Preklady fanfiction Harryho Pottera

Severusa prebudí známy hlas, ale nie je to nejaký neznámy liečiteľ z nemocnice svätého Munga. Je to Nizar a Severus si myslí, že by mohol čítať. Slová zostávajú nezreteľné, neinterpretovateľné.

Ach. Krásne. Stále je omámený. Úmyselne sa rozhodne ísť spať, len aby sa vyhol následkom toho, čo museli byť najmenej dva elixíry proti bolesti a bohvie čo ešte.

Znova sa zobudí oveľa neskôr. V nemocničnom krídle sú rozsvietené sviečky a fakle, aby zahnali nočnú tmu. Je v súkromnej izbe a je Poppy veľmi zaviazaný za to, že mu preukázala túto láskavosť.

Ďalší svetlý bod: už sa necíti premrznutý na kosť. Namiesto toho to bolí, ale cítil sa aj horšie. Oveľa dôležitejší je fakt, že opäť dokáže myslieť, čo bolo pre jeho existenciu vždy životne dôležité.

Nizar si číta nahlas. Severus zbystrí pozornosť, aby počúval.

"Vojvodkyňa, vek sa k nám obom rýchlo plazí, mali by sme byť jednotní proti tej smrti, ktorej príchod nemôže byť ďaleko."

"Premáhate ma, madam, láskavosťou svojho jazyka."

"Nikto ma nikdy nemiloval a neslúžil mi tak ako vy, vojvodkyňa."

"Vaše veličenstvo je príliš láskavé, keď si na to spomína."

"Nie je to tak. Dajte mi dôkaz svojho priateľstva, vojvodkyňa."

"Celá moja bytosť je vám oddaná, madam." 1)

Nastala odmlka. "Dvorili si navzájom?" Nizar sa čuduje. Severus vypustí tichý smiech; začal uvažovať o tom istom.

"Severus?"

"Čo to, do čerta, čítaš?" Severus zašepká a obzrie sa, aby zistil, že Nizar balansuje na stoličke po jeho boku, nohy má opreté o nočný stolík.

Nizar sa pozrie na knihu, kým ju zavrie, a nechá stoličku dopadnúť späť na podlahu. "Vikomt z Bragelonne. Konkrétne Muž so železnou maskou. Navrhol ju Salazar. Politické intrigy sa začali na prvej strane a neprestali. Myslím, že v tejto chvíli mám možno záblesky z Dvora."

"Čítaš najprv jedno z pokračovaní?" Severus sa spýta a niekoľkokrát zažmurká, aby získal väčšiu sústredenosť. Teraz už dokáže rozoznať zlatý nápis na obale a chrbte knihy, hoci je opotrebovaný a vyblednutý. Kniha je viazaná v koži, nie v papieri, čo ho núti premýšľať, aký starý je ten výtlačok.

"Nie, Troch mušketierov a Troch mušketierov po dvadsiatich rokoch si prespal, čo je asi najlepšie." Nizar položí knihu na malý stolík vedľa postele. "Hlavný hrdina začínal ako taký totálne stereotypný Chrabromilčan, že aj ja som ho chcel zaškrtiť. Autor ho tiež toľkokrát prirovnal k Donovi Quijotovi, že som potom chcel uškrtiť autora, ktorý je, žiaľ, veľmi mŕtvy."

Tri knihy. Severus sa zachmúril. "Čo je za deň?"

"Sobota večer." Nizar sa pozrie na hodinky. "Skoro deväť hodín. Ako sa máš?"

Severus sa zamyslí a potom si pohne prstami na rukách a nohách. "Bolí ma to, ale je to oveľa lepšie ako alternatíva."

"To je. Povedal som Poppy, že nebudem rušiť jej odpočinok, ak sa zobudíš skôr než ráno. Lež pokojne, aby sa upokojila," prikáže Nizar. Vysiela rovnaké diagnostické zaklínadlo, aké použil v... komnate? No. Stále si nie je istý, čo bolo pod jeho učebňou elixírov.

