Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermiona Grangerová sa v nedeľu večer vracia na Rokfort dosť neskoro na to, aby sa ani nestihla s nikým porozprávať, než padne do postele kvôli spánku. Jej rodičia sú v poriadku, dom je opraviteľný, jej rodičia sú v poriadku - to si dnes povedala dosť často. Teší sa na relatívnu normálnosť školy, aj keď je to škola, v pozadí ktorej prebieha vojna.

Pravdaže, jej učiteľ, budúci majster obrany, budúci akási zamestnávateľ na výpomoc v triede a najlepší kamarát cestujúci v čase bude ako zvyčajne priamo uprostred diania. Vojna nebude ani tak náhodou v pozadí, ako skôr niečím, o čo bude neustále zakopávať.

Nizar ju lístkom, ktorý jej doručil v ponožkách odetý Dobby, upozornil, že pondelňajšie správy na titulnej strane majú byť venované štyrom novým vojnovým mágom Británie, a aby očakávala zaujímavé reakcie od svojich spolustolovníkov. Potom jej nechcel povedať, kto sú tí noví vojnoví mágovia, ale minimálne jeden z nich je určite z Chrabromilu, ak rozdáva takéto varovania.

Je to teda strašná rana a črevná, náhla hrôza, keď rozbalí Denný prorok a zistí, že Voldemort využil zásterku nájazdov na marcové idy, aby úplne vyprázdnil Azkaban. Všetci smrťožrúti, ktorí ešte žijú z prvej vojny, ako John Avery starší, Bellatrix Lestrangeová, bratia Lestrangeovci, Johnova manželka Martha Rosierová-Averyová, Heliotrop Rothschild, Hillaria Boleová, Augustus Rookwood a Alfred Prewett - mladší brat pratety Muriel a starý otec Mafaldy Prewettovej - môžu slobodne terorizovať Britániu. Dokonca sú tam aj tri mená príbuzné súčasným Chrabromilčanom: Redgrave Hooper, Charles Frobisher a Andrew McLaggen.

Bože, to znamená, že tá ženská, Umbridgeová, je voľná. Hermiona by sa mohla nad tou trochou nespravodlivosti rozčuľovať viac, než je zdravé.

Potom zdvihne zrak a vidí, že Neville má farbu zatuchnutého syra. "Si v poriadku?"

Neville pokrúti hlavou. "Ani nie. Ja... moji rodičia. Lestrangeovci sú tí, ktorí..."

Hermiona vydá súcitný zvuk a natiahne sa, aby ho pohladila po ruke. Vie, že Neville vyrastal len so svojou babičkou a strýkom Algiem (ktorý znel ako úplný grázel), ale o svojich rodičoch nikdy nehovoril. Nikdy. "Je mi to veľmi ľúto. Som si istá, že tvoja babička bude v bezpečí."

"O ňu sa naozaj nebojím," zamrmle Neville, ale podarí sa mu oplatiť jej úsmev. "Bude to v poriadku, Hermiona. Tak či tak."

Hermiona prikývne a zahľadí sa späť na noviny, uvedomujúc si takmer úplné ticho vo Veľkej sále, ako si všetci čítajú rôzne predplatené noviny. S úľavou zistí, že pätnásť smrťožrútov zadržaných počas nájazdov počas íd je stále uväznených v celách ministerstva. Ostatní, nedávno zatknutí, však...

Pozrie sa hore a vyhľadá Draca pri slizolinskom stole. Hľadí na svoj výtlačok Proroka, takmer taký biely ako Neville - a jeho otec už bol z Azkabanu na slobode. Rozmýšľa, kto ďalší z oslobodených smrťožrútov by mohol vyvolávať takúto reakciu.

K smrťožrútom uväzneným počas prvej vojny sa pridávajú tí, ktorí boli zatknutí nedávno: Victor Crabbe, Vincentov otec; Richard Jugson, otec maličkej Vanity; Walden Macnair, Xavierov otec; Theodore Nott starší, Theov otec; Antonin Dolohov, strýko mladej Slizolinčanky Serafíny; Impatience Selwyn, ktorý je len podozrivý zo smrťožrútstva, ale pomáhal označenej študentke Victorii Bluebellovej s jej pokusom otráviť profesora Snapea; Albert Runcorn, ktorý bol obvinený z podozrenia z opakovanej pedofílie spolu s pokusom o získanie sexuálnych služieb maloletého; a skurvený Peter Pettigrew.

Z toho, že Voldemort zobral z Azkabanu všetkých, či už chceli odísť, alebo nie, mrazí.

Hermiona pozná svoju históriu. Voldemort má rád inferiov. Počas poslednej vojny ich vyrobil veľa.

Pozorne počúva, ako profesor Dumbledore hovorí o utečených smrťožrútoch a o nových pravidlách týkajúcich sa školských pozemkov. Spomenie to, čo Prorok prehliadol - že dementori sú na úteku. Profesor Salazar sa postaví na dosť dlhý čas, aby všetkých ubezpečil, že sa absolútne postaral o to, aby žiadny dementor nemohol prelomiť rokfortské ochrany, ale nemôže zaručiť rovnakú bezpečnosť, ak bude niekto dosť hlúpy na to, aby opustil školské pozemky.

O Rokville žiadna zmienka. Hermionu zaujíma, či je to preto, že ešte nepadlo žiadne rozhodnutie, alebo či všetci optimisticky dúfajú, že Voldemort bude mŕtvy pred ďalším víkendom v Rokville.

