Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 76: Oheň chrliaci Dobby

„Musím sa ťa niečo opýtať," povedal Draco tichým hlasom, práve keď dojedali dezert.

Severus naňho len pokojne pozrel a čakal.

Draco viditeľne preglgol. „Ehm... Ospravedlňujem sa, ak zachádzam tam, kam nemám, Severus. Ale... dnes na obrane nám profesorka ponúkla pomoc s Rowan."

Severus načisto stuhol a okolo nich sa rozhostilo ticho.

Nakoniec ho prerušil Draco. „Tak čo si o tom myslíš?"

Snape si odkašľal. A potom znova. „Spomenula Maura nejaký rozvrh, alebo ktoré večery mala na mysli, alebo...?"

Harry a Draco si zmätene vymenili pohľad.

„Myslela počas vyučovania," vysvetlil Harry. „Ponúkla sa, že bude Rowan vodiť, aby sa Draco mohol sústrediť na učivo z kníh."

Snape sa mierne zamračil. „Prečo by si na štúdium z kníh využíval čas na vyučovaní, Draco? Rozumiem, že môžeš mať pár dní sklz, ale to by si si mal dobehnúť sám, aby si sa počas hodín so spolužiakmi mohol sústrediť na praktické obranné schopnosti, ktoré budeš musieť predviesť na MLOkoch."

Rowan vydala zo svojej levitujúcej kolísky tichý zvuk. Pri tom Draco odložil vidličku, zdvihol ju a pritúlil k sebe.

„Si výborný študent, aj napriek nedávnym rušivým vplyvom," pokračoval Snape, keď sa Rowan upokojila. „Vieš, že ignorovať aktivity na hodine ťa len ešte väčšmi zbrzdí —"

„Rowan nie je rušivý vplyv," odsekol Draco, hoci nezvýšil hlas.

Harry zdvihol ruku skôr, než sa to celé vymklo spod kontroly. „Počúvaj," povedal, aby Snapeovi zabránil odvrknúť. „Dnešná úloha bola z kníh, jasné? Všetkým nám povedali, aby sme čítali a robili si poznámky! Draco robil presne to, čo mal, a Morrighanová mu len ponúkla pomoc."

Snape zdvihol obočie. „Úlohou na hodine bolo robiť si poznámky?"

„Áno," povedal Draco a trochu zdvihol bradu.

„To je... musím povedať, to je na Mauru veľmi nezvyčajné."

Harry a Draco si vymenili ďalší pohľad, tentoraz však už nie zmätený. Bola to skôr tichá porada o tom, kto to Snapeovi povie — alebo či mu to vôbec povedať.

Harry sa napokon rozhodol, že áno. „Oci? Na jej hodinách sme nikdy nerobili nič z kníh, až kým si nemusel zrušiť zasnúbenie. Ale odvtedy?" Pokrčil plecami. „Nič iné nerobíme."

Snape trochu ovisol a začal si jedným dlhým prstom mädliť bok nosa.

„Elixír na bolesť hlavy?" ponúkol Harry.

To mu vynieslo trochu nevraživý pohľad. „Povedal som ti, aby si sa do toho nemiešal."

Harry zdvihol obe ruky. „Nemiešam sa, naozaj. Tvoji synovia sa s tebou len rozprávajú o svojom školskom programe, to je všetko."

„To rozhodne nie je všetko, čo robíte, a dobre to vieš."

Draco sa zaškľabil. „Asi by som sa mal držať bokom aj ja. Najmä keď k tomu viedla práve moja situácia... ale, Severus? Nemyslíš, že by si sa s ňou možno mal porozprávať?"

„O jej ledabolej výučbe sotva pár týždňov pred MLOkmi?" Snapeov pohľad ešte viac stvrdol. „Nie som riaditeľ, ba ani jeho zástupca. Neprislúcha mi to."

Harry si myslel, že prislúcha, keďže do tej triedy chodili jeho vlastné deti, no nechcel spor zhoršovať.

„Nie, myslel som, že by si sa s ňou mal možno porozprávať o —"

„Dosť!"

Draco si Rowan pritisol o čosi pevnejšie. „Dobre. Je to tvoja vec, chápem. Ale aj tak by som ocenil odpoveď na svoju otázku."

„Možno by si ju mohol položiť," poznamenal Snape jedovato.

Dracovi sa podarilo nepripomenúť mu, že ju už položil. „Čo si myslíš o tom, nechať profesorku starať sa o Rowan počas hodiny? Teda len keď je nepokojná a potrebuje pozornosť."

„Myslím si," zavrčal Severus, „že profesorka by mala učiť triedu, nie sa prizerať, ako si vy všetci deň čo deň robíte poznámky!"

„Áno, mala by, ale nerobí to," odvetil Draco. „Len sa na nás pozerá — tak myslíš, že je nejaký problém, keď ju občas nechám postarať sa o Rowan?"

Snape prevrátil oči. „Pravdaže by to nebol problém, Draco — až na to, že to tvojmu vzdelaniu sotva nejako pomôže. Prečo vôbec váhaš?"

