Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 14. Auror Exercitium – aurorský tréning

„Keďže ste sa k nám pripojil neskôr, pripravil som pre vás názornú ukážku základného očistného súboja, ktorý bude vykonávaný dvoma našimi chlapcami, ktorí už trénujú. Ide o starovekú formu súboja, ktorá súvisí s mečom moci, Gladeus Valentis,“ riekol Snape, keď sa on a Remus Lupin, tohtoročný profesor Obrany proti čiernej mágii (OPČM) postavili po Dracovom boku, ktorý bol oblečený v bojovom výstroji z dračej kože.

Na druhej strane sály stál muž, ktorý bol Dracovi predstavený ako Andrew Figg, brat Arabelly Figgovej. Draco bol extrémne horlivý v sledovaní súboja. On sám bol vyškolený Luciusom a rôznymi majstrami v súbojoch v čarodejníckom svete k vysokému štandardu základných súbojov.

Všetci sa zhromaždili vo veľkej hale, ktorej gotické stĺpy siahali k vysokému klenutému stropu a elegantné sklenené okná lemovali strany sály. Vyzeralo to ako menšia verzia Veľkej siene. Dve postavy, oblečené v podobnom výstroji z dračej kože, stáli asi šesť metrov od seba v strede haly. Po rokoch školenia  v súbojoch s prútikmi a mečmi s otcom, ich postavenie Dracovi nebolo neznáme. Ale bolo to zvláštne v tom, že tie osoby nemali žiadne meče.

Ich tváre boli zahalené maskou z dračej kože, takže Draco nemal vôbec potuchy, kto to bol. Čo sa bude diať?

„Sledujte, pán Malfoy,“ prehovoril profesor Lupin.

„Na môj pokyn,“ povedal pán Figg.

Obe postavy sa navzájom povzbudili.

„Duellum!“ Zvolal pán Figg.

Draco skoro vyskočil z kože.

Na výkrik pána Figga sa stalo niekoľko vecí naraz: za prvé, obom postavám sa objavili meče odnikiaľ. Nie normálne meče na súboj, ale hrozivé, žeravé meče.

Po druhé, obe postavy skočili jeden na druhého a začali šermovať tak zúrivo, tak intenzívne, že to nevyzeralo ako obyčajný súboj s mečmi, na aký bol Draco zvyknutý, toto vyzeralo naozaj strašne, akoby keby sa chceli zabiť navzájom.

Počas ich boja sa mu zdalo, že počul kúzla, „leviosa... incendio fila...“, ktoré im poskytli ďalšiu výhodu v boji.

O niečo vyššia osoba vľavo mala silný a mocný bojový štýl, zdalo sa, že je agresorom a má výhodu. Osoba vpravo bola nižšieho vzrastu a podnikla veľa obranných postojov a ústupov, bola rýchlejšia a prešibanejšia. Obaja bojovali s neustávajúcou zúrivosťou. Obaja už krvácali, keď silné čepele preťali hrubú dračiu kožu. Meče lietali tak rýchlo, že boli takmer neviditeľné. Draco si mohol ťažko predstaviť, že by sa niekto tak rýchlo mohol pohybovať.

„Profesor, oni zabijú jeden druhého,“ zašepkal Draco Snapeovi.

„Je to možné, ale dúfajme, že nie dnes,“ začul Lupina.

Šerm pokračoval najmenej ďalších päť minút, ale nezdalo sa, že by obaja bojovníci poľavili. Draco ich s úctou sledoval a cítil, ako jeho obdiv k týmto dvom ľuďom rastie. Nech to bol hocikto, boli prekliato dobrí. Ťažko mohol uveriť, že v jeden deň bude tiež schopný takto bojovať.

„Strigo,“ zakričal konečne pán Figg.

Obe osoby sa navzájom uklonili a ich meče ako šibnutím prútika zmizli. Obaja sťažka dýchali.

„Nebolo to zlé,“ riekol pán Figg, kráčajúc k dvom bojovníkom. „Vydržali ste omnoho dlhšie ako minulý týždeň, bez toho, aby sa jeden z vás unavil alebo stratil koncentráciu. To je výborné.“ Obe maskované postavy prikývli.

„Dnes tu máme nového študenta, ktorý sa k nám pripojí,“ pokračoval pán Figg a naznačil, aby ho obaja nasledovali k miestu, kde stál Draco.

