Preklady fanfiction Harryho Pottera

Žáner: romantika, priateľstvo, humor

Obdobie: Po Rokforte

Prístupnosť: 12+

Lucius má prefíkaný plán. Čo urobí, keď zlyhá? (Pôvodná výzva obsahuje podrobnosti, ktoré by niektorí mohli považovať za spoiler, preto je uvedená na konci). Napísané pre SSHG Exchange v roku 2013.

Poznámka autorky: Existuje mnoho verzií balady The Twa Magicians (Dvaja čarodeji); v zadaní boli uvedené dve skvelé verzie a zahrnula som aj svoju obľúbenú. Prvá časť textu oznámenia ministerstva je prevzatá priamo od Margaret Sangerovej („Eugenická hodnota propagandy antikoncepcie“, Birth Control Review, október 1921, s. 5) a Theodora Roosevelta (list Charlesovi B. Davenportovi, 3. januára 1913, Charles B. Davenport Papers, Department of Genetics, Cold Spring Harbor, New York). Bonusové body pre každého, kto zistí význam čísla zákona ;)

Hermiona nakukla cez ťažké závesy na dav čarodejníc a čarodejníkov, ktorý sa tmolil po veľkom priestore s kamennou dlážkou. Vedela, že miestnosť pojme len štyridsaťpäť ľudí, no jej obavy ich počet znásobili prinajmenšom desaťnásobne. „Harry, ja to nedokážem.“

Harry ju potľapkal po pleci. „Ale dokážeš. Sú to len akademici.“

„Najdesivejší druh na tejto planéte,“ dodala pochmúrnym tónom. Mala pocit, akoby jej srdce každú chvíľu chcelo vyskočiť z hrude. Ako sa, pre Hekaté, nechala profesorom Binnsom nahovoriť na to, aby tento rok prezentovala svoju prácu? Ešte ani zďaleka neurobila dostatočný výskum. Oveľa lepšie by bolo počkať do budúceho roka. Alebo päť rokov. Alebo desať.

„Len si predstav, že si na šaty všetkých prítomných zoslala Evanesco.“

Neisto sa usmiala. „Ó áno, to ma určite hneď upokojí.“ Aspoňže sa konferencia tento rok konala na Rokforte. Okrem siedmich – teda šiestich – rokov, ktoré tam strávila ako študentka, tam teraz mala odučené už štyri ako profesorka, takže prostredie bolo upokojujúco známe.

„Ginny mi drží miesto, takže by som mal radšej ísť.“ Stisol jej ruku. „Neboj sa, budeš skvelá.“

Keď odišiel, Hermiona sa pozrela na zväzok pergamenov v ruke a ešte raz si prečítala názov na prvej strane. „Výskyt čarodejníckeho sveta v tradičných muklovských ľudových baladách, prezentuje na CCLXIV. výročnej konferencii štúdia muklov Hermiona Jean Grangerová, DŠM.“ Úhľadné čierne písmená na krémovom pergamene ju upokojili. Zhlboka sa nadýchla, vyšla spoza opony a pristúpila k rečníckemu pultu.

* * * * *

„...A tak jasne vidíme, že muklovská ľudová pieseň Dvaja čarodeji spĺňa všetky tri kritériá profesora Euhemerusa na to, aby sme ju mohli považovať za prienik čarodejníckeho sveta do sveta muklov: príbeh nemá známy muklovský pôvod a nenachádza sa v žiadnej línii vývoja muklovských ľudových piesní či rozprávok; vo svojej konečnej podobe sa objavil prakticky z ničoho nič, namiesto toho, aby sa postupne vyvíjal; a opisuje veľmi konkrétne magické kúzlo alebo udalosť, pre ktoré existuje preukázateľná identická alebo takmer identická paralela v čarodejníckom svete – v tomto prípade skúška duševného puta.“

Po jej závere nasledovala hrejivá vlna potlesku a šum rozhovorov a Hermiona pocítila hlboké uspokojenie. Boli tu jedni z najlepších učencov čarodejníckeho sveta, a hoci muklovská hudba nemala práve prevratný význam, bola na svoju prácu hrdá.

„Zostáva nám ešte pár minút,“ zaznel nad vravou hlas moderátora. „Má niekto otázky na profesorku Grangerovú?“

Hermiona sa rozhliadla po miestnosti, teraz, keď bola uvoľnenejšia, si konečne dokázala všímať jednotlivé tváre. Keď pohľadom prebehla zadný rad – oneskorencov – jej zrak upútal pár atramentovočiernych očí v bledej tvári orámovanej rovnými čiernymi vlasmi. Keď sa im pohľady stretli, v žalúdku pocítila niečo zvláštne, no vôbec nie nepríjemné.

