Preklady fanfiction Harryho Pottera

Draco si prisunul víno ešte bližšie k sebe.

Domoví škriatkovia prišli stôl úplne vypratať, stiahli biely obrus, pod ktorým sa odhalil zelený, a prestreli nanovo. Zjavili sa pečienky, zemiaky, zelenina na masle a ďalšie výdatné jedlá, ako aj prepracované želé a koláče.

Druhý chod zjedli v pomernom pokoji. Hermiona si nemohla nevšímať kradmé pohľady medzi Tomom a jeho ženou, ktorá sa zo svojho červenania nespamätala ani na okamih. Zostávala vo farbe zlostného spálenia od slnka a rozpačito sa usmievala.

Chod sa skončil a stôl vypratali ešte raz; zelený obrus zmizol. Na holú drevenú dosku sa vrátili svietniky a kvety a škriatkovia vyniesli misy s čerstvým ovocím a kandizovanými orechmi, v ktorých sa spoločnosť roztržito prehŕňala.

„Vy ste teda chodili na Rokfort?" William prepichol Draca pohľadom.

Draco si priložil pohár s vínom k perám a pomaly upil.

Hermiona sledovala, ako mu pracuje myseľ.

„Chodil," odpovedal Draco. „Ešte pred vami. Sme o čosi starší než vy. Moja sestra o poznanie."

Hermiona zagánila.

„Vy ste boli v Bystrohlave, ak sa nemýlim?" spýtal sa Draco Williama.

William prikývol. „Áno. Triedili ma v tom istom ročníku ako Cressidu." Oči mu strelili na druhý koniec stola a späť. Kývol škriatkovi, ktorý mu priniesol šálku kávy, potom zdvihol dezertnú lyžičku a zakrútil ňou v prstoch. Otočil sa v stoličke a pozrel pozdĺž stola na Isadoru. „Ty si bola o ročník vyššie, Izzy." Pozrel na miesto oproti sebe. „A ty, Tom, o dva. Nespomína si niekto z vás na pána a slečnu Grangerovcov z čias na Rokforte?"

Hermiona špičkou lyžičky prevrátila cukrovaný vlašský orech na svojom dezertnom tanieriku a snažila sa nedívať na Isadoru s jej vzpriameným držaním tela a rukami vznešene zloženými v lone.

„Nemyslím, že si spomínam," povedala Isadora, „ale to nie je veľké prekvapenie. V škole sme boli dosť zaujatí štúdiom, však, Tom, obaja?"

Tom prikývol.

Isadora venovala Williamovi vyberaný úsmev. „O sebe viem, že som sa veľmi sústredila na učenie."

William otvoril ústa, potom si rozmyslel, čo sa chystal povedať, a zavrel ich.

Isadora obrátila svoj úsmev na Hermionu. „Ospravedlňujem sa, slečna Grangerová." Položila ruku Hermione na zápästie. „Nie všetci sme svojim spolužiakom venovali toľko pozornosti, koľko sme mali."

Hermiona by ju bola najradšej objala.

„S Dracom sme v školských rokoch neboli nijako zvlášť zapamätateľní," povedala. „Obávam sa, že sa nám tam nestalo nič pozoruhodné."

Draco pokrútil stopkou pohára medzi prstami, potom si ho priložil k ústam a napil sa.

Dámy sa utiahli do salóna, aby páni mohli ďalej piť. Hermiona strávila úzkostných štyridsaťpäť minút dohadmi, čo asi William Avery hovorí Dracovi a naopak, kým sa k nim páni pridali.

Na longbottomovských policiach si našla knihu a sadla si s ňou na jednu z pohoviek. Penelope sa povaľovala na druhej, ignorovala ručné práce v lone a tvárila sa, že so všetkým nadobro skončila. Cressida hrala na klavíri akúsi hmlisto trúchlivú ľudovú melódiu, oči sa jej ligotali vo svetle sviečok, kým Cassandra, Isadora, pani Longbottomová a lady Longbottomová hrali kartovú hru, ktorej pravidlám Hermiona nerozumela ani za mak.

