Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 13: Propicato Omnino Explicatio – Proroctvo je vysvetlené

Pred dvadsiatimi dvoma rokmi...

„Profesor Dumbledore, sme tu.“ Riekol chudý čiernovlasý mladík, keď spolu s nádhernou plavovlasou ženou vstúpil do riaditeľovej pracovne na Rokforte.

„Posaďte sa, posaďte sa, moji milí.“

Obaja mladí ľudia sa prepchali k pohodlným kreslám pred riaditeľovým stolom. Každý z nich si vzal ponúknutý citrónový drops.

„Profesor... je to k ničomu!“ Mladá žena sa rozplakala. Čiernovlasý muž ju objal. „Prezreli sme všetko a nič!“

Dumbledore prikývol a potichu prehovoril. „Ale, slečna Van Dorenová, kým sa nič nestalo, vždy je nádej.“

„Nádej nie je dosť. Potrebujeme riešenie,“ povedal mladý muž.

„Všetko má svoj čas, pán Snape. Profesorke Trelawneyovej sa podarilo v súvislosti s vaším výskumom skontaktovať so svojimi dvoma sestrami. Cez mocné kúzlo s nimi prediskutovala otázku o proroctve, ktorú položila vaša matka, slečna Van Dorenová.“

Slečna uprela uplakané modré oči na riaditeľa školy. „Čo hovorili? Ach, profesor – oni sú naša posledná nádej!“

„Ako viete, moc profesorky Trelawneyovej sa trochu zmenšila... cestovaním do nášho času. Avšak, jej moc v kombinácii so sestrinými má za následok predpoveď, ktorá dáva malý priestor pre pochybnosť.“

Mladík si udrel päsťou do dlane. „Dosť bolo rečí, pán profesor. Oni sú naša posledná nádej! Volanie Klóthó a Atraposi z minulosti nám vzalo priveľa cenného času, počas ktorého sme mohli pracovať na iných riešeniach... mohli byť lepšie využité... čo hovorili?“

Dumbledore pozrel na mladého muža a chladne prehovoril. „Ste veľmi netrpezlivý, pán Snape. A trpezlivosť je niečo, čo bude veľmi potrebovať aj slečna Van Dorenová. Tu je to, čo nám ostalo, toto je to, čo by nám mohlo povedať niečo o vízii pani Van Dorenovej. Pozrite sa sami, i vy, slečna Van Dorenová. Ale varujem vás, buďte silní.

Dumbledore vytiahol oblú sklenenú guľu, veľkú asi ako veľké vajíčko. Obaja študenti sa naklonili a zahľadeli sa na ňu.

Vnútri nej videli Narcissu v bielych šatách pomaly kráčajúc s Luciusom Malfoyom k sviečkami osvetlenému oltáru, videli ako sa pobozkali. Potom sa scéna zmenila a Narcissa bola tehotná, vyzerala veľmi šťastná. Ďalší obrázok ukázal Narcissu s blonďavým bábätkom – synom. Obaja, matka i syn, sa smiali. Zrazu uvideli Luciusa ako kľačí pred postavou v čiernej kapucni. „Tvoj syn je teraz plnoletý, odovzdaj ho, Lucius.“ Videli Luciusove ruky pokryté čerstvou červenou krvou, rovnako ako pár šupinatých rúk postavy v čiernej kapucni. Všade bola krv. Potom začuli vysoký studený smiech a hlas, ktorý kričal. „Je mŕtvy. Vyšlo to!“

Severus stihol zachytiť Narcissu, keď v slabosti omdlela.

Keď sa Narcissa prebrala, začala plakať a len s kombináciou Dumbledorovho a Severusovho úsilia sa upokojila.

