Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola sedemnásť: Spomenúť si ako žiť

(O tri týždne neskôr: 3. február)

Hermiona vzhliadla od kufra a zažiarila nervóznym úsmevom na svojho najlepšieho priateľa s havraními vlasmi, ktorý sa stál vo dverách jej detskej izby. Prehrabol si rukou svoje práve ostrihané vlasy - láskavosť od pani Weasleyovej, a venoval jej trochu smutný úsmev.

Odchádzala.

Vojna skončila skoro pred dvoma mesiacmi a konečne nastal čas ocitnúť sa tvárou v tvár jej rodičom a zrušiť to pamäťové kúzlo, ktoré na nich použila. Bol čas čeliť následkom. Tá povinnosť ju desila a bola to úloha, ktorú by nemala musieť zvládnuť sama.

Pani Weasleyová mala kvôli Hermioninej ceste mimoriadne obavy a nechcela, aby šla sama, ale všetci boli príliš zaneprázdnení so svojimi vlastnými povojnovými problémami a svojou prácou pri opätovnom vybudovaní lepšieho ministerstva, než aby pomáhali Hermione nájsť jej rodičov. Boli nenahraditeľní.

Hoci ona spočiatku pomáhala a bojovala v šarvátke na panstve Parkinsonových, na novom ministerstve neprijala stále miesto aurora. Harry a Ron áno, ale ona sa sústredila na iné dôležité veci, ako na svoj skoro dvojmesačný vzťah s Ronom, a na súkromné doučovanie, aby čoskoro mohla zložiť MLOKy.

Ale kvôli tomuto výletu bude všetko musieť počkať.

Percy mal pár známych na austrálskom ministerstve mágie, ktorí jej boli pri jej pátraní ochotní pomôcť, takže dospela k názoru, že to stačí. Nuž, bolo to lepšie ako nič. Keby mala byť úprimná, Harry jej v skutočnosti ponúkol, že pocestuje s ňou, ale jeho pomoc odmietla zo zrejmých dôvodov.

Po prvý raz za ich skoro osemročné priateľstvo sa Hermiona necítila príjemne v blízkosti svojho najlepšieho priateľa.

Veselo, ale trochu ostražito: "Čo tu robíš, Harry? Myslela som, že ma na letisko berú Bill a Ron."

Zrazu jeho úplne nové tenisky upútali jeho záujem bez žiadneho náznaku, že ten záujem mal prestať. "Ja-ja som len zastavil, aby som sa rozlúčil."

"Rozlúčila som sa s tebou včera večer."

"Áno." Slabo kopal do koberca. "Naozaj mi budeš chýbať, Hermiona."

Hermiona sa uškrnula a zavrela kufor.

Po kontrole a sedemnásobnom prekontrolovaní si bola konečne istá, že má všetko, čo potrebuje. Peniaze (muklovské aj čarodejnícke), oblečenie, dokumenty pre seba a svojich rodičov, prútik, toaletné potreby a knihu s návodom ako zvrátiť konkrétne pamäťové kúzlo, ktoré použila na svojich rodičov. Hermiona mala všetko.

Mlčky prešla krížom cez izbu, pristúpila k svojmu najlepšiemu priateľovi a nesmelo ho objala.

"Aj ty mi budeš chýbať, Harry, ale vrátim sa čoskoro," utešovala ho láskavým hlasom.

Nech to akokoľvek chcela ignorovať, pravda bola, že Harryho objatie bolo v týchto dňoch iné.

Predtým sa zdalo, že ju objíma len preto, lebo ona objímala jeho. Bolo to čisto platonické, jeho ruky boli vždy na hornej časti jej chrbta a vždy bol ten prvý, čo sa odtiahol. Teraz, po všetkom, čo sa medzi nimi dvoma stalo, všetko bolo akosi to isté, ale... odlišné.

Harryho ruky sa spojili na jej drieku, keď sa k nej pritisol. To, ako si schoval tvár v ohybe jej krku a pomaly sa jej nadýchol, bolo dôverné. Bolo to, ako keby sa snažil zapamätať si jej vôňu, jej objatie, jej vlasy, jej - bytosť.

Smutne zatvorila oči.

Kedysi ju púšťal prvý, ale to sa už nedialo.

A jediné, na čo mohla myslieť v tejto chvíli, bolo, že chce mať späť svojho najlepšieho priateľa, späť bez týchto komplikácii.

Harry jemne zašiel rukou do jej kučeravých vlasov a zamrmlal slová, ktorým nerozumela. Ten čin bol taký dôverný, že sa Hermiona rozhodla ukončiť to objatie. Napokon, nechcela, aby nadobudol nesprávny dojem. Sklamanie zažiarilo v jeho tvári a zdalo sa, že cúvne späť do svojej teraz obvyklej ulity, kde sa ho nedalo dotknúť, či horšie, nemohlo sa mu ublížiť.

Jeho oči sa znova upierali na tie tenisky.

Hermiona sa pátravo dotkla jeho pleca. "Čo sa deje, Harry?"

Zelené oči prebodli jej hnedé. "Len si začínam niečo uvedomovať, to je všetko."

Pravdepodobne nemala položiť nasledujúcu otázku, ale Hermiona ignorovala ten slabý hlások, ktorý jej vravel, aby od neho odišla. "Čo?"

"Urobil som chybu, Miona," priznal vážne Harry.

Zmätenie sa prehnalo jej črtami. To isto nebolo to, čo čakala, že povie. "Čo tým myslíš?"

Jej najlepší priateľ sa zhlboka nadýchol a odvrátil sa. "Nikdy som ti nemal dovoliť odísť."

Napla sa a otočila sa mu chrbtom, dúfajúc len v dostatok času, aby mohla dať dohromady svoje pocity.

Napokon, vytušila intenzitu jeho citov len pár dní po tom, čo dospeli k vzájomnej dohode, že sa rozídu k svojim príslušným partnerom. Ale Hermiona od neho nečakala, že s tým takto vyrukuje a tak priamočiaro to prizná. Myslela si, že priškrtí svoje pocity, obviní z nich to citové spojenie, ktoré medzi sebou mali a nechá ich odísť do zabudnutia.

Keby mala byť úprimná, tie dni po ich dohode jej dali zabrať, ale pripísala to skutočnosti, že jej srdce malo vždy pre neho slabosť, jednoducho preto, že bol jej prvý. Hermiona vedela, že pocity, ktoré cítila po ich spoločne strávenom čase, neboli skutočné. Tiež vedela, že to čo cítil on k nej, nebola láska, ale zaslepenie a žiadostivosť. Jednoducho dospela k záveru (nie, dúfala) že jeho city pominú a on bude s Ginny šťastný, presne tak ako si to naplánovali.