Páni sa dovalili do miestnosti s lícami červenšími, než mali na konci večere. Hermiona so zúfalstvom zaznamenala, že Martin vyzerá byť so sebou rozhodne spokojný a potrebuje Dracovu pomoc, aby cestou neustále nevrážal kreslom do stien.

William svižne prešiel ku Cresside a obracal jej noty. Tom sa uvelebil na stoličke tesne za svojou ženou a pokradmo si medzi prstami mädlil sukňu jej šiat, kým ju sledoval pri hre.

Draco umiestnil Martina pri konci Hermioninej pohovky, potom mu prútikom vypol kreslo a nechal ho klesnúť na podlahu, aby Martin nemohol krúžiť po miestnosti. Sadol si vedľa Hermiony a spokojne si vzdychol.

„Zdáš sa byť sám so sebou spokojný," zašepkala Hermiona.

„To som," prisvedčil. „Práve som zjedol ojedinele uspokojivé jedlo, naplnili ma mojím aj pána Martina prídelom vína a práve ma počastovali štedrou porciou... alebo dvomi... alebo tromi... brandy, ktorú si sir Thomas odkladá pre hostí."

„Aby si vedel, dnes na tvoju spálňu použijem Silencio." Obrátila stránku knihy, ktorú v skutočnosti nečítala.

„Zaujímavý návrh," povedal. „Ak sa bojíš môjho chrápania, ráč vedieť, že opitý nie som. Hoci som sa s Williamom zaplietol do živej diskusie o používaní práškovej smrekovej živice ako stabilizačného činidla vo vysoko prchavých elixíroch. Pán Martin využil výpadok dozoru a hodil do seba neznámy počet náprstkov brandy. Očakávam, že ma ten tvoj štekajúci škriatok po návrate do chalúpky nemilosrdne zbičuje."

„Mal si jedinú úlohu, vieš o tom," povedala vyčítavo.

„Dve, presnejšie, a jednu z nich som splnil obdivuhodne. Vieme, že tabatierka bola nevychovane darovaná ďalej Averyho matke, a teraz nás čaká očarujúce dopoludnie spoločenskej návštevy u Williama, o ktorú on nestojí v žiadnom ohľade."

Sir Thomas, usadený v ušiaku pri ohni, si privolal domového škriatka a čosi mu pošepkal.

O chvíľku sa škriatok vrátil, v každej ruke jednu dokonale otrávene vyzerajúcu mačku.

Penelope na pohovke počuteľne zastonala.

Škriatok podal jednu mačku sirovi Thomasovi, ktorý si ju položil do lona a začal jej hladkať hlavu.

Bol to prevažne čierny kocúr s veľkými bielymi fľakmi na zadku a hrudi a bielymi labkami a predkoleniami, akoby mal oblečené čisté bavlnené športové ponožky. Ušká mal malé, s tupými špičkami, no jeho najnápadnejšími črtami boli obrovské zelenožlté oči, okrúhle ako taniere a prázdno civejúce do miestnosti, a symetrický biely fľak pod nosom v presnom tvare bujných, dobre pestovaných fúzov s koncami zakrútenými nahor ako otázniky naležato. Dva horné očné zuby mu prevísali cez spodnú peru, čo mu dodávalo rozhodne omráčený a neintelektuálny výraz.

„Toto, slečna Grangerová" — hovoril najmäkším hlasom, aký uňho Hermiona doposiaľ počula — „je Hugo. Pozdrav Grangerovcov, Hugo."

Sir Thomas zdvihol Hugovu pravú prednú labku a prihlúplo ňou zamával Hermione a Dracovi.

Hugo odpovedal letargickým zavretím a otvorením očí.

Hermiona plesla dlaň na Dracovo stehno a tvrdo ho stisla.

„On na nás máva mačkou," zašepkala.

Draco preložil svoju ruku cez jej a obtočil jej prsty svojimi.

„Vidím."

„Neviem, čo mám robiť," povedala.

„Myslím, že sa jednoducho dívame."

Sir Thomas vrátil Huga škriatkovi a vzal si do lona druhú mačku — mohutného sivého murovaného kocúra.

V tvári bol mimoriadne pekný a niesol výraz sociopata, ktorý má nástroje aj čas potrebné na neodhaliteľnú likvidáciu dôkazov.

