Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žáner: romantika

Obdobie: Po Rokforte

Prístupnosť: 15+

Ministerstvo ich zosobášilo, teraz ich chce oslobodiť. Prejdú touto záverečnou skúškou, alebo v nej zlyhajú?

Poznámka autorky: Vytvorené pre sshg_promptfest, ako odpoveď na túto výzvu od iulia_linnea: „Severus a Hermiona sa pokúsia – Merlin vie, prečo – vyplniť kvíz o tom, ako dobre poznajú svojho partnera (SS/HG).“

Čiastočne inšpirované článkom z New York Times. Tento príbeh sa odohráva približne šesť rokov po Voldemortovej porážke. V kánone bol v tom čase (1998 – 2019) ministrom mágie Kingsley Shacklebolt, ale ja som chcela, aby túto funkciu zastávala žena (prepáč, JKR).

1. List

Keď pred ňou pristála poštová sova a vypustila list zo zobáka, Hermiona si povzdychla a posadila sa. V chrbte jej hlasno zapraskalo. Stoličky v archíve ministerstva boli ukrutne nepohodlné a ona sa už štyri hodiny hrbila nad svojimi poznámkami – stručným právnym rozborom rozdielov, ktoré čarodejnícke právo robí medzi tvormi privezenými do Spojeného kráľovstva a tými, čo sa tu narodili. Natiahla sa, odmenila sovu maškrtou a po jej odlete obrátila obálku. Ginnin rukopis spoznala okamžite. Premýšľala, čo môže byť také naliehavé, že to nepočká do zajtrajšieho stretnutia. Rozrezala obálku a našla v nej novinový výstrižok s krátkym odkazom:

Milá Hermiona,

viem, aká si zaneprázdnená, a tak mi napadlo, že si dnešného Proroka ešte nevidela. Tu ho máš – PREČÍTAJ SI HO!! A čím skôr podaj žiadosť (som si istá, že Snape tú svoju už poslal). Musíš získať späť svoj život.

Zmätene sa zahľadela na výstrižok: dva krátke odseky pod fotografiou novej ministerky mágie, impozantnej ženy so šedivými vlasmi a prenikavými tmavými očami. Titulok hlásal:

„Ministerka odsúdila zákon PIMP*, vydala memorandum umožňujúce využiť medzeru v zákone.“

Madam Jessica Valerianová, ktorú minulý týždeň zvolili drvivou väčšinou hlasov, dnes podpísala ministerské memorandum. Otvorila tým cestu k oslobodeniu spod manželského zákona prijatého pred dvoma rokmi za pôsobenia jej predchodcu. Zákon, oficiálne nazývaný Pro Incremento de Magicis Populo (PIMP), vyhlásila za niečo, čo sa „prakticky rovná otroctvu“. „Je mi jedno, ako veľmi potrebujeme zvýšiť čarodejnícku populáciu, tento zákon bol od začiatku do konca úplný nezmysel. Každý, kto zaň hlasoval, by si mal nechať vyšetriť hlavu.“ Keď ju upozornili, že hovorí na záznam, zasmiala a odvetila: „V poriadku.“

Podľa memoranda môžu páry podať žiadosť o posúdenie vzťahu prostredníctvom testu „Poznáš svojho partnera“. Výsledky rozhodnú o prípadnom anulovaní manželstva. Úradník ministerstva odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti a len poznamenal: „Dúfam, že budete spokojní, keď britská čarodejnícka komunita vyhynie. Len počkajte, o chvíľu budeme musieť začať dovážať sorcièrs a Hexen.“

Hermiona položila list a výstrižok. Srdce jej bolestivo búšilo a myseľ zaplavila zmes emócií. Predpokladala, že je to úľava pre oboch, no zároveň cítila ľútosť. Byť manželkou Severusa Snapa nebolo až také zlé. Vlastne to vôbec nebolo zlé. Keby sa isté rodiace sa tušenie ukázalo ako neopodstatnené, možno by bolo najlepšie, aby sa ich cesty rozišli. 

Keď prijali zákon PIMP, mnohí čarodejníci jednoducho opustili Anglicko, no ona váhala. Práve ju prijali na Oddelenie presadzovania čarodejníckeho práva a zdráhala sa ohroziť kariéru. A hoci odsudzovala taktiku ministerstva, ich obavy chápala. Čarodejnícka populácia klesala už desaťročia – v jej ročníku na Rokforte bolo len štyridsaťpäť študentov roztriedených do štyroch fakúlt. Nakoniec sa však rozhodla, že nedokáže stráviť, aby jej niekto diktoval, ako má žiť. Naplánovala si dlhodobú cestu po magických archívoch v Európe, zbalila sa, pobozkala rodičov na rozlúčku... a potom prišiel list. Informovali ju v ňom, že ju spárovali so Severusom Snapom. Prečítala si ho trikrát, priznala si isté veci, nechala si všetko uležať v hlave do druhého dňa a napísala ministerstvu, že je ochotná vyhovieť. Priateľom uviedla praktické dôvody, no, samozrejme, nebola to celá pravda...

„Ty sa chystáš ČO?“ spýtal sa Harry. „Jasné, rešpektujem ho za to, čo urobil. Je to vojnový hrdina a tak ďalej, ale... vydať sa zaňho?“

„Severus nie je typ, ktorý by niekoho do niečoho nútil,“ povedala a ignorovala jeho prekvapený pohľad nad tým, že použila profesorovo krstné meno. „Ani ja. Myslím, že sa zhodneme na manželstve iba na papieri.“

„Aha, takže spolu nebudete spať.“

Začervenala sa. „Samozrejme, že nie. Nikdy by som ho do ničoho ne– Teda ministerstvo nás môže prinútiť vziať sa, ale nemôže nás prinútiť k tomu druhému.“

Harry sa na ňu podozrievavo pozrel. „Aký to má potom zmysel?“

„Ani jeden z nás sa nemusí baliť a odísť, ani prerušiť kariéru. Ja som začala pracovať na ministerstve a Severus si konečne našiel prácu, ktorá ho baví, v tej novej firme na elixíry v Derbyshire. Ak ho odmietnem, mohli by nám prideliť niekoho horšieho, a okrem toho je tu ešte zákon...“

„Do čerta so zákonom,“ povedal Harry hrubo. „Ak sa chystáš porušiť ducha zákona, načo dodržiavať jeho literu?“ Zamračil sa. „Nerobíš to len preto, aby si sa pomstila Ronovi, však?“

Prebodla ho pohľadom. „Nebuď hlúpejší ako zvyčajne, Harry.“

Pravda bola, že odchod by vážne zasiahol jej kariéru. Rovnako bola pravda, že ministerstvo by jej mohlo prideliť niekoho hrozného. Ale hlboko vnútri – takmer ukryté aj pred ňou samou – sa mihlo čosi menej než istota, no viac než nádej. Šepkalo jej, že by mu na nej mohlo záležať. Takú príležitosť si nemohla nechať ujsť.

2. Voľba

Severus, usadený za kuchynským stolom v dome, ktorý spolu zdieľali posledné dva roky, bol taký ponorený do myšlienok, že si sotva všimol, keď sa otvorili dvere.

„Takže si o tom počul,“ povedala Hermiona, podišla k nemu a pozrela na Denného Proroka, otvoreného na fotografii ministerky Valerianovej.

Bola dosť blízko na to, aby cítil kvetinovú vôňu jej vlasov – takú typickú, že by ju spoznal kdekoľvek. Citlivý nos bol pri miešaní elixírov výhodou, no v poslednom čase ho čoraz viac rozptyľoval.

