All Characters belong to JKR . Autor originálu Broken : inadaze22
"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."
Ďalšiu časť kapitoly venujeme 32Jennifer2, 3lucky, Adelina, Amoneth, Any, anonym, Beruška, Carma, Caph, Cyrus, denice, doda357, Dorea, Ela, eternallife, gama, Goody, Hope, Inčika, Izzy, Iway, Jin, JSark, kometa, ladyF, Leann, Lucka, Natalie, Nuviel, Maenea, maginy Monie, Petty002, Phee, Rapidez, Sele, simasik, soraki, teriisek, Vendy.
Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4172243/16/Broken
Kapitola pätnásť: Situácia, v ktorej prehrá každý
(O devätnásť dní neskôr: 12. január)
Pre Draca Malfoya najhoršou vecou na tom vziať si dovolenku, bol návrat do práce.
Vážne.
Vždy bolo pre neho také náročné zapadnúť späť do kolobehu vecí. Dovolenka vždy zanechala jeho myseľ vyčerpanú a zničila na niekoľko dní jeho puntičkársku rutinu. Nedokázal sa sústrediť, nemohol pracovať, potreboval obrovské množstvo kávy len, aby ten deň prekonal a často strávil značné množstvo času snívaním s otvorenými očami namiesto toho, aby dozeral na svoje záležitosti. A to bol dôvod, prečo si Draco len zriedkakedy bral dovolenku.
Bolo treba každý kúsok jeho vôle, aby sa dnes ráno prinútil vstať z postele, keď mu budík povedal: "Znova ten čas nastal. Je načase, aby si vstával, Draco," tým láskavým, melodickým hlasom, ktorý tak dôverne pozval. Nahnevane skopol prikrývky, zdvihol sa z postele a unavene sa pozrel na hovoriace hodiny, ktoré práve bez prútika umlčal.
Draco sa strhol, keď si uvedomil, ako je zavčasu. Bolo sedem hodín ráno a kým to bol jeho zvyčajný čas, kedy vstával, nemohol si pomôcť, aby nezívol vyčerpaním.
Nebol schopný spať. V skutočnosti sa mu asi okolo štvrtej podarilo zaspať, ale o hodinu a pol ho surovo prebudila živá nočná mora.
Napriek tomu, že sa jeho telo za posledných päť rokov proti svojej vôli prispôsobilo, nedostatok spánku ho frustroval. V poslednej dobe bolo skoro nemožné dobre si v noci pospať. Napokon, mal toho veľa na mysli. A keď sa táto skutočnosť skombinovala s nočnými morami, ktoré ustavične zaplavovali jeho myseľ, uvedomil si, že spať sa blížilo nemožnému.
Najdôležitejšia myšlienka, ktorá uháňala Dracovou mysľou, bola dosť jednoduchá. Nemal čas prebrať s Grangerovou dôležitosť nechať si stav jeho otca pre seba. Niežeby si myslel, že by to povedala, nie, veril jej dosť, aby vedel, že bude držať svoje ústa zatvorené; len by ho viacej upokojilo, keby svoju požiadavku vyjadril verbálne.
Minimálne sa potom nemohla hádať, že jej to nepovedal.
Nuž, možno pre niektoré veci bolo lepšie, ak zostali nevypovedané.
Kým sa sprchoval, premýšľal o svojej dovolenke v Paríži.
Hoci ho to tak veľmi vytrhlo z jeho puntičkárskeho režimu, dovolenka bola niečo, čo naozaj potreboval. Vianoce v Paríži sa rýchlo zmenili na Nový rok v Paríži a Nový rok v Paríži sa zmenil do ďalších dvanástich dní exkurzií a užívania si mesta.
Neochotne sa včera večer vrátil domov, ale to bolo len preto, že sa po skoro troch týždňoch všetci rozhodli, že je čas pripojiť sa ku skutočnému svetu. Pansy odchádzala na týždeň na Madeiru, Blaise sa vracal na aurorskú misiu, Grangerová spomenula niečo také, že na ňu čaká zmluvná práca, a jeho matka sa vracala zo svojej dvojtýždňovej vlastnej dovolenke na Kréte. Na neho nečakalo nič iné okrem obrovského množstva práce na stole, narodenín jeho matky za skoro dva týždne a to dokonca ani nezačal plánovať pre ňu večierok.
Zdalo sa, že život je pre každého dosť hektický.
Jednako sa nechcel vrátiť do Británie. Byť od všetkého preč mu poskytovalo tú normálnosť, po ktorej tajne túžil. Tam nebol hlavou malfoyovskej rodiny, tam nebol syn Luciusa a Narcissy Malfoyovej, tam nebol dokonca ani čarodejník; bol dvadsaťtri ročný Draco Malfoy, ktorý sa chcel len trochu zabaviť so svojimi dvoma najlepšími priateľmi... a jednou skoro priateľkou.
Skoro priateľka, odfrkol si, keď si po druhý raz namydlil telo. Naozaj s Grangerovou dospeli tak ďaleko?
Skôr než si v duchu odpovedal na tú otázku, vytlačil ju z mysle.
Ale ona sa prihnala späť, keď si okolo pása ovinul osušku; keď si čistil zuby, holil sa a upravoval vlasy. Jeho myšlienky o nej nemali nič spoločné so sexualitou, Bože chráň, ale dovolil svojej mysli zatúlať sa späť k tým dňom, čo strávil v jej prítomnosti.
Počasie v Paríži v tú vianočnú noc bolo veľmi svieže, ale nie mrazivé. Stále bolo príliš studeno a veterno, aby ste boli vonku bez bundy či slušného zahrievacieho kúzla. Ale ona bola, bez bundy či kúzla. Grangerová stála na terase, z ktorej bol výhľad nad pekne osvetlené mesto a hľadela na zlaté svetlá Eiffelovky; stále bol prítomný ten úžas, ktorý mala v očiach počas ich celodenných eskapadách po meste.
Ale v jej očiach bolo aj niečo iné.
Slzy.
Vyzerala, ako keby prežívala sladkohorký pokoj tou zmenou scenérie, a došlo mu, že ju nechce rušiť. Draco sa takmer otočil, ale zastal. Len teraz sa mu podarilo zdrhnúť od udalostí, čo sa diali v obývačke. Pansy práve terorizovala každú živú bytosť v dosluchu tými všetkými vianočnými piesňami, ktoré poznala, kým sa jej priateľ trpezlivo usmieval. Zo zvukov jej rozladeného spievania ho rozbolela hlava a jeho tvár sa skrútila do nepríťažlivého skrčenia.
Grangerová utiekla prvá, vyhovorila sa, že chce vidieť, ako na Eiffelovke zažnú svetlá. Blaisov byt mal na tú vežu úžasný výhľad, musel priznať, že chápal to, ako je tým okúzlená. On sa tiež ocitol vonku krátko po tom, ako prenášadlom prišli a zjedli vianočné raňajky pri východe slnka.
Draco, ktorý nebol požehnaný veľkou trpezlivosťou, sa evakuoval z obývačky a Pansyinho jačavého spevu presne pätnásť minút po Grangerovej.
Vyšiel na terasu a zatvoril za sebou dvere so slabým, ale predsa počuteľným cvaknutím. Keď na tom bola podobne ako Pansy, dobre vedel, že sa k nej nemá priblížiť bez toho, aby najprv nedal najavo svoju prítomnosť. Len čo dvere zacvakli, všimol si, ako nadskočila a rýchlo si utrela slzy z očí. Potiahla nosom a nasadila prísnu tvár skôr, než sa pomaly otočila. Grangerovej oči sa roztvorili, keď ho tam zbadala. Všimol si jej črty, ale sotva videl tú jazvu, čo Pansy ukryla pod kúzlom krásy. Nie až dovtedy, kým sa plne neotočila.
Okamžite ten výraz, ktorý si nasadila, trochu povolil. "Ach, myslela som, že si Pansy."
"Nie," riekol posmešne. "Je stále dnu, ničí sviatočného ducha, jedna rozladená mukelská vianočná melódia za druhou."
Na jej tvári sa zjavil náznak úsmevu, ale zbledol dosť rýchle, keď sa jej oči rozmazali a vzdialili. "Bol to dlhý deň, súhlasíš?"
Draco strávil celý deň snahou ignorovať to, v akom veľkom trápení bola. Vyrazila silná, naozaj silná, ale ako deň pokračoval jej sila ochabovala. Keď sa túlali po meste, nakupovali v tých pár obchodoch, čo boli otvorené, a zjedli vianočnú večeru v tej najdrahšej reštaurácii v meste, bol svedkom pomalého rozpadania sa jej hradieb, keď sa vzďaľovala stále viac a viac do seba. Jej bolesť bola hmatateľná, tak veľmi, že bolo ťažké ignorovať ju, napriek jeho snahe. Dovtedy kým zasadli k večeri, farba zmizla z Grangerovej tváre a ona vyzerala na jedno nesprávne slovo vzdialená od nervového zrútenia.
Dvakrát počas večere sa vykradla von plakať.
Vedel to len preto, že keď sa vrátila, mala krvou podliate oči.
Obvinila z toho vietor, a kým znela dosť presvedčivo pre Blaisa a Pansy, Dracovi bolo jasné, že klame.
On vždy vedel, kedy klame.
Práve vtedy mu došlo, že jemu pred nejakým časom prestala priamo klamať.
Takže bol taký úprimný k nej, ako ona bola k nemu. "Áno, to bol. Nepripomínal veľmi Vianoce, napriek všetkému, čo Pansy robila."
Rýchlo znova otočila hlavu k Eiffelovej veži, ale on si všimol tie tiché slzy stekať po jej lícach. Nemé slzy, ktoré sa dosť rýchlo zmenili na vzlyky.
Normálne by jej povedal, aby prestala plakať, ale ten večer sám seba zastavil.
