Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Broken

14. XIII. Šepot v noci

Broken
Vložené: Jimmi - 23.02. 2010 Téma: Broken
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor originálu  Broken  inadaze22

"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."

Ďalšiu časť kapitoly venujeme 32Jennifer2, 3lucky, Adelina, Amoneth, Any, anonym, Beruška, Carma, Caph, Cyrus, denice, doda357, Dorea, Ela, eternallife, gama, Goody,  Hope, Inčika, Izzy, Iway, Jin, JSark, kometa, ladyF,  Leann, Lucka, Natalie,  Nuviel, Maenea, maginy Monie, Petty002, Phee,  Rapidez, Sele, simasik,  soraki, teriisek, Vendy.

Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4172243/14/Broken

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola trinásť: Šepot v noci

(O týždeň neskôr: 24. december)

Časť 1: Nikdy neodchádzajte z domu bez prútika

Bol Štedrý večer a Draco sa nudil až do morku kostí, ale odpíjal si z vína a načúval jalovým táraninám staršieho silnejšieho čarodejníka, na meno ktorého by si nedokázal spomenúť, aj keby na tom záležal jeho život.

Bol to Stamford alebo Samuel alebo Stanford? Ach, do pekla, nevedel.

"...škriatkovia odviedli na tanečnej sále skvelú prácu..."

To odviedli, pripustil Draco s ľahostajným prikývnutím hlavy.

Večierok vychádzal skvele. Jeho matka každého tak veľmi okúzlila s pompéznou nádherou a honosnosťou tanečnej sály, že ani jediný z ich stovky hostí sa nespýtal, kde je jeho otec. K ich maximálnej úľave.

Ale tá noc ešte neskončila.

Plná života, rozhovormi naplnená sála kričala vycibreným (cz: vytríbeným) vkusom Malfoyovcov a ich oddanosťou k slizolinskej fakulte, bola vyzdobená v striebornom a zelenom ladení s troškou cezmínovej červenej.

Bol to večierok roka a každý sa vyobliekal, aby urobil dojem. Čarodejnice a čarodejníci, navlečení v tých najdrahších a najcennejších šatách, sa obzerali po miestnosti v naprostom úžase.

Zábava a rozptýlenie pre všetkých prekypovali: tanec, výhľad na hviezdy na terase, klebety o druhých čarodejniciach, chytanie nič netušiacich pod očarovaným imelom, vytváranie nových známostí, rozprávanie sa medzi sebou a venovanie darov jednému z dobročinných ústavov, ktorý tá rodina schválila. Očarované sviečky sa vznášali vysoko nad zemou a vytvárali tak v miestnosti dôvernejší dojem. Girlandové vence rôznych typov a štýlov viseli na stenách. Ľadové sochy na vianočnú tému boli strategicky rozmiestnené pri preplnenom bare. Taniere s dezertmi a vianočnými lahôdkami sa vznášali po miestnosti. Hudba sa rinula z desaťčlenného orchestra, ktorý najali, aby sa na tento večer postaral o živú zábavu.

A potom tu bol tradičný malfoyovský vianočný smrek, ktorý končil vo výške dvadsaťpäť stôp nad zemou. Bol husto a nádherne vyzdobený striebornými guľami, bielymi svetlami a striebornými girlandami.

Celá miestnosť vyzerala ako erotický sen vianočného dekoratéra.

A Draco Malfoy sa nemohol dočkať, kedy už skončí.

Odkedy večierok začal, nevidel svoju matku, ale to nebolo nezvyčajné. Všetci jeho matku vyhľadávali z rozličných dôvodov: vyjadriť svoje komplimenty, normálne sa porozprávať, a postarať sa o to, aby ich meno stúplo vo vyššej spoločnosti. Celé to bolo o tom ´zviesť sa na chvoste niekoho iného, aby dosiahli svoje parazitické ciele´. Draco spoznal spoločenského šplhúňa, keď nejakého videl. Stamford či Samuel či Stanford, či nech akékoľvek do pekla bolo jeho meno, sedel na popis spoločenského šplhúňa.

"...kde je váš otec? V spoločnosti ho veľmi nevídam."

Draco sa skoro prikrčil, ale držal sa, keď po prvý raz zopakoval ich vykonštruovaný zakrývací príbeh veľmi kultivovaným a nadradeným hlasom. "Je na Sicílii na dlhodobej dovolenke. Myslím, že sa vráti na Manor ráno."

Nastala ťaživá pauza, keď ten muž spracúval Dracovu výhovorku, ale potom sa chápavo usmial, k Dracovej okamžitej a vnútornej úľave. "Ja tiež každý rok chodievam na dlhodobú dovolenku do Dánska. Je to domov mojich predkov.

Draco bojoval s nutkaním zívnuť. Ten rozhovor ho neskutočne nudil, ale nedal to najavo.

"...musím povedať, že to pečivo je znamenité..."

Nejako ukryl svoje zhnusenie nad tým tlstým mužom, ktorý schmatol celý podnos sladkostí a hodil do seba pekných pár. Existovalo šestnásť vecí, ktoré chcel povedať tomu mužovi, ale nepovedal nič. Napokon, pretože jednal ako hlava malfoyovskej rodiny, mal by sa správať čo najlepšie.

"...moji osobní liečitelia vravia, že by som nemal jesť priveľa sladkostí, ale nedokážem sa ich nabažiť..."

To určite.

Namiesto toho, aby slovne tomu zavalitému mužovi vyjadril svoj názor, Draco prikyvoval.

Bol na piedestáli, kde ho všetci videli a musel sa podľa toho správať. Bol sledovaný ako jastrab a prezeraný ako dobytok, ale Draco bol na to zvyknutý. Napriek tomu, že ho jeho úspešná práca žalobcu vyniesla na rebríčku úcty, Draco bol zvyknutý, že ľudia zízali na jeho ruky, keď sa nosili kratšie rukávy, aby zistili, či tam temné znamenie stále je. Akoby im on to postupne blednúce znamenie radšej s pýchou ukazoval, než ho schovával pod kúzlom krásy! Mysleli si, že je nejaký idiot? Možno bol idiotom v mladosti, ale čas bol k nemu láskavý. Čas ho zmenil. Čas ho zmenil na múdrejšieho muža.

Niežeby na tom záležalo.

Niežeby na niečom záležalo.

Bez ohľadu na to, koľko míľových krokov za tie roky ušiel, čarodejnícky svet sa zdal byť rozdelený v tom, ako ho vnímali.

Niektorí si mysleli, že bol stále ako jeho otec, aj zjavom aj povahou. Niektorí si mysleli, že bol zodpovedný za smrť Albusa Dumbledora, napriek tomu, že ho zbavili viny. Niektorí ho považovali za nevinného chlapca, ktorého dostihli hriechy jeho otca. Niektorí ho mali radi. Niektorí sa ho báli. Niektorí si mysleli, že si viedol pozoruhodne dobre, po vojne. Niektorí ho kritizovali za jeho chladné a rezervované správanie. Niektorým bol ukradnutý. Niektorým na ňom záležalo priveľmi.

Napriek tomu, bez ohľadu na to, čo si o ňom verejnosť myslela, Draco pekným pár veciam rozumel.

Všetko, čo on a jeho matka dnes večer urobia, bude súdené zvyškom rodín hornej spoločenskej vrstvy, rovnako ako každým v čarodejníckom svete. Všetko, čo povedia, bude opakované, rozpitvávané, a podrobne preskúmané každým v tejto miestnosti, nespomínajúc tlač. Od finálnej bitky prešlo päť rokov, ale stále existovali niekoľkí, čo ich chceli spoločensky znemožniť, bez ohľadu na to, koľko chýb napravili. Každý človek, ktorý s ním bol spojený, hlavne Dracova partnerka, bude zblízka sledovaná kvôli nejakému náznaku netaktnosti a neslušnosti. Pansy a Blaise podliehali tej istej úrovni skúmania, ale o nich si Draco nikdy nerobil starosti.

Dokázali si zachovať dôstojnosť a nikdy by nezahanbili jeho rodinu alebo svoju vlastnú.

Napokon, Pansy bola vychovaná, aby kráčala, hovorila, usmievala sa a správala sa ako dokonalá čistokrvná princezná; a pomáhalo, že ju rešpektovali vo vyššej spoločnosti kvôli jej práci. Nebola najbystrejšou čarodejnicou ich doby, ale bola viac než len pekná tvárička. V skutočnosti bola Pansy mimoriadne prefíkaná v tom zmysle, že využívala moc a jej vplyv k tomu, aby zastrašila ostatných. Ani jediná osoba v miestnosti by nemohla nahnať strach Pansy Parkinsonovej; a oni to prekliato dobre vedeli.