Draco sklopil zrak k stolu. „No, lebo, vieš... Rowan je dieťa mojej matky a dalo by sa čakať, že profesorka má za daných okolností dosť dôvodov cítiť zatrpknutosť. A nemali by sme zabúdať ani na to, že Rowan je Luciusova dcéra. Tá, čo učí obranu, vie, že práve Lucius presadzoval Hrdozobcovu smrť — a vzhľadom na to, ako má rada zvieratá, a jeho zvlášť?"

Snape si vzdychol. „V mojej prítomnosti môžeš použiť jej meno, Draco. Naozaj ten zvuk znesiem. Oveľa lepšie než tieto opisné kľučky."

Draco mierne prikývol.

„A čo sa týka tvojich obáv?" Snapeov hlas zjemnel, znel takmer tak, akoby každú slabiku starostlivo pohládzal. „Maura by dieťaťu nikdy neublížila, v tom mi môžeš veriť. V Rowan vôbec neuvidí jej rodičov, nech je podoba akákoľvek. Uvidí len nevinný život, ktorý potrebuje lásku a starostlivosť."

Draco zdvihol zrak. „Si si istý?"

Snape sa naklonil cez stôl, akoby chcel uchopiť jednu zo synových rúk, no tie mal Draco, samozrejme, obe zamestnané — túlil v nich Rowan v jej bledožltej zavinovačke. „Som si tým úplne istý, Draco. Nemôžem ti povedať prečo, bez toho, aby som porušil Maurinu dôveru, ale... áno."

„Dobre," povedal Draco pomaly. „Tak jej teda poviem, že je to v poriadku. Ale máš pravdu, že mám pár dní sklz — vlastne vo väčšine predmetov. Môžeš sa s Harrym postarať o Rowan po zvyšok večera, aby som sa mohol učiť?"

„Áno," odpovedali Harry a Severus naraz. Harry sa trochu zaškeril a rozmýšľal, či každý z nich odpovedal za seba, alebo obaja za oboch.

„Ešte však chvíľku," dodal Snape. „Akokoľvek nerád zasahujem do Maurinych rozhodnutí o výučbe, nedokážem zniesť, že by moji vlastní synovia mali ísť na MLOKy z obrany menej než plne pripravení. Som presvedčený, že by som s vami mal cvičiť osobne."

Draco sa zaškeril, keď podával Rowan Harrymu do náručia. „Ďakujem, Severus. To by veľmi pomohlo. Minulý rok, keď si nás učil obranu, si bol úplne skvelý."

Harry to počul od mnohých študentov, nielen od svojho brata.

Severus sa k nemu prudko otočil. „Prečo sa mračíš? Nepáči sa ti ten nápad?"

„Nie, myslím, že je to naozaj dobrý nápad —"

„Výborne. Povedzme teda v sobotu popoludní v Komnate najvyššej potreby, hneď ako spolu dovaríme elixíry, ty a ja? Slečna Grangerová — či skôr Hermiona — by možno mohla počas našej neprítomnosti prísť sem postrážiť Rowan."

Veľa to hovorí, pomyslel si Harry, že Snape zjavne dôveruje Hermione natoľko, aby u neho doma trávila čas bez dozoru. U nich doma. Ale aj tak — mal všetky dôvody byť si istý svojimi kúzlami na súkromie a bezpečnosť. Až na to, keď príde na náštipníčkov, dodal si v duchu s pichnutím pri srdci.

Draco pozrel na otca. „Hermiona si síce, pravdaže, myslí, že je úžasné, koľko toho študujeme z kníh, ale predpokladám, že by aj tak chcela pred MLOkmi viac praxe. Nemôžeme ju zapojiť?"

„A kto sa potom počas našich tréningov postará o Rowan?"

Draco si zahryzol do pery. „To je pravda. Ale aj tak by som chcel, aby mala Hermiona všetky výhody —"

„Myslím si, že všetci študenti pripravujúci sa na MLOK by mali mať všetky výhody," vyhlásil Harry. „Nechajme soboty tak, ako sú, a počas stretnutí D. A. budeš učiť všetkých, kým sa neskončia skúšky. Čo na to povieš?"

Snape vyzeral mierne zhrozený.

„Čo?" spýtal sa Harry. „Veď si predtým chodil dozerať, keď ti Dumbledore povedal, že musíš. A minulý rok si nás učil všetkých. A podľa toho, čo som počul, si bol presne taký skvelý, ako Draco práve povedal."

„Keď som ponúkol súkromné hodiny, hovoril som ako otec."

Harry to vedel, no aj tak nechcel výhodu, ktorú ostatní nedostanú. Jeho súkromné hodiny elixírov mu pripadali akosi iné. „No, ak je naša hodina obrany práve teraz mizerná, myslím, že by si mal pomôcť nám všetkým, nielen Dracovi, Hermione a mne."

„Mám dojem, že toto je mierny prejav tvojho zvyku zachraňovať ľudí."

To Harrymu čosi pripomenulo — nešlo tu len o kvalifikáciu na povolanie. „No, mám dojem, že je vojna a lepšie obranné schopnosti by naozaj mohli zachrániť ľudí! A okrem toho — myslel som, že si vravel, že mi nechceš meniť celú osobnosť."

