Preklady fanfiction Harryho Pottera

 

Kapitola 79. Nie je všetko zlato, čo sa blyští

„Choď domov za Rowan," zamrmlal Harry, ako sa v utorok končila etika. „Chcem si pohovoriť s ockom."

Draco prudko prikývol. „Pripomeň mu, že nemusí každé jedlo zjesť vo Veľkej sieni, nech už k tomu riaditeľ hovorí čokoľvek."

Harry mávol na brata, nech ide, a zamieril dolu schodmi k učiteľskej priehlbni v prednej časti triedy. Privítalo ho zavírenie habitu, ako sa Snape zvrtol a mávol prútikom na tabuľu, čím zotrel poznámky o deontológii, ktoré tam predtým nahádzal.

„Áno, Harry?" spýtal sa Severus, krátko sa obzrel a potom sa pustil do triedenia svojich poznámok.

„Draco a ja sme rozmýšľali, či by si dnes nemohol prísť domov na večeru."

Snape sa vtedy otočil tvárou k nemu, jedným dlhým prstom si pošúchal bok nosa. „Riaditeľ, žiaľ, veľmi nástojí. Trúfam si tvrdiť, že by si vyžiadal prítomnosť aj všetkých prefektov, nebyť toho, že ty a tvoj brat máte prednostný záväzok."

„Rowan nie je záväzok."

„Pravdaže nie. Ale ani nie je najlepší nápad nosiť ju do Veľkej siene na jedlo."

Harry odfrkol. „Hej, tie zaklínadlá naozaj občas poletujú. Hoci ak sú študenti až takí divokí, čudujem sa, že Dracovi nepovie, že musí nechať Dobbyho starať sa o ňu počas jedál rovnako ako počas vyučovania."

Severus celkom mierne stiahol peru. „Možno mu neuniklo, že Slizolin je zo všetkých stolov ten najmenej ,divoký', takže prítomnosť dvoch ďalších slizolinských prefektov by možno veľký rozdiel neurobila."

„Buď to, alebo vie, že Draco by sa pravdepodobne zdráhal, keďže je už beztak od Rowan tak často preč."

„Aj to." Severus naňho zhora hľadel, oči akosi tmavšie než zvyčajne. „Trúfam si tvrdiť, že mám poruke pár voľných minút. Bolo niečo konkrétne, o čom si chcel hovoriť?"

„Len som chcel s tebou stráviť trochu času. Zdá sa, že v poslednom čase si skoro vôbec nie si doma!"

Snape klesol do svojho profesorského kresla a mávnutím prútika si privolal bližšie študentskú stoličku, ktorej venoval výrečný pohľad, kým Harry nepochopil náznak a nesadol si. „Som presvedčený, že vo svojich komnatách som každý večer, Harry."

„Hej, potom, čo v kabinete odvedieš tony opravovania. Prečo si to nenosíš domov ako kedysi? Mohol by som ti dokonca pomáhať s pravopisom a gramatikou ako vtedy."

Severus zatvoril oči a na chvíľu zaklonil hlavu dozadu, učebnicový obraz vyčerpania. „Prestal si chodiť na elixíry, takže asi netušíš, akému náporu čelím, keď sa snažím pripraviť študentov na MLOKy a OVCE popri obvyklých koncoročných skúškach ostatných ročníkov. Zisťujem, že pracovať doma nie je práve príjemné, keď tu sú..." Mierne si odkašľal. „...ďalšie rušivé vplyvy, ktoré v súčasnosti predstavuje tvoja malá sestra."

Aha. Rowanino fňukanie a občasné vrieskanie práve teraz bolo na neho trochu priveľa. To Harry chápal. Neraz, keď sa snažil dočítať nejakú knihu, zatúžil po tichu knižnice.

„Dobre, tak čo keby som ti potom pomohol v kabinete? Výhra pre oboch, no nie? Ty sa rýchlejšie prehryzieš opravovaním a my spolu strávime trochu času."

„Radšej by som, keby si svoj čas venoval príprave na MLOKy, Harry." Muž sa pohol v kresle, naklonil sa bližšie, aby sa mohol Harrymu pozrieť do očí. „Do konca ostáva len pár týždňov. Až sa tieto záležitosti vyriešia, budeme mať cez leto spolu kopu času."

Harrymu vyletela ofina, ako vydýchol. „Hej, ja viem. Len..." Trochu sa obrnil. „Len, keď naozaj si doma, pôsobíš v poslednom čase tak... rozladene. Je to len preto, že ti Rowan lezie na nervy?"

„Nelezie mi na nervy," opravil ho Snape. „Len jednoducho zisťujem, že môj kabinet je v tomto čase na opravovanie príjemnejší." Pozrel na Harryho. „Áno, aj s umlčiavacími kúzlami. A okrem toho je tu ešte tá druhá vec, čo mi kalí náladu."