Blaise, ako Pansy, bol z dobrej rodiny a veľmi obľúbený vďaka jeho práci aurora. Zábavné na tom bolo, že bol väčšmi uzavretý a mal povahu chladnejšiu než Draco, ale jeho nikdy nekritizovali.

Ľudia mali Blaisa prirodzene radi. Bol múdry, inteligentný a tajomný - keď chcel byť. Naozaj pomáhalo, že si bol Blaise tak všetkého vedomý, po celý čas. Nič a nikto neunikol jeho povšimnutiu, a často presne vedel, čo chce povedať celé veky predtým než otvoril ústa. Vedel, koho dokáže okúzliť lichôtkami, a koho môže okúzliť svojimi nesmiernymi vedomosťami. Do pekla, vedel, koho nedokáže očariť vôbec. Prečítal náladu ľudí, zmeral ich reakcie a podľa toho plánoval. Blaise v blízkosti ľudí oplýval prirodzeným pokojom, ktorý Draco nemal.

Väčšinou sa Draco považoval za šarmantného človeka a praxou mohol byť rovnako pozorný či v pohode v blízkosti kohokoľvek. Problém bol, že bol príliš netrpezlivý, aby sa obťažoval zvládnuť umenie potešiť ľudí.

"... na budúci rok by ste mali mať Perníčkov v životnej veľkosti ako čašníkov..."

Naklonil hlavu nabok, ako keby zvažoval ten nápad. "Budem to musieť prebrať s mojou matkou."

Narcissa Blacková Malfoyová by ho prekliala do neexistencie, keby taký návrh predniesol nahlas.

"To by bolo nádherné. Môžete si z nich odždibovať, ak nechcete nič na ich podnosoch..."

Vo všeobecnosti nebol Draco Malfoy ohromený ľudskou rasou ako celkom. A kým niektorých toleroval, bolo len vybraných pár, ktorých mal naozaj rád.

Stamford či Samuel či Stanford... či ako sa dopekla volá, nebol súčasťou tých hrdých pár. Bol presne taký odsudzujúci, neúprimný, a závislý na spoločenskom šplhaní ako zvyšok z nich. A potom, čo bol predmetom paľby otázok a hlúpeho tárania, Draco bol pripravený pre neho nájsť vhodnú tanečnú partnerku a vypariť sa. Mal ten muž nejakú partnerku-?

Počkať, kde bola jeho partnerka?

Dopil zvyšok vína a kývol na toho džentlmena. "Ak ma ospravedlníte, musím nájsť svoju partnerku."

Ten muž sa pozrel ponad Dracove plece a uškrnul sa. "Myslím, že už vás našla ona."

Nad tým mu hlava švihla dokola a naozaj, bola tam; jeho partnerka na tento večer.

Volala sa Natalie Christensonová a kým bola ohromujúcou blond kráskou v slizolinsky zelených šatách, bola tiež veľmi fádna. Bola to nečistokrvná čarodejnica z mimoriadne bohatej rodiny, ktorú stretol na dobročinnom bále pred troma týždňami. Vymenili si pár listov, vzal ju na večeru s Pansy (ktorá ju okamžite znenávidela a povedala mu, že by ma na ten večierok zobrať Grangerovú, pretože Natalie sa nebude vedieť zmestiť do kože). A potom tu bola ten katastrofálny olovrant minulý týždeň na Malfoy Manor s jeho matkou.

Pochmúrne šedé oči sa trochu prižmúrili, keď si spomenul na tú hádku s matkou o Natalie, v ktorej mu poskytla jasný názor na tú blond čarodejnicu:

"Čo myslíš?"

Narcissa Malfoyová na neho vyrovnane zízala, ale ten záblesk mrzutosti v jej očiach bol evidentný. "To nemôžeš myslieť vážne, že berieš ju na štedrovečerný večierok."

Naozaj to nemyslel vážne, a vzdor bolo jeho druhé meno a rozhorčene vystrelil späť. "A prečo nie?"

"Prečo nie?" zopakovala, ako keby nemohla uveriť, že je taký slepý a povrchný ako je; že ho lepšie vychovala.

Draco si pomyslel, že by nemala byť prekvapená jeho zjavnou povrchnosťou.

"Je nudná a odporná, Draco. Má úbohé správanie sa. Pri Merlinovom mene, ona si usrkuje! Nielen to, má tú prekliatu drzosť pozerať sa zhora na všetko, o čom sa rozhodla, že je pod jej úroveň...a očividne nemá o čom rozprávať. To dievča nie je nič iné než hrozba, opilec, a budúca príťaž. Slope toľko, aby to zložila aj veľkého cicavca! Povie alebo urobí niečo na tom večierku, čo pošpiní meno Malfoy, a všetko, na čom sme pracovali, aby sme pozdvihli."

"Nemyslíš si, že trochu preháňaš, matka? Je to len večierok."

"To nie len o večierku, a ty to vieš," bola povýšená odpoveď jeho matky. "Ja len nechcem, aby si sa príliš uchvátil tou malou divoškou."

Bolo treba všetku jeho silu, aby zachoval ľahostajnú tvár a neuškrnul sa, ale ten úškrn vzišiel z popola jeho zamračenia.

Samozrejme, matka pokračovala. "A ty to možno teraz nevidíš, ale Hermiona je dvakrát taká dáma ako je ona."

A ten úškrn bol preč.

Napokon, už to vedel. Ten deň v kaviarni bol odrazovým skokom k ich... čomukoľvek, v čom do pekla boli.

Ďalšiu hodinu sledovali mlčky, ako padá dážď, kým nezamrmlala, že musí odísť na fyzioterapeutickú liečbu. Neboli priateľmi, keď sa ich cesty o minúty neskôr rozdelili, ale veci medzi nimi sa určite do druhého rána zmenili, keď od nej dostal list, v ktorom sa ho pýtala, či sa nechce napoludnie stretnúť v ďalšej kaviarni hneď vedľa ministerstva.

Povedal áno.

Bol to začiatok niečoho nového pre nich oboch.

Posledných sedem dní sa Draco stretal s Hermionou Grangerovou napoludnie v rôznych kaviarniach mukelského Londýna, kde sa snažili každý deň vybrať niečo iné z menu. Ona zostala pri horúcej čokoláde, kým on mal kávu. Nič sa nezmenilo. Stále boli tým, kým boli.

A súčasne, všetko sa zmenilo.

Grangerová mala stále svoje defenzívne chvíľky a Draco sa stále hneval. Stále sa na neho čudne pozerala, keď kládol otázky na témy, ktoré považovala za osobné a on mal stále pre ňu vybrané slová. Grangerová ho privádzala do zúrivosti a on ju rozčuľoval. Ale, nesprávala sa k nemu, ako keby bol antikrist a on si vždy dvakrát rozmyslel, keď jej chcel dať ranu pod pás nejakou jedovatou poznámkou.

Raz sa rozprávali o jej detstve s rodičmi a on sa díval, ako jej slzy stekajú po lícach. Raz sa rozprávali o jeho detstve, ale Draco väčšmi váhal baviť sa o téme jeho rodičov. Grangerová to postrehla dosť rýchlo, a nechala to tak, k jeho úľave. Raz sa rozprávali o rozdieloch medzi ich životmi. Raz sa rozprávali o úplne iných témach. Raz sa bavili o politike a o aspektoch rivality fakúlt na Rokforte.

A väčšinou len sedeli, popíjali svoje nápoje, vyzerali z okna a vôbec nič nehovorili.

"Fraco! Ach, Fraco!" Čudná francúzska a nemecká zlátanina jačavého a nezrozumiteľného hlasu jeho partnerky ho vytrhla z myšlienok. "Ach, takusi, Fraco! Ja som ta fyhľadafala!"

Draco sa prihrbil.

Bola opitá?

Nuž, stopercentne nebola Francúzka alebo Nemka, toľko vedel... cubčí syn.

"Zdá sa, že to niekto trochu prehnal s elfím vínom," zachichotal sa ten džentlmen.

Draco sa zamračil.

Natalia mu hodila ruky okolo krku a klesla pri ňom, okamžite na neho zvalila celú svoju váhu. "Fraco, tak si mi chybenkal."

