Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Beta bohužiaľ nemá čas, tak ak by ste si všimli chybky, hláste prosím. A ja bohužiaľ nestíham odpovedať na komentáre, tak za ne takto veľmi pekne ďakujem. Ste zlatí. :) 

Severus v utorok ráno prichádza k stolu s raňajkami pre zamestnancov a počuje Charityino dosť vysoké zvolanie: "Je to pravda?"

Sakra, čo teraz? pomyslí si Severus rezignovane. Včera v noci nespal dobre a netuší prečo. Dokonca sa pokúsil o spánok v žalároch, keď sa svetlo hviezd cez okno veže ukázalo ako príliš rušivé, a aj tak nemal úspech.

Keby mal ten pocit pomenovať, nazval by ho nervozitou, čo je smiešne. Nemá totiž nijaký prekliaty dôvod niečo také pociťovať.

"Je to pravda," odpovie Salazar Charity, čím si získa Severusovu pozornosť. "Mali ste pravdu, keď ste sa obávali netvora v Tajomnej komnate, pretože to vôbec nebol pravý bazilišok."

"Milosrdné nebesá." Minerva zbledne. "Skoro sa mi viac páčilo, keď to bol nešťastný bazilišok, ktorého ovládol Tom Riddle!"

"Áno, vskutku." Dumbledore sa nemračí, rozhodol sa naďalej čeliť študentom so žiarivým ranným úsmevom, no ten výraz je počuteľný v jeho hlase. "Že by niekto zámerne umiestnil na Rokfort magický konštrukt, ktorého účelom od samého začiatku bolo vykonávať presne to, čo uvádza legenda..."

"Corvinus Gaunt bol absolútny bastard, čo sa týka čistoty krvi. Preto si Gauntovci začali ničiť vlastnú krvnú líniu príbuzenským krížením," ponúkne Nizar, zatiaľ čo končekom prsta štuchne do raňajkového koláčika. "Ani v najmenšom by ma neprekvapilo, keby to bol on, kto pridal tú časť o tom, ako sa z komnaty vynorí netvor Salazara Slizolina a zožerie všetkých muklorodených a polokrvných. Nepamätám si, že by som niečo také počul až do konca sedemnásteho storočia alebo tak nejako."

"Filius pre mňa v tomto hrade našiel portrét Corvina Gaunta," povie Salazar a poskytne Severusovi informácie, ktoré mu pre jeho neskorý príchod museli uniknúť. "Portrét sa dokonale hodí k tej smiešnej soche v komnate na prízemí."

"Ja som ti to hovoril," zamrmle Nizar.

Salazar na to prikývne. "Áno, ale bolo upokojujúce pozrieť si fyzický dôkaz zhody."

"Ako ste sa dostali dnu?" Dumbledore sa spýta, čím Severusa prinúti zaťať čeľusť. Zabudol na Salazarovu úskočnosť týkajúcu sa komnaty, ktorá mala slúžiť len ako zámienka, aby Dumbledora prinútil priznať sa k vlastníctvu bazového prútika. "Ak sa to nedalo urobiť skôr..."

"Vyžadovalo si to nás oboch," prerušil ho Nizar a znel podráždene. "Čo sme si mali uvedomiť skôr, keďže sme obaja na tomto hrade. Kúzlo bolo nastavené tak, aby rozpoznalo jediného dediča Slizolinu, a my sme tu boli a predstavovali sme mu ich dvojicu."

"A čo potom skutočný bazilišok?" spýta sa Filius skôr, ako Dumbledore stihne znova prehovoriť. "Kde je?"

"Keby som vedel o jeho polohe, už by som ho hľadal," odpovie Salazar s mierne uštipačným hlasom. "Jediná stopa, ktorú mám, je informácia, že hniezdo baziliškov vo Walese počulo chýr o tom, že osamelého baziliška presťahovali zo severu na juh, ale to je všetko. Je toľko spôsobov, ako definovať sever a juh z hľadiska baziliška, nehovoriac o tom, že na juhu sa nachádza veľké množstvo jaskynných systémov."