Snape zazrel. No potom si vzdychol. „Tak dobre. Z mojej dobrosrdečnej ponuky pomôcť vlastným synom sa akosi stala povinnosť doučovať neumyté masy. Ale tvojej žiadosti vyhoviem. Tak teda v stredu večer."

„Super," povedal Harry a odolal nutkaniu trochu si poskočiť, aj keď by sa to Rowan možno páčilo. Dokonca sa mu podarilo nespýtať sa, kto presne by tie neumyté masy mali byť, ani si nevymeniť s Dracom pohľad nad iróniou toho, že ich otec použil takýto výraz. Lepšie byť veľkorysý, vedel. „Vieš čo, oci, dám D. A. vedieť, že odteraz to bude len pre siedmakov."

„Ďakujem ti prepekne."

„Nemusíš byť uštipačný —"

„A čo teda s Rowan?" naliehal Draco.

Harry mávol rukou. „Ále, vezmeme ju so sebou a niečo vymyslíme. Ľudia sa pri nej môžu striedať."

„Nebudem ju podávať z ruky do ruky ako nechcený prútik!"

„No tak sa pri nej v Komnate budeme striedať len my — ty, ja a Hermiona!"

„Zatiaľ čo dookola lietajú nebezpečné zaklínadlá?"

„Tak na chodbe! Doriti, Draco! Niečo vymyslíme, veď hovorím."

Draco trochu popotiahol nosom. „No... tak dobre teda. A teraz sa naozaj musím dostať k učeniu."

Harry počkal, kým sa dvere spálne zatvorili. „Vezmeš si ju na chvíľu, oci?"

„Máš nejakú inú povinnosť?"

Harry pokrútil hlavou. „Nie, len si myslím, že Draco bude pokojnejší, keď si zvykneš..."

„Aha. Nazdávaš sa, že potrebujem cvik."

„Hej. Ehm... prepáč, ak mi to akosi neprislúcha. Mám taký pocit, že si mi kedysi hovoril, že v tomto vzťahu som dieťa ja, nie rodič."

„Pravda, no keďže si v týchto časoch moje dospelé dieťa, predpokladám, že istý posun v tej rovnováhe je rozumný." Snape natiahol ruky a vzal si od neho Rowan, dbajúc, aby jej pri držaní podoprel hlavičku.

A potom ju, na Harryho úplné zdesenie, uložil späť do kolísky.

Jeho sklamanie však netrvalo dlho. „Som presvedčený, že obaja budeme na toto potrebovať voľné ruky," vysvetlil Snape. „Zopakuješ si so mnou zaklínadlo na kŕmenie, Harry? Rád by som ho použil nabudúce, keď bude Rowan potrebovať nasýtiť."

Harry sa usmial a hneď sa do toho pustil.

Na druhý deň Harry Rowan na hodine nevidel až do obeda, pretože hneď zrána mal starostlivosť o magické tvory s Ronom, zatiaľ čo Draco mal muklovské štúdiá.

„Prebehlo všetko s profesorkou Burbageovou v poriadku?" spýtal sa, keď si Draco kĺzol na sedadlo vedľa neho pri slizolinskom stole a začal si naberať stilton syr, čedar a nakladané uhorky z podnosov, čo plávali okolo.

„Ach, čo sa Rowan týka, bola úplne milá." Draco sa zaškeril. „Vlastne strávila celú hodinu vysvetľovaním nemagických spôsobov výchovy detí. Je naozaj pravda, že keď deťom vypadnú zuby, dajú si ich na noc pod vankúš a víla si ich vezme a nechá tam mincu?"

Harry preglgol kúsok mäsového koláča, než odpovedal. „Ehm, no, v skutočnosti tam tie peniaze nechávajú rodičia —"

Draco sa zamračil. „Ale ja som si myslel, že tá víla si z tých zubov stavia hrad?"

„Zúbková víla nie je skutočná."

„Nevidím dôvod, prečo by nemohla byť. Veď hneď vedľa nás v Zakázanom lese žije kopa víl," namietol Draco. „Ktovie, či tam niekde nie je aj zubový hrad? A čo toto — počul si o Jenny Zelenozubej? Zdržiava sa pri rybníkoch, a keď sa deti poriadne nestarajú o zuby — neumývajú si ich, nepoužívajú niť a tak — príde ich navštíviť. A premení im zuby na zelené, ako by sa dalo predpokladať."

„O tej som nikdy nepočul." Harry sa zaškeril. „Mohol by si sa, vieš, opýtať aj svojej priateľky."

„Mojej vyvolenej."

„Tvojej petite amie," doberal si ho Harry.

„Dobre, nazývaj ju ,priateľkou', ak musíš. To je lepšie než zmasakrovať celý jazyk."

Harry si pomyslel, že dve slová majú k celému jazyku poriadne ďaleko, no skôr než to stihol povedať, Draco sa už hnal rovno vpred. „Celá hodina boli takéto príbehy, samá muklovská detská povera. A potom si so mnou na konci potrebovala slečna Burbageová prehodiť slovo." Jediným švihnutím prútika ich Draco zrazu obklopil kúzlom proti odpočúvaniu. „Chcela vedieť, či nie je priskoro pozvať Severusa na večeru do svojich komnát. Ach, a, mimochodom, sme pozvaní aj my."