Inštinktívne ju objal a vyrovnal, ale bolo ju cítiť vínom do tej miery, že sa mu skoro urobilo zle. Jej tvár bola na kúsok od jeho, keď zdvihla hlavu. Podnapitá modrá hľadela do jeho šedých. Natalie sa rozžiarila povädnutým opitým úškrnom, ktorý mu akosi pripomenul časy, keď v piatom ročníku prepašovali ohnivú whisky a Dafné sa opila tak, že ju Millicent a Tracey, ktoré boli rovnako opité, museli odniesť do ich spálni, s veľkým ťažkosťami.

Zábavné časy.

"Božínku, ty foniaš, Fraco, mmm..."

Ale mať opitú partnerku na najdôležitejšom večierku roka nebola zábava, vôbec nie.

Ten džentlmen bol na sekundy od smiechu, keď sa mu podarilo stvoriť slová na rozlúčku. "Opúšťam vás dvoch. Užite si zvyšok večera, Fr - Draco."

Blondiak kypel zúrivosťou, ale nebol čas na dobre vykonané Obliviate. Hoci by si to ten starý blb zaslúžil, vymazať mu pamäť bol risk, ktorý nechcel na seba vziať a plus, nemal svoj prútik. Matka, vediac, čo je zač, ho prinútila nechať prútik vo svojej izbe. Nevadí, k dispozícii boli naliehavejšie problémy. Musel premýšľať a musel premýšľať rýchlo. Draco Malfoy potreboval akčný plán, ktorý by nepreukázal jeho podiel v ňom a mal asi desať sekúnd, aby ich vymyslel.

Samozrejme, ten džentlmen odišiel kvôli väčšej skupine trhlých starších čarodejníc.

Draco si uvedomil, že jeho budúcnosť závisí na tom, či im ten blb povie o opitej Natalie Christensonovej na jeho pleci. Celý večierok, vrátane jeho matky, sa dozvie všetko. A on jednoducho nemohol dovoliť, aby sa to stalo. Nie, on nedovolí, aby sa to stalo.

"Fraco, ty máš tie najfajnofejšie fočičká, čo som kedy fidela."

Draco sa zaksichtil.

V mrknutí oka prešla od kráľovnej krásy k príťaži.

Zase mali jeho matka a Pansy pravdu.

"Fajnofé fočičká," spievala.

V duchu zastonal, zadržal nutkanie zvracať z toho hrozného zápachu z jej dychu.

Draco okamžite nahodil svoj značkový malfoyovský úškrn na zmätených divákov a vyhovoril sa, že sa jej točí hlava zo všetkého toho vzrušenia počas večera. Hlúpo, jedna z hostí povedala, že má tiež závrat z tej nádhery a ostatní prijali jeho výhovorku, než zase zapadli do svojich vlastných rozhovorov.

Jednu sekundu tam stál s úškrnom a partnerkou napoly v bezvedomí na jeho pleci a v ďalšej ju napoly vynášal von z tanečnej sály, kým bľabotala nezmysly a snažila sa vytrhnúť mu mihalnice svojimi svižnými prstami.

Draco jednoducho vedel, že je z toho vonku, keď zavrel za sebou tie obrovské dvere tanečného sálu.

"Hoci je to tak mimoriadne otrepané," zatiahol trochu rozveselený hlas Pansy Parkinsonovej, "môžem byť, prosím, prvá, čo povie: ´Hovorila som ti to´? Poskytlo by mi to obrovské potešenie."

V tom okamihu sa Natalie rozhodla, že chce preč z reality a ihneď odpadla. Kombinácia odpadávajúcej Natalie a zvuku Pansyinho hlasu prinútila Draco bez cavykov nechať klesnúť jej telo k zemi do hromady hodvábnych zelených šiat. Zlomila si podpätok. Draco sa prikrčil, ale zdalo sa, že sa tá opitá ženská nezranila. A keby sa aj, to je toho, nemala sa opiť elfím vínom po tom, čo jej vyslovene povedal, aby sa vyhýbala baru.

Sprostá čarodejnica.

Zaznelo ženské chichotanie sa a Draco zabodol jedovaté oči smerom, kde bola nádherne oblečená a nahodená Pansy.

Keby nebol navyknutý na Pansyinu krásu, upokojilo by to jeho mrzutosť na túto čarodejnicu, ale bol.

"Nie, ale mohol by som byť tým najposlednejším človekom, čo ti povie ´drž klapačku´? To by mne poskytlo najväčšie potešenie." Posmieval sa, veľmi naštvaný.

Blaise, ktorého zdobil tradičný čierny habit, pustil ruku jeho chichotajúcej sa priateľky a vykročil dopredu. Stačilo, aby povedal len jednu jedinú vec. "Všetky žarty bokom, toto nie je dobré, Draco."

"Ja viem, že to nie je dobré," vyprskol drsne, keď sa prechádzal pred dverami, stratený v myšlienkach. "Vytiahol som ju von skôr, než urobila blázna zo seba a zo mňa, ale pár hostí ju videlo. Vypadol som odtiaľ s výhovorkou, že sa jej točí hlava zo všetkej tej zábavy, ale to naveky nevydrží. Nie keď je v bezvedomí a smrdí vínom!"

Mal šťastie, že väčšinu večierka strávili oddelene, takže ťažko niekto bude vedieť, že boli na tom večierku spoločne. A tí, ktorí to vedeli, pravdepodobne zabudli, pretože Natalie, hoci veľmi krásna, bola veľmi zabúdateľná v očiach ich hostí. Pripomínala rasistickým čistokrvným všetky tie dôvody, prečo zvrchu pozerali na tých so zmiešanou krvou. Nevedela nič o vysokej čistokrvnej spoločnosti a mala veľmi málo slušných spôsobov. Stále od neho chcela, aby si s ňou zatancoval, hoci sa výslovne vyjadril, že nemá tancovať chuť, ani najmenej. Vôbec sa nechcela rozprávať s hosťami a nenávidela stáť pri jeho boku. A keď prehovorila, nevyšlo von nič podstatné.

Draco si uvedomil, že by bol urobil lepšie, keby zobral Grangerovú, ako Pansy navrhla.

Hermiona Grangerová asi nevedela nič o vyššej spoločnosti, ale bola dosť inteligentná, aby zakryla svoju nevedomosť rozumným rozhovorom.

"Čím menej, tým lepšie," komentovala Pansy s úškrnom.

Blaise stál nad nevedomým telom Natalie Christensonovej a poobzerala sa dokola. "Draco, musíme prísť na to, čo s ňou urobiť než niekto vyjde von."

"Splývacie zaklínadlo? (cz: Zastírací kouzlo?)" stručne navrhol roztrpčený blondiak. Úprimne, bol príliš naštvaný, aby sa staral, čo sa jej stane.

Blaise ten nápad bez slov zamietol a očakávane sa zahľadel na svoju priateľku. Napokon, v škole vždy vyrukovala s najlepšími nápadmi. Pansyin úškrn zmizol a bol nahradený vážnym a chladne uvažujúcim výrazom. Dala si dole hodvábne čierne rukavice ako zvrátený vrah, ktorý práve dokončil svoju prácu a strčila ich Blaisovi do vrecka.

Po tom, čo nakukla na hodinky svojho priateľa, prehovorila. "Je pol desiatej. Zostávajú ďalšie dve hodiny a pol, takže navrhujem, aby sme ju dali do jedného zo salónov a nechali ju vyspať sa, kým neskončí večierok. Nikto ju tam nenájde. Ešte skôr sme s tvojou matkou rozmiestnili štíty, tak aby sa nikto nemohol dostať ďalej ako na toalety. Napokon, nepotrebujeme, aby sa nám tu niekto potuloval, keď je tu tvoj otec."

Pravda.

Draco sa uškrnul na svojich najlepších priateľov. Bolo dobré vedieť, že mu vždy kryli chrbát a mali na srdci jeho najlepší záujem, bez ohľadu na to aký.

"Takže," povedala jediná čarodejnica pri vedomí na tejto chodbe, keď sa postavila nad tú bezvedomú hanbu pri jej nohách. "Myslím, že lepšia otázka je: ktorý z vás preniesol cez ochranku svoj prútik?"

Blaise a Draco si vymenili pohľady, a pokrútili hlavou, že nie.

