Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 77. Otcovia, synovia a duše 

Severusovi netrvalo ani tri sekundy, kým mu došlo, že čosi nie je v poriadku. Sotva Harry, Draco a Hermiona vošli do triedy etiky, už sa hnal po schodoch hore k nim, čierne oči mu chytro prebehli po všetkých troch a potom úsečne vyhŕkol: „Kde je moja dcéra?"

Draco vystrčil bradu. „V transfigurácii došlo k menšiemu incidentu, a tak som usúdil, že bude najlepšie zveriť sestru na zvyšok dnešných hodín Dobbymu."

„Incidentu," zopakoval Snape tichým, vrčiacim tónom.

Harry usúdil, že radšej zasiahne, kým sa situácia ešte väčšmi nevyhrotí. „Jedno zaklínadlo sa minulo cieľom," rýchlo vysvetlil. „Rowan sa ani v najmenšom nič nestalo, ale mohlo to dopadnúť zle, a tak sme sa všetci zhodli, že plán s Dobbym je dobrý nápad."

Severus prudko prikývol. „Tak dobre teda."

S tým sa zvrtol a zamieril späť dolu schodmi vedúcimi k prednej časti triedy.

Draco sa za ním díval, potom klesol na sedadlo pri zadnej stene. Harry pozeral z otca na brata a späť, trochu rozpoltený, no nakoniec sa rozhodol, že pokojne môže sadnúť k Dracovi. Kým k nemu prišiel, Hermiona už sedela pri tom istom stole.

„Veď je to jeho dcéra," hovorila tlmeným hlasom, práve keď si Harry sadal.

„Tento bod nepopieram," odsekol Draco.

Z kalamára v prednej časti triedy vyšľahol známy roj modrých iskier — Snape práve zvinul prezenčný zvitok. Harry zdvihol obočie, pobavený. „Dumbledore ešte stále začarúva ten zvitok, aby mi presne zaznamenával dochádzku?"

„Niet dôvodu to kúzlo rušiť, no nie? Škola sa aj tak o pár týždňov končí," povedala Hermiona.

„Hej, Longbottom," zavolal zrazu Draco a mávol rukou, aby ho prikývol k sebe. „Za iných okolností by tá transfigurácia bola skvelá, len aby si vedel. Pohyb bez pohonného zaklínadla? Ja som sa len bál o Rowan. Ja..." Zrazu si odkašľal, aby si prečistil hrdlo. „Nemal som ťa nazvať neschopným."

„Ďakujem, Draco. Vážim si to."

Draco? naznačil Harry perami Hermione.

„Väčšina Chrabromilu ho len ťažko volá Snape," zamrmlala Hermiona. „A ,Malfoy' jednoznačne neprichádza do úvahy."

„Máš na neho dobrý vplyv," povedal Harry rovnako ticho.

„Počujem vás," oznámil Draco trochu strnulo. „A áno, má. Ale aby ste vedeli — že sa mám Longbottomovi ospravedlniť, na to by som prišiel aj celkom sám, jasné?"

Harry sa zaškeril.

„Skoro určite," odfrkol si Draco. A keď Harry s Hermionou len mlčky čakali. „Pravdepodobne, no dobre? Alebo, s viac než päťdesiatpercentnou istotou. Ehm... časom."

Harry aj Hermiona už zadržiavali smiech, kým Draco dohovoril.

„Dnešná hodina bude dosť odlišná od našich predošlých," oznámil Snape hlasným tónom, ktorý nepripúšťal žiadne hlúposti. „Namiesto toho, aby som vám ja predkladal modelové situácie na ilustráciu etických princípov, budete v trojčlenných skupinách navrhovať vlastné, originálne scenáre. A originálne myslím vážne. Nebudem akceptovať modelové situácie, ktoré kopírujú tie, o ktorých sme už hovorili."

„Výborne," povedal Draco s rozžiarenými očami. „Trojčlenná skupina, hotová vec."

„Každý člen skupiny musí patriť k inej fakulte," dodal Snape.

„On to počul?" zafňukal Draco.

„Počuje všetko. Ako netopier," povedal Harry s pohľadom upretým na otca. Hm. Ak to počul, nedal to najavo.

„No, mrzí ma to, Harry, ale traja sú dav, takže šup, choď!"

„Počkaj," ozvala sa Hermiona s hlavou mierne naklonenou nabok. „Sme v poriadku, ako sme. Profesor Snape nepovedal ,tri rôzne fakulty', povedal, že každý musíme patriť k inej fakulte. A to spĺňame, vzhľadom na Harryho nezvyčajné postavenie."

„Hm. Slizolin, Chrabromil a Slizomil," povedal Draco s pochvalným prikývnutím.

„Skôr bude Chrabrolin, povedala by som."

„Skvelý úsudok ohľadom rozdelenia do skupín, slečna Grangerová," ozval sa hodvábny hlas, keď Snape pristúpil k ich stolu. „Päť bodov pre Chrabromil."

Hermione vhŕkla do líc červeň. „Ďakujem, pán profesor."

Harry počkal, kým Snape odíde, a potom potichu zoslal Muffliato, než znova prehovoril. „Nemá veľmi rád, keď mu niekto ďakuje. To by si asi mala vedieť, ak sa chystáš, ehm, ak má byť tvojím, ehm..."

„Ak," uškrnul sa Draco. „Žiadne ,ak' neexistuje, Harry. Je moja vyvolená."

Tá poznámka, ako si Harry všimol, znova vohnala Hermione červeň do tváre.

Draco vyzeral pri tom dosť spokojne. „Tak, dáme sa do toho?"

Harry zrušil kúzlo a naklonil sa dopredu, keď začali rozoberať, aký druh etiky by sa mali pokúsiť v scenári znázorniť.

