Preklady fanfiction Harryho Pottera

Prológ

Žena vypľula zvyšky zubnej pasty do umývadla, opláchla kefku a vrátila ju do stojana. Letmo sa pozrela do zrkadla, prehrabla si ježaté vlasy a pobrala sa z kúpeľne do spálne.

Jej partnerka už ležala zababušená v posteli. Na kolenách jej balansovala hrubá kniha, na nose mala nasadené okuliare na čítanie s tenkým kovovým rámom a sivé kučery mala skryté pod nočným čepcom zdobeným plnokvetými ružami.

„Poppy, zlatko, môžem už zhasnúť? Alebo si ešte chceš čítať?“

Poppy si vzdychla a s počuteľným buchnutím zavrela knihu. „Skončila som,“ odvetila a zložila si okuliare.

Hoochová k nej natiahla ruku, vzala od nej knihu a spolu s okuliarmi ju položila na nočný stolík.

Na obálke sa veľkými zlatými písmenami vynímal názov: Sympatetická mágia.

„Takže stále rozmýšľaš nad Severusom?“ spýtala sa Hoochová, vyštverala sa na posteľ a vkĺzla pod prikrývku.

„Áno.“

Poppy počkala, kým jej partnerka nadvihne ruku, uhniezdila sa jej v náručí a hlavu si uložila na jej plece. „Úprimne povedané, nič podobné som ešte nevidela.“

„Nox.“

„Jeho krk aj jazva na hrudi mladej Grangerovej boli dokonale zahojené. Keby som len vedela, ako to dokázali!“

Hoochová len ticho zahmkala. Vsunula prst pod okraj Poppinho čepca, vyslobodila spod neho jednu kučeru a jemne si ju namotala na prst. „S takou schopnosťou by si vyliečila kopu ľudí, zlatko.“

„Možno áno, možno nie.“

„A to ‚možno‘ hovoríš preto, že pochybuješ o vlastných schopnostiach, Poppy, alebo preto, že také kúzlo sa podľa teba nedá zopakovať?“

„Oboje?“

Hoochová otočila hlavu a vtisla jej bozk na čelo. „Nepodceňuj sa. Si jedna z najlepších a vieš to rovnako dobre ako ja. Po tej bitke si vyliečila všetkých, ktorých sa vyliečiť dalo.“

„Ibaže…“ Poppy sa odmlčala, no vzápätí prudko štuchla partnerku prstom do rebier.

„Au! Za čo to bolo?“

„To, čo ti teraz poviem, musí zostať medzi nami: sú to čisté špekulácie.“

„Ak do mňa chceš zabárať tie svoje silné prsty, zlatko, napadá mi aj lepšie miesto.“

„Ticho buď, ty jedna! Nebuď neslušná!“ Napriek pokarhaniu bolo v Poppinom hlase počuť úsmev a znova štuchla Hoochovú do rebier.

Tá sa zasmiala. „Tak hovor. Čo je to za prísne tajnú, vysoko špekulatívnu teóriu?“

„Nesmej sa,“ varovala ju Poppy. „Ide o to… akoby proces Severusovho uzdravovania zapôsobil aj na mladú Grangerovú; akoby tí dvaja boli dvomi časťami jedného celku.“

Ticho, ktoré nasledovalo po jej slovách, sa natiahlo o čosi dlhšie, než by malo.

„Čo tým chceš povedať, Poppy?“ ozvala sa napokon Hoochová. „Že tí dvaja sú si súdení?“

„NIE! Nič také netvrdím – a presne preto sa to nesmie dostať ďalej! Len… že mu na jej bezpečí možno záleží tak veľmi, že sa nemohol uzdraviť, kým nebola úplne v poriadku aj ona.“

„Hmm.“ Hoochová jej prešla palcom po pleci. „Zaujímavá teória.“

„Zabudni na to,“ vyhŕkla zrazu Poppy. „Zabudni, že som vôbec niečo povedala.“

Hoochová sa uškrnula, pery mala stále pritisnuté na Poppinom čele. „Donúť ma,“ zašepkala vyzývavo.

Poppy to využila a znovu zaborila prsty do rebier svojej spoločníčky. Hoochová sa rozosmiala – hlbokým, hrejivým smiechom, ktorý dokonale ladil s tmou ich izby.

Poznámka autorky: Viem, že je to krátke, ale prvá kapitola je na spadnutie! Len musím zapracovať tie (početné) pripomienky, ktoré mi poslala moja milovaná a vysoko vážená beta.

Tento prológ (a jeho zverejnenie) by som rada venovala Baggins18 a WaityKatie, ktoré ma dokopali k tomu, aby som sa rozhýbala.

Vravela som vám už, ľudia, ako veľmi ma motivujú recenzie? (Možno raz či dva razy, však?) :) Vďaka za prečítanie!