„Áno.“ Otočil noviny, aby skryl článok. „Dáš si šálku čaju?“

„To by bolo milé, ďakujem.“ S povzdychom klesla na stoličku a mlčky sledovala, ako pripravuje kanvicu, chlieb s maslom, šálky a podšálky. Jeho ruky boli isté a elegantné, čo jej pripomenulo, ako ho sledovala pri varení elixírov v laboratóriu. Premýšľala – tak ako už mnohokrát – aké by to bolo, keby sa jej dotýkali s rovnakou sebadôverou a jemnosťou. Kedysi si myslela, že to zistí. Teraz už bolo neskoro. „Tak čo si o tom myslíš?“

„Test je dosť zvláštny spôsob, ako určiť, kto má nárok na rozvod,“ povedal neutrálne. „Aké otázky by asi mohli klásť?“

Zasmiala sa. „Dokážem si to celkom dobre predstaviť. Muklovské ženy si takéto testy robia neustále. Aká je partnerova obľúbená farba, pieseň, sexuálna poloha...“ Odmlčala sa a líca jej mierne zružoveli. „Veď vieš. Také hlúposti.“

Postavil pred ňu šálku a nemilosrdne potlačil myšlienky, ktoré sa mu pri jej slovách drzo usadili v mysli. „Ale prečo?“

Pokrčila plecami. „Pretože je to jednoduchšie, než sa s partnerom skutočne rozprávať.“

„Alebo sú výsledky uveriteľnejšie, ak vás otestuje údajný odborník?“ navrhol.

„Možno.“ Odpila si z čaju. „Uvažujem však, či nie je nútené rušenie manželstiev rovnako zlé ako ich nútené uzatváranie.“

Bol v jej hlase náznak neistoty? Nevedel to posúdiť. „Ak bol ten zákon od začiatku nesprávny, takúto iniciatívu treba rozhodne oceniť.“

„Áno.“ Chvíľu mlčky sedela. „Asi by sme mali požiadať o posúdenie. Ani jeden z nás toto manželstvo nechcel.“

Jej slová ho v rámci spomienok katapultovali o dva roky späť. Keď prišiel list z ministerstva, že ho na základe zákona PIMP spárovali s Hermionou Grangerovou, ostal v takom šoku, že sotva vedel reagovať. Od vojny sa vídali zriedka a boli chvíle, keď... Ale nie. Len si niečo namýšľal.

Prvým impulzom bolo odmietnuť – už samotná intenzita jeho túžby súhlasiť mu napovedala, že by to bola chyba. Nebolo nič smiešnejšie než jednostranná láska, najmä keď bola druhá strana o dvadsať rokov mladšia. Nemal už dosť toho, ako zo seba kvôli Lily robil hlupáka? Posledná vec, ktorú mladá žena potrebovala, bol Netopier zo žalárov visiaci na krku ako mlynský kameň.

Potom zaváhal. Pochopí to ako urážku? Možno to bola hlúpa myšlienka, no nechcel, aby si myslela, že je natoľko arogantný, že považuje takú inteligentnú, schopnú a – áno – príťažlivú ženu za niekoho neprijateľného.

Možno mal nechať odmietnutie na nej. Ak by sa predsa len vzali, mohol by aspoň dohliadnuť na to, že nebude čeliť žiadnym obmedzeniam slobody a nebude nútená... robiť čokoľvek, čo by nechcela. Ak by odmietol, Merlinvie, koho by jej nanútili. Hermiona Grangerová, spoluzáchrankyňa čarodejníckeho sveta, bola výhrou pre každého a vedel, že mnohí by boli dosť bezohľadní na to, aby situáciu využili.

Napokon sa rozhodol, že neurobí nič. Hermiona si nepochybne bude myslieť, že ktokoľvek iný je prijateľnejší než on; odmietne ho a riskne to s ďalším kandidátom prideleným ministerstvom. Kŕčovito sa držal tejto predstavy – až do okamihu, keď stáli vedľa seba a vyslovovali manželský sľub. Takže hoci nemohol povedať, že sa s ňou oženil náhodou, určite to neurobil plánovane.

Keď počas svadobnej noci konečne osameli, jeho prvou starosťou bolo dať jej najavo, že nemá v úmysle zneužiť ich nepríjemnú situáciu…

„Slečna Grangerová…“

Krátko sa zasmiala. „Sme manželia.. Myslím, že ma môžeš volať Hermiona.“

„Tak teda Hermiona.“ Vyzerala tak krásne, že ho stálo všetko úsilie udržať si kamennú tvár a pokojný hlas. „Necíť sa voči mne nijako zaviazanú. Nebudem na teba klásť žiadne požiadavky.“ Potom v sebe našiel odvahu a rozhodol sa prezradiť jej aspoň časť toho, čo cítil. „Viem, že ani jeden z nás si toto manželstvo neželal, ale...“

Zdvihla ruku, aby ho zastavila. „Je to v poriadku, Severus,“ povedala. Namiesto úľavy, ktorú po svojich slovách očakával, vyzerala len unavene. „Väčšinu života ťa do všetkého len nútili – Dumbledore, Voldemort alebo tvoj vlastný pocit viny. Som si istá, že toto je len ďalšia z dlhej série nežiaducich udalostí.“ Pohla sa k schodom. „Prosím, nemaj obavy. Nebudem tou, ktorá ťa do niečoho opäť dotlačí. Nemusíš predstierať... Nemusíme predstierať, že sa milujeme.“

Vtedy si sľúbil, že sa to nikdy nedozvie. Sľub dodržal, hoci sa to občas zdalo neľudsky ťažké.

„Áno,“ povedal teraz v odpovedi na jej otázku. „Asi by sme mali. Veď ako hovoríš, ani jeden z nás toto manželstvo nechcel.“

3. Otázky

Zásielka dorazila sovou poštou vo štvrtok ráno. Balík adresovaný Severusovi nechala Hermiona na stole, kde ho nájde po príchode domov, a druhý si vzala do kancelárie. Zatvorila dvere a v nádeji, že ju nikto nebude vyrušovať, ho otvorila. Našla v ňom dve sady pergamenov zopnuté spinkou, a list.

Ďakujeme, že ste požiadali o posúdenie vášho vzťahu v súlade so zákonom PIMP. V balíku nájdete dva dotazníky. V jednom máte odpovedať na sériu otázok o partnerovi, v druhom na tie isté otázky o sebe. Aby posúdenie mohlo pokračovať, musíte vyplniť obe sady (rovnako ako váš partner).

Hermiona položila list a pozrela sa na pergameny. Jedna sada mala nadpis Verzia pre žiadateľa: Odpovedzte na nasledujúce otázky o sebe. Prvá otázka znela: 1. Kedy máte narodeniny?. Druhá sada mala nadpis: Verzia pre partnera: Odpovedzte na nasledujúce otázky o partnerovi. Prvá otázka znela: 1. Kedy má narodeniny váš partner? Prelistovala pergameny a zistila, že aj ostatné otázky sa opakujú. Potom sa vrátila k listu.

Po dokončení vráťte obe sady otázok právnemu oddeleniu ministerstva, sekcia PIMP. Odpovede o partnerovi budú vyhodnotené porovnaním s jeho odpoveďami o sebe a partnerove odpovede o vás s vašimi odpoveďami o sebe. Ak obaja dosiahnete neúspešný výsledok (nedosiahli ste podstatný pokrok vo vzájomnom spoznávaní a budovaní vzťahu), manželstvo bude automaticky anulované. Ak neúspešný výsledok dosiahne iba jeden z partnerov, druhému bude automaticky priznaný rozvod.

Premýšľala, čo bráni dvom ľuďom vopred sa dohodnúť, že na otázky odpovedia nesprávne a manželstvo tak rýchlo ukončia. Vtedy si všimla poznámku v dolnej časti stránky.

Upozornenie: Na všetky listy bolo zoslané kúzlo Probitatis, ktoré zabezpečuje pravdovravnosť odpovedí. Neznamená to, že odpoveď musí byť správna – môže byť aj úplne mylná –, no nebude vám umožnené uviesť odpoveď, o ktorej viete, že je nepravdivá. Odpoveď „Neviem“ bude akceptovaná iba v prípade, že naozaj nemáte ani potuchy.