****

Harry si myslel, že na vymyslenie modelovej situácie budú mať len pár minút, no len rozhodnúť sa, že sa pokúsia vystavať príbeh založený na intuicionizme, im trvalo dlhšie. Potom sa trápili so samotným scenárom. Každá situácia, ktorá im zišla na um, akoby v sebe niesla ozvenu Snapeových vlastných príbehov, a to nešlo. Ani ostatným skupinám sa zjavne nedarilo lepšie, súdiac podľa hojných kôp pokrčeného pergamenu rozhádzaných tu i tam.

„Nie je to nádherné, taká pútavá výzva?" zaštebotala Hermiona.

„Skôr je to dosť otrava..."

„Nehovor hlúposti. Je to vlastne ako prázdniny, keď sa raz môžeš naplno sústrediť," zamrmlal Draco zasneným tónom. V nasledujúcej chvíli sa však strmo vystrel a vyvalil oči na Harryho a Hermionu. „Ach. Merlin, to je vážne hrozné. Ja ani neviem, čo to trepem! Nevadilo mi starať sa o Rowan, nevadilo!"

Hermiona siahla cez stôl a útlou rukou objala Dracovo zápästie. „Pravdaže ti to nevadilo, Draco. Ale je tiež pravda, že sa nedokážeš poriadne sústrediť, keď máš pozornosť tak roztrieštenú. A učenie máš rád, viem, že áno. Tak je len prirodzené, že vnímaš, aký je to rozdiel, hm?"

Harry zachytil Hermionin pohľad. „A okrem toho, môžeš sa o ňu starať, koľko len chceš, po večeroch a tak, a vtedy budeš naozaj svieži a plný elánu, nie vyčerpaný. Asi to bude lepšie aj pre ňu, nemyslíš?"

„Nepotrebujem, aby ste ma vy dvaja usmerňovali."

„Ale?" pobádala ho Hermiona jemným tónom a prstami pohladkala Dracovo zápästie.

Harry videl, ako sa bratovi napol krk, keď dvakrát za sebou preglgol.

„Ale nemôžem poprieť..." Draco znova preglgol. „Nuž, pravda je taká, že sa preto cítim dosť previnilo, ale... je dosť úľava nemusieť sa neprestajne strachovať o to, čo práve v tej-ktorej chvíli potrebuje."

„Za to sa nemusíš cítiť vinný. Znamená to len, že si človek," povedala Hermiona.

„A Dobby asi robí kotrmelce, aby ju zabavil," doplnil Harry. „Naozaj rád pomáha a vie, čo robí."

„Chceš povedať, že je v tom lepší ako ja," ozval sa Draco zronene.

„Má dačo ako sto rokov skúseností alebo tak nejako," opravil ho Harry. „Neviem, mohlo by to byť aj oveľa viac. Nechcel mi prezradiť, koľko má rokov, ale je to vysoké číslo."

„Je celkom príjemné byť zasa len študentom." Draco si vzdychol. „A... no, siedmy ročník sa aj tak skoro končí, nie? Asi sa Rowan u Dobbyho nič nestane. Ale pozor — len počas vyučovania!"

„Ale jasné," upokojovala ho Hermiona. „Všetci vieme, ako veľmi ju ľúbiš."

Dracova tvár sa zvraštila, akoby v ňom stále čosi zápasilo, no skôr než stihol odpovedať, otvoreným oknom dnu vznešene vplával prízračný vták, až všetci naň ukazovali prstom a zhíkli.

„Félix," zamrmlal Harry.

Patronus v podobe fénixa trikrát zakrúžil ponad hlavy, preletel triedou vo veľkých majestátnych oblúkoch a potom plynulo klesol, aby sa zastavil len pár stôp od Severusa.

„Pán profesor Snape," oznámil Patronus Dumbledorovým veselým hlasom, „buďte taký láskavý a pošlite istého študenta hore do mojej pracovne. Rád by som sa s Dracom Snapom porozprával pri najbližšej možnej príležitosti. Heslo je momentálne to obvyklé."

Dracovi, ako si Harry všimol, akoby z tváre úplne odtiekla krv.

„Nie, nie je to nič také," povedal okamžite. „Som si istý, že keby sa Rowan niečo stalo, zavolali by ťa na ošetrovňu. Musí to byť dačo úplne iné —"

„Á, a, samozrejme, môže si priniesť aj svoju očarujúcu malú sestričku," dodal Dumbledorov hlas bez tela.

Draco sa od úľavy zosunul, no potom zrazu vyceril zuby. „Toto rodičovstvo je riadne na hlavu," zašepkal na nich.

„Áno, môže byť chvíľami dosť zdrvujúce," povedal Snape, ktorý medzitým vyšiel hore k nim, Félix sa mu vznešene niesol na pleci. „Múdro si urobil, že si dovolil Dobbymu vypomôcť nám, vskutku."

Draco úsečne prikývol a postavil sa. „Asi by som mal ísť. Ale čo myslel tým — to obvyklé?"

„Citrónový drops," povedali Harry a Hermiona naraz.

„Pochybujem, že ho budeš potrebovať, ak si so sebou vezmeš Félixa," dodal Severus. Dlhé vlasy sa mu prešmykli ponad plece, keď otočil hlavu k Patronusovi. „No tak, šup. Hop k Dracovi."

Félix venoval Snapovi opovržlivý pohľad korálkových očí a žiadnemu hopkaniu sa nevenoval. Namiesto toho len roztiahol svoje nádherné krídla a jediným úderom žiarivých pier sa vzniesol do plynulého kĺzavého letu, aby pristál na Dracovom natiahnutom ramene.

„Ach," vydýchol Draco s úžasom v hlase. „No, ty si ale krásavec!"

Félix priam zažiaril a rozprestrel krídla naširoko, vystavujúc na obdiv svoje nádherné prízračné perie.

„Myslím, že si si našiel priateľa. Ale riaditeľ čaká, tak už šup."