Po raňajkách Hermiona urobí to, čo od nej vyžaduje etika a jej prefektský odznak: navštívi každého študenta, ktorý nie je známy ako detský smrťožrút. Potrebuje vedieť, či majú podporu svojich spolubývajúcich, alebo či môže urobiť niečo konkrétne. Ron bez akéhokoľvek nabádania robí to isté - ale to on má momentálne trpezlivosť ísť sa opýtať na to isté aj tých prekliatych detských smrťožrútov.

Hermiona by ho za to pobozkala, keby to nebolo čudné.

Potom je úplne bezradná. Keďže vyučovanie je zrušené až do stredy rána, Hermione nezostáva nič iné, len... byť so svojimi priateľmi. Tých teraz má. Priateľov.

Priateľov, ktorí majú v rodine smrťožrútov. Priateľov, ktorí sú teraz rozrušení alebo v nebezpečenstve.

Hermiona si hryzie pery, kým sa rozhodne. Ide nájsť Draca, ktorý sedí na hornej stúpačke Veľkého schodiska, ruky položené na kolenách. "Ahoj."

"Ahoj, Hermiona." Draco nakloní hlavu na kameň vedľa seba. "Obávam sa, že teraz nie som veľmi dobrá spoločnosť, ale ak chceš, môžeš sa ku mne pridať."

"Neprišla som sem kvôli žiarivej spoločnosti, ty ťuťmák. Prišla som sem, aby som tu bola s tebou," povedala Hermiona uštipačne. "Záleží mi na tebe a nestáva sa každý deň, aby z väčšinou neotrasiteľného čarodejníckeho väzenia v Británii utiekla banda vraždiacich smrťožrútov a pripojila sa k nemu, rovnako ako tvoj bigotný otec."

Draco si pri tom odfrkne. "Väčšinou sa tomu nedá vyhnúť. To je dosť presné."

"Všimla som si, že si nepolemizoval s mojím hodnotením charakteru tvojho otca," povie Hermiona.

"Nehádam sa o fakty. Zvyčajne." Draco zvraští obočie, kým siahne do saka a vytiahne zložený kus papiera. "Musel sa ponáhľať. Ani sa ho nepokúsil poriadne zapečatiť."

Hermiona sa zadíva na papier. "On - tvoj otec ti napísal list?"

"Hm." Draco neznie príliš znepokojene.

"Draco, to je vážne!" Hermiona vyprskne zdesene. "Povedal si to niekomu?"

"Ešte nie. Je to osobné, Hermiona!" Draco sa rozčúli. "Je to..." Viditeľne potlačí všetko, čo chcel ešte povedať, a skúsi to znova. "Predpokladám, že je to kultúrne. Áno, niekomu to poviem, najpravdepodobnejšie profesorovi Snapeovi, ale predtým, ako to urobím, sa môžem pozastaviť nad jeho obsahom."

"Aha." Hermiona zaváha. "Je to také zlé?"

Draco zamáva listom, ktorý stále drží v ruke. "Máš moje povolenie prečítať si ho sama."

Nie je si istá, či to chce, ale zvedavosť zvíťazí. Zvyčajne to tak býva.

Môjmu najdrahšiemu synovi a dedičovi rodu Malfoyovcov,

Blahoželám ti k postaveniu, ktoré si získal vďaka britskej kráľovskej rodine. Takéto postavenie ti dobre poslúži, pokiaľ ide o spoločenský úspech v čarodejníckej Británii. To, že si skutočným lordom Wiltshiru, ťa postaví nad menejcenných ľudí, ktorí zaľudňujú Wizengamot, keď príde čas, aby si zaujal moje miesto v tomto slávnom zbore. Samozrejme, nezabudneš, že naša rodina a naša vernosť Temnému pánovi má prednosť pred akýmkoľvek sľubom, ktorý by si mohol dať obyčajnému muklovskému vládcovi.

Hermiona niekoľkokrát zažmurká a pozrie na Draca. "Tvoj otec naozaj nechápe, ako fungujú magické tituly, však?" Draco sa trochu usmeje a pokrúti hlavou.

Viem, že momentálne nesúhlasíš s cestou, ktorú som pre našu rodinu zvolil, ale buď si istý, že tak robím z tých najlepších dôvodov. Dúfam, že s postupom tejto novej vojny nájdeš múdrosť a uvidíš náš svet taký, aký naozaj je. Verím, že sa postavíš po mojom boku, keď budeme znovu získavať skutočné práva, ktoré boli čistokrvným čarodejníkom príliš dlho upierané.

"Aké 'skutočné práva'?"

Draco si odfrkne. "Myslí tú časť o tom, že čistokrvní sú takí nadradení všetkým ostatným, že si môžu robiť doslova, čo chcú, a ani Wizengamot by proti nim nemohol vystúpiť."

"To..." Hermiona pokrčí nos. "To nie je len hlúposť, to je smiešne."

"Toho som si vedomý, áno."

Pokračuj v dobrom štúdiu. Očakávam, že sa vrátiš k tráveniu času s poriadnymi čarodejníkmi a čarodejnicami. Bez ohľadu na tvoje osobné pocity vedz, že Nizar Slizolin je kacír, ktorému sa nedá veriť. Tento falošný Salazar Slizolin je dostatočným dôkazom jeho klamstva. Si dostatočne inteligentný na to, aby si si túto pravdu našiel sám.