Zaujímavé.

Znova sklopila zrak k prvej otázke. Odpoveď poznala veľmi dobre – Severus mal narodeniny 9. januára –, no zo zvedavosti napísala:1. apríla. Chvíľu sa nič nedialo, potom atrament vybledol a objavili sa slová: Veď poznáš správnu odpoveď. Skús znova. Zasmiala sa. Keď sa to skončí, bude musieť zistiť, kto to tak šikovne vymyslel.

Položila si pred seba oba dotazníky. Bude jednoduchšie prechádzať obe sady súbežne – pri každej otázke najprv odpovie za seba a potom za Severusa. Zastrúhala si brko a začala.

* * * * *

2. Aké je obľúbené jedlo vášho partnera?

Severus začal vypĺňať verziu o sebe, no pri každej otázke sa pristihol, že premýšľa, ako by odpovedal za Hermionu. Napokon to vzdal, položil si oba dotazníky vedľa seba a začal ich vypĺňať striedavo.

Na ľavý hárok naškriabal svoje obľúbené jedlo a obrátil sa k pravému. Cestoviny, napísal bez váhania a dodal: konkrétne penne alla vodka. V mysli sa mu vynorila spomienka na ich prvú spoločnú večeru. Bolo to krátko pred svadbou. Nadriadený ju poveril preskúmaním ingrediencií elixíru z čierneho trhu, aby zistila, či obsahuje slzy morskej panny, a ona sa s ním prišla poradiť. Premiestnili sa do Benátok a večerali v malom bistre, kde jej penne alla vodka odporučil. Po prvom súste sa rozplývala od blaha. Odvtedy si mohol byť istý, že si ich objedná vždy, keď budú na jedálnom lístku.

* * * * *

Hermiona si predstavila Severusa ponoreného do odborného časopisu o elixíroch, ako prstami neprítomne šmátra v bonboniére na stolíku, kým nespočinú na tej najtmavšej pralinke; Severusa pri večeri, ako sa nevie rozhodnúť medzi čokoládovou tortou, suflé a penou; Severusa, ako jej podáva mliečnu čokoládu Dairy Milk, zatiaľ čo sám si vyberá tabuľku takú tmavú, že je takmer čierna, a s takým vysokým obsahom kakaa, až pôsobí ako prášok. Pokrútila hlavou a pousmiala sa. Všetko na tom mužovi bolo horkosladké.

Čokoláda. Čím tmavšia, tým lepšia, napísala.

* * * * *

3. Aká je obľúbená farba vášho partnera?

Keď vyplnil odpoveď za seba, Severus sa oprel v kresle a zamyslel sa nad Hermioninou obľúbenou farbou. Chrabromilské farby boli, samozrejme, červená a zlatá, no fakultné farby, hoci zostávali pre človeka významné, nemuseli byť zároveň jeho obľúbené. A nemohol sa riadiť tým, čo nosila obvykle, keďže to boli len čierne habity s odznakom OPČP. Zamyslene si poklepkával brkom po nose. Čo mala na sebe, keď sa chcela cítiť pohodlne, keď bola najviac sama sebou? Predstavil si ju schúlenú v kresle ich malej knižnice, oblečenú v... áno, starej, trochu obnosenej mikine v nádhernom modrozelenom odtieni, ktorý zvýrazňoval jej oči.

Vynorila sa mu ďalšia spomienka: koľkokrát už odchádzala za dôležitým prípadom, no zastavila sa, podala mu náhrdelník a povedala: „Zapneš mi ho, prosím?“ Jasne ho videl – turmalín v jemnom čipkovanom osadení na tenkej striebornej retiazke, ako kvapka morskej vody uväznená v striebre. A nakoniec fotografia položená na krbovej rímse… Modrozelená, napísal. Farba očí jej matky.

* * * * *

Intenzívna vôňa pivoniek akoby sa vkrádala do fádnej kancelárie na ministerstve, kým Hermiona premýšľala nad otázkou. Záhradu ich malého domčeka lemovali kríky pivoniek – od najčistejšej bielej až po sýtu purpurovú prechádzajúcu do fialova. Od chvíle, keď začiatkom leta rozkvitli, bola ich vôňa všade. Počas týchto týždňov mal Severus vo váze v kuchyni stále čerstvé kvety, no vždy vyberal iba tie jednej farby: jasnej, ohnivej šarlátovej, ktorá akoby žiarila vlastným svetlom. S úsmevom si spomenula, že presne takú farbu mal aj jeho obľúbený pár vlnených ponožiek.

* * * * *

4. Aká je obľúbená/najmenej obľúbená časť tela vášho partnera?

Tak trochu na Severusovo prekvapenie hárok odmietol prijať „Môj hlas“, a tak bol nútený vymyslieť inú odpoveď, čo mu chvíľu trvalo. Odpovede o Hermione prichádzali oveľa ľahšie. Živo si spomenul (i keď s pocitom hanby za vlastnú bezcitnosť hoci nevyhnutnú na udržanie krytia) na príhodu s kúzlom Densaugeo. Raz večer na to prišla reč a ona to hodila za hlavu – dalo jej to príležitosť urobiť si zuby presne také dokonalé, aké ich vždy chcela mať.

Pri najmenej obľúbenej časti jej tela si už nebol taký istý. Čo sa jej na sebe mohlo nepáčiť? Vlasy, oči, postava – všetko bolo krásne. Ak proti všetkej logike predsa existovala časť tela, ktorú nemala rada, boli si natoľko blízki, aby sa mu zverila? Opäť ho zasiahla irónia: byť ženatý, no nezažívať skutočnú blízkosť.

Premýšľal, čo o nej vie. Hoci sa rada vyobliekala na galavečer ministerstva alebo svadbu priateľov (priliehavé smaragdové šaty na vianočnom večierku ministerstva ho pripravili o reč na dobrých päť minút), pri prípravách neprejavovala nervozitu ani úzkosť. Nikdy ju nepočul sťažovať sa na veľkosť stehien či zadku. Jemu sa oboje zdalo dokonalé, no vedel, že u žien to býva častým dôvodom nespokojnosti. Bola pozoruhodne sebavedomá a vyrovnaná, netrápila sa maličkosťami. Napokon napísal: Žiadna.

* * * * *

Pri týchto dvoch otázkach nemohli byť pochybnosti, pomyslela si Hermiona. Severusovou najmenej obľúbenou časťou tela bol odjakživa nos. Hoci smútila nad stratou Harryho krstného otca, nedokázala odpustiť krutosť, akej sa Sirius a ostatní Záškodníci na Severusovi dopúšťali – a dokonca ju zabudovali aj do Záškodníckej mapy, aby sa mu vysmievala aj po rokoch.

Čo sa týkalo obľúbenej časti, jeho hlas bol ako druhý čarodejnícky prútik; hodvábny, hladký, podmanivý. Poznal jeho silu – vedel ním rovnako rezať ako hladkať – a rád ju využíval. Keď ho počúvala, po chrbte jej prebehli zimomriavky. Raz či dvakrát – keď minulý rok prišla o Krivolaba a neskôr po bolestivom rozhovore s matkou – v ňom začula takú nehu, že jej takmer vyrazila dych.

Na jej prekvapenie to však pergamen odmietol prijať a poznamenal (podľa nej dosť samoľúbo): Hlas nie je časť tela. Zostala trochu v rozpakoch. Sama na Severusovi nachádzala množstvo príťažlivých vecí – ruky, vlnenie habitu, vzácny úsmev, krivku, kde sa krk spája s ramenom – no on sám mal o sebe oveľa nižšiu mienku. Nepriateľstvo so Siriusom a Jamesom ešte zhoršoval fakt, že tí dvaja chrabromilčania boli pozoruhodne pekní. Ešteže Harry zdedil matkine oči; to muselo zmierniť podobnosť s otcom a aspoň trochu mu to uľahčiť. Zamračila sa. Nerozprávali sa o tom jedného večera pri kozube krátko po svadbe?

