Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Beta bohužiaľ nemá čas, tak ak by ste si všimli chybky, hláste prosím. 

"Premýšľal som o včerajšej noci," hovorí Salazar, keď si pri raňajkách sadá vedľa Nizara.

Nizar naňho vrhne kalný pohľad. Ešte ani zďaleka nevypil toľko čaju, aby vynahradil včerajšie vyčíňanie, a vážne uvažuje, že si dá ešte kávu. Ak pridá dostatok cukru a mlieka, možno nebude cítiť chuť kompostu. Severus sa pred odchodom uistil, že sa Nizar zobudil načas o siedmej, pretože na dvere jeho kancelárie dole zaklopal študent. "O ktorej časti, Sal?"

Salazar odpovie tak, že vrhne kúzlo súkromia, aby ich obklopilo, a prejde do parselčiny. "Nepamätal by si si to, ale v mladosti si získal dostatočný výcvik v mágii mysle, aby si dokázal porozumieť bľabotaniu úlomku duše, ako aj preosiať jeho spomienky. Úlomok duše bol presvedčený, že bazilišok, ktorého mučil v komnate pod školou, bol samec. Keď si ho prekladal, vždy hovoril o baziliškovi ako o ňom." 2)

"To môže znamenať len to, že Voldemort odhaľuje ďalšiu oblasť svojej nevedomosti," oponuje Nizar. "On má naozaj ten zvyk, že sa učí všetko, čo si myslí, že potrebuje vedieť, a nie všetko."

"Je tiež nepochopiteľne sexistický - mizogýn," vysvetľuje Salazar, keď sa na neho Nizar zmätene pozrie pri zmienke o pojme „sexista“. Pravdepodobne vie, čo to znamená, ale až keď sa dokáže znova zamyslieť bez toho, aby sa utopil v čaji. "V jeho mysli sú len muži schopní veľkých vecí. Severus raz Voldemortovi povedal, že si bol učiteľom môjho najstaršieho dieťaťa, a on okamžite predpokladal, že Fortunata je muž."

"Hlúpy zmrd," zavrčí Nizar. Fortunata bola síce jeho prvou žiačkou, ale ukázala sa ako najimpozantnejšia zo všetkých. Nosila meno svojej matky, ale nikto nemohol pochybovať o tom, že jej otcom je Deslizarse. "Myslíš, že na tom naozaj záleží?"

"Chcel by som vedieť, aká učebnica sa používala v tejto škole na identifikáciu magických tvorov počas Riddlovho pôsobenia tu. Inak?" Salazar sa oprie na stoličke so šálkou kávy v rukách. "Ak je tá učebnica presná, potom by každému, kto má oči, bolo jasné, že zelený had v komnate nie je pravý bazilišok."

"Alebo mu bolo jednoducho jedno, či je to zrodený bazilišok, alebo nie, keďže aj tak mohol zabíjať ľudí," odpovie Nizar. "S tými čudnými hrebeňmi namiesto poriadnych rohov by Tomovi nič nebránilo pochodovať s mizogýnstvom ďalej."

"Alebo možno kedysi vyzeral presne tak, ako by mal vyzerať správny bazilišok. Magická práca má obmedzenia a baziliškovia majú jedinečnú mágiu. Corvinus Gaunt, ktorému sa nepodarilo vytvoriť pravého baziliška spôsobom, ktorý považoval za správny, by nechcel, aby sa o tomto neúspechu vedelo."

Nizar si stlačí koreň nosa a hneď si naleje čerstvý čaj do poloplnej šálky. "Ilúzia, začarovaná na baziliška? To by nefungovalo."

"Nie na skutočnom baziliškovi, nie, ale na magickom výtvore? Necítil som nič, čo by bránilo takej mágii v tom, aby skryla skutočnú povahu vytvoreného baziliška." Salazar si usrkne z kávy a zamyslene sa zahľadí do šálky. "Práve tieň z denníka by sa najmenšou mierou znepokojil, keby sa prebudil zo stránok tej knihy a zistil, že jeho bazilišok vyzerá úplne inak. Zaujímalo by ho len to skamenenie."

"Pýtal si sa hradu?"