Z pier Pansy uniklo podráždené zahromženie, keď strčila kabelku Blaisovi do hrude. "Ani jeden neviete, že si máte vždy nechať prútik pri sebe? Do pekla s ochrankou." Vyhrnula si čierne šaty až do stredu stehna a vytiahla z koženého puzdra svoj prútik. "Ja už viacej nikdy, absolútne nikdy nejdem nikam bez svojho... nikdy neviete, čo sa môže stať. Dokonca v bezpečnom prostredí."

Všetci vedeli, čo tým presne myslela.

"Takže," ukázala prútikom na Natalie. "Mobilicorpus."

Tá opitá žena sa ani raz nezamrvila, keď ju Pansy prenášala do bohato zariadeného a ozdobeného salónika na konci obrovskej haly. Ale, v tom okamihu, keď Pansy nechala jej telo klesnúť nemilosrdne na plyšový gauč, Nataliine modré oči sa otvorili a prihlúply úškrn sa roztiahol na jej začervenaných črtách.

Draco si bol istý, že chce v tej chvíli Pansy zavraždiť.

Natalie podnikla chaotický výpad smerom k Dracovi, ale minula ho o míle. Skončila roztiahnutá na zemi na všetkých štyroch. Jej vlasy a celý vzhľad vyzeral, ako keby práve vysúložila z niekoho živú dušu. Zažiarila pomalým, hravým úsmevom. "Frakúšík, nehačkáš si so mnou?"

Pansy sa zachichotala a zašepkala, ´Fracúšik?´ pod nosom, čo jej vyslúžilo zamračenie od toho načerteného muža.

"Potrefujem ťa, potrefujem tfoje telo. Folá na mňa... Natalie, Natalie, fezmi si ma, som tfoj."

Blaisove ľavé obočie pomaly začalo svoj výlet k nebesiam, pobavený úškrn hral na jeho perách.

Plazila sa na všetkých štyroch tak najlepšie, ako to opitá ženská dokáže. "Frakúšik, lubkám ťa."

Pansy vyprskla smiechom.

Draco Malfoy mal všetkého akurát dosť. Bol unavený, naštvaný, a nemohol sa dočkať, kedy tento nezmyselný večierok skončí, aby mohol odísť. Vytrhol prútik z ruky smejúcej sa čarodejnice a namieril na Natalie. Bez premýšľania zamrmlal prvé kúzlo, čo ho napadlo. "Stupefy!" Prúd červeného svetla ju zasiahol doprostred čela a zrútila sa na zem.

Nafučaný Draco strčil prútik späť do Pansyinej čakajúcej ruky a odišiel.

Uškŕňajúci sa Blaise a chichotajúca sa Pansy ho rýchlo nasledovali.

"Nechceš odísť a nechať ju tam, že nie?" spýtal sa Blaise, keď sa vrátili k vchodu do tanečnej siene.

Draco zatlačil do dvojkrídlových dverí a obzrel sa ponad plece na svojho priateľa. "A nechať jej opité správanie sa skaziť ten večierok a nahnevať moju matku, nie vďaka. Ak ju chce niektorý z vás prebrať, je to fajn, ale ja to nie som. Pre mňa nie je vôbec dôležitá." A prešiel cez dvere, schmatol pohár elfieho vína zo vznášajúceho sa podnosu a pripojil sa k večierku.

Trvalo mu trinásť minút, dva veľmi ťažkopádne rozhovory so starými čistokrvnými čarodejníkmi, tri tanečné ponuky od nezaujímavých čarodejníc, a tradičné sviatočné pečivo zo vznášajúcich sa podnosov, kým si Draco všimol prítomnosť Hermiony Grangerovej.

Boli dve veci, ktoré ho prekvapili.

Prvou boli jeho prvotné myšlienky, keď ju zbadal. Páni, vyzerala predpisovo zdravo. Áno... ešte zdravšie. V miestnosti plnej čarodejníc oblečených v čiernych, strieborných a smaragdových šatách, Hermiona Grangerová vyčnievala nad všetkými z nich. Videl ju ten deň predtým, keď sa stretli v novej kaviarni tesne na predmestí Londýna, ale vôbec nevyzerala tak, ako vyzerala v tom okamihu. Draco ju skoro nespoznal a keď spoznal, skoro vyprskol všade to elfie víno.

Oblečenú ako dokonalú čarodejnicu z lepšej spoločnosti zdobili Grangerovú hladké šaty až po zem, ktoré ovíjali jej trup a boli mierne rozšírené v páse. Bolo to prvý raz, čo ju videl v niečom, čo zvýrazňovalo jej postavu, ktorú postupne získavala späť; postavu, ktorú mala na tom obrázku so svojím synom. Všimol si, že ametystová farba jej šiat súčasne kontrastovala aj vdychovala život jej bledej pokožke.

Jej príšerne husté vlasy boli stiahnuté dohora do zložitého účesu, ktorý jej zanechal jednu hnedú kučeru v tvári; pramienok, ktorý si každých pár minút zastrčila za ucho. Grangerová nemala na sebe veľa šperkov, len veľké smaragdové náušnice a zodpovedajúci náramok. Bolo to jednoduché, elegantné a Draco okamžite vedel, že sa neobliekala sama.

Ale to poznanie bolo ignorované v reakcii na to druhé prekvapenie.

Nebola sama.

Nie, Stamford či Samuel či Stanford... či aké do pekla bolo meno toho idiota, sa s ňou rozprával.

Draco sledoval, ako odmietla jeho pozvanie k tanci a pohár vína, ktoré jej ponúkol veľmi povýšeným spôsobom.

"Vyzerá nádherne, však?" Blaisa sa postavil vedľa neho s dvoma pohármi vína.

"Án... vyzerá zdravšie," tupo hľadel.

Stretol sa s tmavým pohľadom svojho najlepšieho kamaráta a podráždene sledoval, keď sa jeho pery skrútili do pobaveného úškrnu. "Čokoľvek povieš, Frakúšik," zachichotal sa Blaise.

Blondiak sa uškrnul. "Poďme naložiť s ´príhodou opitej Natalie´ ako s tou, keď si ovracal obľúbenú rastlinu mojej matky a obvinil z toho domácich škriatkov; už o tom nikdy znova nehovorme."

"Tvoja matka vyzerá veľkolepo v tých smaragdovo čiernych šatách," poznamenala Pansy, keď sa zľava priblížila k svojmu priateľovi. "Všetci v miestnosti si ju zamilovali vďaka jej zmyslu pre štýl." Domýšľavý úškrn sa objavil na jej tvári, keď nakoniec povedala: "Núti ma to cítiť sa akosi fajn, že ja som tá, kto navrhla tie ša-, ach, Blaise, to je pre mňa?"

Prikývol a podal jej jeden vínový pohár.

Pobozkala ho na líce. "Vďaka, láska."

Blaise zažiaril vzácnym úsmevom.

Draco na tým párikom prevrátil oči a sledoval, ako Grangerová prikyvuje v zjavnej nude nad niečím, čo ten džentlmen povedal. Oprel si svoju krátku a tučnú ruku na spodok jej chrbta a Draco sledoval s neurčitým pobavením, ako sa ľahko zbavila jeho ruky, bez toho, aby dala najavo svoje zhnusenie. On si ho všimol, samozrejme, ale ten pán nie. Draco si znova uvedomil, že Grangerová bola vynikajúca v ukrývaní jej citov pred všetkými okrem neho.

Počas ďalšej chvíle zistil, že si na nej všíma maličkosti.

Každá čarodejnica na večierku, okrem Pansy a matky, mala na sebe hrubú vrstvu make-upu, vďaka ktorému vyzerali neprirodzene. Grangerová, na druhej strane, ho mala veľmi málo. Bolo ho práve dosť, aby zjemnil jej pokožku, zdôraznil farbu jej očí, a zvýraznil tie črty, ktoré si všimol prvý raz, keď boli spolu na káve.

"Zízaj na Hermionu trochu silnejšie," Pansyino zatiahnutie zacingalo v jeho uchu, "a praskne ti cieva."

Šedé oči sa prižmúrili. "Ja som nezízal na ňu."

"Ako povieš, Draco." Čiernovlasá čarodejnica si na prst v rukavici ovinula jednu z kaderí, ktorá jej padala do tváre. "Musíš priznať, že na nej moje šaty vyzerajú skvele," poznamenala Pansy len chvíľočku predtým, než prešla k mini-tiráde. "Blbé, že som musela prakticky zápasiť, aby som jej zadok do nich dostala. A nechci, aby som začala o tých hrozných vlasoch. Použila som celú krabicu vyrovnácieho elixíru (cz: Rychlopomády). Pri Merlinovi, bolo to hrozné." Dôležito, dramatický pokrčila plecami.