„Uľahčiť? Možno. Určite mi to pomáhalo pripomínať sľub. Akoby som to potreboval.“ Chvíľu mlčal a potom takmer hanblivo dodal: „Vieš, aj ja mám oči po mame.“

„Videla som jej fotku,“ povedala Hermiona, prekvapená a potešená týmto prejavom dôvery. „Veľmi sa na ňu podobáš.“

Pomaly pootočil pohár, aby sa svetlo ohňa trblietalo v rubínovej hĺbke vína. „Roky som mal pocit, že moje oči sú ako jednostranné sklo: ja som videl von, ale nikto nemohol nazrieť dnu. Bol som za nimi v bezpečí. Vždy, keď som sa pozrel do zrkadla a stretol sa s jej pohľadom, cítil som sa chránený. Hlúpa myšlienka, ale... prinášala mi útechu.“

„Nie,“ povedala jemne. „Vôbec nie je hlúpa.“

Za tými očami bol tak dlho sám.

* * * * *

5. V akom type mágie je váš partner najlepší/najhorší?

Nebol si istý, či Hermionu táto mágia bavila najviac (možno pre ňu nebola dosť náročná), ale určite mala dar na originálne kúzla. Napríklad prekvapivo užitočné Ukáž mi! alebo zaklínadlo, ktoré potrestalo Mariettu Edgecombovú za zradu Dumbledorovej armády. A minulý týždeň prišla s kúzlom zabraňujúcim hromadeniu statickej elektriny na habite, takže keď sa chodbou rútil (ako hovoril on) alebo plachtil (ako tvrdila ona), látka sa mu nelepila otravne na nohy. A pokiaľ išlo o jej najslabšiu stránku – nemohol si pomôcť a pobavene sa uškrnul…

„Čo tým myslíš, že nemôžeš?“ Zízal na ňu zmätene, v jednej ruke držal metlu a v druhej pokyny na ministerskú konferenciu.

Prekrížila si ruky a pozrela sa na neho. „Ja jednoducho… nemôžem. Nikdy som nemohla.“

„Kto kedy počul o čarodejnici, čo nevie lietať?“

Zdvihla bradu. „Choď napred. Stretneme sa tam.“

„Ako?“

„Premiestnim sa.“

„Nemôžeš, nikdy si tam nebola. Ani ja nie, takže ťa nemôžem vziať so sebou.“

„Keď dorazíš, pošleš prenášadlo.“

„Nedovoľujú ich z bezpečnostných dôvodov. Prečo si to nespomenula skôr? My...“ Odmlčal sa, keď si všimol jej výraz, a uvedomil si, že je od hnevu a rozpakov na pokraji sĺz. Odložil metlu do komory, aby jej doprial chvíľu času, a znova sa k nej obrátil. „Poďme metrom.“

Napätie v jej tvári poľavilo a zdvihla obočie. „Cestovať ako muklovia? Si si istý, že to tvoja dôstojnosť znesie?“

Ponúkol jej rameno. „Vždy som dôstojný,“ povedal s predstieranou prísnosťou. „To ti nemohlo uniknúť.“

* * * * *

Hermiona pri prvej časti ani nemusela premýšľať – Elixíry napísala skôr, než otázku dočítala. Druhá časť bola väčší oriešok. Bolo vôbec niečo, čo mu nešlo? Zaklínadlá, bezprútiková mágia, neverbálne kúzla, legilimencia, oklumencia, Patronus. Bolo takmer znepokojujúce, aký bol vo všetkom dobrý. Ale predsa len niečo existovalo. Zamračila sa a ožužlávala koniec brka. Niečo so... záhradou?

Hermiona otvorila dvere do záhrady, aby sa spýtala, či si Severus dá čaj, a zastala ako prikovaná.

„Čo to preboha robíš?“ spýtala sa s úžasom.

Severus sa narovnal od fúrika s kompostom. Mal na sebe záhradnícke rukavice a v ruke držal lopatku. Ľavé vrecko mu zaťažovali nožnice a pravé cievka špagátu. Pri nohách mal navŕšené rôzne vrecia s hnojivom a v miske na zemi...

„To je mŕtva ryba?“

„Áno,“ povedal stručne. „Pre ruže.“

Zvraštila nos. „Prečo to robíš?“

„Rád pracujem vonku,“ odvetil trochu obranne.

„Po toľkých rokoch v žalároch chápem, že ťa to baví,“ súhlasila. „Ale prečo to robíš ručne? Nepotrebuješ šestnásť rôznych druhov hnojív. Stačí použiť upravené Effloresco.“ 

Znova sa zohol nad kompost a obracal ho lopatkou. „Effloresco mi nejde.“

„Ako to myslíš, že nejde? Učili sme sa ho v prvom ročníku.“

„Ja som sa ho nenaučil. Teda áno, ale u mňa nefunguje. Kúzla pôsobiace na živé organizmy boli pre mňa vždy… ťažké.“ Zdvihol rybu. „A teraz, ak ti to neprekáža, rád by som ju zakopal skôr, než Krivolab usúdi, že je to vhodná večera.“

Áno, kúzla pôsobiace na živé organizmy – to bolo ono. Vtedy jej ho bolo ľúto a premýšľala, či jeho nešikovnosť pri tomto type kúziel nesúvisela s tým, že žil tak osamelo. Určite si to však vynahradil nemagickými metódami – záhradu im závideli všetci susedia. Spomenula si na spokojnú únavu v jeho tvári, keď vošiel dnu po popoludní strávenom viazaním georgín alebo prerezávaním hamamelu, i na vlastného otca a jeho potešenie z rýpania sa v kvetinových záhonoch. Možno mal Severus pravdu: prírodné prostriedky boli rovnako dobré pre záhradníka ako pre záhradu.

* * * * *

6. Akú domácu prácu robí váš partner najlepšie/najhoršie?

Je výborný kuchár, napísala Hermiona. Nebolo to prekvapujúce, keďže varenie sa v podstate nelíšilo od prípravy elixírov, a zároveň to bolo šťastie – ona sama ledva vedela uvariť vajíčko. Harry a Ron dokonca tvrdili, že dokáže pokaziť aj jedlo z donášky. Musela priznať, že za posledné dva roky sa jej nároky na domáce jedlo poriadne zvýšili. Smutne si predstavila, ako sedí bez Severusa pri instantnom kari a malinovom želé s umelou príchuťou. Je dvadsaťpäť rokov priveľa na to, aby požiadala mamu o zabalenie obeda? A možno aj večere?

Na druhej strane, hoci jeho laboratórium bolo v bezchybnom stave, pri upratovaní bol úplne neschopný. Keby zostal dva dni odkázaný sám na seba, vo zvyšku domu by to vyzeralo, akoby tam víkend strávila tlupa ňucháčov.

* * * * *

Má výnimočný zmysel pre poriadok. To bolo ešte veľmi mierne povedané, pomyslel si Severus. Oblečenie sa poskladalo, len čo okolo neho prešla, a z kuchynských i kúpeľňových batérií zmizla všetka zašlosť, až sa ligotali ako hviezdy. Musel priznať, že za posledné dva roky sa naučil oceňovať čistý riad poukladaný v úhľadných kôpkach a podlahu, čo sa nelepí na nohy – hoci sám také zázraky robiť nedokázal. Na chvíľu sa striasol pri predstave, ako bude dom vyzerať mesiac po jej odchode. Možno sa presťahuje späť do Pradiarskej uličky; aspoň nebude kontrast medzi neporiadkom vonku a vnútri taký bijúci do očí.

Na druhej strane, napriek všetkej jeho snahe naučiť ju variť, stále nedokázala uvariť ani vajíčko. Našťastie sa jeho talent na prípravu elixírov prejavoval aj v kuchyni, inak by ich oboch skolil skorbut či podvýživa.