Podľa všetkého nič nešlo podľa plánu.

"Ale Harry-" začala Hermiona.

Jemne ju prerušil. "Len ma vypočuj-"

Rezolútne pokrútila hlavou. "Nie, dohodli sme sa-"

"Fajn, zmenil som názor!" zaťal sa Harry, frustrovaný.

"Na toto nemôžeš zmeniť názor, Harry!" prela sa, zrazu podráždená  a unavená z tohto rozhovoru. "Je koniec!" Hlas jej zoslabol, ale nestratil svoju rozhodnosť. "Milujem Rona."

Zatváril sa, ako keby dostal ranu do brucha. "Ty-ty ho miluješ?"

Bez zaváhania odpovedala. "Áno, milujem."

Nastal okamih ticha, keď Harry premýšľal o jej slovách. Jeho zelené oči žiarili nádejou, keď zdvihol hlavu, aby sa stretol s jej pohľadom. "Ale veci sa menia... a ľudia sa tiež menia. Možno sme sa príliš unáhlili s tým, aby sme sa usadili s našimi partnermi, možno nemáme byť s nimi, možno sme predurčení pre niekoho iného, možno sme predurčení jeden pre druhého, možno-"

"To je-"

Harryho oči boli prenikavo zelené a jeho hlas bol nežný. "Možno, časom, sa do mňa zamiluješ rovnako ako do Rona."

Smutne, "ja ťa nikdy nebudem milovať ako milujem jeho, Harry. Je mi to ľúto. Bola to chyba."

Ten čarodejník vyzeral veľmi rozrušený. "Tak sme to urobili dvakrát? No tak, Hermiona, to nedáva zmysel."

"My sme nepremýšľali-"

"Možno nie prvý raz, ale ten druhý-"

"Prestaň!" Zasyčala podráždene, keď krútila hlavou. "Už sa viacej s tebou o tomto nechcem hádať. Urob nám obom láskavosť a nechaj to tak."

"Možno nechcem."

Hermionin hlas zosilnel hnevom a frustráciou. "A možno nie je všetko o tebe a o tom, čo chceš ty, Harry."

"To, čo chcem ja, si t-"

Prerušila ho, vediac presne, čo chce povedať. "A čo Ginny?"

V jeho očiach bola toľká úprimnosť, keď povedal: "Nemilujem ju."

Hermiona nerozumela. "Potom prečo si stále s ňou?"

Nastalo medzi nimi ďalšie mlčanie. Harry neodpovedal na jej otázku, ale ona už odpoveď poznala. Harry nechcel byť sám, a Ginny bola dokonalý prostriedok. Bola jeho neustálou podporou; dobrým priateľom, niekto, s kým mohol byť, až kým sa slečna Tá pravá nedostaví. Obaja vedeli, že by ho nikdy neopustila, ani by nezradila jeho dôveru; tá mladšia čarodejnica bola do neho stále zamilovaná, vybavila si to s každou schopnou čarodejnicou, ktorá chcela jeho pozornosť a lásku.

Hermiona pri tej myšlienke v duchu zanariekala.

Roky po tom, čo jej vravela, že sa nič nedeje a že boli len priateľmi, ona jednoducho musela dať tej čarodejnici príčinu k obavám. Keby sa niekedy dozvedela o tom, čo sa stalo medzi nimi dvoma alebo o Harryho pocitoch a zámeroch - pri Merlinovi, Ginny by ju zabila!

Zatlačila si pri tom pomyslení na koreň nosa a potom tu predstavu zatlačila preč.

Byť zavraždená najmladšou Weasleyovou nebol ten hlavný problém.

Samozrejme, kým Hermiona nejako obzvlášť nemala rada Ginny Weasleyovú, neschvaľovala Harryho dôvody pre to, prečo s ňou zostával. Prakticky ju využíval, kým ona ho milovala. Nebolo to fér ani k jednému z nich. Ginny si zaslúžila práve toľko šťastia ako ktorýkoľvek z nich, hoci bola zúrivá, psychotická, Harryho milujúca mrcha. Nezaslúžila si mrhať svojimi rokmi na muža, ktorý ju nemiloval.

Nezaslúžila si dostať sa na druhé miesto.

Ona - Hermiona si vzdychla.

Ginny bola tak ponorená do Harryho, že na pravde nezáležalo, pokiaľ ho na konci mala ona; pokiaľ si bola istá, že nikam neodíde.

Nuž, vďaka tomu nebola táto situácia menej hrôzostrašná.

Ale kým bola ona, aby Harrymu vravela ako žiť svoj život?

Hlavne keď - Hermiona si v duchu vzdychla, prežúvala zadumane spodnú peru.

Pri Merlinovi, všetko bol riadny, hnusný zmätok.

Ginny chcela Harryho, Harry chcel ju, ale ona a Ron chceli jeden druhého.

Tá posledná časť bol jediný kúsok puzzle, ktorý nebol totálne posraný.

"Ty už vieš, koho chcem."

Pri Merlinovi, ako to dospelo k tomuto? Kedy prešli z priateľov k zasranému štvoruholníku lásky? Hermiona si vzdychla a prehrabla si rukou svoje husté vlasy. Už poznala odpoveď. Bola to jedine jej a Harryho chyba. Začalo to v tom lese a malo sa to ukončiť v tú noc po záverečnej bitke, ale nič neskončilo a ona si pripadala bezmocne.

Čoskoro sa Harry zlomí a povie Ronovi všetko a potom - potom to skončí.

Všetko skončí.

Nazvite ju sebeckou, ale nechcela, aby to skončilo kvôli tomu, že sa niečo stalo predtým, než spolu začali chodiť. Ale poznala Rona, poznala jeho povahu a jeho sklony k žiarlivosti. Nie, nerozišiel by sa s ňou okamžite, ale ich vzťah by skončil dávno predtým, než by sa rozdelili; ak to vôbec dávalo nejaký zmysel. Už by sa na ňu nikdy nepozeral rovnako. Bez ohľadu na to, koľkokrát mu povedala, že miluje len jeho, jediné, čo by Ron videl, bola ona s Harrym spolu.

Jeho neistota by bola ich skazou.

Ten škandál by zničil dve priateľstvá a dva vzťahy; nespomínajúc, že by to posilnilo žiarlivosť jednej osoby a asi by to dievča poslalo aj dvadsať kliatob jej smerom. Nechcela sa ani zaoberať myšlienkou, že by sa ten škandál dostal na verejnosť. Pri Merlinovi. Zničilo by to ich životy a nič by nebolo rovnaké, keby Harry nenadobudol kontrolu nad svojimi citmi. Hermiona si znova vzdychla a pozerala sa na nohy.

