Preklady fanfiction Harryho Pottera

3. kapitola: Prechádzka

V rokline prúdilo slnečné svetlo teplo a neuponáhľane cez buky a potôčik priateľsky žblnkotal vo svojom koryte.

Draco stál na päte rampy vedúcej od predných dverí chalúpky, čižmy vyleštené, s vystretým ramenom.

V kútiku úst sa mu zachvelo.

„Ani slovo," precedila Hermiona pomedzi zuby, keď k nemu pristúpila.

„O čom?"

„Nehraj sa na hlúpeho. Myslím, že sa to tak očakáva. V každom prípade mi vietor rozfukuje vlasy na všetky strany. Nemôžem celé doobedie vypľúvať vlasy z úst, je to nevkusné."

„To je," súhlasil.

„Prestaň sa usmievať," zasyčala. „Nie že by tvoja situácia bola o niečo lepšia."

Významne sa pozrela na jeho nákrčník.

„Neusmievam sa," povedal.

„Vidím, ako sa usmievaš. Robíš to práve teraz."

Držal ústa v rovnej, chvejúcej sa línii.

„Tak to povedz," zahundrala Hermiona.

„Ako to teda bude: povedať to, alebo ani slovo? Nemôžeš mať oboje."

„Môžem to mať akokoľvek chcem, Malfoy."

Vtedy sa prestal snažiť skrývať pobavenie.

„To môže platiť skoro pri komkoľvek inom, ale ja som dosť záludný, no nie? Naozaj si myslím, že by si sa mala chytiť môjho ramena."

Naježila sa. „Prepáč, ale nepotrebujem sa držať tvojho ramena."

„Som si istý, že je to pravda, ale stojím tu s vystretým ramenom a vyzerá čudne, že sa ho nechytíš."

„Ty vyzeráš čudne."

„Milé."

„Ty si milý."

Jedna strana jeho úst sa nadvihla.

„Rozhodne by som mohol byť."

Pohľad, ktorý mu Hermiona venovala, bol z kovanej ocele.

„Grangerová, ja som to nenačal. Prečo máš takého chrobáka v —"

„Neopováž... sa."

Naďalej sa usmieval i držal vystreté rameno.

So zbytočnou mierou drsnosti v zovretí sa ho chytila.

****

Skoro ráno toho dňa vstala Hermiona nedlho po východe slnka. Skôr než stihla prelistovať čo i len prvú policu kníh v spálni, ozvalo sa na dvere tiché zaklopanie.

„Vstúpte," povedala a do izby vošla čarodejnica.

Bola mladá, azda okolo osemnásť rokov, malá a veľmi chudá, s bledými ryšavými vlasmi vyčesanými do vrkočov okolo hlavy a s posýpkou pieh na lícach. Ťahala za sebou veľký kufor, očarený tak, aby sa vznášal nad zemou vo výške pása.

Keď bola dnu, dievča odmanévrovalo kufor do kúta, vytiahlo z vrecka prútik a jemne usadilo kufor na podlahu.

„Dobré ráno, pani." Dievča sa otočilo k Hermione a urobilo pukrle. „Prišla som ohľadom oblečenia."

„Oblečenia?"

