. Pansy zalomila rukami predtým, ako klesla vedľa Hermiony. Pritiahla si nohy k hrudi a plakala.

Autá sa náhlili povedľa, nedbajúc na to, čo sa takmer stalo. Hermiona sa pozrela na koniec mosta a pozorovala modré auto, ktorého vodič asi mohol vidieť Pansy štverajúcu sa cez zábradlie.  Keď auto zabočilo doprava, Hermiona v duchu prekliala šoféra za to, že nemal tú slušnosť zastaviť.

Pansyine vzlyky pritiahli Hermioninu pozornosť. Objala ju jednou rukou a venovala jej utešujúce stisnutie. Nebolo to dvakrát príjemné, keď bola tak blízko Pansy, ale sedela tak, až dokým sa Pansyine plecia neprestali triasť.

Chrbtom ruky si utrela nos a pozrela sa na Hermionu. " Čo tu robíš?"

"Ja - Ja niekedy chodím pešo do práce."

"Oh."

"Pansy, naozaj si išla skočiť?"

"Ja neviem. Najprv som chcela, ale potom... musela som myslieť na ten obraz, ktorý som začala, ale nedokončila a naozaj som chcela. Dokončiť ho, tak som to myslela. Ak by som skočila a... a umrela, nebola by som toho schopná."

"Ty maľuješ?" Spýtala sa Hermiona, neschopná zakryť prekvapenie.

Pansy prikývla a potiahla nosom.

"Čo si maľovala? "

"Draco vlastní záhradu. V jednej jej časti je lavička, vedľa nej pomarančovník. Večer slnko svieti do záhrady a na stromy a - je to proste krása. Naozaj by si to mala vidieť. Neviem to opísať. Preto to chcem namaľovať."

"Prepáč mi, nechcem vyzvedať, ale jednoducho neviem... ste s Malfoyom... manželia?"

"Nie," povedala Pansy smutne. Potom, "Zaujíma ťa, prečo maľujem jeho záhradu, pravda?"

Hermiona prikývla.

"Žijem v jeho dome."

"Žiješ s ním?"

Pansy sa krivo usmiala. "Áno a nie. Nie s ním, iba v jeho dome. To je všetko."

"Oh." Hermionina myseľ sa znovu rozbehla ako o preteky. Po tom, čo sa práve stalo, cítila k Pansy akýsi záväzok. Nemohla od nej jednoducho odkráčať s ´tak teda, pekný deň´. Nepoznala žiadne detaily o vzťahu medzi Pansy a Malfoyom; iba vedela, že Pansy by sa nemala vrátiť do jeho domu. Pravdepodobne už nikdy viac. V Hermioninej krvi začal vrieť hnev na Malfoya.

"Pansy, čo dnes robíš?"

Pokrčila ramenami.

"Poď ku mne domov. Napíšem môjmu šéfovi do práce, že nemôžem prísť. Vyzeráš, že by ti prišlo vhod trochu si pospať."

Pansy sa zamračila a vyzerala, že rozmýšľa. "Ale Draco ma čaká na obed."

"Zruš to. Možno by si ho chvíľu nemala nijak vídať. Nemyslíš?"

Pansy znovu pokrčila ramenami.

"Ja si to myslím," riekla Hermiona a vstala. Natiahla ruku k Pansy. "Poď... robiť... dievčenské veci."

Pansy na ňu vzhliadla a napoly sa usmiala. "Vždy ma zaujímalo, či by sa dalo niečo urobiť s vlasmi, ako sú tvoje. Môžeme ťa prerobiť!"

Hermiona zaškrípala zubami a znovu raz odmietla prevrátiť oči. "Čokoľvek chceš, Pansy. Čo povieš?"

Ten veľmi krátky moment šťastia zmizol tak rýchlo, ako sa objavil. Pansyin úsmev zvädol a celá jej nálada vyprchala. "Je to beznádejné. Tvoje vlasy budú vždy vyzerať... takto," povedala s pohŕdavým prikývnutím.

"Pansy," odvetila Hermiona veľmi trpezlivo. "Ak niekto dokáže urobiť niečo s mojimi vlasmi, si to určite ty."

Pozrela hore. "To si myslíš?"

"Samozrejme, že áno," prevravela Hermiona. "Ideš už? Môžeš mať neobmedzenú vládu nad mojimi vlasmi."

Pansy pomaly prikývla a vzdychla. "Mala by som to povedať Dracovi."