Musela túto šialenosť ukončiť, musela ho od seba dostať a vypudiť z jeho mysle všetky myšlienky na ňu.

Musela to urobiť, nielen pre jeho dobro, nielen pre svoje, ale pre dobro všetkých, ktorých sa to týkalo.

"Harry - nemôžeš ma žiadať, aby som ti opätovala lásku, pretože nemôžem," povedala mu rezolútne.

"L-"

Hermiona mu nedovolila prerušiť ju. "Nejdem ťa zavádzať, nebudem hrať hry s tvojím srdcom a nebudem ti klamať. Nechcem, aby si dúfal v niečo, čo sa nikdy nestane. To, čo k tebe cítim, Harry, je len platonické, nič viac. Si môj kamarát. Chcem, aby si bol môj kamarát-"

"Ja nechcem byť tvoj kamarát!"

Toľko k pokojnému rozhovoru.

"Ale to je to, čo si!" Hermiona si po druhý raz frustrovanou rukou prehrabla vlasy. "Pozri," snažila sa vysvetliť. "To, čo ku mne cítiš, je len klam-"

Vzkypel. "Ako sa opovažuješ-"

"Počúvaj-"

"Nemôžeš mi hovoriť, čo cítim a nemôžeš mi vravieť, že ty necítiš nič ku mne!"

"Pozri, Harry, to je presne to, čo ti hovorím!"

"Ale ja-"

Hlas sa jej zlomil a oči zvlhli, pretože vedela, že toto je koniec ich priateľstva, aspoň zatiaľ. "Nie."

"Milujem ťa, Hermiona." Znel vyplašene, mučivé slzy zaplavili jeho oči.

"Je mi to ľúto."

"Čo tým myslíš? Po všetkom, čím sme prešli, toto nemôžeš povedať, Hermiona."

Prehovorila rozhodne, ale jej odhodlanosť sa rozpadla a slzy sa jej divoko valili po lícach. "Môžem... a práve som to povedala. Je mi ľúto, že som ti ublížila, ale my nikdy nemôžeme byť spolu."

"To nemyslíš vážne."

"Myslím vážne každé slovo. Ginny ťa miluje a ja nie. Ľúb ju ako ľúbiš mňa a správaj sa k nej, ako by si sa správal ku mne." Nadýchla sa. "Potrebujem, aby si odišiel, Harry. Potrebujem, aby si okamžite odišiel."

"Hermiona?"

S ostrým povzdychom si uvedomila, že je späť v pracovni terapeutky bez toho, aby si spomínala na rozhovor, ktorý predchádzal jej potulke uličkou spomienok.

Pri Merlinovi.

Za posledné tri týždne sa snažila vyhýbať premýšľaniu o Harrym a Ronovi alebo o tej hrôzostrašnej hádke, ktorú mali, ale zistila, že vyhýbanie je dosť nemožné, keď už bola pravda vonku.

Obaja okamžite zmizli zo sveta, ale predpokladala, že to sa dalo očakávať.

Ten istý piatok počas obeda jej Blaise spomenul, že Harry si vzal predĺženú dovolenku a zveril sa Blaisovi, skôr než odišiel. Povedal, že bude na chvíľu v dome, ktorý vlastnila Andromeda Tonksová v Aténach, na dovolenke - Ginny Weasleyová ho nesprevádzala.

A, pokiaľ ide o Rona, klebetnice v Prorokovi špekulovali o Ronovom náhlom odchode z Británie. Šiel do Rumunska k Charliemu, ale z uplakaného listu pani Weasleyovej zistila ešte niečo iné.

Bol to list, ktorý ju zanechal v slzách, keď ho dočítala.

Podľa jeho matky, po tom, čo sa Ron neukázal na rodinnej večeri v piatok večer, poslala Billa a Georgea do jeho bytu, kde ho našli rozbitý k nepoznaniu a jeho opitého a zúrivého. Priviedli ho späť do Brlohu, kde sa vyspal a keď zišiel dole, jeho celá rodina, vrátane Charlieho, na neho čakala. Napísala Hermione, že rozhovor začal pokojne; vysvetlil, že sa nahneval kvôli niektorým veciam a že sa nemal uchýliť k pitiu. Arthur mu robil kázanie, počas ktorého Ron prikyvoval a Molly odbehla, aby im pripravila obed, keď ten rozhovor skončí.

Rozhovor, napísala v liste, prestal byť taký vážny a bol skoro komický.

Ale, keď Ginny trpko spomenula, že Harry odišiel do Grécka bez nej, vypuklo totálne peklo. Pani Weasleyová nezašla do detailov, ale napísala, že Ron kričal, že nenávidí Harryho a že ho museli Bill a Charlie zvaliť na zem, keď ho Ginny neprezieravo obvinila, že je žiarlivý blbec. Molly písala, že si myslela, že Ron ten stôl preskočí a svoju sestru uškrtí. Vtedy si uvedomili, že jeho problémy boli hlbšie než len, že bol nahnevaný. Charlie sa rýchlo zamiešal a navrhol, že na pár týždňov vezme Rona so sebou do Rumunska, kde sa pokúsi prísť na to, čo sa s ním deje. Povedal, že ho o pár týždňov privedie späť.

V liste priateľsky kládla otázky, na ktoré Hermiona jednoducho nebola pripravená odpovedať. Bill a George povedali, že Ron vo svojej opitosti mrmlal jej meno a Molly chcela vedieť prečo. Chcela vedieť, čo sa medzi nimi stalo a čo sa stalo medzi Ronom a Harrym.

Ten list bol stále na jej stole, vedľa spola napísanej odpovedi.

Je mi tak všetko ľúto, ale nemôžem odpovedať na vaše otázky - ešte nie...

Všetko sa zmenilo v mrknutí oka a ona mala pocit, že sa jej... uľavilo.

Bolo jej z toho skoro zle.

"Hermiona?"

To ju prebralo z jej búrlivých myšlienok.

Zmätené, žmurkajúce, hlboké medovo-sfarbené oči vyhľadali hodiny na stene a zistila, že sedeniu zostáva len pätnásť minút. Keď si väčšmi uvedomila okolie, čarodejnica zbadala terapeutku hľadieť na ňu zvedavými modrými očami.

"Dvakrát som vás oslovila menom a vy ste neodpovedali. Ste v poriadku?" spýtala sa strnulo Katherine, ale Hermiona si všimla hlboký záujem v jej hlase. Bola ako ženská verzia Draca Malfoya (hoci trochu jemnejšia) a tak sa naučila, ako čítať medzi riadkami jej slov a vytiahnuť emócie, ktoré sú pod nimi.

