Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severus sa po večeri blíži k svojej triede a nájde tam Salazara, Albusa, Minervu a Filiusa, ktorí ho čakajú. "To je trochu väčšia pomoc, ako som čakal." Salazar bol jasnou voľbou, vzhľadom na to, že je jediný, kto dokáže obnoviť podlahu v triede. Prítomnosť ostatných je prekvapením, rovnako ako Nizarova neprítomnosť.

"Je to fajn rozptýlenie od dnešného popoludňajšieho pohrebu," vysvetľuje Salazar.

"Chápem." Severus cíti, ako sa mu nepríjemné pocity plazia po chrbtici a usídľujú sa v hrudi. "Ako prebiehali pohreby Finch-Fletchleyovcov?"

"Bol to pekný obrad, ale pán Finch-Fletchley je teraz pod vplyvom elixírov a drieme v nemocničnom krídle." Filiusov výraz je poznačený súcitom. "Až do konca si zachoval kamennú tvár, ale keď hodil prvú hrsť zeme..."

"Rozumiem," preruší ho Severus, nepotrebuje ďalšie podrobnosti. Nie je bezcitným netvorom, za akého ho mnohí jeho študenti stále chcú považovať. Známka, ktorú pán Finch-Fletchley dostane za čokoľvek, čo tento alebo budúci týždeň urobí, sa nezapočítava do jeho konečného priemeru, hoci Severus mu nenápadne poradí, čo by sa mal učiť na skúšku VČÚ z elixírov, ak sa nebude venovať učivu.

"Trieda sa tiež rýchlejšie opraví, ak budeme všetci asistovať," povie Dumbledore miernym hlasom, hoci sa aspoň zdrží svojho pekelného, zúrivého žmurkania. "Nikto z nás nechce, aby si dnes čaroval, ak to nebude nevyhnutné. Poppy na tom trvá. Zajtrajšok bude čoskoro, Severus."

Severus im venuje úsečné prikývnutie a rozhodne sa, že Poppy nemusí vedieť, že sa dnes bez problémov premiestňoval. "Dobre."

Dovolia Severusovi, aby ich viedol dovnútra, hoci on kráča ďalej, až kým nestojí pod falošnými, začarovanými oknami, ktoré do učebne prepúšťajú simuláciu prirodzeného svetla. Ostatní zaujmú pozície, kým neobklopia masívnu komnatu na jeho poschodí.

Severus nemá rád nútenú nečinnosť, ale upratať tento neporiadok je pre neho skľučujúca predstava. Ak všetku prácu urobia ostatní, dá mu to aspoň príležitosť preskúmať všetko, čo z komory levitujú. "Zistil už niekto, na čo sa tento priestor kedysi používal?"

"Je to jedna z pôvodných spacích komnát vytvorených pre tých, čo bývali v kobkách pod jazerom, pre študentov, ktorí prejavovali najväčšiu ochotu stať sa učeníkmi Slizolina," odpovie Salazar. "Ten, kto premenil jednotlivé izby na spoločné spálne, sa jednotlivých priestorov nezbavil. Jednoducho každú izbu oddelil múrom a nechal ich tak. Idiot."

Myšlienka oddelených komnát je zaujímavá, ale Severus o nej bude uvažovať neskôr. "Nech to už máme za sebou, prosím."

Filius ako prvý zdvihne prútik a zameria sa na pracovné stoly. Minerva si vyberá rôzne stoličky, vrátane toho, čo zostalo z kresla, ktoré bývalo za Severusovým stolom. Dumbledore, pretože je stále prekliata straka, začne zbierať trblietavé, pestrofarebné kúsky rozbitého skla, v ktorých sa kedysi nachádzalo veľké množstvo prísad do elixírov. Salazar striedavo dvíha študentské veci a kamene, keď ich odkrýva. Veci študentov sa ukladajú na jednu hromadu na podlahe, hoci Salazar necháva kamene vznášať sa pri strope. Severus predpokladá, že je jednoduchšie použiť existujúci materiál na obnovu podlahy, než privolávať ďalší zo zeme.

"Ak sa všetky drevené úlomky získajú späť, verím, že pracovné stoly sa dajú opraviť," poznamená Filius, keď má väčšinu z nich zhromaždenú vo vzduchu, hoci ich drží oddelene od Salazarovej rastúcej, vznášajúcej sa hromady sutín. Severus súhlasne prikývne; opravený pracovný stôl na výrobu elixírov neublíži variacemu sa elixíru, iba ak sa spomínaný elixír vyleje na drevo - a vtedy trpí pracovný stôl, nie elixír. Filius sa usmeje a začne si pískať, keď po jednom skladá lavice.

"Sedenie, Severus, sa nedá zachrániť," informuje ho Minerva. "Požiadala by som škriatkov, aby prehľadali hrad a našli náhradné. Vzhľadom na to, čo Nizar povedal o neslávne známej odpadovej miestnosti, pochybujem, že v tomto smere budeš mať ťažkosti."