Salazar prikývol. "Áno, preto mám podozrenie na silné kúzlo ilúzie, ktoré časom vybledlo. Na každom obrázku, ktorý mi Rokfort ukázal, bol falošný bazilišok, ale v poslednom roku jej života a v bitke, ktorá ju zabila, nebol zelený ako africká mamba. Ešte stále nemala poriadne rohy ani falošný chochol, ale farba bola pre Jalaf správna: modré a strieborné náznaky trblietavých hviezdičiek na pevných čiernych šupinách. Ilúzia zlyhala len čo sa týka Jalafiných očí; had, ktorého vytvoril Corvinus, mal skôr žlté oči než modré."

"Ak bola Jalaf odstránená z tohto hradu, bez ohľadu na prostriedky, v čase Corvina Gaunta..." Nizar si povzdychol. Naozaj majú dosť starostí a teraz sa k tomu pridala pravdepodobná krádež baziliška. "Corvinus musel vedieť o Jalafinom vzhľade dosť na to, aby mohol vytvoriť ilúziu, keď sa jeho magický konštrukt nepodobal na skutočného, ale jediná možnosť, ako by to vedel, je, že by ho o tom informoval nejaký jeho predok - alebo to bola jeho ľstivosť, ktorá Jalaf z hradu odstránila." 

"Neviem, čí trik by to bol." Salazar sa usilovne snaží ovládať svoj výraz, ale Nizar vždy vie, keď je jeho brat frustrovaný. "Keď požiadam Rokfort, aby mi ukázal Jalaf, urobí to. Na dospelého baziliška zostala trochu menšia a jej chochol bol skôr fialový ako tradičný šarlátový, ale nepochybujem, že to bola ona.

"Keď Hogeváþ požiadam, aby mi ukázal, kedy bola Jalaf z tohto hradu unesená, neukáže mi nič okrem prázdnej komnaty, ktorú ešte Corvinus Gaunt musel zmeniť."

Nizar naňho uprene hľadí. To im síce napovedá, že Corvinus pravdepodobne nebol príčinou Jalafinho zmiznutia, ale ten zvyšok... "Salazar, ty si jeden z jeho zakladateľov! Prečo by ti to neukázal?"

Salazar pokrúti hlavou. "Neviem, ale nie je to žiadna korupcia, ktorá spôsobuje jeho nedostatočnú odpoveď. Mám silný pocit, akoby mal svoje vlastné dôvody, prečo ma brzdí, ale ani o tie sa nechce podeliť."

"Sakra." Nizar sa síce od večera stále cíti hrozne, ale bez ohľadu na to urobí ponuku. "Chceš, aby som ťa dnes večer sprevádzal do Walesu?"

"Nie. Privítal by som spoločnosť, ale hniezdo vo Walese je na mňa zvyknuté. Museli by sme ťa s nimi zoznámiť a bol by som radšej, keby to bol krátky výlet než hodiny zvedavosti. Zoberiem ťa na stretnutie s nimi neskôr."

Alebo ma prinúti, aby som ich vyhľadal na vlastnú päsť, pomyslí si Nizar kyslo. Salazar sa snaží nebyť taký hlúpy vo svojom presvedčení, že s Voldemortovou porážkou zomrie, ale o niektorých veciach netreba hovoriť, aby boli zrejmé. "Potom sa namiesto toho spýtam, prečo používame parselčinu spolu s kúzlom súkromia. Ron Weasley síce dokazuje, že je v ňom zbehlý, ale pochybujem, že by nás počul cez hluk v tejto sieni."

Salazar zdvihne trojuholníkový kúsok toastu a prezerá si ho, akoby to bol kúsok skladačky. "Začínam si myslieť, že Albus Dumbledore rozumie parselčine."

Nizar robí, čo môže, aby hneď neohol vidličku na polovicu. "Ako by to, do prdele, dokázal?"

Salazar pokrčí plecami. "Pán Weasley určite stojí ako ryšavý príklad, že sa ten jazyk dá naučiť."

"Áno, ale..." Nizar sa pokúša neschovať tvár v rukách. Už žiadne ťažkosti, bohovia, prosím! "Koľko rozhovorov, ktoré sme viedli v okolí Dumbledora, sa viedlo v parseltčine?"

"Priveľa, ale nie takých, aby si myslel, že mu prajeme niečo zlé. Určite však dosť na to, aby sme ho presvedčili, že sme nespokojní s jeho správaním."