Teším sa na ďalšie stretnutie s tebou, Draco. Tvoja matka mi stále stojí po boku. Pevne verím, že čoskoro budeme opäť rodina.

Tvoj milujúci otec,

Lucius Abraxus Malfoy

Hermiona sa pozrela na záver listu. "Zvyčajne sa vo svojej korešpondencii nikdy nenazýva 'tvoj milujúci otec', však?"

Draco si od nej list vezme späť a znova ho zloží, kým si ho schová do saka. "Nie. Vždy bol oveľa formálnejší. Toto je pokus môjho otca o manipuláciu so mnou - a to pokus chabý."

"Myslí si, že si taký hlúpy?" spýta sa Hermiona.

"Hermiona, venoval mi tak málo pozornosti, že pochybujem, že si vôbec spomína na niečo ohľadom mojej inteligencie," odpovie Draco a zhrbí ramená. "Prial by som si, aby mlčal. Dostať ten list a čítať tie nezmysly to ešte zhoršuje. Viem, že je to hrozný otec, ale niektoré dni stále dúfam..."

Hermiona urobí to, čo pre ňu urobil Draco v čajovni madam Ži, keď sa veci začali javiť príliš kŕčovito a napäto. Nakloní sa k nemu a bozkáva ho, kým ho to nerozptýli od zaoberania sa Luciusom prekliatym Malfoyom.

* * * * *

Nizar sleduje študentov počas pondelkového rána. To, čo vidí, sa mu nepáči. Niektorí z nich sú dosť odvážni - dosť zúfalí - na to, aby vyhľadali svojich vedúcich fakúlt a porozprávali sa o útokoch. Väčšina z nich však nie. Vidí medzi študentmi podporu medzi fakultami, čo je dobré, ale je tam príliš veľa uštipačných výrazov a bledých tvárí. Toto nie je niečo, s čím by sa mali vyrovnať sami - a nemalo by to tak byť.

Ak niečo chýbalo v Dumbledorovom raňajkovom prejave, tak to bola zmienka o tom, že zamestnanci sú študentom k dispozícii. Možno to Dumbledore považoval za samozrejmosť - alebo možno, vzhľadom na to, ako Dumbledore riešil Jalafovo nešťastné a strašné besnenie v škole, nad tým vôbec neuvažoval.

Pri obede Nizar počká, kým sa všetci posadia, a až potom vstane a vyzve ich, aby mu venovali pozornosť. "Viem, že dnes ani zajtra nemáte vyučovanie, ale vypustenie hodín znamená, že aj my máme voľno. Preto budem po zvyšok dnešného dňa a aj zajtra vo svojej triede v obvyklom čase. Ak sa budete naozaj nudiť a budete chcieť diskutovať o obrane, precvičovaní alebo po sebe hádzať lavice za kontrolovaných okolností, budem tam. Mám dobrú informáciu, že niekoľko ďalších zamestnancov bude robiť to isté."

Keď si sadne, Severus sa tvári vzdorovito, zatiaľ čo Salazar sa len zdá byť pobavený. "To bolo dobre zahrané, braček," zasyčí v parseltčine. "V tejto veci si spochybnil nedostatok slušnosti nášho šarmantného riaditeľa, pričom sa vôbec nezdalo, že by si ho spochybnil."

"Tie slová som vôbec nemal hovoriť," zavrčí Nizar. "Okrem toho, správna sorta ľudí si to všimne, Sal."

"Ach, ja viem. A som za to rád."

"Niektorí z nás neoceňujú prácu navyše, ktorú si nám možno práve poskytol," zamrmle si Severus popod nos.

Nizar sa zamračí. "Úloha starať sa o blaho našich študentov? Je mi to strašne ľúto. Muselo mi vypadnúť z hlavy, že nenávidíš svojich študentov a radšej by si skončil v ohni, ako by si sa s nimi rozprával v triede.

"Na to mám kanceláriu!" Severus odvetil.

"Áno, máš." Nizar zdesene hľadí na jedlo na tanieri. Zdá sa, že škriatkovia sa rozhodli odvrátiť pozornosť všetkých od ich súčasných problémov tým, že im dodajú niečo úplne cudzie. Dúfa, že to nie je jedovaté. "Ale ty si Slizolinčan, hlava fakulty pre množstvo ďalších Slizolinčanov. Čo myslíš, koľkým z nás by bolo príjemné stretnúť sa s niekým v tesnej blízkosti práve teraz?"

Severus zúži oči. "Moja kancelária je dosť veľká, ale chápem, kam mieriš. Za správnych okolností sa z nej môže stať tesný priestor."

"A toto určite sú tie správne okolnosti," zamrmle Salazar. Očami sleduje zvyšok stola zamestnancov, kde ostatní členovia profesorského zboru potichu diskutujú o tom, či budú nasledovať Nizarov príklad, alebo to považujú za šialenstvo a namiesto toho sa budú skrývať vo svojich kanceláriách alebo vo svojich komnatách. Dumbledore bude určite vo svojej kancelárii, v bezpečí pod svojím tvrdením, že je vždy k dispozícii... pokiaľ vám ráčil dať Galfridovo aktuálne heslo.

Nizar naučil všetkých študentov, ktorí chceli počúvať, podvádzať a používať metódu škrabania, aby sa dostali do riaditeľovej veže. Upozornil ich tiež, aby tam nechodili sami a aby sa uistili, že ich spoločník má výcvik v mágii mysle. Slizolinčania jeho inštrukcie hneď pochopili. Ostatní sa zdali byť len zmätení z tejto nevyhnutnosti, ale súhlasili s tým - čo ho pobavilo, myslí si Nizar. Je mu to jedno, pokiaľ urobia, čo sa od nich žiada.