„Tá sklenená guľa nám nedáva žiadne odpovede... len pridáva detaily k tomu, čo poznáme... že kvôli Luciusovi a lordovi Voldemortovi Narcissa stratí jediného syna, keď sa stane plnoletým!“

Dumbledore smutne potriasol hlavou. „Severus, Narcissa... čo ste zistili o proroctve je len polovicou pravdy. Všetci máme istú mieru kontroly nad našimi životmi.“

Narcissa Van Dorenová si utrela slzy. „Dumbledore, ako viete, moja matka pochádza z Desiatich sestier, veštíc. Hoci nie je taká silná ako profesorka Trelawneyová a jej sestry, moja babička nikdy nebola zlá. V deň, kedy bolo vyslovené proroctvo, bol spečatený môj osud. Všetko, čo sme skúmali, aj to, čo nám povedala táto guľa, to potvrdzuje.“

„Narcissa, Klóthó a Atroposa hovorili, že existuje jedna vec, ktorá by mohla skončiť proroctvo. Medzera, ktorá býva vždy v takýchto proroctvách.“

„Čo je to!?“ vyhŕkli Narcissa so Severusom dychtivo.

„To nepovedali. Len to, že by to mohlo zmeniť beh osudu a že to nesmieme nikdy urobiť.“

Obaja mladí ľudia sa zatvárili sklamane.

„Mám to! Riešenie je, že Narcissa sa nevydá, že... že... Malfoy! Je to tak jednoduché,“ vykríkol Snape náhle. „Narcissa,“ povedal, prehĺtajúc a obrátil sa k nej. „to je tvoja šanca uniknúť osudu, vezmi si miesto neho mňa.“

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

„Draco... obrad, o ktorom si hovoril, že sa má udiať na tvoje 21. narodeniny... neočakáva sa, že ho prežiješ!“ Hermiona zalapala po vzduchu, keď držala Dracove ruky pevne vo svojich.

Draco smutne potriasol hlavou. „Nie, myslím, že môj otec to po celý čas vedel. Každý to vedel, Snape, Dumbledore, moja matka... všetci, okrem mňa.“

„Počkaj chvíľu, ak je proroctvo tvojej starej mamy Van Dorenovej proroctvom, ako o ňom Lucius vie?“

„Moja matka to povedala môjmu otcovi. Myslíš, že by vstúpila do manželstva bez toho, aby o všetkom hovorila s otcom?“

„Neviem. Vždy som si myslela, že na ňu použil Imperius alebo také niečo. Takže, prečo si Narcissa jednoducho nevzala Snapea?“ Spýtala sa Hermiona, zvrašťujúc čelo ako vždy, keď tvrdo premýšľala. S Dracom sedeli na pohovke pred ohňom. Vonku už bola tma a obaja vynechali večeru. Miesto toho zjedli zvyšky vianočky a čaju.

Draco sa trpko usmial.

„Pretože časťou proroctva, ktoré moja babička Van Dorenová predpovedala, a ktoré prezradila súkromne Narcisse skôr, než zomrela, Hermiona, bolo Amore Domitum Omnie.“

„... Láska všetko premôže.“ Povedala Hermiona automaticky prekladajúc starobylý text. Mozog bystrej čarodejnice pracuje nadčasy, skúšajúc rozpliesť tajomstvo Malfoyovho proroctva.

Odpoveď bola tak blízko a predsa... Zrazu kusy zapadli na svoje miesto! „Ach môj bože.. Draco, tvoja matka MILOVALA tvojho otca! Vôbec nemilovala Snapea. Narcissa verila, že láska je tou medzerou, ktorú jej dali sudičky! Myslela si, že by mohla zachrániť Luciusa, zachrániť teba od toho, čo sa má stať... s láskou...“

Hermionine oči žiarili. Draco vzal obe jej ruky do svojich. „A to je dôvod, prečo sa nesmiem vzdať nádeje. Môže sa zdať, že moja matka už otca nemiluje, ale to nemusí byť skutočnosť. Problém je v tom, že sme neprišli na to, ako láska na konci zvíťazí. To bolo to „jediné“, o čom sa Snape zmienil, že nikdy nemohli prísť na to, ako premôcť proroctvo.“

„Ale Draco, prečo musíš urobiť niečo ty? Prečo nenecháš Narcissu, aby tieto veci zvládla? Alebo osud?“