Draco prudko prikývol a obrátil sa na odchod, Félix sa mu majestátne niesol na ramene.

****

„Myslela som, že kým zídeme dolu, už tu bude," povedala Hermiona a obhrýzala si spodnú peru.

„Aj tak dobre, lebo ani Dobby tu zjavne nie je," odvetil Harry. „Draco by už bol celý bez seba."

No aj samotné tiché vyslovenie jeho mena akoby poslúžilo ako privolanie, lebo Dobby sa zrazu primiestnil dnu, Rowan bezpečne uvelebenú vo svojich krátkych malých rukách. Mala na sebe tri čiapky, všimol si Harry mimovoľne. Podriemkavala a ticho pritom pochrapkávala, drobná tvár celkom spokojná..

„Šťastná ako blcha," zamrmlala Hermiona.

Škriatok sa pozrel vľavo, vpravo a zasa vľavo. „Draco Snape nie je byť s vami?"

„Nie, šiel do Dumbledorovej pracovne, asi je ešte stále hore."

Dobbymu sa uši stočili k hlave. „Draco Snape je byť veľmi veľmi na omyle, ak si myslieť, že Dobby bude dbať na to, čo bude riaditeľ hovoriť! Bezpečnosť malej slečinky je byť jediná vec, na ktorej bude Dobbymu záležať!"

„Nešiel sa sťažovať. Dumbledore si ho zavolal. Nevieme, prečo."

Dobby múdro pokývol hlavou a uši sa mu trochu rozvinuli. Jedno z nich sa zachytilo o brmbolec zdobiaci najvrchnejšiu čiapku a takmer ju strhlo dolu. Až vtedy si Harry všimol, že Rowanine vrstvy čiapok sa dosť podobajú na tie, čo mal na sebe Dobby, len v miniatúre.

„Môžem si ju podržať?" spýtala sa Hermiona, keď si Dobby narovnal čiapku.

Dobby prižmúril oči. „A kedy si naposledy Hermiona Grangerová umývať ruky? Pýta sa Dobby?"

„Na hodine ako etika sa veľmi nezašpinia," odsekla Hermiona. „A vystavenie bežným zárodkom je vlastne prospešné na budovanie imunity."

„Počítame aj tie, čo ti dal Ron, keď vyprskol ten studený čaj?"

Vrhla na Harryho prísny pohľad. „Neviem. Počítame? Lebo vyprskol ho aj na Rowan, ak si spomínaš!" Aj tak však chytro zoslala na ruky a predlaktia čistiace zaklínadlo a potom sa zohla, aby si Rowan vzala.

Pri zvuku vŕzgajúcich dverí sa všetci obrátili tým smerom, no bol to len Severus. Zavesil učiteľský habit na háčik najbližšie pri dverách a potom po nich preletel temným pohľadom. „Ďakujem, Dobby. Pochopil som, že práve tebe mám čo ďakovať za to, že si dnes Rowan ochránil. Počas transfigurácie vraj nastal akýsi problém?"

Dobby si odfrkol. „Mohol byť problém, áno, Dobby súhlasiť. Metlobalové ihrisko byť bezpečnejšie miesto!"

„Skoro ju do hlavy trafil kameň," usúdil Harry, že radšej vysvetlí.

Snape sa mierne naklonil dolu a vyzeral viac než len trochu hrozivo, ako uprene hľadel na Harryho. „A kto presne to hádzal kamene v triede, kde bola prítomná moja dcéra, to by som veru rád vedel!"

Harry rozhodne nemienil spomínať Nevilla. „Nikto nič nehádzal," odsekol s rozšírenými nosnými dierkami. „Zaklínadlo sa minulo cieľom a nikomu sa nič nestalo."

Snapeov pohľad zľadovatel, no kupodivu Harry pocítil, ako sa mu o myseľ obtrelo čosi ako voda, nie ľad. Potom sa zamračil on. „Nenamáhaj sa. Používam oklumenciu ako vždy a vieš, že som v tom prekliato dobrý!"

Voda zmizla a Harry úprimne nevedel rozoznať, či Snape ustúpil, alebo či ju vyparil žiar jeho vlastného mentálneho ohňa. Aj tak však ďalej hľadel na otca nahnevaným pohľadom.

„Ospravedlňujem sa, Harry."

„To je všetko, čo dostanem?" dožadoval sa Harry, stále pobúrený.

Snapovi sa rozšírili nosné dierky. „Och, želáš si vysvetlenie? Nazvi to inštinktom. Alebo možno ani nie celkom tým, keďže som sa to očividne naučil pri pokuse vychovávať dvojicu synov. Bez váhania by som použil legilimenciu na obranu ktoréhokoľvek z vás. Naznačuješ azda, že by som mal byť menej ochranársky voči svojej dcére?"

Harry sa uvoľnil. „Hej, to znie v poriadku. Ale to lietanie kameňa? Bola to nehoda, Severus. Nepoviem ti, koho z toho viniť."

„Ak budem chcieť zistiť, koho z toho viniť, buď uistený, že to celkom určite urobím," odsekol Snape tónom takým hodvábnym, že sa Harrymu skĺzol po rukách a vyhnal mu husiu kožu.

„Och, Longbottomovi nič nerob," zavolal Draco od dverí. „Bola to len nehoda, Severus."

„Draco!" pokarhali ho Harry aj Hermiona naraz.

„Longbottom," zopakoval Snape znechuteným tónom. „Ten hlupák."

„Nie, nie, my sme tvoje jediné hlúpe deti," povedal Draco, keď zavesil plášť a podišiel bližšie. „Nehodláme sa o teba s nikým deliť, Severus. No, okrem tohto malého drobčeka."

S tým si sadol vedľa Hermiony a štuchol ju lakťom. „Som na rade ja, hm? Daj mi ju."

„Veď som ju práve dostala!"