Mávajúca ruka vzadu odviedla jej pozornosť. „Áno?“

Mladý blonďavý čarodejník vstal. „Mohli by ste bližšie vysvetliť skúšku duševného puta, pani profesorka? Čo má dokázať a ako funguje?“

„No, samozrejme, neexistuje žiaden dôkaz, že to skutočne funguje.“ Hermiona sa trochu začervenala, že musí hovoriť o takýchto nezmysloch. Mala to ale šťastie, že práve keď sa Snape zúčastnil jej prvej profesionálnej prezentácie, prvá otázka sa netýkala jej precízneho výskumu, ale tej romantickej hlúposti o duševných putách. „Skúška duševného puta je presne tým, čím sa zdá byť: procesom, ktorý má určiť, či sa k sebe dvaja ľudia hodia. Spriaznené duše, ak chcete. Vykonáva sa približne tak, ako je opísané v piesni, hoci účastníci musia na začiatku vypiť určitý elixír, aby sa skúška spustila. Muklovská pieseň sa o tom nezmieňuje, možno preto, že elixíry v muklovskom folklóre sú často buď jedovaté, alebo majú človeka prinútiť zamilovať sa proti svojej vôli.“ V duchu si poznamenala, že elixíry v muklovskej literatúre preskúma v rámci ďalšej práce. „Účelom elixíru je zvýšiť citlivosť účastníkov na mágiu toho druhého. Potom, rovnako ako v piesni, sa čarodejka premieňa na rôzne veci a čarodej sa následne mení na niečo, čo sa s jej voľbou zhoduje, alebo ju dopĺňa. Čím väčšia je zhoda medzi premenami, tým sú tí dvaja kompatibilnejší. Pieseň uvádza príklad obzvlášť dobre zladeného páru: na začiatku je to čarodejka, ktorá odmieta dvorenie čarodeja, no napokon sa on premení na ženu, zatiaľ čo ona na muža a, ehm, ujme sa iniciatívy.“

Davom sa rozľahol smiech nad jej zdvorilým eufemizmom. Ďalší hlas zvolal: „Skúsil to už niekto?“

„Som si celkom istá, že existujú lepšie spôsoby, ako určiť kompatibilitu, než elixírom poháňaná súťaž v premieňaní,“ odvetila sucho, čím vyvolala ďalšiu vlnu smiechu v publiku. „Napriek tomu, ako mnohí z vás určite vedia, je skúška duševného puta natoľko zakorenená v čarodejníckych tradíciách, že sa bežne uvádza ako dodatok v zákonoch týkajúcich sa manželstva.“

Moderátor predstúpil. „Ďakujem vám, profesorka Grangerová, za veľmi zaujímavý príspevok. Záujem o oblasť muklovskej ľudovej hudby neustále rastie, a ak je vaša práca reprezentatívnym príkladom, úroveň vedeckej práce v tomto odbore je pôsobivá.“

Keď sa miestnosť vyprázdňovala, Hermiona sa snažila – bez toho, aby bola nápadná – zistiť, či vysoký tmavovlasý muž stále stojí pri zadnej stene, no nebolo po ňom ani stopy.

* * * * *

Vysoký aristokraticky pôsobiaci muž okolo päťdesiatky, bezchybne oblečený v čiernom habite a s dlhými blond vlasmi – pričom oboje nosil s vedomou eleganciou – pozoroval toho istého tmavovlasého muža, ktorý upútal Hermioninu pozornosť. Lucius Malfoy poznal Severusa Snapa dlhšie, než bol ochotný priznať, a to v spojení so schopnosťami čítať nádeje a obavy iných, ktoré si vycibril pod Voldemortom, mu napovedalo niečo veľmi zaujímavé. Keď Snape odišiel z miestnosti, zatiaľ čo Hermiona ešte odpovedala na prvú otázku, Lucius vykĺzol za ním, aby ho – samozrejme, zdvorilo – oslovil na chodbe.

„Odchádzaš tak skoro, Severus?“ opýtal sa.

