Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Fénixov oheň

6. Návrat Polovičného princa

Fénixov oheň
Vložené: solace - 13.10. 2026 Téma: Fénixov oheň
solace nám napísal:

Fénixov oheň

alebo Hermiona Grangerová a Bazový prútik

Autor: grangerous    Preklad a banner: solace

Originál: Phoenix Fire, or Hermione Granger and the EW

 

Informácia o dostupnosti ďalších kapitol:

Táto kapitola uzatvára fázu úplne voľného prístupu. Vzhľadom na rozsah (cca 4 000 slov na kapitolu) a náročnosť prekladu potrebujem vidieť, že text má aktívnych čitateľov.

Ďalšie kapitoly sa sprístupnia iba na základe vašej aktivity – stačí pod touto kapitolou napísať komentár alebo kliknúť na tlačidlo poďakovania, pričom musíte byť prihlásení do svojho účtu. Pokiaľ preferujete pasívne čítanie bez interakcie, kapitoly pre vás ostanú zamknuté až do momentu, kým preklad kompletne nedokončím a neodblokujem.

Tým, ktorí pod minulou kapitolou reagovali, zo srdca ďakujem. Vážim si vašu podporu!

 

6. Návrat Polovičného princa

Z Melbourne do Londýna je to sedemnásťtisíc kilometrov, no prenášadlom trvá cesta iba dvanásť minút. Ani zďaleka nie dosť dlho na to, aby sa Severus spamätal z rozlúčky so Susan Grangerovou. Niežeby ho zaskočilo to objatie – ruky ovinuté okolo krku a letmý bozk na líce –, veď od uzdravenia ho objali Poppy aj Molly Weasleyová, Hoochová mu urputne stískala ruku a tľapkala ho po chrbte a nespočetne veľa ľudí mu potriasalo rukou pri blahoželaní či úteche. Nie, bolo to tým, čo povedala: „Po tom všetkom, čo ste pre nás urobili, ste teraz naša rodina, Severus. Dúfam, že ak budete čokoľvek potrebovať, nebudete váhať požiadať o to.“

Keď sa dotkol dlážky Medzinárodného terminálu príletov a odletov prenášadiel Farisa Spavina, slovo „rodina“ mu stále rezonovalo v mysli.

„Hermiona!“

Traja vyhúknutí chlapci vyskočili na nohy a bez štipky ohľadu na medzinárodný protokol sa pretlačili popri rade na colnici. Na Severusovo znechutenie sa úradník len zhovievavo prizeral, ako sa Harry Potter – Chlapec, ktorý prežil, aby kašľal na pravidlá –, jeho parťák Weasley a ten idiot Longbottom valia ku Grangerovej s eleganciou stáda splašených hipogrifov.

„Harry!“ Grangerová sa potkla, keď k nemu vykročila na nohách neistých po ceste prenášadlom. Potter sa načiahol, aby ju zachytil, práve keď sa mu vrhla okolo krku. „Som taká rada, že si v poriadku!“

Objatie bolo nemotorné: jedna z Potterových rúk zostala uväznená v jej zovretí, tvár mala pritisnutú k jeho habitu a vlasy mu liezli do tváre. Bez toho, aby ho pustila, sa natiahla k Weasleymu a schmatla ho za ruku.

„Zachránil si ho!“ zvolala.

„Vždy ten prekvapený tón!“ odvetil, mierne sa začervenal a prevrátil oči.

Severus cítil, ako sa mu na tvári usádza zamračený výraz. Ak chcel odtiaľto odísť, musel prejsť rovno popri skupinke šťastne sa vítajúcich mladých vojnových hrdinov.

„Len čo odtiaľto vypadneme, chcem o tom počuť všetko.“ povedala Grangerová a konečne sa vymanila z Potterovho objatia, no Weasleyho ruku držala ďalej. „Ahoj, Neville, teba som tu nečakala.“

„Čauko, Hermiona. Dúfam, že ti to neprekáža, Ron povedal…“

„Jasné, že nie! Rada ťa vidím.“

„Neville tiež chodí na intenzívny aurorský výcvik,“ poznamenal Ron a voľnou rukou zľahka tľapol kamaráta po pleci.

„Úžasné!“ uškrnul sa Severus a prerušil Grangerovej úprimnejšiu odpoveď. „Ďalší nedostatočne kvalifikovaný strážca zákona. Presne to ministerstvo potrebuje.“

Longbottom očervenel, no nepohol sa z miesta. „Dobré ráno, pán profesor,“ povedal zdvorilo.

„Pán profesor Snape,“ pozdravil Potter. Weasley nepovedal ani slovo.

Severus ich počastoval opovržlivým pohľadom a prehnal sa okolo nich.

„Pán profesor!“ Grangerovej hlas ho privolal späť a jeho telo sa k nej otočilo z vlastnej vôle. „Ďakujem vám za všetko,“ povedala. Na tvári mala zvláštny, nečitateľný výraz a oboma rukami zvierala Weasleyho pehavú dlaň.

Jej vďaku prijal s nepatrným prikývnutím. „Žijem, aby som slúžil, slečna Grangerová,“ odvetil sarkasticky. Keď odkráčal preč, vytiahol prútik a transfiguroval svoje oblečenie na obvyklý čierny habit. V niektorých situáciách bolo výrazné zavlnenie habitu rozhodne namieste.

Útržky ich rozhovoru k nemu naďalej doliehali aj počas preverovania prútika pri kontrolnom pulte – „Hej, stará mama bola na mňa taká hrdá, že som sa rozhodol do toho ísť.“ „Ach, Harry, som neskutočne rada, že si v poriadku!“ „Ronovmu melasovému koláčiku neuveríš, kým ho neochutnáš! Fakt sa mu podaril.“ – no čoskoro už bol za kontrolou, vo výťahu a vzápätí za átriom.

„Po tom všetkom, čo ste pre nás urobili, ste teraz naša rodina, Severus. Dúfam, že ak budete čokoľvek potrebovať, nebudete váhať požiadať o to.“

Zhlboka sa nadýchol kalného londýnskeho vzduchu a zašiel do úzkej uličky.