Severus teraz vidí obraz, ktorý je zakaleným, hmlistým obrazom ľudského tela obkresleného farebnými čiarami. Ani zďaleka sa nepodobá na Poppyino diagnostické kúzlo, ani na žiadnu liečiteľskú verziu, ktorú doteraz videl. "Helgine kúzlo?"

"Jedno z nich." Nizar skúma žlté a zelené čiary, ktoré sa ťahajú pozdĺž každej jednej časti hmlistého modrého odtlačku tela. "Nepamätám si, že by severčina mala názov pre nervovú sústavu, ale rozumeli, že tie cesty existujú. Zelená ukazuje, že poškodenie je napravené a všetko funguje tak, ako má. Žltá je bolesť. Ak by to bola horšia bolesť, než si pripustil, smerovala by k... červenej? Myslím, že je to červená. Niekedy sa červená farba ťažko číta, keď je na pozadí modrej, vidím viac fialovej." Nizar zruší kúzlo. "Ale ty si. Si v poriadku."

Severus si myslí, že Nizar možno hovorí tie slová skôr preto, aby upokojil seba, než Severusa. "Áno, som. Prečo si mi... prečo si mi celý čas čítal?"

Nizar sa pozrie na knihu. "Kedysi si mi robil to isté."

"Nizar."

"Dobre! Bolo to aspoň niečo, čím som sa mohol zaoberať, okrem toho, že som sa snažil zavraždiť neplnoletého študenta alebo inak panikáriť," priznáva Nizar. "Sakra."

Severus vytiahne ruky spod plachty a prikrývky, zdajú sa mu príliš ťažké, a podrží ich v tichej žiadosti, kým Nizar nepovolí a nechytí Severusa za ruku. "Prosím, povedz mi, prečo chceš zavraždiť študenta."

Nizar si vzdychne. "Pretože to bolo zámerné, Severus. Gregory Goyle vedel, na čom Longbottom pracuje, a nejako zistil, že Longbottom sa venoval výskumu, ako zvládnuť príliš silné elixíry. Neprevrhol kotlík len preto, aby naštval Chrabromilčana."

Severus sa tým naozaj chce nechať šokovať. Možno je na nejakej hlbokej, podvedomej úrovni, ktorá ešte nemá náladu uvažovať o tejto myšlienke. Slizolinčan z jeho fakulty nielenže spôsobil úmyselnú, nebezpečnú nehodu v jeho triede, ale myslel to s vražedným úmyslom. "Sakra."

"Asi tak." Nizar mu stisne ruku. "Ostatní vedúci fakúlt ho chcú vylúčiť."

"Koho mal Gregory Goyle v úmysle zabiť, Nizar?" spýta sa Severus. "Longbottoma?"

"Nielen Longbottoma, ale kohokoľvek z Chrabromilu na tejto strane miestnosti. Greg si ako zvyčajne nevšímal, že v blízkosti Longbottomovho kotlíka pracujú aj Slizolinčania. Ak by sa elixír rozšíril dostatočne ďaleko, myslel aj na teba ako na cieľ."

Severusovi vôbec nerobilo problém tomu uveriť. "Pretože si myslí, že som zradca Slizolinu a Voldemorta." V ich fakulte zostáva veľa študentov, ktorí to tak cítia, napriek hojným dôkazom v podobe dvoch prastarých Slizolinov, ktorí vyučujú na hodinách na Rokforte a mávajú im prútikmi pred nosom.

"Slečna Frobisherová sa pokúsila roztopiť protézu nohy slečny Condorovej a pán Chambers vrhol na slečnu Parkinsonovú tú prekliati taviacu kliatbu. Prečo chcú ostatní vedúci fakúlt vylúčiť pána Goyla, ale nie tých dvoch?" Severus si najprv inštinktívne pomyslel, že je to preto, lebo Goyle je Slizolinčan, ale teraz dôveruje Minerve, že sa nedopustí takejto chyby. Aj vtedy keď jej nedôveroval, robila všetko pre to, aby bola voči všetkým Slizolinčanom spravodlivá.