"Vo Walese je hniezdo baziliškov?" zaduní Hagridov hlas. Severus sa zamračí a v duchu ešte raz poďakuje Filiusovi, že dal do poriadku kúzla na tomto stole. "Môžem ich ísť navštíviť?"

"Teraz nie!" ihneď odvrkne Minerva. "Máš hodiny, ktoré musíš učiť!"

"Aha. Jasne." Hagrid sa odmlčí. "A potom?"

Salazar sa naňho usmeje od stola. "Až potom. Možno by sa tomu mohol venovať jeden deň počas veľkonočných prázdnin študentov na budúci týždeň, ale neupínal by som sa na to ako na istotu, zatiaľ nie."

"Takže ten chýbajúci bazilišok. Jalaf. Ak zistíš, že je stále nažive... čo potom?" spýta sa Poppy.

Severus na chvíľu zachytí Salazarov prekvapený pohľad, kým nakloní hlavu a pozrie na Poppy. "Samozrejme, privedie ho sem. Toto je jeho domov."

Dokonca aj po riadnom stretnutí s Kanzou v novembri by bol Severus pri predstave ďalšieho obrovského baziliška na Rokforte opatrný. Odvtedy tomuto druhu rozumel o čosi lepšie - a po bitke na ministerstve získal vážne uznanie pre baziliška, ktorý si robí svoju správnu prácu a bráni ostatných. Tí smrťožrúti premenení na kameň mu vôbec nechýbajú.

Stále má radostné potešenie z ticha, ktoré Salazar práve vytvoril. Nebyť hluku študentov, vo Veľkej sále by bolo mŕtve ticho.

Nizar sa zasmeje a pravou rukou podrží Kanza, keď sa tá konečne nechá odtrhnúť od jeho krku. "Hej, pozri! Bazilišok!"

"Áno, ale je to mláďa!" Aurora sa uškŕňa. "Na to sme si už trochu zvykli!"

"Ale ona je stále rovnako smrtiaca," pripomenie im Nizar veselo.

"Ale - ďalší obrovský bazilišok?" zakňučí napokon Bathsheda.

Salazar vydá bolestný zvuk. "Aký veľký je podľa vás bazilišok?"

"Tí, čo videli tohto falošného baziliška naposledy, hovorili, že je dosť veľký," povie Dumbledore. "Ak vezmeme do úvahy strach malého dieťaťa, odvážil by som sa odhadnúť, že má dvanásť metrov."

Severus pokrúti hlavou. "Nie. Vytvorený bazilišok v Tajomnej komnate mal nanajvýš deväť metrov."

"Osem a pol metra," opraví ho Salazar. "Vrátil som sa a konštrukt som premeral, čo nebola príjemná úloha. Matka Jalaf a Kanzy, Çinara, zostáva najväčším baziliškom, akého som kedy poznal. Bola dlhá deväť metrov, oveľa väčšia ako ktokoľvek iný v hniezde Burgos."

Minerva otočí hlavu natoľko, aby si prezrela Kanzu, ktorá sa stále krúti okolo Nizarovho zápästia. "Ak je Kanzina matka príliš veľká, aké je potom reálnejšie očakávanie?"

"Pre samicu, ako je Kanza, ak sa nerozhodne byť po matke, by mala mať šesť až sedem metrov." Salazar učí už dosť dlho na to, aby hneď zapadol do učiteľského tempa; Severus pochybuje, že si to vôbec uvedomuje. "Obvod štyridsať až štyridsaťpäť centimetrov je pomerne štandardný. Samci sú však menší ako samice. Ak je Jalaf niekde nažive, potom má pravdepodobne iba päť a pol až šesť a pol metrov. Priemerný obvod samca je tridsaťpäť centimetrov, podobne ako u juhoamerickej anakondy."

"Táto predstava zďaleka nie je tak desivá ako niečo, čo má dvanásť prekliatych metrov na dĺžku," povie Pomona a pri predstave návratu baziliška sa tvári o čosi veselšie. Severus sa na ňu zvláštne pozrie; zdá sa, akoby sa tá žena rozhodla, že keď už sa zbavila fakultných predsudkov, zbaví sa aj všetkého negatívneho, čo sa týka pošramotenej povesti Slizolinu. "Určite by to znížilo počet myší a potkanov, ktoré sa do hradu dostávajú, odkedy zabili, ehm, predchádzajúceho obyvateľa Tajomnej komnaty. V skleníkoch sú teraz hotovou pohromou."