Harry vyvalil oči. „Čo to s ňou je, pravdaže je priskoro! Jeho manželka práve..."

Draco zízal dolu na svoj tanier a potom sa zamestnal tým, že si na chrumkavú žemľu poriadne natrel maslo. „Je to v poriadku," povedal napokon tlmeným hlasom. „Môžeš to povedať. Jeho manželka práve zomrela."

Harry zrazu odsunul jedlo bokom. „Takže Burbageová to asi vidí ako svoju vôbec najlepšiu šancu u ocka. S dieťaťom, o ktoré sa treba starať, dúfa, že bude dychtiť po tom, aby sa znova oženil. Ale je slepá? Severus dal jasne ako deň, znova a znova, najavo, že o ňu nemá ani najmenší záujem! A ona aj tak vykladá o tom, aký ,desivo nádherný' je jeho Patronus!"

Draco s buchnutím pustil nôž a otočil sa k nemu. „Toto som ti celkom určite nepovedal, Harry."

Harry sa zamračil. „Počkaj, chceš povedať, že to nie je pravda? Ale prisahal by som... áno, áno, povedal si to, sedeli sme v jedálenskom výklenku a rozprávali sa o tom, že ockov Patronus sa veľmi podobá na môj, a ty si povedal, že slečna Burbageová ho videla a vraj netušila, že je ocko taký citlivý!"

„To som ti nepovedal vtedy, keď som ti rozprával o všetkom, na čo si zabudol!"

Ach. Ach.

Harry sa to pokúsil pustiť z hlavy, lebo bolo čoraz ťažšie zostať plný nádeje, že sa mu pamäť poriadne vráti. „Už nejaký čas viem, že cez to, čo ma blokuje, presakujú útržky. Je to tým spôsobom skoro ešte frustrujúcejšie, Draco. Len mi to o to väčšmi pripomína, čo všetko mi chýba, ak to dáva zmysel."

„Ale takáto podrobná spomienka, jej presné slová? Dokonca si pamätáš aj iné veci, o ktorých sme sa rozprávali, a kde sme boli!"

Harry si nakrčil čelo a snažil sa sústrediť, vyniesť viac z tej konverzácie do vedomej mysle. Jediné, čo z toho mal, bola fantómová bolesť, ktorá akoby ho bodla hlboko dolu do srdca. „Nedokážem si spomenúť, keď sa o to snažím," priznal nešťastne. „Jediné, čo viem robiť, je čakať, kým popri mne preplávajú náhodné zatúlané spomienky, a polovicu času si ani neuvedomujem, že sa rozpamätúvam."

„No tak v tom pokračuj," povedal Draco s povzbudivým úsmevom. „Skôr či neskôr sa to celé vráti."

„Hej, týmto tempom budem vedieť všetko tak o sto rokov," zastonal Harry. „Ešteže čarodejníci žijú tak dlho."

Draco mu položil ruku na rukáv. „Musí to byť ťažké."

Harry pokrčil plecami. „Asi by som sa nemal sťažovať. Stále by som mohol byť slepý. Alebo na tom horšie."

„Mám dojem, že práve to je vlastne veľká časť dôvodu, prečo slečna Burbageová po ockovi tak túži," zamyslel sa Draco. „Ale nezabúdajme, že Morrighanová oňho zjavne mala záujem už dávno predtým."

Harry si vzdychol. „Kiežby pozvánky na večeru rozdávala ona."

„To je u teba dosť dramatický obrat. Už sa viac nebudeš cítiť zanedbávaný, keď sa o neho nakoniec budeš musieť deliť?"

„Veď sa už o neho delím," odfrkol si trochu Harry. „S tebou. A teraz s Rowan."

„Vieš, že som to nemyslel takto."

„Áno, ale nepripomínaj mi, aký som bol truľo." Nemienil Dracovi prezradiť svoje skutočné pocity v tej veci — že totiž ak vydržal mať za nevlastnú matku Narcissu, vôbec by mu nerobilo problém sledovať, ako sa Snape žení so ženou, ktorú si Harry naozaj váži. Aj keď neschvaľoval, ako necháva svoju depresiu vplývať na vyučovanie. Ale veď nikto nie je dokonalý.

Harry zdvihol zrak, keď pocítil zreteľné poklopkanie po pleci. Astória sa zjavne snažila získať jeho pozornosť, no on ju cez kúzlo na súkromie nepočul. „Chceš sa s ňou rozprávať?" spýtal sa Draca.

„Ani veľmi nie."

Napriek tomu Draco lenivo šľahol prútikom a kúzlo zrušil.

Astória oboch zasypala žiarivým úsmevom. „Je veľmi milé poriadne si pozrieť tvoju sestru, Draco. Je taká rozkošná! Môžem si ju podržať?"

