Preklady fanfiction Harryho Pottera

Láska a iné historické nehody

4. kapitola: Večera

„Bystromil Martin!"

Slová vyleteli Hermione z úst skôr, než kľučka dokončila spätný odraz od steny. Vrazila cez prah Dracovej spálne, držiac tenký modrý zväzok, a krátko, víťazoslávne ním zatriasla.

Draco na ňu pozrel zboku a ďalej si omotával úzke pásy bielej látky okolo krku a krížil ich cez seba. „Len nech sa páči, vstúp do mojej súkromnej spálne. Klopať vôbec netreba."

„Ďakujem."

Hermiona privrela dvere, potom prešla cez izbu a sadla si na jeho posteľ.

„Pán Martin," povedala. „Cassandra Longbottomová spomínala, že bol v Oxforde, pri elixíroch, a zrazu som si spomenula, že som kedysi čítala o donovi, ktorý vykonával naozaj prevratnú, vysoko kontroverznú experimentálnu prácu s elixírmi."

Uvelebila sa s nohami zloženými pod sukňou a ignorovala Dracov pochybovačný pohľad.

„Bolo to úplne pred vekmi vekúcimi. Meno som si nevedela vybaviť, ale prikradla som sa dolu, kým Grix vzal pána Martina na neskoré popoludňajšie prevetranie, a obzrela som si police. A hľa — nad kozubom je malá sekcia kníh od istého Bystromila Martina z Mettleworth College."

Hodila knihu na Dracovu prikrývku a dvakrát ostro do nej ťukla.

„Vedel si," povedala spiklenecky, „že okrem hŕstky veľmi okrajových štúdií sa celá jeho práca stratila? A je tu — práve tu —, kde sa môžeme zababušiť pod perinu a celé to prečítať."

Dracove prsty zastali uprostred skladania.

„Chceš, aby som sa s tebou zababušil pod perinu?"

„Nie spolu, ty somár. Ale je ich asi osem, a keby sme sa striedali, mohli by sme si ich obaja prečítať za pár dní."

„Grangerová, keby si sedela na strome, ktorý horí, a niekto by ti podal knihu, obávam sa, že by si zahynula."

Hermione sa obočie stiahlo v zamyslení. „Možné to je. Prečo som na tom strome a prečo horí?"

„Tvoja myseľ: ohromuje ma. Skús si, prosím, spomenúť, že máme dvesto rokov sklz," povedal a vrátil sa k svojmu zložitému procesu s nákrčníkom. „Budem musieť priznať, že hoci mám dobrú knihu rád rovnako, ak nie podstatne viac než ktokoľvek iný, cítim tu istú časovú tieseň. Mimochodom, čo si oblečieš na večeru?"

Hermiona pozrela dolu na seba. Práve mala na sebe košieľku a šnurovačku. „Margaret mi o chvíľu donesie šaty." Zdvihla knihu, potom sa otočila, natiahla sa na brucho cez šírku postele a začala listovať stranami.

Po tichej minúte zalapala po dychu. „Bože, Malfoy! Náš zoznam úloh môže ísť do kelu, toto si musíš prečítať. Len tie jeho diagramy —"

„Akékoľvek a všetky diagramy si nechaj striktne pre seba. Vráťme sa k téme naliehavých úloh — nemáš pri sebe náhodou obracač času?"

Hermiona si pritlačila ruku na výstrih a podozrievavo sa obzrela cez plece.

„Je tam, kde vždy."

Draco k nej naklonil hlavu a pomaly prehovoril. „Môžem sa naň pozrieť?"

„Otoč sa," prikázala.

Draco sa nepohol. „Rešpektujem, že už dlho dodržiavame zákaz rozoberať podrobnosti nášho osobného života, ale cítim sa bezpečne, keď ho poruším aspoň natoľko, aby som ťa uistil, že prsia som už videl. Aj úplne odhalené. Ani nemyknem okom, keď si spomedzi tých svojich v tom úbore vylovíš kúsok rozbitého kovu." Mávol rukou hore-dolu pozdĺž jej postavy.

„Áno, lenže ty si nevidel moje prsia, a práve tie sú pre túto diskusiu relevantné." Hermiona sa posadila na kolená, chrbtom k nemu, a odhodila knihu nabok. „Nechcem to preháňať, ale toto je dosť vratká konštrukcia. Ak sa čokoľvek vymaní zo svojich pút, očakávam, že okamžite odvrátiš pohľad."