"Nepamätáš sa?" Nizar sa prekvapene spýta.

"Určite som ešte stále omámený," odpovie Severus podráždene.

"Ani jeden zo študentov nebol informovaný o skutočnej povahe taviacej kliatby. Slečna Frobisherová sa domnievala, že kúzlo pôsobilo tak, ako pôsobilo, len preto, že zasiahlo protézu končatiny, a nemala v úmysle vraždiť. Chambersovi povedali len to, že kúzlo bude mať zaujímavé následky, nie to, že môže byť ľahko smrteľné. Keby chcel Pansy a Hermionu naozaj zabiť, pokúsil by sa o smrtiacu kliatbu namiesto obyčajného zaklínadla. Goyle by, bohužiaľ, neľutoval, keby zabil teba alebo ktoréhokoľvek Chrabromilčana v triede. Je absolútne presvedčený, že konal správne, Severus."

Severus prikývne, hoci ho z toho bolí krk. "Kde je teraz Goyle?"

"Goylea držia v súkromnej izbe na dolnom poschodí nemocničného krídla, strážia ho dvaja vypožičaní aurori." Nizarov úsmev má ostré hrany, presne také, aké mal pri vítaní Smrťožrútov na Narcisinom stretnutí pri vianočnej večeri. " Väčšina študentov z nášho domu ho pomocou kúziel vyhnala zo spální Slizolinu. Potom musel čeliť Bifľomorčanom, Chrabromilčanom a Bystrohlavčanom, a všetci boli nesmierne rozzúrení. Goyle ohrozoval rovnako Chrabromilčanov aj Slizolinčanov a ty si mohol zomrieť. Bude trvať dosť dlho, kým niektoré z tých kúziel prestanú pôsobiť."

Severus sa naňho zahľadel. "Čože?"

Nizar sa pozrie dolu a vidí výraz na jeho tvári. "Stále si to neuvedomuješ, však? Severus, za posledných pár mesiacov si si vyslúžil rešpekt dosť veľkého počtu študentov len tým, že si bol sám sebou, a nie že si hral úlohu Dumbledorovho špióna. Čo sa týka ostatných? To neboli prázdne slová, ktoré študenti vyslovili, keď sa dozvedeli, že si vojnový mág. Si ich vojnový mág a mysleli to tak, ako to Albus Dumbledore nikdy nepochopí."

"To je..." Severus odolá nutkaniu byť posmešný. V tejto chvíli si nemyslí, že by Nizar dobre reagoval na akúkoľvek formu sebakritiky. "Prečo?"

"Tí, ktorí vedia, čoho je vojnový mág schopný a prečo, informovali všetkých, ktorí to nevedeli." Nizar prejde palcom po hornej časti Severusovej ruky, na ktorej sa ešte stále ukazuje blednúca ružová čiara po tom, čo musel byť hlboký rez od padajúcich trosiek. "Človek sa nemôže stať titulovaným vojnovým mágom, ak nemyslí vážne sľuby, ktoré skladá. Študenti Rokfortu vedia, že by si sa doslova obetoval, aby si ochránil ich blaho, Severus. Nezáleží na tom, či si ironický, alebo či si na nich nepríjemný. Hlbšia pravda je zrejmá z titulu, ktorý nosíš."

"Nie som si istý, či viem, čo mám s touto informáciou robiť," je všetko, čo Severusovi napadne povedať.

"Nemusíš robiť nič," povie Nizar. "Je to jednoducho existujúca pravda. Zavri oči. Uspím ťa dlhými a zdĺhavými politickými intrigami."

"To nebude fungovať. Politické intrigy sú zaujímavé," odvrkne Severus, ale aj tak sa mu nepodarí zostať hore po skončení rozhovoru plného dvojzmyslov medzi vojvodkyňou a kráľovnou.