„Tá druhá vec?"

Snape mierne zazrel.

„Aha," povedal Harry pomaly. „Prepáč. Malo ma to napadnúť. Ak Dumbledore núti všetkých učiteľov jesť vo Veľkej sieni, tak to znamená, že..."

„Áno." Snape preglgol. „Maura je tam vždy."

„Prepáč," povedal Harry znova. Rozmýšľal, či má povedať viac, alebo či by to otcovi pripadalo dotieravé. „Vieš... mohol by si, ehm, skúsiť sa s ňou porozprávať. Som si istý, že by pochopila, prečo si urobil to, čo si urobil. Teda — sám si vravel, že to pochopila. A nie je to tak, že by si bol stále ženatý —"

„Prestaň, Harry," povedal Snape a urobil ostrý pohyb ľavou rukou. „To úplne stačí, ako si si, verím, dobre vedomý. Ver mi, keď ti hovorím, že úprimný rozhovor od srdca k srdcu s Maurou Morrighanovou je vôbec to posledné, čo by som si v tomto čase želal."

Harry trochu zvesil hlavu a prikývol.

„A teraz, ak je to všetko, som presvedčený, že som žiadaný vo Veľkej sieni," povedal Snape a postavil sa s dramatickým zavírením habitu.

Harry tiež vyskočil. „Počkaj, je tu ešte jedna vec, na ktorú som sa ťa chcel spýtať. Čo sa stalo s Leightonom?"

Snape žmurkol. „So slečnou Leightonovou?"

„Nie, s Nicholasom Leightonom. Stretol si sa s ním v sobotu, keď si dokončil nákupy?"

Snape skrivil peru. „Á, áno. Samozrejme, že ťa to zaujíma. Nedostavil sa."

Harrymu sa zišlo obočie. „Vôbec sa neukázal?"

„Nepovedal som práve toto?" Snape sa naňho pozrel zvrchu. „Čakal som na toho muža celých tridsať minút po dohodnutom čase."

„Ale..." Harry pokrútil hlavou. Bude sa musieť Mandy spýtať, čo sa to s jej nevlastným otcom deje. „Ehm, myslíš, že by som mal začať viac spávať doma? Hoci práve som rozmýšľal, že by som mal vlastne stráviť zopár nocí vo Veži."

„To sú dve veci."

„Čo?"

Snape mávol rukou, akoby chcel začať odznova. „Nič. Trvám na tom, čo som povedal predtým. Do konca polroka ostáva len pár týždňov. Naliehal by som na teba, aby si svoje noci ďalej trávil buď v Chrabromile, alebo v Slizoline. Leto príde dosť skoro, Harry."

Harry vedel, že jeho otec má pravdu. Nedalo sa odhadnúť, ako dlho potrvá, kým bude mať príležitosť znova vidieť niektorých zo svojich kamarátov, keď raz všetci opustia Rokfort. A koľko ešte príležitostí kedy dostane ovplyvniť Slizolin? Boli tu dobré dôvody, prečo má noci tráviť mimo domova, nateraz. Naozaj dobré dôvody.

No aj tak sa nemohol ubrániť pocitu, že je akýmsi nejasným spôsobom odmietnutý.

****

Draco pomaly preťahoval lyžicu cez svoju bujabézu a voľnou rukou pritom mimovoľne kolísal Rowan. „Takže... dnes večer zasa žiadny ocko."

„Až naprší a uschne."

Draco tentoraz na tú muklovskú narážku nezareagoval otázkami ani fascináciou. Len pokrčil plecami. „Škoda."

Harry sa pokúsil o ležérne pokrčenie plecami. „No... stále mi pripomínal, že čoskoro bude leto a vtedy ho budeme vídať habadej. Vraj mám ďalej spávať v Chrabromile alebo v Slizoline. Posledná šanca vidieť veľa mojich spolužiakov, také čosi."

„Nemýli sa."

„Hej." Harry si glgol pomarančového džúsu, no necítil sa po ňom o nič lepšie. „Priznal, že má pokazenú náladu, lebo ho Dumbledore núti vídať Morrighanovú trikrát denne."

Asi je najlepšie nespomínať, že tomu mužovi liezla na nervy aj Rowan.

Draco odvrátil tvár a neodpovedal.

Harry preglgol. Hej, najlepšie nespomínať ani to, že sa Severus znova môže oženiť. Hoci to nevyzeralo veľmi pravdepodobne, no nie?

„Tak teda," povedal a snažil sa o optimizmus, „mala dnes Rowan s Dobbym dobrý deň?"