"Áno, to sme." Dumbledore sa dosť nekompromisne postavil k Nizarovej nechuti k nemu, ale zároveň sa v poslednom čase snažil dokázať, že je dobrý človek - ak by sa niekto vôbec dal ľahko presvedčiť politickými motívmi. Stojí si za svojou myšlienkou, že Dumbledore je - zatiaľ - slušný riaditeľ, ale nie niekto, koho by chcel niekedy pozvať k sebe domov na drink. Bude naďalej tolerovať toho otravného hajzla, ak Dumbledore oživí svoju povesť spôsobom, ktorý im poskytne prostriedky na najatie ďalšieho personálu, ktorý Rokfort potrebuje, aby prosperoval. "Dobre. Väčšia opatrnosť je teda opodstatnená, ale bol by to múdry nápad, bez ohľadu na to. Kurva, ale dnes ráno sa mi nechce čeliť vyučovaniu."

"Rozhodne znieš dosť vykoľajený na to, aby sa ti podarilo opraviť spojenie s hradom," poznamenal Salazar s pobaveným úsmevom. "Je to isté?"

Nizar sa usmeje. "Ak sa sústredím, dokážem vycítiť každú jednu časť tohto hradu - a je oveľa väčšia, ako bývala." Podobne ako ťažkosti s opätovným získaním plného zmyslu pre Britániu, ani Nizar si neuvedomoval jeho nedostatok, kým ho nemal opäť celý späť.

Salazar náhle prejde späť do angličtiny. "To je ona. Trinitus, miláčik?" Počká, kým sa domáci škriatok objaví vedľa ich stoličiek. Bývalá škriatka Bulstrodovcov sa s odvahou pustila do rímskych šiat a korálikov v ušiach. "Vedi se qualcuno in cucina sa come preparare un Gran Caffé Speciale romano con una quantità di zucchero che mio fratello considererebbe normalmente offensivo." 3)

"Stredoveká latinčina?" Nizar sa zmätene spýta po tom, čo Trinitus prikývne a odíde. Rozumel možno jednej tretine z toho.

"Nie, to bola moderná italiano," odpovie Salazar. "Ten nápoj možno nie je podľa tvojho gusta, ale určite budeš po zvyšok rána bdelý."

"Neznášam kávu, bastardo."

"Neboj sa." Salazar ho potľapká po ruke. "Nakoniec sa staneš civilizovaným."

Nizar to nepovažuje za hodné odpovede, pokiaľ v tom nie je zaklínadlo.

Sakra. Aj na to je ešte priskoro.

Severus príde včas, aby si vypil šálku čaju, prípadne vdýchol niečo na stole a vyzdvihol si poštu. "Dobré ráno, Severus."

"Dobré ráno," odpovie Severus a zamračí sa na leták, ktorý vyzerá ako krikľavá pozvánka na míňanie peňazí za posrané prísady do elixírov. "Môžem sa ťa na niečo opýtať?" spýta sa po tom, čo leták nechá zmiznúť.

"Je ešte skoro," zistí Nizar, že kňučal. Aspoň že kúzlo súkromia je stále aktívne.

"Aha, to je priaznivé." Severus sa usmieva ako samoľúby bastard, ktorý sa včera večer nebabral so zakladajúcim kameňom. "Zistil som, že mi stále v hlave rezonuje kliatba „ovčieho rúcha“, potom, čo som presvedčil študenta prvého ročníka, že jednať ako ovca nie je múdry nápad. Prečo to neodhalilo piktské tetovanie?"

"Pretože Gedeloc mal čas veľmi dobre spoznať môjho brata," odpovie Salazar skôr, ako Nizar stihne vymyslieť odpoveď.

"Áno, to. Sú piktské a sú magické. Mohli sa vysmiať kúzlu toho zaklínadla."

"Alebo možno Gedeloc pochopil tvoju potrebu nechať si veci pre seba a uistil sa, že jediný, kto bude mať kontrolu nad vzhľadom tých tetovaní, si ty sám," povie Salazar.

"To je to isté, čo som práve povedal."

Salazar prevráti oči. "Nie je!"