„Áno, pani." Nadýchlo sa a vrhlo sa do prívalu rýchlej reči. „Chlapec od zeleninára priniesol večer odkaz od pána Grixa, že má v chalúpke ubytovanú čarodejnicu, ktorá potrebuje celý šatník, a či by som mohla prísť hneď ráno s nejakými vecami na oblečenie, o ktorých správne predpokladal, že ich máme. Ann pracuje hore u Parkinsonovcov a slečna Parkinsonová je tak nezvyčajne štedrá so svojimi starými šatami, a keďže Ann na jar tak vyrástla a Katherine nie je ďaleko za ňou, no zatiaľ ešte nie je pripravená na tie, ktoré Ann práve odložila, máme niekoľko, ktoré sa práve nepoužívajú." Otočila sa, otvorila kufor a začala sa prehrabávať v mori látky. „Priniesla som dvoje ranné šaty a dvoje vychádzkové šaty a jeden živôtik. Pán Grix spomínal, že potrebujete úplne všetku spodnú bielizeň, aj topánky, lebo ste prišli o batožinu, aká škoda! Vravel, že máte tak akurát Anninu veľkosť, predtým než na jar vyrástla, len o čosi väčšiu v poprsí, čo nie je veľa, ak môžem niečo také povedať o vlastnej sestre, a v tom sa ani trochu nemýlil, však!" Otočila sa a s úsmevom si Hermionu premerala odzdola nahor. „Nikto z nás netuší, čo by sa stalo s drahým starým čudákom pánom Martinom bez pána Grixa. Vie všetko," uzavrela.

Hermiona nepochybovala, že vie.

„Ďakujem," povedala, keď vstrebala tú tsunami informácií. „Som Hermiona. Grangerová," dodala pre prípad, že by to bolo nevyhnutnou súčasťou predstavovania.

Dievča znova pukrlo.

„Slečna Grangerová," povedalo. „Som Margaret McClureová, spoza Market Hettleshamu. Mám vám teraz pomôcť obliecť sa?"

„Ó! Asi... nuž, áno, ďakujem."

Obliekanie predošlého dňa bolo svojím spôsobom utrpením. Večer si nechala baklažánové šaty, aby zišla na čaj s Grixom a pánom Martinom, ktorý Draco prespal. Keď večer vyšla do spálne, šaty a spodničku si dokázala vyzliecť bez väčších problémov, no s rozuzlením zo šnurovačky zápasila. Napokon sa uchýlila k tomu, že namierila prútik na svoj chrbát a preťala celý rebrík šnurovania, namiesto toho, aby požiadala o pomoc Grixa, alebo, nedaj Merlin, zobudila Draca a dostala sa do situácie, že by ho prosila, nech jej rozopne spodnú bielizeň.

V košieľke sa pohodlne vyspala ako v akejsi nočnej košeli. Okolo druhej ráno bola vďačná, keď zistila, že sú už za štádiom dejín, keď sa používali nočníky, aspoň v čarodejníckych domácnostiach, alebo aspoň v tejto. Najväčšou jej starosťou bolo zababušiť sa a vyjsť a zísť po strmých schodoch k vnútornému záchodu bez toho, aby si nohy zamotala do väčšieho množstva sukne, než na aké bola zvyknutá.

Hermiona sa teraz podvolila tomu, aby jej zložili košieľku, a celkom úspešne zamaskovala vlastný previnilý výraz, keď Margaret prvý raz uvidela, a potom otvorene zízala na jej nohavičky z 21. storočia.

Boli to jedny z Hermioniných najpohodlnejších, zo sivej bavlny s potlačou drobných ružových srdiečok a lemované ružovou bavlnenou výšivkou.

Hermiona sa sama so sebou dohadovala a napokon sa rozhodla, že si ich nevyzlečie, až na to, že si ich predošlý večer na chvíľu zložila, dôkladne ich vyčistila kúzlom a zase obliekla.

„Čo sú tamtie?" spýtala sa Margaret.

Hermiona cítila, ako sa červená.

„Sú nové," povedala. Potom pochybovačne dodala: „Sú francúzske."

Margaret pokrčila plecami, akoby nepotrebovala ďalšie vysvetlenie.

Pomohla Hermione do čerstvej košieľky, potom jej priložila šnurovačku, ktorá jej už pred akoukoľvek úpravou tesne objala rebrá i hruď. Najkratšími pohybmi prútika uvoľnila poprsie a doladila ho do dokonalého súladu s jej postavou a rýchlymi, cvičenými prstami ju do nej zašnurovala.

Hermiona bola mierne znepokojená, keď zistila, že jej prsia vystupujú nad líniu šnurovačky ešte agresívnejšie než predošlého dňa, ako dve prekysnuté gule cesta.