"Vo voľnej prírode sa vyskytujú nemagické hady, ktoré narástli do väčších rozmerov ako bazilišok, o ktorom práve hovoril starec Salazar," povie Hagrid a rozžiari sa. "Teraz už aj pytóny mriežkované - na tie si treba dávať pozor, keby sa potrebovali najesť!"

"Prosím, žiadne mriežkované pytóny v škole," povie Bathsheda mdlo. "S baziliškom v kanalizácii si poradím, pokiaľ je na našej strane, za predpokladu, že ho nebudem musieť pohladkať, ale divoké zviera, ktoré ma môže zožrať, to je proste... prosím. Nie."

"Stále sú to len dohady." Salazarov hlas je upokojujúci, ale Severus vidí Nizarov výraz a je to takmer pevná stena prefíkanej neplechy. Severus uvažuje, čo urobila Bathsheda, že Nizar začal spriadať intrigy. "Dúfam, že to bude inak, pretože Jalaf bola moja drahá priateľka, ale v tejto škole už možno nikdy nebude okrem Kanzy ani jeden bazilišok."

"Nenašiel by sa pre ňu partner?" Poppy sa spýta. "Zdá sa mi kruté, že by tu mohla bývať sama." Severus sa poteší takejto miere súhlasu a dvojnásobne sa pobaví, keď Bathsheda vydá žalostné zastonanie.

Salazar zaváha nad svojimi slovami. " Aby bazilišok mohol opustiť svoje hniezdo, musí si za spoločníka vybrať kúzelníka. Je to… vzťah, ktorý nedokážem ľahko vysvetliť, ale nemá to nič spoločné s spoločníkom. Pokiaľ si mláďa baziliška nevyberie niekoho, kto žije a pracuje v tejto škole, potom nebude mať na výber. Kanza by tu zostala sama."

Kanza zdvihne hlavu a zasyčí niečo, čo vyvolá Salazarov úsmev. "Hovorí, že to pre ňu znamená viac potkanov, myší a pavúkov." preloží Nizar a nechtom poškriabe Kanzu na temene hlavy.

"Môže ísť so mnou dnes ráno do skleníka, Nizar?" nečakane sa spýta Pomona. "Myši, prísahám, dočerta!"

Kanza pokýva hlavou, zlezie z Nizarovej ruky a potom sa kĺže po stole pre personál. Minerva prevráti oči do neba, keď Kanza prelezie priamo cez jej tanier s raňajkami. "Ber to ako áno," povie Nizar, "ale po hodine alebo dvoch ju prosím vráť na hrad. Ak zje viac ako dve myši, budem mať po celej izbe rozhádzané kúsky hlodavcov. Navyše už len jej pach, keď sa tam bude potulovať, donúti na mesiac myši dvakrát rozmýšľať, či majú vojsť do skleníka."

Pomona už zdvihla Kanzu a je z baziliška celá nadšená. "To nebude žiadny problém!"

"Mala by si zvážiť záhradné hady ako doplnok do skleníkov. Na Vysočine sa im veľmi nepáči, ale keby si sem doviezla import z juhu a ja by som ich naučil, že skleníky sú pre nich najbezpečnejšie a najteplejšie miesta na pobyt - to by ti určite pomohlo s problémom s hlodavcami," navrhne Salazar.

Pomona sa rozžiarila. "Áno, určite! Nikdy mi nevadil dobrý záhradný had. Je užitočné mať ich nablízku!"

Severus nespúšťa oči z Dumbledora ani po tom, čo sa rozhovor presunul na iné témy, a pozoruje toho chlapa bezpečne ukrytý za závesom svojich vlasov. Dumbledore nepovedal ani áno, ani nie na baziliškov návrat. Nepovedal vôbec nič podstatné. Ak nejde o priame záležitosti, ako napríklad potenciálne vylúčenie Goyla, Godrikov prútik alebo politiku spojená s ministerstvom a Rádom, Dumbledorov nezáväzný postoj sa rýchlo stal štandardom.