„A toto je Edward. Práve mal kúpeľ, však, Teddy?" Sir Thomas kocúrom mierne pohojdal, kým ten vešal labky cez jeho rameno a vyzeral pripravený najprv spáchať vraždu a potom s ľadovou efektívnosťou zhodiť vlastnú smrteľnú schránku. „On je môj bojovník, však? Nemáš rád kúpele, dobrý priateľ môj? To máš smolu!"

Pri klavíri Cressida dohrala svoju melódiu a začala ďalšiu, s mäkkým, túžobným nápevom. Tentoraz si k vlastnému sprievodu aj spievala.

„Raz večer, ako som blúdila, sa medzi lístím zeleným..."

William jej pozorne obracal noty, a až keď Hermiona zdvihla zrak od knihy, všimla si, že Cressidine oči spočinuli na Dracovi. Vrhala naňho roztúžené pohľady tak často, ako jej to zvládanie nôt pred ňou dovoľovalo.

„Tvoja krása ma tak zlákala, že nedalo mi prejsť len tak..."

Oči mala veľké a vo svetle sviečok pôsobili ešte väčšie — napoly privreté a vlhko sa lesknúce ako oči ocenenej dojnice.

Hľadela. Roztúžene.

„A keby si ma hľadal snáď, možno ma nenájdeš viac..."

Draco si zjavne nič nevšimol, no Hermiona sledovala, ako sa obracanie strán Williama Averyho mení z plynulého a nenápadného na sekané a zlostné. Sledoval spojnicu pohľadov medzi Cressidou a Dracom s očividnou a stúpajúcou mrzutosťou.

„Dňom i tmou šla za lišiakom, zuby svietili mu..."

„O čom to, prepána, spieva?" zamrmlala Hermiona. Uvedomila si, že Draco má stále ruku položenú na jej. „Neviem, či ti to došlo, môj láskyplný braček," povedala a vytiahla ruku spod jeho, „ale slečna Cressida Longbottomová ti, zdá sa, spieva serenádu."

Draco odtrhol pohľad od sira Thomasa, ktorý ďalej pokúšal osud asertívnym natriasaním kocúra Edwarda, a zložil si ruky do lona.

„Čo tým myslíš, veď je tamto so svojím frajerom —" zarazil sa, keď sa jeho oči stretli s Cressidinými. „Ó, Merlin."

Po prvý raz za celý rozsah svojej dlhej pamäti nemala Hermiona nijaké potešenie z toho, že môže Dracovi Malfoyovi povedať „ja som ti to vravela".

„Dočerta so všetkým, Grangerová. Čo mám robiť?"

„V ideálnom prípade ona znovuobjaví, že ten chlapík, čo jej tamto obracia noty, je veľmi výhodná partia," odpovedala popod nos, „ale dovtedy ju budeš musieť ignorovať, ako sa len dá. Mohol by si si, hádam, vymyslieť zásnuby."

„S kým?"

„Ja neviem. Levanduľa Brownová? Je zase sama a to priezvisko je dosť bežné."

Draco sa striasol.

„Alebo si niekoho vymysli," povedala. „Mohla by sa volať Yolanda."

Pozrel na ňu s úžasom. „Yolanda."

„Prečo nie?"

„Proti menu nič nenamietam, ale prišli by otázky o snúbenici, na ktoré nie som pripravený odpovedať. Kde Yolanda žije? Aké má rodinné konexie? Koľko má zdediť?"

„Si si istý, že si nikdy nečítal žiadny román Jane Austenovej?" spýtala sa Hermiona.

„V živote som o nej nepočul. To je jedna z tých brakových spisovateliek, ktorých diela si nosíš zastrčené v tej príšernej zelenej taške a cez obed si ich tajnostkársky rozkladáš na kolenách?"

„Tá najbrakovejšia," prisvedčila Hermiona. „Píše ten najzvrhlejší druh kníh o sexe."

„K tomu sa ešte vrátime," povedal Draco, „ale čo mám robiť so slečnou Roztúženou tamto?"