Draco zdvihol zrak, oči o čosi jasnejšie. „Usmiala sa na mňa, keď som prišiel a vzal som si ju, Harry! Jej prvý úsmev!" Potom sa však zvláštne trochu zaškľabil. „Dobby povedal, že to úsmev nebol. Vraj to boli len plyny."

Harry sa neubránil zachichotaniu. „Prečo by malo záležať na tom, či bola trochu..."

Draco pokrčil plecami. „Na prvý úsmev je vraj priskoro o celé týždne, aspoň podľa Dobbyho. Ale bol to úsmev, Harry! Bol to úsmev!"

Harry tak či onak nevedel, no vedel, čo je správne povedať. „Určite to bol úsmev. Si naozaj dobrý starší brat."

„Vďaka. Ehm... ty tiež."

Harry sa usmial. „Tak mi ju podaj, hej? Som na rade ja."

Draco sa tiež usmial, jediným plynulým pohybom vstal a jemne uložil Rowan do Harryho čakajúceho náručia.

****

Harry sa v ten večer pokúšal počkať na Snapea, no ten muž sa domov vracal ešte dlhšie než zvyčajne. Napokon to vzdal ako márnu snahu a zamieril do Chrabromilu, keďže to už bola chvíľa, čo naposledy spal v tamojšej posteli.

„Harry!" zvolala Hermiona vo chvíli, keď vošiel do spoločenskej miestnosti. „Ako sa má Rowan?"

„Roztomilá ako gombička." Harry zívol. „K tomu náročná a vyčerpávajúca. Á, a Draco si myslí, že ho poctila svojím prvým úsmevom."

„Hmm. Vieš, mám dojem, že na to je ešte priskoro —"

„Hej, asi áno. Ale Dracovi to nevyzraď. Bol v siedmom nebi."

Jej úškrn sa premenil na čosi oveľa nežnejšie. „Ani vo sne by mi nenapadlo prepichnúť mu tú bublinu." Trochu si vzdychla. „Viem, že jej je s Dobbym lepšie, no aj tak mi chýba vídať ju každý deň na hodinách. Žiaľbohu."

Žiaľbohu. „Mám dojem, že tráviš priveľa času so Severusom."

Musela z tónu jeho hlasu čosi zachytiť. „A ty?"

„Nedostatok," vzdychol si Harry.

„Mal by si sa s ním o tom porozprávať."

„Porozprával. Pripomenul mi, že leto nie je ďaleko. A vysvetlil..." Harry sa rozhliadol a uistil sa, že im nikto nevenuje pozornosť. „No, vieš, čo plánoval, kým sa zosobášil. A v tej veci je stále trochu pomätený, to je všetko."

„Asi nepomáha, že sa rozhodol jesť väčšinu jedál vo Veľkej sieni," zamyslela sa Hermiona.

Harry hvizdol, nízko a dlho. „Tebe toho veľa neujde, čo? Ehm... rozprávajú sa spolu vôbec niekedy, alebo...?"

„Tvoj otec sa s ňou ani len pohľadom nestretne. Ona naňho občas zazrie, no drží sa na svojom konci profesorského stola. Na druhej strane však — slečna Burbageová stále nachádza zámienky, aby si sadla blízko neho a začala s ním rozhovor."

Harry sa zaškľabil. „Neviem si predstaviť, že by to prijal dobre."

„Severus vyzerá, akoby si nič neželal vrúcnejšie, než vyklopiť jej na hlavu polievkovú misu. Ale slečne Burbageovej akoby ten odkaz nedochádzal."

„Nečudo, že pôsobí tak vyčerpane."

„No, asi ju nemôže vyzvať na súboj, aby spravil koniec jej nezmyslom, ako to vlani urobil s Aranom. Lenže — Aranova hlúposť bola namierená na teba. Severus je poriadne ochranársky otec."

Harry sa neubránil úsmevu. „To teda je. Naozaj ho mám rád. Ale počuj — ty si sa konečne rozhodla, že mi môžeš rozprávať o veciach, ktoré sa udiali počas môjho strateného roka?"

Hermiona popotiahla nosom. „Veď už ani nie je až taký stratený, no nie? Ale... áno."

„Vďaka, Hermiona." Harry zdvihol obe ruky nad hlavu, pretiahol sa a zívol. „Asi by som mal ísť hore. Je dosť neskoro a musím vstať poriadne skoro, ak to mám stihnúť celú cestu domov a pripojiť sa k Dracovi na raňajky."

Hermiona mu vtisla rýchly bozk na líce. „Odovzdaj mu ho odo mňa."

„Ani náhodou! Ale... ehm, čo keby si zišla so mnou? Môžeš mu ho dať sama."

To mu vynieslo široký úsmev. „To je výborný nápad."