"Bez ohľadu na to to stále odpovedá na moju otázku." Severus sa znova usmeje a vráti sa k svojej pošte. Zdá sa, že veľká časť z nej sú starostlivo zabalené a zmenšené prísady do elixírov, poslané sovou vo vypolstrovaných škatuliach, všetky opečiatkované pečaťou lekárnika v Šikmej uličke. Severus zdvihne zrak od tejto úlohy, až keď príde Trinitus a podá Nizarovi vysoký hrnček plný pariacej sa tekutiny. Voní to po káve, ale aj po sladidle, mlieku a možno aj po niečom inom, vďaka čomu je to oveľa chutnejšie ako Salazarova čierna kompostová káva.

"Čo je to?" Severus sa spýta.

Nizar sa zahľadí na tekutinu. Určite ju pripravili s dvojitou smotanou, nie s typickejším mliekom, aké sa používa do kávy a čaju. "Neviem, ale asi to pijem preto, aby som dnes mohol fungovať."

Severus vrhne na Salazara podozrievavý pohľad. "Dávaš mu prekliate espresso?"

Salazar prikývne. "Vlastne dvojité."

Nizar netuší, čo to znamená, ale neznáša to, čo pije. Je v tom dosť smotany a cukru, aby zakryli väčšinu chuti kávy, ktorá je menej kompostová a viac pripomína voňavý pražený lieskový oriešok, ktorý sa práve pohybuje na hrane horkosti. Možno ju ochutili škriatkovia, alebo možno sú k dispozícii lepšie varianty kávových zŕn ako tá blatovitá káva, na ktorej Salazar trvá.

"Ty krutý bastard." Severus znie zmätene, alebo možno zdesene. "Väčšina zo študentov si nezaslúži to, čo sa im chystáš spôsobiť prostredníctvom svojho brata."

"Mám to piť ďalej?" spýta sa Nizar.

Severus aj Salazar odpovedajú rozhodným: "Áno," čo však Nizara nijako neznepokojuje.

No dobre. Jeho prvá hodina je s piatakmi. Prežijú.

* * * * *

Väčšina Nizarových piatakov - a jeden z dvoch jeho štvrtákov - prichádza na hodinu presne o ôsmej. Slizolinčania a Chrabromilčania majú so sebou len knihu na obranu, náhradné pero a zvitok, pretože ich tašky s knihami ešte čakajú na prerozdelenie. Nikto nevyzerá byť v najlepšej nálade, najmä po tom, čo Dumbledore oznámil Goylov nový domov v Temnej veži. Slizolinčania sa zo všetkých síl snažia udržať si pevnú fasádu, ale on ich všetkých pozná už roky. Možno klamú ostatných študentov, ale Nizar vie, čo naozaj cítia.

Nizar si prezrie Goylovo prázdne miesto a potom ho dočasne nechá zmiznúť, kým ho nebude potrebovať na ďalšiu hodinu. Mal sa Severusa spýtať, ako to išlo ráno v spoločenskej miestnosti, ale myslel na Dumbledora, bazilišky a snahu pochopiť, čo to vlastne znamená byť hore.

Okrem toho, keby bol prítomný, možno by nedokázal mlčať. Stále je kurva príliš nahnevaný, že sa Goyle pokúsil... Vie, že Greg nikdy nebol nijak zvlášť inteligentný. Ľahko uverí, že Greg sa dal oklamať a považuje Chrabromilčanov a takzvaných zradcov krvi za nepriateľov. Nizar si naozaj nemyslel, že by ten mladý idiot niekedy skĺzol k otvorenej zlomyseľnosti voči vlastnému vedúcemu fakulty, bez ohľadu na to, ako ho rodičia nahovárali v listoch, ktoré posielali svojmu najstaršiemu synovi.

Salazar odmietol dať Nizarovi tie listy prečítať. To je... asi je to najlepšie.

"Dobré ráno," pozdraví ich Nizar, len čo dorazia jeho oneskorenci. Dunbarová a Draco nájdu posledné voľné stoly uprostred miestnosti. Draco vyzerá zmätene, čo je zaujímavé. Jeho bol list, o ktorom Nizar vedel, že si ho musí prezrieť, kým sa ho odváži poslať adresátovi, ale nie je to reakcia, akú si myslel, že by mohol vyvolať.

"Skôr než začneme, ak niekto potrebuje hovoriť o vykázaní pána Goyla v škole, teraz je ten správny čas."

"Väčšina z nás už si pohovorila," povie Boot a otočí sa v lavici. "Chceli sme sa len uistiť, že ste v poriadku."