*          *          *          *

"Je mu dobre?"

Nizar sa pozrie na Muža so železnou maskou a je nahnevaný, že ho vyrušili práve v čase, keď všetky intrigy vrcholia - a to pomerne skoro. "Je," povie Nizar Dumbledorovi. "Severus sa pred niekoľkými hodinami zobudil. Uskutočnili sme krátky rozhovor, kým ho zvyšok našej liečiteľskej práce poslal späť do ríše snov."

Je tiež nepríjemné vidieť, že na Dumbledora nemá vplyv ochranný kruh. Dobré úmysly. Nuž... či nechcel tie jeho?

Dumbledore sa zadíva na Severusovu spiacu postavu. Ten začal byť nepokojný a z deky a plachty urobil skôr zamotanú spletičku ako rovnú vrstvu. "To veľmi rád počujem."

"Záleží vám na ňom."

"Samozrejme, že áno." Dumbledore sa na Nizara pozorne pozrie, akoby očakával obvinenie. Keď neprichádza, aj tak sa prizná. "Viete, ako sa dostal k špehovaniu pre Rád?"

Nizar nakloní hlavu. "Raz alebo dvakrát sme o tom hovorili, áno."

"Keď ma v februári 1980 požiadal o stretnutie, hneď som predpokladal to najhoršie. Robil som to už celé roky vojny a zdalo sa mi to… správne, aspoň myslím," hovorí Dumbledore. "Správal som sa k nemu hrozne, Nizar. Na tom svahu som ho pokarhal za to, že hovoril o starosti len o Lily Potterovú. Až neskôr som si uvedomil, že som počul to, čo som očakával, a nie to, čo bolo skutočne povedané. Keď Severus po prvýkrát požiadal o ochranu pre tých, ktorých ohrozovalo proroctvo, o ktorom som ti hovoril, požiadal o ňu pre celú Lilyinu rodinu, nie len pre samotnú Lily.

V tú noc som sa za svoje činy hanbil. Vždy som sa hrdil svojou schopnosťou počúvať, a predsa som sa vtedy musel pýtať, koľko presne som toho nikdy nepočul, pretože som už nepočúval - pocit viny sa ešte zhoršil, keď ma Severus informoval o tom, ako je Voldemort schopný použiť temné znamenie na zabitie každého smrťožrúta, ktorý sa mu nepáči. Smrť bola jediným únikom pre tých, ktorí ľutovali, že prijali znamenie."

Dumbledore si povzdychol. "Prikázal som mu, aby pre mňa špehoval výmenou za ochranu Potterovcov, ale obaja sme vedeli, že to vôbec nie je férový obchod. Kým nebol Voldemort porazený, Severus nemal inú možnosť, než pôsobiť ako špión, naďalej napodobňovať dokonalú vernosť, inak by ho Temný pán okamžite zabil.

Počas vojny som urobil veľa chýb. Moje zaobchádzanie so Severusom bolo len jednou z nich. Nechcem pokračovať v tých istých chybách."

Nie, namiesto toho si urobil úplne iné, pomyslel si Nizar. "Znepokojuje ťa, aké rozhodnutie môžu prijať hlavy fakúlt v súvislosti s Goylovým trestom za piatkové popoludnie."

"Áno, znepokojuje," pripustí Dumbledore. "Hoci treba niečo urobiť, radšej by som vyslal odkaz, ktorý by odradil ostatných, ktorí by mohli napodobniť správanie pána Goyla. Nechcem, aby sa ktorýkoľvek z nich nechal nahovoriť na to, aby sa ponáhľal pripojiť sa k Voldemortovi."

"Ak ťa to aspoň trochu upokojí, ani ja a môj brat nechceme, aby sa to stalo."