Rýchlo zažmurkala, aby si vyčistila zvyšok svojich nekontrolovaných myšlienok z hlavy. "Áno, ja som- ja som sa len zasnívala."

Terapeutka si elegantne prekrížila nohy, brko v ruke, kým si načmárala krátku poznámku.

Hermiona, bez ohľadu na to koľko toho preskákali a koľko hraníc prekročili za posledných pár mesiacov, bola stále presvedčená, že si pani Shepardová čmára svoj nákupný zoznam. Myšlienka samotná by vyvolala jej úškrn, keby nebola v takej podivnej nálade.

"Chcete sa podeliť?"

Čarodejnica si uhladila vlasy a unavene si vzdychla. "Nebolo to nič vážne."

"Vyzerali ste krôčik od odpadnutia."

Uvedomila sa, že bola krôčik od toho, aby vyslovila lož a zastavila sa. Namiesto toho z jej jazyka skĺzla pravda. "Bolo to len hádkou s..." Zmĺkla, hľadela na nohy, keď s mimoriadnymi problémami zamrmlala ďalšie slová. "S otcom Matthewa."

Hoci sa snažila zakryť svoj počiatočný šok, obe blonďavé obočia pani Shepardovej sa prudko zdvihli. Odkedy pred dvoma mesiacmi začali ich sedenia, podrobne sa rozprávali o jej predchádzajúcom vzťahu s Ronom, tej noci v Austrálii a vine, ktorú spočiatku cítila po zabití muža, čo znásilnil Pansy, jej rodičoch a ich smrti, a o Matthewom živote a smrti; dokonca sa na začiatku tohto sedenia trochu otvorila o jej novom spojenectve s Dracom Malfoyom.

"Sme asi podľa všetkého spojenci."

"Spojenci? Prečo ho nenazvať vaším priateľom?"

"Viete, ako zmýšľam o tom slove."

"Áno, ale možno musíte zmeniť svoje názory."

"Hmm, to je to, čo povedal on."

"Možno má pravdu."

O Malfoyovi mohla rozprávať celý deň. Ale Harry bola téma, ktorej sa ešte nedotkli, a zo zrejmých dôvodov.

A Harry sa pre ňu v poslednej dobe stal naozaj boľavým miestom.

Záblesky spomienok z tej bolestivej citovej konfrontácie bežali jej hlavou ako film; každý záblesk lámal srdce viac než ten predchádzajúci. Keď teraz o tom premýšľala, bola si istá, že keby Malfoy nevystúpil z tieňov vtedy, kedy vystúpil, všetko by bolo stratené. Harry vyzeral len sekundy od prasknutia a ona tiež strácala rozvahu.

Po tom, čo ju Malfoy vliekol späť do svojej pracovne, bolo všetko rozmazané a boli tam  diery, na ktoré sa ho ešte nespýtala. Keď sa prebrala, bolo to o dva dni neskôr a bola v Malfoyovej posteli - ten muž samotný nebol nikde k videniu. Namiesto neho bola pri jej boku Narcissu s pohárom vody a upokojujúcim úsmevom. Pansy, ktorá priletela spiatky ráno, jej kládla milióny otázok.

Otázok, na ktoré ešte nemala odpoveď.

"Viem," odvážne pokračovala. "Viem, že sme sa o ňom veľa nerozprávali. Viem, že som sa tejto téme vyhýbala ako moru. Myslím, že ktokoľvek by sa vyhýbal, keby bol mojej situácii."

"Tak prečo ste ho dnes spomenuli?"

"Ja-ja som povedala jemu a môjmu bývalému priateľovi o všetkom pravdu, o mojich rodičoch a otcovstve Matthewa." Vstala a prechádzala sa pred gaučom, na ktorom sedela. "Už som viacej nedokázala klamať, ani jemu ani Ronovi. Nemohla som nechať tú vinu hnisať ešte dlhšie. Musela som sa oslobodiť. Musela som im povedať pravdu. Ja-ja som musela byť úprimná. Konečne."

"A ja vám tlieskam za takéto rozhodnutie, Hermiona. Nebolo by vám prospelo, keby ste tieto záťaže niesli na svojich pleciach."

Slabo sa usmiala.

"Ako to všetko šlo?"

Vzdychla a zvalila sa nenútene na gauč, nešťastne kopala špičkou topánky do koberca. "Všetko sa teraz pokašľalo, Katherine. Nerozprávajú sa spolu, ani so mnou, čo sa toho týka."

"Čakali ste, že budú?"

Tá čarodejnica zúfalo chcela, aby slzy zostali v jej očiach a tá bolesť zostala usadená v jej srdci. "Nie, v skutočnosti nie," odpovedala potichu Hermiona. "Svojimi klamstvami som im obom ublížila a teraz som im ešte horšie ublížila pravdou."

Katherine vyčarovala prútikom vreckovku. "Nie, neublížili ste im pravdou, zachránili ste ich."

O čom to krucinál rozpráva? Zachránila ich? Hermiona si utrela oči a vyfúkala nos. "Neboli ste tam! Nemáte tušenia-"

Vecne, "poznajú pravdu. Teraz sa s ňou môžu zmieriť sami."

"Ale-"

Pani Shepardová nechala zmiznúť vreckovku nedbalým švihnutím prútika. "Urobili ste všetko, čo ste mohli. Teraz nastal čas pre nich, aby našli svoj pokoj. Nie je vašou prácou dať im ho, Hermiona. Vaša práca je sústrediť sa na vás a vaše vlastné zahojenie. Nie ich. Viem, že je to pre vás ťažké po tom, čo ste ich tak dlho chránili pred pravdou, ale musíte prestať. Musíte ich nechať, aby našli na všetko svoje vlastné riešenia. Nikdy nenájdete pokoj, ak sa budete neustále trápiť nad každou maličkosťou, ktorá s nimi súvisí."

Slzy jej naplnili oči. "Viem," zašepkala, "viem, ale je to také ťažké."

"Rozumiem," upokojovala ju terapeutka najlepšie, ako mohla. "Ale pre vás je načase, aby ste mysleli na seba."

Ticho naplnilo miestnosť, ale Katherine mu nedovolila dlho trvať.

"Aký pocit u vás vyvoláva to, že ste im povedali pravdu?"