Draco vybral Rowan z kolísky a pritisol si ju k hrudi. „Nič osobné, Astória, ale keby som ti dožičil takú láskavosť, každé dievča v Slizoline by sa postavilo do radu."

„Nehovoriac o všetkých dievčatách z ostatných fakúlt," dodal Harry.

„Ale na znak uznania za tvoje srdečné letné pozvanie si k nám môžeš prisadnúť, kým ju budem kŕmiť," pokračoval Draco.

„Óóó." Astória sa znova rozžiarila a usadila sa na lavicu po Dracovom druhom boku, hoci si na chvíľu vyklonila ponad neho, aby sa mohla prihovoriť Harrymu. „Ďakujem, že si odovzdal ten odkaz."

„Harry aj ja predpokladáme, že vás budeme môcť navštíviť, no, pravdaže, bude to závisieť od toho, čo bude Rowan potrebovať."

S tým Draco vyriekol zaklínadlo, ktoré mu umožní nakŕmiť ju. Astória to sledovala so zatajeným dychom, sama priam ako očarená, a s potešením si vzdychala pri pohľade na malú Rowan, ako spokojne cumlá Dracov palec.

Bola tak očividne unesená, že Harry začal rozmýšľať. Bola tá pozvánka naozaj signálom, že Greengrassovci považujú Harryho za prijateľnú partiu pre Daphne?

„No teda, to bolo poriadne naduto," povedal neskôr Ron počas premieňania.

„,Som si celkom istá, že hrad ponúka aj iné možnosti starostlivosti o deti,'" napodobnil Draco a nasadil škótsky prízvuk, ktorý bol slušnou imitáciou McGonagallovej. „,Uvažovali ste, pán Snape, že by ste niečo také využili?'"

Hermiona sa zamračila. „Chápem, je stará a má svoje zabehané koľaje, ale aj tak ma sklamala."

„Morrighanovú si nazvala kravou za oveľa menší priestupok," poukázal Harry

.

„Vlastne za nijaký priestupok," dodal Draco. „To bolo len nedorozumenie."

Hermiona si prehodila vlasy cez plece a neodpovedala.

Aj tak dobre. To už McGonagallová dohovorila so Seamusom a zaškúlila ich smerom. Harry si vzdychol a znova sa sklonil nad svoju veľkú gumenú loptu. Mali vytvoriť vlastnú premenu tak, že zmenia „základnú" vlastnosť predmetu podľa vlastného výberu. Hneď mu napadli hračky, ktoré by sa Rowan mohli páčiť, a tak sa pokúšal premeniť loptu na kocku. Ak by sa mu to podarilo spraviť správne, urobil by jej sadu kociek na stavanie.

Nešlo to však dobre. Kocka je presný tvar a zatiaľ sa mu darilo nanajvýš vytvoriť čosi neurčito menej guľaté. Navyše si ani nebol istý, čo McGonagallová myslela tým „základným", a keď sa jej spýtal, povedala mu, nech si to naštuduje sám, ďakujem pekne!

„Ha!" zvolal zrazu Ron a širokým gestom ukázal na šálku naplnenú hnedastou tekutinou.

McGonagallová svižne pristúpila a pozrela sa dolu cez okuliare posadené na špičke nosa. „Podarilo sa vám to, pán Weasley?"

„Myslím, že áno." Ron trochu pokrčil plecami. „Dúfal som v ľad, ale šálka je na dotyk studená, takže..."

„Studený čaj?" Draco sa striasol. „Čo ťa to preboha posadlo chcieť niečo také?"

„Myslel som, že to bude ľahká premena — z horúceho čaju na studený."

„Dosť všedný výklad úlohy," poznamenala McGonagallová so zúženými očami, ako sa naklonila nad stôl, ktorý zdieľali Ron a Harry. „Keďže to isté možno dosiahnuť aj obyčajným čakaním. Napriek tomu sa zdá, že to spĺňa podmienky, ktoré som zadala."

Harry bol teraz z toho „základného" dvojnásobne zmätený. Čaj predsa sám od seba horúci nezostane.

„Tak na čo čakáte?" Profesorka si upravila tartanový plášť, aby jej na pleci sedel pevnejšie. „Vypite to!"

Ron zbledol. „Čože?"

Odpovedala tónom takým povýšeneckým, že to hraničilo tiež s nadutosťou. „Premieňanie má byť, nad všetko iné, užitočným magickým umením, pán Weasley. Nemá zmysel premieňať horúci čaj na studený, ak ho nikto nevypije."

„Ale čo ak to už vôbec nie je čaj?" zakňučal Ron. „Je to nové zaklínadlo. Neviem, či som to spravil správne. Čo ak je to jed?"

„V takom prípade vás bezodkladne pošlem na ošetrovňu. Nuž?"

Ron sa trasúcou rukou načiahol po šálke, kým Harry prizeral s miernou hrôzou. Pravdepodobne to nebol jed, pravdepodobne to bol len studený čaj, no aj to bola dosť odpudivá vyhliadka, no nie...

Ron sa zjavne obrnil, dal si veľký glg a vzápätí to celé vyprskol, čím postriekal nielen najbližších študentov, ale aj Rowan. Tá sa zobudila s prenikavým plačom a potom sa pustila vrieskať ako o život.