Draco, Blaise, Millicent, Pansy, Theo, Richard a Daphne sa výborne snažia skryť prekvapenie. Millicent má najväčší úspech, ale jej štandardným stavom je často nonšalantný pragmatizmus. "Sme... sme v poriadku. Ďakujem," povie napokon v ich mene Daphne. Ostatní prikývnu, ale Pansy a Daphne obdarujú Boota ďalšími špekulatívnymi pohľadmi. Vzhľadom na to, že Daphne Greengrassová má v úmysle nájsť si vlastného manžela a Pansy má stále sklon k nestálosti, Nizar tuší, že sa uvažuje o dohadzovaní.

Alebo možno majú obe na mysli niekoho iného. Ani to by nebolo veľkým prekvapením.

Nizar pozrie na ostatných Slizolinčanov, ktorí sa rozhodli sedieť oddelene od svojich spolubývajúcich. Vincent Crabbe je zhrbený na svojom mieste a mračí sa, ale to bol vždy jeho štandardný výraz pre emócie okrem prázdneho pozerania. Dúfal, že Vince neplánuje ešte väčšiu zlomyseľnosť. Veľmi by si prial, aby si niekto v rodinách Goylovcov a Crabbeovcov uvedomil, že nasledovať Voldemorta je hlúpy nápad.

Tracey Davisová sa číta oveľa ľahšie. Neznáša Nizara, nenávidí túto triedu a svoju povinnú účasť a pohŕda všetkými v miestnosti, ktorí nie sú Crabbe, slečna Thatcherová, Hopkins, slečna Blishwicková, slečna Dunbarová, slečna Turpinová a Corner.

Začína byť zrejmé, že slečna Davisová nemá rada Lavender Brownovú. Zaujímavé. Zdá sa, že tupé politické presvedčenie slečny Davisovej ukončilo aj inak slušný romantický vzťah medzi ňou a Vaiseym.

"Ešte niekto?" spýta sa Nizar.

"Väčšina z nás si len myslí, že Goyle má šťastie, že ministerstvo nechce zatvárať neplnoletých čarodejníkov, inak by už bol v Azkabane, pane," povie napokon slečna Weasleyová. "A, ehm, Slizolinčania možno spomenuli, že ste im - teda portrét - povedali, že sedemnásťroční robia chyby. Ak môžu urobiť chybu oni, potom aj pätnásťroční môžu robiť naozaj hlúpe rozhodnutia."

Nizar sa usmeje. Black mal šestnásť, keď sa pokúsil zavraždiť študenta prostredníctvom vlkolaka, ale myšlienka platí. "Môžu, áno. Okrem toho, len cez moju mŕtvolu ešte niekedy uvidí niekto iný ako Voldemort Azkaban, ale o politických súvislostiach tejto situácie si pohovoríme neskôr. Najprv však musím vrátiť niektoré veci všetkým, ktorí sa v piatok zúčastnili tej rušnej dvojhodinovej hodiny elixírov."

Chrabromilčania a Slizolinčania, dokonca aj tí podráždení, sa všetci s úľavou rozžiarili, keď Nizar začal levitovať tašky s knihami k ich majiteľom. "Ach, ďakujem Merlinovi," povie Longbottom a chytí zo vzduchu svoju tašku. "Môj prútik je tu! Celý víkend som kvôli tomu panikáril."

"Prečo ich dostávame späť až teraz, pane?" Pýta sa Parvati Patilová, keď chytá svoju tašku s knihami.

"Pretože to celé, čo na nich ležalo, sme poriadne odstránili až včera večer," odpovie Nizar. "Škriatkovia ich pre vás vyčistili po tom, ako sa vysporiadali so sutinami. Vzhľadom na to, ako neskoro bolo, keď sa táto úloha plnila, zastavili sa dnes ráno a požiadali ma, aby som vám ich vrátil." Sotva si na tú žiadosť spomenie, ale hromada tašiek s knihami za jeho stolom mu poslúžila ako výborná pripomienka.

Nizar si prezerá poslednú tašku s knihami a rozmýšľa, že zavolá škriatka, aby ju doručil slečne Grangerovej, keď Longbottom nečakane bolestne vydýchne. Rýchlo sa otočí, na pokraji vytiahnutia prútika, kým si uvedomí, že mu nehrozí nebezpečenstvo.

