Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žáner: romantika, humor

Obdobie: Rokfort

Prístupnosť: 12+

Tonksová má vo svojom živote niekoho špeciálneho, ale koho? Ron a Harry už majú plné zuby dohadov, a tak vyzvú Ginny a Hermionu, aby sa jej konečne spýtali priamo. Odpoveď ich však možno zaskočí viac, než by si mysleli.

Hlasy sa niesli cez otvorené dvere von do chodby – nezameniteľný tón dievčat debatujúcich o niečom nesmierne dôležitom.

„Však hovorím, stačí sa pozrieť na dôkazy.“

„Človek by si myslel, že nám to povie.“

„No práve.“

„Dobre teda. Kingsley Shacklebolt?“

„Nie, to sa mi nezdá. Nespráva sa k nej ani trochu inak.“

„Pokiaľ viem, nikto sa k nej nespráva inak. Musí to byť niekto mimo domu. Určite.“

„Kto je mimo domu?“ spýtal sa Ron a strčil hlavu do izby k Hermione a Ginny.

„To je nadlho,“ odbila ho Ginny.

„Ideme za vami, lebo sa nudíme,“ povedal Harry, vošiel dnu a posadil sa na koniec Ginninej postele. „Máme čas aj na dlhý príbeh.“

Dievčatá si vymenili pohľady. „Nuž,“ povedala Hermiona. „Práve sme sa rozprávali o Tonksovej.“

„Čo je s ňou?“

„Nevšimli ste si?“

Sme vari jasnovidci? „Nevšimli čo…“ pobádal ju Harry.

Hermiona sa naňho pozrela, akoby bol mimoriadne nechápavý. „Tonksová je v poslednom čase hrozne šťastná.“

„No, ona je taký veselý typ,“ poznamenal Ron.

„Nie, teraz je to iné. Predtým to bola len – veď vieš – vrodená dobrá nálada. Teraz je to akoby...“ Hermiona sa odmlčala a bezmocne rozhodila rukami.

Ginny prevzala slovo. „Akoby bola šťastná z nejakého konkrétneho dôvodu.“ Skúmavo pozrela na brata a Harryho. „Nehovorte mi, že ste si to nevšimli.“

„Dobre. Nebudeme,“ odvetil Harry.

Hermiona si odfrkla. „Tak žiari, akoby prehltla hviezdu, a vy ste si nič nevšimli?“

„Ak si zabudla, dejú sa aj dôležitejšie veci,“ poznamenal Harry.

„A navyše, nie sme baby,“ pridal sa Ron.

Ginny po ňom hodila vankúš. „Nikto nikdy nepovedal, že keď si chlap, nemôžeš mať oči.“

Harry nechcel, aby boli dievčatá na koni, keby to priznal nahlas, ale v duchu si hovoril, že možno – len možno – majú pravdu. Napriek všetkým temným a hrozným veciam, ktoré sa vo svete diali, napriek tomu, čím si sama prechádzala, Tonksová sa celé dni akoby vznášala na obláčiku. To sa nedalo pripísať len vrodenej dobrej nálade.

„Teraz sa snažíme prísť na to, kto to je,“ povedala Hermiona.

„Kto? Veď je to Tonksová.“ Ron hodil vankúš späť sestre.

„Nie, ty trubiroh,“ povedala Ginny pohŕdavo a chytila ho. „Do koho je zabuchnutá.“

„Počkať,“ povedal Harry. „Láska? Kto tu hovorí o láske?“

Ginny urobila „pche“ na Hermionu a tá len prevrátila očami.

„Ginny si myslí, že je to niekto z rádu, ale ja sa skôr prikláňam k niekomu z práce. Je toľko možností!“

Harry na ne zízal. Láska ho veľmi nezaujímala. Zdalo sa mu, že pozostáva hlavne z trápnych rozpakov, vecí, ktoré ľudia nepovedali, hoci ste ich aj tak mali vedieť, a z kolosálnych trapasov. Nemal potuchy, prečo sú tým dievčatá také posadnuté. Dokonca aj inak rozumné baby ako Ginny a Hermiona o nej hovorili, akoby bola alfou a omegou vesmíru. Harry to nechápal. Kde na tom malo byť to dobré?