Nuž teda, čo tak ruka vašej dcéry a polovica kráľovstva?

Sebazhnusenie mu skrútilo tvár do škaredého výrazu. Pred vlastnou vinou sa nedalo utiecť premiestnením a hanba za to, že túžil po vlastnej študentke, s ním zostala aj po tom, čo sa objavil v ošumelej obývačke v Pradiarskej uličke.

* * * * *

Väčšinu dňa Severus blúdil po prázdnom dome, no v polovici popoludnia už vzdal všetky plány na odstránenie rokmi nahromadenej špiny. Namiesto toho sedel v ošarpanom kresle s vyhrnutým ľavým rukávom a končekmi prstov jemne prechádzal po navretých, citlivých líniách nového tetovania.

Rozhodnutie bolo impulzívne – ako mnohé iné, ktoré formovali jeho život. To však neznamenalo, že ho nevyhnutne oľutuje.

Vybavila sa mu znepokojivo živá spomienka: Grangerová v jeho súkromnom laboratóriu tvrdohlavo trvala na tom, že jej pripomína fénixa, a žartovala, ako absurdne by vyzeral v habite v chrabromilských farbách. Bolo to ešte predtým, než zabil Dumbledora; v časoch, keď bolo všetko jednoduché – špehovať Temného pána a dúfať, že vlastná smrť bude rýchla a pomerne bezbolestná.

Severus sa takmer zasmial – menej nad spomienkou na Grangerovú než nad sebou. Nad tým, že chcel byť mužom, za akého ho pokladala. Nad tým, že sa opäť raz označkoval. Nad tým, že si konečne dal spraviť tetovanie, po ktorom jeho sedemnásťročné ja tak zúfalo túžilo. Akosi nemal pocit, že by z neho okamžite spravilo frajera, ako si kedysi predstavoval.

Zakrylo však príšernú prázdnotu na predlaktí.

Spočiatku bola neprítomnosť Temného znamenia neuveriteľnou úľavou, no zvyk mať ho sa nestratil. Raz už znamenie zmizlo – len aby sa vrátilo rovnako bolestivé a ohavné ako predtým. Tentoraz sa pristihol, že si kožu kontroluje s frekvenciou hraničiacou s posadnutosťou. Sotva postrehnuteľný obrys miesta, kde mal kliatbu vypálenú do kože, akoby vystupoval – a tých zopárkrát, keď obnažil ruku na verejnosti, mal pocit, že naň každé oko civie s voyeurskou žiadostivosťou. Teraz mal aspoň dobrý dôvod držať ruku zakrytú – a zároveň dôvod, prečo by sa ľudia pozerali, keby sa ju niekedy rozhodol ukázať.

Z rozjímania ho vytrhlo ťukanie na okno. Do izby sa nebadane vkradla tma a cestou k oknu musel opatrne obchádzať nábytok. Premýšľal, kto mu v túto nočnú hodinu posiela sovu.

Ako sa ukázalo, nikto. Vták na parapete bol Félix, a keď Severus otvoril okno, zatrilkoval od očividnej radosti. Okamžite mu pristál na pleci a na privítanie ho poťahal za ucho.

„Čo na to povieš?“ spýtal sa Severus a zdvihol ruku, aby ju fénix preskúmal. Nemohol si pomôcť a cítil sa pritom trochu hlúpo.

Félix naklonil hlavu nabok a pozorne si tetovanie premeral – najprv jedným okom, potom druhým. Raz zakvokal a pustil sa do čistenia peria.

„Čo to má znamenať?“ spýtal sa Severus ostro. „Že o tej podobe nemáš vysokú mienku? Že si to už vedel? Alebo že si presne takúto poctu očakával?“

Félix otázky ignoroval a ani sa neunúval zdvihnúť hlavu od peria.

Severus podráždene zavrčal stiahol si rukáv košele a pevne ho zapol.

„Vráťme sa do Rokfortu,“ oznámil zrazu. „Nevydržím tu už ani chvíľu.“

* * * * *

Minerva bola z jeho návratu priam nadšená. Vo svojej ľudskej podobe neprejavovala náklonnosť na verejnosti prehnane okato, no len čo sa Severus objavil, zovrela mu ruku v kliešťovom stisku, ktorý trval až nepríjemne dlho. Takmer okamžite doňho začala dobiedzať, aby za ňou prišiel do riaditeľne na čaj.

Severusovi sa ju darilo odbíjať niekoľko dní. Rokfort mu poskytoval spoločnosť, po ktorej prahol – v podobe bývalých a staronových kolegov – a množstvo fyzickej i magickej práce pri opravách hradu, ktorú považoval za hlboko uspokojujúcu. Po konfrontácii s Dumbledorovým portrétom, o ktorej vedel, že je nevyhnutná, však nijako netúžil.

Minerva bola vytrvalá a jej húževnatosť sa vyrovnala ktorémukoľvek z rafinovanejších spôsobov presviedčania, aké obľuboval Dumbledore. A tak sa napokon ocitol na pohyblivom schodisku vedúcom do riaditeľne.

„Severus!“ zvolala, keď otvorila dvere, a hneď sa od neho otočila k Dumbledorovmu portrétu.

Ozvala sa kakofónia hlasov, ako väčšina portrétov vykrikovala pozdravy, no Severus najzreteľnejšie počul Albusov pokojný tón.

„Môj drahý chlapče, som taký rád, že ťa vidím.“ Dumbledore sa postavil a naklonil sa k plátnu, až mal čelo pritlačené k povrchu maľby.

„Albus,“ odvetil Severus hlasom prázdnym a zbaveným emócií.

„Dokážeš mi niekedy odpustiť?“ spýtala sa maľba muža, ktorého zabil.

„Niet čo odpúšťať.“

„Ale ja…“

Severus zdvihol ruku a prerušil ho skôr, než stihol dokončiť. „Váš pôvodný plán vyžadoval moju smrť. Viem. Od chvíle, keď som vám odprisahal vernosť, som počítal s tým, že môj život bude obetovaný a bol som ochotný na to pristúpiť.“

To bola pravda. Nebolo treba spomínať okamih, keď táto ochota vyprchala: keď ho prudká dôvera Hermiony Grangerovej vrhla do novej, surovejšej reality. Reality v ktorej – napriek všetkým dôkazom o opaku – začal dúfať a túžiť po konkrétnej budúcnosti namiesto sladkého zabudnutia v smrti.

