Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severus sa naňho zadíva. "Už by ma naozaj nemalo prekvapiť nič, čo povieš, nikdy, a predsa sa ti to opäť podarilo."

"Je to prekliaty hovorca zeme!" Nizar zvolá. "Ten by to, kurva, vedel, len čo by som sa dotkol toho prekliateho kameňa!"

"Takže tvoje riešenie je nadopovať ho?"

Nizar sa naňho zvláštne pozrie. "Čo? Nie je to prvý raz. Alebo naopak. Povedz mi, že ťa neláka predstava, že by sa ti podarilo uvariť neškodný uspávací nápoj, ktorý majster elixírov nedokáže vycítiť ani ochutnať, kým ho nevypije aspoň polovicu a už bude príliš neskoro."

Severus sa zošuchne na pohovku. "Niečo také nemôžem urobiť. To som urobil Slughornovi v šiestom ročníku."

"To si nikdy nespomínal!" Nizar akoby sa zmietal medzi urážkou a smiechom.

"Nie som si istý, či sa to počíta. Myslím, že škriatok by toho človeka aj tak neoznačil za pravého majstra elixírov," odpovie Severus a Nizar sa nakloní dopredu a smeje sa, až lapá po dychu. "Nemáš za čo," povie samoľúbo.

Nizar si utrie tvár, uslzené oči a začervenanie. "Áno, ďakujem. To som potreboval."

"Ak si taký úzkostlivý, čo sa týka kameňa, kompenzuj si to inak," navrhne Severus. Myslí na upokojujúci nápoj alebo možno na nehoráznu silu v dúšku pokoja.

"Kompenzuj." Nizar sa opäť posadí a usmeje sa. "Netuším, prečo mi to prišlo na um, ale okrem obeda je jediná ďalšia vec, ktorú chcem v tejto chvíli robiť, aby som ťa objímal do bezvedomia."

Severus by túto možnosť veľmi rád prijal, ale rýchly pohľad na tiché hodiny na Nizarovej stene ho presvedčí o opaku. "Drž si tú myšlienku - Nizar. Nie. Doslova."

Nizar naňho vrhne nevinný pohľad. "Ty si to povedal."

"Som si toho vedomý a človek by si myslel, že už by som mal vedieť, že ti nemám nechávať takéto príležitosti. V týchto priestoroch sa doslova každú chvíľu objavia škriatkovia s jedlom. Okrem toho musím byť časť dňa k dispozícii vo svojej kancelárii, aj keby som tam robil len to, že budem šíriť klebety medzi niektorými Slizolinčanmi."

"V týchto chvíľach sa naozaj teším na letné prázdniny. Mal by som robiť to isté." Potom sa Nizar nakloní dopredu a pobozká ho. Severus sa usmeje na Nizarove ústa a zapletie prsty do Nizarových vlasov, pričom na krátky okamih prehĺbi bozk.

Keď sa od seba odtrhnú, Nizar sa naňho zahľadí. "To je stále ten najhorší druh povzbudenia, pokiaľ ide o to, aby som si robil svoju prácu."

Ozve sa takmer tiché prasknutie, ktoré znamená prítomnosť škriatka. Severus sa pozrie na Filky, ktorá na nich hľadí s oboma vysoko zdvihnutými ušami. "Mala by sa Filky vrátiť s obedom neskôr, profesori?"

"Nie, to je v poriadku." Nizar sa na škriatku upokojujúco usmeje, ale Filky je rozhodne nepresvedčená. Položí Nizarovi na stôl podnos pre dvoch, ešte raz sa na nich podozrievavo pozrie a odíde.

"Zbláznil som sa?" spýta sa Nizar Severusa. Je to dosť strohá otázka, ale Severus si myslí, že chápe jej zmysel.

"Obávam sa, že áno." Severus zaváha a rozmýšľa, či Nizar zamýšľal tie slová ako citát, alebo ako skutočnú otázku. Potom sa rozhodne, že na tom vlastne nezáleží. "Si úplný blázon. Ale poviem ti tajomstvo; najlepší ľudia sú takí." 1)

Nizar naňho nechápavo hľadí, kým opäť prepukne v smiech. Severus sa domnieva, že tento výsledok stojí za citovanie tej prekliatej knihy.