Chce tiež vedieť, čo sa, do čerta, stalo s Joyousiným článkom o štyroch nových vojnových mágoch. Našťastie túto odpoveď dostane prostredníctvom jej nadmieru láskavej a importovanej škriekajúcej sovy hneď po obede.

Nizar,

ospravedlňujem sa za meškanie, ale nebolo to mojou vinou. Do cesty sa mi postavila politika, ale v tomto prípade si myslím, že sa k tomu postavili rozumne. Verejnosť musí vedieť o vojne všetko, čo sa dá, najmä čo sa týka udalostí ako Azkaban. Pokiaľ viem, utorkové správy sa budú ešte týkať aktualizácií týkajúcich sa udalostí z uplynulého piatka.

Stredajší článok je podľa môjho výberu a verím, že nastal jeho čas.

Štvrtok bude opäť venovaný rozsiahlym novinkám zo sveta čarodejníkov. Článok o vojnových mágoch teda vyjde v piatok, v čase, keď si myslím, že všetci budeme potrebovať tento závan čerstvého vzduchu - tak či tak.

Váš spojenec v informáciách a úskokoch pre verejné poučenie,

Joyous Spencerová

Nizar nie je prekvapený, keď sa jeho študenti MLOKov objavia v pondelok popoludní v bežnom časovom intervale šiesteho ročníka. Počas tej prvej hodiny sa uňho nakrátko zastavilo niekoľko študentov rôznych ročníkov a fakúlt, ale zdalo sa, že nikto ešte nevie, čo má povedať. Nevadí mu to; majú čas na rozmýšľanie, kým im utorok poskytne ďalšiu príležitosť.

Jeho starší študenti sú úplne iná záležitosť. "Zase intrigujeme, čo?"

"Som si istá, že niektorí z nich nevedia, kedy prestať," povie Hermiona o dvojčatách Weasleyovcoch. Fred a George sa usmievajú, hrdo sa hlásia k svojmu talentu.

"Rozprávali sme sa s ostatnými študentmi MLOKov o tom, čo sme sa naučili, a mysleli sme si, že by sa nám všetkým hodilo rozptýlenie," vysvetľuje slečna Johnsonová.

"A ešte s pár ďalšími," dodá Jordan a nakloní hlavu smerom k niekoľkým ďalším študentom, ktorí sa priplietli za nimi, čím sa k jeho súčasnej skupine jedenástich siedmakov a ôsmich šiestakov pridali Neville Longbottom, Draco Malfoy, Ginevra Weasleyová, Millicent Bulstrodeová a Adele Greenwoodová.

Nizar si ich všetkých prezerá a vidí v nich zaujímavú zmes pochmúrneho odhodlania a zdravej zvedavosti. "Dobre. Začnem. Čo ste mali na mysli?"

"Výroba metiel," povie slečna Spinnetová a a rukami robí pohyby, akoby niečo chytala, pričom sa maniakálne usmieva. "Hovorili ste, že viete, ako na to. Chceme sa to naučiť."

Nizar zdvihne obočie a pozrie na Longbottoma. "Myslel som si, že nemáte radi lietanie."

Longbottomove líca získajú slabý ružový odtieň. "Vlastne som nikdy nevlastnil vlastnú metlu a Cho hovorí, že metla prispôsobená jazdcovi sa bude vždy správať lepšie ako akákoľvek stará metla, ktorú ti niekto podá. Školské metly ma nenávidia, tak som si povedal, že by to možno stálo za pokus."

"Prvý krok môže byť nudný," upozorní ich Nizar.

"Áno, ale je to krok!" Slečna Weasleyová nadšene vyhlási. "Nuda je fajn, pokiaľ to vedie k výrobe metiel!"

Nizar sa usmeje. "Tak dobre. Dúfam, že ste si priniesli prostriedky na poznámky, pretože prvá vec, ktorú sa budete musieť naučiť, je dosť veľa o dreve."

Dvadsaťštyri študentov sa hrabe na miesta aj k pomôckam. "Počúvame!" Oznámi slečna Parangyo a znie to takmer rovnako radostne ako slečna Weasleyová. Nizar uvažuje, koľko z týchto študentov by lietalo na ihrisku, keby bolo viac možností ako obmedzený súbor metlobalových hier.

"Prvá vec, ktorú by ste mali vedieť, je, že každé existujúce drevo vám na lietanie poskytne iné vlastnosti a nie všetky sú na to vhodné," povie Nizar. "Napríklad lipa je skvelé drevo na lietanie, ale je výnimočne krehká. Ak chcete vytvoriť metlu z lipového dreva, musíte ju spojiť s iným drevom, inak sa pri prvom lete rozbije. Môžete tiež spojiť jedno drevo s iným, aby ste získali vlastnosti letu v dreve, ktoré by inak padlo ako tehla, ale to môže byť dosť pokusov a omylov, kým medzi nimi nájdete rovnováhu. Odporúčam, aby ste pri svojej úplne prvej metle neexperimentovali s drevom, ktoré nemá rado let, pokiaľ nie ste masochisti."

"To vôbec neznie ako náš profesor obrany," povie Gupta s absolútnym nedostatkom úprimnosti.