Hoci nenávidel vidieť jej slzy, vedel, že sa musia preliať. Tieto Vianoce museli byť pre ňu ťažké. Boli to jej piate Vianoce bez rodičov, ale jej prvé bez syna. A kým sa tvárila normálne, bolo zrejmé, že bola mentálne, fyzicky a emocionálne vyčerpaná a uštvaná. Zakaždým, keď niekto povedal ´Šťastné a veselé´, viditeľne sa strhla, ako keby jej tie slová prebodli hruď.
Došlo mu, že svojím spôsobom prebodli.
Keď tam stál a sledoval ju, Draco uvažoval, či ťahať ju po cudzom meste bolo naozaj v jej najlepšom záujme.
A potom premýšľal, prečo mu zrazu záležalo na najlepšom záujme Grangerovej.
Ale rýchlo tie myšlienky odohnal.
Radšej bude počúvať Pansy škriekanie vianočných kolied, než načúvať Grangerovej smrkaniu a jej štikútavým povzdychom.
Draco urobil pár krokov dozadu, než sa k nej otočil chrbtom. Práve položil ruku na kľučku, keď ju začul slabo zašeptať. "Zostaň."
Strnulo sa spýtal: "Prečo?"
"Ja-ja neviem. Prosím, nepýtaj sa ma prečo. Len zostaň. Prosím."
Ten vnútorný hlas, ktorý bol tak príjemne ticho posledný mesiac, zaprotestoval v tom okamihu, keď stlačil kľučku. Jeho svedomie ho prosilo, aby zostal s Grangerovou vonku a práve keď si pomyslel, že ho bude ignorovať, Draco sa zvrtol - a zostal.
Draco sa rýchlo vytrhol zo svojej spomienky, keď ten chlpatý, čierny froté uterák, ktorý mal pohodlne ovinutý okolo pása, sa zrazu ocitol na jeho členkoch.
Vďaka otvoreným dverám nebol už vzduch v kúpeľni teplý a vlhký zo sprchy, ktorú si predtým dal. V skutočnosti bolo dosť chladno; dosť, aby sa jeho telo mimovoľne striaslo a na rukách mu naskočili zimomriavky. Draco zdvihol uterák, ovinul si ho znova okolo pása. Pozrel sa na svoje telo v zahmlenom zrkadle a vrátil sa do svojej spálne, aby sa obliekol na to, čo malo byť veľmi dlhý a rušný deň.
Namiesto oblečenia si obvyklého čierneho habitu, ktorým bol preslávený, sa Draco obliekol do bridlicovo šedého, ktorý mu nevedomky zvýraznil jeho prirodzenú farbu očí. Pansy mu kúpila šedý habit, pretože mala dosť vídania ho v čiernom a pretože on odmietal obliecť si akúkoľvek z tých smiešnych farieb, čo navrhla, dohodli sa na šedej.
Nazul si topánky, keď si všimol čas.
Bolo skoro deväť hodín.
Čert ber raňajky, meškal. A s tým hektickým programom, ktorý mu sekretárka poslala včera večer po sove, nemohol strácať ani minútu, ak chcel dobehnúť dva týždne skôr než sa zotmie. Porada, stretnutie oddelenia, schôdza s ministrom, prípravy na proces s tým posledným čarodejníkom, ktorého chytili pri razii na Marguette, schôdzka s jedným z aurorov, ktorý bude svedkom obžaloby, a množstvo papierovačiek, ktoré bolo treba akosi premôcť.
Draco si zbalil svoje spisy, napchal ich do aktovky, naposledy sa skontroloval a preletaxoval sa na ministerstvo.
Po druhý raz za tri mesiace v tom okamihu, keď vykročil z kozuba, mal pocit, že niečo nesedí.
A jeho pocity sa nikdy nemýlili.
Naposledy, čo ho premohol tento pocit, našiel vo svojej kancelárii v temnote fajčiaceho Blaisa, rečniaceho o pravidlách a protokoloch, o Potterovom opustení a Grangerovej dolámanom tele.
Dúfal, že dnes to nie je ten prípad.
S každým novým odhalením zistil, že je vyčerpaný Grangerovej životným príbehom. Draco si nedokázal predstaviť, ako sa cítila alebo sa vyrovnala so všetkým, čo jej bolo hodené do cesty; bolo to vyčerpávajúce. Iste, problém s jeho otcom bol hrozný, desivý a veľmi stresujúci, ale bledol v porovnaní s jej životom a stratami.
Nezaslúžila si to, ako s ňou takto zasrane jednal život, ani si nezaslúžila to kruté zaobchádzanie od jej bývalých priateľov.
Draco striasol tie myšlienky z hlavy, a pohol sa smerom k výťahom. Nebol ešte pripravený vidieť vnútrajšok Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva, vôbec nie. Keď prechádzal popri nekonečných radoch kozubov a okolo Fontány čarovných bratov, razil si cestu tlačenicou návštevníkov a zamestnancov ministerstva s mimoriadnou mrštnosťou. Po rýchlom pohľade k nebesiam, bolo včas poznamenané v jeho mysli, že nad hlavou lieta veľmi veľa obežníkov.
Nič neobyčajné na pondelok.
Ďalší pohľad spôsobil, že si uvedomil, že ich je naozaj veľmi veľa, viac než zvyčajne. Čo sa do pekla dialo?
Keď sklonil hlavu, uvedomil si niečo iné.
Ľudia zízali bez hanby - na neho.
No, ľudia vždy na neho zízali. Bol napokon Draco Malfoy, dedič malfoyovského majetku. Zdalo sa, že na neho zíza celý čarodejnícky svet, odkedy vyšiel z matkinho lona. Neboli to celkom také pohľady, aké dostával Harry Potter, ale nemalo to ďaleko, a z úplne odlišných dôvodov.
V jeho tínejdžerských rokoch sa vždy na neho hľadelo pohľadmi žiarlivosti, uctievania a skoro túžby. Ale po vojne si musel zvyknúť na pohľady nenávisti, odporu a neľúbosti. Chvíľu to bolo skoro neznesiteľné, ale ako šli roky a jeho popularita na ministerstve rástla, tých škaredých pohľadov ubúdalo - trochu. Teraz, prevažná časť jeho pohľadov prichádzala od slobodných (a dokonca vydatých) čarodejníc. Niektoré sa karmínovo začervenali, keď ich prichytil, ale väčšina stále na neho hľadela bez akékoľvek studu.
Draco by obdivoval ich trúfalosť - keby by mu to nešlo šialene na nervy.
Ale na dnešných pohľadoch boli dve veci iné:
Číslo jedna: otvorene na neho zízali muži, okrem žien.
Číslo dva: Zachytil tri rozličné pohľady, ktorými ho ľudia prepaľovali: zmätok, intrigy a pochybnosti.
Hmm... nevedel, čo si do pekla myslieť.
Ako pokračoval vpred a nastúpil do výťahu, Draco si stále držal na tvári masku ľahostajnosti a moci. Ale vo vnútri bol trochu nervózny. Vedel, že jeho zamestnanie nebolo v ohrození, vedel, že sa nedozvedeli o jeho otcovi, vedel, že jeho matka je v bezpečí a vedel, že sú Blaise a Pansy v poriadku. Všetko bolo v poriadku. Alebo si to aspoň myslel.
Keď Draco prešiel dvojitými dverami a vošiel do Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva, vedel, že sa niečo deje, niečo, o čom nevedel, a ani trochu sa mu to nepáčilo.
Prirodzene, to oddelenie bola prekliata zoologická záhrada.
Niektorí zamestnanci pracovali vo svojich kójach v nádeji, že uvidia svoje rodiny pred západom slnka, ale väčšinou tam bolo veľa čarodejníc, ktoré len postávali, hlavne veľké množstvo sekretárok a asistentiek. Jediné, čo začul, boli zvuky džavotania z hlúčikov týchto čarodejok, neškodnú schôdzku aurorov v hlavnej konferenčnej miestnosti, ďalšie stretnutie v druhej zasadačke, a tlmené praskania premiestnení súdnych úradníkov, ktorí reagovali na nejaký naliehavý prípad.
Nemohlo to byť vážne; napokon, aurori tu stále boli.
Ale keď prechádzal tou hlavnou časťou, pohľady na ňom spočinuli a hovory ustali.
Šedé oči preleteli k dosť veľkej skupinke čarodejok, ktoré si ho prezerali s rôznymi pohľadmi v rozsahu od milostných pletiek po hanblivosť. Skoro sa ich spýtal, na čo do pekla hľadia, ale rozhodol sa, že bolo najlepšie chladne ich pozdraviť a pokračovať po chodbe, ktorá viedla s Správnej rade Starostolca a jeho kancelárii.
Sekretárka, ktorá si magicky maľovala nechty, keď sa priblížil k jej stolu, sa na neho čudne pozrela, keď prehovorila. "Dobré ráno, pán Malfoy."
Draco dvakrát nepremýšľal o tom čudnom pohľade, ktorý mu venovala. Shannon Marcelová sa stále na neho podivne pozerala. Začalo to po ich príšernom rande pred dvoma rokmi. Správala sa ako žiarivý príklad typickej, nafúkanej, rozmaznanej čistokrvnej princeznej. Jednoducho sa odmietala baviť sa o čomkoľvek inom než o jej bývalom priateľovi, jej zvláštnej posadnutosti svojimi nechtami, jej túžbe vydať sa za čistokrvného čarodejníka a o Týždenníku čarodejníc.
Nie je treba hovoriť, že sa Dracovi rýchlo zunovalo to jej neustále rečnenie.
V tom čase mala práve po tridsiatke a bol to jeho prvý pokus randiť so staršou ženou. Dopočul sa od niektorých zo svojich spolupracovníkov, že staršie ženy (okolo tridsiatky) boli celkovo lepšie než čarodejnice v ich veku a chcel tieto hypotézy otestovať. Netreba hovoriť, že tie hypotézy boli nanič a Shannon ho skoro úspešne presvedčila, aby sa držal čarodejníc svojho veku. To bolo až do okamihu, než si uvedomil, že prváčky z Bifľomoru boli dospelejšie než Shannon - a tiež bystrejšie.