Preboha, Severus je teraz voči Dumbledorovi podozrievavejší ako pred tými prekliatymi nájazdmi marcových íd! Dôveruje svojim inštinktom, ale v tomto prípade ho privádzajú do šialenstva. Netuší, čo táto prehnaná paranoja znamená pre kohokoľvek z nich.

*          *          *          *

Sirius netuší, ako dlho už stojí v salóne, kým si Tonksová odkašle, aby si získala jeho pozornosť. "Nemyslela som si, že ťa baví vydávať sa za sochu, Sirius."

Vzhliadne od zvitku, ktorý drží v pravej ruke. V ľavej ruke má malý balíček listov, ktoré boli zviazané hodvábnou koženou šnúrkou. "Ehm... len trocha pošty, to je všetko. Niekto sa postaral o to, aby bola preposlaná ďalej."

"Pošta?" Tonksová sa usmeje. "Ďalšie listy od fanúšikov, že, vaša milosť?"

Sirius pomaly pokrúti hlavou, príliš rozrušený, aby reagoval na žartovné podpichovanie. "Nie. Sú..." Zamyslí sa a uvedomí si, že okrem toho, že si chce ich obsah nechať pre seba, nemá dôvod klamať. "Sú od môjho syna."

Tonksovej oči sa rozšíria, kým od údivu vydá malé och. "Som taká rada, že opäť riadne komunikujete! Viem, že Salazar sa trochu obával o bezpečnosť posielania vecí sovou."

"Tieto mi namiesto toho priniesol domový škriatok. Zrejme požiadal jedného zo škriatkov na Rokforte, aby mi ich odovzdal." Sirius odkašle, keď sa jeho hlas znel priškrtene. "Rád by som... môžeš mi dať pár minút, Tonksová?"

"Práve som sa tu zastavila, aby som ti oznámila, že Frances je hotová s prípravou raňajok. Remus sa stará o umývanie riadu, aby nemusela tráviť čas drhnutím hrncov, a ani kúsok kameninového riadu sa pritom nevyhodil."

Sirius prikývne, rád to počuje. Frances Vanceovej potrebovala pár dní, kým si zvykla na to, že ľudia, u ktorých pracovala ako domáca, používali mágiu na to, aby jej pomáhali, a nie aby sa z nej vysmievali, ale aspoň to teraz už ráno nie je otvorený boj. "Dobre. Popros Remusa, aby mi dal na naložený tanier ohrievacie kúzlo, prosím. Môže to chvíľu trvať."

"To nie je problém."

Vo chvíli, keď Tonksová odíde, Sirius klesne na najbližšiu pohovku a rozbalí zvitok, aby si ho mohol znova prečítať.

Sirius,

myslím si, že vzhľadom na súčasnú situáciu si na to už pripravený. Listy sa mi vrátili do rúk až nedávno, pretože ich mal v úschove klan škriatkov v Burgose. Boli napísané pre teba, ako aj pre niekoľko istých ďalších osôb, ktoré si to dieťa zrejme obľúbilo. Keby som nebol nablízku, aby som ich doručil, boli by sa dostali priamo k tebe. Myslím, že takto je to lepšie. Určite je to menej depresívne.

Netuším, čo ktorýkoľvek z nich obsahuje. Ako som povedal slečne Grangerovej, keď som jej tie jej udelil do úschovy, nie sú adresované mne.

Listy na konci hromady patria Remusovi. Skús mu pripomenúť, že menšia kôpka neznamená, že by sa to dieťa staralo menej, skôr to, že som si, do čerta, všetko poriadne zapísal. Keby som v tom tempe pokračoval a zároveň sa venoval všetkému ostatnému, čo sa v mojom živote dialo, v určitom momente by sa mi ruka možno pokúsila vytrhnúť z ramena.

Som rád, že ti ich môžem dať. Dúfam, že vytvoria pokoj, a nie vzbudia ľútosť.