"S najväčšou pravdepodobnosťou nie." Severus však ľutuje stratu vlastného kresla. Práve to si poriadne rozsedel po tom, čo jeden idiotský štvrták pred dvoma semestrami rozpustil jeho predchodcu. "Môj stôl?"

Minerva otočí dotyčný stôl, aby si ho prezrela. Polovica jeho zásuviek chýba a drevo je rozštiepené a popraskané. "Predpokladám, že všetko, čo bývalo v tvojich chýbajúcich zásuvkách, je tam dole. Nanešťastie to vyzerá tak, že všetko, čo bolo v zamknutých zásuvkách, neprežilo pád."

Severus zavrčí a počuje zreteľný zvuk rozbitého skla, ako sa stôl vznáša. Bohovia, do čerta. Atrament nasiakne všetko v prvej zamknutej zásuvke a vo vnútri boli neoznámkované eseje. Pohŕda myšlienkou, že by tým nevďačníkom prešlo, že nedokončili esej, ale tentoraz to aspoň nie je kvôli ich lenivosti a neschopnosti. V druhej zásuvke sa nachádzali elixíry od jeho študentov MLOKov z posledného piatkového popoludnia, ktoré boli uzavreté a čakali na preskúmanie.

"Možno by nebolo bezpečné nechať si ten stôl," uvedomí si Severus. "Tá zamknutá spodná zásuvka je plná množstva rozsypaných elixírov, ktoré mali celý víkend na to, aby sa spolu vylúhovali."

Minerva mu venuje suchý pohľad. "Ja som majsterka transfigurácie, Severus." Potom vykáže predmetnú zásuvku. "Vyrobím ti novú, ktorá ju nahradí, zo všetkých dostupných krásnych kúskov rozbitých stoličiek."

Severus vďačne nakloní hlavu. "Ďakujem." Rovnako ako kreslo sa mu nepozdávala predstava, že by si mal zvykať na nový stôl.

"Mohol by som zrekonštruovať aj sklo," ponúkne sa Dumbledore, ale zamračí sa na trblietavý oblak skla, ktorý nazbieral. "Len si nie som istý, či je to bezpečné vzhľadom na to, čo majú obsahovať."

"Ak sa rozhodneš pre opravu, sklo by sa muselo použiť na iný účel," povie Severus.

"Určite. Nikdy nedôveruj rozbitému sklu na uskladnenie ingrediencie elixíru, pokiaľ nebolo roztavené a znovu vypálené," dodá Salazar. "Zistil som, že som rád, že študenti si musia kupovať školské tašky u Malkinovej v Šikmej uličke. Sú napustené kúzlami, ktoré chránia ich obsah, takže okrem niekoľkých atramentov a pier nie je veľmi čo vymieňať. Bolo to rozhodnutie madam Malkinovej, alebo niekoho iného?"

"Myslím, že madam Malkinovej," odpovie Dumbledore. "Je dosť rozumná, pokiaľ ide o majetok študentov, a preto má výhradnú zmluvu na výrobu a predaj habitov a klobúkov pre študentov Rokfortu."

"Nie že by mali radi klobúky," zamrmle Minerva. "Tie už dávno vychádzajú z módy."

Severus prevráti oči. Tie klobúky vychádzali z módy aj v roku 1971, nieto ešte v roku 1996. "Perá a atrament sa dajú ľahko nahradiť v obchodoch so školskými potrebami, hoci si viem predstaviť, že niektorí vyberavejší študenti sa pri prvej poskytnutej príležitosti pohrnú ku Scriptusovi v Rokville, aby si zadovážili perá podľa svojich preferencií."

Filius hneď súhlasí, ale aj on má veľmi špecifický vkus na perá. "Študenti budú radi, keď sa im ich veci vrátia, bez ohľadu na to. Už som mal pred dverami svojej kancelárie celý kŕdeľ, ktorý sa obával o eseje z kúziel, ktoré boli v ich pochovaných taškách. A čo prísady do elixírov medzi tým neporiadkom, Severus?"

Severus pokrúti hlavou. "Nechaj zmiznúť všetko, keď skončíme. Všetko bude kontaminované, aj keby to bolo vytrhnuté späť z tej komnaty hneď po páde."

Salazar sa uškrnie pri pohľade na prvý kotlík, ktorý zdvihne z komory. "No, to je ale poriadna diera. Prekliate cínové kotlíky." Nechá ho vzniesť k Severusovi, aby si ho prezrel. "Čo si o tom myslíš, Severus? Dá sa opraviť, alebo ho treba vymeniť? Neviem, aká je kvalita vecí, ktoré sa predávajú študentom v Šikmej uličke, hoci viem, že kedysi bola mizerná."

"Sú riadne vyrobené. Počas môjho prvého ročníka som ten obchod roztrhal na kusy, keď sa Hrnčiari pokúšali predávať cín, ktorý nebol správnou zmesou cínu a medi." Severus pozerá na kotlík, ktorý sa pomaly otáča vo vzduchu. "Dá sa opraviť," rozhodne. "Pokiaľ v kove nie sú praskliny."