* * * * *

7. Kto je najlepším priateľom vášho partnera?

Väčšina ľudí by povedala, že Hermioninou najlepšou kamarátkou je Ginny – najmä pre mylnú predstavu, že najlepším priateľom býva človek rovnakého pohlavia. Trávili spolu veľa času, spravidla pri víne a chichotaní (oboch bývalo požehnane). A predsa Ginny s Hermionou nehľadala horcruxy, nebojovala po jej boku proti Voldemortovi ani s ňou neutekala naprieč Anglickom. Nespojilo ich ani to, že by boli obeťami krutého majstra elixírov, pomyslel si s dávkou čierneho humoru. Navyše bol Ginniným bratom Ron a Severus cítil, že medzi nimi v tomto smere stále pretrváva rozpačitosť… 

„Myslím, že hlboko vo vnútri je na mňa stále trochu nahnevaná, že som Ronovi ublížila,“ povedala Hermiona pomedzi zívanie. Bolo neskoro a práve sa vrátila domov z večera stráveného s Ginny. „Takže si nikdy nemôžem byť úplne istá, či mu neprezradí niečo z toho, čo som jej povedala. Určite by to urobila len z túžby pomôcť alebo z presvedčenia, že je to správne, ale aj tak.“

„Je ťažké byť k niekomu otvorený, keď je jeho lojalita rozpoltená,“ súhlasil.

„A to znamená, že by určite nechcela počuť, čo cítim k...“ Zrazu sa odmlčala a odvrátila zrak.

„Ku komu?“

„K nikomu. K ničomu. Na tom nezáleží, veď je tu Harry. Nemyslím si, že by bol príliš zhrozený.“ Pobozkala ho na líce – podľa toho bezpečne poznal, že vypila o pohár či dva viac než zvyčajne – a vyšla po schodoch do izby.

Nie, Ginny nie. Keď to zvážil, musel to byť Harry. Pocítil záchvev niečoho, čo nápadne pripomínalo žiarlivosť, a zamyslel sa, kam by sa ich priateľstvo posunie, keď ministerstvo schváli rozvod.

* * * * *

Severus mal, samozrejme, kolegov, najmä teraz, keď opäť pracoval – NovaPotio sa ukázala ako prekvapivo príjemné miesto –, ale priateľov? Pokrútila hlavou. Bol taký uzavretý, že si len ťažko vedela predstaviť, ako sa niekomu otvára. S Luciusom Malfoyom sa priatelili celé roky. Z rôznych útržkov, ktoré jej prezradil, vedela, že ho Lucius privítal v Slizoline, pozýval ho do sídla („Naučil ma, ktorú vidličku použiť. Bola by si prekvapená, aké trápne je to nevedieť,“ poznamenal raz trpko), bránil ho pred Jamesom a Siriusom a bol k nemu láskavý, keď nikto iný nebol. Raz povedal, že jednou z najťažších vecí počas vojny bolo premeniť toto skutočné priateľstvo na predstierané – a už sa to nedalo napraviť. Tak kto...? 

„Ďalší list pre teba od Draca,“ povedala Hermiona pri preberaní rannej pošty a podala mu hrubý pergamen zapečatený smaragdovým voskom s ozdobným písmenom M. „To je už tretí tento mesiac. Má nejaké novinky od minulého týždňa?“

„Má sa dobre,“ povedal Severus, keď preletel očami list. „Získal grimoár z pätnásteho storočia, o ktorom si myslí, že by ma zaujal. Našiel ho v muklovskom antikvariáte – zo všetkých miest práve v Torquay. Odpíšem mu večer.“

„Som rada, že ste zostali v kontakte,“ povedala Hermiona. „Nie, naozaj,“ dodala, keď zachytila jeho skeptický pohľad. „Nechovám voči nemu zášť. Nemal veľkú šancu vzhľadom na to, kto bol jeho otec, a desí ma pomyslenie na to, čím si musel prejsť.“

Severus skrivil tvár. „Hriechy otcov…“ zamrmlal. „Je to môj krstný syn. Spočiatku sa mi zdalo, že poskytnúť mu pomoc je spôsob, ako splatiť Luciusovi dlh, akokoľvek zištná mohla jeho podpora za tie roky byť. Ale Draca som si napokon obľúbil preňho samého. Naučil sa niekoľko tvrdých lekcií a naučil sa ich dobre. Vieš, bol to jeho nápad kontaktovať NovaPotio. Chcel som sa uchádzať o miesto v jednej zo starších spoločností, ale on – celkom správne – poukázal na to, že ako startup bude firma viac orientovaná na budúcnosť a menej zviazaná s minulosťou. Som mu za to veľmi vďačný.“ Pozrel na ňu a usmial sa. „Pýta sa na teba.“

Áno, samozrejme. Draco.

* * * * *

8. Na čo je váš partner najviac hrdý?

Severus bubnoval prstami po stole a premýšľal. Hermionina práca pre Oddelenie pre presadzovania čarodejníckeho práva sa zdala ako najzrejmejšia odpoveď. Bola nadšená, keď ju preložili do Služby verejnej obhajoby, kde dostala príležitosť bojovať za tých, čo sa nedokázali brániť sami. Ako napríklad pri hromadnej žalobe Dracones vs. Gringottbanka – s akou radosťou sa pustila do najmocnejšej banky a donútila ju zaplatiť odškodné za zneužívanie drakov! Prípad vyniesol šesť miliónov galeónov a polovicu svojej odmeny venovala novej nadácii na výskum drakov. Spomenul si, ako sa jej tvár rozžiarila pri každom novom prípade – pri každej príležitosti, keď mohla brániť slabších. Keď nad tým uvažoval, bojovala aj zaňho. Harry mu rozprával, ako ho obhajovala počas posledného roka vojny, napriek dôkazom a proti všetkým očakávaniam…

„A pritom to vzniklo zo študentského spolku s nešťastným názvom S.O.P.L.O.Š.,“ doberal si ju v deň, keď schválili jej prestup.

Zasmiala sa. „Urobila som to vtedy zle – nebolo fér snažiť sa ľsťou priviesť domových škriatkov k slobode –, ale aj tak som na to hrdá. Prvýkrát som uvidela niečo zlé a pokúsila sa to zmeniť. Toto,“ dodala a s úsmevom zdvihla list od OPČP, „je len pokračovanie tých malých pletených čiapok.“

Usmial sa. Napísal: S.O.P.L.O.Š.

* * * * *

Severus mal toľko vecí, na ktoré mohol byť hrdý; ako si mala vybrať len jednu? Aj keby odhliadla od faktu, že zohral kľúčovú úlohu pri porážke Voldemorta, nebyť jeho, Harry by zomrel. Viackrát. Celé roky úspešne klamal jedného z najmocnejších čarodejníkov, bol nenahraditeľným členom Fénixovho rádu; riskoval život a svoj sľub dodržal až do konca. Ochránil ich tým, že na seba prebral samotný skutok vraždy, stal sa riaditeľom školy, ktorá ním opovrhovala, a napokon takmer zomrel rukou Voldemorta.

A predsa mala pochmúrnu istotu, že mu na ničom z toho nezáleží. Cena bola príliš vysoká a minulosť na ňom zanechala príliš hlboké stopy. Voldemortovu dôveru vykúpil život Charity Burbageovej. Fénixov rád ho neprijal pre jeho zásluhy, ale výlučne na základe Dumbledorovej záruky. Aby Harryho ochránil, musel sa k nemu správať s pohŕdaním. A toľkí zomreli, kým on prežil. Niet divu, že keď prišiel list z ministerstva s udelením Merlinovho radu prvej triedy, bez slova ho hodil do ohňa.

Hoci vedela, že má pravdu, a lámalo jej to srdce, pomaly a neochotne napísala: Nič.

* * * * *

9. Ktoré dve veci si váš partner vo vzťahu najviac cení?

Nezávislosť, napísala. A úprimnosť.