-Nizar

PS: Mám silné podozrenie, že niekoľko listov chýba, a nie, netuším, ako to viem alebo prečo by sa mohli stratiť. Tá kopa sa mi jednoducho nezdala v rukách. Dúfam, že to nebolo nič dôležité, pretože je s najväčšou istotou dávno zničený.

Sirius si musel na chvíľu vydýchnuť. Jeho syn, hoci čelil ére zakladateľov, si predsa len našiel čas, aby mu napísal. Harry ani nepoznal pravdu, a predsa si ten muž, ktorého považoval za obyčajného krstného otca, zaslúžil listy.

Ďakujem ti, Bože. Ďakujem ti, že si milosrdný bastard.

Sirius otvoril prvý list v kope, na ktorom bol dátum 12. január 991.

Milý Sirius,

veľmi mi chýbaš. Asi sa o mňa bojíš, ale nemusíš. Prvýkrát v živote som naozaj v poriadku. Som naozaj v bezpečí.

Dobre, som v takom bezpečí, aké môže ktokoľvek reálne očakávať, ale som. Teda v bezpečí.

Len je to zvláštny druh bezpečia, vzhľadom na to, že sa momentálne nachádzam v zlom tisícročí.

Prvýkrát v živote môžem byť sám sebou. Nie prekliatym spasiteľom všetkých. Len ja. Je to naozaj príjemné.

Páni, to znie hlúpo, však? Rozhodne neadekvátne. Pekné nie je to správne slovo, ale myslím, že správny druh neexistuje.

Mimochodom, si lenivý animagus. Vraj keď zvládneš sebatransfiguráciu, môžeš byť akýmkoľvek druhom cicavca. Nemusíš sa držať toho úplne prvého, na čo sa premeníš. Takže, vieš, môžeš sa potulovať ako niečo oveľa menej nápadné než obrovský čierny novofundlanďan.

Možno skús mačku. Mohol by si si s McGonagallovou strihnúť skutočný mačací súboj. Nie že by si vyhral.

S láskou,

Harry

Bola chyba čítať čokoľvek z toho pred raňajkami. Sirius sa už o jedlo nestará. Je príliš zaneprázdnený snahou nevyplakať si oči v salóne na prvom poschodí.

*          *          *          *

Severus si zblízka pozrie nový prútik Nevilla Longbottoma až o deviatej ráno. Chrabromilčania a Slizolinčania si nájdu miesta pri pracovných stoloch, sedia vo svojich obvyklých dvojiciach a trojiciach. Tak ako pre ostatných piatakov, aj pre nich je dnešný deň venovaný zapisovaniu poznámok týkajúcich sa elixíru starnutia pre ich dvojhodinovku elixírov v piatok popoludní.

Prosím, nech v piatok nikto nenechá zmiznúť jeho podlahu. Severus vie, že pravdepodobne bude paranoidný, pokiaľ ide o túto konkrétnu triedu, až kým neskončia VČÚ a študenti sa nerozídu na leto.

Piaty ročník je prvým rokom, kedy Severus povolí mať prútiky pri sebe počas zapisovania poznámok alebo prípravy elixírov, hoci v prvom prípade ide len o to, aby mohli používať diktovacie kúzla, ktorými si zapisujú Severusove prednášky, ako aj svoje vlastné zamrmľané postrehy. Vtedy tiež konečne predstaví elixíry, s ktorými sa dá manipulovať pomocou prútika, hoci si dáva pozor, aby nevybral nič nestále.

Goylov čin spôsobil v tejto triede okrem zmiznutia podlahy aj iné následky, a to nielen kvôli jeho permanentnej neprítomnosti. Tracey Davisová teraz sedí s Vincentom Crabbom, ktorý je azda jedinou osobou, ktorá v tejto triede zostala a ktorú slečna Davisová toleruje. Blishwickovú považuje za niečo pod jej úroveň, hoci Blishwicková vynikajúco hrá úlohu čistokrvného smrťožrútskeho idiota. Slečnu Davisovú hnevá aj to, že Richard Vaisey prerušil ich vzťah, ale Severus sa domnieva, že Vaisey urobil múdre rozhodnutie. Vaisey je radšej v konfliktoch neutrálny, ale nie je taký hlupák, aby sa naďalej stretával s detskou smrťožrútkou, keď je čarodejnícka Británia vo vojne.