Snape sa zastavil a premeral si ho pohľadom. „Lucius. Čo ťa privádza práve na toto miesto? Určite nemáš záujem o štúdium muklov.“

Lucius elegantne mávol rukou. „Len si obzerám konkurenciu, Severus. Posudzujem, či je súčasná klíma intenzívnej spolupráce s muklami trvalým javom, alebo len prechodnou fázou.“

Severus nadvihol obočie. „Pre niektorých, vrátane teba, to môže byť trvalé, vzhľadom na nedávno prijatý manželský zákon.“

„Keď už hovoríme o manželstve, Severus,“ povedal Lucius a jeho sivé oči žiarili záujmom. „Porozprávajme sa o výraze na tvojej tvári pred chvíľou, keď hovorila tá veľmi schopná slečna – pardon profesorka – Grangerová.“

Severusova tvár bola, ak to bolo vôbec možné, ešte kamennejšia než zvyčajne. „Radšej nie.“ Otočil sa a vykročil chodbou preč.

Lucius ho nasledoval bez zhonu, no držal s ním krok. „Nebuď protivný, Severus. Bol si dvojitým agentom dvanásť rokov, ale to už je dávno. Už si akosi vyšiel z cviku v pretvárke.“

„Bola to zručnosť, ktorú som rád nechal zapadnúť prachom,“ odsekol Severus. „Ty si si na druhej strane tú svoju vybrúsil ostrejšie než kedykoľvek predtým. Viem napríklad, že si… presvedčil ministerstvo, aby zrušilo tie najprísnejšie tresty voči tebe. A aby ti ponúklo prácu.“

„Všetko závisí od toho, ako človek prezentuje svoje argumenty,“ súhlasil Lucius ľahkovážne. „Ale hovorili sme o tebe, nie o mne. Konkrétne o tvojom názore na prednášku, ktorú si práve počul.“

„Bolo to pôsobivé.“ Jeho nevýrazný tón nič neprezrádzal.

„Vskutku. A aký je tvoj názor na samotnú vedkyňu?“ spýtal sa Lucius potichu. „Najbystrejšia čarodejnica svojej generácie, aspoň tak nám to bolo opakovane tvrdené. Zaslúži si také uznanie?“

Lucius si v tmavých očiach, ktoré uprene hľadeli pred seba, všimol záblesk niečoho, čo mohlo byť bolesťou. „Neželám si diskutovať o profesorke Grangerovej.“

Keď sa dostali k malým dreveným dverám v stene napravo, Lucius položil ruku na Severusovo rameno. „Počkaj.“ Otvoril dvere a odhalil malý, útulný salónik s kozubom a dvoma hlbokými koženými kreslami po bokoch, a vtiahol ho dnu.

Severus protestoval len tak naoko, čo potvrdilo Luciusovo podozrenie, že je pripravený hovoriť. Keď sa pohodlne usadili a z čaju, ktorý im pripravili škriatkovia, na stolíku vedľa nich stúpala para, Lucius opäť nadhodil tému.

„No tak, Severus,“ povedal a jeho hlas stratil posmešný tón a zvážnel. „Viem, čo k nej cítiš. Popieraš to, ale každý tvoj čin to vytrubuje do sveta. Napísal si jej odporúčacie listy, ktoré jej otvorili dvere k najvzácnejším zbierkam magických prvotlačí na svete – k veciam, za ktoré by Binns dal aj dušu, keby ešte nejakú mal. Prečítal si všetky jej práce. Pri Kirkéiných prsiach, dokonca si jej dovolil čítať tie svoje, čo si odkedy ťa poznám, nikomu inému neumožnil. V zákulisí si sa postaral aby sa jej práca dostala k tým správnym ľuďom, čím si jej zachránil možno aj desať rokov kariéry. A vždy, keď ste v tej istej miestnosti, nespustíš z nej oči…“

Severus počas celého toho vyratúvania dôkazov mlčal, no pri tomto si odfrkol. „Nebuď smiešny. Nič také nerobím.“

Lucius prižmúril oči. „Neklam mi, Severus, lebo na najbližšom ministerskom podujatí na teba zošlem Oculus Indexum, aby všetci jasne videli, kam sa práve pozeráš.“

Na Severusovej tvári sa objavil nepokojný výraz. „To by si sa neodvážil.“

„Že by nie? Poznáš ma až príliš dobre.“

Severus sa zhlboka nadýchol a neprítomne otáčal šálku v prstoch. „Tak dobre. Povedzme, čisto teoreticky, že mám… že som…“ Urobil bezmocné gesto.