„Ach, bože!" skríkol Harry. „Ron! Si otrávený?"

Ron zakašľal a zasa všetkých postriekal. „Len čaj," vychrlil so zalapaním po dychu. „Merlin, to bolo odporné. Studený čaj je hnus!"

„V Spojených štátoch ho pijú bez problémov," povedala Hermiona, ako na seba zoslala sušiace zaklínadlo. „Počula som, že ho majú celkom radi."

„Tak sú odporní aj oni!" zvolal Ron.

„Vašu prácu ohodnotím ako Dostatočnú," povedala McGonagallová pokojne. Harry celkom nechápal ako, no jej sa podarilo postriekaniu vyhnúť. „Ak chcete lepšiu známku, začnite odznova s iným projektom. Žiadne ďalšie z horúceho na studené, ak môžem prosiť. A ani naopak, pamätajte!"

Rowan medzitým stále vrieskala, hoci Draco na ňu už zoslal sušiace aj ohrievacie zaklínadlo. S povzdychom ju schmatol a začal ju skúšať utíšiť, no ona len ďalej kričala zo všetkých síl.

Hermiona zatiaľ rýchlo mávla prútikom, aby hluk uzavrela do bubliny. Ron skončil akosi mimo nej, hoci bolo zjavné, že stále rozpráva. McGonagallová však bola rozhodne vnútri.

„Určite predsa musíte vedieť niečo urobiť, aby ste to dieťa utíšili!" prekrikovala riadny rachot, ktorý Rowan robila.

„Len dúfam, že na to prídem skôr, než sa začne etika," zavolal Draco naspäť, ako s ňou začal prechádzať sem a tam, pričom sa bublina naťahovala, aby sa prispôsobila jeho pohybu.

McGonagallová vyzerala, akoby mala čo-to povedať o etike nosenia dieťaťa do rušnej triedy, no práve keď otvorila ústa, aby odvrkla, vtedy sa to stalo.

Kameň veľký ako dorážačka prešvihol vzduchom, bez námahy preplával Hermioninou umlčiavacou bublinou rýchlosťou rakety. Harry ho zazrel kútikom oka a bez toho, aby čo i len premýšľal, sa vyrútil dopredu a celým telom odsotil Draca z cesty. Kameň tesne minul temeno jeho hlavy, prefrčal popri nich a plnou rýchlosťou sa zaboril do kamennej steny za nimi, kde sa rozbil na tucet kusov a navyše zanechal poriadnu jamu.

„Merlin," zalapal Draco po dychu a začal hyperventilovať, aj keď Rowan bez prestania vrieskala ďalej. „To... to mohlo... to mohlo zasiahnuť Rowan... mohla by byť... mohla by byť..."

„Malá slečinka by bola! Ten kameň by sa zaboril do vzácnej malej slečinky, keby Harry Potter nedával pozor!" zapišťal netelesný hlas odkiaľsi z výšky pása.

Rowan zrazu stíchla a v náhlom utíšení rachotu, čo nasledovalo, Harry začul zreteľný zvuk lusknutia prstov. Potom sa vnútri bubliny zjavil Dobby, uši rozhrnuté do strán, dych mu unikal ako zúrivé obláčiky pary, ako sa vztýčil do plnej výšky a postupoval na Draca ako pomstychtivý anjel.

Ďalšie lusknutie prstov, tentoraz viditeľné, a Hermionina umlčiavacia bublina sa zrazu rozpustila na plačúci dážď, ktorý sa zlial na kamennú podlahu a potom zmizol.

„Draco Snape je byť idiot!" zreval Dobby. „Trieda, kde sa preháňa hrubá čarodejnícka mágia, nie je byť miesto pre malú slečinku! Dobby ju teraz odniesť kamsi, kde bude byť v bezpečí!"

Draco bol akoby priveľmi šokovaný, aby naozaj zareagoval, tvár mal takú bledú, že vyzerala bez kvapky krvi, ako zízal dolu na svoju malú sestru. „Mohla by..."

„Áno!" zaburácal Dobby, ešte hlasnejšie než predtým. „Draco Snape odovzdať malú slečnu do Dobbyho opatery! Hneď!"

Draco preglgol. „Ale... ale ty si povedal, že nepoznáš kŕmne zaklínadlo —"

„Domoví škriatkovia nepotrebovať také surové kŕmne zaklínadlo," odsekol Dobby a z posledných dvoch slov mu kvapkalo opovrhnutie. „Dobby mať na starosti bábätko už mnohokrát a nikdy žiadne nehladovať počas toho! Ani sa doň nezarývať kamene!"

S tým Dobbyho zjavne unavila vidina čakania, kým mu Draco Rowan podá. Ešte jedno lusknutie prstov a bábätko bolo namiesto toho v jeho malých zelených ručičkách. Žmurkla naň a po chvíli začala gugať.

„Ty malý —"

Draco sa začal blížiť ku škriatkovi.