"Dobrý človek," zamrmle Salazar a začne triediť kotlíky. Tie, ktoré majú preliačiny, ale nie praskliny, opraví a dočasne prilepí na prázdny kúsok steny. Keď sú všetky roztriedené, Severus s úľavou zistí, že z pôvodných dvadsiatich, ktoré jeho študenti v ten deň používali, je len päť na odpis. Tie, ktoré vypadli z úložnej skrine, majú niekoľko menších preliačení, ale keďže ich nič iné nerozbilo, všetky sa dajú ľahko opraviť.

Nebude nútiť študentov, ktorí za to nemôžu, aby si vymenili svoje kotlíky. Štyri potrebné náhrady dodá zo svojej malej zbierky, ktorú predchádzajúci študenti za tie roky opustili. Goylov kotlík môže ísť na smetisko; Severus by mu neveril, že po štyroch rokoch používania deckom, ktoré sa nikdy neobťažovalo prečítať si návod na prípravu elixíru, bude schopný variť bezpečné elixíry.

Keď sa prach doslova usadí, pošle prekliaty účet za všetky opravy priamo Vincentovi a Illustrious Goylovcom a na zabezpečenie jeho doručenia si najme raráška. Goylovi rodičia si môžu užiť privilégium zaplatiť za túto katastrofu.

Police, ktoré spadli do komory, Filius a Minerva vyzdvihnú, opravia a vrátia na svoje miesto na stenách. Zachované police sa vrátia na svoje pôvodné pozície, až kým nie sú všetky presne tak, ako ich kedysi umiestnil - hoci mnohé vykazujú dosť zjavné známky opravy tým, že majú rôzne sfarbené časti dreva. Fľaše, ktoré mohol Dumbledore znovu poskladať, ležia na malej hromádke, je ich možno jedna štvrtina pôvodného počtu. Severusov stôl je vďaka Minervinej premene úplne obnovený, tabuľa však nie.

"Dvakrát za jeden semester," zamrmle Severus. Žiaľ, nie je to rekord. V roku 1986 bola učebňa elixírov čiastočne zničená trikrát a Bill Weasley sa Severusovi dodnes ospravedlňuje, že bol neúmyselnou príčinou jedného z týchto prípadov. Strata podlahy je však nový spôsob deštrukcie, ktorý si Severus môže pridať na svoj stále sa rozširujúci zoznam spôsobov, ktorými študenti túto učebňu zdemolovali.

"To je všetko," povie napokon Minerva. Pozerá na hromadu, ktorá zostala na dne miestnosti a ktorú tvoria polámané kusy stoličiek, perá, rozhádzané prísady do elixírov, rozbité kalamáre, vysypaný a vyschnutý obsah kotlíkov a menšie kúsky sutiny, s ktorými sa Salazar neobťažoval. "Vidí niekto niečo, čo sme prehliadli?"

"Nie. To je všetko." Salazar počká, kým Severus s týmto hodnotením súhlasí, a potom odstráni všetko, čo zostalo. "Teraz treba dať podlahu naspäť. Pod nohami to môže byť zvláštny pocit, takže odporúčam, aby ste sa nehýbali."

Severus sa nehýbe, pretože hradná mágia zahusťuje vzduch. Už nemá pocit náhleho dusenia. Oveľa viac si uvedomuje, že stojí v jemnom (aj keď energetickom) oblaku, keď sleduje, ako podlaha doslova dorastá. Kameň sa šíri von z rímsy, na ktorej stoja, a rýchlo sa k nemu pridávajú rozbité kusy, ktoré Salazar nechal vznášať sa vo vzduchu. Vchod do komnaty pod ním sa zmenšuje, ako podlaha rýchlo získava späť pevnosť.

Kameň sa v strede miestnosti stretne s počuteľným škrípaním, čím sa komora uzavrie a opäť vytvorí pevnú podlahu. "Tak." Salazar si dlho vydýchne. "To bolo trochu horšie, ako som čakal. Musel som privolať kameň zo zeme, aby som nahradil niekoľko strát."

Severus na neho letmo pozrie a premýšľa, či sa Nizar bude musieť aj naďalej zaoberať podávaním omamných látok svojmu bratovi. "Ďakujem ti, že si napravil tento neporiadok. Už som v tejto miestnosti zakotvil dosť dlho na to, aby som sa netešil z predstavy, že si budem musieť nájsť novú učebňu."

"Nemáš za čo." Salazar venuje Severusovi vyčkávajúci pohľad. "Tak čo?"

"Za chvíľu." Severus počká, kým Minerva, Filius a Dumbledore nedokončia ukladanie všetkého, čo zostalo, na svoje miesto, hoci Dumbledore nechá zmiznúť sklenený riad, aby sa usídlil bohvie kde.

Hneď ako sú pracovné stoly, kotlíky a jeho písací stôl usadené na zemi, Severus má jasnú predstavu o tom, čo všetko bude ešte musieť nahradiť. Slová z neho vyletujú ako prskanie rozzúrenej divokej mačky – zmes hebrejských, anglických a latinských nadávok, ktorá končí nahnevane zavrčaným: "¡Joder esta mierda!" (špan. Do čerta s tou sračkou!)