Draco bol presvedčený, že zomrie na starobu, skôr než nájde čarodejnicu, ktorá bude nádherná a nebude mať mozog veľkosti hranolčekov.
"Bré ráno," bol jeho stručný pozdrav. Keď vytiahol prútik z vnútra plášťa. Draco skoro odišiel preč, než si na niečo spomenul a vrátil sa. "Mám nejaké sovy?"
Shannon vzhliadla od svojich nechtov a zdvihla jedno dokonale klenuté hnedé obočie.
Ironický úsmev sa roztiahol na jej tvári, keď sa posmešne spýtala. "Mali ste v Paríži peknú dovolenku, pán Malfoy?"
Prsty sa mu inštinktívne zovreli okolo prútika. Nemal rád ju ani ten falošný tón jej hlasu, ale Draco mal obrovské množstvo sebakontroly - a v tomto okamihu ju skoro všetku spotreboval. Stál vzpriamene na tvári s nasadeným výrazom autority, keď odpovedal, bez emócii. "Akokoľvek rád by som tu zostal a pobavil vás historkami z mojej dovolenky, nemám čas, a s blížiacimi sa štvrťročnými hodnoteniami oddelenia ho nemáte ani vy."
"Ale-" pokúsila sa namietnuť, ale neuspela.
"Naozaj vám musím pripomínať, ako je dôležité, aby všetky tieto papiere boli v perfektnom stave pre štvrťročné hodnotenie?"
"Nie, samozrejme, že-"
"Nuž, som si istý, že váš nadriadený by rád videl, čo robíte v pracovnom čase..." Draco zmĺkol, keď jej farba zmizla z líc.
Shannon si rýchlo prestala maľovať nechty a odložila všetky časopisy.
S akýmsi pocitom neústupčivosti jej Draco neposkytol ani chvíľku na pozbieranie sa skôr, než prižmúril svoje chladné šedé oči. "Keby ste mi mohli zodpovedať moju pôvodnú otázku," a dodal ako dodatočný nápad, "prosím."
"N-nie, pán Malfoy," koktala, nepohodlne sa mrvila na plyšovej stoličke. "Nemáte žiadne odkazy. Nemáte žiadne od minulého týždňa, pretože minister dal zastaviť všetku vašu došlú poštu."
Chcel sa spýtať prečo, ale zamietol to. Bol dosť unavený jej prítomnosťou. "Keby ste mi priniesli kávu a Denného proroka," a znova dodal Draco ako dodatočný nápad, "prosím."
A potom sa otočil na pätách a vošiel do svojej kancelárie.
Draco vytiahol spisy z aktovky a položil na stôl skôr, než sa posadil. Mal plne v úmysle pripraviť sa na prvé stretnutie tohto dňa, ale nemohol si pomôcť, aby sa nečudoval, prečo minister zabránil, aby mu všetci posielali poštu. Bol to ten istý dôvod, prečo na neho ľudia zízali? Zrazu sa Draco zaklonil na stoličke a zvrtol sa tak, že bol chrbtom k dverám. Bola to pravdepodobná domnienka.
"Pán Malfoy?"
Draco stočil stoličku späť len, aby videl Shannon položiť šálku kávy a poskladané noviny na stôl.
Okamžite zdvihol kávu a odpil si. Bola príjemná a horúca, ale nie príliš, jednoducho perfektná. Presne tak, ako ju mal rád. "Vďaka, Shannon."
Len prikývla. "Ešte niečo ste potrebovali?"
Pokrútil hlavou a o chvíľu neskôr sa za ňou dvere cvaknutím zavreli.
Časť z neho chcela preskočiť k opätovnému zoznámeniu sa s prípadom, ktorý mal zajtra viesť, ale tá ohromujúca väčšina chcela poľaviť pred každou formou práce. Draco si znova odpil z kávy a jeho oči dopadli na Proroka. Pery sa mu skrútili v úškrne; väčšina vždy rozhodovala. Prečo by mal tie pravidlá meniť? Bol uprostred väčšieho hltu kávy, keď sa rozhodol potešiť sa niekoľkými minútami pokoja.
Draco roztvoril Denného proroka, aby si prečítal titulky dňa - a okamžite všade rozprskol kávu.
Všetko začalo dávať zmysel. Tie vtieravé pohľady od každého, Shannon pýtajúca sa ho na dovolenku, a ten nepríjemný pocit, keď vystúpil z letaxovej siete. Všetko dávalo zmysel. Do prčíc!.
PRIŤAHUJÚ SA PROTIKLADY?
Od Parvati Patilovej
S novinami asi sedem palcov od tváre, Dracove oči dvanásťkrát preskenovali ten titulok; oči prižmúrené v čiastočnej neviere. A potom prečítal prvý riadok toho článku. Myslel si, že titulok bol zlý, ale prvý riadok bol horší, než si dokázal predstaviť. Nemohol tomu uveriť.
V prípade Draca a Hermiony zdroje vravia, že áno.
Temnejúce šedé oči ignorovali zvyšok článku, ale zaleteli na spodok strany. Naozaj, boli tam, na spodku stránky - obrázky. Tri zo štyroch obrázkov na tej stránke boli urobené minulý týždeň, počas ich dovolenky. Prvý bol z čarodejníckej reštaurácie s Pansy a Blaisom. Napriek tomu, že sedeli vedľa seba, Grangerová sa rozprávala s Pansy a on hovoril s Blaisom. Ani sa na seba nepozerali. Na druhom boli oni, keď sa prechádzali po parížskych uliciach; ona sa pozerala na svoje nohy a on sa pozeral dopredu. Na treťom boli zozadu. Stáli pred Eiffelovou vežou a pozerali sa na ňu.
Štvrtý obrázok bol urobený na vianočnom večierku. Grangerová rozprávala s nejakou staršou čarodejnicou, na ktorej meno si nemohol v tej chvíli spomenúť a on ticho načúval.
Nič zvláštne alebo usvedčujúce, keď teraz o tom premýšľal; boli to len obrázky, ktoré sa nesprávne vyložili, aby sa z nich zdali bližší než v skutočnosti boli.
A potom si prečítal slová na spodku strany.
Nie ste presvedčený? Otočte stranu.
Draco poslušne stránku otočil.
Keď sa zblízka pozrel na tie dve fotky, okamžite vedel, že sú sfalšované.
Vzdialenosť medzi nimi bola na skutočných obrázkoch zjavná, ale tie falošné obrázky boli absolútne smiešne. Prvý vytvorený obrázok bol z vianočného večierka; tancovali a usmievali sa jeden na druhého, ako keby v ich svete bolo všetko v poriadku. Pomyslel si, že to vyzerá dosť komicky. On sa priveľmi na týchto večierkoch neusmieval, a stopercentne netancoval. Druhý zmanipulovaný obrázok bol urobený v Paríži; boli zobrazení v hlbokom objatí na rohu ulice. Samozrejme, že nikdy Grangerovú neobjal. Nikdy. Pravdepodobne by ho prekliala, keby sa pokúsil, nie že by sa snažil.
O chvíľu neskôr Draco hodil noviny do koša, zablokoval letax, vypil zvyšok kávy a začal osnovať zánik každého človeka, ktorý bol zapletený v tých falošných obrázkoch a tom článku. Teraz, keď bol späť v meste, vedel, že musí jednať rýchlo. Draco nemal potuchy koľko veľa článkov vyšlo, keď tu nebol, ale mal pocit, že toto nebol prvý.
Ani posledný.
Bola jedna vec byť falošne spojený s nejakou úbohou čarodejnicou, ktorú nikdy vo svojom živote nestretol; inou bolo byť spájaný s čarodejnicou ako Hermiona Grangerová. Pravda, spojenie s ňou by bolo vynikajúce. Z toho by niektorí najsilnejší kritici jeho rodiny onemeli, ale, po prvý raz, premýšľal o dôsledkoch, ktoré by to malo na jej život. Grangerovú by prenasledovali v klebetných časopisoch jeho ženské obdivovateľky a slovne by ju vykuchali pyšní čistokrvní, ktorí stále považovali muklorodených za spodinu. Všetci by ju považovali za bezcennú muklorodenú zlatokopku - a jej bývalí priatelia by ju označili za zradcu.
Život by pre ňu nebol ľahký; reči by spravili bytie Hermionou Grangerovou veľmi náročné - ale život Draca Malfoya by bol oveľa ľahší.
Mohol ju využiť... naozaj mohol.
Niežeby jej život bol misou slnečného svitu. Bola stále taká nešťastná.
Napokon, bola nenávidená tými najdôležitejšími a najvplyvnejšími ľuďmi v jej živote. Čo by na tom záležalo, keby ju nenávidelo pár ďalších? Čo by záležalo na tom, keby ju pár ďalších ľudí zrazilo k zemi? Čo by záležalo, keby ju obvinili z toho, že je bezcenná zlatokopka? Čo by na tom záležalo? Jej svet sa už okolo nej rozpadal, čo na tom záležalo? Bola len prostriedkom k cieľu, správne?
Draco dlhý čas zízal na stenu, zvažoval svoje možnosti.
A potom si vzdychol.
Hermiona Grangerová bola prekliaty svätec.
Niesla absurdne ťažkú záťaž na svojich drobučkých pleciach; záťaž, ktorú nemala niesť sama. A predsa niesla. Prijala toľko bolesti a zármutku, aby sa uistila, že ani jeden z jej starých priateľov nikdy nič z toho nepocíti.
Pri Merlinovi, bola príliš sebaobetavá a príliš dobrý človek, a toto, uvedomil si, boli jej najväčšie trhliny.
A hoci to boli slabé stránky, ktoré proti nej mohol použiť, Draco súhlasil so svojim svedomím a odmietol využiť jej meno, aby vylepšil to svoje. Odmietal dovoliť niekomu, aby ju ešte väčšmi zrazil. Odmietal jej zo života urobiť žijúce peklo, len preto, aby jeho mohol byť lepší. Bol by prekliaty, keby ju využil. Bola ublížená dosť tak ako bola, a on odmietal ublížiť jej ešte viac.