Lucius chvíľu uvažoval, že poznamená, aké je ironické, ak mužovi, ktorého hlas bol vždy jeho najmocnejšou zbraňou, zrazu chýbajú slová. Napokon sa však zdržal. „Severus, ak ma niečo naučila naša skúsenosť s Voldemortom, tak je to hodnota lásky. Keby som miloval svoju rodinu viac než svoje ambície, nikdy by som Draca nevystavil nebezpečenstvu. Narcissa by sa so mnou nerozviedla. Nešiel by som do väzenia. Nebol by som teraz sám na panstve, ktoré ma drví ťarchou svojej histórie.“ Trpko sa usmial. „Vedel si, že Draco prijal matkino dievčenské meno? Vznešený rod Blackovcov žije ďalej, zatiaľ čo zneuctený rod Malfoyovcov možno vymrie so mnou. Predstav si, akú radosť by mala Bella, keby to vedela.“

„To som netušil, Lucius, je mi to ľúto.“ V Severusovom hlase zaznel úprimný súcit a Lucius na okamih zapochyboval, či ešte niekto iný začuje takýto tón.

Pokrčil plecami. „V konečnom dôsledku záleží len na tom, že je Draco šťastný. A to je to, čo sa ti snažím povedať. Nenechaj si ujsť šancu na šťastie, Severus. Práve ty si ho zaslúžiš zo všetkých najviac.“

Po dlhej chvíli Severus povedal: „Áno, priznávam. Je… brilantná. Má myseľ, ktorá chápe aj tie najjemnejšie rozdiely. Bolo radosťou ju učiť a sledovať, ako sa rozvíja. To všetko sa v nej spája s odvahou a pôvabom, ktoré…“ Odmlčal sa a potom pokrútil hlavou. „Nemám dôvod veriť, že ma považuje za niečo viac ako kolegu – v tom lepšom prípade.“ Zakrúžil tekutinou v šálke, akoby dúfal, že mu čajové lístky odhalia nejaké tajomstvo, a potom ju vypil jedným dúškom. „Láska je síce ušľachtilá, no poníženie nie je skúsenosť, ktorú by som si chcel zopakovať. V škole som si ho užil viac než  dosť.“

Tón úprimnej túžby v jeho hlase Luciusa prekvapil. „Už sa stali aj čudnejšie veci,“ povedal jemne.

„Možno čudné, ale nie zázračné.“ Severus pochmúrne sledoval plamene v kozube. „Ale na tom nezáleží. Je neskoro. Vždy bolo príliš neskoro, a teraz, keď…“ Zarazil sa. „Je o celé roky mladšia ako ja a má mnoho iných možností.“

„Tých je teraz menej, keď prešiel manželský zákon,“ podotkol Lucius.

Pri tých slovách Severusova tvár stratila svoju otvorenosť a vrátila sa k známym črtám upätého sebaovládania. „Nevidím zmysel pokračovať v tomto rozhovore.“ Vstal. „Ak ma ospravedlníš, sľúbil som stretnutie doktorovi Gemischovi, aby sme prediskutovali jeho nedávny výskum vplyvu plastových nádob na účinnosť prísad do elixírov.“ Rázne odkráčal z miestnosti.

Lucius tam ešte chvíľu pobudol a zamyslene dopíjal čaj. Malfoy sa nikdy neobracal k výzve chrbtom a bol si celkom istý, že práve jednej takej čelí.

* * * * *

Hermiona sa po prezentácii stretla s Harrym, Ginny a Lunou na obede vo Veľkej sieni. Trvalo jej niekoľko minút, kým ich našla, pretože stoly boli preplnené čarodejníkmi, ktorí sa zjavne nevideli od CCLXIII. výročnej konferencie štúdia muklov, a teraz doháňali rozhovory za celý uplynulý rok.

„Skvelá práca, Hermiona!“ povedala Ginny a rýchlo ju objala. „My sme vždy vedeli, že si geniálna, a teraz to už vedia aj všetci ostatní.“

Luna – ako zvyčajne – mala nos zaborený v najnovšom čísle otcových novín, no keď si Hermona prisadla, zdvihla hlavu. „Áno, bolo to od teba veľmi bystré spomenúť manželský zákon a prepojiť ho s aktuálnym dianím.“

„S akým dianím?“ spýtal sa Harry a naložil si na tanier plátok hovädzej pečienky.

„Píšu o tom priamo tu v Sršňovi,“ pokračovala Luna. Otočila noviny, aby im ukázala hlavný titulok, ktorý kričal „ČARODEJNÍCI NÚTENÍ BRAŤ SI MUKLOV!!!“

Hermiona vytrhla noviny Lune z rúk. „Schválili ho?!“ zalapala po dychu a v žalúdku pocítila záchvev paniky. Už mesiace sa šírili zvesti, že prijmú manželský zákon, ale odmietala uveriť, že sa to naozaj stane.