"No!" Dumbledore sa tvári fascinovane. "To bolo poučné."

"Odvážim sa spýtať?" spýta sa Minerva Salazara.

Salazar sa usmeje. "Rôzne opakovanie slova sakra."

Filius sa rozhliadne po miestnosti. "Myslím, že tá konkrétna litánia netrvala dosť dlho."

"Nepokúšaj ma." Severus sa pozrie na Salazara a potom vráti pozornosť Dumbledorovi. "O ktorej hodine si želáš, aby bol pán Goyle zajtra oficiálne vykázaný z internátov?"

"Myslím, že pred raňajkami," odpovie Albus. "Na prvom poschodí Temnej veže je preňho pripravená izba."

"Dobre. Potom sa uvidíme. Mám..." Severus cíti, ako mu pri predstave zajtrajšieho vyučovania s výrazne nepripravenou triedou zašklbe oko. "Mám ešte veľa práce, aby som sa pripravil na zajtrajšok. Ďakujem vám, že ste mi to urobili menej náročným, ako to už je."

Salazar zostáva po odchode ostatných. "A ty chceš okrem ich neprítomnosti aj niečo iné."

Severus prikývne. "Veľmi rád by som videl pôvodnú chodbu, ktorá by viedla do tých zablokovaných spální dole, ale najprv..." Predtým, ako zavolá Racifrassa, sa uistí, že dvere do jeho učebne sú stále otvorené.

Starší domáci škriatok sa na jeho triedu nesúhlasne pozrie. "Toto sa stáva príliš často, profesor Snape."

Severus prikývne. "Som si toho vedomý.  Poskytujem tebe a tvojim kolegom škriatkom dvadsaťštyri hodín, počas ktorých môžete všetci prichádzať a odchádzať z tejto miestnosti, ako sa vám zachce, pretože potrebujem ešte jednu láskavosť."

Racifrass si vypočuje jeho žiadosti o stoličky do miestnosti, stôl a potrebu ďalšej tabule. "Urobíme všetko pre to, aby sme tieto veci vyhľadali Príď-a-choď odpadovej miestnosti," povie škriatok. "Želá si profesor Snape, aby som zháňal nový sklenený riad?"

"Nie. To si radšej pozriem sám, lebo potom presne viem, kde to bolo. Ďakujem, Racifrass."

Nájsť priechod do tejto skrytej komnaty si vyžaduje prejsť priamo cez slizolinskú spoločenskú miestnosť. Keď do nej vstúpia, v miestnosti sa ešte stále nachádza niekoľko Slizolinčanov vrátane skupinky poznačených idiotov zhromaždených v tmavom kúte, kde sa kedysi nachádzal Nizárov portrét. Salazar sa pozrie ich smerom a usmeje sa, akoby objavil dokonalú korisť, ktorú môže roztrhať na kusy. Väčšina tých označených hlupákov je príliš hlúpa na to, aby odvrátila zrak.

"Čo tu dnes večer robíte, pane?" zdvorilo sa spýta Zubeida Khanová. Nevníma detského smrťožrúta, ktorý sa jej okamžite vysmieva, za jej koktanie, ale Severus áno. Varovne pozrie na Bassenthwaita, ktorý potom predstiera úplnú nevinnosť. Imbecil. Akoby ich viera vo Voldemorta spôsobovala, že zabúdajú, že to Severus s konečnou platnosťou rozhoduje o tom, či si zaslúžia končiť v ďalšom ročníku, alebo budú celý semester opakovať.

"Uvažujeme o nejakej rekonštrukcii, slečna Khanová," odpovie Salazar a venuje jej oveľa láskavejší úsmev, než si zaslúžili označení idioti. "Nebolo by pekné, keby ste dostali možnosť vybrať si medzi zdieľaním internátu s ostatnými, alebo mať spálňu len pre seba, kým ste v škole?"

Slečne Khanovej sa zväčšia oči. "ÁNO," povie bez náznaku zajakavosti. Nie je jediná, kto tak urobí; slečna Shettyová, Parangyová, Ichijohová, Bainbridgeová, Higgs, a Boyle sa tvária byť očarení myšlienkou na súkromie.

"Potom sa pozrieme, čo sa dá robiť," sľúbi Salazar, skôr než so Severusom zídu po schodoch do dolných internátov. Salazar sa zastaví na treťom poschodí, kde bývajú piataci. Kamenná chodba sa tiahne ešte ďaleko za vchodom do internátu, ale nikdy sa nepoužívala na nič iné ako na rozšírenie priestoru na zhromažďovanie pri nedovolených slizolinských oslavách.

"To je ono." Salazar ukáže na zvyšok chodby. "Kedysi tu bol rad jednotlivých spacích komnát, ktoré sa tiahli až na koniec chodby."

"A teraz je to jedna spálňa rozdelená podľa pohlavia pre každý ročník. Celý tento priestor je úplne zbytočný." Severus nespokojne pozrel na chodbu. "Myslím, že sa dá predpokladať, že toto rozhodnutie urobil niekto hlúpy."