Práve keď sa chystať zavolať Shannon do svojej pracovne, aby ju trochu poobracal kvôli tým článkom, ozval sa ohlušujúci náraz, dve zajačania a potom zlovestná pauza. Draco vytiahol prútik, len pre istotu.
Potom niekto zabúchal na dvere jeho kancelárie.
Keď sa dvere rozleteli skôr, než mohol povedať ďalej, Draco sa v hneve zdvihol zo stoličky. Pery mal pripravené k prekliatiu tých, ktorí bez dovolenia vpadli do jeho kancelárie, ale zavrel ich, keď tam zbadal stáť vyobliekanú Pansy Parkinsonovú s vyrovnaným výrazom, ktorý maskoval tú vražednú zúrivosť pod ním.
Počkať sekundu. Nemala byť na ceste na Madeiru?
Všetko rýchlo začalo dávať zmysel, keď ukročila nabok a nadutá Parvati Patilová vošla do jeho pracovne a tvárila sa pritom, ako keby vlastnila celé ministerstvo mágie. Bola oblečená vo volánkovitých purpurových šatách, z ktorých boleli oči. Vlasy mala profesionálne zdvihnuté dohora, ale vo vlasoch mala toho smiešneho trepotajúceho sa umelého vtáka. Všimol si, ako sa Pansyina tvár znechutene skrivila, keď jej oči dopadli na ten trepotajúci sa vlasový doplnok.
Shannon vbehla dnu a dýchala pritom, ako keby práve zabehla maratón. "Ja-ja som snažila povedať - ja -"
Draco zdvihol ruku a zahnal ju odmietavo preč. "Nechajte nás."
Keď Shannon za nimi zatvorila dvere, Draco sa oprel o svoj stôl, prekrížil si ruky a zízal na Parvati. Kým považoval jej dvojča za znesiteľné, počas školy Draco tú preslávenú klebetnicu ich ročníka nenávidel a rokmi po vojne si to u neho nevylepšila.
Parvati Patilová bola ako komár, ktorý stále lietal okolo jeho hlavy, bez ohľadu na to, koľkokrát sa ho pokúsil zabiť. Pri Merlinovi, bola ako mladšia, ešte odpornejšia verzia Rity Skeeterovej, až na to, že Draco nemal jej priateľstvo či lojalitu ako matka mala Ritinu.
Bude na tom musieť do budúcna popracovať, ale najskôr to najdôležitejšie.
"Parvati Patilová, pozrime sa, to už je dávno." Neobťažoval sa skryť svoje pohŕdanie. Draco sa vrátil na svoje miesto a posadil sa, ukázal im obom, aby si sadli. Rýchlo dal preč spisy zo stola do zásuvky. Z dohľadu, a dúfajme, aj z mysle. Parvati rýchlo zaujala jedno z dvoch kresiel pred jeho stolom a zízala na neho.
Od tej noci finálnej bitky neprišli nijako do kontaktu, hlavne preto, že rešpektovala Ritu Skeeterovú dosť na to, aby počúvla, keď jej povedala, aby nestrkala nos do malfoyvských vecí. Uvažoval, prečo sa rozhodla vzoprieť sa svojej radkyni, ale odsunul tú myšlienku z hlavy, keď Parvati vytiahla svoje ružové Bleskové brko a kúsok pergamenu. Pansyin výraz mu napovedal, že len malá časť jej sebakontroly jej zabránila, aby to urážajúce brko neodpálila na milión kúskov.
Tmavé oči zaleteli k Pansy, kým sa ustálili na jeho. Jej odpoveď bola presne taká chladná ako očakával. "Bolo by to ešte dávnejšie, keby ma nebol vytiahol z mojej kancelárie naprostý šialenec." Strelila po Pansy ďalší vražedný pohľad.
Pansy len pokrčila plecami, tie urážky ju nevytočili a rýchlo zaujala zostávajúce kreslo.
"Priviedla ťa sem, na moju žiadosť," klamal Draco a jeho oči sa rýchlo stretli s Pansyinmi. "Nemusíš stihnúť lietadlo?"
"Odchádza za dve hodiny-"
"Pri všetkých tých bezpečnostných opatreniach, čo muklovia majú, som si istý, že sa tam chceš dostať zavčasu-"
"Uisťujem ťa-"
"Pansy," ostro odsekol, "odtiaľto to prevezmem ja."
Čiernovlasá čarodejnica sa tvárila pripravená vybuchnúť hnevom, ale namiesto toho sa zdvihla z kresla. "Fajn, ale musím sa s tebou vonku porozprávať." Modré oči hrozivo stmavli. "Okamžite."
"Ak ma ospravedlníš, Parvati." Draco sa postavil a ukázal ku dverám.
Pansy strelila po tej čarodejnici jediným pohľadom, kým sa otočila na svojich značkových podpätkoch a vyšla von.
Chcel za sebou zatvoriť dvere, keď mu niečo napadlo. Draco sa obzrel. "Ach, Parvati." Pozrela sa na neho, ledva skrývala svoju tlejúcu zlosť. "Na všetkých spisov v mojej pracovni sú anti-špehovacie kúzla. Ak chceš mať najbližších šesť rokov hladkú pokožku, radil by som ti, aby si sa ničoho nedotýkala."
Nebola to celkom lož. Tie anti-špehujúce kúzla by len spustili alarm, keby sa niekto dotkol nejakého spisu v jeho kancelárii, ale stálo za to vidieť jej tvár. Vedel, že by sa natruc nedotkla ničoho. Bola chrabromilčanka, ale nebola úplne hlúpa.
Draco za sebou rýchlo zatvoril dvere a otočil sa tvárou k nie-tak-potešenej čarodejnici. Poobzeral sa kvôli nejakým poslucháčom alebo ich zariadeniam a vrhol rýchle Muffliato, skôr než sa trochu predklonil. "Povedz mi, čo vieš."
Nestrácala ani okamih. "Dnes ráno som sa dozvedela o dvoch článkoch, od Blaisa. Odložila som svoj let a šla som do roboty, aby som zistila, čo môžem zistiť predtým, než niečo podniknem. Prvý článok vyšiel minulú stredu, ale nikto ho dobre neprijal. Každý ho odpísal ako komplikovanú fámu, pretože tam neboli žiadne obrázky a bola v ňom hromada citátov, ktoré boli tak hrozne prekrútené, že sa dalo sotva rozpoznať ku komu patria. Takže tentoraz ešte nesprávnejšie vyložila citáty a doložila fotografie. Jednu kúpila od fotografa, ktorý fotil na vianočnom večierku a poslala dvoch fotografov, aby nás sledovali v Paríži – na ňu veľmi slizolinské, dodala by som."
Draco to už pripustil sám.
"Dva z tých obrázkov nie sú pravé-"
"Áno, áno, to už viem," prerušil ju netrpezlivo Draco.
Nemohol si pomôcť, aby si neuvedomil, že doteraz mala veľmi rušné ráno.
"Zobrali fotku teba a Hermiony, očarovali ju, aby vás prinútili spolu na fotografii tancovať a skopírovali to, aby vyzerala autenticky - to isté urobili s tým objímajúcim sa obrázkom. Je to do istej miery základná falšovateľská metóda a dá sa ľahko spoznať, dokonca netrénovaným okom." Chcela začať bláboliť, ale zastavila sa. "Nuž, potom, čo som zistila, že jeden z jej kamošov fotografov sfalšoval tie obrázky, šla som do Denného proroka, ukázala dôkazy a pritiahla ju sem."
Nuž, to vysvetľovalo presne to všetko, čo potreboval vedieť.
"Tvoja matka počas dopoludňajších hodín taliančiny ukáže ten článok Hermione a dá jej pár rád, ako zvládnuť kohokoľvek, kto sa jej postaví do cesty, ale ty musíš prinútiť Parvati, aby to stiahla alebo odvolala svoje slová vo večernom vydaní. Musíš niečo urobiť, Draco." Jej hlas sa zmenil z vyrovnaného k prosiacemu. "Roztrhajú ju na franforce, ak sa nič neurobí. Draco, ty vieš presne ako ja, že toto Hermiona nepotrebuje. Už si prešla peklom a snaží sa tak strašne, aby sa zlepšila, a tento článok len pre ňu všetko sťaží."
To už vedel, ale nič nepovedal.
"Začnú sa vŕtať v jej minulosti, Draco, ak sa dozvedia o-" Jej hlas znova stvrdol, kým nahnevane vyprskla späť. "Odmietam dovoliť, aby sa jej znova ublížilo. Odmietam dovoliť, aby ktokoľvek o nej rozširoval fámy. A odmietam dovoliť nejakej domýšľavej malej mrche s odporným vlasovým doplnkom, aby zničila všetok pokrok, ktorý už urobila. Takže to buď ty zariadiš po svojom, alebo to ja zvládnem po mojom." Pansy skončila v ovzduší definitívnosti, naznačujúc, že rozhovor skončil.
Po sľube, že pošle sovu, keď príde na ostrov a poslaní mu dvoch vzdušných bozkov vo francúzskom štýle, Pansy odkráčala a zanechala ho zízať za ňou v čistom úžase.
Draco pokrútil hlavou, prečistil si myšlienky a znova vošiel do pracovne.
Parvati nepohla ani svalom.
"Malfoy, ja-"
Posadil sa na svoju stoličku. "Vybavme toto rýchlo, dobre? Obaja sme zaneprázdnení ľudia."
Olizla perie svojho brka, jej tvár plápolala rozčúlením. "Poskytneš mi rozhovor?"
"Nie," odpovedal bez emócii. Draco nasadil svoj najzastrašujúcejší výraz, predklonil sa na stoličke a spojil svoje oči s tou protivnou čarodejnicou. "Ale ty ma vypočuješ a budeš počúvať veľmi pozorne, pretože sa nerád opakujem."