„Teraz zrazu chceš moju radu?" Zagánila na prosebný výraz neviniatka, ktorý si vyčaroval. „Dobre. Choď flirtovať s jej sestrou."

„S ktorou?"

„Myslím, že na tom nezáleží," povedala. „Hádam by to mala byť Penelope. Nezdá sa pravdepodobné, že by na to reagovala dobre."

„Ty si naozaj myslíš, že flirtovanie s Cressidinou sestrou ju odo mňa odradí?"

„Nevidím dôvod, prečo nie." Hermiona naňho zízala. „Čo? Čo má znamenať ten pohľad?"

„Chcel by som ti povedať, že ženám nerozumieš ani trochu, ale rád by som si ešte pár rokov udržal všetky prsty na nohách v celku."

„Čo to má znamenať?"

„Nechaj tak. Nebudem flirtovať, úmyselne ani neúmyselne, so žiadnou ďalšou longbottomovskou sestrou. Musí to byť niečo iné."

„Skúšal si vôbec neflirtovať?"

Nakrčil nos.

„Moja matka ma nevychovala k hrubosti voči ženám, Grangerová. To bol celý Lucius."

„Ku mne si hrubý," podotkla.

„Pravda, ale ty si ty."

„Tak predstieraj, že je to ja."

Dracove ústa sa šklbli nadol.

„Čo?" spýtala sa. „Priveľa?"

„Áno." Chvíľu na ňu hľadel. „Priveľa."

„Dobre. Tak nehovor vôbec."

William šmahom obrátil poslednú stranu nôt, Cressida dohrala svoju pieseň, ruky elegantne zavesené nad klaviatúrou a oči otáľajúce na Dracovi.

Martin začal vyklopkávať špičkami o opierku na nohy svojho kresla a pozdvihol hlas v prekvapivo zvučnom tenore.

„Žila raz dievčina, žila celkom sama..."

„Ó, beda," povedala Hermiona.

„Žila celkom sama na brehu-ó!"

„Myslím, že to je náš signál." Draco vstal a prútikom prebudil Martinovo kreslo k životu. „Bolo to nádherné jedlo. Sme nesmierne povďační, sir Thomas" — kývol sirovi Thomasovi, ktorý teraz balansoval Huga po dĺžke jedného stehna a Edwarda na druhom — „a lady Longbottomová." Panej domu venoval zdvorilú poklonu, ktorú opätovala vznešeným sklonením brady. „Pán Martin sa, žiaľ, musí vrátiť domov do Twiggybroku."

Penelope im všetkým venovala zbežné zamávanie a zakryla si zívnutie.

„Ale ja som sa chcela pána Martina spýtať na rozpúšťacie elixíry," zahundrala Cassandra. „Na zbavenie sa mŕtvoly by boli oveľa lepšie než hádzať všetko do debny a tú do rieky. Vždy sa priplaví nejaký rybár a nájde ju."

„Cassandra. Plus de meurtre," povedala lady Longbottomová nevzrušene.

Tom Longbottom vstal a uklonil sa, pokradmu pritom poškuľujúc po svojej žene. William Avery predviedol svoju najlepšiu imitáciu muža, ktorý chce niekoho udrieť, ale nikoho konkrétneho, aby sa nik jednotlivo nemusel cítiť v strehu.

Cressida vstala z klavírnej stoličky. „Slečna Grangerová. Pán Martin." Uklonila sa v pukerlíku Hermione a Martinovi, potom sa obrátila k Dracovi. „Pán Granger."

Draco jej ponúkol vyberané kývnutie.

Cressida sa mierne pohla vpred, potom sa prudko zastavila, akoby jej napadlo, že nechala zapnutý sporák, a vzápätí si spomenula, že ho predsa len vypla. „Budete dnes večer čítať?" spýtala sa Draca. „Kým zaspíte?"

Keby nebola Hermiona celou situáciou taká absolútne zhrozená, bola by od radosti zatlieskala nad tým, ako sa Dracovi zafarbili líca. Nemyslela si, že to v sebe má.

„Áno, predpokladám," odpovedal. „Ak ma dovtedy niekto neprekľaje do budúcej soboty."