*          *          *          *

Po obede (a po tom, čo vrátil Kanzu Nizarovi) si Severus narovná habit, zváži, ako sa cíti, a potom sa premiestni priamo k svojej zamknutej a stráženej kancelárii. Odstráni ochrany a otvorí dvere - práve včas, aby mu pri nohách pristála skupina slizolinských študentov.

Severus nadvihne obočie pri pohľade na neohrabanú hromadu študentov a habitov. "Keď sa človek rozhodne čakať v úkryte, často je najlepšie nedávať to najavo tým, že bude príliš nápadný. Takisto je múdrejšie nerobiť to v takej veľkej skupine."

"Skrývali sme sa pred pani Norrisovou!" vysvetľuje slečna Bhatiaová odkiaľsi zo spleti prefektov a rôznych Slizolinčanov. "Niektorých z nás by na chodbe ignorovala, ale nie všetkých, pane!"

Severus sa potlačí pobavený zvuk a odstúpi, nechajúc slečnu Bhatiovú, Malfoya, Zabiniho, obe sestry Greengrassové, slečnu Parkinsonovú, Warringtona, slečnu Greenwoodovú, Guptu, slečnu Parangyovú, Higgsa a maličkú slečnu Dolohovú, aby sa pozbierali, oprášili sa a predstierali aspoň akú-takú dôstojnosť. "Nabudúce, prosím, vyberte len obmedzený počet prefektov, ktorí budú reprezentovať vašu fakultu, namiesto toho, aby ste sa snažili natlačiť do úzkych dverí, ktoré nikdy neboli určené na to, aby pojali toľko ľudí naraz, najmä v čase, keď by väčšina z vás mala zostať vo svojich internátoch."

"Radi by sme," povie Higgs, keď pomáha slečne Parkinsonovej na nohy, "ale v našej fakulte sú ľudia, ktorí počúvajú len toho, komu sa rozhodli na týždeň dôverovať. Správu, že nie ste mŕtvy, si vypočujú od niekoho, ako je Warrington, ale od nás, prefektov, ju odmietnu počuť."

"Čo sa už stalo," dodá Warrington, "ale nie som si istý, ako dlho ešte vydržím počúvať ich samoúčelné idiotstvo, než s krikom utečiem z tohto hradu."

Severus sa odmlčí, kým si sadne za stôl. "To sú tie vnútorné delenia vo fakulte také hrozné?"

"Ani nie, pane." Daphne Greengrassová vytiahne prútik, aby si opravila dieru v habite. "Je to bežný druh politiky, s ktorou sa stretávame, odkedy sa Vy-viete-kto rozhodol byť opäť aktívnou hrozbou. Sú si len vedomí toho, že prefekti sa rozhodli nepridávať sa k hrozbe, takže väčšinu z nich vôbec neuznávajú. Tak trochu váhajú, či prijmú spoločnosť Blaisea, Draca, Adele a mňa, keďže teraz máme potenciál stať sa silnými spojencami."

Gupta sa usmeje. "A práve tu prichádzajú na rad Bulstrodová a Warrington, pretože sú veľkí a desiví a každý jednoducho vie, že sa nakoniec postavia na stranu Vy-viete-koho, keďže celé ich rodiny urobili presne to."

"Blbci," vysloví slečna Parkinsonová.

"V mene prefektov odovzdávajú klebety tým idiotom. Nie je to nikoho vina, len ich, ak stále odmietajú počúvať, pane," dodá Higgs.

"Slečna Bulstrodová bola dosť rozumná na to, aby si uvedomila, že číhanie na mňa by prinajmenšom znemožnila," zamrmle Severus. "Ak ste tu, znamená to, že idioti z našej fakulty chcú informácie."

"Chcú. Niektorí z nich vás stále rešpektujú, pane, aj keď to už do konca života odmietnu priznať," povie Daphne. "Ostatní sa vás boja, lebo ste vojnový mág. Ich škoda."

"Aj mňa sa boja." dodá slečna Greenwoodová a vyzerá spokojne. "Vďaka tomu naozaj chápem, prečo si dávate tú námahu byť za každých okolností hrozivý, pane."