„Ale áno,“ povedala Luna pokojne. „Všetky podporné dôkazy, samozrejme, sfalšovali, pretože v skutočnosti ide o sprisahanie s cieľom oslabiť čarodejnícku verejnosť, aby nemohla…“

„Čo sa tam píše?“ prerušila ju úzkostlivo Ginny. „Čítaj!“

„Je to oznámenie z ministerstva,“ povedala Hermiona a začala čítať nahlas:

„Nerovnováha medzi pôrodnosťou v čarodejníckom a muklovskom svete predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu pre čarodejnícku civilizáciu. Je načase, aby sme si uvedomili, že prvoradou a nevyhnutnou povinnosťou každého člena čarodejníckeho spoločenstva je zanechať po sebe potomstvo. Dôraz sa musí klásť na to, aby čarodejnice a čarodejníci uzatvárali manželstvá a privádzali na svet magicky nadané deti. Ako to však najlepšie dosiahnuť? Na rozdiel od všeobecného predpokladu, riešením nie je spájať čistokrvných s čistokrvnými. Tento zvyk pretrvávajúci celé stáročia  bol v skutočnosti zdrojom hlbokých predsudkov voči osobám narodeným v muklovských rodinách alebo zo zmiešaných manželstiev. Dôkazy však jasne ukazujú, že táto tradícia neviedla k zušľachteniu magickej moci, ale k oslabeniu našej sily a drastickému zníženiu pôrodnosti.“

„Nízka pôrodnosť!“ Harry štuchol lakťom do svojej ženy. „Na tvojej rodine to teda nevidno, čo, Gin?“

„Buď ticho, ty.“ Capla ho a otočila sa späť k Hermione. „Pokračuj.“

„Tento pokles pôrodnosti magických detí,“ pokračovala Hermiona, „sprevádza zodpovedajúci nárast počtu narodených šmuklov. Riešenie je teda jasné, naše čistokrvné rodové línie musia byť posilnené prímesou muklorodenej krvi.“

„Píše sa tam, aké sú presné požiadavky zákona?“

Hermiona vedela, že Ginny má na mysli niektoré z tých divokejších fám – že manželstvá trvajúce menej ako tri roky budú anulované, alebo že pri posudzovaní čistokrvnosti, sa budú brať do úvahy nielen rodičia, ale aj starí rodičia. Rýchlo preletela zvyšok strany, kým nenašla podrobnosti. „Každý, kto je už zosobášený, má výnimku.“ Začula, ako si Ginny vydýchla od úľavy. „Platí to aj pre tých, čo sú zasnúbení.“

„Áno,“ potvrdila Luna. „Rolfa to celkom potešilo.“

„Rolf bol spokojný? A čo ty?“ spýtala sa Hermiona, ktorú Lunin ľahostajný postoj k snúbencovi napriek vážnosti situácie pobavil.

Luna pokrčila plecami. „Och, ja by som ho prosto prinútila, aby ma vzal do Austrálie, a tam by sme sa zobrali.“

Harry prestal žuť. „Ale Hermiona, ty nie si zasnúbená ani vydatá. To znamená…“ odmlčal sa.

Hermiona si povzdychla. „Áno, presne to to znamená.“

Ginny prevrátila očami. „Vážne Harry, niekedy si fakt stojíš na kábli. To ti to došlo až teraz?“

„Prepáč,“ povedal rozpačito. „Len som si nemyslel, že to skutočne prejde. Tak čo budeš robiť?“

Hermionu zachránil pred odpoveďou výr, ktorý pristál na stole pred ňou. Zdvorilo natrčil nôžku a čakal, kým odviaže a prečíta správu.

„Sú veľmi efektívni, však?“ povedala s náznakom horkosti v hlase. Keby zostali s Ronom spolu, už by bola v bezpečí – zasnúbená, ak nie rovno vydatá – a na ničom z tohto by jej nemuselo záležať. Teda, záležalo by na tom, samozrejme, pretože ten zákon bol stále nehorázne absurdný a nespravodlivý, ale jej osobne by sa už netýkal.

Podala im pergamen, aby si mohli prečítať úhľadný rukopis.

Ministerstvo mágie žiada slečnu Hermionu Grangerovú, aby sa dostavila vo štvrtok 18. októbra o 15:00 na prerokovanie svojej záležitosti v súvislosti s nedávno prijatým manželským zákonom.