„Aha." Draco trochu, len celkom mierne, zvýšil hlas. „Dobby?"

Škriatok urobil krok nabok, potom dopredu. Až vtedy si Harry uvedomil, že Dobby celý ten čas uchvátene zízal hore na Snapea, zjavne fascinovaný jeho krátkou hádkou s Harrym.

Draco natiahol obe ruky dlaňami nahor. Dobby vyvalil oči a ušami mu trhalo tak, že znova takmer zhodil čiapku, no po chvíli postúpil ešte o krok bližšie a položil svoje vlastné drobné ručičky na Dracove.

„Ďakujem ti," povedal Draco tlmeným hlasom. „Priznávam, že som bol predtým dosť rozzúrený. Ja... no, nepáčilo sa mi, keď mi niekto vytkol, že som vystavil Rowan nebezpečenstvu. Mal som pocit, akoby si ma nazýval zlým bratom a, ehm... nezareagoval som tak, ako som mal. Ale teraz sa snažím napraviť to. Ďakujem ti, že si nad Rowan bdel a trval na tom, že jej bude lepšie, keď nebude chodiť na hodiny."

Dobbymu klesli drobné ústa. „Dobby si myslieť, že Draco Snape bude... iný," dopovedal slabo.

„Chcel si povedať somár, však," ozval sa Draco s miernym smiechom. „Alebo zasa ten hrozný-Malfoyov-chlapec."

Dobby len zízal.

Draco pokrčil plecami. „Bol som príliš nahnevaný, aby som hneď videl rozumne, ale Rowanina bezpečnosť je to najdôležitejšie. Len som ju nechcel pustiť z dohľadu. Mal som pocit... neviem, akoby som ju nejako zanedbával. Ale teraz sa to vlastne javí ako vyzretejšia voľba."

„To aj je," povedala Hermiona vrúcnym tónom, keď Draco stisol Dobbyho ručičky, jemne a len raz, než ich pustil.

„A ak vie byť Draco taký vyzretý," vložil sa do toho Harry, „tak vieš aj ty, oci. Žiadna odplata voči Nevillovi."

„Oci," uškrnul sa Severus. „Dovoľ, aby som ťa informoval, Harry: deň, keď ma dokážeš ovplyvniť takýmto manipulatívnym pomenovaním, je... zjavne dnes."

Harrymu chvíľu trvalo, kým to pochopil. No potom sa zaškeril a včas si spomenul, že nemá povedať ďakujem.

„Hermiona," pokračoval Snape. „Mala by si chuť pripojiť sa dnes večer k našej rodine na večeru?"

„Áno, ďakujem." Hermiona bozkala dievčatko na čielko a potom ju opatrne uložila Dracovi do náručia. Rowan máličko zívla, trochu sa zamrvila v zavinovačke a potom zasa odplávala do spánku.

„A ty tiež, Dobby?"

Škriatok sa vystrel na špičky a vyvalil oči hore na Severusa, takmer maniacky mu žiarili. „Pripojiť sa k čarodejníkom? Okolo jedálenského stola? Aby večerať?"

„Pravdaže," povedal Snape tým istým ľahkým tónom, akým vyslovil pozvanie.

Dobby pozrel na dotyčný stôl. Potom na stoličky. Na všetky štyri.

Harry to nechápal, ale Severus zjavne áno. Jediným rýchlym mávnutím prútika znásobil jednu stoličku, aby ich bolo päť namiesto obvyklých štyroch, a potom ju s ďalším zamávnutím zmenil veľkosťou tak, aby vyhovovala Dobbymu a aby mu nadvihla sedadlo do výšky, v ktorej mohol večerať spolu s nimi.

Harryho mágia takmer bez námahy ohromila, no musel sa poriadne premáhať, aby sa nezaškeril, lebo výsledok vyzeral až priveľmi ako detská stolička, hoci našťastie bez podnosu.

Dobby zrejme nevnímal žiadnu urážku. „Áno, Severus Snape," povedal a pokyvkával hlavou. „Dobby bude dnes večer večerať s čarodejníkmi."

„A s čarodejnicou," dodala Hermiona prefíkane. „S dvomi čarodejnicami, ak rátame Rowan."

„No, no," ozval sa Draco a tiež jej vtisol bozk na temeno hlavy. „Neklaďme na tohto drobčeka žiadne očakávania. Bude milovaná presne rovnako, či už čarodejnica, alebo nie, a je ešte priveľmi skoro na to niečo také určiť. Viete... keď ju takto držím, vôbec nedokážem pochopiť, ako si toľko čistokrvných môže myslieť, že je správne a náležité skrývať rodinných šmuklov. Aj to slovo je škaredé, neviem, ako som si to nikdy nevšimol!"

Harryho ani trochu neprekvapilo, keď sa pri tom Hermiona rozžiarila, hoci ho trochu udivilo, keď sa naozaj naklonila a pobozkala Draca na pery. Pred Snapom.

Severus sa odvrátil, akoby nič nevidel. Decentnosť, usúdil Harry.

„Dobby," ozval sa o čosi hlasnejšie, než bolo treba. „Verím, že si dnes večer objednáme, na čo budeme mať chuť, no dúfam, že to nebude znamenať nič iné, len rad za radom samé sirupy a cukry pre teba."

Dobby pri odpovedi poskakoval hore-dolu. „Och, Dobby si dopriať a dopriať na... tom druhom mieste. Ale dnes večer bude Dobby jesť ovocie a zeleninu a steaky a steaky a steaky! S kopami javorovej omáčky! A so šľahačkou!"

Snape sa mierne, len celkom mierne, zaksichtil a potom akoby sa zmieril s osudom. „Tak dobre. Oznámim kuchyni, že máme všetci chuť na čokoľvek vhodné. Myslíš, že ostatní škriatkovia pochopia, že tu večeriaš s nami?"