Ron vrhol na Harryho neveriacky pohľad a spýtal sa dievčat: „Načo tie reči? Jednoducho sa jej spýtajte.“ Potmehúdsky sa uškrnul. „Tonksová, ty potvorka, s kým si sa to oblizovala, hm?“

Tentoraz ho Ginny ovalila vankúšom tak silno, že by to zložilo aj dospelého jaka. Ron, verný povesti Weasleyovcov, len zavrčal a vytrhol jej ho z rúk. „No tak,“ povedal. „Len sa jej choďte opýtať.“

„Preboha, Ron, na niečo také sa predsa nemôžeš len tak spýtať.“

Zaškeril sa na sestru. „Stavíme sa?“

Prižmúrila oči. „To si práve nepovedal.“

„Na moju dušu,“ zanôtil.

„Rooooooooooooooon... ak povieš na psiu vieru, tak ja…“

„Na moju dušu, na psiu vieru, nech ma čerti do pekla berú!“ dokončil víťazoslávne. „Ha! To je trojitá výzva. No šup!“

Vytrhla mu vankúš a zlostne doň zrevala. Potom si ho hodila do lona a rezignovane si povzdychla. „Tak poď!“ povedala Hermione.

„Čože? Ginny!“

„Pri trojitej výzve už nemôžeš cúvnuť,“ povedala Ginny pochmúrne. „Teraz už musíme.“

„Ginny,“ povedala Hermiona rozumne, „je to len hlúpa výzva. Nemusíš.“

Ron vyvalil oči. „Len hlúpa…“

Ginny zdvihla ruku. „Ron. Aj keď je ťažké tomu uveriť, na svete existujú ľudia, ktorí nevyrastali ako Weasleyovci.“ Obrátila sa k Hermione. „Pamätáš si, ako som ti rozprávala, že som dala dvojičkám do topánok čokoládový sirup?“

Hermiona sa zamračila. „Myslela som si, že to bola pomsta.“

„Aj bola. Ale bola to aj Billova výzva – výzva na moju dušu.“

Ron podotkol: „Len obyčajná. Ale keď som ukradol Charliemu metlu a skoro ma zabilo rogalo…“

„Hej, to bola výzva na psiu vieru od Freda,“ vložila sa Ginny. „A potom, keď Percy vymenil všetky štítky na maminých koreninách, práve v ten večer, keď mali dvojičky úplne samy uvariť hovädzí guláš pre pratetu Mavis…“

Hermiona a Harry vyvalili oči. „Percy?“

„Výzva nech ma čerti do pekla berú,“ povedal Ron slávnostne. „Pravda, vtedy bol mladší. Nebol ešte taká osina v zadku. Ale aj tak.“

„A toto,“ povedala Ginny, „je trojitá výzva.“ 

„Naozaj nemáš na výber,“ povedal Harry Hermione.

Tá si povzdychla. „Chápem, čo tým myslíš.“ Zamyslene si pošúchala bradu. „Musím priznať, že by som to aj ja rada vedela.“

„Tak teda,“ povedal Ron s veľkým uspokojením.

Zišli dole a nazerali do izieb. Našli Billa, natiahnutého na posteli s metlobalovým časopisom na tvári. Nevidel Tonksovú, oznámil im so zívnutím.

„Spi ďalej, Bill,“ povedala Ginny a zatvorila dvere.

Hermiona nadvihla obočie a pozrela na kamarátku. Tá len prevrátila očami. „Prosím ťa, ten má oči len pre Fleur. A aj tak by som o tom vedela.“

Zaklopali na ďalšie dvere. „Niekde tu bude,“ povedal Marvo Banks dosť neurčito. Bol to nový člen rádu, naverbovaný z oddelenia teoretickej taumológie na ministerstve. V tej chvíli bol po lakte ponorený v pergamenoch a atramente. „Možno dole?“

„Prepáčte, že vyrušujem,“ povedala Hermiona veselo a zavrela dvere.

Ginny vyhŕkla: „Hermiona?“

„Pochybujem,“ odvetila.