„Ó! Ale to by predsa nemohol," povedala Cressida hrdelne. „Prečo by vás niekto preklínal?"

Draco jej venoval jeden zo svojich prekliatych líščích úsmevov. Nedokázal si pomôcť. Bola to jediná možná odpoveď. „Obávam sa, že na to sa musíte spýtať mojej sestry." Úkosom pozrel na Hermionu. „To ona vedie evidenciu všetkých mojich prehreškov."

Keď odchádzali zo salóna, Martin svoju pieseň dokončil a zaslučkoval na jej začiatok. Terigali sa po chodníku medzi Hallom a chalúpkou Twiggybroke, Draco sa držal rukovätí Martinovho kresla, aby celá tá mašina nevbehla do krovia.

„Chlapi sa mi zbláznili, chlapi šalejú, chlapi sú v čírom zúfalstve-ó..." trilkoval Martin z plného hrdla. Jeho kreslo sa zakývalo doľava, potom sa prudko trhlo doprava, zakolísalo sa pod tým náporom a vyrovnalo sa len milosťou Dracovho zovretia.

„Zúfalstvo-ó!" prisvedčil Draco a odstrelil stredne veľký kameň, ktorý Martinovmu kreslu ani zďaleka nezavadzal.

„Že ťa pustili z kajuty veselej a ty si odveslovala na breh, breh, breh..."

„Breh! Breh! Breh! Pridaj sa, Grangerová," povedal Draco. „Presne tu sa spieva ‚Breh!'"

Hermiona si nahrabala sukne a odpochodovala strmhlav hore rampou chalúpky.

Grix sedel za stolom, okuliare na špičke nosa. Pred ním stáli stohy pergamenu, vedľa kalamár a kopa kníh. Odložil brko a prišuchtal sa k dverám.

„Oklamala som tvojich námorníkov aj teba, som zase dievčina na brehu, breh, breh..."

„Desať bodov pre dievčinu!" nadchol sa Draco. „Dobre zahrané."

„Čo ste mu to dovolili?" Grix sa priblížil a zahľadel sa do Martinových doširoka roztvorených, ligotavých očí. „Vy bláznivý starec, máte vôbec potuchy, čo ste vyviedli svojej pečeni?"

Martin začal svoju pieseň odznova. „Žila raz dievčina, žila celkom sama, žila celkom sama na brehu-ó..."

„Na brehu-ó, na brehu-ó, no dobre," povedal Grix a potľapkal Martinovu ruku tam, kde vyklopkávala mimo rytmu. Obrátil pozornosť na Draca. „Vy" — namieril mu prst na tvár — „ste mali jedinú úlohu."

„Dve, presnejšie," povedal Draco nápomocne. „A jednu z nich som splnil." Pyšne sa nafúkol.

Grix naňho zažmurkal. „Iste." Pozrel na Hermionu. „Slečna Grangerová, doneste mi, prosím, elixír na vytriezvenie zo skrinky v umyvárni. A naľavo od sporáka nájdete hnedý kameninový hrniec s práškom. Zamiešajte lyžičku do pohára vody."

Hermiona sa ponáhľala do umyvárne, z plne zásobenej a usporiadanej lekárničky schmatla úhľadne označenú fľaštičku elixíru triezvosti a potom našla kameninový hrniec. Jeho obsah silno voňal pomarančmi a po rozpustení sa sfarbil do príjemného mandarínkového odtieňa.

Grix podal elixír Martinovi — ktorý nespokojne nakrčil nos, keď mu elixír odobral chuť do baladického spevu — a potom úzkostlivo sledoval Martinovu ruku svojou vlastnou, pripravený zachytiť padajúci pohár, kým do seba starec klopil pomarančový nápoj.

„A čože je toto?" Draco sa oprel o knižnicu s rukami vrazenými hlboko vo vreckách.

Grix naňho zagánil.

„To najlepšie z pomarančov, sušené a rozomleté na prášok. Drží ho v zdraví, ako sa len dá. Dúfajme, že mu ráno nebude zle ako psovi."

„Je lahodná!" Martin naklonil pohár smerom k Dracovi. „Prelietavka jedna*!"

„Tak ma volá aj Hermiona," povedal Draco.