„Je toto normálne?" Významne sa zahľadela medzi Margaret a svoj dekolt.

Margaret sa zasmiala, oči pevne zatvorené a nos pokrčený.

„Vyzeráte pôvabne, slečna Grangerová," trvala na svojom. „Dobre padnúca spodná bielizeň urobí s vašimi prirodzenými darmi divy."

„Vyložene zázraky s nimi urobila," zamrmlala Hermiona a opatrne si stláčala vzdúvajúce sa telo v márnom pokuse vyfúknuť ho.

Keď bola šnurovačka zaistená, Margaret pomohla Hermione do spodničky, tentoraz so živôtikom a ramienkami, potom jej podala pár pančúch. Tak ako tie, čo mala na sebe predošlý deň, boli upletené z jemného bieleho hodvábu s jemnou čipkou na okrajoch.

Hermiona si ich natiahla a potom opatrne povedala: „Pančuchy mi včera pripadali trochu voľné. Je niečo, čo by ich mohlo trochu zaistiť?" Zúfalo sa snažila zahaliť svoju nevedomosť, no nemala ani potuchy, akú technológiu ženy používali na držanie pančúch.

„Priniesla som niekoľko sád stužiek. Chcete pomôcť s ich navlečením?" povedala Margaret.

Hermiona vďačne prijala. Kým Margaret vyberala z kufra sadu bledoružových saténových stužiek, Hermiona si sadla na okraj postele a vyhrnula si sukne košieľky a spodničky až po vrch stehien.

Margaret si kľakla na podlahu medzi Hermionine kolená, odborne uviazala jednu zo stužiek okolo Hermioninho pravého stehna, potom zdvihla druhú stužku a začala ju omotávať okolo ľavého.

Práve v tej chvíli sa dvere jej spálne prudko rozleteli.

„Grangerová, je čas —"

Draco mal na sebe oblek podobný tomu, čo mal predošlý deň, len dnes mal čierne nohavice. Mal tie isté lesklé čierne čižmy, sivú vestu, bielu košeľu a nákrčník a zjavne sa upravil trochou kúziel. Vyzeral sviežo a oddýchnuto, ako si Hermiona predstavovala, že človek musí po poriadnych trinástich či štrnástich hodinách spánku. Vlasy mu padali do čela tak sugestívne ako vždy.

Pohľad mal prilepený na Hermioniných obnažených a roztvorených stehnách a na Margaret kľačiacej medzi nimi.

Nasledovalo dlhé ticho, kým pokračoval v reči.

„Je čas zísť dolu," povedal napokon.

Pozrel hore na Hermioninu tvár.

„Je čas jesť," skúsil znova.

Odkašľal si a uvoľnil päsť z kľučky.

„Poďte dolu," povedal, „na raňajky."

Hermiona naňho hľadela bez výrazu.

Prvý raz sa zdalo, že dokáže zamerať plné vedomie na tretiu osobu v miestnosti.

„Vy musíte byť Grangerovej komorná od pančúch," povedal Margaret. Druhý raz si odkašľal. „Od podväzkov. Teda Hermionina. Je to moja sestra. Dobrý deň." Margaret sklonila hlavu.

„Toto je slečna Margaret McClureová," povedala Hermiona.

„Slečna Margaret," povedal a kývol jej.

„To si už pil?" spýtala sa Hermiona. „Ešte nie je ani sedem."

„Nie, ale myslím, že pôjdem niečo zariadiť, aby som začal."

Venoval im obom mierny úklon, hladko sa otočil a švihácky zišiel dolu schodmi.

****

Hermiona sa za ním vydala o chvíľu neskôr.