Dumbledore sa mu skúmavo zahľadel do očí. Portrét bol natoľko živý, že Severus na okamih zauvažoval, či obraz dokáže vykonávať legilimenciu.

„Severus?“ spýtal sa Albus ticho, tým istým hlasom, aký použil na vrchole veže. „Prosím.“

Dumbledorova dlaň bola pritisnutá k povrchu obrazu – chcel, aby sa Severus načiahol a dotkol sa ho. Na okamih sa v ňom zdvihla vlna temného hnevu. Mal chuť otočiť sa a odoprieť mu chvíľu rozhrešenia; nechať Albusa visieť v medzipriestore takmer odpustenia, v ktorom sa on sám tak dlho nachádzal. Napokon ho však k gestu priviedla prítomnosť Minervy, ktorá postávala pri dverách. Pritisol svoju dlaň k Albusovej na obraze – dotkol sa pigmentu a atramentu, na ktoré sa jeho mentor premenil. Minerva, ktorá by musela zdieľať kanceláriu s Dumbledorom bez ohľadu na výsledok tohto rozhovoru, potiahla nosom a potlačila slzy. Severus ich videl ligotať sa aj v Albusových iskrivých modrých očiach. On sám sa cítil zvláštne prázdny.

„Si oveľa zmierlivejší, než som bola ja,“ poznamenala Minerva a odmlčala sa, aby si vyfúkala nos. „Prinajmenšom ti to mohol povedať.“

Severus pokrčil plecami. „Bol by som uprednostnil, keby mi to povedal, ale nič sa tým nemení.“

„Mal som v úmysle povedať ti to,“ vložil sa do toho Dumbledore. „No len čo bolo jasné, že ten, koho musí Harry poraziť, je Draco, a nie ty, začal som dúfať, že sa naskytne iná možnosť.“

Dumbledorove slová mali bolieť, no z akéhosi dôvodu neboleli: Severus sa namiesto toho cítil úplne otupený – akoby celé toto predstavenie malo pomôcť Minerve a Albusovi, no nie jemu.

* * * * *

Tri dni pred začiatkom školského roka sa v Rokforte konalo stretnutie rádu a deň predtým prišiel Severusa navštíviť Harry Potter.

Keď sa ozvalo zaklopanie, Severus predpokladal, že ide o niektorého z členov Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva s ďalšou otázkou o aktivitách smrťožrútov. Nech do mysľomisy uložil akokoľvek veľa spomienok a poskytol hocikoľko opisov, vždy sa našiel drobný detail, ktorý bolo treba objasniť. Keď sa teda dvere kabinetu otvorili a objavil sa v nich Potter, na okamih ho to zaskočilo.

„Prišli ste o deň skôr, Potter,“ zatiahol. „Prázdniny vám očividne zakalili mozog ešte viac, než som predpokladal.“

„Dobré popoludnie, pane,“ odvetil Potter meravo a nechytil sa na návnadu. „Dúfal som, že sa s vami budem môcť porozprávať pred stretnutím.“

Severus si ťažko povzdychol. „Predpokladám, že ste to nutkanie ešte nestihli uspokojiť?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím vo falošnej nádeji. „Nie? Tak radšej poďte ďalej.“

Potter poslúchol; starostlivo za sebou zavrel dvere a až potom pristúpil k stolu. Severus mu nepovedal, aby si sadol, a Potter napriek úzkostlivému pohľadu na tvrdú stoličku, ktorá naňho čakala, zostal stáť.

Severus položil brko na prípravy hodín pre štvrtákov, oprel sa v kresle a so spojenými končekmi prstov si premeral mladíka pred sebou.

„Nech je to svižné, Potter. Nemám na to celý deň.“ Za sebou počul zašuchotať perie, ako si Félix bezpečnejšie uložil hlavu pod krídlo.

„Sú tu dve veci, pane… Po prvé, chcel som vám vrátiť toto.“ Len na okamih sa Potter pri podávaní knihy stretol so Severusovým pohľadom. Takmer vzápätí ho odvrátil – zjavne ho fascinoval vzácny exemplár dvojhlavého raráščieho plodu, ktorý plával vo formaldehyde presne tridsať centimetrov naľavo od Severusovej tváre.

Kniha, ako si Severus okamžite všimol, mala obal najnovšieho vydania Prípravy elixírov pre pokročilých od Libatiusa Boragea. Keby mal pred sebou stále toho starého, neúctivého Pottera, tušil by nejaký úskok, no chlapec sa až príliš snažil byť zdvorilý. Severus potlačil inštinktívny nával hnevu. Prstom knihu náhodne otvoril. Pod obalom sa skrýval oveľa starší výtlačok so stranami husto popísanými pokynmi a dodatkami charakteristickým špicatým rukopisom.

Jeho stará učebnica elixírov.

„A po druhé?“ spýtal sa Severus. Nedal na sebe znať žiadnu emóciu a návrat majetku nijako nekomentoval.

„Ja, ehm…“ Potter sa zasekol a zhlboka sa nadýchol. Keď začal odznova, hlas mal mierne spevavý tón, akoby si reč vopred nacvičil. „Viem, že som z VČÚ z elixírov dostal len ‚Prekonáva očakávania‘, no veľmi rád by som v nich pokračoval aj na úrovni MLOK. Šiesty ročník som absolvoval, takže by som nezaostával. Dokonca som mal celkom dobré známky. Viem, že si asi myslíte, že som podvádzal, ale učiť sa z poznámok od Polovičného princa ma naozaj bavilo“ – aké zvláštne bolo počuť, ako o ňom niekto hovorí v tretej osobe – „a“ – Potter mierne zaváhal – „ako ma Hermiona upozornila, boli ste to vy. Dúfal som, že budete súhlasiť a dovolíte mi navštevovať vaše hodiny.“

Severus si prešiel prstom po perách a hodnotiaco hľadel na mladíka pred sebou: na jeho zaťaté päste a vysunutú bradu. Koľko toho chlapca stálo prísť a požiadať ho o to? A na čo ďalšie ho tá ‚Hermiona‘ upozornila?