"Vskutku," potvrdí Severus. "Všetci si želáte vedieť o osude pána Goyla?"

Malfoy prikývne ako prvý. "Bol to môj priateľ, pane. Neviem, či ním ešte niekedy bude, ale rád by som vedel, čo sa s ním stane."

"Všimli sme si, že Goyla nevyhodili z internátu piateho ročníka," povie Zabini. "Tých, čo majú isté politické presvedčenie, to trochu znervózňuje."

"K tomu pravdepodobne dôjde zajtra, pred svedkami, ktorí sú v pracovný deň ráno na mieste." Severus si postupne prezerá každého zo Slizolinčanov. "Dôverujem vašej absolútnej diskrétnosti v tom, ako sa rozhodnete informovať zvyšok školy, pretože som si vedomý, že o túto informáciu je široký záujem. Obchodujte múdro."

"Áno, pane," odpovedajú zborovo, dokonca aj Astória. Severus už vie, ako sa informácia dostane k Chrabromilčanom. Dúfa len, že si vyberie obchod, ktorý nebude len obchytkávaním súčasného chrabromilského stíhača.

Práve si bol ochotný obchytkávať bývalého chrabromilského stíhača, posmievajú sa mu jeho vlastné myšlienky. Vyžaduje si veľké úsilie, aby sa mu to trápne uvedomenie neobjavilo na tvári. Vo februári bol úprimný, keď Salazarovi povedal, že si ešte stále zvyká na celú Nizarovu minulosť. Ten prekliaty portrét z roku 992 situácii vôbec nepomohol tým, že bol úplnou osinou v zadku.

"Gregory Goyle bol vylúčený na základe vojnových ustanovení školského štatútu, a preto má znášať vyhnanstvo v rámci hradu tým, že bude bývať vo vhodných priestoroch - nie vo väzenskej cele - v Temnej veži."

Zdá sa, že všetci si úľavou povzdychli a zároveň sa vzpružili. "Ostatné hlavy fakúlt s týmto nápadom súhlasili? A Dumbledore?" spýta sa slečna Parangyová.

"Profesor Dumbledore sa k tomu podľa štatútu školy nevyjadril," odpovie Severus. "Ale áno. Všetci vedúci fakúlt dali prednosť myšlienke vyhnanstva na hrade pred vylúčením Goyla, pretože ten by potom utiekol rovno za rodičmi a istou chodiacou mŕtvolou."

"Som naozaj rada," povie slečna Bhatiaová. "Teda, Goyle je idiot, ale z idiotstva sa dá vyrásť. Aj tak sme vedeli, že profesorka McGonagallová sa v súvislosti s týmto nápadom postaví na vašu stranu."

"Bystrohlavčania si boli asi na deväťdesiat percent istí súhlasom profesora Flitwicka. S profesorkou Sproutovou bývajú ťažkosti." Daphne prevrátila očami. "Niekedy je tá žena úplne beznádejná."

Severus sa rozhodne nepoukazovať na to, že slečna Greengrassová práve znela veľmi podobne ako slečna Grangerová. Nie je to myslené ako urážka a Daphne je schopná rozoznať vlastné meniace sa zvyky aj bez jeho pomoci. "Ak nemáte nič iné, bol by som rád, keby ste všetci opustili moju kanceláriu. Pred večerou musím urobiť niekoľko vecí, v neposlednom rade sa uistiť, že v pondelok ráno budeme mať funkčnú učebňu elixírov."

"Áno, pane." Draco si zahryzol do pery, čo je manier, ktorý sa inak od návštevy Frogmoru takmer vytratil. "Sme radi, že ste v poriadku, pane. Pre nás, ktorí sme boli v piatok v triede - bolo nepríjemné byť toho svedkami."

"Spanikárili sme," povie Pansy a jej sklamanie zo seba samej je zjavné. "A keď sme vás nepočuli, spanikárili sme ešte viac. Škriatkovia nás nepočuli, keď to napadlo aj Weasleymu, aby sa o to pokúsil."