Severus sa prechádza po triede a zastaví sa pri Longbottomovi, ktorý sedí so slečnou Shafiqovou a pánom Nottom. Opätovne ľutuje, že svojím nevyhnutným mlčaním, diktované špionážou, vyvolal a podnecoval tak veľkú časť nepriateľstva tejto skupiny. Teraz vidí oveľa väčší potenciál, a keby nebol tak zviazaný Dumbledorovými príkazmi, viac z týchto študentov by sa mohlo dostať na MLOKy z elixírov.

Jaseňový prútik s červenými žilkami leží na pracovnom stole vedľa Nevillovho zvitku, brka a fľaštičky s atramentom. Je na dosah, na tom istom mieste, kam Neville vždy odkladal svoj predchádzajúci prútik. Nič nenasvedčuje tomu, že by ju dával na obdiv.

Severus ten prútik držal v ruke, a hoci mu ani trochu nevyhovoval, cítil jeho potenciál ako nástroja pre niekoho s vhodným talentom, ktorý sa k nemu hodí. Pred niekoľkými mesiacmi by sa Severus smial pri predstave, že Longbottom používa tento prútik. Po počiatočnej šokovanej, pochybnosťami zaťaženej reakcii... teraz uvažoval, či je to práve ten druh nakopnutia, ktorý Longbottom potreboval od prvého dňa školskej dochádzky.

"Pán Longbottom."

"Áno, pane?" Longbottom nervózne zdvihne zrak, už však nezakoktáva ani sa nezľakne. Tvári sa však, akoby stále očakával, že ho Severus podpáli za rozliaty Miznúci elixír.

"Nepoužívajte ten prútik počas varenia, kým nebudete mať možnosť vyskúšať ho v kontrolovaných podmienkach," povie Severus. Longbottom prikývne a pochopí, že "kontrolované okolnosti" znamenajú Severusovu kanceláriu. Popoludní nebude k dispozícii, takže pošle Longbottomovi krátky odkaz, v ktorom mu poradí najlepšiu príležitosť vyskúšať, ako sa jeho rastlinná nevypočítateľnosť spojí s jaseňovým prútikom zakladateľovho.

Severus švihne prútikom k tabuli (stále sa mu tá náhrada nepáči), takže sa objavia ingrediencie na elixír týždňa. "Elixír starnutia. Porozprávame sa o jeho použití, slávnych chybách a dôvode jeho účinnosti na základe vlastností jeho zložiek."

Trieda prebieha dobre. Hoci sa blížia veľkonočné prázdniny, títo študenti nezaháľajú; intenzívne a s odhodlaním sa pripravujú na domáce úlohy, ktoré ich čakajú počas týždňa bez vyučovania. Nizar len dáva svojim študentom príležitosť pracovať na svojich esejách, hoci ich všetkých varoval, že keď majú celý týždeň voľna, mali by radšej splniť jeho prísne požiadavky.

Severus by raz rád znížil množstvo práce, ktorú zadá na konci každého piateho ročníka koncom tohto týždňa, ale nemôže. Musia sa toho ešte príliš veľa naučiť a Severus je možno ten, kto môže za ich nedostatočnú prípravu.

Nie, nie je žiadne možno. Môže za to on, že sa rozhodol dovoliť Dumbledorovi, aby mu diktoval svoje kroky. Severus z vlastnej skúsenosti vie, že je mimoriadne ťažké sústrediť sa a učiť sa v nepriateľskom prostredí.

Severus dáva svojim prvákom z Bystrohlavu a Bifľomoru lekciu, akú včera dostali ostatné fakulty z ich ročníka. Potom urobí to isté pre tretiakov zo Slizolinu a Chrabromilu.

* * * * * 

1) Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že to netreba prekladať. :D

https://cs.wikipedia.org/wiki/Stoke-on-Trent