Ako by aj nie po rokoch, keď sa mu ich tak nedostávalo? Od samého začiatku sa mu snažila dopriať to prvé...

Zaváhala pri dverách domčeka a na prchavý okamih sa zamyslela, či by nemala počkať, kým ju prenesie cez prah, no nad vlastnými romantickými nezmyslami len podráždene pokrútila hlavou. On jej zatiaľ jednoducho podržal dvere.

„Slečna Grangerová…“

Krátko sa zasmiala. „Sme manželia. Myslím, že ma môžeš volať Hermiona.“

Nasledoval ju do kuchyne, kde sa postavila k oknu a zahľadela do tmy. Pršalo a záhrada voňala sviežo a sladko.

„Tak teda Hermiona,“ povedal s jemnosťou v hlase, akú uňho nikdy predtým nepočula. „Necíť sa voči mne nijako zaviazaná. Nebudem na teba klásť žiadne požiadavky.“ Zaváhal a bolo jej jasné, že sa snaží nájsť slová, aby jej bez urážky naznačil, že celá situácia je mu nanajvýš nepríjemná. „Viem, že ani jeden z nás si toto manželstvo neželal, ale...“

Zdvihla ruku, aby ho zastavila, unavenejšia než kedykoľvek predtým. Toto mohlo byť úžasné, pomyslela si pochmúrne. Ale celé je to zlé.

„Je to v poriadku, Severus,“ povedala otupene. Čo čakala? Romantiku a kvety? „Väčšinu života ťa do všetkého len nútili – Dumbledore, Voldemort alebo tvoj vlastný pocit viny. Som si istá, že toto je len ďalšia z dlhej série nežiaducich udalostí.“ Zaváhala, no odvaha ju opustila. Nech už si myslela, že k nej cíti čokoľvek, zjavne si to len namýšľala. „Prosím, nemaj obavy. Nebudem tou, ktorá ťa opäť do niečoho dotlačí. Nemusíš predstierať... Nemusíme predstierať, že sa milujeme.“

Napriek nesľubnému začiatku si vybudovali obojstranne uspokojivé priateľstvo. Zúfalo si dávala pozor, aby ho k sebe nepripútala, nevzbudila v ňom pocit viny či povinnosti a nechala ho takého slobodného, ako to len išlo. Tak prečo teraz, keď mala príležitosť skutočne ho oslobodiť, si tak veľmi želala, aby ministerka Valerianová nechala všetko tak?

A čo sa týka úprimnosti... prečo mala zrazu pocit, že všetko, čo mu dala, boli len klamstvá?

* * * * *

Intelektuálne partnerstvo, napísal. A úprimnosť. Práve to prvé mu od začiatku napovedalo, že jej vzťah s najmladším Weasleym je odsúdený na neúspech. Ronald bol celkom slušný mladý muž. Vlastne celá rodina. Severus mal podozrenie, že geneticky ani nedokážu byť iní. Ronaldov talent však spočíval v činoch, rýchlych rozhodnutiach a vycibrených inštinktoch (bude z neho vynikajúci auror, rovnako ako z Harryho); nie v práci rozumu, výskume, analýze či budovaní argumentácie a vyvodzovaní logických záverov.

Severus mal nesmiernu radosť, keď Hermiona sotva týždeň po svadbe spochybnila jedno z jeho tvrdení – čiastočne preto, že ho považovala za sebe rovného, a čiastočne preto, že námietky podložila dôkazmi. Prekvapilo ho i potešilo, keď si zvykla nosiť mu svoje právne argumenty na otestovanie. Ona sa zasa stala neoceniteľnou prvou čitateľkou jeho rukopisov; mala bystré oko na rozpory. Premýšľal, či by bola ochotná robiť to aj po rozvode – a vzápätí sa pristihol pri úvahe, prečo ho to slovo tak bolí, keď vlastne nikdy neboli riadnymi manželmi.

A čo sa týka úprimnosti... dal jej ju? Alebo sa príliš bál? A nebolo už neskoro?

* * * * *

10. Čo váš partner najviac ľutuje?

Ach, o ľútosti vedel svoje. Ak na svete existoval muž, ktorý poznal všetky jej podoby, jemné odtiene i horkú príchuť, bol to práve on. No nikdy by neuhádol, čo ľutuje ona, keby na to čírou náhodou nenatrafil len pred mesiacom…

Severus potichu zavrel dvere. Bolo neskoro, Hermiona už určite spí. Len čo pustil kľučku, všimol si svetlo v kuchyni a počul jej hlas.

Potešený pomyslením, že ju ešte uvidí, než sa odoberie do izby, takmer vošiel dnu. Vtom k nemu doľahol tón jej hlasu a uvedomil si, že je na pokraji sĺz. Zastal bokom – nechcel ju vyrušiť ani odpočúvať.

„Mami, nebolo to preto, že by som ti neverila... Bála som sa o teba a o ocka... áno, ale... viem... prepáč... keby mi bolo napadlo niečo iné, veď vieš... áno... áno, viem, mami... viem, že ma ľúbiš… aj ja ťa ľúbim... dobrú noc.“

Počul tiché cvaknutie telefónu a potom jediný, hlboký vzlyk.

„Hermiona,“ povedal váhavo a vkročil do kuchyne.

Zdvihla zrak a rýchlo si utrela slzy. „Severus. Nevedela som, že si doma.“

„Si v poriadku?“ spýtal sa a okamžite sa cítil hlúpo. Očividne nebola. „Prepáč, nechcel som počúvať, ale nedalo sa tomu vyhnúť.“

Tvár sa jej skrivila a schovala ju do dlaní.

„Neviem, čo mám robiť. Mama je stále rozrušená z kúzla Obliviate, ktoré som na nich zoslala,“ vysúkala zo seba pomedzi vzlyky. „Nevedela som, čo iné robiť. Strašne som sa o nich bála, ale ona si myslí, že som im len neverila, že dokážu udržať tajomstvo. Väčšinou o tom nehovorí, ale vždy je medzi nami akýsi… odstup. Hovorí, že som jej vstúpila do mysle a má pocit, akoby už nepatrila celkom jej. A to mi nedokáže odpustiť.“

Hlas sa jej stratil vo vzlykoch. „Kiežby som to nikdy neurobila! Kiežby som urobila čokoľvek iné.“

„Moja milá, to je mi ľúto.“ Prisunul si stoličku, pohladil ju po chrbte a zaplavil ho hlboký súcit. „Urobila si to z dobrého dôvodu,“ povedal jemne. „Bola si mladá, bála si sa a chcela si, aby boli v bezpečí. Tvoja matka to pochopí. Len to chce čas.“

Pokrútila hlavou, oči mala červené. „Nie, nepochopí. A právom. Nikto by sa nemal zahrávať s ľudskou mysľou. Účel nie vždy svätí prostriedky.“

Držal ju v náručí, kým plakala, a rozumel jej žiaľu viac, než sa dalo vyjadriť slovami. V tej chvíli mal k bozku bližšie než kedykoľvek predtým či potom. Zabránila mu v tom iba spomienka na jej slová zo svadobnej noci a sľub, ktorý dal sám sebe.

* * * * *

Vzhľadom na život, aký viedol, si len ťažko dokázala predstaviť, koľko vecí musí Severus ľutovať – a ani jednu z nich by si zrejme nikdy neodpustil, hoci každá bola nevyhnutná. Dumbledorova smrť bola azda najťažšia, hoci starý čarodejník už umieral a mal právo vybrať si spôsob vlastného odchodu. Severus to urobil na jeho výslovnú žiadosť a z tých najlepších dôvodov. To, čo ňou získal, bolo skutočne na nezaplatenie. Pre Severusa to však bola krv na rukách a navždy ňou zostane. Klamstvá, ktoré musel vysloviť. Ľudia, ktorých nedokázal zachrániť. Vedela, že smrť Charity Burbageovej ho stále trápi, hoci o tom nikdy nehovoril a zistila to iba náhodou…

Hermiona sa po špičkách prešmykla okolo jeho izby, nechcela ho zobudiť, no zastavila sa, keď zvnútra začula tlmený, prerývaný hlas. Opatrne pootvorila dvere. Mesačné svetlo odhalilo postavu, ktorá sa nepokojne prehadzovala na posteli.