Espresso mu spôsobuje nervozitu. Je dobré to vedieť.

Longbottom vytiahol prútik z tašky a ohromene naň hľadí. Drevo je rozlomené na polovicu s ostrými, rozštiepenými hranami. Jadro dračieho srdca sa poškodilo spolu s ním a bezvládne visí z oboch koncov. Longbottomova pravá ruka krváca z miesta, kde ju chytil za tie zubaté hrany.

Nizar vylieči Longbottomovu ruku jemným štuchnutím do integrovanej mágie triedy, hoci pochybuje, že si to mladík všimne. Potom sa pozrie na Longbottomovu tašku s knihami, ktorá je staršia ako tašky jeho spolužiakov. Na Nevillovej taške nie sú pripevnené tie isté kúzla, ktoré chránili obsah všetkých ostatných, okrem toho, čo z nej vypadlo, dokonca ani bežné rozširujúce kúzlo.

"Smola, kamarát," povie Finnigan Longbottomovi, a tento názor zopakujú mnohí. Niekoľko Nizarových študentov drží svoje prútiky, akoby sa báli, že každú chvíľu niečo príde a zlomí ich.

"Je mi ľúto, že ste prišli o svoj prútik, pán Longbottom."

Longbottom niekoľkokrát zažmurká a pozrie na Nizara. "Bola môjho otca. Babička povedala, že by som ju mal používať, aby som bol taký istý veľký čarodejník ako on. Bude sa na mňa veľmi hnevať!"

Nizar zdvihne obočie. To vysvetľuje veľa o tom, ako sa Nevillova mágia a ten prútik v Nizarovej prítomnosti vzájomne ovplyvňovali. Nie je to zladená súprava, ale vynútené spárovanie, a pravdepodobne dotyčný otec nebol k dispozícii, aby syna s prútikom poriadne zoznámil. "Ak sa na vás hnevá pre udalosť, ktorú ste nezavinili, tak chyba rozhodne nie je na vašej strane," povie Longbottomovi, ktorý sa začervená do matnej červene.

Nútené očakávania Augusty Longbottomovej vysvetľujú aj stav Longbottomovej tašky na knihy. Ak si Longbottomova stará mama vynútila prútik, potom aj táto taška patrila rodičom. Ochranné kúzla buď neboli použité pri jej prvej kúpe, alebo neboli riadne obnovené. Nizar môže mať čistokrvných študentov, ktorých tašky pochádzajú z iných miest ako od madam Malkinovej, ale ich rodičia sa aspoň uistili, že boli použité správne kúzla.

"Môžem dostať ďalší prútik až cez veľkonočné prázdniny," hovorí Longbottom zničeným šepotom. "Čo budem týždeň robiť? Všetko pobabrem!"

"Nie na všetko je potrebný prútik, pán Longbottom, a..." Nizar sa zadrhne. "Ospravedlňte ma na chvíľu. Nič nevyhadzujte do vzduchu, kým budem preč."

Premiestni sa priamo do skladu. Otvorí veko kufra a hneď nájde to, čo hľadal: obdĺžnikovú škatuľku, v ktorej kedysi boli poklady vyzdvihnuté z truhlice ukrytej na dne Čierneho jazera. Rowenino brko leží na jeho stole; Helgin nôž má v topánke. Okrem listov v nej zostal už len Godrikov posledný dar.

Nizar drží prútik v ruke a pichá do vlastných spomienok. Godrik mu ju riadne predstavil - Godrik bol možno ten, kto mu dal tú konkrétnu lekciu na prvom mieste. S týmto uznaním ho môže predstaviť inému.

Vrátil sa do triedy a našiel väčšinu Slizolinčanov, Bifľomorčanov a Bystrohlavčanov obklopených okolo Nevillovho stola, aby sa bližšie pozreli na zlomený prútik. Nizar im ich zvedavosť nevyčíta. Je to pravdepodobne prvý pohľad zblízka na zlomený prútik, ktorý mnohí z tých, čo nie sú z chrabromilskej fakulty, kedy videli.

"Pán Longbottom."

Longbottom sa pozrie hore a vytreští oči, keď uvidí, čo Nizar drží v ruke. "Čo je to?"