„Môžete si dať dolu masky. Je čas na spriatelenie,“ riekol Snape s úškrnom.

Draco si nervózne zložil masku, rovnako ako ostatní dvaja.

„Ale, ale, Draco Malfoy,“ prehodil jeden z chlapcov so skeptickým pohľadom. Draco úsečne prikývol, dobre, on nebol žiadne prekvapenie. Ale keď sa obrátil k druhému bojovníkovi, skoro mu oči vypadli za jamiek... To nie je možné!

Hermiona a Ginny boli v chrabromilskej klubovni. Hermiona pomáhala Ginny s jej esejou z transfigurácie. Bol stred januára, po vianočných prázdninách a študenti s mnohými stenaniami a protestmi, dostali školský režim opäť do svojich mozgov.

Zrazu Ginny zdvihla zrak zo svojej eseje a tresknutím zavrela učebnicu.

„Musíš to povedať Harrymu a Ronovi, Hermiona,“ riekla pevným hlasom. „Už je to dosť dlho. V každom prípade už začínajú byť podozrievaví.“

„Potrebujem viac času,“ povedala Hermiona pomalým hlasom.

„Na čo čakáš? To je taký veľký problém?“ spýtala sa Ginny. „Veď nejde o to, že by ho zabili alebo také niečo. Existujú zákony proti takémuto niečomu.“

Hermiona sa zasmiala. „Viem, že Harry s tým pravdepodobne nebude mať problém. Nie je taký prchký ako Ron. Ale ty poznáš svojho brata, Ginny... on je... tak... tak... pamätáš, keď Malfoyovi vyčaroval štyri ruky, pretože Draco vylial jeho elixír spánku?“

Ginny sa zachichotala. „Áno, ale Malfoy to urobil schválne, to vieš.“

„Áno, ale Ron reaguje bez premýšľania. Bojím sa, že stretnem Draca so štyrmi hlavami alebo takým niečím, keď Ron vybuchne a začaruje Draca. A viem, že tvoj brat stále ku mne niečo cíti, napriek tomu, že som mu asi tisíckrát povedala, že ja k nemu nič podobné necítim. Dokonca sa mi ospravedlnil za to, že pozval na vianočný ples Parvati!“

Ginny si povzdychla. Jej brat sa do Hermiony zbláznil v štvrtom ročníku. Niežeby Hermiona niekedy opätovala jeho city. Práve naopak. Väčšinu piateho ročníka Hermiona strávila jeho odmietaním.

„Dobre, Hermiona. Myslím, že ste dosť starí na to, aby ste tú situáciu zvládli ako dospelí. Chcem tým povedať, že o necelý rok budete promovať a začnete pracovať.“

„Hm hmm... Ginny, myslím, že máš pravdu. Myslím, že si pohovorím najprv s Harrym, než niečo poviem Ronovi.“

Ginny pokrčila pleciami a prikývla. „Myslím, že to je lepšie než nič. Nemôžeš to skrývať navždy. Teraz, pomôž mi vymyslieť, ako premeniť klobúk na hrniec.“

Draco bol vyčerpaný počas prvých niekoľko týždňov aurorského trénovania. Robili to tajne... používali časovrat, aby mohli trénovať a nikto si to nevšimol! Nevedel, či vydrží, bolo to psychicky i fyzicky vyčerpávajúce a mal ešte aj školu. Chvalabohu, že nebola metlobalová sezóna, pretože by bol úplne zničený.

Hoci nebola žiadna zmienka o Malfoyovom proroctve, viselo to nad nimi ako pripravený meč.

Tréneri hnali Draca tvrdšie ako zvyčajne, aby mu pomohli dobehnúť ostatných študentov. Roky jeho základného trénovania bojov znamenalo, že nebol tak pozadu ako ďalší traja, ale rozhodne mal pred sebou dlhú cestu, aby mohol zvládnuť intenzívne sústredenie potrebné k udržaniu tempa bojov. Trvalo mu skoro dva týždne neustáleho trénovania, aby mohol vykúzliť prijateľný Gladeus Valentis!