„Nikdy som ťa —" zasyčala Hermiona.

Draco sa zamračil. „Bolo to naznačené. A neprávom."

Grix Draca nezbičoval, ani ho nevyhodil z postele.

Draco si už stihol vyzliecť sako a rozmotať i odhodiť nákrčník, keď Hermiona prešla cez odpočívadlo zo svojej izby k jeho, vyzlečená po košieľku a šnurovačku, s knihou, ktorú zabudla odložiť, v ruke.

Usúdila, že šnúrok už rozrezala dosť. Obrnila sa a zaklopala na jeho dvere.

„Potrebujem tvoju pomoc." Keď otvoril, obrátila sa k nemu chrbtom. „Neviem si rozviazať tento pekelný odev a zdá sa mi prehnané volať Margaret, aby ma obliekala a vyzliekala štyri razy za deň."

Počula, ako sa oprel o zárubňu.

„Chceš, aby som ťa vyzliekol?"

„Áno, a nerob z toho úchylnosť."

Nepovedal už nič a ona cítila, ako sa jeho prsty púšťajú do šnurovania. „Našla si si ďalšiu knihu na túlenie sa pod perinou?" spýtal sa po chvíli a nazrel jej ponad plece na zväzok v červenej väzbe.

„Našla." Pozrela na obálku. „Ďalší z Martinových prehľadov jeho výskumu. Merlin, čo by som dala za kompletné laboratórne záznamy k týmto experimentom. V tejto, zdá sa, vyrobil skutočný zneviditeľňujúci elixír a taký, čo udrží jedlo donekonečna čerstvé — presne dovtedy, kým sa nezje, vtedy sa vráti k bežnému tempu kazenia."

Pod jeho rukami na chrbte sa mierne zaknísala.

„Fascinujúce čítanie," prisvedčil. „Vieš, ja veľmi rád čítam v posteli."

„Všetci radi čítame v posteli."

Rozosmial sa naplno, hoci sa to pokúšal potlačiť, a ona sa pridala, dlaň pritisnutú na ústa.

Kým pracoval, znova stíchli.

„Hotovo," povedal napokon.

Otočila sa, pridŕžajúc si šnurovačku rukou cez hruď. „Nikdy som ťa nenazvala prelietavkou." Pozrela dolu na Dracove bosé nohy. „Ani nijakým mužským variantom toho slova."

Periférnym videním sledovala, ako nakláňa hlavu nabok. „Naznačovalo sa to."

Zdvihla zrak.

V tej chvíli pod jeho neuhýbajúcim pohľadom pocítila, že je poslednou sušienkou v plechovke.

Potriasla hlavou, aby si ju prečistila.

„Ako vravím." Ustúpil späť do svojej izby a položil ruku na dvere. „Neprávom."

Zvraštila obočie. „Ale ja som myslela —"

„Máme predsa dohodu, či nie?"

Hermiona si zahryzla do pery. Chcelo sa jej naňho kričať a povedať mu, kam si tú svoju dohodu môže strčiť. Jej dohodu, ak mala byť úprimná.

Vždy bola jej.

„Dobrú noc, Hermiona," povedal.

Otočil sa, stiahol sa a potichu za sebou zavrel dvere. Zostala stáť v tme odpočívadla, sama s knihou.

****

Pozn. prekl.: V origináli Perspicacity Martin — perspicacity znamená bystrozrakosť, prenikavosť úsudku. Ide o tzv. cnostné meno, aké puritáni dávali deťom (Prudence — Rozvážnosť, Patience — Trpezlivosť). Autorka ním vzdáva poctu Pratchettovej čarodejnici Perspicacii Tickovej zo série o Zemeplocheche, ktorú Jan Kantůrek do češtiny preložil ako Bystromilu Klíšťovú — v jej duchu prekladáme aj nášho profesora.

Cressida spieva anglickú ľudovú pieseň Reynardine.

Martin spieva Maid on the Shore.
V angličtine slovo tart znamená aj kyslé aj pobehlica, lepšie sa mi z toho nepodarilo vykorčuľovať.  
A motív sušienok je zámerný, nie doslovný preklad.