"Nanešťastie, moja trieda je zabezpečená proti vniknutiu domácich škriatkov po tom, čo sa niekoľko študentov počas mojich prvých rokov vyučovania pokúsilo využiť svojich vlastných domácich škriatkov, aby im pomohli podvádzať," povie im Severus. "Napriek tomu, čo sa stalo, sa so zrušením tohto zákazu neponáhľam."

"Pochopiteľné. Ale aj tak to bolo úplne drsňácke, ako ste nám všetkým zachránili život, pane." Blaise sa bez najmenšieho náznaku hanby usmeje, keď sa na neho Severus pozrie kvôli tomu, ako sa vyjadril.

To Cassius sa zdrží, hoci nie bez toho, aby si vyslúžil zvláštny pohľad slečny Greenwoodovej. Cassius sa tvári nespokojne a položí si ruku na ľavé rameno, presne tam, kde by bolo temné znamenie. Adele sa zahľadí dolu, znova pozrie na Warringtona a pred odchodom prikývne.

Zaujímavé. "Nevedel som, že slečna Greenwoodová vie o tom, že ste označený, pán Warrington."

"Povedal som jej to, v súkromí. Nechcel som, aby ma vojnový mág zabil, keby náhodou objavila znamenie, keď sa snažím tráviť viac času s inteligentnými ľuďmi. Vyzeralo by to príliš ako špehovanie pre nesprávny tím," odpovie Warrington. "Verím jej, že bude diskrétna, ale túto časť by ste mali počuť len vy. Vy ste hlava našej fakulty, vy môžete rozhodnúť, či to potrebuje vedieť."

Severus prikývne. "Veľmi dobre, pán Warrington. Chápem to tak, že máte konkrétnejšie informácie týkajúce sa označených idiotov z našej fakulty?"

"Áno, pane." Warrington sa zatvári kyslo, čo pripomína jeho výrazy po prehre v metlobale. "Ak z toho, že sa vás Goyle pokúsil zabiť, vyšlo niečo užitočné, tak to, že výsledky znervóznili označených idiotov. Sú si vedomí, že keďže Goyle je nesporne vinný, niečo sa mu stane. Vzhľadom na to, že ste to vy, pane, vedia, že to bude významné."

"Nechcú byť vylúčení," odhadne Severus.

Warrington to zváži. "Myslím, že niektorým z nich by to bolo tak či onak jedno, pane, ale ostatní majú rodičov, ktorí sú dosť múdri na to, aby im pripomenuli, že ich výsledky v MLOKov budú znamenať veľa, ak sa budú snažiť získať prácu na ministerstve. Myslím, že táto časť bude platiť bez ohľadu na to, kto bude ministerstvo ovládať, keď sa skončí vojna."

"Kultúrny dôraz je silný, áno," súhlasí Severus. "Je to jeden z dôvodov, prečo povzbudzujem všetkých Slizolinčanov v šiestom ročníku, aby mali MLOKy na mysli, než aby túto starosť odkladali do siedmeho ročníka."

"Áno. Budúci rok." Warringtonovi sa vrátil kyslý výraz. "Nemyslím si, že to označení idioti vzdajú úplne, ale ak sa vrátia po veľkonočných prázdninách… vtedy by som očakával, že to skúsia znova – niečo, čo si myslia, že by mohli zvládnuť bez toho, aby ich chytili. Je to pravdepodobne druh plánovania, ktorý by potešil aj jeho."

"Áno, potešilo." Nanešťastie, pomyslel si Severus. "Ešte niečo?"

"Myslím si, že keby ich niekedy do toho tlačili, je tam pár označených idiotov, ktorí by sa mohli rozhodnúť, že sa k Vy-viete-komu nepridajú. Nebudem nikoho menovať, pane, pretože sa môžem mýliť. Len... len som nadobudol taký dojem."

"Je dobré dôverovať svojim inštinktom a ešte múdrejšie je nespoliehať sa na ne ako na istotu." Severus nakloní hlavu smerom ku dverám. "Ďakujem za informácie, pán Warrington. Verte či nie, je príjemné vedieť, že nebudem musieť čeliť dvom podpriemerným pokusom o atentát v priebehu jedného týždňa."