"Nejaký hlupák, ktorý si myslel, že to vie lepšie ako my," súhlasí Salazar. "Myšlienka spoločnej spálne pre študentov bola bežná už pri zakladaní tejto školy, ale my sme ju nechceli napodobňovať. Ľudia často neznášajú nútené spolužitie veľmi dobre. Ľudia sú spoločenské tvory, ale občas sme radi sami. Dokonca aj keď bolo bežné, že rodiny zdieľali jeden dom bez stien, chápalo sa, že požiadavka na samotu by sa mala rešpektovať. Ak nemáte kam uniknúť, frustrácia narastá - a u mága to môže viesť k takému náhodnému výbuchu, ktorý zraní ľudí aj majetok."

Severus prejde rukou po stene a zamračí sa. "Každé jedno poschodie internátov má takúto chodbu. Zaujímalo by ma, či sú rovnaké aj veže alebo bifľomorské internáty."

"Veže využívali magický priestor, aby vytvorili priestor pre všetkých. Ten magický priestor je úplne preč," odpovie mu Salazar. "Dá sa vrátiť späť, ale presvedčiť ostatných, že možno tesné uzavretie internátov nie je najlepšie riešenie..."

"Alebo by bolo prinajmenšom pekné presvedčiť ich, že študent si zaslúži vybrať si, či bude bývať v jednom internáte, alebo sám." Severus by túto možnosť určite ocenil. Stále si spomína, ako veľmi chcel utopiť svojich spolubývajúcich v Čiernom jazere, a tá túžba sa s pribúdajúcimi rokmi nezmenšovala. "Keď Nizar prvýkrát uvidel zoznam študentov, šokovalo ho, že v tomto roku je len dvestoosemdesiatjeden študentov. Koľko študentov bolo bežných po založení, Salazar?"

"Netrvalo dlho a Rokefóþ si získal pozornosť a prestíž medzi európskymi mágmi. Takisto netrvalo dlho, kým sa stal útočiskom pre tých, ktorí chceli uniknúť náboženskému prenasledovaniu. Galiena bola medzi prvými, ktorí tu museli zostať, a nebolo to len preto, že jej rodičia zomreli."

"Bolo pre ňu nebezpečné vrátiť sa domov," uvedomil si Severus.

"Galienina teta by sa o ňu s radosťou prihlásila, ale niektorí blázni v dedine už Galienu považovali za démona kvôli jej mágii." Salazar sa usmeje. "Začínali sme len s hŕstkou študentov. Do roku 1005, pätnásť rokov po založení, ich na tomto hrade prebývali stovky. Dovtedy by sme to nazvali zvláštnosťou, keby nás bolo menej ako tristo."

"V tom prípade… by sa všetky tieto miestnosti využili. Nebolo to len nejaké podvádzanie v tom zmysle, že vďaka Nizarovi bolo možné vidieť, čo prinesie budúcnosť."

"Triediaci klobúk sa v tom čase už desať rokov používal bez akýchkoľvek problémov. Študentov netriedil výlučne podľa pravdepodobnosti, že sa stanú učeníkmi, ani podľa predpokladaných vlastností, ktoré sme mali mať my štyria. Neboli tam štyri samostatné študentské spoločenské miestnosti s priľahlými komnatami, ale päť. Klobúk triedil našich študentov tak, že zohľadňoval, ktorí z nich by spolu najskôr vychádzali, ako aj to, aké prostredie by pre nich bolo najpohodlnejšie. Títo študenti spali tu dole alebo v komnatách, ktoré Helga vytvorila v blízkosti svojej osobnej študovne, vo veži, v ktorej bývala Rowena, v novej veži, ktorá sa jedného dňa stala Chrabromilskou vežou, a v tej, ktorú dnes poznáte ako Riaditeľskú vežu. To bolo miesto, kde študenti bývali, keď sa klobúk nedokázal rozhodnúť, v čej spoločnosti by sa im najlepšie darilo."

Severus sa znechutene zamračil. "V Riaditeľskej veži nie sú žiadne izby okrem Dumbledorovej pracovne a riaditeľovej rezidencie."

"A pritom schody do riaditeľskej veže sa nezačínajú na prízemí, ale na štvrtom poschodí." Salazar zdvihne obidve obočia v ostrej pripomienke. "Galfridus nie je vo svojom pôvodnom domove. Spálne našich prvých študentov stále existujú, ale všetky prístupy k nim sú zablokované."

"Sú zablokované tým prekliatym pohyblivým schodiskom?" spýta sa otrávene Severus.

"Nie." Salazarovo čelo sa zvraští. "Samotné schodisko nie je problém. Nezanedbávali sme tých, čo majú zmrzačené končatiny, ani by sme im neodopreli domov, keby ho potrebovali. Všetky schodiská na tomto hrade boli kedysi začarované tak, aby sa mohli pohybovať, ale len pre tých, ktorí takúto pomoc potrebovali. To, že riaditeľská veža si túto schopnosť zachovala a že funguje stále, zatiaľ čo žiadne iné... je ťažké nestráviť nad tým deň v zúrivosti, Severus."