Dobby naklonil hlavu nabok, útlym zeleným prstom si poklepkával po líci. „Dobby si myslieť, že asi áno, ale oni nedať dosť čarodejníckeho cukru do javorovej omáčky ani do šľahačky. Severus Snape radšej nechať Dobbyho dať všetky pokyny."

****

Harrymu sa počas večere zdalo, že Dobby dostal všetok cukor, aký si len mohol želať, a ešte aj o čosi viac. Draco trval na tom, že bude Rowan držať, namiesto toho, aby ju nechal podriemkavať v košíku, takže jedol len jednou rukou. Harrymu by to pripadalo nepohodlné, no Dracovi sa to akosi podarilo zariadiť tak, že to vyzeralo vyslovene elegantne.

Keď sa Rowan zobudila a začala byť trochu nepokojná — vlastne jej mrnčanie znelo Harrymu dosť ako mačiatko — Draco opustil stôl, usadil sa do kresla, nohy vyložené na taburetke, a kŕmil ju. Potom ju podal Severusovi, aby si mohol dojesť, pretože Hermiona mu obozretne ponechala jedlo pod ohrievacím zaklínadlom.

„Dobby by byť veľmi rád zasa sa ujať starostlivosti o malú slečinku —"

Draco urobil rukami drobné zamávnutie. „Dostaneš ju ešte habadej, hm? Ale to mi pripomína — mali by sme prebrať, ako to zariadime. Dokážeš sa o ňu naozaj postarať počas celého vyučovacieho dňa? Neviem, či nemáš nejaké iné povinnosti."

„Dobby je slobodný škriatok!"

Hm. Znamenalo to, že si Dobby sám zostavoval rozvrh, sám určoval úlohy? Harry to vlastne netušil.

„Dobre teda. Tak si prejdime pár konkrétnych vecí, hej? Pamätáš si, čo Lucius prikázal niekoľkým domovým škriatkom, aby mi spravili, však?"

Dobby vystrčil bradu. „Dobby nikdy, nikdy, nik-nikdy nevztiahnuť ruku na slečnu Rowan!"

„Draco!" zvolal Harry pobúrene. Za to si vyslúžil len podráždený pohľad.

„Nemyslel som, že by si to urobil ty," odsekol Draco hlasom, ktorý udržiaval na uzde zjavne len s veľkým úsilím. „A nemyslím to ani urážlivo, ale myslím, že chápeš, prečo by som žiadnym iným škriatkom Rowan nezveril. Tak som sa len chcel uistiť, že za žiadnych okolností nedovolíš, aby sa o ňu staral niekto iný."

Dobby prikývol, pohľad uprený do Dracovho.

„Ak nastane akýkoľvek problém alebo spor, máš ju priniesť mne, alebo Severusovi, alebo Harrymu či Hermione. Nikto iný sa jej nesmie ani len dotknúť — iba ak by si ju vzal na ošetrovňu, a v takom prípade chcem, aby si pri nej zostal a poslal odkaz, nech ma privedú. Dobre?"

„Áno, Draco Snape."

„A teraz — vidíš nejaký dôvod, prečo by si sa o ňu musel starať niekde inde než tu? Za predpokladu, že to Severusovi vyhovuje?"

Snape Rowan bavil tým, že ju jemne ťukal po nose, no pri tomto zdvihol zrak. „Pravdaže."

„Draco Snape je byť dobrý veľký brat," povedal Dobby so širokým úsmevom. „Dobby je byť veľmi rád starať sa o malú slečinku rovno tu. Harry Potter alebo Draco Snape môcť zavolať Dobbyho, keď oni potrebovať ráno odchádzať, a Dobby sa zjaviť, než by si dup povedal!"

„To bude fungovať dobre. Niektoré dni by som mohol prísť domov na obed. Á, a mohol by si na ňu dávať pozor aj v stredu večer? Všetci budeme v Komnate najvyššej potreby na schôdzkach D. A."

Dobby len zasa prikývol.

„Ďakujem." Draco sa zhlboka nadýchol. „Tak teda, myslím, že ostáva už len otázka platby. Čo by podľa teba bola spravodlivá mzda?"

„Dobby už dostávať plat!"

„Áno, ale nie za stráženie dieťaťa —"

„Draco," prerušil ho Snape. „Podrobnosti Dobbyho mzdy si dohodnem ja s ním a platiť mu budem ja."

„Ale —"

„Trvám na tom."

Draco pozrel na Hermionu a potom na Harryho. „Ehm, no, asi, ale..." Hlas mu trochu zneistel. „Pravdepodobne si to môžem dovoliť ľahšie ako ty. Nemôžem prispieť?"

Snape prižmúril oči. „V žiadnom prípade."

„Ale mohli by sme každý zaplatiť polovicu —"

„Nie."

Draco prižmúril oči. „Ale —"

„Draco," prerušil ho Harry. „Pamätáš si, čo si mi povedal, keď som sa snažil presvedčiť ocka, aby ma nechal platiť si vlastnú terapiu?"

Druhý chlapec preglgol. „Že máš úplnú pravdu a mal by rešpektovať tvoju autonómiu?"

„Bolo to skôr v zmysle Sklapni, Harry, je to náš otec," povedal Harry sucho. „Takže ti hovorím to isté, jasné? Toto zaplatí tiež on, lebo je jej otec."

Draco vyzeral trochu skleslo. „Ja — ja — Len mi to pripadá ako niečo, čo by som mal urobiť. Cítim, že by som mal aspoň prispieť."

„Prečo?" spýtal sa Snape veľmi jemne. „Prostriedkov máš veru dosť, no —"

„Ak mi povieš, že som len jej brat —"

„Hej!" povedal Harry ostro. „V tejto rodine neexistuje žiadne ,len brat'! Brat je skvelá vec!"