„Ste si vedomý, Potter, že všetci študenti musia na začiatku tohto polroka absolvovať skúšky?“ Bola to otázka aj konštatovanie zároveň.

„Áno, pane.“

„Navrhujem, aby ste absolvovali test pre šiesty ročník. Ak dostanete známku Vynikajúci, budem ochotný dovoliť vám zložiť MLOK nasledujúci rok.“

Potter sa od prekvapenia vystrel. „Ďakujem, pane!“ zvolal. „Veľa to pre mňa znamená. Nebudete to ľutovať.“

Severus sa načiahol, prstom zaklapol obal starej učebnice a posunul ju po stole k Potterovi.

„Vezmite si ju,“ poznamenal sucho. „Budete ju potrebovať.“

Potter sa mu po prvý raz za celú návštevu pozrel priamo do tváre. „Pane?“ zajachtal a vzápätí dodal: „Ďakujem. Veľmi pekne ďakujem.“

Natiahol sa, zdvihol knihu zo stola a zvieral ju na hrudi v zvláštne nežnom geste.

„Cestou von za sebou zavrite dvere, Potter.“ Severus vzal brko a cez stránku nakreslil ostrú, rovnú čiaru.

„Ehm… je tu ešte jedna vec, pane.“

Severus znovu zdvihol zrak k Potterovi a teatrálne si povzdychol. „Čo zasa, Potter?“

Potter spravil grimasu, sklopil pohľad k učebnici a prstami prešiel po obale.

„Chcel som sa spýtať, či by ste sa so mnou neporozprávali o mojej mame.“ Vyšlo to z neho jedným dychom. Potom zdvihol oči k Severusovi, no vzápätí ich vrátil ku knihe.

Ak mal byť Severus úprimný, túto otázku očakával už od chvíle, keď Rita v Dennom Prorokovi zverejnila reportáž o ňom a o Harrym.

„Ide len o to,“ pokračoval Harry, nevysvetliteľne posmelený jeho mlčaním, „ide len o to, že už nie je nikto iný – teraz, keď sú Remus a Sirius… O mame mi okrem Slughorna nikto nikdy nič nepovedal. Jediné, čo o nej viem, je, že jej išli elixíry.“

„Elixíry jej išli, Potter, pretože som ju učil ja.“

Chlapec si knihu pevnejšie privinul k hrudi. „Nuž, mňa ste učili tiež, pane.“

Severus na krátky okamih privrel oči. Skúsil si predstaviť, čo by mu Lily povedala, keby ho teraz videla. Pravdepodobne nič – nehovorila s ním od chvíle, keď odmietol… ale dosť bolo spomínania.

„Porozprávam, Potter, ale nie dnes. Možno dokonca ani tento rok. Ale porozprávam. Ten sľub vám nateraz musí stačiť.“

„Ďakujem, pane. Ďakujem.“

Keď chlapec cúval z miestnosti, zvieral knihu a omámene sa usmieval – pre seba aj na Severusa. Severus si uvedomil, že Pottera ešte nikdy nevidel takto bezstarostne šťastného. Otočil sa v kresle, aby sa pozrel na Félixa, no ten spal ďalej.

Asi o hodinu sa zjavila Minerva. Stávalo sa len zriedka, že sama od seba zablúdila dolu do žalárov. Oveľa častejšie volala cez hop-šup sieť, zvyčajne s požiadavkou, aby prišiel za ňou. To, že sa tentoraz rozhodla prísť osobne, naznačovalo, že jej niečo leží na srdci.

„Á, Severus,“ pozdravila ho. „Máš chvíľu?“

„Poď ďalej,“ odvetil, vstal a pokynul jej k skrytým dverám, ktoré viedli cez súkromné laboratórium do jeho izieb. Mávnutím ju usmernil k jednému z pohodlných kresiel pri kozube a nalial jej ohnivú whisky.

„Ďakujem, Severus.“ Štrngla si s ním a skúsene odpila z ohnivej tekutiny. „Práve som mala v riaditeľni Harryho Pottera,“ oznámila.

„Vskutku?“

„Ten chlapec dospel. Vieš, čo chcel?“

Dozvedieť sa od Minervy viac o svojej matke? Nepravdepodobné. Severus neurčito zahmkal a prevalil si whisky po koreni jazyka.

„Ani on, ani Hermiona Grangerová, ba ani Ronald Weasley si neželajú, aby sme o nich uvažovali na post hlavného prefekta či prefektky. Ó, nezašiel až tak ďaleko, aby naznačil, že by si ktokoľvek z nich myslel, že má tú funkciu istú, no svoj postoj vyjadril úplne jasne. Myslí si – alebo si to možno myslí Hermiona, občas sa to ťažko rozlišuje –, že najspravodlivejšie by bolo dať tú funkciu niekomu, kto by bol za bežných okolností siedmakom.“

Za tým návrhom bola viac než len stopa Grangerovej rozvahy. No možno aj slušná dávka Potterovej nechuti byť stredobodom pozornosti. Severus sa zahľadel do jantárového alkoholu na dne svojho pohára. Pred dvoma rokmi by tomu nikdy neuveril; a hľa, teraz zvažoval, že niečo také povie Minerve nahlas.

„Myslíš, že slečna Lovegoodová sa vráti dokončiť štúdium?“ spýtal sa namiesto toho.