"Č-"
"Neprerušuj ma, Parvati. Nie si v stave, aby si si také niečo mohla dovoliť."
Parvati ho prebodávala pohľadom.
"Takže, nabehneš do svojej malej kancelárie a zastavíš tlač dopoludňajších novín. Potom napíšeš článok pre popoludňajšie aj večerné vydanie, v ktorom odvoláš všetko, čo si povedala v tomto článku a v tom minulom. Zahrnieš fakt, že tvoj fotograf upravil tie obrázky, na ktorých tancujeme na vianočnom večierku a objímame sa v Paríži-"
"A keď nie?" Pohŕdavo sa uškrnula.
"Tvoja kariéra dotieravej, malej mrchy a tŕňa v oku pre každého skončí, než budeš môcť povedať ´Poskytnete mi rozhovor?´," povedal jej s roztržitým mávnutím rukou. "Zapojím Hermionu Grangerovú a spoločne zažalujeme teba a Denného proroka za urážku na cti; pretože tvoje klebetné články poškodia, a asi už poškodili, jej reputáciu."
Skoro vyskočila z kresla. "To nemôžeš!"
Falošná ľútosť sa prevalila jeho tvárou. "Ty naivná, malá chrabromilčanka. Nemáš potuchy do čoho si sa dostala. Ja nie som človek, ktorého by si chcela za nepriateľa, Parvati. Pamätaj si to. Tvojej budúcnosti to prospeje."
"Ty zasraný malý hajzel! Nemôžeš zažalovať-"
"Ach, ale môžem zažalovať a ja vyhrám. V tom ma môžeš citovať, pretože ty miluješ svoje malé citátiky." Draco sa uškrnul. "A potom, čo podám žalobu, to bude stáť tie noviny milióny galeónov na samotných súdnych trovách, a nechci, aby som začal o tom, koľko to bude tie noviny stáť, keď stanovím čiastku, o ktorú ju budem žalovať. Denný prorok bude balansovať na pokraji bankrotu. Budú prinútení dramaticky znižovať stavy. Tisíce prepustia a veľa čarodejníkov a čarodejníc bude nezamestnaných. A budú z toho viniť teba." Draco hrozivo prižmúril oči. "Naozaj to chceš mať na svedomí, malá chrabromilčanka, vážne?"
Parvati onemela.
"Máš tri sekundy, aby si sa rozhodla, ako presne chceš, ako dopadne tvoja budúcnosť." Zdvihol tri prsty.
"Ale-"
"Tri!" zakričal Draco.
Niekoľkokrát sa funiaco nadýchla. "Ty-"
Zohol prstenník. "Dva!"
"Malfoy-"
Draco zohol prostredník. "Jedna!"
"Dobre!" ustúpila Parvati. "Urobím to! Poviem im, že Dennis sfalšoval tie obrázky a ja som množstvo ľudí citovala nesprávne!"
Krivý úsmev sa roztiahol na jeho tvári a potom skontroloval hodinky. "Máš čas do poludnia, inak ťa bude kontaktovať môj právnik." Draco namieril prútik a dvere sa magicky otvorili.
Zlomyseľne jej ponúkol rozchod. "Maj skvelý deň."
Parvati na neho zazerala s tlmenou nenávisťou pár sekúnd, než sa vyrútila von.
Keď sa dvere za ňou zatvorili, Draco sa zvalil na stoličke a v pomalých kruhoch si trel spánky.
Byť kreténom bola ťažká práca a on bol unavený.
Ale teraz nebol čas na odpočinok. Bolo priveľa toho, čo bolo treba urobiť, a nedostatok času, v ktorom to urobiť. Tak zdvorilo ako sa mu podarilo zvládnuť, požiadal Shannon, aby mu zatiaľ zdržala jeho listy. Dovolil si odísť z kancelárie dosť dlho na to, aby znova získal ďalšiu šálku pariacej horúcej kávy.
A potom sa vrhol do práce. Ďalšiu hodinu sa Draco prehŕňal poznámkami, rozhovormi, spismi a dôkazmi v príprave na zajtrajšie prejednávanie pred Starostolcom. Bol to posledný prípad z razie na Marquette Manor, a nikto nebol nadšenejší než on, to bolo naisto. Napriek faktu, že rozdelil tie prípady medzi svojich kolegov, stále mal sedemnásť prípadov, ktoré za minulé tri mesiace zažaloval. Všetci boli obvinení z rôznych obvinení, v rozsahu od najmenších po tie najvýznamnejšie; a Draco v každom konkrétnom prípade musel vedieť každý detail.
Bol to boj, aby sa všetko nepremiešalo v jeho hlave. Ale nejako uspel.
Zo šestnástich prípadom, ktoré prejednával, vyhral pätnásť.
Šestnásty prípad bol o vystrašenom, šestnásťročnom chlapcovi, ktorý tam bol len kvôli svojmu otcovi, jednom z vodcov, ktorý ho prinútil pripojiť sa. Draco v tom decku videl príliš veľa z neho samotného a súhlasil so žiadosťou obhajoby, aby ho podmienečne prepustili.
Niekto kedysi urobil to isté pre neho, napriek tomu, že to bolo v tom čase veľmi nepopulárne.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere.
Neprítomne povedal: "Vstúpte."
"Pán Malfoy?"
Dracova hlava vystrelila z hromady papierov pri zvuku Shannoninho hlasu.
Stála vo dverách jeho pracovne, držala kľučku jednou pestovanou rukou a prezerala si ho podivným pohľadom.
"Áno?" odpovedal dosť nevrlo, keď sa pozrel na hodinky.
Odkedy naposledy vyšiel na vzduch prešlo tridsať minút.
"Je tu pán Potter, máte s ním o jedenástej stretnutie."
Pokúsil sa neprikrčiť, ale tvárou sa mu prehnal náznak mrzutosti.
Podľa všetkého ten výraz zachytila. "Môžem ho presunúť-"
"Nie, pošlite ho dnu. Musíme prebrať prípad, ktorý sa zajtra ráno prejednáva pred Starostolcom."
Draco začal upratovať svoj stôl.
Potter bol ten auror, ktorý velil razii na Marquette; o tom prípade vedel všetko, o dome, tej čistokrvnej nadradenej skupine, ktorú prichytili pri čine, o tých zapletených jednotlivých hráčoch.
Keďže bol profesionál v maximálnej miere, Draco potlačil svoj hnev (a jeho všeobecnú zlosť na zázračného chlapca), pochoval svoju zlosť a odpor k Potterovi kvôli situácii s Grangerovou, a pracoval s ním zakaždým, keď pripravoval prípad pre súd. Draco nemohol dovoliť, nie; nedovolí svojim osobným pocitom k Potterovi, aby sa postavili do cesty nejakému prípadu; to by bolo proti jeho osobným princípom. Takže jednal s tým prekliatym záchrancom, dokonca počas tých chvíľ, čo sa on rozhodol chovať ako blbec. Niežeby mal Potter čo iné na práci, vďaka Grangerovej. Stále pracoval v kancelárii a mal množstvo času plniť úlohu svedka obžaloby, na rozdiel od jeho aurorských priateľov, ktorí boli vonku na misiách a podobne. Keď sa dvere znova otvorili, nebola to Shannon, kto v nich stál, ale Potter.
"Sadni si," polo-zdvorilo Draco ukázal na kreslo oproti jeho čistému stolu.
Potter mlčky zaujal svoje miesto, oblečený vo svojom bežnom habite s aurorským odznakom.
Tváril sa nepríjemne - skoro sa mračil.
Samozrejme, že tam nechcel byť o nič viac než Draco, ale život pokračoval.
"Švihneme si s týmto, Malfoy. Ron na mňa vonku čaká."
Dracovo blond obočie prudko vyletelo, keď nachystal pery, že povie niečo kruté a podlé, ale ovládol svoj hnev.
"Fajn, čím skôr začneme, tým skôr môžeme skončiť."
Zjazvenec si odfrkol. "To bolo to najlepšie, čo si kedy povedal, Malfoy."
Skoro si nahlas vzdychol, ale zastavil sa, keď si spomenul, kde je a s kým je. Už to bol brutálne dlhý deň a bol vyčerpaný; nemal náladu na Potterovo protivné rozpoloženie. Takže ignoroval Svätého Pottera, otvoril spis a začal sa uisťovať, že mal správne aj ten najdrobnejší detail.
Trvalo to pár fučaní a naštvaných zavrčaní, ale ten blb vkĺzol do rutiny.
Za ďalšiu pol hodinu Potter odpovedal na každú jednu z jeho otázok s mimoriadnou detailnosťou. Podľa všetkého bol ten blb na niečo dobrý.
Ako u všetkých jeho prípadov, Draco nechcel, aby v tomto jednom niečo zle vypálilo a zajtra dúfal v hladký začiatok a ukončenie. Prešli otázkami, ktoré mu Draco položí, keď nastúpi na lavicu svedkov, a nútil Pottera odpovedať, ako keby tam naozaj bol. Po celý čas si Draco robil poznámky brkom, keď niečo potreboval zdôrazniť, prikývol, keď perfektne odpovedal na otázku, prerušil ho, keď hovoril o niečom inom, a vrátil ho späť k téme, kedykoľvek sa zatúlal.
Ale po celý čas to v sebe potlačoval.
Bolo tak veľa otázok, ktoré chcel položiť Harrymu Potterovi, otázok, ktoré nemali nič spoločné s procesom, ale mali veľa spoločného s jednou hustovlasou čarodejnicou.
Ale to nebol jeho štýl.
Keď Potter dokončil zapĺňanie dier v procese, stretnutie bolo konečne skončené. Potter pomaly zbalil svoje veci a Draco bol pripravený, že ho uvidí odísť. Tolerovanie jeho nadutej pózy za poslednú pol hodinu ho zatlačilo ešte hlbšie do mizernej nálady.