Dobby ho zastavil jedinou zdvihnutou rukou, z ktorej sa liali magické iskry. „Draco Snape zostať na tejto hodine aj na ďalšej a nechať Dobbyho ujať sa počas nich starostlivosti o svoju sestru. A aj zajtra, a pozajtra, až kým sa neskončia jeho skúšky. A ak Draco Snape trvať na tom, byť zasa hlúpy ohľadom bezpečnosti malej slečinky..." Dobby doširoka roztvoril ústa a vystavil na obdiv všetky svoje krivé zuby. „Draco Snape to ľutovať!"

Posledné lusknutie a Dobby sa načisto vyparil.

Draco vyceril vlastné zuby. „Ten malý hmyz, ako sa opovažuje! Idem rovno domov priniesť Rowan späť, len uvidíte, či nie — škoda, že sa neviem premiestňovať —"

„Pán Snape!" zahriakla ho McGonagallová ostro. „Sadnite si!"

„Ale —"

„Ste hysterický, a ak nebudete poslúchať moje pokyny, dám vás dopraviť na ošetrovňu. V zámotku, ak bude treba. Tak teda — sadnite si!"

Draco si sadol, veľmi neochotne a s niekoľkými zahundranými poznámkami, ktoré by ho zvyčajne stáli body. Harryho dosť zaujalo, že McGonagallová to celé prešla mlčaním, aby sa mohla sústrediť na dôležitejšie veci. „Slečna Grangerová, pán Potter, verím, že sa na vás oboch môžem spoľahnúť, že pomôžete pánovi Snapeovi prejaviť v tejto situácii aspoň štipku zdravého rozumu?"

Harry prikývol a pritiahol si stoličku k Dracovej, kým Hermiona spravila to isté.

„Tak dobre teda, ja sa postarám o zvyšok svojich študentov."

„Toto je tvoja vina!" zasyčal Draco vo chvíli, keď profesorka odišla. „Čo to bolo za bublinu, Hermiona? Prečo si do nej nezačlenila poriadne cloniace zaklínadlo?"

„Lebo sme na premieňaní! Ako som mala vedieť, že začnú vzduchom lietať veci?"

„Po siedmich rokoch v Rokforte," precedil Draco, „by si mala vedieť, že s mágiou je možné čokoľvek!"

„Ach, čokoľvek?" spýtala sa Hermiona sladko. „Tak potom je možno možné aj to, že Dobby dokonale vie, ako sa postarať o bábätko, a ty si ho mal byť ochotný požiadať o pomoc už dávno pred dneškom."

„Nič mu do toho nie je, Rowan je moja sestra!"

„Je to naša sestra," povedal Harry ticho. „A s Dobbym jej nič nebude, Draco. Naozaj nie."

„Je mi to jedno, idem za ňou dolu vo chvíli, keď sa táto hodina skončí!"

„Je ti jedno, že jej nič nebude?" spýtal sa Harry s prenikavým pohľadom. „Tak na čom ti potom záleží — na tom, že na teba Dobby nakričal a ponížil ťa v miestnosti plnej siedmakov, ktorí dnes pri večeri nebudú klebetiť o ničom inom?"

„Sklapni."

„Mám dojem, že práve preto si taký nahnevaný. Mám dojem, že veľmi dobre vieš, že sa jej nič zlé nestane."

Draco sa uškrnul. „Mám dojem, že ty si nepamätáš, ale ja mám dobrý dôvod nezverovať deti domovým škriatkom."

„Nie ,domovým škriatkom', Draco," vložila sa Hermiona a posunula si stoličku o čosi bližšie. „Dobbymu."

„Aj tak mu do toho nič nie je. Idem po Rowan, uvidíte, či nie."

Aspoň znel teraz o čosi pokojnejšie.

„Nedávno som sa s Dobbym rozprával," povedal Harry. „Vravel, že podľa neho čarodejníci často veria, že škriatkovia sú akoby malé deti alebo tak. Zjavne nás mýli už len to, že sú nízki."

„Nízki a nútení poslúchať rozkazy," zamrmlala Hermiona.

„Ale jeho pointa bola, že ani zďaleka nie je hlúpy, Draco. Predpokladáš, že je — že vzal Rowan domov. Stavím sa, že tuší, že ty zamieriš rovno tam, takže Rowan, samozrejme, vzal niekam inam."

„No to je —!" Draco si zahol prsty do pazúrov. „Nevadí, nájdem ich! Použijem tvoju mapu!"

„Som si istý, že to nepomôže," povedal Harry a pokrčil plecami. „Ako vravím, Dobby je dosť bystrý. Ale aj tak by to bolo jedno, Draco. Nechápeš to? Ak ich naozaj nájdeš a pokúsiš sa vziať Rowan späť na hodinu, som si dosť istý, že Dobby by ťa pokojne mohol domlátiť na krvavú kašu."

Draco si odfrkol. „Akoby domový škriatok dokázal naozaj zaútočiť na čarodejníka!"

„Dobby je slobodný škriatok a už to raz urobil. Lucius, pamätáš?"

Draco zbledol. „Ale... ale... kedy ju teda zasa uvidím?"