"To som si myslel. Obaja ste veľmi láskaví, aj keď sa rozhorčíte," potvrdil Dumbledore. Z nejakého dôvodu to Nizara popudí, ale netuší prečo. Tie slová ani neboli vyslovené riaditeľovým často povýšeneckým tónom. "Keď sa Severus opäť prebudí, oznám mu, prosím, že pán Vaisey zo Zmijozelu posiela pochopenie v súvislosti s tým, že Severus ho už nemôže sprevádzať na pohreb jeho brata Thomasa v sobotu popoludní. Prítomná rodina si pripila na Severusovo bezpečné uzdravenie."

Nizar sa usmeje. "Možno tomu nebude chcieť veriť."

"Často neverí, keď o ňom ostatní majú vysokú mienku," povie Dumbledore. "Idem spať, kým nedeľné ráno neprinesie nové ťažkosti. Odporúčam ti, aby si sa pokúsil o to isté, Nizar."

"Samozrejme," odpovie Nizar neutrálnym hlasom, pričom si pomyslí: To nie je sakra pravdepodobné.

Dumbledore sa nezmienil o porade Rádu, ktorá sa mala konať v sobotu ráno, tesne pred množstvom pohrebov. Nizar sa už nevie dočkať, kedy sa z užitočnejších zdrojov dozvie, ako stretnutie prebiehalo a kto mohol začať najnovšie štvavé súboje.

Jeho želanie sa splní: ďalším návštevníkom ošetrovne je Sirius Black. "Nizar. Ako sa máš?" Sirius sa spýta po tom, čo vstúpi do súkromnej izby a zavrie za sebou dvere.

Nizar zdvihne obočie. "Ja nie som ten, ktorého takmer rozdrvil celý obsah triedy."

Sirius vydá posmešný zvuk. "Nie som si istý, ako to Snape dokázal. Zvyčajne je lepší v tom, že sa nenechá chytiť. Pri ničom."

Och, Nizar na to nemá náladu. Uznáva, že Sirius nemal takú náladu, odkedy mu udelili magické tituly. Nizar tuší, že príčinou je niečo iné. "Predpokladám, že Severus bol trochu zaneprázdnený záchranou životov slizolinských a chrabromilských študentov, ktorí všetci prežili incident bez zranení."

"Áno. To je pravda." Sirius hľadí na Severusovu spiacu postavu, ale jeho výraz už nie je posmešný ani ničím vzdialene posmešný. "Dopekla, budem sa musieť k veci postaviť ako dospelý, však?"

"Si schopný takého zázračného činu?" spýta sa Nizar sucho.

Sirius prevráti oči. "Bože, ale ty hovoríš presne ako Lily. Prekliato na tom pracujem, Nizar."

Nizar si pripomenie, že je sobota a včera a dnes sa konalo veľa pohrebov. "Chápem, že pohreb Edith Pettigrewovej nedopadol dobre."

"Ach, obrad bol dosť pekný. Je to prísne čistokrvná rodina, ale vždy mali trochu viac vkusu." Sirius sa oprie o stenu. "Enid mohla byť pokojne celý čas zo žuly, ale zúri. Chce mať len príležitosť mať na konci prútika toho potkana, aj keby ho mala nabodnúť v jeho potkanej podobe, aby sa to stalo."

"Peter Pettigrew sa teda neobťažoval zúčastniť sa."

Sirius si frustrovane vydýchol. "Ak áno, tak to bolo pod výborne zvoleným všehodžúsovým vzhľadom. Nezúčastnil sa na ňom nikto, kto by nebol očakávaný, a pokiaľ sme Remus, Tonksová a ja dokázali zistiť, každý z prítomných bol tým, za koho sa vydával. Remus sa ho dokonca pokúsil vyňuchať, ale ešte nie je dostatočne blízko spln, aby sa dal určiť rozdiel medzi magickým pachom a niečím iným, čo sa pod ním skrýva. Jediné, čo za to dostal, bol plný nos čerstvej špiny a... nuž, konzervačné kúzla robia svoju prácu dosť dobre, ale len vtedy, keď sa použijú okamžite."