****

Raňajky boli tak trochu blázinec. Rowan sa rozhodla vyvrieskať sa do zachrípnutia a nič ju zjavne nedokázalo uchlácholiť. Ani čistá plienka, ani kŕmenie či odgrgnutie, ani kolísanie, kým jej Draco jemne spieval. Draco vôbec nedostal príležitosť najesť sa, nieto ešte stráviť nejaký čas rozhovorom s Hermionou. Keď sa mu pokúsila pomôcť, odsekol jej.

Harry chmatol z misy na stole žemľu a pokrčil plecami. Neskôr jej povie, že Draco sa len hanbil, aby to nevyzeralo, že bábätko nezvláda. Lenže — Hermiona na to pravdepodobne príde aj sama.

„Dobby!" zavolal napokon Draco zúfalo, oči divé a zvyčajne upravené vlasy skoro také rozkuštrané ako Harryho.

Škriatok pochopil situáciu do okamihu od svojho príchodu. „Óóó, je dnes ráno malá slečna mrnčadielko? Áno, áno, malá slečinka je umrnčané mrnčadielko, však?"

Čosi na jeho prespevujúcej intonácii akoby preťalo jej kvílenie. Zrazu prestala vrieskať a namiesto toho sa pustila chytro žmurkať.

„Aáách!" zvolal Draco a zazeral na ňu. „Ty... ty... naničhodnica!"

Na Dobbyho pokyn ju odovzdal.

„Malá slečna Rowan potrebovať nezmyselnú pesničku," vrkútal Dobby a poskakoval hore-dolu, ako ju kolísal. „Sagala-dú-dá magika bú-la, bibidi-bobidi-bú!"

Hermiona tú melódiu očividne poznala, no slová už nie až tak, lebo si k nej začala pobrukovať. Hm... Harry mal pocit, že tá pesnička je čímsi nejasne povedomá, no vedel, že si ju zaradiť nedokáže.

„Vrátim sa po čarovaní pozrieť, ako sa jej darí," vysúkal zo seba Draco so škrípajúcimi zubami.

„Niet byť potreby, malá slečna Muffetová bude byť úplne fajn," zaštebotal Dobby.

„Ja viem, že ma nepotrebuje!"

„Teraz Draco Snape byť jednoducho prihlúpy. Malá slečna ho, pravdaže, potrebovať takisto aj okrem toho navyše!"

Draco sa zhlboka nadýchol, prudko prikývol, zvrtol sa na päte, chmatol svoju školskú tašku a vydupal na chodbu.

Keď ho Harry a Hermiona dohonili, opieral sa celou váhou o kamennú stenu, postoj zrútený.

„Draco," povedala Hermiona chlácholivo. „Je to v poriadku. Vieš, je jedno staré africké príslovie, ktoré hovorí, že na výchovu dieťaťa treba celú dedinu. Som si istá, že prídu časy, keď ju Dobby nedokáže utíšiť a ty áno."

Draco preglgol, ako sa narovnával. „O to nejde. Ja som... ja som ten najhorší, vôbec ten najhorší. Ja... ja som na ňu nakričal."

Harry by mu bol vedel povedať, že jeho kričanie má od toho najhoršieho, čo dokážu príbuzní, poriadne ďaleko, no nechcel rozhovor zaviesť inam. A aj tak to bolo mimo témy. „Nenakričal si na ňu. Sotva si zvýšil hlas."

Draco si vrazil obe ruky hlboko do vreciek, no Harry ich aj tak videl trochu sa chvieť. „Uchýlil som sa k urážkam. Čo je so mnou?"

„Nie si dokonalý," povedala Hermiona sucho a položila mu ruku na predlaktie. „Budeš robiť chyby. Dôležité je poučiť sa z nich. Ale ,naničhodnica' aj tak nie je až taký hrozný prívlastok. Je to skoro... láskavé, svojím spôsobom?"

„Bola tak trochu —" Harry chytro prehodnotil svoju formuláciu, keď naňho Draco vrhol zúrivý pohľad. „Ehm... rozmrnčané bábätko. Asi to nebude posledný raz."

„No, vďaka Merlinovi za Dobbyho," vzdychol si Draco, ako sa odlepil od steny a vykročil k svojej prvej hodine. „A podľa teba ako to, že pozná muklovskú pesničku?"

Hermiona pokrčila plecami, jej nízke opätky vyklepkávali, ako kráčala vedľa neho. „Naozaj netuším. Možno bol Walt Disney čarodejník?"

„Popoluška!" zvolal Harry. „Už si spomínam!"