"Vôbec nie," súhlasí George. "Čo ste použili na svoju prvú metlu, pán profesor?"

"Dajte mi chvíľu a ukážem vám to. Nezapáľte triedu, kým budem preč," prikáže Nizar a za nevinných protestov - niektorých presvedčivejších ako iných - sa premiestni do svojich komnát. Vezme si svoju pôvodnú metlu aj druhú metlu, ktorú Galiena odložila do truhlice z jablkového dreva, a vráti sa do triedy. Našťastie nič nehorí, hoci dvojčatá Weasleyovci sa na seba ostražito nepozerajú a časť stropu je zelená.

"Ani to nechcem vedieť," odvrkne Nizar. Položí menšiu metlu na stôl a potom zdvihne svoju. "Siedmaci, ktorí boli prítomní na cvičeniach z obranného lietania, by ju mali spoznať. Je to prvá metla, ktorú som zostrojil, a necítil som potrebu vymeniť ju, pretože to bola vynikajúca práca."

"Takže ste zázračné dieťa v stavbe metiel?" Hermiona sa spýta, na tvári sa jej zračí úsmev, ktorý vyvoláva u Nizara podozrenie.

"Vôbec nie. Len som bol paranoidný, že to pokazím, a netešil som sa myšlienke, že to budem skúšať znova. Radšej som to chcel zvládnuť na prvýkrát - a mal som šťastie, že sa mi to podarilo. Pomohlo mi, že som mal výborného učiteľa. Salazarova prvá manželka Orellana bola elementárnou hovorkyňou dreva. Naučila ma to, čo sa teraz chystám naučiť vás."

Všetci študenti sa nadvihli, zavládla medzi nimi pochmúrnejšia atmosféra. Túto skupinu baví počúvať o zakladateľoch rovnako, ako si uvedomujú, že to môže byť citlivá téma. "Samotná metla je vyrobená z čierneho bazy," pokračuje Nizar. "Viem, že všetci poznáte smiešne povesti o bazových prútikoch, ale pokiaľ ide o metly, toto drevo má veľkú fyzickú a magickú silu, má vlastnú prirodzenú intuíciu pre pohyb a prechod z jedného priestoru do druhého a je silne spojené s magickým živlom vzduchu."

"A to sú brezové aj lieskové vetvičky," poznamená Draco a ukáže brkom na vetvičky metly. "Podobne ako Blesk, hoci zvyčajne používajú len jednu alebo druhú."

"Vy ste postavili Blesk ešte predtým, ako Blesk existoval." Fred sa usmeje. "To je výborné."

"Naozaj by mali používať oba druhy vetvičiek," povie Nizar. "Lieskové drevo v metle dodáva vlastnosti výbornej navigácie aj rýchlych obratov vo vzduchu. Breza dodá dodatočnú magickú silu a rýchlosť na rýchly let smerom nahor."

"Strieborné úchyty na nohy, však. Nie železné," upozorní slečna Čangová. "Prečo?"

"Raráškovia, podobne ako mnohý Zelený ľud, nemajú radi železo. Môžu sa ho dotknúť bez bolesti, ale vadí im." Nizar si oprie metlu o stôl. "Napriek tomu ich ministerstvo, a najmä niektoré spoločnosti vyrábajúce metly, zmluvne nútia používať ho. Striebro je pritom lepším vodičom mágie, rýchlejšie zareaguje na jazdca na metle, pokiaľ ide o brzdenie, a nerozhnevá raráška, ak ho požiadate, aby ho vyrobil. Možno bude treba starostlivo sformulovať zmluvu, aby vám neušli s metlou vo chvíli, keď na ňu nasadíte nožičky, ale to je úplne iná otázka."

"Má iný tvar," povie slečna Weasleyová o jeho metle. "Bol to v tom čase štandard?"

"Nie. Ak si chceš vyrobiť metlu, prispôsob si ju podľa seba, nie podľa nejakého smiešneho štandardu. Túto metlu som vyrobil skôr na výšku, do ktorej som vyrástol, než na výšku, ktorá by vyhovovala dieťaťu, pretože som nemal chuť lietať s kolenami prilepenými na brade." To vyvolalo súhlasný smiech, najmä u vyšších študentov.

Nizar si vezme menšiu metlu. "Urobil som ju pre svoju dcéru, keď sa rozhodla, že je pripravená naučiť sa lietať." To nie je celkom presné, ale nedokáže presne povedať, pre koho bola pôvodne určená, bez toho, aby si nespôsobil priveľa problémov. "Bola teda vyrezaná tak, aby vyhovovala žene, čo sa týka výšky a umiestnenia sedadla, ako aj úchytov na nohy. Je tu však jeden rozdiel. Keď som si postavil metlu, už som vedel lietať. Ona to nevedela, a navyše sa bála lietať. Metla je kombináciou cédra a orecha a áno, bola to naozaj masochistická úloha, aby sa tieto dve drevá spojili bez toho, aby som kričal od frustrácie. Prečo by som používal céder?"

Chvíľu trvá, kým ho študenti dobehnú. Slečna Bulstrodová ako prvá zdvihne ruku. "Je to drevo zemského živlu. Nevyústilo by to do problému s padajúcimi tehlami?"

"Nie, ak jeho ďalším aspektom je stabilita a dlhovekosť, viazaná na orech, ktorý má aké vlastnosti?"