„Je dosť mladý,“ poznamenala Ginny. „A veľký fešák.“

Harry sa na ňu zamračil. Len preto, že mal niekto zlatisté pramene vlasov, jasnomodré oči a kopu svalov, ešte nebol dôvod vyhlasovať o ňom, že je fešák.

Hermiona povedala: „Áno, ale ak si Marvo za posledný týždeň všimol niečo iné než schému zaklínadla, tak som krčorohý chrapogot.“

Dolu nakukli do jedálne, no našli tam iba Lupina, ktorý sa mračil nad výstrižkom z muklovských novín. Obklopovali ho ďalšie výstrižky, úhľadne naukladané na kôpkach a poloprázdny hrnček čaju. „Nevideli ste Tonksovú?“ spýtal sa ho Ron.

Ich bývalý učiteľ roztržito zdvihol zrak. „Je v kuchyni,“ povedal im a vrátil sa k práci.

„Výborne, dve muchy jednou ranou,“ povedal Ron.

Kuchynský stôl vyzeral, akoby na ňom vybuchla knižnica. Knihy ležali roztvorené, obrátené listami nadol, opreté o iné knihy alebo balansovali na okraji stola. V samotnom epicentre ležalo brko, ktoré vyzeralo, akoby ho ohrýzol rosomák, fľaštička s atramentom a zvitok pergamenu husto pokrytý Tonksovej neupraveným škrabopisom.

Samotná Tonksová bola po plecia zaborená v kredenci.

„Kto je to?“ zavolala a začala sa narovnávať. Bum. „Au!“

„Och!“ vyhŕkla Hermiona. „Tonksová, si v poriadku?“

Tonksová cúvla von a šúchala si temeno hlavy. Zasa experimentovala s vlasmi. Momentálne ich mala uhladené do priliehavého účesu v krikľavo tyrkysovej farbe.

„To len tá polica,“ povedala. „Som v pohode. Viem, že tvoja mama dnes ráno piekla sušienky, ale nech sa prepadnem, ak tu viem nájsť čo i len omrvinku.“

„Skús vrch kredenca,“ poradila Ginny. „Mama tam rada schováva veci.“

Tonksová pozrela hore, kam by nedočiahla, keby si nestúpla na dosku. Minulý týždeň to spravila, a keby bol Lupin o pol sekundy pomalší, zrejme by si zlomila nohu. Alebo by ju prinajmenšom zlomila niekomu inému.

Ron rýchlo vyhŕkol: „Ja ich zložím. Nechaj tak.“

„Vďaka,“ povedala a vzala si dózu, ktorú jej podal. „Dáš si sušienku?“

„Na to sa ani nemusíš pýtať.“

„Čo tu skúmaš, Tonksová?“ spýtala sa Hermiona a prezerala si knihy.

Ron prevrátil očami.

„Hľadala som niečo o obroch, ale už som skončila. Ešte chvíľu a mozog mi začne vytekať ušami.“ Vyhupla sa na linku a obzerala si ich „No, vyzeráte, akoby ste niečo chceli. Čo sa deje?“

„Chceli sme sa niečo spýtať,“ povedal Ron a vzal si piatu sušienku.

Hermiona zasyčala ako voda, keď dopadne na rozpálený sporák.

„No veď aj chceme,“ ohradil sa Ron.

Ginny prevrátila očami. „Daj sem tú dózu, ty prasa.“ Vybrala si pár kúskov pre seba a podala ju ďalej. „Možno si nás vyzval, ale musíš nás nechať urobiť to po našom, jasné? Tak buď ticho.“

„Fajn. Fajn.“

Nastalo ticho. Tonksová prechádzala pohľadom z tváre na tvár. „Takže... na čo ste sa ma to chceli opýtať?“

„Tak dobre.“ Hermiona zahryzla do sušienky, ktorú jej podala Ginny, a čo najnenútenejšie sa spýtala: „Tak čo, Tonksová, ako sa máš?“

Harry na ňu neveriacky civel. Čo to bolo za babské reči a okolky, keď išlo o jednoduchú otázku?

Tonksová vyzerala zmätene a pobavene zároveň. „Fajn.“

„Len sa v poslednom čase zdáš... veľmi šťastná.“

„No, asi preto, že som.“

„Aha. To je... to je dobré.“ Hermiona niekoľkokrát prikývla, potom sa spamätala a pozrela na Ginny.