„Slečna Burbageová ju premietala," povedal Draco. „V každom prípade omnoho lepšie podanie magických postáv než v Čarodejníkovi z krajiny Oz. Ale Walt Disney rozhodne čarodejník nebol, Hermiona. Veď — čudujem sa ti, predpokladať, že nikto s výrazným nadaním nemôže byť mukel!"

„Nebuď truľo. Tak som to nemyslela a ty to vieš!"

Draco sa načiahol a rozcuchal jej vlasy. „Áno, viem, že si to tak nemyslela."

„Á, chceš, aby sme sa počas obrany zhodovali?"

„Prosím?"

Harry sa zasmial. „Tvoje vlasy, Draco. Sú... no, nie celkom na tvojej obvyklej úrovni, povedzme."

„Bol som trochu vyrušený!"

„Mne sa páčia," povedala Hermiona s úškrnom. „Trochu ležérnejší vzhľad by ti pristal."

„Ležérnejší!" zvolal Draco potom, ako narýchlo zoslal na stenu zrkadliace kúzlo. „To je hrôza! Ako vtáčie hniezdo!"

„Skôr ako Frankensteinova nevesta," povedal Harry, mierne naklonil hlavu a žiarivo sa usmieval. „Videl si už ten film?"

„Áno, a videli sme aj Monty Pythona, takže prepáč, ak si požičiam jednu frázu a poviem ti, aby si zavrel tú svoju hnijúcu hubu."

Harry vybuchol do smiechu. „Beriem. Uvidíme sa neskôr, obaja? Počas obrany chcem sedieť s Ronom."

S tým vykročil dopredu, presvedčený, že kým Draco dorazí na hodinu, jeho vlasy budú práve také upravené a uhladené ako vždy.

****

Harry šiel počas voľnej hodiny domov s Dracom. Rowan bola dovtedy zasa svoje zvyčajné čiperné ja a uchlácholila Draca tým, že naňho žmurkala, akoby zavesil mesiac na oblohu, keď sa s ňou usadil, aby ju nakŕmil.

Keď sa však ich voľná hodina skončila, Harry sa rozhodol, že vyrazí hore do Veľkej siene na obed.

Draco naňho rýchlo zazrel. „Lebo tam bude Severus?"

„Len sa potrebujem zastaviť za svojou prváčkou."

„Aha. No, dobre teda."

Harry takmer oznámil, že nepotrebuje povolenie, no usúdil, že je lepšie to len nechať tak. „Uvidíme sa na večeri a potom na D. A."

„Mal by si chodiť na dvojhodinovku elixírov, ak chceš vídať ocka viac. Čo na to povieš?"

„Je trochu neskoro, aby som sa zasa pridal k triede."

Draco prevrátil oči. „Si pomätený? Ocko by ťa privítal späť kedykoľvek, dokonca aj bez ohlásenia. A už aj jediná hodina navyše by mohla u teba urobiť rozdiel v teréne, keď budeš ako auror."

„Ty u mňa urobíš rozdiel, keď budem auror," odsekol Harry. „Druhovia v zbrani, hej? Ty vieš zamiešať akýkoľvek odvar, čo budeme potrebovať."

No Draco krútil hlavou. „Aj za predpokladu, že by ma vzali, je dôvod predpokladať, že nám nedovolia byť v dvojici spolu, Harry. Nemajú radi blízkych príbuzných ako aurorské dvojice. Čosi o tom, že rodinná dynamika prekáža pri práci."

Hm. To Harrymu nenapadlo.

„A potom je tu, samozrejme, Rowan," dodal Draco.

„Ale teraz už máme Dobbyho!" Vo chvíli, keď to vyslovil, sa Harrymu uľavilo, že si domový škriatok dal prestávku, kým bol Draco doma, a nebol v ich komnatách. Nechcel, aby to znelo, akoby ho vlastnili!

„Teraz už máme Dobbyho," zdôraznil Draco. „Ale nemôžeme predpokladať, že nám bude neustále k službám, kým Rowan dosiahne rokfortský vek."

„No, nie, nemôžeme predpokladať, ale veď vieš, ako ustavične vraví, že pre mňa urobí čokoľvek —"

„Harry," prerušil ho Draco vážnym tónom. „Nemôže byť jej opatrovateľom na plný úväzok. Jednoducho nemôže, a nehovorím to z nejakej protiškriatkovskej zaujatosti. Sám si počul, ako som ho dnes ráno volal. Ale keď bude Rowan trochu staršia, začne rozprávať. Ak budem od nej dvanásť hodín denne preč na aurorskom výcviku a celý deň počuje iba Dobbyho..."

„Aha." Hej, Harry videl, v čom je problém.