Gupta pokrčí plecami a zdvihne ruku. "Je pomerne pevný. Nie som si však istý jeho magickými vlastnosťami."

"Ochrana," povie Hermiona a zamyslene hľadí na metlu. "Postavili ste metlu pre začiatočníka, takže jej let bude vždy pomalší ako štandardný. Pokojná, ľahko ovládateľná, ale nebude sa na nej pri zatáčaní svišťať. Je to tak?"

"A jabloňové vetvičky - to je jabloň, však?" spýta sa slečna Greenwoodová. Nizar prikývne na potvrdenie. "Jabloň je magický zlepšovák. Posilnilo by zámer ostatných dvoch drevín, ale zároveň by letcovi inštinktívne poradilo, ako lietať na metle."

"Výborne. O tom, ako postaviť metlu, už viete oveľa viac, ako ste si uvedomovali, len vďaka tomu, že ste dávali pozor na hodinách," povie Nizar spokojne. "Upozorňujem vás, že farbenie dreva vašej metly neovplyvní mágiu, takže je to nepovinná časť tohto procesu, ale predtým, ako sa metla dá dokopy, musíte poriadne olúpať kôru a ošetriť drevo olejom a včelím voskom. Strata metly kvôli spráchniveniu by bola smiešna."

Nizar pokračuje v reči, sedí na stole a rozpráva o tom, aké kúzla sú potrebné na to, aby sa z konára dreva stala metla. Poučuje ich o trpezlivosti možno viac, než je potrebné, ale pripomienka, že nedbalo vyzerajúca metla im nezíska žiadne body, pomáha lekciu upevniť. Potom príde poznanie, že všetci poznajú zlé skurvené zaklínadlo na Nezlomné kúzlo. Zamrmle si popod nos a naučí ich správny výraz Infragilis a vysvetlí im rozdiel vo výsledkoch medzi starým a novým slovom.

"Nezlomí sa to? Vôbec nikdy?" neveriacky sa spýta slečna Fawcettová.

"Za normálnych okolností? Nie. Ak však, povedzme, koniec vašej metly zasiahne silná magická kliatba..." Nizar sa usmeje. "Toto nie sú pôvodné vetvičky na moju metlu. Doslova ma zrazili zo vzduchu počas bitky. Nebolo to zábavné pristátie, aspoň nie pre ne."

"Pre ne?" Slečna Bhatia sa spýta a potlačí úsmev.

"Nuž, ak ma tak veľmi chceli mať na zemi, prinajmenšom mohli pristátie vypodložiť tak, aby som si neublížil," povie Nizar nevýrazne. "Okrem toho, oni to začali."

"Môžeme v tom pokračovať?" Slečna Applebeeová sa opýta, keď sa začne blížiť hodina večere. "Teda, samozrejme máme ešte zajtrajšok, ale... rada by som si ho postavila."

"Ja tiež," povie slečna Weasleyová. "Určite si ho nemôžem dovoliť kúpiť."

Nizar potichu mávne rukou nad časťou svojho voľného piatku. "Piatky po večeri. Jedna hodina týždenne, pokiaľ sa nevyskytne nič naliehavé a nie som potrebný inde. Budem dohliadať na vašu výrobu metiel, ale upozorňujem všetkých, že táto hodina je nastavená tak, ako je. Už som s tým začal a nemyslím si, že budem mať šancu začať odznova. Všetci, ktorí túto príležitosť premeškali, si budú musieť počkať, kým vaša partia neskončí."

"Ako dlho myslíte?" spýta sa Draco.

"Možno do konca apríla, pokiaľ nám to nespôsobí nepríjemnosti," rozhodne po chvíli Nizar. "Čas nie je stanovený. Pre každého z vás bude iný, vzhľadom na to, že je na každom z vás, aby ste preskúmali a vybrali drevo, ktoré chcete použiť. O strieborných násadách na nohy pre vaše metly sa porozprávam s raráškami a dodám vám ich ako nevyhnutnosť vášho vzdelávania, takže sa nemusíte zaoberať nákladmi," dodá, čo znamená, že viacerí študenti vrátane Weasleyovcov si viditeľne vydýchli. "Na pripevnenie vetvičiek k metle som použil jeleniu šľachu, ale na to isté poslúži akýkoľvek dostatočne široký, pružný a pevný materiál. Aj to je na vás. Zber dreva budete robiť vo svojom voľnom čase, hoci vás naučím, ako na to - a áno, existuje špecifická metóda, ktorú očakávam, že budete dodržiavať. Vyrezávanie dreva, príprava materiálov, spájanie všetkého dohromady, odlievanie amuletov - možno to budete mať hotové za dva týždne. Možno za dva mesiace. Dôrazne vám odporúčam, aby ste si našli čas a neponáhľali sa. Z dlhodobého hľadiska budete šťastnejší."

"Vďaka, Neohrozený vodca," povie George.

Nizar prevráti oči. "Nemáte za čo, nevďačníci. Aha, a skontroloval som školský poriadok. Neexistuje žiadny zákaz týkajúci sa vlastnoručne vyrobených metiel a metlobalu, takže ak vaše výsledky splnia vaše očakávania, pokojne terorizujte ostatných hráčov metlobalu svojimi novonadobudnutými vedomosťami."