"Tak veľa sa toho udialo, ťažko si dokážem spomenúť každé slovko, čo sa povedalo," prevravela Hermiona slabým hlasom, ktorý bol sotva silnejší než šepot. "Ron jednoducho vyzeral ako niekto, komu vrazili meč do srdca a Harry-" Prehltla. "Vyzeral taký stratený a vinný a nahnevaný a zničený. A k tomu som tam bola ja, ktorá pociťovala úľavu, že je pravda konečne vonku. Bola som tam ja, ktorá mala pocit, že značne zoslabla tá váha na mojich pleciach. Bola som tam ja a mala som pocit, že by som možno mohla znova dýchať."

Smutne potriasla hlavou a vzdychla si, keď si utrela slzy z líc.

"Je to odo mňa nesprávne, Katherine? Zničila som ich priateľstvo, zničila som čokoľvek, čo sme mali, zničila som všetko, roztrhala som ich srdcia, a - a neľutujem, že som k nim bola taká úprimná. Jednoducho neľutujem. Som teraz zlá? Nie je so mnou všetko v poriadku?"

Katherine vyzerala trochu zaskočená z tej surovej emócie v hlase svojej klientky, ale odkašľala si a odpovedala: "Vôbec nie, Hermiona." Upokojovala ju svojím príšerne pokojným hlasom. "Ten náklad, ktorý ste niesli, nebol v skutočnosti váš, aby ste ho niesli vy; minimálne nie sama. Povedali ste pravdu, aby ste všetkých zachránili, nielen seba. A jediné, čo môžete teraz urobiť, je pokračovať v napredovaní. Zvládli ste príliš veľa pokroku, aby ste si dovolili cúvnuť."

"Naozaj sa snažím pozerať dopredu, ale jediné, čo dokážem robiť teraz, je pozerať sa späť. Jediné, čo dokážem robiť, je-" Hermiona sa nadýchla. "Harry. Povedala som mu, že mal syna a ďalším dychom som mu povedala, že je mŕtvy. Bolo to také kruté."

"Úprimnosť môže byť trpko krutá vec."

Smutne zatvorila oči a spomínala. "Bol taký nahnevaný a taký zlomený."

"Pravda má svoje cesty ako zlomiť aj toho najsilnejšieho človeka, Hermiona. Smrť Matthewa zlomila vás. Nenapadlo vás, že jeho smrť by mohla tiež zlomiť jeho otca?"

"Ja-ja som nevedela, čo si myslieť."

"On možno nepoznal Matthewa, možno ho nevidel svojimi vlastnými dvoma očami, ale puto medzi rodičom a dieťaťom existuje. Viete to. Presne ako viete, že sa vráti a bude chcieť poznať svoje dieťa."

Hlboko vo svojom srdci vedela, že terapeutka hovorí pravdu.

Poznala Harryho. Poznala ho, ako poznala svoje telo a krv, ako poznala svoju pokožku a kosti, na ktorých  bola natiahnutá, ako poznala telo, do ktorého bola sama strčená a tie prikrývky, pod ktorými spávala. Bývali priateľmi; dospievali spoločne, bojovali spoločne, spali spolu a splodili spolu nádherné dieťa. Hermiona poznala Harryho dosť dobre na to, aby vedela, že raz, keď prekoná svoju počiatočnú bolesť a príde k rozumu, bude chcieť vedieť o Matthewovi tak veľa, ako bude možné.

Matthew, napokon, bol jeho rodina, nezáležalo na tom, že bol teraz mŕtvy.

"Ale, čo urobím? Čo poviem, keď príde?"

"Dovoľte mu spoznať jeho syna. Neupierajte mu jeho práva ako otca kvôli vašim sporom v minulosti. Po celú dobu ste boli tým rozumnejším človekom, nech to tak zostane."

Hermiona absorbovala všetky terapeutkine slová a nechala ich nasiaknuť do jej mysle. Harry jej možno v minulosti ublížil, možno spravil všetko, aby ju ponížil pri každom ich stretnutí, ale ona sa nezníži na takú úroveň pokiaľ ide o to, aby mu uprela niečo, na čo mal právo. Túžba po pomste jej bola cudzia; do pekla, ani sa nikdy k tomuto bodu nepriblížila.

Všetko, čo sa stalo, bolo vďaka jednému nedorozumeniu za druhým. Mohla vyplytvať všetku svoju energiu na premýšľanie o všetkom tom ´čo keby´, ale jednoducho existovalo niečo iné, čo jej v tom dokázalo zabrániť.

A napriek svojím úspechom mala dosť prekážok na svojej ceste.

"Na čo myslíte, Hermiona?" pokojne sa spýtala Katherine.

"Zdá sa, že na všetko. Na život, Harryho, Rona, narodeniny Matthewa o tri dni, na mojich rodičov - a lásku."

"Nechceli by ste sa rozhovoriť o tom poslednom?" Katherine odložila brko a pergamen a kultivovane si odpila zo svojho horúceho čaju.

Po zopakovaní jej činu so svojou vlastnou šálkou sa tá čarodejnica oprela lakťom o operadlo gauča. "Moje snívanie s otvorenými očami, to, z ktorého ste ma vytiahli, bolo o láske," priznala Hermiona, hoci nechápala, čo to priznanie vyprovokovalo. Zrazu si pripadala dosť hlúpo, keď sa rozprávala o svojom fantazírovaní s terapeutkou. "Naozaj o tom nechcem viacej hovoriť. Naozaj sa mi nepáči o tejto téme rozprávať."

Katherine vždy rešpektovala jej želania, ale ten deň nadvihla zvedavé obočie. "A prečo nerada rozprávate o láske?"

"To len-" Ťažký a unavený povzdych unikol z jej pier.

Toľko toho prebrali za túto hodinu. Mala o toľkom mnohom premýšľať, tak veľa o čom musela uvažovať. Nedokázala prijať žiadne ďalšie myšlienky – žiadne provokujúce rozhovory.

Ako mohla vysvetliť niečo, čomu ani ona polovicu času nerozumela? Ako mohla vysvetliť niečo, na premýšľanie o čom bola príliš zranená, vinná a nahnevaná? Hermiona vôbec nevedela, ako odpovedať na otázku terapeutky bez toho, aby otvorila zapeklité problémy, na ktoré nebola celkom pripravená otvoriť. Práve sa uspokojivo porozprávala s tou čarodejnicou o Harrym; nebola si istá, či sa jej môže otvoriť ešte viac.

Určite ešte nie.

Pravda bola, že bola rozpoltená medzi mimoriadnym rozčarovaním v záležitostiach srdca a svojou mimoriadnou príťažlivosťou predstavy naozajstného ľúbenia niekoho, kým nezostarne a nezošedivie.

Ale, v tomto okamihu života, slová ´milujem ťa´ boli pre ňu nebezpečné povedať.