Draco zaťal zuby, keď si spomenul na všetky modriny a rezy, ktoré dostal. Vďaka Bohu, Hermiona bola dobrá liečiteľka, trpezlivo ho hojila každú noc, bez kladenia príliš veľa otázok. Potichu ho podporovala, aj keď jej oči boli naplnené starosťami vždy, keď ošetrovala jeho drobné zranenia, tiež však mohol cítiť, že bola hrdá na to, čo robí.

Noci boli Dracovým obľúbeným obdobím. Cez deň si musel udržať masku, byť zúrivým, humusákov nenávidiacim Dracom Malfoyom. Taktiež sa musel zmierovať s neustálou prítomnosťou Crabbea a Goyla, alebo s chichotom Pansy a Millicent. Zdalo sa, že si vychutnávajú doberanie ho o jeho partnerke na plese. Dievčatá zo Slizolinskej fakulty ňou boli neprirodzene fascinované... hovorilo sa, že je víla. Viac než raz sa musel ovládnuť, aby nepremenil Pansy na psa.

V noci sa nemohol dočkať okamihu, keď sa on a Hermiona začali milovať. Ich chuť sa vôbec nezmenšila, a ak sa to dalo, tak sa zvýšila. Čím viac času trávili od seba v priebehu dňa, čím viac sa Hermiona k nemu správala na chodbách rezervovanejšie, tým viac sa mu odovzdala v noci.

Vždy nenávidel, že Potter a Weasley mohli chodiť po škole s rukami okolo jeho priateľky bez jediného mrknutia. Vždy vyzerala taká šťastná. Prial si, aby mohli byť obaja otvorenejší, ale vedeli, že to musia skrývať, aby sa to nedonieslo k Luciusovi. Niekedy, keď jedli, zachytila jeho pohľad a očervenela. Vedel, na čo myslí. Nikdy ho neprestalo prekvapovať, že slečna Hermiona Grangerová, hlavná prefektka a najlepšia študentka by mohla robiť niektoré veci, ktoré s ním robí v noci.

Jednou vecou, ktorá ťažila jeho myseľ dokonca viac než proroctvo bolo, že Lucius to zistí. Mal veľa nočných môr, v ktorých Lucius uniesol a mučil Hermionu a Hermiona sa potom premenila na Lorda Voldemorta, v ruke zvierala nôž a mierila na jeho srdce.

„Draco, si teraz veľmi unavený?“ prerušil ho zo snenia jej hlas. Ležala v jeho náručí, nohu mala prehodenú cez jeho, zdieľajúc jeho vankúš. „Ako ide trénovanie?“ Ešte stále sa nepreniesla cez jeho strieborno-plavé vlasy a šedé oči. Mala pocit, že by tu mohla ležať a pozerať sa na neho v mesačnom svetle navždy. Ostatní chlapci v škole na neho nemali, dokonca aj na návštevách v Rockville ho staršie čarodejnice obdivovali kdekoľvek, kam šiel. Milovala myslenie na to, ako s ním bojovala viac než šesť rokov, nenávidela ho a následne v ďalšej chvíli obdivovala. Nemohla uveriť tomu, že bol jej.

Letmo ju pobozkal na vlasy. „Myslím, že áno. Som trochu pozadu za ďalšími tromi... to je pre mňa šok, vieš, že som zvyknutý byť vo všetkom dobrý.“

„No, ale začal si trénovať oveľa neskôr.“

„Áno, ale rýchlo to dobieham.“

„Naozaj mi nemôžeš o tom nič povedať?“

„Ľutujem, Miona. Naozaj nemôžem... len, že to veľmi bolí a je to ťažké ako peklo.“

„Nepovieš, aj keď urobím toto?“ spýtala sa, skloniac sa k nemu a pobozkala ho na pery.

Cítil, ako ním prebehla horúčava.

„Nie, prepáč Miona,“ usmial sa. „Myslím, že sa budeš musieť viac snažiť.“

„A čo toto?“ Riekla, zlomyseľne pohybujúc perami po jeho hrudníku, oblizujúc bradavky. Provokatívne nad ním stála.

„Snaž sa viac,“ zašepkal jej.

„Mmm a čo teraz, pán Malfoy?“ Spýtala sa, pohybujúc sa ešte nižšie.

Zanariekal a zaboril si ruky do jej vlasov. „Slečna Grangerová, naozaj viete byť veľmi presvedčivá.“