Ten blb sa chystal zdvihnúť z kresla, ale zastal a zvedavo si prezeral Draca. Povzdych unikol z jeho pier a Draco okamžite vedel, že sa Potter chystá položiť otázku, ktorú sa nechce spýtať, ale musí, pretože o nej premýšľal počas celého stretnutia a privádzala ho do šialenstva. "Sú tie reči pravdivé?"
Len z tónu jeho hlasu sa Dracova päsť skoro inštinktívne zovrela, ale zachovával každý kúsok dekóru. "Aké reči?" spýtal sa bez emócii.
"Tie reči, že ty a Hermiona spolu chodíte," odpovedal chrapľavo. "Sú pravdivé?"
Tak toto práve teraz nebolo niečo, čo čakal, že sa ho spýta úžasný Harry Potter.
Náznak úškrnu ozdobil Dracove samoľúbe pery. "Prečo sa staráš, Potter? Čo tebe na tom záleží?"
"Nezáleží," odsekol chladne.
"Takže, ak na tom nezáleží, prečo sa ma potom na to do pekla pýtaš?"
Potter pokrčil plecami. "Bol som zvedavý."
Odpovedal mu chladne. "Nuž, tak ti to poviem na rovinu. Mám v paži, či uspokojím tvoju prekliatu zvedavosť."
Keby pohľady zabíjali, pred západom slnka by sa konal Dracov pohreb. Súdiac podľa tmavnúcich zelených oči a Potterovej červenajúcej tváre, mohol bezpečne predpokladať, že toho blbca s jazvou na čele rozzúril.
A bolo mu to srdečne ukradnuté.
"Vieš, keď mi Ron povedal, že ty a Hermiona ste priateľmi, neveril som mu. Zdalo sa to príliš nemožné. Hermiona by sa nikdy, vôbec nikdy nestýkala so slizolinčanmi-"
Urazený Draco ho jedovato prerušil. "Nebuď taký trúfalý, pokiaľ ide o to, že ju poznáš, Potter."
Prevrátil oči. "Poznám ju od svojich jedenástich rokov. Myslím, že môžem bezpečne vyhlásiť, že Hermionu poznám."
Draco odfrkol. Potter vedel o Grangerovej hovno, pretože keby ju poznal, bol by zavrel svoje prekliate ústa.
"Ja ju poznám oveľa lepšie, než si myslíš, Malfoy."
Jeho oči stvrdli. "O tom vážne pochybujem. Keby si len vedel..." Draco hrozivo zmĺkol.
Smaragdové oči sa v reakcii na jeho slová prižmúrili. "To čo do pekla malo znamenať?"
"Presne to, čo som povedal, Potter - keby si len vedel."
"Oh, ja viem, čo je ona za človeka, Malfoy a ty to zistíš, keď ťa tiež opustí a oklame ťa. Nepotrebujem ťa, aby si mi povedal niečo o Hermione, ja už to viem."
"Nuž, informuj ma o tom, čo za človeka si myslíš, že Grangerová je - keď si myslíš, že vieš všetko."
"Ona je klamárka."
"Ach." Draco prevrátil oči, posmešne. "No to je fakt originálne. To je toho, opustila Weasleyho-"
"Ten dôvod, prečo si myslím, že je klamárka, nemá nič spoločné s faktom, že odišla."
To už ho zaujalo. Vždy predpokladal, že Potter nenávidel Grangerovú v mene svojho priateľa. Chrabromilčania boli takto lojálni. Alebo si to myslel. S tým všetkým, čo sa o nich dozvedel v poslednej dobe, Draco zvažoval, že sa zriekne svojho tvrdenia o nezlomnej lojalite chrabromilčanov jedného k druhému. Možno mal Blaise pravdu - najlojálnejšia fakulta bol Bifľomor.
"Potom mi povedz, Potter, čo do pekla Grangerová urobila, že je to také neodpustiteľné?"
Potterove oči sa prižmúrili a jeho hlas sa naplnil zlobou, keď vyšplechol: "Nielenže nás všetkých po vojne opustila, keď sme ju potrebovali najväčšmi, ale zabila Ronovo dieťa a potom o tom klamala. A potom sa pred nami skrývala päť rokov."
Draco skoro v údive otvoril ústa, ale neurobil to. Čo sa do pekla dialo? Potter v skutočnosti vedel o Grangerovej tehotenstve? Ale ako? A kedy? A čo? A kde ten Svätec dostal ten prekliaty nápad, že to decko bolo Ronovo? A prečo si do pekla myslel, že šla s tým dieťaťom na potrat? Nemal potuchy ako, ale ten blond muž udržal svoju tvár úplne zbavenú emócií.
No, ale to, čo v skutočnosti vo vnútri pokračovalo, bol iný príbeh. Dracovo srdce muselo chcieť nezávislosť, pretože sa pokúsilo vyšprintovať rovno z jeho hrudného koša. Keď sa počiatočný šok rozplynul do ovzdušia, uvedomil si niečo nové o Harrym Potterovi. Ten muž bol zasraný idiot.
Vždy to vedel a mal množstvo dôkazov vďaka všetkým tým sračkám, do ktorých sa on a zvyšok ´Zlatého tria´ zaplietli v časoch, keď boli na škole, ale práve teraz mal konečne dostatočný povojnový dôkaz o jeho stupidite.
Vážne sa on a Weslík zriekli otázok a unáhlene vyvodili závery?
"Čože do pekla?" Draco vyšplechol trošku hlasnejšie než zamýšľal.
"Je tomu sakra tak ťažké uveriť?
Odmietol odpovedať na jeho otázku, pretože bol príliš mentálne zaneprázdnený kladením si svojich vlastných: oni sa jej vôbec na nič nespýtali, než prijali jej slová za pravdivé?
Hermiona Grangerová bola v osemnástich hrozný klamár; toľko vedel z tej noci, o ktorej nikdy nerozprával a ktorú navždy vyblokoval zo svojej pamäte. On by jej stopercentne neuveril tú zasranú historku, čo narozprávala Weasleymu. Opustiť ho kvôli nejakému chlapíkovi, ktorého práve stretla? V tom, čo robila, nebola unáhlená ako Potter a jeho Weslík. Samozrejme, počas rokfortských rokov s ňou nemal veľa kladných stretov, ale dokonca Draco vedel, že ona bola tá, čo myslela, plánovala a bola rozumná. Tiež vedel, že Grangerová zriedkakedy urobila nejaký pohyb bez toho, aby zvážila všetky svoje možnosti.
Nespomínajúc, že bola naprosto neoblomná vo svojej lojalite k tým dvom idiotom, a to dokonca aj teraz. Všetko držala vo svojom vnútri, pretože boli jej priateľmi a nechcela im spôsobiť bolesť. Takže ak toto nebol ten najbláznivejší, najextrémnejší príklad lojality, ktorú kedy videl - nevhodné zachichotanie uniklo z jeho úst. "Ako som povedal predtým, vôbec nič o Grangerovej nevieš."
Potter jasne spopolavel hnevom. "A ty si myslíš, že ty-"
Draco mu nedovolil dokončiť jeho vetu. "Skôr než sa dostaneme k otázke toho decka, povedz mi, Potter, úprimne považuješ Grangerovú za typ, čo opúšťa? Považuješ ju za ten typ človeka, ktorý sa zbalí a odíde absolútne bez príčiny? Považuješ ju za typ, ktorý sa bezdôvodne skrýva?"
"Myslieval som si, že nikdy neodíde, ale potom-"
Venoval mu ďalšie odfrknutie. "Vieš, presne kvôli tomuto viem, že ju poznám lepšie ako ty. Vieš, kým sa zvyšok z nás musel zmeniť a musel po vojne dospieť, ty si ne-"
Zjazvenec explodoval. "Samozrejme, že som tiež dospel!"
"Nie." Pokrútil pateticky blonďavou hlavou. "Možno si dospel podľa rokov, Potter, ale nedospel si mentálne. Po piatich rokoch stále vidíš všetko čierne a biele, správne alebo nesprávne, ľavé alebo pravé, dobré a zlé. U teba nie je žiadne uprostred. Nečítaš medzi riadkami. Nepýtaš sa, nepozeráš sa a nevidíš. Ty len urobíš tieto divoké predpoklady a vyvodíš z toho svoje vlastné závery. Nič sa nezmenilo."
"Všetko sa zmenilo!"
"Nie," Dracov hlas bol trochu dôraznejší. "Nezmenilo. Stále voči mne chováš zášť, pretože som bol v škole odporný blbec, napriek tomu, že je zrejmé, že už viacej taký človek nie som. Ale toto nie je o mne. Podstatné je, že ty stále chováš zášť k Grangerovej, pretože si myslíš, že vás všetkých opustila a šla na potrat s Weslíkovým deckom-"
"Ja viem, že šla! Viem, že nás opustila presne tak, ako viem, že šla na potrat s Ronovým dieťaťom! Ja som tam bol, v Austrálii, Malfoy!"
Spotreboval každý kúsoček svojej vôle, aby zakryl svoje prekvapenie.
"Videl som ju vyjsť z tej kliniky s Pansy Parkinsonovou po boku. Čakal som, až kým Pansy nezalezie do lekárne skôr, než som sa k nej priblížil. Sedela na lavičke, pozerala na nejaké noviny a bola šokovaná, keď ma tam uvidela stáť."
Draco si dokázal predstaviť Grangerovej šok.
"Hermiona sa ma spýtala, čo robím v Austrálii. Spýtal som sa, čo robila na tej klinike. Povedala mi, že to nie je moja vec. Povedal som jej, že robí chybu a ona mi povedala, že ja jej nemôžem hovoriť, čo má urobiť so svojim telom. A vedel som, čo robí, vedel som to. Povedal som jej, že poviem Ronovi všetko a že ju bude nenávidieť za to, čo plánuje urobiť. A ona vstala, nakričala na mňa a utiekla. Keď sa vrátila do Británie, spýtal som sa jej na to dieťa a ona sa mňa pozerala, ako keby som prišiel o rozum a spýtala sa: ´Aké dieťa?´"
Potterove oči potemneli rozhorčením.