V prvom rade - bola v procese liečenia; bola v procese mať rada samu seba. A kým k sebe necítila toľkú nenávisť, ako cítila kedysi, Hermiona nebola počas tak krehkého obdobia v svojom živote schopná pochopiť nikoho, kto je vravel, že ju miluje.

"Ja-" začala, ale nedokázala dokončiť, pretože bola príliš stratená v myšlienkach.

Kým ju láska priťahovala, bola tiež jej najväčšou obavou. Kompletne prevrátila jej svet hore nohami, ale v tom nebol jej hlavný problém s láskou.

Hermiona sa nebála, že bude niekoho milovať, ale skôr sa bála, že ho nebude milovať dostatočne na to, aby ho neopustila.

Opustila tak veľa ľudí, ktorých milovala, že jej z toho bolo zle. Jednoducho to nemohla znova urobiť - nie, neurobí to. Bolo to sebecké, ale neodovzdá sa niekomu inému len kvôli tomu, aby akýmkoľvek spôsobom odišli z jej života.

"Ja-" začala znova, ale zistila, že jej myšlienky zmenili smer.

Láska bola jedna z najmocnejších emócii, čo existovali a dobre vedela, že sa nemá pochybovať o jej moci. Ešte z čias pred tým, než sa príbehy zapisovali, skladatelia písali piesne o láske, rozprávači rozprávali príbehy o jej moci, tisícky mužov bojovali v tragických vojnách a často pre lásku zomierali. Láska dokázala niekoho stvoriť a súčasne ho zničiť. Bola to mocná emócia. A kto bola ona, aby popierala jej vplyv?

Hermiona si živo pamätala na ten deň, keď povedala Harrymu, že ju naozaj nemiluje, že jeho city ku nej sa dajú pripísať nevhodnej žiadostivosti. Teraz bola múdrejšia, aby nespochybňovala to, čo niekto cítil k niekomu inému. Láska, ktorú k nej Harry cítil, ho zmenila na niekoho, koho nepoznala a teraz rozumela, že bola blázon, keď provokovala moc lásky. Napokon, láska určite spravila z jej života chaos. Najprv Harry, potom Ron, jej rodičia a Matthew... v priebehu rokov jej láska tak strašne ublížila, ale nie len vo fyzickom zmysle.

Pravda, srdce ju tak strašne bolelo a často premýšľala o tom, či niekedy bude znova celá, ale na jej bolesti bolo niečo viac. Bolo to niečo, čo si len začínala uvedomovať.

Predtým si Hermiona neuvedomovala skutočnosť, že ju jej zlomené srdce robí chladnú k lichôtkam, tým o jej tvári a o jej tele. Ignorovala tú pravdu, že vďaka jej zlomenému srdcu bola ostražitá vo všetkom a pred všetkými. Predtým nehľadela na skutočnosť, že vďaka zlomenému srdcu udržiavala svoju bolesť uzamknutú hlboko vo vnútri. Neuvedomovala si fakt, že vďaka svojmu zlomenému srdcu bolo ťažké otvoriť sa niekomu, veriť, cítiť, byť úprimná, a... žiť.

Hermiona si práve uvedomila, že vďaka svojmu zlomenému srdcu sa vyhýbala spoločnosti a vyvolávala dojem tajomstva, ale to čo v skutočnosti nosila, bol kabát strachu.

"Slečna Grangerová?"

Keby mala byť úprimná, bála sa množstva vecí.

Bála sa, že všetky jej zlé rozhodnutia ovplyvnia všetky nádeje, ktoré mala pre svoju budúcnosť. Bála sa, že už zmeškala loď do zeme Žili šťastne naveky a že Ron bol jej posledná príležitosť pre normálny a šťastný život. Bála sa, že znova urobí tie isté chyby. Bála sa, že nikdy nikoho nenájde, aj keď sa jej srdce zahojí. Bála sa -  samej seba.

Tajne uvažovala, či niekedy bude schopná skutočne byť milovaná a nemusieť odháňať tie spomienky, ktoré hrozili, že ju zaplavia.

"Hermiona?"

S malým trhnutím hlavy sa vytiahla zo svojho vnútorného snenia. "Prepáčte. Len sa dnes nedokážem sústrediť. Mám toho priveľa na mysli."

Katherine ponúkla utešujúci pohľad. "To je pochopiteľné, ale vôbec ste neodpovedali na moju predchádzajúcu otázku."

Pravdivo, "nemôžem... nie som si celkom istá, či môžem. Je to - komplikované."

"Záležitosti srdca mávajú sklon byť prirodzene komplikované," pripomenula.

Hermiona otupene prikývla. "Ešte mám toho veľa, čo treba zahojiť, aby som vôbec mohla premýšľať o mojom srdci."

"Úplne naopak, srdce je prvé miesto, ktoré musí byť zahojené."

Smutne povedala svojej terapeutke. "Ale nie som si istá, či ho dokážem zahojiť."

"A možno schopná nie ste, nie sama. Všetky druhy liečenia, či je to liečenie srdca alebo zlomenej nohy, všetky vyžadujú od vás čas a trpezlivosť  a získavajú silu z porozumenia od tých, na ktorých vám záleží. Keď ste mali nehodu na Marquette Manor, len ste sa nezbalili a nešli domov, keď vás u Svätého Munga vyliečili. Nie, šli ste za fyzioterapeutom, aby ste sa uistili, že sa vaše fyzické schopnosti nezoslabia. A pretože je vaše srdce zlomené-" významne sa pozrela na Hermionu, "je mojou prácou postarať sa, aby vaše  zlomené srdce nepoškodilo vaše emocionálne schopnosti. A hoci vás nedokážem zahojiť sama, aj keď si prajem, aby som mohla, je mojou prácou poskytnúť vám všetky prostriedky, ktoré potrebujete. Vašou prácou je použiť ich. Rozumiete tomu všetkému?"

Zamyslene, "áno." Nadýchla sa. "Myslím, že áno."

"To som rada. Ľuďom často trvá roky tomu porozumieť. Naozaj to ukazuje, o koľko ste ďalej než, keď ste ma začali vídať."

Na to klientka zažiarila slabým úsmevom.

Katherina po krátkom mlčaní naliehala ďalej. "Avšak, existuje niečo iné, čomu nerozumiete a čo nepripúšťate. Zatiaľ."

Hermiona dopila zvyšok čaju a uprene načúvala.

"Všetko, čím ste prešli, je strata, dalo by sa povedať. Rozumiete tomu?"

Prikývla.