"Som si istý, že to bolo nepríjemné," povie Nizar o tom druhom. "Mohlo to však byť aj horšie. Balzamovacia tekutina." Jeden z jeho slizolinských študentov polovičnej krvi na začiatku dvadsiateho storočia bol dieťaťom hrobára a vedel presne a živo opísať, aké chemikálie sa používajú pri konzervácii mŕtvoly, keď sa do nej nezapája mágia.

Sirius sa zatváril, že mu je nevoľno. "Lily nám vysvetlila nemagické konzervačné techniky, keď sme sa zúčastnili na pohrebe jej rodičov. Už nikdy viac nič podobné nezažijem."

Nizar prikývne. Aj on by sa radšej vyhol balzamovacím tekutinám. "A ako sa máš ty?"

"Fantasticky. Nenávidím fakt, že zasraní smrťožrúti išli po Pettigrewovcoch a že sa im pri tom podarilo zabiť Petrovu matku. Nezaslúžila si to, bez ohľadu na to, aký sa Peter ukázal byť. Edith bola vždy milá žena, aj keď sme sa všetci štyria správali ako úplní hajzlíci." Sirius si strčil ruky do vreciek. "Naozaj som si myslel, že ju nechajú na pokoji. Enid nie, s ňou vo Wizengamote nie, ale naozaj som si nemyslel, že urobia niečo, čo by priamo ohrozilo matku toho zradcu. Hlúpe, však?"

"Ani nie. Len si dúfal v najlepší výsledok v hroznej situácii." Nizar by to označil za naivitu, ale on je pesimistický bastard. "Aké bolo stretnutie s Rádom?"

Sirius pohŕdavo mávne jednou rukou vo vzduchu. "Z väčšej časti prekliato nudné. Trochu sa diskutovalo o tom, ako sa Ty-vieš-kto zameral na Bonesovú a Scrimgeoura, aby uvoľnil cestu Thicknesseovi na ministerské kreslo, ale okrem dohody, že Thicknesse by bol dobrým hovorcom smrťožrútov, aj keď ním sám nie je, sa toho veľa iného nepovedalo. Väčšinu stretnutia sme venovali vybavovaniu formálnych náležitostí spojených so zriadením zákonného orgánu v rámci OPČP, slávnostnému sľubu niekoľkých nadšených aurorov, ktorí sa chceli pripojiť, a podobným veciam. Jediná ďalšia pozoruhodná vec bola, že Dumbledore počas svojho prejavu na privítanie nových ľudí použil pred celým Rádom frázu pre väčšie dobro. Niektorí z tých idiotov z nej chceli okamžite urobiť oficiálne heslo Rádu, až kým Moody nebol taký láskavý a nepripomenul tým hlupákom, že by kopírovali Grindelwaldovo heslo, a na koho strane vlastne sme?"

Nizar pocítil nával zúrivosti zmiešaný s úľavou. "Som taký rád, že ten chlap je mrzutý, paranoidný bastard."

"Nápodobne." Siriusov úsmev má v sebe veľa psej nespokojnosti. "Kingsley o tom hesle nič nepovedal, ale nie je hlúpy. Teraz, keď Moody upozornil na Dumbledorovo obľúbené príslovie, bude dlho premýšľať, prečo by vodca Rádu stále papagájoval Grindelwalda."

"Výborne." Nizar dúfal, že sa nad tým niekto začne pozastavovať bez toho, aby mu tú skutočnosť niekto napchal priamo do tváre. "Prebehla nejaká diskusia o dementoroch?"

"Iba o tom, že by sme mali byť v strehu, ak sa budú potulovať kdekoľvek po prekliatej Británii," odpovie Sirius. "Prečo?"

Nizar sa snaží nezavrčať si pod nosom. "Prečo ma to neprekvapuje?" zamrmle. "To je správa, ktorá sa zatiaľ udrží. Je to téma, ktorú by som mal rozoberať, keď nebudem zvažovať výhody spánku s tvárou zaborenou do knihy."

