Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5. Prekročenie Veľkého rozvodia*

Desať centimetrov. Desať centimetrov a skoro prázdna fľaša vína bola celým priestorom medzi nimi. Len jeden deň odkedy utiekla po tej hore, a on teraz sedel pri vlhkej stene malej fontány uprostred prázdneho námestia. Bolo neskoro, dokonca sa blížilo ráno, a on sedel vedľa jedinej veci, ktorú chcel najviac na svete. S len jednou fľašou a desiatimi centimetrami medzi nimi.

V tom malom priestore mohol cítiť to jemné teplo vyžarujúce z jej ruky, ktoré ho zahaľovalo, hladilo ho a lákalo ho. Ten príjemný šum vína, a jej tepla, zmiešané s náhlym a burácajúcim zvukom vody za jeho hlavou a jemu bolo jasné, že týchto desať centimetrov bude najťažšie prekročiť.

Potom bol v jeho hlave ten starý muž, za veterného dňa pred rokmi, keď títo dvaja muži prechádzali cez toto námestie. "Vďaka zvuku tejto fontány môžeme hovoriť a vôbec nemusíme nič povedať, pretože nás aj tak nikto nebude počuť."

Načiahol sa po tej fľaši súčasne, keď ju ona pustila a keď sa jeho prsty obtreli o jej, dych sa mu zachytil v hrdle. Potom sa niečo zmenilo, zmätený obzor sa náhle vyčistil a mohol presne vidieť, kde končí more a začína obloha.

Jeho odvaha a jeho túžba a zúfalstvo po nej sa zhromažďovali v jeho hrudi ako zdúvajúca sa vlna chystajúca sa k vrcholu a vedel, že dnes večer jej povie všetko.

Kvôli nej. Kvôli tej nepatrnej nádeji na toto, na prehlásenie tohto za svoje vlastné, povie jej všetko, čo nosí na srdci. Otvorí tie rany a obnaží ich a vie, že ich nikdy nebude schopný znova zavrieť.

A urobil to.

S váhavými začiatkami a nepríjemnými stredmi, povedal jej to.

Hoci mal podozrenie, že už to vedela, povedal jej, že chcel byť milovaný svojím otcom. A o tej láske, ktorú chcel - potreboval - od svojej matky, lásky, z ktorej zachytil len záblesky.

Povedal jej o láske toho starého muža. O tej diere, ktorú cítil, keď ho stratil. A o tom, ako bol príliš požieraný svojím vlastným zármutkom, ako ten ostrov, aby požiadal o pomoc, aby požiadal o lásku. O jej lásku.

Sedela mlčky, načúvala, s očami otvorenými a vrelými a nežnými, keď jej rozprával o svojich odhaleniach, o tom, čo sa naučil. Dokonca aj keby bolo pre nich príliš neskoro, dokonca aj keby sa nemohol vrátiť a zastaviť sa predtým, ako sa pred ňou uzavrel, dokonca aj keby ho nemohla znova milovať, chcel, aby vedela, že sa nakoniec poučil.

A keď skončil, keď sa otvoril, nechránený pred tou nocou a pred ňou, povedal jej znova, že mu je to ľúto.

Nechal ruku opretú o prázdnu fľašu stojacu v strede desiatich centimetrov medzi nimi, v polovici, so srdcom v hrdle a požiadal ju len o jedinú vec. O odpustenie.

Búšenie fontány bilo v jeho ušiach, a on zatvoril oči a čakal na jej odpoveď, ak vôbec odpovie. A keď odpovedala, s prstami prechádzajúcimi po jeho, sotva dýchal, bál sa prebudiť a zistiť, že sa ho v skutočnosti nedotýka. Ale potom ho chytila za ruku a obalila svojimi, a jej pery boli na jeho hánkach, a na jeho prstoch, a on sa ponáral do pokojného mora, kde si chcel pamätať všetko.

*Great Divide (Veľké rozvodie) – resp. Continental Divide (Kontinentálne rozvodie) je názov pre hlavné rozvodia, ktorými sú rozsiahle horské chrbty oddeľujúce dve povodia (voda z každej strany tečie opačným smerom)