"Dobre. Takže, musíte sa zmieriť so svojimi stratami v minulosti a dovoliť si bez viny trúchliť. Cíťte svoje emócie, Hermiona, ale neverte im." Ohľaduplne radila pani Shepardová. "To je chyba, ktorú od začiatku robíte. Cítiť sa zle je dobré, je to terapia, ale dovoliť tej beznádeji, aby vás premohla, dovoliť si veriť, že nikdy nebudete znova šťastná, a dovoliť si báť sa svojej minulosti; toto nie je pre vás dobré."

To dávalo zmysel.

"Cíťte svoje emócie, Hermiona, ale neverte im."

To dávalo tak veľký zmysel, že nedokázala hovoriť celú minútu, keď sa tie slová opakovane preháňali jej mysľou.

"Cítiť sa zle je dobré,  je to terapia, ale dovoliť tej beznádeji, aby vás premohla, dovoliť si veriť, že nikdy nebudete znova šťastná, a dovoliť si báť sa svojej minulosti; toto nie je pre vás dobré."

Zovrela operadlo kresla. "A-ale ako sa mám prestať báť minulosti?"

Katherine dopila zvyšok čaju a odpovedala: "Potrebujete sa zmieriť so svojom minulosťou ako s niečím nezmeniteľným, poučte sa z nej, dospejte z nej, postavte sa čelom zvyšku svojich démonov a začnite oddnes žiť."

Časovač zabzučal, naznačujúc koniec sedenia.

Katherine vrátila svojej klientke jej denník, a Hermiona odišla z pracovne s ťažkým srdcom a zamračenou mysľou.

Nečakala, že uvidí Blaisa sedieť na lavičke vonku pred budovou. Hermiona mohla odkráčať iným smerom; nevšimol si ju. A kým ju jej srdce a myseľ prosili, aby šla domov a zostala tam až do jej večernej schôdzky s Pansy a jej gangom, namiesto toho zistila, že kráča smerom k nemu, skoro ako keby existovala nejaká slabá sila, ktorá ju ťahala jeho smerom.

Kedykoľvek videla Blaisa v mukelskom odeve, vždy jej pripomenul kombináciu medzi mukelským modelom zo štyridsiatych rokov a modelom pre CQ.  (PP: Commence Quest – modelingová agentúra)

Budil dojem darebáka s vytríbeným vkusom a bol príšerne driečny, v klasickom, ale modernom význame, ak to dávalo nejaký zmysel. Blaise bol dosť vysoký muž, bol vyšší než Malfoy, ale tiež bol inak stavaný. Vďaka svalom z jeho rokov bytia aurorom bol Blaise Zabini stavaný ako skala, ale súčasne bol na pohľad štíhly. Jeho tmavá pokožka vyzerala jemná na dotyk, dokonca keď zimné počasie bolo hrubé k pokožke každého. Jeho čierne vlasy boli zastrihnuté nakrátko a uhladené.

Ten muž bol uhladený a elegantný, svojím vlastným spôsobom.

V ten deň bolo v Londýne chladno a on bol primerane oblečený. Blaise mal na sebe veľmi neformálny, dvojradový tmavomodrý oblek. Sako, ktoré bolo ležérne roztvorené, odhaľovalo sviežu košeľu s bledomodrými a bielymi pásikmi. Vrchný gombík bol strategicky rozopnutý. Jediné, čo potreboval urobiť, aby zavŕšil ten obraz, bolo zbaviť sa tej rozopnutej tmavomodrej bundy, ktorú mal na sebe a cigarety.

Blaise sa rozvaľoval na lavičke, nohy prekrížené v členkoch a jeho oči pomaly prechádzali po ulici.

Ten muž bol mimoriadne atraktívny a ona chápala, prečo ho Pansy nemôže dostať z hlavy.

Práve sa chcel zdvihnúť a odísť preč, keď ju zbadal.

Zažiaril okúzľujúcim a priateľským úsmevom.

"Práve si minula Pansy. Šla na svoje sedenie so Shepardovou."

Hermiona sa zamračila. Mala toho toľko na mysli, že si nevšimla, keď išla okolo. "Ach, nezbadala som ju."

Blaise slabo pokrčil plecami. "Bola vo svojom vlastnom svete, keď som ju sem odprevadil od premiestňovacieho bodu. Práve sme odišli zo Svätého Munga..." Zmĺkol, trochu roztržitý.

Drobná ruka sa zdvihla v pochopení. Už jej došlo, čo bol dnes za deň a vzdychla si kvôli Pansy.

Dnešok bol drsný deň. Na psychiatrickom oddelení u Sv. Munga bol Rodinný deň.  Po zjavnom odmietaní ísť tam po minulé roky, tento rok Pansy skutočne zápasila s rozhodnutím zúčastniť sa. Napokon, tá žena nemala žiadne spomienky ani na to, že má dcéru. Ale to nebol jej jediný problém s návštevou matky.

Pansy sa včera večer priznala, že kedykoľvek ju navštívila, jej matka rozprávala o nezmyselných témach, ale asi po desiatich minútach návštevy začala kárať Pansy takým spôsobom, že jej bolestivo pripomenula tú čarodejnicu z jej tínejdžerských čias, keď nebola dosť dobrá a jej matka chcela, aby sa vydala tak skoro, ako to bolo možné.

To stačilo, aby to prinútilo Hermionu, ktorá pôvodne podporovala Pansyino rozhodnutie navštíviť jej matku, aby spytovala Pansyine motívy. Prečo by niekto podrobil sám seba takému týraniu? Potom jej odpoveď, ktorá mala byť zrejmá, svitla.

Pansy sa liečila.

A čoskoro ona tiež bude musieť splniť niektoré nepríjemné úlohy.

Existovalo niečo, o čom vedela, že musí urobiť - a čoskoro.

"Ako to šlo?" potichu sa spýtala Hermiona.

"Musel som jej zabrániť, aby nedala zmiznúť matkine hlasivky," povedal tupo.

"Také zlé?"

Slabý úškrn sa zjavil na Blaiseho peknej tvári. "Áno, ale bolo to lepšie ako naposledy. Vedie si lepšie s každou návštevou. Čoskoro bude schopná sedieť v izbe so svojou matkou a nebyť ovplyvnená jej slovami. Čoskoro."

Hermiona mohla počuť to presvedčenie v jeho hlbokom hlase a cítiť tú nádej vyžarovať z jeho pokožky.

Pansy mala naozaj šťastie, že mala pri boku a vo svojom živote takého silného muža ako Blaise. Bol lojálny a chápavý, trpezlivý a láskavý. Prešiel búrkami v Pansyinom živote a nikdy neopustil loď, ani raz, hoci sa zdali všetky nádeje stratené. Láska a náklonnosť, ktoré pociťoval k Pansy, boli zjavné ešte než tá čarodejnica prišla k rozumu a znova mu otvorila svoje srdce. Bol všetkým, čo potrebovala a bol o toľko viac.