Sirius prikývne, ešte raz sa krátko pozrie na Severusa a potom vráti pozornosť Nizarovi. "Mal by som sa vrátiť. Potrebuješ niečo, kým odídem? Možno nejakú príjemnejšiu knihu?"

Nizar pokrúti hlavou a usmeje sa. "Choď domov, Sirius. Pripi si na pamiatku Edith spolu s každým, kto ju poznal, poriadne sa opi a ráno si daj niečo na opicu."

"To je výborný plán," rozhodne Sirius. "Dobrú noc, Nizar."

"Dobrú noc, Sirius."

Keď sa Poppy zobudí na rannú kontrolu svojho pacienta o druhej hodine a počuje, že Severus sa sám zobudil, trvá celých desať minút, kým ju pošle späť do postele. Možno ho teraz, keď je tak neskoro, ľudia nechajú v pokoji prečítať zvyšok tejto hlúpej knihy.

Nizar sa prebudí na úsvite, keď Salazar zvolá: "Máme to!" A potom sa už len teší.

Krátko uvažuje, že po Salazarovi hodí knihu, ale ten neurobil nič, čím by si to zaslúžil. "Máme čo? Zlé načasovanie? Naliehavú potrebu utiecť, kým ťa nezačnem naháňať za to, že si ma vyľakal?"

Salazar sa ospravedlní a originálny výtlačok školskej charty si schová pod pazuchu. "Je mi to ľúto, braček. Neuvedomil som si, že spíš, vzhľadom na to, že si vyzeral, ako by si hľadel na poslednú stranu tej knihy."

Nizar si pretrie oči, má ich podráždené tým, čo musel byť veľmi náhly, krátky spánok. "Nie, skončil som s čítaním. Myslím, že som rozmýšľal nad tým, ako veľmi by som znova chcel Dumasa uškrtiť, kým som zaspal."

"Myslel som si, že sa ti to bude páčiť," povie Salazar. "Je v nej presne ten druh intríg, ktorý sa ti darí."

"Ach, bola to fajn a rozkošná spleť intríg, kým sa to neskončilo tým, že všetci kurva zomreli," odvetil Nizar pokrivene.

"Aha." Salazar nespokojne pozrie na knihu. "Ospravedlňujem sa, braček. Už je to nejaký čas, čo som čítal knihy. Na túto časť som zabudol."

"Je to zasraný Alexandre Dumas," zamrmle Severus a prezradí, že Salazarov náhly vstup zobudil aj jeho. "Mohol som ťa varovať, že všetci zomrú. Myslím, že nevedel, ako napísať koniec príbehu bez toho, aby všetkých zabil."

"Gróf Monte Christo," oponuje Salazar. "Dobré ráno, Severus."

"Marie prekliata Antoinetta," odpovie Severus. "V mojej triede ešte stále chýba podlaha?"

"Mysleli sme si, že by si chcel dohliadať na opravy, vzhľadom na to, aké budú rozsiahle," povie Salazar bez toho, aby si vzal na vedomie protiotázku. "Ale máme riešenie situácie mladého pána Goyla. Vzhľadom na to, že ste teraz obaja hore, poviem ostatným, že s tým počkáme do raňajok, aby sme vás o tom informovali."

Severus si vrazil dlane do očí. "Je mi to jedno, pokiaľ bude zasraný čaj."

"Čaj by sa nikdy nemal zamieňať ako náhrada za dobrú šlichtu," je Salazarova poznámka na rozlúčku. Zmizne skôr, ako Nizar stihne zdvihnúť ruku a hodiť knihu bratovi priamo do tváre.

"Pendejo," zamrmle Nizar. Obzrie sa a vidí, že Severus si nespúšťa ruky z očí, čo nezakryje fakt, že sa červená. "Takže: čaj?"

"Áno!" uškŕňa sa Severus.  

* * * * *

1) Muž so železnou maskou, 5. kapitola, známa podľa autorky aj ako kniha, v ktorej politika nikdy nekončí.