Severus si odfrkne. "Preto sa tie zasrané schody hýbu, však?"

Salazarov úškrn má nádych ironickej náklonnosti. "Ten, kto sa pohrával s hradnou mágiou, nevedel, ako mágiu pre schodiská správne rozptýliť, takže schody sa stále hýbu. Len už nevedia, ako sa majú správať."

"Dá sa to napraviť?" Severus myslí nielen na slečnu Condorovú, ale aj na ostatných študentov, ktorí počas rokov zápasili s nekonečnými schodmi tohto prekliateho hradu. Vie o niekoľkých študentoch, ktorí by boli v jeho ročníku - idioti, ktorí sa neskôr rozhodli stať sa smrťožrútmi -, ktorí sa z toho istého dôvodu vôbec neobťažovali prísť na Rokfort.

"Teraz, keď Pomona prijala mágiu severného sídla?" Salazar sa pozrie hore, akoby videl predmetné schodiská. "Myslím, že áno. Môžem urobiť len toľko. Tento hrad a jeho mágia boli takmer na bode, z ktorého niet návratu, Severus. Bude chvíľu trvať, kým sa Rokefóþ zotaví. Ak všetko ostatné zlyhá, potom vedz, že si myslím, že by to mohli urobiť všetky štyri hlavy rodu až po polovici leta. V podzemných kobkách sa mi s jeho kameňom pracuje ľahko, pretože sú so mnou ako so svojím tvorcom najsilnejšie prepojené a pretože sú osadené v zemi."

"To je... teda dobré," pripustí Severus. Nechce, aby Salazar zomrel, ale chápe podstatu núdzových plánov.

"Výborne. Tak mi to ukáž," je Salazarova zmätočná odpoveď.

Severus sa zamračí. "Ukáž čo?"

"Pečať mojej rodiny, správne vyhotovená, je pre mňa vždy zrejmá. Od chvíle, keď som po prvý raz pocítil, že sa vznáša okolo teba, z toho skoro leziem po stenách," odpovie Salazar a usmeje sa. "Ukáž mi to."

Severus prevráti oči a odstráni kúzlo neviditeľnosti, ktoré skrýva strieborný prsteň a jeho erb Deslizarse pred zvedavými očami. "Nizar sa nezmienil, že si to všimneš."

"Možno si ani nespomenul. Alebo som mu to možno nepovedal. Nie je to len krv, čo ho robí pre mňa rozoznateľným - a áno, spojil ho s tebou krvou. Výborne." Salazar dokončí prehliadku prsteňa a povzdychne si, keď ho Severus opäť schová. "Je priveľa dúfať, že takúto vec urobil správne, však?"

"Myslel to ako prostriedok na ľahkú lokalizáciu," povie Severus a snaží sa ignorovať svoje nepríjemné pocity. Prstami sa stále dotýka skrytého prsteňa na ľavom prostredníku a trhne rukou. Nemôže si dovoliť si taký zvyk osvojiť, najmä keď by to mohlo vzbudiť podozrenie u tých, ktorých by najradšej videl spadnúť do vriacej sopky.

"V tom prípade je to lepšie ako nič, predpokladám." Salazar zamrmle. "Vráťme sa teda k podstate tohto podniku." Severus sleduje, ako Salazar pomocou hradnej mágie odstraňuje časť steny a odhaľuje ďalšiu skrytú komnatu. Na rozdiel od tej pod učebňou elixírov je táto v katastrofálnom stave.

"Ó, úžasné," Salazar neznie práve nadšene, keď sa pozerá dovnútra odhalenej komnaty. "Vyzerá to, ako keby sa tu niekto pokúsil vybudovať hniezdo pre runovce."

Runovce. Severus zastoná a uvažuje, že si pleskne rukou po tvári. "Preboha. Úplne som na to zabudol!"

"Čo si zabudol?" spýta sa Salazar. "Vzhľadom na udalosti, ktoré nás sužujú posledné dva mesiace, ma neprekvapuje, že sa také veci dostali do úzadia."

"V celej škole platí zákaz literatúry týkajúcej sa runovcov, pokiaľ spomínaný text priamo nesúvisí so starostlivosťou o magické tvory," vysvetľuje Severus. "Je to smiešny zákaz, ktorý neslúži žiadnemu účelu, ale Dumbledore ho nezruší."

Salazar sa tvári zmätene. "Prečo takýto zákaz vôbec existuje?

"Horace Slughorn," odpovie Severus plochým hlasom. "1979."

"Aha." Salazar frustrovane prevráti oči ku stropu. "Rozmýšľal som, prečo tvoje práce nie sú nikde v školskej knižnici uložené, najmä keď práce všetkých ostatných zamestnancov sa dajú ľahko nájsť. Dumbledore nepochybne dúfa, že s Horacem Slughornom zostane v neutrálnych vzťahoch pre prípad, že by toho zbabelého hlupáka na nejaký účel potreboval."

"Horace Slughorn sa môže do tejto školy vrátiť len cez jeho mŕtvolu," odvetí Severus.