* * * * *

Všetci ich chýbajúci študenti sa vrátia včas na pondelkovú večeru. Minerva si pre seba myslí, že pre niektorých z nich je to trochu skoro, ale aspoň im zajtra nebude nad hlavami visieť domnelá hrozba skorého ranného vyučovania. Nechá oči blúdiť po štyroch fakultných stoloch a zachytáva útržky rozhovorov. Väčšina z nich je strnulá a nepríjemná, sú to pokusy študentov, ktorí sa neohrabane snažia utešiť svojich spolubývajúcich a priateľov. Zdá sa, že väčšina z tých, ktorých postihli nájazdy marcových íd, si nepohodu svojich priateľov nevšíma. Ak si to všimnú, radšej sa o tom nezmieňujú. Myslia na oveľa dôležitejšie veci - a v príliš mnohých prípadoch sú to pohreby.

Pozrie napravo, kde sa traja Slizolinčania usporiadali spolu, akoby v rámci fakultnej solidarity. Vzhľadom na to, že Slizolin utrpel najviac, a to tak zo strany útočníkov, ktorých chytili, útočníkov, ktorých zabili, ako aj rodín, ktoré boli napadnuté, nemôže povedať, že by im to mala za zlé. Nizar má vedľa taniera knihu a vo voľnej ruke šálku čaju, ale Minerva vie, že knihe nevenuje takmer žiadnu pozornosť. Počúva rovnako ako ona, hoci sa radšej tvári nenápadne. Salazar má naklonenú hlavu a predstiera, že číta tú istú knihu, ale Minerva si myslí, že ho zaujíma fakulta a jej reakcie na oboje – na nájazdy aj na tých, ktorí sa vrátili.

Severus sa mračí, ale to je také typické, že by sa to dalo ľahko prehliadnuť. Minerva vie, že tentoraz je zamračenie oprávnené. Len Filius nemá medzi študentmi svojej fakulty žiadne pohreby, s ktorými by musel zápasiť, a vyrovnáva sa so smiešnym pocitom viny, že Bystrohlavčania, až na pár zranení, vyšli z nájazdov bez ujmy. Minerva mu povedala, aby prestal byť smiešny a namiesto toho začal byť vďačný, pretože nabudúce to môže priniesť úplne iné výsledky.

Po skončení jedla Minerva vstane a oznámi, že bude vo svojej kancelárii. Je to miesto, kde ju zvyčajne nájdete hneď po večeri, ale tentoraz sa domnieva, že sú tu študenti, ktorí by mohli potrebovať pripomenutie. Je na nich, či sa rozhodnú ponuku prijať.

Jej prvý hosť je prekvapením, a predsa by to tak naozaj nemalo byť. "Aké sú možnosti pre... pre študentov mágie, ktorí už nemôžu chodiť na Rokfort?" spýta sa Colin.

Minerva naňho zdesene hľadí. Keď zaklopal na dvere jej kancelárie a požiadal ju o rozhovor, očakávala veľa vecí, ale nie toto. "Obyčajne domáce vyučovanie," odpovie úprimne. Napadne jej, že by mohla tušiť, čo sa deje, keď sa Colin uškrnie a skloní hlavu.

"Niečo... je tu ešte niečo, pani profesorka?"

"Ani nie, nie bez prestupu na Beauxbatons, Durmstrang alebo inú čarodejnícku školu ďalej v zahraničí," povie Minerva a zachováva si rázny hlas. Na rozdiel od toho, čo si mnohí myslia, si je celkom dobre vedomá citových potrieb svojich študentov a skrytých spodných prúdov citov. Túto lekciu dostala na vlastnej koži po tom, čo nepočúvala horúčkovité varovania pána Pottera, pána Weasleyho a slečny Grangerovej týkajúce sa krádeže kameňa mudrcov. Ani ona však nie je natoľko hlúpa, aby náhle zmenila svoje správanie. Príliš veľa jej Chrabromilčanov to postaví do pozoru. "Je tu niekto, kto pociťuje potrebu prestúpiť z Rokfortu kvôli súčasnej hrozbe Vy-viete-koho?"

Colin nezdvihne hlavu. "Nezaslúžim si tu byť," zašepká. "Je to všetko moja vina, že sú mŕtvi."

Okamžite má na jazyku naliehavé: "To je smiešne," ale potláča nutkanie - len ťažko. Je to veľmi škótske a veľmi pravdivé, ale štrnásťročného chlapca by to nepresvedčilo. Najmä by to nepresvedčilo chlapca, ktorý má legitímny dôvod si to myslieť, vzhľadom na to, že jeho meno bolo pripojené k niekoľkým kľúčovým fotografiám uverejneným v troch príslušných magazínových novinách. Namiesto toho hovorí: "Prosím, posaďte sa, pán Creevey."

Colin sa posunie dopredu a sadne si na jednu zo stoličiek pred jej stolom, pričom sa na ňu stále nedíva. Chvíľu si ho prezerá a spomína na to, čo si vypočula počas večere. "Dajte si sušienku, pán Creevey. Som si vedomá vášho nedostatku chuti do jedla."

To ho aspoň podnieti k protestu. "Ale profesorka..."

"To nebol návrh, pán Creevey."

Colin zacvakne čeľusť a vyzerá neurčito vzdorovito, kým sa podvolí a vezme si sušienku s čokoládovou polevou. Minerva súhlasne prikývne; pre chorého kúzelníka je to výborná voľba. "Ďakujem, madam," zamrmle.

"Nemáte za čo." Minerva počká, kým zje sušienku, prísne sa naňho pozrie, kým sa nenapije a nevezme si ďalšiu, a potom prehovorí. "Aký bol teda zločin pána Mohameda?"