„Tým najdôležitejším si už prispel," pokračoval Snape pokojne. „Ľúbiš ju natoľko, že jej dovolíš počas vyučovania bezpečne ostať doma. Dovoľ aj mne prispieť niečím k jej blahu."

„Aha." Draco znova preglgol. „No, keď to podáš takto... áno. Dobre."

Dobby pomaly prešiel pohľadom od Snapea k Dracovi a späť a potom akoby dospel k akémusi rozhodnutiu. „Dobby si myslieť, že malá slečinka je byť vo veľmi dobrých rukách! Dobby teraz odísť až do rána. Len zavolať Dobbyho, keď ho budete potrebovať!"

S tým luskol prstami a načisto sa vyparil, a to ani nezoskočil zo stoličky.

„Aj ja by som sa mala porúčať," povedala Hermiona a pomaly prešla pohľadom od Snapea k Dracovi a späť. „Musím dokončiť esej z čarov."

Draco zdvihol zrak so zjavným prekvapením. „Myslel som, že si vravela, že si finálnu verziu dokončila už minulý týždeň."

Hermiona trochu preglgla. „Áno, ale... ehm, je na nej zopár atramentových machúľ, tak som usúdila, že ju radšej prepíšem na nový pergamen."

„Začarujem ti brko, ako mám ja —"

„Och, prepánajána, Draco," povedal Snape. „Nie je azda zjavné, že tvoja petite amie sa snaží zachovať si štipku diskrétnosti? Chce odísť, aby sme my traja mohli prebrať riaditeľovo neplánované zavolanie!"

„Aha." Draco chvíľu vyzeral nechápavo, no potom sa pozbieral: „Môžeš to vedieť, Hermiona. Nemusíš odchádzať."

Usmiala sa, veľmi jemne. „Myslím, že radšej pôjdem. Mal by si sa o tom porozprávať s otcom skôr, než sa pre niečo rozhodneš. Pre istotu."

„Veľmi múdre," ocenil Snape so svižným prikývnutím.

„Odprevadím ťa späť do Chrabromilu," povedal Draco.

„Nie, ja," ozval sa Harry, lebo si zrazu uvedomil, že Draco by možno mohol potrebovať príležitosť porozprávať sa so Snapom osamote.

Hermiona na nich oboch vrhla trochu nahnevaný pohľad. „Veď ja tú cestu poznám, ak ste si nevšimli!"

„To áno, pravdaže," povedal Snape hladko a vytiahol prútik. „Ale možno by si rada využila môj kozub? Obávam sa, že inak sa môj vlastný rozhovor so synmi nevyhnutne oddiali."

Harry z toho usúdil, že Snape, aspoň ten, ho chce zahrnúť do čohokoľvek, čo sa Draco dozvedel. Čo buď znamenalo, že chce zahrnúť Harryho, bodka, keďže nemohol vedieť, čo sa Draco dozvedel... Alebo to znamenalo, že sa ten muž už s Dumbledorom rozprával. Dočerta, asi to druhé.

Hermiona vtisla Dracovi rýchly bozk na ústa. „Povieš mi to neskôr, ale len ak to tvoj otec uzná za vhodné," povedala.

Snape vstal a luskol prútikom smerom ku kozubu. „Prášok je na rímse, Hermiona."

„Ďakujem, Severus," odvetila, s o čosi väčším dôrazom na meno, než bolo treba. S tým sa odkrútila preč do zelených plameňov.

„Mohla zostať," posťažoval sa Draco. „Nie je to zasa taká prevratná novina, tá moja."

„Viem," povedal Snape. „Ale mali by sme v slečne Grangerovej podporovať sklon k diskrétnosti. Je to u príslušníka Chrabromilu vskutku chvályhodné, vieš."

Pozrel pri tom na Harryho, jedno obočie nadvihnuté, akoby sa chcel uistiť, že Harry chápe, že žartuje.

Kupodivu Harry chápal.

Snape si zasa sadol na stoličku, na chvíľu si pritiahol Rowan o čosi bližšie k hrudi a držal ju tesne, ako na ňu hľadel dolu. Nevyzeral úplne poblázneným, ako tak často Draco, no jeho zvyčajne strohé črty sa zreteľne zjemnili a v hlase mu zaznel mierny chrapot, keď prehovoril. „Kedykoľvek si pripravený, Draco."

Draco si vzdychol a trochu sa zosunul do vankúšov. „Nič to vlastne nie je. Ani celkom neviem, prečo si ma odvolal z hodiny. Chcel sa so mnou rozprávať o tom portréte. O Luciusovom."

„Vážne?" Harry pozrel z brata na otca a späť. „No, vy ste sa s Dumbledorom očividne obaja už rozprávali, tak nech mi to teda niekto vysvetlí."

„Zastavil sa v triede etiky, keď žiaci odišli," zamrmlal Snape. „Ale mám pocit, že toto je Dracov príbeh, on by ho mal vyrozprávať."

Draco si znova vzdychol. „Vieš, ako ten portrét vraj nemá byť schopný opustiť svoj rám, no zjavne to dokáže? Dumbledore si myslí, že teraz už vie, prečo to tak je. Zistil, že existuje krvné puto, ktoré jeho dva portréty navzájom spája. Voldemort to musel zariadiť skôr, ako Lucius zomrel — myslíme si, že pravdepodobne tesne potom, čo Severus dal najavo svoju pravú vernosť."

Harry len pokrčil plecami. „Krvné puto?"

„Aby tie dva portréty mohli vždy komunikovať, aj cez Necmotus a akýkoľvek iný izolačný ochranný štít."

„Znamená to oveľa viac než len to," povedal Snape tichým hlasom. „Povedz Harrymu zvyšok."

Draco sa zosunul. „Nemalo by mi na tom záležať."

„Je dobre, že ti záleží," povedal Snape tým istým tichým tónom. „Pomsta, ako dobre vieš, škodí duši."