„Mám dôvod veriť, že áno, ale o to tu nejde.“

„Nie?“ Nadvihol obočie. „Ráčiš ma zasvätiť?“

„Ide tu o Pottera!“

„Jeho argument je opodstatnený. Za bežných okolností by sme o študentoch, ktorí sa vracajú opakovať ročník, ako o kandidátoch na túto funkciu neuvažovali. Nebolo by to spravodlivé.“

Minerva si nespokojne odfrkla a dodala: „Ten chlapec dospel, Severus. Je dospelý a očakáva – a zaslúži si –, aby sa s ním tak zaobchádzalo. Ako presne si predstavuješ, že sa to tento rok prejaví na vyučovaní? A čo na stretnutiach rádu?“

Severus dnom pohára obkresľoval pomalé kruhy na operadle kresla. „Nepopieram, že ten chlapec dospel, Minerva. Dospeli mnohí naši študenti. Ani tento hrad už nie je nedotknutý, ani študenti, ktorí sa sem vracajú, už nie sú nevinní. Myslím, že budeme mať oveľa viac problémov, než dokáže spôsobiť večne problémový Potter.“

„Veru.“ Minerva si vzdychla. „Obávam sa, že v tomto máš pravdu.“

* * * * *

Stretnutie rádu bolo pomerne komorné: Severus, Minerva, Kingsley, Vectorová – ktorá sa vrátila k svojmu predošlému pseudonymu – Potter, Grangerová a početná skupina Weasleyovcov: Molly, Artur, William, Ronald a Ginevra. Konalo sa v riaditeľni pod až príliš pozorným dohľadom Dumbledorovho portrétu a bol to Potter – poštuchnutý Grangerovou –, kto stretnutie otvoril.

„Tak začneme?“ spýtal sa všetkých prítomných. Okolosediaci poslušne stíchli.

Minerva vrhla na Severusa spoza svojho impozantného stola samoľúby pohľad v štýle „vravela som ti to“ a obrátila pozornosť späť k Potterovi.

„Kde by ste chceli začať, pán Potter?“ spýtala sa.

„Nuž, Hermiona vlastne pripravila program,“ ozval sa Ron Weasley.

Grangerová vzápätí vytiahla hárok pergamenu. Prostredník ruky, v ktorej držala brko, mala umazaný veľkou škvrnou od atramentu. Vstala a podala ho Minerve.

„1. Účel, 2. Vedenie, 3. Členstvo, 4. Ochrana, 5. Možné spôsoby zničenia bazového prútika,“ čítala Minerva zhromaždeným. Odkašľala si. „Výborne. Predpokladám, že ste chceli niečo povedať k účelu tohto stretnutia.“

„Skôr k účelu rádu,“ opravil ju Potter.

Severus potlačil vzdych a oprel si hlavu o vysoké operadlo kresla, ktoré si vyčaroval – opatrne, aby nevyrušil Félixa uhniezdeného pri svojom krku. Ráno sa zobudil s hlodavým pocitom podráždenia, ktorý pretrvával celý deň. Neúctivo zauvažoval, či by fénixa nedokázal vycvičiť, aby ho zobudil, keď to začne byť zaujímavé.

„Rád som obnovil na radu profesora Snapa,“ pokračoval Potter, krútiac sa na stoličke a pohrávajúc sa s okuliarmi, keď prižmúrenými očami hľadel na muža, ktorého spomenul. „A, ehm, bez urážky voči tu prítomnému Kingsleymu – nedávne udalosti na ministerstve len potvrdili, aké to bolo múdre rozhodnutie…“

„Ak narážaš na to, že ťa napadli, Harry, prečo to nepovieš rovno?“ odsekla Ginevra s rukami pevne prekríženými na hrudi.

Medzi tými dvoma bolo rozhodne isté napätie.

„Nuž, áno, ďakujem, Ginny.“ Harry na ňu vrhol karhavý pohľad. „Podstata je v tom, že už nevieme, kto je náš nepriateľ. Voldemort bol desivý, ale vedeli sme, proti komu bojujeme. Teraz to môže byť ktokoľvek. Ako to vidím ja, účel tejto skupiny je dvojaký: po prvé, vysporiadať sa s predmetmi, ktoré po Voldemortovej smrti zostali v obehu – konkrétne s bazovým prútikom a kameňom oživenia– a po druhé, chrániť tých, ktorých existencia spomínaných predmetov ohrozuje.“

„Dobre povedané, Potter,“ poznamenala Minerva uznanlivo.

„A ešte niečo,“ dodal s letmým úsmevom vďaky smerom k vedúcej svojej fakulty, „ľudia by mali mať možnosť slobodne odstúpiť. Do rádu sa prihlásili preto, aby zničili Voldemorta. Nikto nie je povinný pokračovať.“

„Nikto okrem teba, pravdaže,“ zavrčala Ginevra.

„Ach, Harry,“ vzdychla si Molly. „My sme v tom až do konca. Teraz ťa neopustíme.“

„Keby sme neboli ochotní, neboli by sme tu, Harry.“ Artur pri tých slovách jemne pohladil Molly po pleci.

Viacerí prehovorili naraz, no Potter zdvihol ruku, aby ich utíšil. „Sú tu riziká – a ja neznesiem predstavu, že sa všetci cítite povinní znovu sa vystavovať nebezpečenstvu len preto, že som nedokázal držať jazyk za zubami o neporaziteľnom prútiku v miestnosti plnej svedkov a jednej zvedavej reportérky.“

„Stačilo, Harry.“ Grangerová sa tvárila neúprosne. „Toto nie je tvoja vina. Je to nevyhnutný dôsledok plánu, ktorý uviedol do pohybu profesor Dumbledore – a pokojne mohlo ísť o jediný spôsob, ako Voldemorta poraziť. Nie je dôvod ukazovať prstom na vinníka.“

Harry zvesil hlavu. Ronald sa načiahol a položil mu dlaň medzi lopatky. Nastalo rozpačité ticho.

Prerušil ho Severus: „Smiem navrhnúť, aby sme prešli k ďalšiemu bodu programu?“

Minerva s úľavou prikývla. „Vedenie,“ prečítala stroho.

„Áno,“ odvetil Harry. Roztrasene sa nadýchol a znova sa vystrel. „Myslím, že potrebujeme oficiálneho vodcu – niekoho, kto urovná spory a v prípade potreby spraví ťažké rozhodnutia.“

Severus s miernym záujmom sledoval reakcie na toto vyhlásenie. Väčšina dospelých členov rádu vyzerala neisto – a právom: bolo pomerne jasné, kam to smeruje. Harry Potter síce možno zachránil svet, no predstava, že by od neho mali natrvalo prijímať rozkazy, bola pre týchto ľudí stále ťažko stráviteľná – veď mnohí z nich sa očividne stavali do roly jeho náhradných rodičov. Vectorová sa však usmievala pod nos a roztržito si čosi čmárala na hárok pergamenu.