Tá prevzala iniciatívu. „Takže. Nejaký… konkrétny dôvod? Videla som to, Ron,“ dodala ostro.

„Trvá ti to celú večnosť,“ utrúsil.

„Sklapni!“ Ginny venovala Tonksovej široký úsmev. „Nejaký dôvod? Akože... no veď vieš. Niekto nový v tvojom živote?“

„Ach,“ Tonksovej konečne svitlo. „Aha. Chápem.“ Usmiala sa pre seba. „Nie. Nikto nový.“

„Ale... niekoho máš, však?“

V očiach sa jej zablysli šibalské iskričky. "Myslíš, že áno?“

„A-áno, ale vieš... možno sa mýlime.“

„Ach. Áno. Úplne.“

„Čože? Veď ste nám poslednú polhodinu hustili do hláv, aké ste si isté, že máte pravdu!“

Dievčatá Rona ignorovali. "Len sme... tak trochu zvedavé.“

„Sú zvedavé," zamrmlal. „My sme tu len preto, že tie dve neprestali mlieť.“

Tonksová si prezerala nechty, sústredila sa a usmiala sa na odtieň purpurovej, ktorý sa jej podarilo vytvoriť. „Zhodou okolností,“ povedala a zdvihla zrak, „niekoho mám.“

„Naozaj? Ach, to je úžasné!“

„To je skvelé, Tonksová!“

„Hej, hej, paráda. Ale o to v tej výzve nešlo," ozval sa Ron. „Ak sa neopýtaš ty, spýtam sa ja.“

Tonksová vyzerala zaujato. „Výzva, aká výzva?“

„Žiadna,“ povedala Hermiona.

„Je to trojitá výzva – nech ma čerti berú,“ povedal Ron svojej sestre.

Zamračila sa. „Si hrozný.“

„Nie, som len tvoj brat. Snažíš sa vycúvať?“

„Nie.“

„Tak?“

Ginny si povzdychla. „Tonksová, prepáč. Je to trojitá výzva. Kto je to?“

Zdalo sa, že Tonksová s veľkým úsilím  potláča úsmev. „Hm... toto bude treba trochu vysvetliť.“

„Nevadí, ak to nechceš povedať.“

„Hej!“ povedal Harry. „Trojitá výzva – nech ma čerti berú!“

„Výzva bola opýtať sa. Opýtala som sa. Nikdy si nepovedal, že musí odpovedať.“

„No, my chceme, aby odpovedala. Či nie?“ spýtal sa Harry Rona.

„Hej, veď sme nad tým strávili toľko času…“ Dvere do kuchyne sa so zavŕzganím otvorili a Ron stíchol.

Lupin zastal vo dverách. „Prerušil som niečo?“

„Nič,“ povedala Ginny rýchlo.

„Vôbec nič,“ dodala Hermiona horlivo.

Tonksová sa ozvala: „Len boli strašne zvedaví.“

„Naozaj?“ Pozrel sa na ňu, pričom sa mu v šedinách mierne zablysol odraz svetla. „Na čo?“

Tonksová si vyložila členok na opačné koleno a raz či dvakrát pohojdala bosou nohou. Na druhom prste sa jej zaleskol strieborný prsteň. Oči jej zlomyseľne zaiskrili. „Chceli vedieť, s kým spím.“

Harrymu zabehla sušienka.

Lupin, tak pokojne, akoby Tonksová komentovala počasie, prešiel k sporáku a nalial si horúcu vodu. „Celkom pochopiteľná zvedavosť.“ Zložil dózu s čajovými vrecúškami. „Len prosím nie priveľa detailov. Rád si nahováram, že máme aspoň nejaké súkromie.“

Harrymu od úžasu klesla sánka a sušienka, ktorou sa dusil, mu vypadla z úst. Ani si to nevšimol.

„Nespomeniem nič, čo by nás priviedlo do rozpakov,“ prisľúbila.