"Okrem toho, čo je zrejmé," povie Weasley, ale súcití s Longbottomom, nie sa mu vysmieva. Weasleyho zlomený prútik je dôvodom, prečo Gilderoy Lockhart už neznečisťuje čarodejnícku Britániu svojou odpornou prítomnosťou. Ak niekto chápe, ako sa Neville Longbottom v tejto chvíli cíti, je to Ron Weasley.

"Mám dva náhradné prútiky," vysvetľuje Nizar. "Jeden z nich by ti určite nesadol. Je to nesprávny druh dreva pre niekoho s tvojím magickým nadaním." Neville pri tej pochvale sčervená ešte tmavšie.

Je to tiež druh prútika, ktorý by v tomto prekliatom roku spoznal každý. Nizar nemá náladu vymýšľať vysvetlenia, prečo má prútik toho dieťaťa.

Nizar podrží prútik Nevillovi, rukoväťou dopredu. "Ak sa chystáš zoznámiť kúzelníka s prútikom, ktorý je technicky v tvojom vlastníctve, je na to špecifický spôsob. Chyť prútik za rukoväť, ale zatiaľ sa nepokúšaj vziať mi ho z ruky."

"Dovolíte mi požičať si prútik?" Longbottom sa zmätene spýta.

Je ťažké nezamračiť sa. "Ako by to mal urobiť každý učiteľ v tejto škole v tej chvíli, keď má študent ťažkosti s takým dôležitým aspektom svojho magického vzdelania? Áno, určite áno. Priznávam, mám podozrenie, že to vôbec nebude výpožička."

"No, to by bolo pred tromi rokmi veľkolepé," zamrmle si Weasley pod nosom.

Millicent čaká celú minútu, kým oboma rukami postrčí Longbottoma do dosahu prútiku. "Prestaň byť hlúpy a urob, čo ti profesor Slizolin hovorí!"

"Dobre." Longbottom prehltne a natiahne dlhé prsty, ktorými obopne rukoväť prútika so zvlnenými vtáčími krídlami. Dobre, že Godrik bol sakramentsky vysoký, lebo Longbottom je na najlepšej ceste konkurovať mu veľkosťou. "Čo teraz?"

"Teraz všetci počúvajú, vrátane teba." Nizar nechá svoj pohľad preletieť po zhluku študentov. "Toto sa dá robiť medzi akoukoľvek skupinou mágov, ak sú obaja ochotní, a určite by ste to mali vedieť. Túto konkrétnu lekciu som už dal vašim rovesníkom na úrovni MLOKov, ale súčasné okolnosti znamenajú, že sa ju naučíte aj vy. Všetci viete, že ak ste dostatočne naučení, môžete vziať do ruky takmer akúkoľvek prútik a kúzliť s ním, ale výsledky nikdy nebudú mocné, kým sa prútik a kúzelník neprispôsobia svojmu novému vzťahu. Súhlasíte so mnou doteraz?"

"Prváci to vedia, pane," povie slečna Davisová hrubým, ťahavým tónom.

Nizar sa rozhodne, že bude najlepšie, ak ju bude ignorovať, inak by ju mohol zakliať. "V čase vojny alebo v jednoduchších chvíľach nebezpečenstva môžeš predstaviť svoj prútik kolegovi mágovi a naopak. Ak jeden z vás stratí prútik, alebo sa vyskytnú udalosti, že sa výmena stane nevyhnutnou vďaka šialeným okolnostiam, ty alebo tvoj partner budete môcť s iným prútikom čarovať oveľa ľahšie, ako by to bolo možné za normálnych okolností. Prútik vás už pozná, takže to adaptačné obdobie, ktoré všetci dobre poznáte, nebude existovať."

"Urobili ste to?" spýta sa slečna Jonesová.

"Rozhodne som to urobil. Salazar a ja môžeme bez problémov používať prútiky toho druhého, a nie preto, že sú dvojčatá. Severus a ja dokážeme to isté. Minerva nad touto myšlienkou uvažuje; Filius sa nemôže s nikým podeliť, pretože jeho prútik je viac prispôsobený raráškovskej časti jeho dedičstva než tej ľudskej. Hrýzol by,“ dodáva Nizar, čo vyvolá niekoľko nevýrazných úsmevov. „Aurorka Tonksová, sir Lupin a Jeho Milosť lord Black žijú pod jednou strechou a čelia tak podobným nebezpečenstvám, takže si všetci vymenili pozdravy svojimi prútikmi – a vy všetci budete predstierať, že som nepovedal niečo, čo sa dá ľahko vyložiť tak detinsky."