Blaisa sa uškrnul.

"To je celé nádherné, Pansy," zatiahol Draco na odpoveď. "Ale ja som sa len snažil prísť na meno toho džentlmena, s ktorým sa rozpráva."

"Stephen Winther: auror na dôchodku, čerstvý vdovec a milovník mladších žien." Informoval Blaise skoro mechanicky.

Draco si ho prehliadol. "Ako to vieš?"

Uškrnul sa. "Trénoval ma. Počas môjho aurorského výcviku mi povedal, keď kedysi mal rád moju mamu, keď bola šiestačka na Beauxbaton (CZ: Krásnohůlky). Vtedy mal skoro tridsať, ale zdá sa, že si našiel nový a mladší objekt záujmu.

"Ach, to je jednoducho odporné! Je skoro o štyridsať rokov mladšia ako on a on je naprosto starý a príšerný." Pansy sa zaksichtila, vypila zvyšok vína, a odložila pohár na podnos, ktorý sa pred ňou zjavil. "Takže, teraz, ak ma ospravedlníte, musím ísť zachrániť svoju priateľku od toho chlpatého horského trola..."

Blaise ju prerušil jemným objatím okolo pása, aby jej zabránil v odchode.

Čarodejnica vydala rezervované, ale predsa roztrpčené zavrčanie, skôr než sa dohadovala tichým hlasom. "Čo robíš? Musím..."

"Nie," prerušil ju s trochou úsilia. "Musíš si ísť zatancovať so svojím priateľom. Draco to zvládne."

Draco sa uškrnul. Pansy Parkinsonová nemala najmenšiu šancu Blaisovi uniknúť.

Pansy pokračovala v proteste. "Ale..."

Hladko ju prerušil, naklonil jej bradu, aby sa stretla s jeho upretým pohľadom. "Žiadne ale, láska. Všimol som si, že Vivian Penningtonová na nás civela, keď sme vošli dnu..."

Samozrejme, apeloval na jej trochu potláčanú mačaciu povahu. Brilantný ťah.

Čarodejnica si odfrkla a pozrela sa ponad plece tam, kde stála Penningtonová a zízala na tú dvojicu. Pansy si s ňou spojila oči a tá druhá čarodejnica sa odvrátila, zastrašená. "Tá malá diablica len žiarli, pretože ťa roky chcela a dostala som ťa ja... znova. Žiarlivosť je choroba." Uškrnula sa a neúprimne dodala: "Dúfam, že sa tá pobehlica čoskoro uzdraví. "

Blaise sa naklonil bližšie a počuteľne prehovoril do jej ucha. "Nuž, poďme jej dať viacej dôvodov k žiarlivosti." Jeho pery sa potom pohli bližšie, keď jej zašepkal niečo ďalšie, čo Draco nemohol počuť. A súdiac podľa toho rumenca, ktorý sa vplazil na Pansyinu tvár, bol rád, že nemohol.

O chvíľu neskôr boli preč.

Ešte pár ďalších okamihov sledoval, ako Grangerová nad niečím krúti hlavou. Draco si uvedomil, že sa necíti pohodlne; jej oči sa stále pohybovali po miestnosti, ale jeho smerom sa nepozrela.

Keď ten starší čarodejník pohladil svojou ťažkopádnou rukou jej líce, zbledla v jasnej nepohode. S plánom v hlave schmatol pohár s vodou zo vznášajúceho sa podnosu a priblížil sa k tej dvojici.

Bol od nej desať stôp, keď sa ich oči stretli.

"Počul som, že majú na terase zahrievacie kúzlo," poznamenal Stephen, keď si napchal voľnou rukou do úst koláčiky. Keď doprežúval, pokračoval. "Je to len cez tie dvojkrídlové dvere. Je jasná noc a vidno hviezdy, nechceli-"

Draco dal najavo svoju prítomnosť svojím známym aristokratickým hlasom. "Ach, Grangerová, tu si." Podal jej pohár a ona sa na neho zvedavo pozrela. "Voda."

Neboli presne priateľmi, ale tvárila sa, že sa jej uľavilo vďaka jeho prítomnosti a zamrmlala tiché: "Ďakujem," a odpila si z vody.

Len prikývol.

"Pán Malfoy, je báječné znova vás vidieť." Stephen sa nezdal veľmi presvedčivý. V skutočnosti vyzeral dosť podráždene kvôli Dracovmu narušeniu jeho plánov. "Kde je vaša roztomilá partnerka?"

"Pozeráte sa na ňu." Zdvorilo ukázal na čarodejnicu vedľa neho. "Predstavil by som vás, ale mám pocit, že vy dvaja ste sa už zoznámili."

Grangerová po ňom kútikom oka strelila divokým pohľadom, ale inak držala svoje steny vysoko a tvár prázdnu. Stephen Winther, na druhej strane, viditeľne vyjadril svoje zmätenie. "Myslel som, že ste boli s tou..."

Draco vystrel plecia a prehovoril s trochou emócii a nadmernou dávkou povznesenosti. "Tou bľabotajúcou blondínkou? Zmýlila si ma s niekým iným. Všetko to vzrušenie z večierka a to víno jej muselo stúpnuť do hlavy. Vyviedol som ju z omylu a medzitým som stratil svoju vlastnú partnerku. Som vám vďačný, že ste ju zabavili, ale ak nás teraz ospravedlníte, pane. Chcem jej ukázať terasu skôr než sa všetci rozhodnú nahrnúť sa tam na polnočný ohňostroj." Ukázal smerom k tým dvojkrídlovým dverám.

Grangerová sa rýchla hnala k nim, jej ametystové šaty pôvabne za ňou viali.

Vo Wiltshire bola nevšedne jasná, ale veterná noc a Draco si vychutnával tú skoro samotu na dobre osvetlenej terase.

Obloha bola tmavomodrá, a bodkovaná hviezdami, ktoré rôzne žiarili; mesiac bol polovičatý a vysoko na oblohe. Vyžaroval na všetko nádherné, a predsa tlmené svetlo. Po rokoch nočných morí a nočných hrôz nebol Draco zvlášť fanúšik temnoty či noci. Jediné, čo spôsobovali, bolo, že mu pripomínali temnejšie časy jeho života, ale táto noc bola podstatne iná. Zo svojej výhodnej polohy videl tie obrovské malfoyovské záhrady, ktoré boli kvôli tejto príležitosti a tomuto obdobiu ozdobené bielymi svetlami. Hudba z orchestra prenikala z tanečného sálu, rovnako ako hlasy džavotajúcich hostí.

"Tu vonku je príjemne."

Neuvedomil si až do tejto chvíle, že Grangerová stojí vedľa neho. "To je."

Zaplavilo ich príjemné ticho, kým sa rozhliadal po tých záhradách a ona sa pozerala nahor k nebesiam. Bol zvyknutý na mlčanie medzi nimi; bola to obyčaj, ktorú nechcel prerušiť slovami.

Takže nechal na ňu, aby tú tradíciu prerušila.

"Vďaka, že si ma zachránil pred pánom Wintherom."

Draco prikývol, mlčky prijal jej vďačnosť.

"Užívaš si večierok?" Spýtal sa o minúty neskôr.

"Je veľmi príjemný, ale priznám sa, že nemám veľmi rada večierky."

Chvíľu sa na ňu vážne pozeral a potom sa uškrnul. "Ani ja."

ooo

Časť 2: Hltači duší

Po smrti Albusa Dumbledora a Voldemortovom preniknutí na ministerstvo mágie skoro každá bohatá a mocná aristokratická rodina v Británii utiekla do rozličných častí Európy, aby počkala a zistila, kto sa stane víťazom v druhej vojne. Väčšina z nich počula príbehy o Chlapcovi-Ktorý-Prežil, ale nevedeli nič o tých, ktorí mu pomáhali zostať nažive.

Meno Hermiona Grangerová bolo pre nich cudzie asi tak ako meno mukelského prezidenta Spojených štátov amerických. Za to bola dosť vďačná. Vďaka tomu bolo predstavovanie menej trápne.

Ďalšie dve hodiny života Hermiony Grangerovej ako improvizovanej partnerky Draca Malfoya boli vírom rozhovorov s veľmi dôležitými členmi čarodejníckeho sveta lepšej spoločnosti, vtieravými pohľadmi od ctižiadostivých a žiarlivých čarodejníc, a absolútne žiadneho tanca. To bola dobrá vec, pretože vďaka trojpalcovým podpätkom, ktoré jej Pansy nanútila na nohy, nemala žiadnu túžbu tancovať.