Na Warringtonovej tvári sa na chvíľu objaví úsmev. "Podpriemerným. To ste celý vy, pane."

Keď Warrington odíde z kancelárie, Severus vezme brko a papier a spíše si úplný zoznam všetkých ingrediencií, ktoré má uložené na policiach v triede. Ak nejaká fľaša prežila nerozbitá na dne studne, bude mať jednoducho navyše, ale najmúdrejšie je predpokladať, že žiadna sa nedá zachrániť.

Ak chce toto doplnenie zásob urobiť rýchlo, bude to znamenať, že sa v Rokville bude musieť vysporiadať s prekliatou Mandragorou a Muchotrávkou. Svoje požiadavky pošle prostredníctvom škriatka aj do obchodov v Šikmej uličke, ale tie majú viac zákazníkov. Tým lekárnikom by trvalo dlhšie, kým by zhromaždili, čo potrebuje.

Zúžiť to, rozhodne sa Severus a skontroluje rozvrh hodín na budúci týždeň. Polovicu z toho, čo je uvedené, si majú študenti zabezpečiť sami, ale on si zapíše každú jednu zložku elixírov, v duchu odpočíta, čo študenti použijú na hodine, a urobí si dodatočnú poznámku, ktoré ingrediencie teda bude treba objednať vo väčšom množstve.

Severus si to premyslí a rozhodne sa, že to bude považovať za láskavosť, ak mu Materia Medica Magicae poskytne prvú z potrebných zložiek na pondelkové hodiny, ktoré mu budú doručené sovou ráno pri raňajkách. Je majstrom elixírov, profesorom na Rokforte a skurveným vojnovým mágom. Ak sú dosť hlúpi na to, aby považovali myšlienku na láskavosť za bezvýznamnú, vždy je tu Slimoš a Blška... ako aj Mandragora a Muchotrávka.

Bože, s Mandragorou a Muchotrávkou sa mu naozaj nechce mať do činenia. Keď naposledy navštívil ich priestory, urazil celý ich sortiment. Urážky boli zaslúžené, ale to ich nenakloní k tomu, aby ponúkli svoju rýchlu pomoc, dlžná láskavosť alebo nie.

Keď je Severus hotový, má tri zoznamy: na prvom sú uvedené pondelkové potreby, na druhom potreby hodín na celý týždeň a na treťom všetky ostatné prísady, ktoré treba nahradiť a ktoré neboli medzi tými bezpečne uloženými v skrini. Podlaha zmizla aj tam, ale zatvorené dvere zabránili tomu, aby boli študenti hodení na jeho police. Jeho jedinou ďalšou starosťou v tomto smere by boli kotlíky mladších ročníkov, ktoré boli všetky uložené v skrinke na podlahe.

Severus urobil dva duplikáty každého zoznamu a uistil sa, že na každom je jeho magický podpis. Potom, keď ho napadne náhodná myšlienka, vezme oveľa menší kúsok zrolovaného papiera a napíše naň krátku poznámku.

Teraz potrebuje poslov, ktorí sú rýchlejší ako sovy. "Filky! Tinny! Rubinny!"

Traja domáci škriatkovia sa objavia v miestnosti pred jeho stolom, hoci Tinny a Rubinny vyzerajú prekvapene, že ich zavolal. "Čo sa deje, profesor Snape?" zdvorilo opýta sa Filky.

"Potrebujem rýchlych poslov, aby sme sa ráno pripravili na vyučovanie." Severus zváži, aká politika je v hre, a až potom pokračuje. Celý hrad plný škriatkov si začína uvedomovať a pociťovať nevôľu voči stáročiam otroctva, ktoré znášali. Nebudú si to vybíjať na Rokforte, nie keď je to samotný Rokfort, ktorý ich ukrýva tým, že ich zmluva je nanovo dodržiavaná, ale Severus by ich radšej nepodnecoval k hnevu kvôli problému zlých mravov. "Bol by som vďačný za vašu pomoc."

Filky sa tvári potešene; zvyšní dvaja škriatkovia hneď ožili. "Slizolinský profesor potrebuje len požiadať," povie Tinny. "Čo požaduje profesor Snape?"