Zabini, Vaisey, Finnigan a Macmillan sú najhoršími previnilcami, ale aspoň sa dosť rýchlo spamätajú. "Tak teda. Keby to bolo spoločné predstavenie, Neville by v dominantnej ruke držal prútik, rukoväťou dopredu, a ja by som ho držal presne takisto – prosím, na celé tri minúty prestaňte myslieť na žumpu," požiada Nizar, keď sa ozve ďalšia vlna chichotania. "Mám tisíc rokov a už som to všetko počul."

"Ako teda predstavíte prútik, okrem toho, že ho chytáte?" spýta sa slečna Parkinsonová, pričom narážka je zámerná.

"Prosím, nepodnecujte ma k tomu, aby som chcel používať ten hlúpy bodový systém," hovorí Nizar. Výsledné ticho je oveľa lepšie. "Ak chcete druhému predstaviť svoj prútik, musíte mu ho iba opísať, takže viem toto: je to jaseň so šarlátovým žilkovaním, dlhý tridsaťtri centimetrov, a hoci sa zdá byť nepružný, tento prútik sa len tak ľahko nezlomí. Bol darom od čarovných dverí pre kúzelníka, ktorý ho vyrezal. Žiaden skúsený výrobca čarovných prútikov s týmto drevom nikdy nepracoval, hoci ho niekoľkí študovali, vrátane Berniera Ollivandera. Držal ho jeden muž, kým sa nerozhodol, že je čas odložiť ho a sústrediť sa na iné časti svojho života a mágiu, načo ho daroval mne. Jaseň nadviazal na pokrvnú líniu tohto konkrétneho mága z otcovej strany, o čom som si celkom istý, že to platí aj dnes. Jadro prútika je neznáme, vzhľadom na to, že jeho majiteľ ho nikdy nechcel rozlomiť na polovicu, len aby to zistil." Odmlčí sa. "Rowena a Helga tiež nikdy nevedeli, z čoho sú vyrobené jadrá ich prútikov. Prútikár, ktorý vyrobil Rowenin prútik, o tom nechcel hovoriť, zatiaľ čo Helga dostala svoj prútik vďaka tomu, že pôvodný konár spadol zo stromu a pristál na hlave jej otravného staršieho brata."

Longbottomovi to dôjde ako prvému, nakoniec je to on, kto prútik drží. "NEMÔŽETE MI DAŤ PRÚTIK GODRIKA CHRABROMILA!"

* * * * *

1) Jaseň (Fraxinus), v angličtine sa mu bežne hovorí ash (čo je aj popol), je rod listnatých stromov z čeľade olivovité. Zahŕňa približne 60 druhov, ide o stredné až väčšie opadavé stromy, aj keď niektoré subtropické druhy sú neopadavé. V severskej mytológii existoval mýtický jaseň zvaný Yggdrasil, ktorý spájal rôzne svety (napr. Asgard, Midgard, Jotunheim, atď.), a teda plnil funkciu akéhosi „centra kozmu“. Pri jeho koreňoch sedávali tri sudičky (Norny) a spriadali vlákna osudu. https://sk.wikipedia.org/wiki/Jase%C5%88_(rod)

2) Poznámka prekladateľky: Toto je rozdiel medzi angličtinou a slovenčinou / češtinou (a zrejme väčšinou slovanských jazykov) – my aj pomenovania zvierat alebo vecí delíme podľa rodu. Angličtina má pre všetky zvieratá (okrem konkrétnych domácich miláčikov s menami) zámeno „it“, to. Preto tá myšlienka v našom jazyku tak nevyznie, pretože všeobecné pomenovanie „bazilišok“ je v mužskom rode. Dobre, končím jazykové okienko. J Len na okraj, v minulých kapitolách autorka o Jalaf písala v mužskom rode. V predchádzajúcej kapitole som to zmenila, v skorších už asi nie.

3) Taliansky: „Skús zistiť, či niekto v kuchyni vie pripraviť rímske Gran Caffé Speciale s takým množstvom cukru, ktoré by môj brat za normálnych okolností považoval za urážlivé.“