„Nie som si istý, či môj obmedzený čas doma bude stačiť na to, aby jej reč vyrovnal," povedal Draco pochmúrne. „Ale som si istý, že keď ju budem celý čas opravovať, dostane komplex alebo problémy so sebavedomím, alebo si bude myslieť, že ju neľúbim takú, aká je. Lenže neopravovať ju zasa bude znamenať, že ostatné deti budú kruté, keď sa začne začleňovať medzi ostatných. Vieš, akí príšerní budú čarodejnícke deti voči dievčatku, ktoré rozpráva ako škriatok?"

„Premyslel si si to do hĺbky." Harry preglgol. „A, ehm, hej... ja viem, aké to je vyrastať bez priateľov. Ron bol vlastne môj prvý. A to by som nezaželal nikomu."

Draco sa celkom mierne uškrnul.

„Vieš, ako som to myslel," povedal Harry namrzeným tónom. „No, aj tak ťa chcem za aurorského partnera. Vždy si môžeme najať pestúnku. Ľudia to robia, vieš."

„O nikom takom som nikdy nepočul."

Harry to prešiel mlčaním. „Takú s dokonalou výslovnosťou, ak ti na tom tak veľmi záleží."

„Akoby som zveril Rowan niekomu na základe prízvuku! Buď vážny, Harry."

Pravdaže by si pestúnku nevyberali len podľa prízvuku; Draco bol len protivný. Harry si však nemyslel, že hádať sa v tej chvíli ich niekam dovedie. „Dobre teda, ešte o tom porozmýšľam. Ale teraz už musím ísť."

Vtisol Rowan bozk na čielko, zopakoval Dracovi, že bude doma na večeru, a odišiel, aby sa vybral hore do Veľkej siene.

****

Harry zamával svojim priateľom pri chrabromilskom stole, no zamieril k slizolinskému, aby sa mohol porozprávať s Mandy. To, pravdaže, znamenalo prejsť skoro celú dĺžku stola, kým došiel ta, kde sedeli prváci. Potom to znamenalo nevšímať si, ako sa Mandyne kamarátky všetky pustili chichotať, a ako sa ona od podráždenia začervenala, keď vyskočila, habit zavírený, aby naňho zazrela.

„Tvoj otec má ale drzosť," odfrkla. „To asi vlastne nie je tvoja vina, ale aj tak."

Harry to nechápal. „Dal ti nespravodlivý trest?"

To však nedávalo veľký zmysel, keďže bola v Slizoline.

„Veľmi vtipné," odsekla Mandy s rozšírenými nozdrami. „Myslela som, že si sem prišiel vysvetľovať, ale zjavne nie."

„Poďme to prebrať von," povedal Harry úsečne. Otočil sa a zamieril von z Veľkej siene, pričom sa obzrel, aby sa uistil, že ho nasleduje.

Vo chvíli, keď boli mimo dohľadu verejnosti, sa rozbehla, aby ho dohonila, a postavila sa rovno pred neho. „Tak teda? Do toho. Obhajuj ho!"

„Myslel som, že si práve naznačila, že ti trest nedal," zvolal Harry sklamane.

Mandy naňho zízala hore, potom zrazu cúvla o krok. „Ty to nevieš," povedala napokon. „Aha. Ehm, tak prečo si ma teda prišiel vyhľadať? Chcel si si zasa skontrolovať moje známky z bylinkárstva?"

„Nie, chcel som sa ťa spýtať, prečo sa tvoj nevlastný otec neukázal, keď sa s ním v sobotu šiel profesor Snape stretnúť."

Klesla jej sánka. „No toto sa mi páči! Práve profesor Snape sa neunúval ukázať! Dve hodiny môj nevlastný otec čakal!"

„No, musel si popliesť miesto stretnutia alebo možno čas, lebo Severus čakal tridsať minút a tvoj nevlastný otec vôbec nedorazil."

„Aha." Mandy si začala obhrýzať spodnú peru. „To mi nenapadlo. Vie byť trochu..." Pozrela dolu na svoje nohy. „Niekedy popletený." Potom sa rozjasnila. „Alebo to možno bol profesor Snape, kto si poplietol čas alebo tak."

„Pripadá ti ako popletený typ?" spýtal sa Harry sucho. „A nenapadá mi jediný dôvod, prečo by to stretnutie zmeškal naschvál, takže to muselo byť len akési nedorozumenie."

„Hej, asi áno. Možno by som naňho na hodine mala prestať zazerať."

„Ja by som prestal," poradil jej Harry. „Inak by si predsa len mohla dostať trest. Slizolinčania nie sú úplne imúnni, ak si neuvedomuješ."

Mandy si vzdychla. „No, môj nevlastný otec bol naozaj sklamaný. Stále sa chce s tebou stretnúť. Vôbec mu nevadí, ak si so sebou privedieš otca, Harry. Myslíš, že vieš profesora Snapea prehovoriť, aby to preložil na iný termín?"