Margaret jej vyčesala vlasy, omotané vrkočmi a modrou stužkou. Kučery jej voľne rámovali tvár a padali pri šiji spôsobom, ktorý pôsobil oveľa zámernejšie než predošlý deň. Mala na sebe biele ľanové šaty s bordúrou z bielych vyšívaných kvetov a jej jednoduché pracovné baletky nahradil pár krátkych šnurovacích čižmičiek so špicatými špičkami. Margaret bez opýtania urobila pár rýchlych kúziel na Hermioninej tvári a Hermiona mala podozrenie, že má ružovejšie líca a pery než zvyčajne.

Draco, sediac za stolom v malej jedálni, zdvihol oči, aby sledoval, ako vchádza do miestnosti, no neodvrátil sa od výtlačku Denného proroka, ktorý mal pred sebou rozložený. Pred ním stála miska čohosi, čo vyzeralo ako kaša, a vedľa nej vysoký pohár hustej zelenej tekutiny.

Hermiona si sadla na voľnú stoličku blízko opačného konca stola a snažila sa zložiť tak, aby minimalizovala družnú, kamarátsku extrovertnosť svojho poprsia, kým sa pán Martin vo svojom magickom kresle nasmeroval do čela stola.

Pred Hermionou a pánom Martinom sa zjavili misky kaše, po nich vysoké poháre zeleného mazľavca.

Grix, ktorý dokončil upratovanie v kuchyni, sa k nim pripojil pri stole.

Hermiona zdvihla pohár k nosu a oňuchala ho. Voňal sladko a tropicky.

„Je toto —"

„Je to, vlastne, smoothie," povedal Draco, opäť pohltený ranným plátkom. „Banán, mango a kokos, myslím, a potom nás tu pán Grix požehnal pridaným špenátom."

„Ó! Netušila som, že smoothie boli populárne v —" Zarazila sa, aby nepovedala minulosti, a pozrela na Grixa, ktorý jej cez vrch okuliarov pozeral rovno do očí. „V tomto kraji," dokončila.

„Neviem, či sú," povedal Draco. Zdvihol pohár, poriadne si privoňal a zase ho položil. „Toto vyzerá ako špecialita chalúpky Twiggybroke. Som si tiež úplne istý, že v tej kaši je ľanová múčka."

Hermiona si z nej trochu odhryzla a potvrdila výraznú, orieškovo-olejnatú chuť. Bola tiež dochutená čímsi, čo chutilo ako škorica, klinčeky a kardamóm. Na ponuku bola aj miska nasekaných vlašských orechov, ako aj strúhaný kokos a veľká miska čučoriedok.

Hermiona si naliala šálku čaju z kanvice postavenej uprostred stola. Bol číry, jasno zelený a voňal trávnato a trpko. Žiadny cukor ani mlieko k dispozícii neboli.

Vylepšila si ovsenú kašu štedrými lyžicami všetkého dostupného a pustila sa do nej.

V čele stola Martin pri každej lyžici kaše blažene zatváral oči.

Draco sledoval, ako obaja jedia.

„Som rád, že aspoň vy dvaja ste s rannou krmou spokojní," povedal.

„Ďakujem vám, pán Grix," povedala Hermiona, „že ste sa postarali o môj šatník. Slečna Margaret bola nenahraditeľná. Bolo to od vás veľmi ohľaduplné."

„To je v poriadku," povedal Grix drsne. „Nemôžeme predsa nechať, aby ste pobehovali po Wiltshire donaha."

Draco si zdvihol noviny, aby si zakryl tvár, a Hermiona ho počula odfrknúť.

„Nie, to by asi nešlo," povedala.

Grix vstal, aby Martinovi nalial šálku zeleného čaju, a potom sa vrátil na svoje miesto pri stole.

„Predpokladám, že na dnešné doobedie chystáte výlet." Navŕšil si misku ovsa orechmi, potom si vzal veľkú hrsť čučoriedok a začal si ich po jednej hádzať do úst.

Hermiona pozrela na Draca.

„Myslím, že áno," povedala. „Longbottomovské dievčatá vraveli, že nás dnes ráno navštívia, čosi o prechádzke k Averyovcom?"