„Duši," zopakoval Draco a preglgol. Zrazu si vrazil obe ruky hlboko do vreciek nohavíc, hoci to bolo v jeho zosunutej polohe očividne ťažké. „To je ono, Harry. Jeho duša. Je pripútaná k tejto pozemskej rovine, hoci je mŕtvy a mal by už dávno prejsť na druhú stranu. Práve preto je ten portrét tak bizarne ako on, taký zlostný a krutý. On je tam naozaj, v tom portréte. Nie je to len presvedčivá podobizeň."

No, to dáva zmysel, usúdil Harry. Nikdy o tom poriadne neuvažoval, no ani jeden z portrétov v hrade nebol až taký... živý. Hm. Jeho duša?

„Niet divu, že ťa tak veľmi trápilo, keď si sa s ním musel rozprávať," zamyslel sa Harry. „Mrzí ma, že sme ťa tomu vystavili."

Draco len ostal mlčať.

„Krvné puto má dôsledky, ktoré ďaleko presahujú osobnosť," zamrmlal Snape.

Draco naň vrhol podráždený pohľad. „Myslíš?"

„Vskutku dosť prekvapujúce, že by muž ako Lucius Malfoy s niečím takým súhlasil. Hoci pri Voldemortovi, predpokladám, má človek v takýchto veciach naozaj veľmi malú možnosť voľby."

„Tak prečo mu to jednoducho nepovieš?" dožadoval sa Draco. „Keď tak očividne chceš, aby to Harry vedel!"

„Aby som vedel čo?" spýtal sa Harry.

„Draco?" pobádal ho Snape.

„Povedz mu to ty," odsekol Draco. „Tej mágii aj tak rozumieš lepšie!"

„Lenže ty," povedal Snape ticho, „si ten, kto sa s tým musí vyrovnať. Vysloviť fakty nahlas môže pomôcť."

Draco sa zamračil. „Skvelé, naozaj skvelé. Ten zatratený riaditeľ ti dokonca povedal, že o tom nechcem hovoriť, však? Lebo ma do toho tlačil tiež!"

Snape len uprene hľadel na Draca a potom pomaly prikývol.

„Dobre teda!" vybuchol Draco a obrátil sa na stoličke tvárou k Harrymu. „Keďže si taký ťapák, dovoľ, aby som ti to vysvetlil!"

No, aspoň nespomenul Chrabromil. Osobné urážky vedel Harry prejsť oveľa ľahšie. Čo bolo zvláštne, keď sa nad tým zamyslel.

„Jeho duša je pripútaná k portrétu, Harry! Nemôže prejsť na druhú stranu! Nikdy! Je v tých portrétoch uväznený naveky!"

Harry potom myslel, že vidí, v čom je problém. „Aha. A ty ho, samozrejme, nechceš mať nablízku. Mohli by sme zničiť portrét, ktorý máme my, aj ten druhý. Po tom, čo Voldemorta porazíme, ak sa nám podarí prísť na to, kde je?"

„Je to krvné puto, ty imbecil!"

Harry pozrel na Severusa. „Robí to tie portréty nezničiteľnými?"

„Nie, znamená to, že jeho duša ostane pripútaná k tejto rovine naveky. Zničením fyzického prejavu toho puta sa jeho duša uvoľní, aby blúdila ako čosi menej než tieň."

„Takže v podstate ako duch," ujasnil si Harry.

„No s najväčšou pravdepodobnosťou celkom neviditeľný," vysvetlil Snape. „Ale schopný neprestajne sužovať tvojho brata, keď ho už nebude obmedzovať to fyzické. A načisto neschopný prejsť na druhú stranu, hoci o duchoch vieme, že to niekedy dokážu."

Harry prikývol a pozrel späť na Draca. „Dobre, to znie dosť biedne. Asi to najlepšie, čo môžeme urobiť, je držať ťa od toho portrétu čo najďalej. Alebo od oboch. To neznie tak zle, môžeme ich len zavrieť do škatule alebo tak."

Draco vyzeral pochmúrne. „Uväznený v tme po celý zvyšok času, neschopný uniknúť... to je strašný osud. Aj na neho." Potom zrazu prudko šklbol hlavou nabok. „Severus? Si v poriadku?"

Severus, ako Harry videl, nebol. Bol ešte bledší než zvyčajne a prsty mal zaťaté do Rowaninej zavinovačky.

„Áno, v poriadku," vyhŕkol chrapľavo. „Či skôr — nie je to bremeno, ktoré by si mal niesť ty."

„Aké bremeno?" spýtal sa Harry.

Severus sa otočil a pozrel naň, čierne oči pusté. „Duša môjho vlastného otca je uväznená podobne. Hoci kdesi oveľa, oveľa temnejšie než vo vnútri škatule."

Akoby mu vlasmi prebehol závan vetra, no ten pocit bol v skutočnosti vnútri jeho hlavy, ako sa Harry zrazu rozpamätal. Výprava do mysľomisy. Strašná scéna, v ktorej Voldemort posmešne dráždi oveľa mladšieho Severusa. Dementor...

Prebleskli ním záblesky poznania, všetky sa točili okolo tej jedinej udalosti. Snapeova dospelosť. Rituál rodu Blackovcov. Otec, prosiaci o milosť. Syn, ktorý žiadnu nemienil udeliť. Pomsta škodí duši...

A potom posledný hrozný záblesk, pri ktorom Harry zalapal po dychu: jeho otec na kolenách pred Voldemortom, trasúce sa rameno vystreté. Mosmordre...

Harryho prebodla na kosť oslepujúca bolesť hlavy a bodala mu akoby do každej jednej bunky v mozgu. „Doriti," zastonal Harry s pocitom, že snáď zvráti. No potom si spomenul, že má použiť svoje nástroje, a bránil sa bolesti vytrvalým mantrovaním: „Tapiséria, tapiséria, tapiséria..."