"Nikdy som nebol nikým tak zhnusený, ako som bol v tej chvíli. Myslel som si, že Hermionu poznám. Myslel som si, že bola niečo viac než, aby si zvolila tú ľahkú cestu von. Myslel som si, že by sa nikdy neznížila tak hlboko, aby zavraždila nevinné dieťa. Myslel som, že vie, že by sme stáli by jej boku. Ron-" nadýchol sa. "On ju miloval. Bol by si ju vzal. Bol by sa o ňu postaral. My všetci by sme sa! Ale ona odišla a urobila to po svojom. A potom to vôbec nepovedala Ronovi, jednoducho ušla a opustila nás. Ušla, pretože vedela, že urobila chybu tým, že šla na potrat. Utiekla, pretože vedela, že som chcel povedať pravdu a že by ju opustil. Takže opustila ona jeho - opustila nás všetkých skôr, než sme my mohli opustiť ju."
Drahý Merlin, Harry Potter bol vážne idiot. Takže, Draco bol možno v osemnástich necitlivý blbec - dobre, bol - ale v tom bode jeho života mal trochu viacej porozumenia pre ťažké rozhodnutia. Napokon, bol prinútený urobiť tak veľa rozhodnutí, ktoré boli ďaleko za jeho úrovňou dospelosti. Priveľa vedel, aby sa vyhrážal niekomu v takom zložitom okamihu jeho života, a priveľa vedel, aby sa snažil násilím prinútiť niekoho do rozhodnutia, ktoré ovplyvní zvyšok jeho života.
Jeho donútilo množstvo ľudí urobiť ťažké rozhodnutia a to nebolo fér.
Nedokázal si predstaviť, ako sa Grangerová cítila.
Práve stratila svojich rodičov, zistila, že je tehotná, nevedela presne, kto je otec, musela urobiť najťažšie rozhodnutie svojho života, kým sa vyrovnávala so smrťou svojich rodičov a starala sa, aby splnila ich posledné priania, a potom sa jeden z potenciálnych otcov pokúsil pritlačiť ju o stenu a nanútiť jej trochu proti-interupčného, každý-ťa-bude-nenávidieť-za-to-čo-plánuješ-urobiť tvrdenia do krku.
Pri Merlinovi, začínala ho z toho parádne bolieť hlava.
Potterovo vyhrážanie sa, že prezradí jej neplánované tehotenstvo jej priateľovi - druhému potenciálnemu otcovi - mohlo skončiť dvoma možnosťami:
Prvá: Grangerová mohla klamať Weasleymu a povedať, že je to jeho dieťa, keď to v skutočnosti nevedela. Keď by zistila pravdu, mohla by ju tajiť pred všetkými zainteresovanými. Weslík by urobil správnu vec a oženil sa s ňou jednoducho preto, že bol prekliaty ušľachtilý chrabromilčan. Po rokoch, keď by ju vina úplne zničila, by konečne priznala skutočné otcovstvo a to by zničilo životy všetkých, vrátane toho dieťaťa.
Alebo -
Druhá: Grangerová by Weslíkovi povedala pravdu a povedala mu, že nevie, kto je otec. Takto by v skutočnosti na zničenie svojho sveta nepotrebovala test otcovstva, ale všetko by sa urýchlilo. Jej svet, ako ho poznala, by skončil v okamihu, kedy by Weslík zistil, že spala s Potterom. Čert ber to, že spala s Potterom skôr, než sa dali dokopy, čert ber to, že ho stále milovala a chcela byť s ním, do pekla s tým. Weslík by to považoval za nekonečnú zradu. Sedem rokov priateľstva by okamžite odtieklo do kanála. Potter by zostal s Weslíčkou, aby sa vyhol masívnemu dopadu, Weslík by odišiel a Grangerová by bola úplne sama.
Nech by sa rozhodla akokoľvek, bola to situácia, v ktorej tak či tak prehrá.
Pravdepodobne obe možnosti zvážila a pripadala si ako v pasci.
Draco po niekoľkých minútach mlčania konečne pozbieral svoje zmysly a odpovedal. "Niet divu, že odišla z Británie. Nemáš ani potuchy akými sračkami v tom čase prechádzala."
"Je to neodpustiteľné!" jačal Potter; jeho hlas sa odrážal od stien a všetkého v miestnosti. Draco bol prekvapený, že vo svojom hneve nič nerozbil (mal sklony to robiť). "Všetci sme v tom čase prechádzali množstvom sračiek, Malfoy! Ja som-"
"Napadlo ťa vôbec spýtať sa jej, čo sa deje? Alebo čím prechádza? Alebo kde sú jej rodičia? Alebo prečo s ňou bola Pansy, zo všetkých ľudí?"
Potter zakoktal, ale Draco odmietol dovoliť mu jedno slovo na viac.
"Nie, nenapadlo ťa spýtať sa jej na nič, pretože si uveril tomu, čomu si chcel o nej veriť, vyvodil si si z toho nejaké bláznivé uzávery a vychrlil si hromadu hrozieb, ktoré nepotrebovala." Trpko sa uškrnul a dodal: "Bol si jej najlepší priateľ a nielenže si napadol jej úsudok, ale napadol si to, akým bola človekom." Smutne sa zachichotal. "Keby som ja mal priateľov ako ty, Potter, nepotreboval by som nepriateľov."
Potter sa tváril pripravený vypľuvnúť všade tekutý horúci hnev. "A kto je práve teraz blbec, čo tu vynáša súdy, Malfoy? Ty nemáš potuchy o tom, čo sa dialo medzi nami! Všetko bolo zmrvené, keď vojna skončila a vieš ty čo! Ja som sa snažil dať dokopy. Ja som sa snažil dosť svoj život späť-"
Draco mal akurát dosť jeho a jeho hovadín.
"To si presne ty, taký sebecký a neberúci ohľady na ostatných, Potter. Myslíš, že ty si bol jediný, kto sa musel po vojne dať dokopy? Myslíš, že ty si bol jediný človek, čo chcel svoj život spiatky?" Vášnivo sa zasmial. "Ty si ho možno mal vo svojej hlave, Potter, ale on bol v mojom dome, zabíjal a mučil ľudí nad mojim mäsom so zemiakmi, a nebolo nič, čo som s tým mohol urobiť. Nemohol som ho vyblokovať tak, ako si mohol ty." Zhlboka sa nadýchol a zvrchu hľadel na toho tmavovlasého muža. "Myslíš, že ty si jediný, kto trpel? Myslíš, že ty si jediný človek, čo krvácal? Ostatní tam boli tiež, Potter. Weasley tam bol tiež, sakra, stratil svojho brata!"
Draco cítil, ako sa jeho nálada pomaly presúva bližšie a bližšie k zúrivosti a mentálne sa upokojil.
Jeho hlas sa vrátil k normálu. "Grangerová tam bola tiež, ale ty netušíš, čím si prešla. Ty netušíš nič o jej živote."
Záchranca čarodejníckeho sveta sa tváril, ako keby mu do brucha vrazil vlak zmiešaných emócii.
"Čo neviem, Malfoy?" spýtal sa vážne.
"Nie je na mne, aby som ti to povedal, ty si nezaslúžiš poznať pravdu. Tak často ti počas školy zachránila prdel, a ty sa jej otočíš chrbtom a chováš sa k nej horšie, ako sa chováš k svojim nepriateľom."
"Ale ona-"
Draco škaredo zazrel. "Vravíš, že poznáš Grangerovú a vravíš, že si bol jej priateľ od jedenástich rokov, ale ten dôvod, ktorý si uviedol ako dôvod, prečo vás opustila, len dokazuje, že ju vôbec nepoznáte. Dokonca ja viem, že všetko robí z nejakého ušľachtilého a nesebeckého dôvodu."
Potter bol samozrejme zmätený. "O čom to dopekla rozprávaš, Malfoy?"
Vo frustrácii chcel na neho vykríknuť pravdu, ale zastavil sa. Grangerová by mu nikdy neodpustila, keby to povedal. Pretože bolo jasné, že sa Draco nedostane s Potterom ďalej, rozhodol sa prehodiť výhybku. "Prečo si ju opustil, Potter? Prečo si ju opustil tú noc razie na Marquette?"
So skoro vyzývavým výrazom na tvári sledoval, ako sa Potterova tvár skrútila do nahnevaného výrazu, ktorý dôverne poznal, ale dlho nevidel, pretože sa snažil byť zdvorilý. Srať na to. Vidieť fučiaceho Pottera prinášalo oveľa viac potešenia než vidieť ho v akejkoľvek inej nálade.
Bohužiaľ, Potter sa od školy nezmenil; stále mal tie prekliate okuliare a tú jazvu, a nenaučil sa ovládať svoje emócie alebo ich držať pod kontrolou. Mal výbušnú povahu, dokonca bez Voldemorta nablízku, a stále sa zdalo, že ho vášnivo nemá rád. Draco vždy presne vedel, na ktorý gombík na tom mužovi na druhej strane stola zatlačiť; podľa všetkého zatlačil na ten náročnejší označený ako Hermiona Grangerová.
"To nie je tvoja vec, Malfoy," vyšplechol s prenikavým pohľadom. "Neklaď otázky, o ktorých nič nevieš."
"Bohužiaľ, viem priveľa o tejto situácii, viac než si myslíš, Potter," strelil nazad, hlas stále vyrovnaný, ale veľmi zvedavý, prečo tak rýchlo stuhol. "Dostalo sa mi detailného popisu toho, čo sa stalo. Nechal si ju samu a bezbrannú. Keby bola zomrela, jej smrť by bola na tvojich rukách."
Harry Potter nevyzeral presvedčený. "Ona nemala..."
"Blaise povedal, že keď padol posledný štít, vyzeralo to, ako keby niekto vypustil zákerný ohňostroj a lapil ju vo vnútri. Podarilo sa jej uhnúť pár svetelným lúčom, ale jeden ju zasiahol. Povedala, že ju to vynieslo do vzduchu a stále znova a znova ju zasahovali. Grangerová povedala, že to bola tá najhoršia bolesť, ktorú kedy zažila. A potom ju hodilo cez miestnosť, viac než päťdesiat stôp."