Colin sa takmer zadusí uprostred sústa. "Čo? Ako to myslíte, pani profesorka?"

"Nuž, pokúšam sa v tejto veci použiť vašu vlastnú logiku, pán Creevey," povie Minerva. "Hovoríte, že za stratu svojich rodičov nesiete vinu vy, a možno by ste mali pravdu, keby nebolo toho, čo ste prehliadli. Matka pána Mohammada bola napadnutá a bola by zomrela vo svojom dome, keby nebolo včasného zásahu. Rodičia p. Shelby boli zabití a oni rozhodne nevystavili svoje meno spôsobom, ktorý by si získal pozornosť smrťožrútov. To isté sa určite dá povedať o pánovi Finchovi-Fletchleym z Bifľomoru, ktorého jedinou potenciálnou známosťou v očiach Smrťožrútov bolo, že ho počas minuloročného Trojčarodejníckeho turnaja citovala Rita Skeeterová. Matka a neprítomný otec pána Thomasa sa mohli stať terčom útoku len preto, že pán Thomas štyri roky zdieľal internát s pánom Potterom, ale inak sa tiež nedopustil ničoho urážlivého - ak, samozrejme, nepovažujete za urážlivé to, že sa považuje za muklorodeného z Chrabromilu."

"Ale - Dean je polokrvný," povie Colin úplne zmätene. Minerva to považuje za zlepšenie oproti neopodstatnenej vine.

"To je však od veci a myslím, že si to celkom dobre uvedomujete, Colin." Minerva skrýva úsmev, keď Colina nanovo zaskočí neformálnosť jeho krstného mena. "Ak sa o vašej rodine tvrdilo, že sa stala terčom útoku kvôli niekoľkým šikovným fotografiám, je to len úbohá výhovorka hanebného smrťožrúta. Vašich rodičov nezabili kvôli fotografiám, ale preto, že porodili magické deti - alebo sa teraz chystáš obviňovať seba a Denisa za náhodu, vďaka ktorej ste sa obaja narodili s mágiou? Pretože to by znamenalo, že z ich smrti obviňujete aj svojho brata, a ja si nemyslím, že ste ten typ, pán Creevey."

Colin pokrútil hlavou s očami doširoka otvorenými. "Nie, madam. Ale..."

"Colin." Minerva sa takmer pokúša upraviť si okuliare, ktoré už mesiace nenosí, čo je nervózny zvyk, z čoho si Salazar často uťahuje - mala by byť rada, že sa ich zbavila. "Ich smrť nebola vaša vina. Nič z toho, čo sa stalo v predchádzajúci piatok večer, nebola vaša vina, a neopovážte sa pokúšať vziať na seba vinu, ktorá právom leží na pleciach Vy-viete-koho. On začal túto vojnu dávno predtým, ako ste sa narodili, Colin. Aj keby ste sa vy a váš brat nikdy neobjavili, Vy-viete-kto by vašich rodičov považoval za niečo pod jeho úroveň, za obete na jedno použitie podľa svojho rozmaru. Taký je on a nie je to typ mladého muža, akým si ty."

"Ehm... madam," zašepká Colin. Zdá sa, že nevie, čo iné povedať, ale Minerve to nevadí. Potrvá niekoľko dní, ak nie niekoľko mesiacov, kým si väčšinu z toho, čo povedala, poriadne osvojí.

"A keď budete pripravený, očakávam, že si ten fotoaparát hneď vezmete naspäť a začnete opäť riadne používať svoje schopnosti," poradí Minerva takmer trpkým tónom. Vzhľadom na výraz šoku v jeho tvári to považuje za dobre urobené. "Tvoji rodičia by nechceli, aby si odložil niečo, čo ti prináša šťastie. Ani tvoj brat by to neurobil."

"Ehm, áno, profesorka," povie Colin a zažmurká ako ohromená sova. "Ešte niečo?"

Minerva sa usmeje. "Prišli ste za mnou, pán Creevey. Je tu ešte niečo, čo odo mňa dnes večer potrebujete?"

Colin si zahryzne do pery, vezme si ďalšiu sušienku, akoby ho šibol prútik do chrbta, a vstane. "Nie, profesorka. Uhm. Ďakujem, profesorka."

Minerva gestom ukáže na dvere. "Tak choďte do chrabromilskej veže, pán Creevey. Pred spaním sa uistite, že ste skontrolovali svojho brata. Zajtra nie je vyučovanie, ale budem vo svojej triede alebo v kabinete, ak by ste so mnou potrebovali hovoriť."

"Dobre." Colin sa postaví a prehltne. Na jeho mladej tvári je stále taká bolesť a smútok, ale aspoň vyzerá trochu menej skleslo ako predtým. "Dobrú noc, profesorka."

"Dobrú noc, pán Creevey."                                        

Minerva počká, kým za sebou zavrie dvere, a potom sa s povzdychom oprie na stoličke. Zatiaľ sa musí postarať o jedného študenta, ale je tu veľa ďalších, ktorí budú potrebovať to isté.

Potom sa zamyslí nad tým, čo by asi Albus povedal na jej mieste, keby sa s ním Colin Creevey rozprával o tých zverejnených fotografiách, a  chrbtová kosť jej spevnie. Možno nikdy nebude tým najlepším typom, ktorý by utešoval smútiaceho študenta, ale lepšie to, než šachista, ktorý by cudziu prehru obrátil vo svoj prospech.