Vtedy už jeho myseľ vedela, čo tým myslí. Všetko, čo tým myslí. Zatlačil bolesť hlavy späť, kým z nej neostal len tichý piskot. Vyčerpaný napokon zvyšok uzavrel oklumenciou.

„Tapiséria?" spýtal sa Draco nechápavo.

„Mám privolať Lillehammer?"

Harry otvoril oči a až vtedy si uvedomil, že ich mal pevne zatvorené. „Ehm, nie," povedal. „Ďakujem. Ale rozpamätal som sa. Teda, videl som to. Ehm, tvoju dospelosť."

„Aha," povedal Snape a mierne sa naklonil dopredu, aby si ho zblízka prezrel. „Si si istý, že nepotrebuješ Lillehammer?"

„Hej, som v poriadku. S používaním svojich nástrojov mi to ide čoraz ľahšie. Alebo rýchlejšie, možno. Ťažko povedať."

„Nástrojov, ku ktorým zjavne patrí aj tapiséria," poznamenal Draco sucho.

„Je to čosi, na čo som prišiel s Marshou," vysvetlil Harry a pošúchal si spánky.

„Tvoja bolesť hlavy zjavne nie je naozaj preč," naliehal Severus.

„Je, len sa cítim... akoby som sa tak trochu tackal. Teda, chápem, ehm, prečo si sa na otca hneval. Hneval natoľko, že... ale aj tak bol šok vidieť —" Harry si odkašľal, myseľ sa mu zrazu zaplnila obrazmi Siriusa, ako leží bezmocne a dementor sa ho začína zmocňovať bozkom. No nemyslel si, že by veci veľmi pomohlo, keby to spomenul.

Všetci traja chvíľu dlho mlčali, jediným zvukom v miestnosti bolo praskanie ohňa v kozube, popretkávané jemným zvukom nepokojnej Rowan, ako sa začínala prebúdzať.

Severus napokon prerušil ten kľud. „Tvrdil si, že by ti na otcovom osude nemalo záležať," povedal Dracovi, temné oči sa mu zaleskli. „Súhlasím, že by si sa tým nemal trýzniť, lebo to nebolo nijako tvoje pričinenie. Na rozdiel od teba si Lucius zvolil slúžiť Temnému pánovi, zvolil si prijať Znamenie. On je pôvodcom svojho vlastného konca. Ale je dobre, že ti na tom záleží, Draco. Necítiť vôbec nič nad tým, že je duša tvojho otca uväznená na celú večnosť... obávam sa, že to by vypovedalo čosi dosť zlovestné o tvojej vlastnej duši."

Draco niekoľkokrát žmurkol, no jediná slza mu aj tak skĺzla cez mihalnice. „Si môj otec," zachrípnuto zašepkal.

„Áno."

„No, ja sa preto nechcem cítiť zle, nech si myslíš čokoľvek. Zaslúži si to! Zaslúži si to! Ale... kiežby mi to Dumbledore nebol povedal, to je všetko."

Snape len prikývol.

„Och, len mi podaj sestru," povedal Draco mrzuto. „Treba ju nakŕmiť a Merlin vie, že by sa mi zišlo myslieť na niečo iné."

Snape bez slova vyhovel.

„Aj tak dobre, že tu Hermiona nebola," popoťahoval nosom Draco, ako začal uvoľňovať Rowaninu zavinovačku. „Myslím, že napokon ani nechcem, aby to vedela. Nemala by mať dôvod čudovať sa, prečo by mi vôbec malo na čomkoľvek záležať pri fanatikovi presvedčenom o čistote krvi, ktorý by si nič neželal vrúcnejšie, než ju vidieť mŕtvu!"

„Teraz už vieš, že sa po celý čas mýlil," povedal Harry. „To je tá časť, na ktorej by Hermione záležalo. A zvyšok by pochopila, pochopila by, prečo je to pre teba ťažké, Draco. Dokonca by to ocenila. To by si mal počuť, keď si myslí, že niekto má citovú hĺbku asi ako kávová lyžička."

„Ak má tvoj vzťah s tvojou petite amie za niečo stáť," dodal Snape, „tak pred ňou nebudeš úmyselne skrývať časti seba samého. Načo je dobré, aby ti bola oddaná, ak ťa naozaj nepozná?"

Draco preglgol. „Porozmýšľam o tom."

No to, čo Snape povedal... bolo to pre Draca, to Harry vedel. Ale aj tak ho to prebodlo rovno cez srdce, lebo Luna ho naozaj poznala. Až natoľko, že keď tvrdil, že ju neľúbi, neuverila mu, ani na okamih.

„Prepáčte," povedal a vyskočil na nohy. „Musím napísať list."

„Bratrancovi?" spýtal sa Draco a zdvihol zrak.

Harry len pokrútil hlavou. „Lune. Ale nemôžem ho poslať. Ja len, je to taká Marshina vec... ocko ti to vysvetlí."

S tým ušiel do svojej izby skôr, než zo seba mohol vypustiť žiaľ a hnev a túžbu, ktoré v ňom napučiavali. Nechcel udrieť do ďalšej steny. Ani plakať. Ani kričať.

Len dúfal, že vyliať svoje pocity na pergamen pomôže.

Aspoň trochu.

Koniec kapitoly

Poznámky k prekladu:

„Slythindor" / „Gryferin" — autorka tu mieša názvy fakúlt do hravých prezývok pre Harryho. Preložené ako Slizomil (Slizolin + Chrabromil) a Chrabrolin. Zachované poradie ako v origináli (Draco hovorí Slizolin-prvý, Harry to obráti).  

„worn thin", „going spare", „happy as Larry", „three's a crowd" — idiómy preložené zmyslovo: „vyčerpaný", „celý bez seba", „šťastná ako blcha", „traja sú dav".