Farba na Potterovej tvári rapídne mizla.
"Povedala, že nevie, ako ďaleko dopadla, ale že silno zasiahla sem. Jej prútik bol zničený dávno predtým, takže sa nemohla odmiestniť von. Nie, musela čakať a krvácať, až kým ju niekto nenájde. Blaise povedal, že jeho kolegovia pri pohľade na ňu zvracali. Vraveli, že vyzerala, ako keby ju napadol horský trol a nechal umrieť."
Harry Potter sa tváril mdlo a znechutene, ale Draco bol nadšený.
"Krvácala z hlavy, nohu mala vykrútenú nesprávnym smerom a zlomené kosti v jej ruke prerezali pokožku. Blaise ju zdvihol a premiestnil ku Sv. Mungovi. Povedal, že si myslel, že ju rozštiepil, keď sa tam dostali, ale bol to len zvuk dvoch jej zlomených rebier, ktoré sa o seba treli."
Zelené oči sa rozšírili. "Malfoy! Ja - prestaň!"
Samozrejme, že nepočúvol. "Videl som Grangerovú na druhý deň. Videl som tie modriny, vyblednuté porezania, a modrinu pod okom. Kosti v ruke a nohe mala úplne zničené, mala zlomeninu lebky, päť zlomených rebier, a dve vyskočené platničky v chrbtici, zlomenú panvu, a zlomenú čeľusť-"
Svätý Potter vyzeral pripravený zvracať. "Ne-"
Draco nedokázal prestať. Cítil potešenie z toho vydeseného výrazu na tvári jeho nepriateľa. "Dokonca nedokázali vyliečiť všetky jej kosti naraz, pretože opuchlina bola taká strašná. Museli ju liečiť po častiach. A dokonca potom nebola celkom vyliečená. Nielenže musela brať elixíry na posilnenie kostí, musela viac než mesiac nosiť muklovskú sadru a musela, nie, stále musí, chodiť k fyzioterapeutovi, aby znova získala svoju silu v ruke a napravila to krívanie, s ktorým kráča po tej nehode. A dovoľ mi povedať, že som to slovo použil veľmi liberálne, pretože obaja vieme, že to nehoda nebola."
"Prestaň!"
"Prestaň? Prestaň s čím?" Posmieval sa. "Ak chceš, aby som prestal rozprávať, tak to sa stane nepravdepodobne. Sú mi srdečne fuk tvoje pocity, Potter. Ja tu nebudem sedieť a bozkávať ti riť, ako to robia všetci ostatní. Ja ti nepoviem, že všetko bola jej chyba, keď to v skutočnosti bola tvoja."
"To nebola-"
"Či sa ti to páči alebo nie, to čo sa stalo v tú noc, bola tvoja chyba, Pot-"
Zrejme už nechcel počuť viac a vystrelil z kresla, tvár červená a nahnevaná. "Drž hubu!" Vyprskol ten čarodejník a kričal z plným pľúc. "Zavri svoju prekliatu hubu! Nemusím tu sedieť a počúvať toto, Malfoy! A nebudem!"
"Prečo nie, Potter?" posmieval sa posmešne Draco. "Čo sa deje? Nepáči sa ti počúvať o svojej ručnej práci?"
"Ja-ja som nechcel." Jeho hlas zoslabol na krehký šepot. "Nechcel som, aby sa zranila. Ja-"
Ach, tak on sa kvôli tomu cítil zle? Šokujúce.
"Ale zranila sa, a bola to tvoja chyba. Dovolil si, aby sa tvoja osobná nenávisť ku Grangerovej postavila do cesty tvojej práci, tvojim povinnostiam a tvojej prísahe." Zaklonil sa na svojej stoličke. "Si sklamaním pre oddelenie aurorov. Čakal som viac od Chlapca-Ktorý-Prežil... nuž, vlastne, nečakal som. Dovoliť ministerstvu, aby zamaskovalo tvoje chyby? Rozhodne hanebný ťah, Potter," karhal ho, keď sa hral roztržito s brkom. "Vďaka, že si dokázal mne a Grangerovej, že si naozaj takým nedospelým blbcom, ktorý nedokáže prijať zodpovednosť za svoje vlastné činy."
Na niekoľko okamihov nastalo ticho, keď sa Harry Potter zotavoval zo slov Draca Malfoya.
"Ale, naozaj som zvedavý, Potter," prehovoril Draco pokojne. "Čo povedala také strašné, že si musel zareagovať tak, ako si zareagoval?"
"Neurobila vôbec nič - bola úplne profesionálna." Zízal zamračene do svojho lona. "Bola vážne tak zranená?"
"Áno."
Nikto mu to nepovedal?
"Pri Merlinovi, netušil som to." Potter prehovoril, ako keby začul Dracovu nemú otázku. Spustil hlavu do rúk. "Nemal som potuchy, že bola tak ťažko zranená. Žiadne detaily o tom, čo sa stalo, mi nepovedali; len že musím získať jej odpustenie skôr, než mi povolia, aby som sa vrátil do terénu." Rozstrapatený čarodejník si bolestivo vzdychol. "Niet divu, že mi ho vtedy nedala. Skoro som ju zabil. Skoro som zabil jedného z mojich najlepších priateľov."
"Najlepších priateľov?" Ten blondiak zbledol. "Ty ju nenávidíš, a všetci to vedia. A čo najdôležitejšie, ona to vie."
"Nie, to nie je tak," povedal smutne Potter. "Snažím sa a snažím, ale nedokážem ju nenávidieť. Dokonca po všetkom, čo urobila, dokonca po tom, čo nás opustila, a dokonca potom, čo neodpovedala na môj list, jednoducho ju nedokážem nenávidieť. Jednoducho nedokážem."
Draco po dlhý čas zízal na skľúčené črty svojho nepriateľa z detstva. Jeho mysľou uháňalo množstvo otázok, ale zadržal ich, keď sledoval muža pred sebou. Ťažko ukrytý odpor k sebe samému a zhnusenie kazili jeho črty, a Draco premýšľal o tom, čo sa udialo počas ich ukričaného stretnutia. Potter bol skutočne znechutený sám sebou za to, čo urobil Grangerovej - tak veľmi, že o tom dokonca nechcel ani počúvať. To bolo čudné. Hlavne u niekoho, kto sa ku nej choval ako k sračke. A čo to bolo o tom, že mu neodpovedala na nejaký list?
Možno, len možno boli veci hlbšie, než si myslel. Možno to nebolo len o tom, čo povedal. Možno to bolo tiež niečo iné.
"Vieš, mám ten pocit, že tvoj odpor ku Grangerovej nie je len kvôli tomu, že si myslíš, že vás všetkých opustila a vzdala sa Weasleyho dieťaťa."
Potter trhol hlavou dohora, jeho tvár maska paniky a hnevu.
A potom mu to došlo, v spomienke.
"Prečo ťa tak veľmi nenávidí?"
"Je to ako tá bájka, čo som rozprávala tvojej matke v ten úplne prvý deň v reštaurácii; tá bájka o líške a hrozne."
Všetko iné bolo stále zmätené, ale ďalšia myšlienka naskočila v jeho mysli. Všetko sa mu vrátilo. Líška a hrozno; kde poučenie bolo oveľa zaujímavejšie než samotný príbeh.
Je ľahšie pohŕdať niečím, čo nemôžete mať.
"Vôbec si nemyslím, že toto je o tomto."
"O čom do pekla rozprávaš, Malfoy?"
"Hovorím o pravde. Hovorím o tom, čo sa naozaj deje. Nie si na ňu naštvaný, že opustila všetkých ostatných, ty si na ňu naštvaný, že opustila teba."
"To je smiešne!"
"Nie, nie je. Všetko teraz dáva zmysel. Myslel som si, že to skončilo, ale teraz si uvedomujem, že nie. To nikdy neskončilo, minimálne z tvojej strany."
"Malfoy, ty nemáš všetkých pohromade v tej-"
"Si naštvaný, pretože údajne šla na potrat s Weslíkovým deckom, to beriem, ale to čo ťa štve najväčšmi je fakt, že to Weslík nikdy nezistil. Takže prečo by si bol naštvaný, že to nezistil? Hmm, na to už poznám odpoveď, ale k tomu sa dostaneme neskôr."
"M-"
"Vedel si, vzhľadom na jeho rodinu a jeho zásady, že by sa na ňu nikdy nepozeral rovnako, keby poznal pravdu o jej predpokladanom potrate. Vedel si, že by ju opustil v tom okamihu, kedy by to zistil a že by bola zlomená. A kto bol najlepší kandidát, aby pozbieral tie kúsky jej zlomeného srdca? Ty."
Potter vybuchol, ale chýbala tomu vášeň, ktorú mal predtým. "Čože!"
Draco pritlačil. "Ale Grangerová opustila Weasleyho a potom opustila Britániu, všetko predtým než sa pravda ukázala, pre nedostatok lepšieho slova. Už mi toto malo dôjsť dávno." Blondiak pokarhal sám seba rýchlym potrasením hlavy. "Hanba mi, že som ignoroval tie narážky, ktoré ležali predo mnou - hanba tebe, že si tak prekliato slepý a rýchly v úsudku."
"Ja-" Prudko zavrel ústa.
Draco na neho zvedavo hľadel. "Takže, keď sme si toto povedali, povedz mi niečo, Potter. Vie tvoja malá priateľka, že si stále zamilovaný do Hermiony Grangerovej?"
Autorkine poznámky:
1. Haha. Líška a hrozno. Ako vidíte, Hermiona sa im to snažila povedať už chvíľu...
2. Ako vidíte, existuje isté vážne, VÁŽNE nedorozumenie medzi nimi všetkými...
3. A ako vidíte, naberáme na obrátkach.