Dracovi myklo okom.

Opatrne, s pozornosťou upretou na Draca, prestrčila ruku cez výstrih a začala vykonávať čosi, čo pripomínalo archeologický výkop.

„U Merlina, ako hlboko to ide?" spýtal sa.

„Veci sa posúvajú."

„Naozaj? Pokojne mi povedz viac. Buď taká opisná, ako len chceš."

„Nebuď zvrhlík."

„Nie je to zvrhlosť, ak ti na posteli sedí vyzlečená žena a hrabe sa vo vlastnej spodnej bielizni. Je to prírodný zákon, pokojne si to over."

Hermiona začala ťahať za predmet zastrčený pod jej ľavým prsníkom. „Počkaj, mám ho."

Draco dokončil nákrčník a sadol si na posteľ.

Hermiona vytiahla obracač času v koženom mešci spod prednej časti košieľky.

„Tu," povedala a vystrela mešec.

Vysypal obsah na prikrývku.

Všetky časti obracača času boli prítomné a nijaká nechýbala: stredné presýpacie hodiny, vsadené do perforovaného kotúča a priskrutkované k vnútornému prstencu. Vonkajší prstenec sa však oddelil od zvyšku a rozlomil na dva kusy.

Draco vzal do každej ruky jeden zlomený oblúk a obe polovice pritlačil k sebe.

„Nedá sa to zvariť," povedala Hermiona a sadla si na päty. „Nie ak to má vydržať tú cestu, ktorá nás dostane domov. Budeme musieť vonkajší kruh odliať nanovo."

„To je jasné."

„Nie je to nijako zvlášť zložité, ale neviem, kde zoženieme nástroje."

„Na panstve je dobre vybavené laboratórium." Položil zlomené polovice prstenca vedľa zvyšku obracača času. „Podľa toho, čo bude uskutočniteľné, môžem tú prácu buď spraviť tam, alebo skúsiť priniesť vybavenie sem."

„Radšej by som, keby si ho priniesol sem," povedala Hermiona ostražito. „Je to naozaj práca pre dvoch. To sme sa naučili tým ťažším spôsobom, však? A ja nemôžem ísť na panstvo s tebou. Čo ak by sa niečo pokazilo, kým na tom pracuješ? Nemala by som o tom ani potuchy."

„Bojíš sa o mňa, Grangerová?"

Hermiona pokrútila hlavou. „Bojím sa, že už nikdy neuvidím svojich priateľov a rodinu, že uviaznem bez prostriedkov v storočí, kde nemôžem robiť dielo svojho života, a že svojou prítomnosťou roztrhnem zdanlivo pevnú, no nie nezničiteľnú tkaninu času." Ľahla si na bok a otrávene si vzdychla.

S výrazom ľahostajnosti zdvihol malú modrú knihu a otvoril prednú dosku.

„Myslela som vážne, čo som povedala predtým." Hermiona vystrela pravú ruku a naklonila hlavu k plecu. Premeriavala si Draca, ktorého profil sa črtal proti jantárovému neskoropopoludňajšiemu svetlu prenikajúcemu cez sieťovú záclonu.

„Za naše dlhé spoločné roky si toho povedala dosť," odvetil bez toho, aby zdvihol oči od knihy. „Budeš musieť byť konkrétnejšia."

Hermiona sa zamračila. „Naozaj musíš prestať flirtovať s Cressidou. Možno ju budeš musieť aj aktívne odrádzať. Dosť si si ju získal."

„Mm."

„Mm? To je tvoja typická odpoveď, keď po tebe nezmyselne túži krásna mladá žena?"

„Obávam sa, že áno."

„Pri tom, ako sa na teba William Avery pozeral, sa čoskoro ocitneš v súboji."

„Zložím ho. Ľahko." Otočil stranu, a potom ďalšiu. „Bože, Grangerová, ty si nežartovala. Diagramy rekombinačných sekvencií v treťom štádiu sú výnimočné. Videla si niekedy niečo také?" Nečakal na odpoveď. „Ja teda rozhodne nie. Pozri sa na toto." Položil otvorenú knihu medzi nich a oprel sa vedľa nej o lakeť.

„Sú úžasné, však?" nadchýnala sa Hermiona. „Ako som vravela, dolu je aspoň osem jeho kníh." Odmávla jeho vyčítavý pohľad. „Áno, uvedomujem si, že oprava obracača času a nájdenie tej tvojej prekliatej tabatierky majú prednosť, ale poznám ťa, a nemôžeš nevidieť, že toto je bezkonkurenčná príležitosť. Narazili sme na ohromujúci chýbajúci kúsok celku magického poznania. Vyslovene sa neviem dočkať, kedy sa o tom dnes večer pri večeri porozprávam s pánom Martinom."