Dozvedela sa veľa o sebe a o mužovi, o ktorého rameno bola zavesená.

Hermiona sa dozvedela, že dokáže byť taká nezúčastnená ako Malfoy, keď došlo na rozhovory s tými, ktorí sa jej snažili vopchať do zadku len preto, že sa držala dediča Malfoyov. Usmievala sa a ďakovala tým, ktorí neúprimne robili poklony jej oblečeniu, vyjadrovala svoj názor s dospelosťou a rozvážnosťou tým, ktorí považovali muklorodených za menejcenných a ohromila dokonca tú najzásadnejšiu čarodejnicu svojimi obrovskými znalosťami o vyššej spoločnosti čistokrvných.

Chvíľu trvalo, kým si zvykla na pozornosť, ktorú byť s Dracom Malfoyom prinášalo, ale keď si zvykla, všetko bolo inak.

A pokiaľ ide o to, čo sa dozvedela o svojom "partnerovi", nuž, v svete Draca Malfoya sa ľudia triedili do troch skupín: rodina a priatelia, ľudia-ku-ktorým-musel-byť-milý, a všetci ostatní. Bol príjemný k priateľom a rodine, zdvorilý k tým, ku ktorým musel byť milý a rezervovaný ku všetkým ostatným.

Nebola si istá, kam v tom všetkom zapadá ona, a bolo jej to jedno.

Vysvetlil celé to fiasko s jeho pôvodnou partnerkou, k jej maximálnemu humoru a k jeho maximálnej mrzutosti, a ona sa dobrovoľne ponúkla, že bude jeho predstieraná priateľka z čistej vďačnosti za jeho predchádzajúce činy. Hermiona napoly čakala, že bude ignorovať jej prítomnosť, kým sa rozprával s čistokrvnými čarodejníkmi, a napoly čakala, že od nej očakáva, že bude hrať úlohu poslušnej ženušky.

Ale Malfoy ju naozaj prekvapil. Vážne. Bol príjemný a zdvorilý, ale rezervovaný a skoro ku nej chladný.

Ako to dokázal robiť súčasne, nechápala.

Niekedy boli okamihy, keď si myslela, že je ňou ohromený, ale rýchlo to ukryl za maskou nezáujmu. A občas boli momenty, keď si myslela, že sa uškrnul nad nejakým jej názorom, ale nikdy ho pritom neprichytila. A keď sa dívali na ten nádherný polnočný ohňostroj na preplnenej terase, načúvala mimoriadne fascinovane tomu, ako vysvetľuje celú históriu tradičného malfoyovského večierku pri užasnutých povzdychoch hostí. Povedal jej, že jeho matka začala s dobročinným aspektom večierka po druhej vojne. A čo viac, informoval ju, že za posledných sedemsto rokov ho zrušili len raz.

Okamžite vedela v ktorý rok a prečo musel byť zrušený.

Povedal jej, že obyčajne sa malfoyovský vianočný večierok skončil presne o polnoci záverečným ohňostrojom. Hermiona zistila, že sa skoro usmieva, keď posledné iskry vystrelili do nočnej oblohy.

Bolo to naozaj úžasné, ale bola vyčerpaná.

Bolo desať minút po polnoci, keď posledný hosť, Malfoyova pôvodná partnerka, odišiel letaxom.

Jediní ľudia, ktorí zostali, boli Malfoyovci, Blaise a Pansy. Narcissa a Pansy boli zaneprázdnené rozprávaním o večierku, keď skopli z nôh topánky, kým tí dvaja čarodejníci viedli tichý rozhovor na vzdialenej strane miestnosti. Hermiona si pripadala trochu vynechaná a rozhodla sa, že je čas odísť. Bola mimoriadne unavená a vedela, že Pansy jej neumožní ten luxus, aby si prispala v ten najťažší deň jej života; prvé Vianoce bez Matthewa.

Načiahla sa po nádobu s letaxom, ale Narcissin hlas zazvonil. "Čo robíš?"

Hermiona sa prudko otočila. "Chcela som odísť."

Usmiala sa. "Tipujem, že ti môj syn zabudol povedať o tradičných polnočných raňajkách, ktoré nasledujú po vianočnom večierku."

"Nie, nepovedal."

Malfoy sa na nich pozrel, ale nepovedal nič.

Narcissa ju objala okolo pliec a viedla ju preč od ohniska. "Ako právoplatná partnerka môjho syna na ne jednoducho musíš zostať. Napokon, dnes večer si bola jednoducho fenomenálna. Všetci mi blúznili len o tebe."

Hermiona bola šokovaná. "Vážne?"

Pansy prikývla na potvrdenie, keď ju Blaise vzal za ruku a viedol smerom k jedálni. Obzrela sa cez plece na Malfoya, ktorý za nimi mlčky kráčal; jeho tvár bola nerozlúštiteľná maska.

Typické.

Rozhovor počas výstredných polnočných raňajok bol ovládaný Narcissou a Pansy, kým Hermiona a tí muži jedli mlčky. Bola polnoc, ale zistila, že nie je veľmi unavená. Jedlo bolo znamenité a mala pocit, že praskne, kým zjedla posledný kúsok sušienky. O pol hodinu neskôr sa od stola ospravedlnili Blaise s Pansy, aby odišli do svojich vlastných domov a odpočinuli sa pár krátkych hodín.

Na rozdiel od Narcissy, ktorá trávila svoje Vianoce na rozličných miestach a oslavovala sviatky na rôznych večierkoch, Blaise Zabini nebol príliš na tradície či sviatky. Pozval Hermionu, aby s nimi troma strávila sviatky v Paríži. A ona to prijala.

Získal schválené prenášadlo, ktoré ich prenesie priamo z jeho bytu do srdca Paríža. Príliš k Malfoyovmu hlasnému zdeseniu dovolil Pansy, aby im celý deň naplánovala a Hermiona vedela, že bude príliš vyčerpaná dovtedy, kým sa vrátia do Británie. Návštevy Louvra a zámku vo Versailles, nákupy na Marais, večera v najlepšej reštaurácii v Paríži, korčuľovanie pred radnicou, a ten zoznam pokračoval a pokračoval.

Pansy bola rozhodnutá uistiť sa, že bude príliš zaneprázdnená, aby bola smutná. Ale nebolo dňa, ktorý by prešiel, aby nemyslela na Matthewa, v ktorom netúžila po ňom alebo po jej rodičoch. Vianoce nebudú výnimkou.

Avšak naozaj oceňovala Pansyin záujem a odhodlanie.

Desať minút po odchode dvojice sa Narcissa odobrala do svojej izby, predstierajúc vyčerpanosť. Ale skôr než odišla, trvala na tom, aby Malfoy dozrel, že sa bezpečne vráti domov. Po tichom rozhovore (ktorý sa dal vyložiť ako hádka) sa Malfoy podvolil.

"Môžeme?" spýtal sa chladne len s náznakom rozčúlenia a ukázal smerom na jedny z dverí jedálne.

Hermiona prikývla, ale necítila sa príjemne kvôli tónu jeho hlasu.

Narcissa sa usmiala, potešená a odišla inými dverami, ktoré podľa všetkého viedli do jej izieb.

Pohla sa k nesprávnym dverám, ale Malfoy položil ruku na jej driek a vyviedol ju von správnymi dverami. Ohromená do nemoty vďaka polohe jeho ruky ho Hermiona nechala viesť ju späť do tej veľkej haly, kým žmurkala s veľkým, roztvorenými očami.

Ten dom bol nádherný labyrint.

Naozaj nemala čas absorbovať tú nádheru Manoru počas ich cesty do jedálne, pretože bola príliš zamestnaná načúvaním Narcissinho rečnenia o večierku. Ale keď sa mlčky vliekli po jednej z mnohých chodieb, Hermiona zistila, že všetko absorbuje s roztvorenými očami. Povedať, že ich dom bol len nádherný, by bolo smiešne; bol to palác, ktorý by sa hodil pre kráľovskú rodinu... alebo pre Malfoyovcov.

Čo začalo ako jeho odprevadenie k letaxovej sieti v hlavnom salóne, skončilo nakoniec ako mini prehliadka, kde jej umožnil prístup do viac než niekoľkých priestorov. Boli tam vkusne vyzdobené izby s vysokými stenami. Nakukla do nádhernej knižnice na prízemí s regálmi vyrobenými z toho najdrahšieho dreva, čo existovalo. Dokonca chodby, po ktorých kráčali, boli nádherné v ich elegancii a kobercami a stenami vyzdobenými rodinnými portrétmi, ktoré sa na ňu mlčky uškŕňali, vďaka Narcissinmu umlčujúcemu kúzlu.