"Vzhľadom na to, ako málo sa pokúšal zachrániť našich Slizolinčanov počas prvej vojny? S tým celkom súhlasím." Salazar odkopne topánkou kúsok vysušenej trávy, kým nechá neporiadok zmiznúť a zanechá za sebou čistú miestnosť. "Považuj zákaz za zrušený, záležitosť vybavím s Albusom Dumbledorom. Páčilo by sa ti, keby som otvoril všetky tieto miestnosti? Dokonca by som mohol posunúť chodbu tak, aby tvorila kruhový prstenec, ktorý sa opäť vráti na schodisko."

To je ľahké rozhodnutie. "Áno. Nemám problém s nikým, kto chce zostať tam, kde je, ale ja som internáty nenávidel od prvej noci v tejto škole. Z počutia reakcií na poschodí vieš, že zďaleka nie som jediný, kto to tak cíti. Jediné, čo ma znepokojuje, je nedostatok kúpeľní."

"Pôvodnou súčasťou každej izby by bol záchod." Salazar ukáže prútikom na každú stranu prázdnej komory. "Pozri sa na tvar, skôr obdĺžnikový ako štvorcový. Bolo tam miesto na posteľ, truhlicu a stôl, pričom stena oddeľovala tento priestor od privátu, umývadla na vodu a riadnej vane. Hlupák, ktorý tieto komnaty zamuroval, odstránil všetky známky toho, že boli niekedy obývané, inak by sa dalo ľahko rozoznať, na čo táto miestnosť kedysi slúžila."

"To je smiešne." Severus myslí na chodby na každom poschodí a na to, ako veľmi by chcel, aby sa to vrátilo do stavu, v akom to malo byť. Ak Severus svojím rozhodnutím dosahuje aj ďalší ciel – vyčerpá Salazara a tým mu zabráni, aby si všimol, že s Kameňom zakladateľov nie je niečo v poriadku –, potom je Salazar aspoň typ človeka, ktorý by túto taktiku ocenil, keby sa pravda dostala na povrch.

Severus však nemá náladu na úplnú zákernosť. "Rád by som videl takéto obnovy na každej úrovni, ale som si vedomý, že rekonštrukcia podlahy v mojej triede bola vyčerpávajúca. To môže počkať."

"Možno, ale... možno nie. Leto už nie je také vzdialené, Severus." Salazar zúži oči, položí voľnú ruku na stenu a opäť privolá rokfortskú mágiu. Z podlahy v prázdnej komnate vyrastie tenká kamenná stena, ktorá rastie, až kým sa nespojí so stropom a nerozdelí priestor presne tak, ako to Salazar opísal. Malá časť novej steny má dokonalé rozmery, aby sa do nej zmestili dvere.

"Tieto veci tu kedysi boli a Rokfort si to pamätá. Je ľahšie obnoviť to, čo bolo, ako postaviť veci, ktoré sú úplne nové. Dokonca aj ty si toho schopný."

Severus pri tej myšlienke takmer ustúpil. "Myslím, že nie."

Salazar mu venuje pobavený pohľad. "Si zviazaný s mágiou tohto hradu ako slizolinská hlava fakulty a toto je do veľkej miery slizolinská časť hradu. Áno, môžeš. Nepokúšal by som sa o to naraz, ale ak budeš svedkom práce, keď budem robiť zmeny v jednom priestore, môžeš to zopakovať aj v ostatných, stačí ho o to požiadať."

"Predstava mať takú moc na tomto hrade, je pekelne skľučujúca, Salazar."

"Mala by byť. Znamená to, že si ju vážiš, aj jeho." Salazar prejde k protiľahlej stene v komnate; za chvíľu vytvorí dve okná, jedno na každej strane deliacej steny, ktoré odhaľujú zelenú farbu Čierneho jazera, stmavnutú nocou. "Je to magické okno, nie skutočné, ale poslúži dobre."

Severus si nové prírastky ostražito prezerá. "V poriadku. Steny a okná sú mysliteľne v mojich schopnostiach naučiť sa vytvárať. Ale Salazar: vodovod."

Salazar sa zasmeje. "Dobrý postreh. To bude trochu ťažšie a malo by to počkať na ďalší deň. V tomto okamihu sa uč so mnou, Severus. Odhalíme spolu každú komnatu, a kým skončíme, budeš presne chápať, ako zmeniť, čo je potrebné, a ako zbaviť hrad toho, čo potrebné nie je."

Proces odhaľovania všetkých skrytých komnát nie je taký vyčerpávajúci, ako si Severus myslel, že to bude pre neho samého. Jeho práca je stále pomalá, pretože sa učí nuansy toku hradnej mágie. Vytváranie kameňa mu nejde tak ľahko ako Salazarovi, rovnako ako ani zmena tvaru celej chodby tak, aby sa z priamej línie stal kruh.

Salazar sa opiera o stenu po tom, čo boli odhalené izby v internáte pre študentov piateho, štvrtého a tretieho ročníka, hoci ešte nie sú úplne zrekonštruované. "Toto mi takmer stačí na to, aby som sa cítil na svoj vek."