„Grix sa teda rozhodol nechať ho ísť?" povedal Draco neprítomne. Potom si zrazu pleskol rukou cez ústa. „Čo to teraz vyviedol? Vyzerá to, akoby úplne ignoroval vzťah medzi teplotnou stupnicou a vzormi miešania. To je elementárne pravidlo — súčasť úplne najranejšej intuitívnej mágie, akú poznáme! Doriti."

„Ja viem!" zvolala Hermiona. Zaťala päste a vzrušene si pritiahla kolená k bruchu. „A pokiaľ z textu dokážem posúdiť, naozaj tie veci robil a robil si o tom poznámky. Vážne netuším, ako je ešte nažive."

„Netuším, ako je hocikto nažive. Na papieri to vyzerá, že by to malo spáliť na popol pol Londýna."

„Vidíš? Je to nadmieru fascinujúce," povedala a tvrdo mu vrazila prst do hrude. „Vravela som ti to." Prevalila sa na chrbát a spokojne sa naňho usmiala.

Zo svojho miesta vedľa nej na posteli zdvihol zrak od knihy.

Skrivila peru. „Čo je?"

Nepovedal nič.

Prižmúrila na neho oči. „Prestaň sa na mňa tak pozerať."

Draco jemne zatvoril knihu, no jeho pohľad sa ani trochu nepohol.

Hermiona si vzdychla. „Neberiem to späť. Vravela som ti to. A prestaň sa na mňa, prosím, tak pozerať."

„Ako?"

„Akoby som práve zjedla poslednú sušienku v plechovke a ďalšia už nikdy nebude. Vždy, keď mám v niečom pravdu a nadchnem sa tým, pozeráš sa na mňa presne takto. Akoby som ťa zničila na celý život. Si také decko."

Konečne od nej odvrátil pohľad.

„Ach, nedurdi sa. Keď to robíš, vyzeráš ako ranený byronovský hrdina, a potom neviem, čo si s tebou počať." Znova sa prevalila na bok, načiahla sa a prstom mu šťukla do kadere na čele. „Ako to vôbec robíš s tými vlasmi? Tá časť vpredu je vždy taká dokonale nedokonalá."

Opäť si ju premeral. „To ti nepoviem. Je to moja tajná zbraň. Ak prezradím, ako sa to robí, jej moc sa stratí. Ako by som potom dosiahol, aby si ma všimli čarodejnice, čo sa mi páčia?"

„Všímajú si ťa všetky a ty to vieš. Takže sa ti naozaj niektoré páčia?"

V kútiku úst mu myklo, no oči sa neusmievali. „Páčia."

„Nuž. Aké výhodné pre teba, že môžeš nasadiť vlasy. Ja tie svoje stále neviem prinútiť, aby poslúchali." Schmatla kučeru pri spánku. Sústredene na ňu hľadiac ju vystrela rovno, potom ju nechala vyskočiť späť.

Draco ju stále sledoval. „Tvoje vlasy sú v poriadku." Jeho oči nadviazali kontakt s jej a potom sa pridržali. „Sú dobré."

Pulz sa jej zrýchlil. Nesprával sa ako on sám. Robilo ju to neuveriteľne nervóznou. „Ale?" pobádala ho. „Čakám na tvoju pointu, Malfoy. Prosím, doruč ju."

Nepovedal vôbec nič.

„Dobre, tvoja príležitosť ti práve ušla." Mávla rukou medzi nimi. „Daj mi obracač času, musím sa ísť doobliecť."

Draco neobratne pozbieral časti obracača času a kožený mešec. Keď všetko vsunul späť dnu, podal ho Hermione.

„Vďaka, Malfoy."

„Nemáš za čo."

Hermiona čakala úškľabok alebo posmešok, no nijaký neprišiel.

„Cítiš sa celkom v poriadku?" spýtala sa.

Pozrel sa jej do očí. „Som v poriadku."

„Naozaj? Nemáš horúčku?" Pritisla mu ruku na čelo. Mienila to ako uštipačnosť, no neuškrnul sa na ňu, ani jej ruku neodbil. Pristihla sa, ako sa zastavila, aby pod dlaňou pocítila jeho pokožku.