* * * * *

Nasledujúci štvrtok sa Hermiona päť minút pred treťou premiestnila hop-šup sieťou na ministerstvo, predložila svoj prútik čarodejnici na recepcii a bola nasmerovaná do kancelárie na druhom poschodí. Myslela si, že je na toto stretnutie pripravená, no keď prešla dverami a uvidela, kto sedí za stolom, zovrel sa jej žalúdok a okamžite sa mala na pozore.

„Lucius Malfoy. Ani sa mi nepokúšajte tvrdiť, že je to náhoda!“

Lucius nadvihol obočie. „Pravdaže nie.“ Gestom ukázal na stoličku pred svojím stolom. „Prosím, sadnite si.“

Prekrížila si ruky. „Radšej zostanem stáť, ďakujem. Neplánujem sa zdržať dlho. Prejdite k veci.“

„Aké unáhlené a neprístojné pre dámu,“ zacmukal s predstieraným nesúhlasom. „Ale ak na tom trváte.“ Posunul k nej po stole úhľadnú kôpku pergamenov. „Zostavil som tento zoznam vhodných čarodejníkov, s ktorými by ste mohli byť aspoň minimálne kompatibilná. Ako hovoria muklovia: vyberte si kartu, ktorúkoľvek.“

Zízala na hrubý štós stránok. „Nebuďte smiešny.“ Pohľad jej padol na vrchný list, prečítala si meno na jeho začiatku a zaplavil ju ľadový hnev. „Vy? Máte tú drzosť navrhnúť seba samého ako potenciálneho manžela?“

„Ale samozrejme,“ povedal hladko. „Narcissa sa so mnou pred dvoma rokmi rozviedla, čo znamená, že som opäť slobodný čarodejník. Nazdávam sa, že som považovaný za celkom dobrú partiu,“ dodal so zlomyseľným úškrnom.

„Ani za milión rokov,“ odsekla. Roztrhla list na polovicu a zdrapy hodila na zem, pričom cítila škodoradostné zadosťučinenie pri pohľade ma podráždenie, ktoré mu preblesklo tvárou nad touto do očí bijúcou neúctou.

Pokrčil plecami. „Ako si želáte. Vezmite si teda ďalší.“

Na vrchu ďalšieho listu stálo meno Severus Snape.

Hermiona sa na okamih nemohla pohnúť. Mysľou jej prebleskli živé obedné debaty o aspektoch teórie elixírov, hrejivý pocit uspokojenia, keď prvý raz prijal návrh, ktorý mu predložila k jednému z jeho článkov… uznanie jej intelektu, najprv vyjadrené váhavo, potom čoraz otvorenejšie… lákavá vôňa, ktorá sa držala na jeho habite – sladkosť rozdrvených bylín podfarbená ostrosťou dymu z pahreby… nečakané teplo, ktoré ju zaplavilo, keď sedeli vedľa seba a jeho stehno sa dotýkalo jej… tmavé oči upreté na ňu naprieč preplnenou miestnosťou…

Uvedomila si, že prstami obkresľuje oblúky písmen jeho mena a rýchlo odtiahla ruku. „Nie,“ povedala. „Neviem si predstaviť nič, čo by v mužovi ako Sev–profesor Snape, vyvolalo väčšiu nenávisť než to, že by bol do niečoho nútený.“

„Za daných okolností som si istý, že by…“

„Neurobím to,“ povedala stroho. „Strávil viac než desať rokov tým, že každý jeho krok riadil a diktoval buď Dumbledore, alebo Voldemort. Nebudem sa podieľať na tom, aby bol nútený do... čohokoľvek.“ Pozrela sa hore a videla, že ju Lucius pozorne sleduje, jeho výraz bol nečitateľný.

„Chápem,“ povedal po chvíli. „Nuž, ministerstvo to myslí so zvyšovaním čarodejníckej populácie celkom vážne a tresty za nespoluprácu sú prísne. Navrhujem vám, slečna Grangerová, aby ste si tieto mená dôkladne prezreli a pokúsili sa nájsť také, pri ktorom by vám neprekážalo byť prinútená vstúpiť do manželstva.“ Nad sarkazmom v jeho posledných slovách sa začervenala, no vzala si štós pergamenov. „Vašu sovu očakávame do týždňa.“

Keď odišla, Lucius sa oprel v kresle. Vzhľadom na všetky okolnosti to bol pozoruhodne… poučný rozhovor.