„Ach, Draco," povedala Hermiona a načiahla sa, aby ho potľapkala po jednom kolene. „Po etike ťa bude čakať doma, som si istá. Dobby ťa o ňu nechce pripraviť. Len ju nechce mať na hodine. A... ukazuje sa, že v tom má pravdu. Sám si to povedal — s mágiou sa môže stať čokoľvek. Takže je najlepšie, aby nebola v miestnosti s ľuďmi, čo sa učia nové zaklínadlá. Nech sú opatrenia akékoľvek."

Draco preglgol. „Áno, možno áno. Asi by sa ťažko tvrdil opak, po tom, čo... kto sa, dopekla, dovtípil, že je dobrý nápad pridať ku kameňu pohonné zaklínadlo, prepánajána? A čo dofaka vôbec ten kameň robil tu?"

Na poslednom zvýšil hlas, no McGonagallová tú vulgárnosť našťastie nechala bez povšimnutia.

„Obávam sa, že to moja vina," ozval sa Neville a primkol sa bližšie k ich rozhovoru. „Len ma napadlo, že nehybné sedenie je základná vlastnosť veľkého kameňa, tak ho premením, aby sa vedel pohybovať. Ale chcel som len, aby sa po stole posunul o kúsok, naozaj! Nečakal som —"

„Longbottom, mal som to vedieť," odfrkol Draco. „A to práve keď som si myslel, že väčšmi neschopný už byť nemôžeš."

„Prepáč," povedal Neville a trochu preglgol. „Naozaj. Veľmi ma to mrzí."

„Len mi zíď z očí."

„Draco," pokarhala ho Hermiona, keď bol Neville mimo dosluchu. „Mal by si sa ospravedlniť. To bolo naozaj veľmi škaredé."

Draco rozšíril nozdry a neodpovedal.

„Tak to bude všetko," povedala McGonagallová celej triede a zatlieskala. „Tí z vás, ktorým sa nepodarilo zmeniť základnú vlastnosť, dostanú vo štvrtok ešte jednu šancu, no potom budú vaše známky za tento projekt konečné."

„Nádhera," zamrmlal Draco. „Ani som nezačal s ponožkami, ktoré som plánoval spraviť hustejšími."

Harry otvoril ústa, aby poukázal na to, o koľko ľahšie by sa sústredilo bez Rowan na hodine, no rýchlo ich zatvoril, keď mu Hermiona venovala umlčujúci pohľad. Hej, asi má pravdu. Najlepšie nechať Draca, nech si to spracuje sám. Možno sa pokúsiť poriadne ho zaujať počas etiky, nech vidí, o koľko viac sa naučí, keď ho každú sekundu nič rušivé neťahá za rukáv.

„Poď," povedal, vstal a mávnutím prútika odsunul stoličku tam, kam patrila. „Musíme sa dostať na etiku."

„Trochu ironické, že ma tam ťaháš práve ty."

„No, ty si to spravil pre mňa." Keď som bol ten idiot ja, nedodal Harry.

Ale možno Draco začínal byť ohľadom Rowan menej idiotský. Možno začínal chápať, že je v poriadku prijať pomoc. Od Harryho a Severusa a Hermiony... a dokonca aj od Dobbyho.

„Ako to vlastne podľa teba vedel?" spýtal sa Draco, ako si to namierili dolu chodbou. „Bol tam v okamihu! Ako vedel, že iba sekundu predtým kameň o vlások minul Rowan?"

„Ách, to je ľahké," povedal Harry. Nečudo, že na to Draco neprišiel — no Draco zasa nestrávil roky potĺkaním sa po hrade ukrytý pod neviditeľným plášťom. „Myslím, že to videl. Bol s nami na hodine celý čas, pod splývacím kúzlom."

„A nielen na tejto hodine, povedala by som," dodala Hermiona. „Pravdepodobne bol tichým pozorovateľom na každej hodine a stál na stráži pre prípad, že by hrozilo čo len najmenšie nebezpečenstvo."

„A aj tak nechal Harryho, aby to bol on, kto odsotí Rowan a mňa z cesty?"

„Nepochybne by to bol urobil, keby sa Harry nepohol načas."

Draco si odfrkol. „Áno, Harry s jeho velebenými metlobalovými reflexmi, pravdaže. Ale ak tam Dobby bol celý čas, mohol ten kameň zastaviť alebo ho prinútiť odbočiť iným smerom."

„Možno," povedal Harry pochybovačne. „Mal na reakciu naozaj len zlomok sekundy."

V duchu si však myslel, že Draco zasa Dobbyho podceňuje. Veď ako inak presvedčiť Draca, že Rowan na hodinu nepatrí, než nechať tú hrozbu, aby sa naplno ukázala?

„Tichý pozorovateľ teda," zopakoval Draco. „Na každej hodine. To je... hmm. Trochu desivé, to musím povedať."

Neznelo to však, akoby to bolo desivé. Znelo to, akoby ho dojala tá ohľaduplnosť.

Hermiona a Harry si vymenili ďalší pohľad, tentoraz plný nádeje.

Koniec kapitoly.

Poznámka:
stilton je anglický modrý plesňový syr s chráneným označením pôvodu (PDO) – neprekladá sa.