„Nie… prosím…“ zamrmlal.

Ticho sa vkradla dnu a zahľadela sa naňho v zajatí nočnej mory. Tvár mal skrivenú mukou, akoby sa vo sne zúfalo bránil tomu, čo vidí.

„Charity…“ zamrmlal. „Nie… je mi to ľúto…“

Neisto si zahryzla do pery. Mala by ho zobudiť? Nehanbil by sa, že ho videla v takomto stave?

Uniklo mu tlmené zastonanie.

„Odpusť mi…“

Tá zúfalá prosba ju zlomila. Bola jeho manželkou – zaslúžil si útechu, aj keď sa s ňou nechcel deliť o posteľ. Jemne mu začala hladiť vlasy.

„Pst,“ zašepkala. „Tíško. Neboj sa.“

Postupne sa prestal zmietať a dych sa mu pod jej upokojujúcim dotykom spomalil, až napokon opäť pokojne spal. So srdcom búšiacim v hrdle sa k nemu sklonila a pobozkala ho.

Pri dverách sa obzrela na spiaceho muža, vediac, že druhý deň nenájde odvahu spýtať sa, či si na to spomína.

Potriasla hlavou a odohnala spomienku na to, aké to bolo byť v jeho izbe, v jeho posteli. Táto otázka bola o jeho ľútosti, nie o jej vlastnej.

Ku všetkým činom, ktoré ľutoval, ho dohnala nevyhnutnosť. Okrem toho prvého, z ktorého vzišli všetky ostatné – Lilinej smrti. Tá bola plodom ambícií, pýchy a zraneného srdca, neúmyselná, no napriek tomu osudná. Miloval Lily Evansovú a jeho nerozvážne konanie viedlo priamo k jej smrti. Bola si istá, že práve to, že ju nedokázal zachrániť, ľutuje zo všetkého najviac.

To jej situáciu buď komplikovalo, alebo zjednodušovalo – záležalo na uhle pohľadu. Jeho srdce stále patrilo Lily. Ako mohla súperiť s mŕtvou ženou, ktorá zostane navždy mladá, krásna a dokonalá? Najmä keď išlo o muža, pre ktorého by už len samotný fakt, že na ňu zabudne, znamenal ďalší pocit viny.

* * * * *

11. Prečo váš partner súhlasil s uzavretím tohto manželstva? [Táto otázka slúži len na štatistické účely a nebude sa započítavať do bodovania.]

Nemám tušenia.

* * * * *

Nemám tušenia.

* * * * *

Hermiona položila brko a s povzdychom odsunula dva vyplnené dotazníky. Prekvapilo ju, ako ľahko odpovedala na väčšinu otázok, no to neznamenalo, že správne. Čo vlastne vedela o Severusovi Snapovi, hoci bol jej manželom? (Aké zvláštne ešte stále bolo spájať v jednej vete slová „manžel“ a „Severus Snape“!) A čo vedel on o nej? Veď ani ona sa mu nikdy celkom neotvorila.

Napriek ich zvláštnej situácii sa medzi nimi vytvorilo nesmelé priateľstvo. Akoby vždy vedel, kedy potrebuje šálku čaju a kedy pohár vína, kedy sa chce rozprávať a kedy túži byť sama. Úprimne sa zaujímal o jej prácu, zabával ju sarkastickými poznámkami a uštipačnými narážkami na jej oponentov. S potešením nachádzal trhliny v jej argumentoch a gratuloval jej, keď našla šikovný spôsob, ako ich zaceliť. Stal sa súčasťou jej života, jej partnerom vo všetkých ohľadoch okrem jedného.

V tú noc, keď ju utešoval po matkinom telefonáte, mala pocit, že za jeho láskavosťou zazrela ešte niečo viac. Slová „Zostaň so mnou dnes v noci, prosím“ mala na jazyku. Napokon ich však prehltla zo strachu, že naruší krehkú rovnováhu, ktorú si vybudovali.

Čo vlastne chcela, aby dotazník ukázal? Nevedela. Ak by zlyhala a ukázalo by sa, že ich vzťah nestojí na pevných základoch, Severusovi by automaticky schválili rozvod. Bol by slobodný a mohol by konečne žiť vlastný život – niečo, na čo za posledných vyše dvadsať rokov nemal príležitosť. Nezaslúžil si to? Ak ho milovala, nebol to ten najväčší dar, aký mu mohla dať?

A ona ho skutočne milovala. Prvýkrát si to priznala celkom otvorene a bez výhrad. Milovala ho – a takmer určite ho stratila. Pretože aj keby nejakým zázrakom odpovedala správne, aká bola šanca, že on vie niečo o nej?

Netrpezlivo poskladala pergamen, zapečatila ho a vložila do vrecka. Cestou domov ho odošle.

* * * * *

Ako Severus listoval v dotazníku a prechádzal očami jednotlivé otázky, cítil sa čoraz skľúčenejšie. Hermiona o ňom skrátka nemohla vedieť takéto veci. Jeho obľúbená farba – ako to, pre Merlina, mohla tušiť? Nehovoriac už o tom, čo najviac ľutoval alebo na čo bol hrdý. Veď sa jej nikdy nezveril s ničím osobným. Bola to jeho vina. Bol až príliš zvyknutý byť sám a uchovávať tajomstvá. Dôvera a otvorenosť už neboli súčasťou jeho povahy, ak ňou vôbec niekedy boli. Nemal v sebe schopnosť byť takým partnerom, akého si zaslúžila.

A predsa, raz či dvakrát v jej očiach zachytil pohľad a v hlase tón, ktorý ho prinútil premýšľať, či k nemu necíti niečo viac. Váhal však, či reagovať; tešil sa z neobvyklej podoby ich priateľstva založeného na vzájomnej úcte a spoločných záujmoch. Keby mal ešte rok či dva, možno by v sebe našiel odvahu, alebo by sa situácia nejako vyjasnila. Teraz už bolo neskoro.

Vzdychol si, poskladal pergamen a privolal sovu. Ako napísal jeden muklovský dramatik: Keby sa činom všetko skončilo, bolo by najlepšie urobiť to hneď.

4. Odpoveď

„Hermiona? Poďte ďalej a sadnite si, prosím.“ Žena bola vysoká, tichá a jej vystupovanie vzbudzovalo dôveru. Zarámovaný diplom na stene za stolom prezrádzal, že má doktorát z psychomagickej analýzy a magicko-manželského poradenstva. „Volám sa Rue.“

Hermiona si nervózne sadla na okraj stoličky. Ostatné páry, o ktorých vedela, že test absolvovali, dostali výsledky sovou už pred niekoľkými dňami, no jej prišiel z ministerstva list so žiadosťou, aby si ich prevzala osobne. Severusovi sa o ňom nezmienila.

„Ja... naozaj neviem, prečo som tu.“

„Nemajte obavy, nie je to nič tragické,“ povedala Rue láskavo. „Len vaša situácia je nezvyčajná.“

„V akom zmysle?“

Rue si zamyslene zopla ruky. „Informácie o teste boli zámerne neúplné. Ak niekto neuspeje, jeho partnerovi automaticky udelia rozvod. Ak obaja dosiahnu primeraný počet bodov, manželstvo zostane v platnosti a ministerstvo ich požiada, aby v ňom pokračovali ešte ďalšie dva roky a zistili, či sa z neho predsa len môže stať úspešný vzťah.“ Odmlčala sa. „Existuje však aj tretia možnosť.“

Hermiona preglgla. „Pokračujte.“

„Test vychádzal z predpokladu, že každý, kto oň požiada, tak urobí preto, lebo v hĺbke duše tuší, že jeho manželstvo nefunguje. Že jeden z partnerov – alebo obaja – už nie sú odhodlaní urobiť všetko pre jeho záchranu. Ponúknuť im rozvod alebo ich povzbudiť, aby to spolu skúšali o niečo dlhšie, boli rozumné možnosti. Vo vašom prípade však...“

Otvorila zložku a vybrala dve sady pergamenov. Hermiona v jednej spoznala svoje odpovede o Severusovi. druhá, napísaná Snapovým rukopisom, obsahovala jeho odpovede o sebe samom. Rue poklepala prútikom najprv po jednej, potom po druhej a zamrmlala: „Comparo.“

Odpovede na oboch pergamenoch sa okamžite rozžiarili trávovozelenou farbou.