„To je to, o čom som hovoril s Dumbledorom po tom, čo mi so Snapeom povedali o proroctve. Pozri, Hermiona, ty vieš, že v proroctve sa veci naplnili len keď si ich nechala tak a nič nerobila... Lucius chce aj naďalej pokračovať na svojom cieli, proroctvo alebo neproroctvo – on je príliš ovplyvnený učením môjho starého otca Ladona Malfoya. Takže, ak by sme nič neurobili, proroctvo sa naplní. Moja matka je so silami v koncoch, teraz je na mne, aby som bojoval.“

"Aj na mne, Draco."

„Aj na tebe, Miona. Ak ma budeš chcieť.“

Nebolo toho čo viac povedať po hrozných rozhovoroch v ten deň. Draco cítil, že jeho život sa dnes navždy zmenil, rovnako ako Hermionin. Pre Draca konečne všetko do seba zapadlo. Už neboli dvaja študenti pobehujúci po chodbách Rokfortu, snažiac sa dokončiť eseje z Transfigurácie, bojovali o svoje životy.

"Máme ešte tri roky," odfrkla Hermiona priškrtene.

„Áno, máme. A do tej doby sa budem učiť všetko, čo mi pomôže v boji proti čiernej mágii. Ja neobetujem svoj život tomuto proroctvu.

„Kiež by bolo toho viac, čo by som mohla urobiť... cítim sa taká bezmocná...“

„Bude, Hermiona. Som si istý, že bude. Ty si tu, veríš vo mňa a to je dosť. Nikoho iného na tejto škole nemám.“

„Máš tiež Krivolaba,“ riekla Hermiona, keď jej veľká oranžová mačka vstúpila do obývacej izby. Chlpatá oranžová mačka v priebehu rokov pribrala a zlenivela a len zriedkakedy sa prechádzala tak, ako dnes. Venoval Dracovi obozretný pohľad, ten súhlasne prikývol, na čo mu skočil do lona a začal priasť.

Draco neprítomne hladil jeho srsť. Mal rád mačky – boli to múdre, rozumné stvorenia.

„Ach, skoro som zabudla!“ Vykríkla Hermiona a vyskočila.

"Čo?"
„Tvoj vianočný darček!“ Vyhŕkla Hermiona, keď vyrazila do svojej spálne a vyniesla odtiaľ balíček zabalený v striebornom obale. Podala mu ho a pobozkala ho. „Veselé Vianoce. Dúfam, že sa ti to bude páčiť, je veľmi ťažké vybrať niečo pre chlapca, ktorý má všetko. A potom všetkom, čo sa dnes stalo. Vyzerá to trochu hlúpo,“ dodala rozpačito.
„Naozaj, Miona, nemusela si. Určite je to skvelé. Určite by som to mohol využiť na rozveselenie sa,“ povedal Draco, keď šťastne roztrhol obal. Uprostred papierov ležal tmavozelený vlnený sveter so strieborným hadom na hrudi.

„Páni! To je skvelé! Nemôžem uveriť tomu, že teraz mám vlastný... Weasleyovský sveter!“ Riekol Draco, začínajúc sa smiať.

Hermiona zružovela a obranne riekla: “Pani Weasleyová ma naučila počas posledných prázdniny pliesť a zistila som, že ma to naozaj baví. Zamestnáva to moju myseľ!“Dracovi vybehli z očí slzy radosti. Hermiona si nemohla pomôcť, ale začala sa smiať.
„Vďaka Miona!“ Usmial sa Draco a pobozkal ju na čelo. „Je tu len jeden problém...“
„Čo?“ Spýtala sa Hermiona znepokojene. „Je to nevkusné? Farba?“

„Nie, nie, je to perfektné. Ja sa len obávam, že dnes večer v tom spať nebudem.“

„Áno? A prečo, pán Malfoy?“

„Uvidíte, slečna Grangerová,“ zavrčal, keď ju zdvihol z pohovky a odniesol do svojej izby.