Grix prikývol.

„To vás udrží z Martinovej blízkosti dosť dlho. Sám chodí ráno na vzduch a potom príde dnu k čítaniu a odpočíva, kým mu spisujem poznámky. Je to tiché obdobie a verím, že vy dvaja sa mu dokážete vyhnúť."

Otočil sa k Martinovi a potľapkal ho po pravej ruke.

„Si v poriadku, Martin?" povedal hlasno.

Pán Martin pozrel na Grixa svojimi veľkými, ligotavými sovími očami, potom si priložil smoothie k ústam, poriadne sa napil a pohár zase odložil. Nad perou mal tenkú líniu zelených fúzov. „Vláknina," povedal a potľapkal Grixa po ruke späť.

„Tak je, kamarát." Grix sa naklonil a mávnutím čarovne odstránil fúzy. „Nech to všetko ide ďalej."

Draco otočil stranu novín a švihnutím ju vyrovnal.

****

Po raňajkách, a skôr než prišli longbottomovské dievčatá, sa Hermiona dlhšie poobzerala po knižných policiach lemujúcich obývaciu izbu.

Draco pristúpil, potom sa oprel o policu a predstieral, že sa vážne zaujíma o zväzok o čínskych vodných rastlinách. Bol napísaný po čínsky, o čom Hermiona vedela, že to Draco nevie prečítať.

„Kde je obracač času?" povedal potichu bez toho, aby zdvihol zrak od čítania. Grix bol príliš zaneprázdnený zababušievaním Martina do jeho zložitého balíčka diek, aby im venoval pozornosť.

Zľahka zakašľala.

„Je v bezpečí."

„V bezpečí kde? Musíme vymyslieť plán na jeho opravu a v žiadnom prípade ho nepustíme z rúk. Nezdá sa, že by si v tej veci mala nejaké vrecká." Knihou ukázal na jej šaty.

„Mám ho pri sebe," povedala. „Nemusíš sa oň báť."

„Rozhodne sa bojím o náš jediný prostriedok, ako sa dostať späť do nášho —" obzrel sa cez plece na Grixa a pána Martina a stíšil hlas — „do nášho času. Nie som si istý, či ti ho možno zveriť."

Hermiona prudko zružovela v rýchlo nastupujúcom záchvate zúrivosti.

„Ty si nie si istý, či mne —" začala rozohnene a naklonila sa k nemu. Zarazila sa a zavrela ústa. „Prepáč, Malfoy," zašepkala, „ale vzhľadom na to, že som jediná časocestovateľka v tomto prekliatom storočí, ktorá sa nestarala o líniu svojich nohavíc natoľko, aby nemala v aktívnom laboratóriu obracač času pri sebe, neviem, ako môže byť to, kam ho odkladám, tvoja starosť. O čom by si mal premýšľať, je to, ako sa dostaneme k vhodným nástrojom na jeho opravu."

Prižmúril oči a premeral si ju odzdola nahor. Jeho pohľad skončil tam, kde jej vyšponované gule jasali v družnej pohode nad okrajom živôtika.

„Máš ho tam dole, však."

Pozrela rovno dolu do tienistých hĺbok svojho výstrihu.

„Aj keby som ho mala, do toho ťa nič nie je," vystrelila naňho.

„Ó, do toho ma niečo je," povedal. „Spravila si ich úplne mojou starosťou."

„Ich? Nemyslíš ho?"

„Nie, nemyslím, že áno."

Urobil jediný krok jej smerom.

„Dávam na teba pozor." Prižmúril oči na jej dekolt.

„Hovoríš s mojím —"

Skôr než stihla dokončiť myšlienku, prihrnul sa cestičkou cez stromy smiech štyroch žien a vošiel do chalúpky otvoreným predným oknom.

****

Pozdĺž dna lesa sledoval tok potoka vyšliapaný chodníček. Keď sa spoločnosť zhromaždila, vydala sa po ňom, po dvoch vedľa seba.