„Niekoho, kto dokáže vidieť celý problém,“ dodal Ron.

„Niekoho, kto si dokáže získať náš rešpekt,“ povedala Grangerová.

„Hej,“ prikývol Potter na komentáre svojich priateľov. „A myslíme si, že by to mal byť profesor Snape.“

Všetci v miestnosti stuhli – Severusa nevynímajúc. Kútikom oka zachytil, ako sa Phineas – ktorý od prekvapenia doslova vypadol z kresla – štverá naspäť na svoje miesto.

„Výborný nápad!“ poznamenala Vectorová. Zdvihla hlavu od pergamenu a zastrčila si brko za ucho.

Ostatní v miestnosti sa postupne uvoľnili. Viacerí súhlasne prikyvovali.

„Nuž, pán Potter, myslím, že je to veľmi dobrý návrh,“ povedala Minerva.

„Kto je za?“ spýtala sa Grangerová.

Severus musel nasilu uvoľniť prsty zovreté na operadlách kresla, keď sledoval, ako všetci dvíhajú ruky.

„Severus?“ opýtala sa Vectorová zdvorilo, pričom sa jej koniec brka vedľa tváre smiešne kolísal.

Vábivá vidina moci tam stále bola – a kdesi hlboko v ňom sa s revom prebudila k životu. Zaslúžim si to. Tá myšlienka sa mu ozývala v hlave a prehlušovala iné, ušľachtilejšie pocity. Bezo mňa by títo ľudia neboli ničím. Mal by som všetko pod kontrolou. Cítil sa uznaný, povšimnutý, mocný. Rýchlosť, s akou ho to ovládlo, sa mu hnusila.

„Nie,“ vyhlásil pevne. Z hrôzy nad vlastnou reakciou mal pocit, akoby sa mu stiahlo hrdlo.

Albus – bodaj by ho – naňho zo svojho portrétu hľadel s úplným pochopením.

„Prečo, Severus?“ spýtala sa Molly a mierne nakrčila obočie.

Pretože mne sa nedá veriť.

Pretože dostať do rúk niečo, po čom som vždy túžil, je priveľmi nebezpečné.

Pretože by som nezniesol, keby som vás všetkých sklamal.

„Táto téma nie je predmetom diskusie,“ odvetil chladno. Félixove pazúry sa mu zovreli na pleci a on sa snažil nestrhnúť.

„Ako to vidím ja,“ poznamenala Grangerová hlasom nečakane ľahkým a s náznakom úsmevu v kútiku úst, „máte dve možnosti: buď využijete svoje právo povedať nie, čím postavíte svoj individuálny názor nad názor skupiny; alebo poviete áno – a tým si zachováte právo urobiť to aj v budúcnosti.“

Severus zistil, že mu netypicky došli slová. Zazeral na ňu a škrípal zubami pri pohľade na šibalské iskričky v jej očiach.

„Úprimne, Severus, si najlepšia voľba.“ Minerva naňho pozrela ponad stôl a kútik úst sa jej skrivil natoľko, až mu došlo, koľko ju to vyhlásenie stálo: tú funkciu chcela pre seba.

Nuž, pokojne by jej ju prenechal.

„Kingsley má ako nový minister mágie práce vyše hlavy, ja tu vediem školu, Molly s Arturom majú obaja plno povinností – na ministerstve, vo Wizengamote aj v rodine. Kto iný by to mal byť?“

„A navyše,“ dodala Vectorová veselo, „urobila som si zopár základných výpočtov a tie jednoznačne naznačujú, že Severus na čele rádu zachráni životy.“

Severus namieril plnú silu svojho zničujúceho pohľadu na Vectorovej dobrotivý úsmev. „Začína byť zrejmé, prečo ťa Albus nikdy nepozýval na samotné stretnutia,“ zavrčal.

„To bolo rozhodnutie, ktoré budeš môcť slobodne urobiť aj ty.“ Vectorovej úsmev ani na moment neochabol.

„Tak čo?“ spýtala sa Grangerová.

Severus spravil tú chybu, že jej pohľad opätoval. Kde sa naučila takto pozerať na ľudí? uvažoval. Jej pohľad rezal. Verila, že to urobí; verila, že to urobí dobre.

Félix mu znovu stisol plece a divoko mu doň zaboril pazúry. Ak si ten prekliaty vták nedá pozor, potečie krv.

Ako dlho potrvá, kým ju sklamem?

„Dobre,“ povedal napokon.

Pri jeho slovách sa napätie v miestnosti citeľne uvoľnilo. Minerva sa naňho stroho usmiala. Grangerová k nemu vyslala pohľad plný vďaky a potom sa opäť obrátila k ostatným.

„Bod tri,“ vyhlásila Minerva, čítajúc z Grangerovej programu, „členstvo.“

To bol, ako sa zdalo, povel na hašterenie. Škála názorov – od úplného otvorenia rádu až po prísne obmedzenia – bola široká a debata vyvrcholila, keď Molly skríkla na dcéru:

„Posledný raz, Ginevra! Rád neprijíma neplnoletých členov! Bez ohľadu na to, čo ste ty a tvoji kamaráti vystrájali počas minulého školského roka, odpoveď znie nie!“

„Ak si úprimne myslíte, že Harryho priatelia budú stáť bokom a nič nerobiť, kým je v nebezpečenstve, tak dospieť potrebujete vy!“ Ginevra sa mračila na všetkých v miestnosti s rukami pevne skríženými na hrudi.

„Stačilo,“ povedal Severus a jeho hlas preťal vravu. „Anastasia Septima Sedenova Papavasilopolous Vectorová, máš k tomu čo dodať?“

Vectorová sa usmiala a miernym naklonením hlavy vzala jeho otázku na vedomie. „Áno. Som presvedčená, že študenti budú vo väčšom bezpečí, ak sa pridajú k rádu.“

„Presne tak,“ odsekla Ginevra.