A po prvý raz Hermiona trochu závidela - nie, to nebolo možné.

"Vyzeráš, ako keby si mala ťažké sedenie."

Sťažka si povzdychla. "Mala som. Je toho toľko, čo musím urobiť, ale jednoducho nechcem."

"Tamto po ulici je malá kaviareň, kam rád chodievam, keď čakám, kým sa Pansy dostane z jej sedenia; nechceš sa ku mne pripojiť?"

Ako správny gentleman jej ponúkol rameno.

Myseľ jej vravela, aby šla domov, ale jej pery povedali, "iste," a prijala jeho ruku.

Blaise trval na tom, že zaplatí za jej horúcu čokoládu a spolu sedeli v zadnom boxe tej presvetlenej kaviarne.

Bola tichá, ale dali sa začuť útržky rozhovorov. Hermiona pozorovala muža na druhej strane stola.

Ako jeho najlepší priateľ si dal čiernu kávu a tvrdil, že kofeín odvedie správnu prácu bez toho, aby mu upchal tepny či jeho hlavu zbytočným svinstvom. A keď jej povedal, že Malfoy bol v skutočnosti človek, ktorý ho naučil piť čiernu kávu, musela bojovať, aby potlačila úškrn.

"Tak ako sa mávaš? Nikto, okrem Pansy, ťa v skutočnosti skoro dva týždne nevidel."

Hermiona si pripravila pery, že povie lož, ale potom sa včas zastavila.

Jemu nebude klamať, nie keď jej v minulosti veril a dôveroval jej.

Po pravde, Hermiona nemohla povedať, že nikto okrem Pansy ju za posledné dva týždne nevídal, ale ak to on nepovedal Blaisovi, potom mu to nepovie ani ona. "Len som potrebovala prestávku. Potrebovala som stráviť zopár nocí vo svojom vlastnom dome. Tie reči o mojom údajnom vzťahu s Malfoyom a celá tá konfrontácia s Harrym a Ronom, myslím tým, hoci ten článok odvolali, stále to bolo ťažké. Bola som jednoducho vyčerpaná a potrebovala som chvíľu trochu normálnosti."

"To znie perfektne zrozumiteľne."

Položila svoju horúcu čokoládu a oprela si lakte o stôl.

Bolo to teraz alebo nikdy.

"Blaise, chcela som ťa požiadať-" Zastavila a sklopila oči, keď si vzdychla.

"O čo?"

"Matthewove narodeniny sú o tri dni a ja nechcem byť sama." Zamrmlala svoje priznanie so sklonenou hlavou a ťažkými očami.

Usmial sa a vyčaroval bez námahy vreckovku. "Vážne si myslíš, že by ti Pansy dovolila byť sama?"

Hnedovláska pokrútila hlavou, smutne sa zachichotala, keď mrkala očami. "Nie, myslím, že nie. Ja len-"

"Viem, že to slovo nenávidíš, ale my sme tvoji priatelia, tvoji spojenci, ak to u teba vyvoláva lepší pocit. Podstata je, že za nami môžeš prísť kedykoľvek, keď niečo potrebuješ a my tam pre teba budeme, dokonca Draco."

Hermionine zmätené oči sa stretli s Blaisovými. Prečo spomenul Malfoya?

"Malfoy?" rýchlo zažmurkala. "Čo on má s týmto spoločného?"

Blaisova tvár stuhla a ona vedela, že sa chystá povedať niečo dôležité - niečo čo mu ležalo na mysli.

"Uvedomujem si, že toto je asi odo mňa nevhodné, ale myslím, že by si mala vedieť niečo o Dracovi. Nedovoľ, aby ťa jeho správanie oklamalo. Napokon, nie je tým najotvorenejším človekom na svete; nikdy nebol. Ako ty sa skrýva za dokonale opevnenými hradbami, ale za posledných pár mesiacov sa trochu znížili. Či to chce alebo nechce priznať, či si to pripúšťa alebo nepripúšťa, či si to uvedomuje alebo nie, ale Draco je do teba trošičku zamilovaný."

Zasmiala by sa, keby sa netváril tak vážne. "Do mňa?"

"Áno."

"Ale ke-"

Nedovolil jej pokračovať. "Hermiona, on si ťa veľmi vysoko váži a dôveruje ti tak ako verí mne, Pansy a svojej matke. Rešpektuje ťa, nielen kvôli veciam, ktorými si prešla, ale aj kvôli tomu čo si za človeka, keď je naozaj po všetkom. Hrozne ťa chráni, pretože mu na tebe záleží."

Vlny emócii vrazili do nej silou, ktorú už veky necítila.

Mohla sotva rozprávať. "Prečo-prečo mi toto hovoríš?"

Bolo to niečo, čo už vedela, ale nepremýšľala o tom až do tohto okamihu.

Po prvý raz za posledných šesť mesiacov, ktoré sa s ním poznala, Blaise Zabini vyzeral trochu nepohodlne. "Preklial by ma až za hrob, keby len vytušil, že som ti toto povedal, ale ako jeho najlepší priateľ som sa len chcel uistiť, že je to vzájomné, že ho nezneužiješ. Vieš, že nie je z kameňa."

Spomienka na to, ako na neho narazila v jej kúpeľni v to vianočné ráno, jej už toľko povedala. To množstvo bolesti, ktoré bolo vpísané v jeho tvári, ju šokovalo až onemela.

Zraniteľný a Malfoy neboli dve slová, ktoré k sebe patrili v tej istej vete.

Často sa našla uvažovať o tom, prečo sa zdalo, že jej Malfoy rozumie, prečo sa zdalo, že ju chráni, a prečo mu vôbec na nej záležalo. Neposkytla si dosť času, aby na to prišla. Napokon, bola príliš stratená sama v sebe a vo svojej vlastnej bolesti, aby si naozaj všimla a ocenila druh muža, akým Malfoy bol.

Ale po prvý raz za dlhý čas Hermiona prekročila svoj tieň.

A v tomto okamihu jej zasvietila odpoveď. Všetko dávalo zmysel. Ich celý vzťah, ak sa to tak mohlo nazvať, dával zmysel. Dokonca Blaisove slová dávali zmysel. Pri Merlinovi, snažil sa prísť na jej zámery. Snažila sa ochrániť svojho priateľa, svojím vlastným spôsobom. On bol...

"Draco nie je nepremožiteľný, hoci ťa prinúti myslieť si niečo iné," povedal jej. "Ale ak ho zraníš, bude krvácať ako každý iný, bude krvácať ako-"

Spojila svoje oči s mužom na druhej strane slova a zašepkala: "ja".