Štyri longbottomovské sestry prišli, vymenili si s Martinom a Grixom nevyhnutné zdvorilosti a svižne sa pohli s Hermionou a Dracom, akoby tá dvojica predstavovala lesklú novú hračku, ktorou sa dychtili popýšiť po okolí.

Hermiona si dala za prioritu odlepiť sa od Dracovho ramena už zavčasu na prechádzke a po jeho boku ju rýchlo nahradila najmladšia longbottomovská sestra, Cassandra. Cressida a Penelope kráčali vzadu, prvá sledujúc Cassandru a Draca bystrým okom a druhá vyhýbajúc sa vlhkej zemi drobnými, vyberanými krôčikmi. Hermiona a najstaršia sestra Isadora tvorili koniec skupiny a Hermiona sa čoskoro ocitla v nenútenom rozhovore.

„Som vďačná vám a vášmu bratovi, že ste sa k nám dnes ráno pridali," povedala Isadora. „Spoločnosť býva na vidieku taká jednotvárna a všetky sme túžili spoznať Grangerovcov. Slávni bratranci pána Martina boli včera veľmi očakávaní."

Hermiona nepríjemne odvrátila pohľad. Bolo dosť zlé, že ju pri raňajkovom stole premeriaval prefíkaný pán Grix, no prehlbovanie klamstva, ktoré nasadili na rodinu Longbottomovcov, pôsobilo ako ešte hlbší nemorálny čin, nech už boli ich dôvody akokoľvek opodstatnené. Longbottomovské sestry boli dobrosrdečné dievčatá láskavej povahy, a čo bolo ešte horšie, všetky sa už, zdalo sa, naozaj veľmi obľúbili Hermionu aj Draca.

Hermiona bola odhodlaná zariadiť, aby ich pobyt v devätnástom storočí bol krátky a aby boli, kým tam sú, bezchybnými hosťami.

„Som si istá, že nás to spojenie veľmi teší." Hermiona si v hlave prebrala rečové vzorce každej kostýmovej drámy z BBC, akú kedy videla.

Isadora vzala Hermionu za rameno a usmiala sa na ňu.

Bola oblečená skromne, zabalená do šatky a v šatách, ktoré jej zakrývali ruky a odhaľovali podstatne menej dekoltu než tie Hermionine. Voľné zlaté kučery mala vyčesané na temene a potom zakryté sýtoružovým čepcom.

Najvýraznejšou zmenou oproti predošlému dňu bolo pridanie páru okuliarov so zlatými obrubami, ktoré zväčšovali jej oči, už beztak veľké a orámované hustými, tmavými mihalnicami. Mala krásne klenuté obočie a výrazné črty spoločné všetkým longbottomovským sestrám, ktoré im dodávali klasickú kvalitu, akoby boli vytesané z mramoru, aby zvečnili Grékmi preferované proporcie.

Neville Longbottom bol, mierne povedané, nemotorné dieťa, no Hermiona uvážila, že jeho dospievanie na vysokého, plecnatého a nepopierateľne pekného muža sa azda dalo predvídať lepšie.

„Otec ma naliehavo žiadal, aby som vás a pána Grangera pozvala dnes večer na večeru k nám do sídla — spolu s pánom Martinom a pánom Grixom, samozrejme," povedala Isadora. Naklonila hlavu k Hermione, akoby hovorila v prísnej dôvernosti. „Obávam sa, že ak odmietnete, budete mať môjho otca pri dverách chalúpky, ako sa dožaduje vysvetlenia."

Jej výraz bol otvorený a presiaknutý nenútenou srdečnosťou.

„Samozrejme! S radosťou prídeme," povedala Hermiona. „Za pána Martina ani pána Grixa však hovoriť nemôžem." Pomyslela na Grixovu zjavnú starostlivosť o výživovú hustotu a obsah vlákniny v jeho a Martinovej strave. „Možno budú dnes večer naklonení stolovať v chalúpke."