"Je to také únavné?" spýta sa Severus. Je zadýchaný, nie vyčerpaný, ale má výhovorku – prespal polovicu piatku a celú sobotu.

"Ani nie, aj keď verím, že dnes budeme dobre spať," odpovie Salazar. "Nie, ide o to... zmenili v mojej škole toľko vecí, Severus, a ja som ešte nevidel zmenu, ktorá by bola urobená z dobrého a spravodlivého dôvodu. Učil som ostatných, ako ovplyvňovať okolnosti, aby dosiahli želaný výsledok, ale keď ten želaný výsledok neslúži nikomu inému ako tebe samému…" Krátko si povzdychne. "Vo veľkom meradle tieto miestnosti znamenajú málo v porovnaní s úlohou prebudovať vzdelávací program Rokfortu, ale nebola to len potreba samoty, čo nás prinútilo navrhnúť hrad týmto spôsobom. Bol v tom aj ďalší dôvod."

"Aký účel to bol?" spýta sa Severus zvedavo.

Salazar si pri zvažovaní odpovede pohladí bradu. "Mnohí naši študenti pochádzali z chudobných pomerov. Rowena, Godrik, Sedemai, Orellana a ja - vyrastali sme oboznámení s myšlienkou súkromia. Helga nie, pretože Severania žili iným spôsobom, ale okamžite si zamilovala myšlienku podzemného príbytku, ktorý nebol doménou nikoho iného, len jej. V ovládaní vlastného priestoru je sila, Severus, bez ohľadu na to, aký malý alebo skromný ten priestor je. Študenti, ktorí k nám prišli, si nárokovali priestory, ktoré počas ich školskej dochádzky nepatrili nikomu inému ako im. To dokáže úžasne posilniť sebadôveru dieťaťa a sebadôvera je jedným z najdôležitejších stavebných kameňov magického vzdelania - vlastne akéhokoľvek vzdelania. Bez tejto sebadôvery prútik ochabuje. Pero váha. Slová zostávajú tiché a nevyslovené."

Pozrel na Severusa. "Pre študenta s bohatými začiatkami je tiež oveľa ťažšie panovať nad svojím bohatstvom, keď je spálňa každého študenta skonštruovaná úplne rovnako."

"Oblečenie by bolo niečo iné," poznamená Severus.

Salazar pokrúti hlavou. "Nie, nikoho sme tu nepustili do školy bez toho, aby sme mu nezabezpečili všetko, čo bolo potrebné. Ak im oblečenie, ktoré mali na sebe, nestačilo, postarali sme sa o to, aby mali vhodný šatník. Možno nebol vždy taký pekný ako u študentov zo šľachtických rodín, ale nebol ani nekvalitný. Práve Nizar musel myšlienku takejto veľkorysosti premeniť na prekliaty súboj vôle."

"Ako to?" Severus si dobre pamätal, čo našiel v opustenej izby toho dieťaťa. Až teraz mu napadlo, že školský kufor bol stále takmer plný oblečenia, ktoré si dieťa kúpilo.

"Jedno tričko, jeden sveter, jedny džínsy, jeden pár ponožiek, nohavice a topánky. Okrem peňaženky na mince a snežnej sovy je to všetko, čo Nizar vlastnil. Bol to niekoľko mesačný boj, kým sa Helge podarilo dotiahnuť ho do Edinburghu a Londýna, aby si zaobstaral potrebné veci na zostavenie poriadneho šatníka."

Severus pocítil intenzívny nával nechcenej hanby a viny. Ako často si myslel, že to dieťa je rozmaznané? Určite sa sústredil na nesprávny pojem. Tvrdohlavý by bol prinajmenšom výstižný. "Vzhľadom na to, čo si povedal o Helge, sa musím čudovať, prečo dovolila, aby takýto boj trval tak dlho."

Salazarov úsmev je slabý a láskavý. "Nechceli sme ho vystrašiť. V tých prvých týždňoch to bola úprimná obava. Nizar bol... jeho dôvera v ostatných bola taká úplne narušená, Severus. Sú dni, keď sa zobudím a stále žasnem nad tým, že sa mu vrátila dostatočná dôvera v seba a v ostatných, aby dôveroval mojej rodine, nehovoriac o ostatných, ktorí bývali na hrade."

"V tom prípade ma prekvapuje, že Myrddin prežil stretnutia s Nizarom bez toho, aby skončil pochovaný v príhodnom svahu," povie Severus.

"Myslíš to, že Myrddin udelil Nizarovi svoje tituly vojnového mága a ochrancu bez jediného varovania?" Salazar sa usmeje. "Ten starý kozol vedel, o čo mu ide. Jeho spôsoby boli bohapusté, ale neurobil by to, keby si neuvedomil potenciál, ktorý mal pred sebou. Keď sa Nizar zbavil nádoby s dušou, začal žiariť, ale keď sa stal Protectoris a Britanni Bellum dux Magum? Severus, vtedy môj brat rozkvitol."