Harry si nebol istý, keďže Severus nebol veľmi ten typ, čo ocení, keď ho niekto nechá čakať nadarmo, a sotva bol náchylný považovať „popletenosť" za nejakú poriadnu výhovorku. „Pokúsim sa," sľúbil. „Choď sa zasa pripojiť k svojim kamarátkam, dobre?"

Zaškľabila sa. „Vieš, čo povedia."

„Prepáč."

Len pokrútila hlavou a potom odvírila preč bez toho, aby sa obzrela.

****

Harry nedostal príležitosť porozprávať sa so Severusom, kým sa v ten večer neskončila D. A. a kým sa všetci ostatní študenti nevytratili von, vrátane Draca, ktorý sa ponáhľal späť stráviť čas s Rowan.

„Nicholas Leighton ti posiela ospravedlnenie," povedal a nedbal na to, že upravuje pravdu. „Hovoril som s Mandy a on si zjavne poplietol čas alebo tak. Vraví, že je trochu taký, čo sa stretnutí týka. Ale stále sa s tebou chce stretnúť. No, teda so mnou. Vieš."

„Áno, viem," precedil Snape, tmavé oči mal také, akoby čosi prepočítavali. „Nemám rád, keď mi ľudia mrhajú časom, Harry."

„Takže jednoducho zabudneme na to, že sa pokúsime priviesť Mandy k tomu, aby z bylinkárstva podala čo najlepší výkon?" spýtal sa Harry. „Je to jediná vec, o ktorú požiadala — aby jej nevlastný otec dostal príležitosť stretnúť sa so mnou."

Snape si poklepkával dlhým prstom o líce, ako tam stál a tú vec zjavne prevažoval. „Nástojíš tak veľmi preto, lebo máš pocit, že kvôli amnézii sa ti to so slečnou Leightonovou nepodarilo tak, ako si zamýšľal?"

Hoci to bola pravda, Harry sa aj tak naježil. „No, predsa len mi pridelili iba jedinú prváčku, vieš. A poriadne dlho som odmietal správať sa ako prefekt. Takže... hej. Rád by som to mohol vynahradiť, že som ju zanedbával."

„Porozmýšľam o tej veci," povedal Snape pomaly. „Ak sa mi podarí presunúť termín, možno by bolo najlepšie, keby sme za ním šli spoločne. Keďže ty si, takpovediac, hlavná hviezda programu."

„Hlavná hviezda programu," zopakoval Harry trpko. „Skvelé, to je naozaj skvelé. Ale myslel som, že si ho chceš najprv preveriť, skôr než sa s ním pôjdem stretnúť. Vieš, pre prípad, že je tajný smrťožrút, ktorý ma chce vydať Voldemortovi alebo tak."

Severusovi sa okolo pier zvlnil slabý úsmev. „O tom dosť pochybujem, v tomto bode. Keby bolo Leightonovým cieľom ublížiť ti, bol by sa v sobotu neukázal, keď taký prešľap mohol pokojne uraziť mňa až do tej miery, že by som ďalšie stretnutia odmietol?"

Harry musel uznať, že to sa naozaj zdalo nepravdepodobné. „Dobre teda. Poďme spoločne. Budúcu sobotu? Po našom doučovaní z elixírov, myslíš?"

„Urobím, čo bude v mojich silách, aby som to zariadil," povedal Snape a prikývol. „Ale v záujme toho, aby nenastali žiadne ďalšie nedorozumenia, požiadal by som ťa, aby si slečne Leightonovej moje úmysly nespomínal, Harry. Nepotrebujeme, aby sa jej sovy krížili s mojimi a celú vec ešte zamotali."

„Jasné. To znie skvelo." Harry sa usmial. „Tak teda, pripravený vyraziť domov?"

Snape pokrútil hlavou. „Domov prídem neskôr. Najpravdepodobnejšie omnoho neskôr. Je tu niekoľko naliehavých záležitostí, čo si žiadajú moju pozornosť."

Na okamih, na jediný okamih, Harry rozmýšľal, či Snape tajne netrávi čas s Morrighanovou a či to nie je dôvod, prečo v týchto časoch tak málokedy býva doma. Mohol by to zistiť... stačilo by mu len rýchlo nazrieť do mapy...

No to by bolo nesprávne. Hanbil sa už aj dosť za to, že ich vtedy videl spolu v Snapeovej spálni.

A tá predstava bola aj tak smiešna. Keby boli zasa spolu, rozprával by sa s ňou pri jedlách!

„Dobre," povedal trochu smutne. „Ehm, myslím, že v noci budem zasa spať v Chrabromile. Nemám náladu zaoberať sa Mandy ani jej rozchichotanými kamarátkami."