„Keď ľudia nevedia, čo sa deje,“ dodal Potter, „môžu robiť hlúpe a nebezpečné rozhodnutia.“

„Predpokladáte, že je lepšie držať ich nablízku a pod dohľadom?“ Otázka prišla od Kingsleyho a smerovala k profesorke aritmancie.

„Presne tak.“ Vectorová sa naňho usmiala.

„Ja si myslím, že rád by mal byť otvorený každému, kto sa chce pridať. Hermiona môže vyrobiť ďalší z tých svojich magických pergamenov…“

„Prísaha na prútik by mala postačovať,“ podotkol Severus a prerušil Ronalda Weasleyho. „Neplnoletí členovia budú vítaní. Nebude sa však konať žiadna verejná výzva na nábor. Fénixov rád zostáva tajnou a rizikovou organizáciou a nikto z prítomných nemá dovolené voľne hovoriť o jeho existencii s nikým, kto ešte nie je členom. Ďalší bod?“

Bol viac než pripravený, aby sa toto nekonečné stretnutie konečne skončilo.

„Ochrana.“

Grangerová si odkašľala. „Samozrejme, musíme chrániť Harryho, ale aj všetkých ostatných. Napadlo mi, že by sme mohli požiadať Vik– profesora Kruma, aby nám všetkým zabezpečil prenášadlá aktivované hlasom. Keby došlo k útoku, každý by sa vedel bezpečne dostať preč.“

Milosrdne s týmto návrhom súhlasili všetci a o prednostiach sa diskutovalo len krátko. Keďže Krum mal prísť až Rokfortským expresom, téma sa odložila do jeho príchodu. Napokon sa dostali k poslednému bodu programu.

„Tak dobre,“ povedala Minerva. „Má niekto návrhy, ako zničiť bazový prútik? Už sme si overili, že sa nedá zlomiť a vlastne ani spáliť.“

Nastalo ticho plné očakávania.

„Nuž,“ ozvala sa napokon Grangerová. „Mali by sme tu jednu možnosť na zváženie.“ Pozrela na Pottera, či môže pokračovať, a ten rozhodne prikývol. „Vie niekto, čo by sa stalo, keby sme prútik prehodili cez závoj na Odbore záhad? Ten, za ktorým zomrel Sirius.“

„Obávam sa, že to nebude fungovať,“ odpovedal Kingsley svojím pomalým, hlbokým hlasom. „Predmety cez závoj len prepadnú a zostanú v skutočnom svete. Aby zmizli, musel by ich preniesť človek…“ Odmlčal sa. Všetci vedeli, čo by sa s dotyčným stalo.

„A navyše,“ dodal Severus a načiahol sa, aby odradil Félixa od obštipkávania svojho ucha, „nemáme ako vedieť, čo by sa s prútikom stalo vo svete za závojom. Vyzbrojený ‚neporaziteľným prútikom‘, ktorý sa spája s prežitím smrti, by sa niekto alebo niečo mohli celkom pokojne dokázať vrátiť.“

„Jasné. Tak túto možnosť škrtáme.“ Úprimne zhrozený výraz Rona Weasleyho vyvolal na zachmúrených tvárach v miestnosti zopár zdráhavých uchechtnutí.

„Má niekto iný návrh?“ spýtala sa Grangerová. „Bill?“ S nádejou sa pozrela na najnovšieho profesora obrany proti čiernej mágii, no ten iba pokrčil plecami.

„Zopár vecí by som vyskúšať mohol, ale netuším, či zaberú.“

Severus mechanicky hladkal hebké perie na Félixovej hrudi.

Pri predstave, že by Bill Weasley mohol tento problém raz a navždy vyriešiť, sa v miestnosti vznášalo hmatateľné vzrušenie. Po krátkej porade odsunuli stoličky k stenám, prútik vybrali zo skrýše za Albusovým portrétom a položili ho do stredu miestnosti. Všetci okrem Billa odstúpili, aby mu nechali priestor.

Pred zoslaním kúzla vykonal Bill s istotou zrodenou z dlhej praxe rýchlu sériu sústreďovacích cvičení.

Musí to byť mimoriadny kliatborušiteľ, uvažoval Severus. Spomenul si na Minervinu previnilú grimasu, keď mu oznámila Billovo vymenovanie za profesora obrany proti čiernej mágii: „Je odo mňa zlé,“ spýtala sa vtedy, „že sa teším, ako úloha mladšieho pána Weasleyho pri zničení Gringottbanky spravila Williamovo tamojšie miesto neudržateľným?“

Bill najprv zoslal rozpletacie kúzlo, určené na to, aby oťukalo okraje ochranných bariér a umožnilo zosielateľovi odhaliť ich medzery či oslabené miesta. Na túto konkrétnu verziu neboli známe žiadne nežiaduce reakcie – a predsa čosi upútalo Severusovu pozornosť. Čosi nebolo v poriadku. Pocítil ostrú bolesť od Félixových pazúrov, ktoré mu prenikli kožou na pleci, keď vták rozprestrel krídla a vzlietol. Začul jeho hlasný škrek, práve keď sám vyskočil na nohy s vytaseným prútikom a zoslal na prítomných najsilnejšie cloniace zaklínadlo, akého bol schopný.

Presne v tej chvíli miestnosť vybuchla.

Keď sa dym rozplynul, uvidel, že sú všetci zázračne nezranení – hoci Bill Weasley bol ošľahaný plameňmi a Minervine nové tartanové závesy zhoreli na uhoľ. Félix ležal uprostred miestnosti vedľa bazového prútika. Bol bez peria, zvráskavený, sivý a neskutočne škaredý. Prútik bol nepoškodený.

Severus zamračene mávol svojím prútikom smerom k bazovému prútiku. Ten preletel vzduchom a bezpečne zapadol do tajnej skrýše. Dumbledorov portrét sa s uspokojivým tresknutím zabuchol. Severus sa zohol, zdvihol drobné telíčko svojho usmrteného a znovuzrodeného fénixa a opatrne si ho vložil do vrecka.

„Stretnutie sa skončilo,“ zavrčal, zvrtol sa na päte a odkráčal z miestnosti.



Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: aanet - 13.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 13.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Ragos - 13.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Triss - 13.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: alvap - 13.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: ell - 13.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 13.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Lia - 13.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 13.10. 2026
|
Ohromeně koukám na písmenka. Severus má fénixe a co je jeho , to si velmi chrání. A na oplátku, fénix zachránil všechny v místnosti.
Ginevra je jako vždy nesnesitelná, snad se podaří Potterovi vymanit se z jejího područí, stejně jako ode všech Weasleyů. Zaslouží si volnost k rozhodnutí se, kam půjde svým životem sám. Samozřejmě, ho mohou všichni nějak podpořit, nezištně, bezúročně, pokud by to šlo.
Děkuji za překlad, moc se mi líbí, že se i hrdinové mohou vrátit zpět do školy a dokončit studium, aby bylo všechno, jak má být.
6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: solace - 13.10. 2026
|
Aj Severus už má svojho domáceho maznáčika a je celkom užitočný. Členovia Fénixovho rádu ani netušili, ako skoro sa vyplní Vectorovej predpoveď ohľadom Severusa :-)
A pokiaľ ide o Harryho, bude to ešte zaujímavé a nebude všetko také idylické, ako bolo naznačené v kánone.
Veľká vďaka, sisi, že pravidelne komentuješ. Vážim si to.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: aeshna - 13.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 13.10. 2026
|
Dnes to měl Severus náročné, nejdřív ruka dcery a půl království, problémy estetické, potterovské a vůdcovské a nakonec výbuch. Ale trénink dělá Mistra:)
Díky za překlad, solace, těším se na další.
6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: solace - 13.10. 2026
|
Severus sa po návrate do Rokfortu naozaj nemôže sťažovať na nudu. Dalo by sa povedať, že je na roztrhanie :-) Je super, že môžeme udalosti vidieť aj z jeho pohľadu.
Veľká vďaka za komentik.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Folwarczna - 13.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sebelka - 13.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sebelka - 13.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: zuzitko74 - 13.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: leol - 13.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: MartiMaja - 14.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: MartiMaja - 14.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: MartiMaja - 14.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Kami - 14.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Ani - 14.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: petikk2 - 14.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 15.10. 2026
|
Seve, ty zarlis? neboj, to si sedne...
mazlicek fenix... to je slusny... jsem zvedava, co dalsiho se k tomu prida a take jak se vyresi problem s bezovou hulkou...
Ginny rejpava? copak ji na tom nesedi... citi se prehlizena? to ma fakt blby.
moc diky za preklad.
6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: solace - 18.10. 2026
|
Ginny ešte nepredýchala, že ju Harry nevzal so sebou na "stanovačku" po Británii. On ju chcel chrániť a ona o to nestojí. Chce partnera, ktorý ju bude brať ako rovnocennú.
Vďaka za komentár, kakostka.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jaja - 16.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: Marcopolo66 - 18.10. 2026
|
Super kapitola, len záver bol prekvapivý... Čakám čo bude nasledovať ..
6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: solace - 18.10. 2026
|
Áno, bazový prútik dokázal narobiť pekné problémy, a to sa ho ešte nepokúšali zničiť. Takže to bude ešte zaujímavé a je na čo sa tešiť.
Ďakujem za komentík, Marcopolo66.

6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: spaceyfan - 18.10. 2026
|
Moc ti děkuji za překládání a těším se na další kapitoly. Určitě o ně zájem mám.
6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: solace - 19.10. 2026
|
Veľmi pekne ďakujem za komentár, spaceyfan, a za to, že poviedku čítaš.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: maria - 19.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: aanet - 20.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Kami - 20.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: nika - 20.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Perenelle - 20.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: engloska - 20.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: IssHartley - 20.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Akras33 - 20.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Jitkag - 20.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: GreplovaMichaela - 21.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: bazalka - 21.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: seviesnape321 - 26.10. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Edit - 27.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: lubica - 28.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: bazalka - 28.10. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: bazalka - 28.10. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: svaciska - 01.11. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: svaciska - 01.11. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: vasinova - 05.11. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: ivy - 05.11. 2026
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: spaceyfan - 06.11. 2026
|
Děkuji za překlad. Těším se na další kapitolu.

6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: Luna_Lovegood - 07.11. 2026
|
Komentujem s miernym oneskorením, doma nemám wifi, tak čítam len keď nemám v robote čo robiť. A jéje, prvé dôsledky neuváženého vykríknutia vlastnenia najmocnejšieho prútika na svete nedali na seba dlho čakať. Návšteva a zvítanie sa v Austrálii zanechalo pár podnetov na premýšľanie a mamča Grangerová bude zdá sa celkom pohoďáčka. A ja idem rýchlo na ďalšiu kapitolu.
6. Návrat Polovičného princa (Hodnotenie: 1)
Od: solace - 07.11. 2026
|
Myslím, že obaja Grangerovci sú v pohode a so Severusom si rozumejú. Do dcérinho vkusu sa príliš nemontujú a sú priateľskí ku všetkým jej nápadníkom. No svoje preferencie dala Susan jasne najavo :-)
Vďaka za komentík. Teším sa, že pokračuješ v čítaní.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Ruby72 - 08.11. 2026
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Perenelle - 12.11. 2026
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )10.11. 202610. LekcieSlovak
grangerous: ( solace )03.11. 20269. HodinySlovak
grangerous: ( solace )27.10. 20268. SkúškySlovak
grangerous: ( solace )20.10. 20267. Kúzlo zakladateľovSlovak
grangerous: ( solace )13.10. 20266. Návrat Polovičného princaSlovak
grangerous: ( solace )06.10. 20265. AtramentSlovak
grangerous: ( solace )29.09. 20264. Rodinné záležitostiSlovak
grangerous: ( solace )22.09. 20263. Školské povinnostiSlovak
grangerous: ( solace )15.09. 20262. Rodená MalfoyováSlovak
grangerous: ( solace )08.09. 20261. Fénixov rádSlovak
grangerous: ( solace )01.09. 2026PrológSlovak
. Úvod k poviedkam: ( solace )01.09. 2026ÚvodSlovak