"Nie. Si veľké dievča. Nemusíš mu hovoriť nič."

"Bude sa báť," povedala Pansy a vstala.

"Tak nech sa bojí."

"Nie, Grangerová, on vôbec nie je taký, ako si myslíš."

"Uhm. Poďme, tadiaľto." Hermiona sa vracala po moste rovnakou cestou, akou prišla, ale po pár krokoch zastala. Zamračila sa, išla k zábradliu a pozrela sa dole. "Pansy! Nemohla si sa zabiť skokom z tohto mosta!"

Pansy prikročila k nej a tiež nakukla dole. "Uvedomila som si to, keď som sa sem dostala."

Hermiona na ňu pohliadla a aj keď robila, čo mohla, aby potlačila chichot, nedokázala to. Pansy sa zachmúrila, potom sa usmiala a začala kráčať po moste.

"Úprimne, Grangerová, on je -"

"Dohodnime sa na jednom pravidle, dobre?" Povedala Hermiona. "Zákaz hovoriť o Malfoyovi. Platí?"

"Ale -"

"Pansy, myslím si, že práve teraz by pre teba bolo najlepšie o ňom nehovoriť." Pansy zdráhavo súhlasila a nasledovala Hermionu do jej bytu. Nerozprávali sa o ničom dôležitom, Hermiona sa veľa pýtala, aby udržala Pansyinu myseľ zamestnanú.

Keď prišli do Hermioninho bytu, poslala Pansy do kúpeľne na dlhý a ukľudňujúci kúpeľ. Dala Pansy svoje najlepšie oleje a peny do kúpeľa a použila kúzlo, aby voda zostala horúca. Kým sa Pansy máčala, Hermiona urobila čaj a keď bol hotový, doniesla hrnček Pansy.

"Ďakujem," zašepkala, keď si ho od Hermiony vzala. Odchlipla si a zavrela oči. Hermiona potichu opustila miestnosť.

Keď Pansy skončila, Hermiona jej dala uterák a na oblečenie svoje najlepšie, najpohodlnejšie pyžamo. Hermiona sa spýtala, či jej chce urobiť vlasy, ale Pansy pokrútila hlavou a namiesto toho sa pýtala do postele. Očividne niekoľko posledných nocí nespala dobre.

Hermiona ju zaviedla do hosťovskej izby a švihnutím prútika dala na posteľ obliečky a nadýchané vankúše navyše. Uistila sa, že okná sú zamknuté, aj keď bola na šiestom poschodí, a odstránila ostré alebo potenciálne nebezpečné veci. Hermiona požiadala Pansy o jej prútik, ale ona sa zamračila a povedala, že ho nechala u Draca.

Pansy zaspala skôr, ako Hermiona vôbec opustila izbu.

OOO

Nasledujúce tri dni boli ťažké pre Hermionu a hrozné pre Pansy. Hermiona odmietla dovoliť Pansy odísť z jej bytu, alebo utekať domov k Dracovi, alebo vôbec hovoriť o ňom. Stále sa pokúšala prísť na to, čo robiť s tým dievčaťom. Harry a Ron sa zastavili druhý večer, báli sa, lebo dva dni nebola v práci.

Hermiona  im povedala, čo sa stalo a obaja boli znepokojení kvôli nej a Pansy.

"Prečo ju musíš strážiť ty?" opýtal sa Ron.

"Čo Malfoy?" doplnil Harry.

"Ona sa tam nevráti, Harry." Hermiona prekrížila ruky; o tejto záležitosti sa nebude diskutovať. "Netuším, čo sa medzi nimi stalo a nenechám ju vrátiť sa na miesto, kde bola tak deprimovaná, že chcela skočiť z mosta." Obrátila sa na Rona. "Držím ju tu, pretože nemá kam inam ísť. Nakoniec, nespomenula nič iné. Všetko, čo chcela urobiť, bolo ísť späť k Malfoyovi."

"Ale Hermiona, bojím sa o teba," povedal Ron, pozrel sa preč a pohrával sa s rohom jej príborníka. "Čo ak... čo ak sa o niečo pokúsi, kým tu bude?"

Zopár obrázkov preblesklo Hermioninou mysľou, ale vytlačila ich preč. "Urobila som náležité opatrenia. Premiestnila som všetky ostré predmety z jej blízkosti a schovala som ich. A ty vieš, že nebude schopná dostať sa cez moje zamykacie kúzla. Udržiavam všetky okná zamknuté a pripravujem všetko jej jedlo. Nevie, ako sa používa väčšina spotrebičov, pretože sú muklovské. A nemá svoj prútik. Tiež som si zobrala pár psychologických kníh z knižnice - aby som si osviežila pamäť - som v polovici druhej."