„Tak teda sa uvidíme zajtra popoludní na etike."

Harry si vzdychol. Pred pár mesiacmi by bývalo úľavou vídať Snapea len na hodinách. Teraz to bolo len skľučujúce. „Hej, na etike," zopakoval. „Tak dovtedy."

Keď vyšli z Komnaty najvyššej potreby, otočili sa do rôznych smerov a odkráčali jeden od druhého.

Koniec kapitoly

Poznámky za kapitolou

„No dice" — Harryho muklovský anglický slangový výraz znamenajúci „nič z toho, smola, nedá sa". Pochádza z hazardu s kockami. Použili sme: Až naprší a uschne. Draco ako čarodejník výraz nepozná, preto autorka vzápätí poznamenáva, že naň „nezareagoval otázkami ani fascináciou" — za normálnych okolností by ho takýto neznámy muklovský obrat zaujal, no tentoraz je priveľmi skľúčený.

Malá slečna Muffetová (Little Miss Muffet) — postava z klasickej anglickej detskej riekanky. Dobby ňou Rowan láskavo prezýva. V slovenčine ide o menej známu narážku, podobne ako keď Dobby vzápätí pospevuje pieseň z Popolušky.

„Bibidi-bobidi-bú" — refrén piesne dobrej sudičky z disneyovskej Popolušky (1950). Hermiona melódiu pozná, no zneistí pri slovách, Harrymu sa pieseň zdá nejasne povedomá. Dobby ju komicky komolí („sagala-dú-dá magika bú-la"), čo je jedna z mnohých scén, kde tento domový škriatok prekvapuje znalosťou muklovskej populárnej kultúry.

„Na výchovu dieťaťa treba celú dedinu" — medzinárodne rozšírené príslovie, ktoré sa tradične označuje ako staré africké (presný pôvod sa však jednoznačne nepripisuje žiadnemu konkrétnemu africkému jazyku či kultúre). Vyjadruje, že výchova dieťaťa nie je úlohou len rodičov, ale celého spoločenstva.

Frankensteinova nevesta — americký hororový film z roku 1935 (pokračovanie Frankensteina); titulná postava má kultovo strapaté, dohora vyčesané vlasy s bielymi pruhmi. Harry tým naráža na Dracovu mimoriadne strapatú frizúru.

Monty Python — britská komediálna skupina (Monty Python's Flying Circus), legendárna najmä filmom Monty Python a Svätý grál (1975). Draco si požičiava jednu z jeho hrubších replík.

****

Prekladateľské perličky  

Bujabéza (bouillabaisse) — francúzska rybacia polievka. Zaužívaný slovenský prepis sedí Dracovi (má rád nóbl jedlá).

„Roztomilá ako gombička" (cute as a button) — anglický idióm pre malé, milé dieťa. Slovenský ekvivalent „ako gombička" je zaužívaný.

„Mrnčadielko" (fussy-pot) — autorkina hravá zložená prezývka pre uplakané/nepokojné dieťatko. Zvolili sme slovo, ktoré nesie podobnú maznavú zvukomaľbu a dá sa zdvojiť („umrnčané mrnčadielko") rovnako ako v origináli „fussy fussy-pot".

„Naničhodnica" (miscreant) — Dracovo zhrozené pomenovanie Rowan, keď si uvedomí, že stratil trpezlivosť. Slovo je dosť knižné a staromódne, čo dobre sedí Dracovi a zároveň umožňuje Hermione vysvetliť, že „nie je až taký hrozný prívlastok — je to skoro láskavé, svojím spôsobom".

„Truľo" (tosspot) — britská hrubšia nadávka, ktorá u Hermiony funguje ako mierne dobrosrdečné pokarhanie. V slovenčine „truľo" drží podobný register.

„Zavri tú svoju hnijúcu hubu" (shut your festering gob) — citát z Monty Pythona, ktorý si Draco doslovne požičiava. Expresívnosť je zámerná; preložené v hrubšom registri, aby zachovalo monty-pythonovskú energiu.

„Druhovia v zbrani" (brothers in arms) — zaužívané slovenské spojenie pre spolubojovníkov.

„Hadí jazyk" / „Prútiková hadia mágia" (Parseltongue / wanded Parselmagic) — Harryho schopnosť rozprávať s hadmi sa v slovenskom kánone prekladá ako hadí jazyk; prútiková hadia mágia je rozšírenie typické pre tento konkrétny príbeh.

Čechizmy v ustálených oslovenia — niektoré obraty boli vedome ponechané v podobe prevzatej z českého základu prekladu (napr. pitomé decko pre „idiot child"). Drží sa to konzistentne cez celý cyklus.