Severus podá Filky prvý zväzok zvitkov. "Odnes to, prosím, majiteľom Materia Medic Magicae v Šikmej uličke a uisti sa, že to odovzdáš do rúk jedného z majiteľov, nie obyčajného asistenta. "Počkaj na ich odpoveď; ak na túto žiadosť nemôžu alebo nechcú reagovať, chcel by som, nech Tinny odnesie tento zväzok…" Severus podá ďalšiu sadu menšiemu škriatkovi, "... k Slimošovi a Blške, tiež v Šikmej uličke. Ak ti aj oni dajú zápornú odpoveď, potom nemám na výber." Severus podá posledný zväzok Rubinny. "Toto má ísť Mandragore a Muchotrávke do Rokville, ale počkaj prosím, kým to neskúsia Filky a Tinny. Obchod v Rokville je moja posledná voľba."

Zdá sa, že škriatkov pobavili podrobnosti jeho žiadosti. "Hneď sa o to postaráme, pán profesor," uistí ho Filky veselo. "Budú potrebovať čas, aby sa dobre rozhodli." Odmlčí sa. "Filky sa nevyhýba tomu, aby ich povzbudzovať, profesor." Potom sa premiestni a rýchlo ju nasledujú aj ostatní dvaja.

Domáca škriatka Filky sa možno práve chystá zdvorilo pohroziť lekárnikovi v jeho mene. Sakra, Severus už v Británii nikdy nebude môcť nakupovať ingrediencie.

*          *          *          *

Ron si tento víkend nerobí domáce úlohy a tentoraz má dokonalú, úplne oprávnenú výhovorku, proti ktorej Hermiona nemôže namietať: jeho školská taška je zavalená pod troskami spolu so všetkými úlohami, ktoré si počas dňa vyzdvihol. Okrem elixírov, ale to je Goyleova vina, nie Ronova. Vďaka tým prekliatym MLOKom je to pravdepodobne najpohodovejší víkend, aký zažil za celý rok, a on to využil tak, že čo najčastejšie nerobí vôbec nič.

Zahľadí sa na svoju najnovšiu knihu o Kudleyovských kanónoch, keď zazrie niečo pohybujúce sa. Neville hľadí na zvitok, ktorý práve spadol pred neho, akoby ho chcel zjesť. "Ehm... to je len papier, Nev," povie Ron, keď sa Neville ani nepohne.

"Je to papier profesora Snapea!" zapiští Neville.

Ron sa pozrie na zvitok ležiaci na Nevillovej posteli, ale netuší, ako môže Neville zistiť, od koho je. Nie je označený Snapeovým písmom, dokonca ani pečaťou. "Neville, keby ťa chcel otráviť, pochybujem, že by to urobil v chrabromilskej veži. Profesorka McGonagallová by ho roztrhala na kusy."

"To naozaj nepomáha!" odvrkne Neville, ale aspoň zdvihne zvitok. Stále ho rozbaľuje, akoby čakal, že vybuchne. Je to Snape, takže Ron usúdi, že to nie je celkom nepravdepodobné. Pravdepodobne však nie slizolinské.

"Tak čo?" posúri ho Ron, keď Neville na zvitok len zíza. "Čo sa tam píše?"

"Ehm." Neville prehltne. "Pán Longbottom, ak sa v utorok ráno pokúsite ujsť z hodiny elixírov, nebudem sa obťažovať jedmi. Budem informovať vašu starú mamu. To je všetko. To je všetko, čo sa tam píše. Ani to nepodpísal. Je to hrozba alebo povzbudenie, Ron?"

"Kámo, to je Snape," odpovie Ron. "Vieš, že u neho je to zvyčajne oboje."

* * * * *

1) Stará dobrá Alenka v ríši divov. Za zrekonštruovanie presného slovenského dabingu ďakujem mojej úžasnej bete, ktorá sa s tým natrápila a odkazuje, že "ak by si to niekto z čitateľov pamätal inak, tak nech sa ozve. ? A len taká poznámka na okraj, ono to v knihe tuším ani nebolo, a ani by to nemali odkiaľ vedieť, keďže to je scéna z tej filmovej verzie od Tima Burtona, ktorý vyšiel v 2010."