"Takže za týždeň z teba bude expert?" opýtal sa Harry.

"Nie," odvetila podráždene. "Ale...mám s tým skúsenosť, a myslím, že jej môžem pomôcť. Povedala, že chcela skočiť, lebo Malfoy ju už viac nemiluje. Alebo tak nejako."

"Ak by som bol ňou, usporiadal by som oslavu." riekol Ron s chichotom.

Hermiona sa na neho zamračila. "Ona sa o neho úprimne zaujíma. Toľko som sa naučila od včerajšieho rána. Myslí si, že on je najdokonalejšou žijúcou osobou."

"A ja som v skutočnosti smrťožrút." vyhlásil Harry.

"Chcem s ňou pracovať na tom, aby videla, že má chyby. Keď viac nebude tou dokonalou predstavou v jej hlave, možno zistí, že tam vonku sú pre ňu lepší muži. Alebo, čo je dôležitejšie, že nepotrebuje Malfoya, alebo kohokoľvek, aby ju urobil šťastnou."

"Veľa šťastia," prevravel Ron.

"Plánovala som požiadať vás dvoch, aby ste mi pomohli," povedala Hermiona tónom, ktorý naznačoval, že v tejto veci skutočne nemajú na výber.

Harry a Ron si vymenili pohľady. "Čo presne myslíš?" spýtal sa Harry.

"Práve teraz ju v byte nenechám samú. Ale občas budem musieť odísť, a napokon vyčerpám maródku a budem sa musieť vrátiť do práce. Vy dvaja by ste mi mohli pomôcť s vybavovačkami, alebo by ste s ňou sedeli."

"Ona nie je bábätko," odvetil Ron.

"Ja viem, ale toto je to, čo robím. Ak ju nechám samú, utečie k Malfoyovi. A to nie je to, čo potrebuje." Hermiona pohliadla na svojich priateľov. "Prosím. Môžem s vami rátať?"

"Áno, pravdaže," povedal Harry neochotne. "To vieš, že môžeš. Ale prosím, sľúb mi, že si necháš pomôcť, keď ti to bude prerastať cez hlavu. Okay?"

"Sľubujem," prehovorila úprimne, vďačná za ich pochopenie a priateľstvo. "Och, ďakujem!" Hermiona objala najprv Harryho, potom Rona. "Tak, Ron, ako to ide s Fleurinou sesternicou?"

Ron sa začervenal a pozrel sa preč. "Fajn. Mimochodom, volá sa Suzette."

Hermiona sa uškrnula. "Ja viem. Len je zábava doberať si ťa."

"Och, Hermiona. Nevedela som, že máš spoločnosť." Pansy stála vo dverách v Hermioninom pyžame a hanblivo sa pozerala na prítomných.

"Pansy, poď ďalej. To je len Harry a Ronn. Dáš si čaj?"

"Áno, prosím," povedala placho. Sedela na kraji pohovky, tak ďaleko od tých mužov, ako len mohla. V tichosti čakali, kým sa Hermiona vráti.

"Ďakujem, že si nejaký ponúkla mne," žartoval Ron nervózne, keď sa vrátila.

"Och! Tak ma to mrzí, dáš si - "

"Nie," riekol rýchlo. "To je v poriadku. Myslím, že práve odchádzame, pravda Harry?"

"Ha?" povedal Harry. "Prepáč, ja som ... čo?"

"Práve sme na odchode, že?" odvetil Ron dôrazne.

"Och, dobre, Hermiona, nepotrebuješ niečo?"

"Nie, ale ďakujem," prehodila, sadla si vedľa Pansy a venovala jej vrelý úsmev. "Potrebuješ niečo?" Pansy pokrútila hlavou. "Hádam, že sa s vami dvomi uvidím?" Povedala.

"Hej, pravdaže," ozval sa Ron. "Čokoľvek budeš potrebovať, len nám daj vedieť."

"Rád som ťa znovu videl, Pansy," povedal Harry, keď sa Ronom zberali na odchod.

Pozrela na neho, oči rozšírené. "Och, ehm, ďakujem."

Harry sa na ňu usmial a nasledoval Rona z dverí. "Maj sa, Hermiona."

OOO