„Zelená označuje zhodu."

Hermiona natiahla ruku a začala listovať pergamenmi. Každá strana žiarila zelenou.

„Ja... nerozumiem.“

Rue sa usmiala. „Hermiona, na každú otázku o svojom manželovi ste odpovedali správne. Poznáte ho tak, ako len máloktorá manželka pozná svojho manžela. Je jasné, že ho veľmi milujete.“

Hermione sa oči zaliali slzami.

„Áno. On je...“ Potiahla nosom. „Áno, milujem ho.“

„Vzhľadom na tieto výsledky máte na výber. Ministerstvo môže manželovi oznámiť, že ste uspeli, a manželstvo zo zákona potrvá ďalšie dva roky. Alebo, ak si to budete priať, povieme, že ste neuspeli, a obaja budete môcť slobodne žiť ďalej.“

Hermiona si utrela oči. Predstava, že príde o Severusa, ju zabíjala, no mať ho pri sebe len vďaka zákonu, a nie láske, bolo rovnako nemysliteľné.

„Nemusím premýšľať. Zaslúži si byť slobodný.“

„Neunáhlite sa,“ povedala Rue jemne. „Rada by som vám ešte niečo ukázala.“

* * * * *

Severus neveriacky listoval dvoma sadami pergamenov – jeho odpovede o Hermione boli naľavo, jej o sebe samej napravo. Zelená, zelená, zelená. Na každú otázku odpovedal správne.

Rue ho spoza stola pozorne sledovala.

„Dovolím si tvrdiť,“ povedala, „že svoju manželku veľmi milujete. Nič iné by nevysvetlilo, ako dobre ju poznáte, napriek tomu, že vaše manželstvo existuje len na papieri.“

Srdce mu poskočilo, no vzápätí opäť kleslo, keď si uvedomil, čo to znamená.

„Spomenuli ste tretiu možnosť,“ povedal neochotne. „Predpokladám, že je to prípad, keď jeden z partnerov uspeje s plným počtom bodov, zatiaľ čo druhý...“

Hrdlo sa mu stiahlo. Hermiona musela zlyhať – nie vlastnou vinou, ale preto, že jeho ochranný pancier bol až príliš účinný.

„Ministerstvo nepočítalo s tým, že sa podľa tohto memoranda bude posudzovať manželstvo, do ktorého jeden z partnerov vložil toľko zo seba a tak dobre pozná toho druhého,“ povedala Rue.

Severus sa trpko usmial. „Nebolo by to prvý raz, čo ministerstvo nepočítalo s následkami svojich rozhodnutí.“

Zasmiala sa. „Smutné, ale pravdivé. Teraz sa však musíte rozhodnúť. Jednou z možností je, že keďže ste uspeli s takým presvedčivým výsledkom, ministerstvo nariadi, aby vaše manželstvo pokračovalo ešte dva roky...“

Severus odmietavo mávol rukou. Zo sebectva by ju k sebe nikdy nepripútal. „A tá druhá?“

„Ak si myslíte, že je to pre ňu to najlepšie, povieme jej, že ste neuspeli,“ povedala ticho. „V takom prípade budete obaja slobodní. Viem, že je to ťažké rozhodnutie…“

„Nie. Nie je.“ Mal pocit, akoby sa mu okolo hrude stiahla obruč. „Musí byť slobodná. Nemám právo si ju nárokovať. A ak ju milujem...“

„Milujete ju?“

Zhlboka sa nadýchol. „Áno. A to najlepšie, čo pre ňu môžem urobiť, je oslobodiť ju od tejto šarády.“

Rue sa usmiala. „Skôr než urobíte konečné rozhodnutie, je tu niečo, čo by ste mali vidieť.“

* * * * *

„Severus, Hermiona, nechám ich hovoriť samy za seba,“ povedala Rue a ukázala na štyri sady pergamenov, ktoré povzbudivo žiarili nazeleno. „Pozrite sa na ne. Na všetky. A potom si myslím, že budete mať o čom hovoriť. Doprajte si toľko času, koľko potrebujete,“ dodala s úsmevom a zavrela za sebou dvere.

Hermiona sa pozrela na vrchný list s manželovými odpoveďami o nej. Oči sa jej rozšírili. „Vedel si, aká je moja obľúbená farba? Ako?“

Slabo sa usmial. „Tvoja mikina. Rozpadá sa, ale stále ju nosíš. A tvoj náhrdelník.“ Odkašľal si. „A moja?“

„Tvoje ponožky. A pivonky.“ Otočila stránku a začervenala sa. „Ako si vedel, na čo som najviac hrdá?“

„Náhodou som veľmi dobrý poslucháč,“ povedal s úškrnom. „Schopnosť, ktorá mi ako špiónovi neraz dobre poslúžila.“

Zasmiala sa a znova začala listovať jeho odpoveďami. Potom sa zastavila. „Pri tom, čo najviac ľutuješ,“ pozrela sa naňho so zvláštnym výrazom, „sa odpovede celkom nezhodujú.“

„Čo tým myslíš?“ Obe ich odpovede svietili nazeleno, rovnako ako všetky ostatné.

„Pozri,“ povedala a ukázala prstom. Tam, kde ona napísala: Že nemohol zachrániť Lily, Severus uviedol: Že som nedokázal zachrániť Harryho matku.

Zmätene sa na ňu zamračil. „A v čom je rozdiel?“

S úsmevom pokrútila hlavou. Srdce mala ľahšie než za posledné mesiace. „To nič.“

Pokračovala v čítaní a žasla nad jeho vnímavosťou. Zdalo sa, že mu neuniklo nič z toho, čo povedala alebo urobila.

Počula tiché zalapanie po dychu a zdvihla zrak. Uvidela, že prekvapene pootvoril pery, zatiaľ čo hľadel na pergamen pred sebou.

„Čo sa deje?“

V jeho očiach zazrela výraz, aký v nich ešte nikdy nevidela. Bez slova k nej prisunul posledný hárok s jej odpoveďami o sebe a vedľa neho položil svoj. Pozrela sa dolu.

11. Prečo ste súhlasili s uzavretím tohto manželstva?

A pod tým stáli ich odpovede:

Pretože ho milujem.

Pretože ju milujem.

V hrudi pocítila silné zovretie a zdalo sa jej, že v miestnosti nie je dosť vzduchu.

„Rue mi povedala, že sa poznáme tak, ako sa pozná len máloktorý pár,“ zašepkala a premýšľala, či jej tvár žiari rovnakou radosťou ako jeho.

Zdvihol ruku a pohladil ju po líci, až ňou prešla vlna horúčavy.

„Vo všetkých ohľadoch okrem jedného,“ povedal hlasom chrapľavým od túžby a pobozkal ju. Zrazu nedokázala myslieť na nič iné než na to, ako veľmi ho chce. Keď bozk prerušil, chytila ho za ruku a vytiahla na nohy.

„Možno,“ povedala zadýchane, „by sme mali ísť domov a postarať sa aj o to.“

* Skratka PIMP je autorskou slovnou hračkou. V angličtine slovo pimp znamená pasák, čo vtipne aj trefne komentuje podstatu núteného manželského zákona.

obrázok vytvorený AI