Ohromné.

S Malfoyovou rukou stále neprítomne na jej chrbte nemala náladu na to, aby ju nazvali špinavou humusáčkou, či inými kreatívnymi menami, ktoré ich napadli - bola nesvoja dostatočne.

"Je nablízku toaleta?" Spýtala sa dosť náhle.

"Hneď na poschodí, trináste dvere po chodbe."

Zízala na neho.

Malfoyove obočie sa nadvihlo. "Potrebuješ sprievod?"

"Nie." Zamračila sa, otočila na päte a odišla smerom ku schodisku so šatami vlajúcimi za ňou.

Kým sa dostala k dvojitému schodisku, ktoré viedlo na poschodie, Hermionina mrzutosť na Malfoya zoslabla a zistila, že je ohromená neistotou.

Do pekla. Povedal jej vôbec, ktorým smerom ísť? Vľavo alebo vpravo? Nemala potuchy. Predstava, že sa otočí, prebleskla v jej mysli, ale toľkokrát zahli, že si dokázala ťažko spomenúť skade prišli. Otočiť sa? Phá, to sa nestane.

Bola doslova na križovatke s dvoma možnosťami... a vybrala si vľavo. Vyštverala sa hore schodmi skôr, než mohla zmeniť názor, ale v okamihu, keď položila nohu na posledný schod, Hermiona vedela, že sa rozhodla nesprávne. Bolo šokujúco chladno a desivo ticho; tak inak od zvyšku domu, ktorý bol vrelý a skoro útulný (nuž, tak útulný, ako môže zámok byť). Hermiona nahmatala svoj prútik pod šatami a upokojilo ju, keď ho tam našla a vykročila na matne osvetlenú chodbu, počítajúc dvere, okolo ktorých prešla.

"Päť... šesť..."

Strašidelný vietor zafúkal po chodbe; všetok rozum a zmysly jej vraveli, aby sa otočila, našla Malfoya a prinútila ho odviesť ju do haly, aby mohla nájsť letax a bezpečnosť vlastného domova, ale neurobila to. Tvrdohlavo si myslela, že jeho pomoc nepotrebuje; pravdepodobne by bol kvôli tomu blb a prinútil ju pripadať si hlúpo. Nie, radšej to zvládne sama, len aby povedala, že to zvládla.

Svetlá potemneli.

"Sedem... os-"

Stojace hodiny v diaľke začali odbíjať.

Bola jedna hodina.

Zacítila dych pri uchu skôr, než k nej prehovoril strašidelným šeptom. "Čakali sme na teba, Hermiona Grangerová."

Farba zmizla z jej tváre a jediné, čo cítila, bola neopísateľná bolesť.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 19.07. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 22.07. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 15.09. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 14. Šepot v noci Od: Hope - 28.02. 2010
krásná úsměvná kapitolka s překvapivým koncem, snad se jí nic nestane, bojím, bojím krásný překlad!!!

Re: 14. Šepot v noci Od: doda357 - 24.02. 2010
No tak Draco, Fracúšik si mohol vybrať aj lepšiu partnerku na ples ako hentakú "dámu" . Tam pri Hermione bol Lucius, že? výborný preklad

Re: 14. Šepot v noci Od: JSark - 23.02. 2010
Merlin, Draco nemá príliš vkus na partnerky... Ble. Fraco, Fracúšik. No, tak mu treba, frackovi jednému. To jej blbé šušlanie sa muselo strašne prekladať. :( A jé, Lucius, a s me v keli... Všimla som si pár drobností: - čo ju videl v ničom, čo ukazovalo jej postavu - v niečom, čo... - ktorý jej zanechal jednu hnedú kučeru v jej tvári; - preč s "jej" pred tvári ;) - to víno sa jej museli dostať do hlavy. - nepoužíva sa stúpnuť do hlavy? Krásny preklad, máš môj obdiv, čarodejnica Jimmi. :-D
Re: 14. Šepot v noci Od: Jimmi - 23.02. 2010
Ďakujem, opravené.

Re: 14. Šepot v noci Od: kometa - 22.02. 2010
Propánakrále! Že chudák Hermiona narazila na Luciuse? Ouuu :-((( Ale večírek byl moc fajn - chechtala jsem se, kdykoliv promluvila Natalia - Frakoušek má opravdu fajnofé fočičká a pěkně foní :-D Pansy a Blaise jako vždy skvělí, o dohazovačce Narcisse nemluvě ;-) Hermioně to určitě náramně seklo - sice si nedovedu představit, že by jí barevně slušela ametystová, ale což... A moc hezky ji Draco vysvobodil od toho obejdy a zároveň si zachránil reputaci - šikovnej kluk ;-) A je super, že spolu všichni vyrazí do Paříže. Jimmi, mělas pravdu, tahle kapitola byla opravdu moc pěkná a milá - až na ten strašidelnej konec! Tak přeju, ať ti jde překládání od ruky, abych se brzo dozvěděla, co se to vlastně stalo... A díky MOC za překlad a za věnování :o)

Re: 14. Šepot v noci Od: adelina - 22.02. 2010
Konečně oddechovka, teda až na ten konec. Doufám, že Hermiona bude v pořádku. Jinak "erotický sen vianočného dekoratéra" a "Frakúšik" mě opravdu dostaly. Opět díky za skvělý překlad.

Re: 14. Šepot v noci Od: Natalie - 22.02. 2010
ejhaaaa...zasa raz to skončilo v najlepšom...ojooj... perfektná kapitola .DD a nádherný preklad :* (+ dakujem za venovanie :D)

Re: 14. Šepot v noci Od: Monie - 21.02. 2010
Jéééj, to je zase konec, tyhle konce nejsou nic pro mou trpělivost :o( kapitolka luxusní, děkuji moc, užasné počteníčko!

Re: 14. Šepot v noci Od: Ela - 21.02. 2010
Krásný pohádkový příběh, zakončený hororem, kam na to ta autorka chodí. :) Dělá mi čím dál větší potíž nezačíst se do originálu, ale stále úspěšně odolávám :D Děkuju za úžasný čtenářský zážitek!

Re: 14. Šepot v noci Od: denice - 21.02. 2010
Krásná, vtipná, pohodová kapitola, skoro jako z jiné povídky, a pak na závěr takový horor! Už se zase nemohu dočkat pokračování...

Re: 14. Šepot v noci Od: Jin - 21.02. 2010
No krásne to tam muselo vyzarat v na Malfloy Manor, raz budem mat taký krásny dom... to bolo milé ako mu Hermiona robila doprovod po tej blondínke...tie jej reči,riadne som sa zabávala.,že Fraco...hihhihih Uf a na konci ,kam sa to len dievča zatulalo? som velmi zvedavá čo sa stane, dufam,že ju Draco nájde a,že jej neublíži velmi Lucius.teda predpokladám,že to je asi on.... no hovorím,som zvedavá.....

Re: 14. Šepot v noci Od: Izzy - 21.02. 2010
Vynikající, myslela jsem, že v téhle povídce nebude takováhle pohodová a vtipná kapitola (trable s Natálií neměly chybu), teda až na závěr, ten byl jak z hororu, jsme napnutá, hrozně se těším na pokračování. Skvělý překlad!

Re: 14. Šepot v noci Od: anonym - 21.02. 2010
erotický sen vianočného dekoratéra? zábavná predstava

Re: 14. Šepot v noci Od: maenea - 21.02. 2010
Natalie se povedla, je tak odporná, až je výborná. Chvíli mi trvalo, než jsem rozluštila, kdo by mohl být Fracúšik, ale pak jsem se jen bavila. Tentokrát to nebyla dáma, ale pán v nesnázích Výborná kapitola P.S: hotel de ville není francouzsky hotel, ale radnice
Re: 14. Šepot v noci Od: Jimmi - 21.02. 2010
Poklade, díky, opravené. To by ma nenapadlo. Bála som sa, že som to s Frakúšikom prehnala, ale Fraco strašne pripomínal frak a moc sa mi to smiešne nezdalo. Ešte raz díky.
Re: 14. Šepot v noci Od: Maenea - 22.02. 2010
Nemáš vůbec zač, pro tebe všecko ;-) aspoň někde má moje gymplácká francouzština šanci se projevit :-D Frakúšik je boží, úplně si dovedu představit, jak takové zkomolení jména musí vytáčet :-D

Re: 14. Šepot v noci Od: beruska1 - 21.02. 2010
"já ti to říkala." jo jo měl rovnou vzít Miu. půlnoční snídaně? to bych taky mohla občas zkusit, když nemůžu usnout. To je ale blb, copak jí nemohl říct kam má zahnout, když ví že tam je Lucius. Chudík Mia snad jí moc neublíží ten zmetek jeden. Snad jí Dráček půjde hledat. A zachrání jí.