Dotkla sa ho už predtým, samozrejme. Neochotne. Náhodou. Pri päťročnej spolupráci bok po boku v preplnenom laboratóriu to bolo nevyhnutné: jedna ruka prešla cez druhú vnútri rozbitého stroja. Zovrieť lakeť, kým náhodou neudrie do oka. Končeky prstov na krížoch, keď sa Draco okolo nej presúval s prekliatym predmetom. Zdieľať priestor a byť v pohybe medzi lavicami a stolmi nezriedka vyzeralo ako amatérsky balet. Hermiona by priznala — pod nátlakom —, že si vybudovali pozoruhodnú, hoci hašterivú profesionálnu blízkosť. Okrem fyzického priestoru, ktorý zdieľali, tu bol intelektuálny smäd, ktorý mali spoločný. Nie zriedka spôsoboval, že sa im dni preliali do dlhých nocí, keď pracovali na prahu prelomu. Ani Hermiona, ani Draco nevedeli povedať „Dosť", takže sa už v prvom mesiaci spolupráce na ministerstve naučila kúzla na vyčarovanie ležadla, deky a vankúša. Vedela napríklad veľmi dobre, že chrápe, keď sa v spánku prevalí na chrbát. Nič z toho nepomohlo veciam s —

Hermiona vrátila svoje vedomie do prítomnosti. Čelo mal pod jej rukou teplé. Nie príliš teplé. Len... teplé.

„Vravela si, že si nevezmeš Lasičiaka." V kútiku úst mu myklo nadol. „Rona. Vravela si to, predtým. Ale počul som, že si bola zasnúbená." Draco hovoril neutrálne, akoby jej dával vedieť, že si predošlý deň zabudla dáždnik v kancelárii.

Hermiona odtiahla ruku z jeho čela. „Dohodli sme sa," povedala, „že nebudeme rozoberať svoj osobný život."

„Myslím, že ty si vydala dekrét."

„Svoj celoživotný prídel kritiky namierenej na Rona si spotreboval v prvom roku našej spolupráce. Už presne viem, čo si myslíš o ňom a o našom vzťahu."

„Si si istá? Mohlo zostať pár kúskov, čo som vynechal."

„Áno, som si istá. A tie svoje kúsky si nechaj pre seba. Ak ti to neprekáža, budeme pokračovať tak ako doteraz. Ty nepovieš ani slovo o Ronovi a ja sa ťa nebudem vypytovať na ženy, ktoré sa pristavujú a uvažujú, či by si nechcel ísť na prechádzku k čajovému vozíku. Tak sa vyhneme tomu, aby sme sa striedali v škrtení jeden druhého cez pracovné stoly, a časopriestorový výskum pokojne napreduje."

Draco sa nadýchol a otvoril ústa, no skôr než stihol prehovoriť, ozvalo sa klopanie na dvere oproti cez podestu.

„Tu Margaret McClureová, slečna Grangerová," ozval sa tlmený hlas. „Prišla som so šatami."

Hermiona sa posadila.

„Som oproti cez chodbu." Pozrela dolu na Draca. „S mojím bratom."

Jeho výraz neprezrádzal vôbec nič.

„O chvíľu tam budem," povedala.

Keď skočila z postele, schmatla obracač času. Opatrne si ho zasunula medzi prsia, kde sa rýchlo stiahol späť do kalných hĺbok svojho biotopu.

„Chceš si nechať tú knihu?" spýtala sa.

Draco pozrel dolu na zväzok v rukách, akoby zabudol, že ho drží. „Asi áno, ďakujem."

Hermiona naňho prižmúrila oči. „Ako to vlastne, že vieš uviazať nákrčník?"

S úžasom sledovala, ako sa mu na jamky líc vkráda náznak ružovej.

„Ja..."

Bolo také vzácne, že ho pristihla, ako nevie nájsť slová, že sa jej chcelo zase si sadnúť na posteľ, vziať si nejaký pamlsok a sledovať, ako zápasí.

„Je to rodinná vec," povedal napokon.

Pokrútila hlavou. „Nákrčníky?"

„Áno."

„Myslím, že je to to najpodivnejšie odhalenie, akého sa mi dostalo o rodine, ktorá mala za sebou naozaj znepokojivé veci."

Keď vychádzala z jeho izby a cez podestu vchádzala do vlastnej spálne, zazrela ho kútikom oka. Padol na chrbát na posteľ, prehodil si ruku cez oči a vzdychol si.

****