Lupin položil hrnček tesne vedľa nej, vhodil si do čaju kocku cukru a privolal džbán s mliekom. „Odpusť, ak ma to neupokojilo, keďže jediná vec pod slnkom, ktorá ťa dokáže priviesť do rozpakov, je…“

„Remus!“

„…tvoje meno.“ Končekmi prstov sa zľahka dotkol jej členka. „Nymphadora.“

Urobila naňho grimasu. On sa na ňu usmial. Harry sa z ničoho nič začal cítiť veľmi nesvoj.

Ron zakašľal, o čosi hlasnejšie, než bolo nutné.

Lupin sa obzrel ponad plece a usmial sa, pričom sa mu v očiach zablysol nečakaný šibalský výraz. „Dobrý večer.“ A vyšiel z kuchyne.

Hermiona sa spamätala ako prvá. „Tonksová…“

Tonksová len pokrútila hlavou. „Dočerta s ním,“ povedala. „Vždy si nájde spôsob, ako ho spomenúť.“ Zoskočila z linky. „No, k tomu už nemám čo dodať, hoci je to lákavé. Celý deň leží v tých výstrižkoch, však? Idem ho trochu rozptýliť.“

Niekoľko sekúnd sedeli v ohromenom tichu a potom Harry neveriacky vyhŕkol: „To sa práve naozaj stalo?“

„Videla som to na vlastné oči,“ povedala Ginny.

„Aj ja,“ pridala sa Hermiona.

Ron vykoktal: „Tonksová a...“

„Profesor Lupin,“ dokončil Harry šokovane.

„Ježkove oči!“

„Veď je skoro vo veku tvojich rodičov. „Netušil som, že v takom veku sa to ešte vôbec… dá.“ Harry zdvihol hlavu. „Hej, Ron, myslíš, že tvoji rodičia ešte stále...“

„Veľmi pekne ti ďakujem. Tak a teraz mám doživotnú traumu.“

„Ja len vravím…“

„A idem si rovno vypichnúť oči.“

„Sú takí rozdielni,“ poznamenala Ginny. „Myslím tým, že sú úplné protiklady.“

„A to sa akože úplné protiklady nikdy nemôžu dať dokopy?“ spýtal sa Ron.

„To nepovedala,“ zahriakla ho Hermiona. „Len... oni dvaja... spolu...“ Pomaly, užasnuto pokrútila hlavou. „Ako sa to vôbec stalo?“

Ron sa široko zazubil a ostatní traja ho okamžite zasypali kúskami sušienok.

Nakukli do jedálne. Zostal tam len hrnček s čajom a výstrižky. Harry nevedel, či má cítiť úľavu, alebo byť znepokojený neprítomnosťou páru.

„Sú…“

„Myslíš, že…“

Všetci si vymenili pohľady.

Ginny povedala: „Nuž.“

„Nie je… presne taký, ako sme si ho predstavovali,“ povedala Hermiona.

„Nie.“

„Chceli ste to vedieť,“ poznamenal Harry. „Takže teraz už viete.“

„No áno. Ale mysleli sme si…“ Ginny sa odmlčala a urobila grimasu.

„Nie že by profesor Lupin nebol milý a tak…“

„Je veľmi… ehm… zlatý, asi, ale…“

„Mysleli sme si, že to bude niekto trochu… no… viac sexy.“

Ron prevrátil očami. „Myslíš niekoho, nad kým by ste slintali.“

Pohŕdavo sa naňho pozreli a odišli.

Chlapci ešte chvíľu hľadeli na opustené výstrižky a hrnček. Napokon si Ron povzdychol. „No, kámo,“ povedal, „aspoň niekto tu má šťastie v láske.“

Harry sa striasol. „Profesor Lupin,“ zamrmlal. „Asi si tie oči vypichnem aj ja.“

Ron sa uznanlivo rozosmial a išli si hľadať inú zábavu. No Harry si po zvyšok dňa stále vybavoval, ako Lupin nechal spočinúť prsty na Tonksovej holom členku a ten jeho pohľad... Premýšľal, či v týchto veciach okolo lásky predsa len nie je niečo viac než uplakané bozky a nevýslovne trápne rande v Rokville.

Predstavoval si, aké je to, môcť sa dotknúť dievčaťa takto. Pretože ti to dovolí. Pretože chce, aby si to urobil.

Možno to predsa len malo aj svoju dobrú stránku.