Re: 14. Šepot v noci Od: ladyF - 21.02. 2010
Vánoční kapitola... já myslím, že si dlouhý koment můžu odpustit a napsat akorát to, že tato kapitola mě asi právě navnadila na začtení se do originálu... Takže kdyby se někdo pídil po tom, proč mi tak dlouho trvá překlad Náramku... víte kde hledat vinníka :D No, ještě uvidím... měla bych asi radši dělat něco do školy. Každopádně dík za překlad, jako vždy úžasný.

Re: 14. Šepot v noci Od: eternallife - 21.02. 2010
Autorky vždy vědí jak ukončit kapitolu to je pravda. Konečně se ale snad dozvíme něco o Dracových tajemstvích ohledně Luciuse, které Hermioně ještě neřekl. Děkuji za překlad kapitolky teď příbývají jedna radost a taky za věnování.

Re: 14. Šepot v noci Od: Rapidez - 21.02. 2010
´"Fraco, ty máš tie najfajnofejšie fočičká, čo som kedy fidela." Draco sa zaksichtil.´ Muhahahaha, no nebyla tohle báječná kapitola? Celý ten ples... * chichotání * Trošičku jsem dofala, že budou více zkomolené ty "ovíněné" pasáže, přišlo mi to jen jako šišlání - ale jak říkám, slovenština mi nic neříká ;) Délka kapitol mě nepřestane ohromovat, stejně jako rychlost překladu :) Jsem ráda, že to nekouskuješ a dáváš nám to vychutnat v plných doušcích. Na překlad pasáží s Luciusem se těším, musím si jeho šílenosti užít dřív, než mi ho znovu začně být příšerně líto. Hodně trpělivosti, blíží se velký uzel povídky - knečně nás to strhne tam, kde nás autorka chtěla mít; tak mi to aspoň připadalo. Nesmírně se těším, až to uvidím přeložené. * netrpělivě poposedává * (Btw, jak jsme se bavili o tom banneru, právě, že mi přišlo, že jsi "zlomila" nesprávnou osobu...)
Re: 14. Šepot v noci Od: Jimmi - 21.02. 2010
Hele, keď mi tie ovínené pasáže preložíš inak, kľudne to použijem. Netuším totiž, ako by to znelo opito a pritom francúzsky a nemecky. Tak ma napadlo len zmeniť v na f (a nájsť vhodné slová s množstvom v), ale zase šišlanie by bolo so š, nie? Tomu som sa úmyselne vyhla. Inak díky moc. Banner - ten Draco bol čiernobiely, toto bola jediná možnosť ako to zamaskovať... :D Ale vymeniť ich dvoch s Hermionou by stálo za úvahu. Uvidím, aký dojem z toho budem mať, keď budeme ďalej. Teraz si spomínam, že som to nevnímala tak, že je zlomený on, ale že z povzdálí to jej zlomenie sleduje... Že je za tým sklom - hradbami atď... a on jediný cez to vidí. Sranda, ako som sa dala strhnúť dejom, že som na to úplne zabudla.

Re: 14. Šepot v noci Od: teriisek - 21.02. 2010
Ten posun ve vztahu Hermiony a Draca byl moc hezky popsaný. Doufám, že jí Lucius moc neublíží, než ji stačí Draco najít... achjo:( Ale nádhera - díky moc moc za překlad, je to výborné!

Re: 14. Šepot v noci Od: Carma - 21.02. 2010
vynikajuca kapitola. :) vecierok malfoyovcov bol jednoducho uzasny... akurat chuda hermiona. prikyvovala na vsetko-predpokladam, ze aj na to s cim absolutne nesuhlasila. predpokladam, ze na konci ju to zastavil lucius a ze sa tym konecne o nom dozvie pravdu. a co si musel draco vytrpiet. v kazdom pripade vdaka sa preklad a venovanie. :D
Re: 14. Šepot v noci Od: Carma - 21.02. 2010
mimochodom, je datum uverejnenia kapitoly spravny??? lebo 23. je az v utorok
Re: 14. Šepot v noci Od: Jimmi - 21.02. 2010
Je - viac ako jedna kapitola na deň nebude, takže táto je na utorok. Ďalšou možnosťou bolo naplánovať to až na utorok, ale to by som dva dni čakala na reakcie. Takto mi to vyhovuje, dva dni nemusím zverejniť nič. Toto je jednoducho utorková kapitola, ale dostali ste ju trochu skôr, nič iné. Takže teraz sa hľadá kapitola na stredu. Ale keď nič nebude, nezbláznime sa.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )01.09. 2021Oznam
inadaze22: ( Jimmi )30.09. 2010Broken: Epilóg
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )02.07. 2010Pdf na stiahnutie
inadaze22: ( Jimmi )30.06. 201036. XXXI. V popole polnočného slnka
inadaze22: ( Jimmi )27.06. 201035. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )22.06. 201034. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.06. 201033. XXIX. Držať sa v hurikáne za ruky
inadaze22: ( Jimmi )31.05. 201032. XXVIII. Za prítomnosti strachu
inadaze22: ( Jimmi )26.05. 201031. XXVII. Na milosť minulosti
inadaze22: ( Jimmi )18.05. 201030. XXVI. Okamih, keď zastal čas
inadaze22: ( Jimmi )04.05. 201029. XXV. Veľké veci vznikajú z maličkostí
inadaze22: ( Jimmi )25.04. 201028. XXIV. Záblesk v temnote
inadaze22: ( Jimmi )17.04. 201027. XXIII. Niekde inde hodiny tikali... časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )12.04. 201026. XXIII. Niekde inde hodiny tikali - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )05.04. 201025. XXII. Byť tvojimi hradbami
. Video k poviedke: ( Jimmi )02.04. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )01.04. 201024. XXI. Budem ťa nasledovať do temnoty - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )28.03. 201023. XXI. Skloň sa a priprav sa na neočakávané - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.03. 201022. XX. Žiadne cesty nezostali
inadaze22: ( Jimmi )14.03. 201021. XIX. Povedz niečo iné
inadaze22: ( Jimmi )11.03. 201020. XVIII. Dočasné šialenstvo
inadaze22: ( Jimmi )08.03. 201019. XVII. Spomenúť si ako žiť
inadaze22: ( Jimmi )01.03. 201018. XVI. Začiatok pravdy - časť druhá
. Video k poviedke: ( Jimmi )01.03. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )27.02. 201017. XVI. Koniec viery - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )25.02. 201016. XV. Situácia, v ktorej sa dá len prehrať
inadaze22: ( Jimmi )24.02. 201015. XIV. Tragická irónia v tom najlepšom
inadaze22: ( Jimmi )23.02. 201014. XIII. Šepot v noci
inadaze22: ( Jimmi )18.02. 201013. XII. Vôbec nič
inadaze22: ( Jimmi )16.02. 201012. XI. Domino efekt
inadaze22: ( Jimmi )11.02. 201011. X. Pokojná zmena paradigmatu
inadaze22: ( Jimmi )05.02. 201010. IX. Rozhrešenie a rozmazané hranice
inadaze22: ( Jimmi )01.02. 20109. VIII. Všetci sa mýlili
inadaze22: ( Jimmi )26.01. 20108. VII. Priznania na streche
inadaze22: ( Jimmi )19.01. 20107. VI. Bod zlomu
inadaze22: ( Jimmi )18.01. 20106. V. Zosobnenie stratenej nevinnosti
inadaze22: ( Jimmi )11.01. 20105. IV. Vzostup a pád jednoslovných odpovedí
inadaze22: ( Jimmi )10.01. 20104. III. Život všetko zmení
inadaze22: ( Jimmi )06.01. 20103. II. Skríženie paralelných životov
inadaze22: ( Jimmi )02.01. 20102. I. Dvaja samotári
inadaze22: ( Jimmi )23.12. 20091. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2009Úvod k poviedke